Je možné spáchať trestný čin týrania blízkej osoby bez týrania?

Publikované: 06. 02. 2016, čítané: 13068 krát
 

 

Zá­kon č. 397/2015 Z. z., kto­rým sa na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na us­ta­no­vu­je zoz­nam lá­tok s ana­bo­lic­kým ale­bo iným hro­mad­ným účin­kom s účin­nos­ťou od 01.01.2016 pri­nie­sol aj zme­ny v zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ods. 1 Tr. zák.

 Len pri­po­me­niem, že zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ods. 1 Tr. zák. účin­né­ho do 31.12.2015 zne­la:

 „Kto tý­ra blíz­ku oso­bu ale­bo oso­bu, kto­rá je v je­ho sta­ros­tli­vos­ti ale­bo vý­cho­ve, spô­so­bu­júc fy­zic­ké utr­pe­nie ale­bo psy­chic­ké utr­pe­nie (a nas­le­do­va­li jed­not­li­vé ko­na­nia uve­de­né v pís­me­nách a) až e)“.

 Po spo­mí­na­nej no­ve­li­zá­cii, znie zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ods. 1 Tr. zák. účin­né­ho od 01.01.2016 nas­le­dov­ne:

 „Kto blíz­kej oso­be ale­bo oso­be, kto­rá je v je­ho sta­ros­tli­vos­ti ale­bo vý­cho­ve, spô­so­bí fy­zic­ké utr­pe­nie ale­bo psy­chic­ké utr­pe­nie (a nas­le­du­jú ko­na­nia uve­de­né v pís­me­nách a) až e)“.

 Z uve­de­nej zme­ny je zrej­mé, že s účin­nos­ťou od 01.01.2016 vy­pad­lo zo zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty slo­vo „tý­ra“, te­da slo­vo, kto­ré cha­rak­te­ri­zo­va­lo spô­sob ko­na­nia pá­cha­te­ľa, kto­rý bol nás­led­ne bliž­šie po­pí­sa­ný v jed­not­li­vých pís­me­nách uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 208 ods. 1 Tr. zák.

 Prak­tic­ky okam­ži­te po na­do­bud­nu­tí účin­nos­ti uve­de­nej zme­ny sa v ap­li­kač­nej praxi vy­skyt­li práv­ne ná­zo­ry, že na spá­chanie tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ods. 1 Tr. zák. už nie je ne­vyh­nut­né, aby sa pá­cha­teľ do­pus­til tý­ra­nia (t. j. ur­či­té­ho sús­tav­nej­šie­ho ko­na­nia), ale na je­ho napl­ne­nie pos­ta­čí aj len jed­no­ra­zo­vé, či oje­di­ne­lé ko­na­nie (nap­rík­lad ud­re­tie poš­ko­de­nej oso­by, jed­no­ra­zo­vá bit­ka, oje­di­ne­lé vy­hrá­ža­nie sa poš­ko­de­nej oso­be, jed­no­ra­zo­vé „vy­ho­de­nie“ z by­tu a po­dob­ne).

 Na stra­ne dru­hej sa časť ap­li­kač­nej praxe stá­le prik­lá­ňa k ná­zo­ru, že tý­ra­nie by aj na­ďa­lej ma­lo zos­tať tý­ra­ním, t. j. dlh­šiu do­bu tr­va­jú­cim proti­práv­nym ko­na­ním, čo sa vy­vo­dzu­je hlav­ne z náz­vu pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu, kto­rý na­ďa­lej ob­sa­hu­je v náz­ve slo­vo „tý­ra­nie“                            

 V su­čas­tnos­ti te­da neexis­tu­je jed­not­ný ná­zor na to ako vy­kla­dať pred­met­nú zá­klad­nú skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by. Nie je pre­to mož­né prog­nó­zo­vať aký vý­klad sa na­po­kon us­tá­li a už vô­bec nie, či sa v Slo­ven­skej re­pub­li­ke bu­de tá­to skut­ko­vá pod­sta­ta vy­kla­dať jed­not­ne (zrej­me skôr ne­bu­de).

 Žiad­ne zá­sad­né vo­dít­ka pri vý­kla­de pri­tom ne­pos­ky­tu­je ani dô­vo­do­vá sprá­va NR SR. V dô­vo­do­vej sprá­ve zá­ko­no­dar­cu sa k to­mu pre­čo bol nut­ný zá­sah do zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by uvá­dza len, že:

 „Zme­nu de­fi­ní­cie tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej a zve­re­nej oso­by si vy­žia­da­la ap­li­kač­ná prax. Navr­hu­je sa vy­pus­te­nie zna­ku tý­ra­nia, kto­ré­ho preu­ka­zo­va­nie v tres­tnom ko­na­ní vy­tvá­ra ap­li­kač­né ne­jas­nos­ti a ne­že­la­nú ne­jed­not­nosť v pos­tu­pe or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní. Pre napl­ne­nie zna­kov da­né­ho tres­tné­ho či­nu je dos­ta­ču­jú­ce preu­ká­za­nie spô­so­be­nia fy­zic­ké­ho utr­pe­nia ale­bo psy­chic­ké­ho utr­pe­nia jed­ným z ko­na­ní pod­ľa ods. 1 písm. a) až e). Sú­čas­ne sa navr­hu­je no­vý od­sek 2, kto­rým sa za­vá­dza tres­tnosť ko­na­nia tý­ra­nia blíz­kej a zve­re­nej oso­by pri pries­tup­ko­vej re­ci­dí­ve (k to­mu poz­ri aj sú­vi­sia­ci čl. IV – návrh zá­ko­na, kto­rým sa me­ní a dopĺňa zá­kon Slo­ven­skej ná­rod­nej ra­dy č. 372/1990 Zb. o pries­tup­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov)“.

            Mám za to, že zá­ko­no­dar­ca vô­bec nez­dô­vod­nil pre­čo bo­lo ne­vyh­nut­ným vy­pus­te­nie poj­mu „tý­ra“ zo zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty, vô­bec ne­vys­vet­lil aká ap­li­kač­ná prax si vy­žia­da­la zme­nu de­fi­ní­cie toh­to tres­tné­ho či­nu a už vô­bec nie aké ap­li­kač­né ne­jas­nos­ti a ne­jed­not­nosť spô­so­bo­val ten­to po­jem. Rov­na­ko tak zá­ko­no­dar­ca ne­vys­vet­lil, pre­čo je ná­zo­ru, že jed­no­du­chým vy­pus­te­ním slo­va „tý­ra“ dôj­de k jed­not­né­mu vý­kla­du tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty.

         Tak ako je to po­pí­sa­né v úvo­de stal sa opak to­ho, čo pred­pok­la­dal zá­ko­no­dar­ca, te­da v ap­li­kač­nej praxi or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a aj sú­dov za­vlád­li roz­pa­ky nad tým, ako pred­met­nú zá­klad­nú skut­ko­vú pod­sta­tu účin­nú od 01.01.2016 vy­kla­dať a to naj­mä v tom, či na jej napl­ne­nie bu­dú pos­ta­čo­vať aj len izo­lo­va­né fy­zic­ké, či psy­chic­ké úto­ky pá­cha­te­ľa.

         Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru je nut­né zá­klad­nú skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ods. 1 Tr. zák. účin­né­ho od 01.01.2016 vy­kla­dať nas­le­dov­ne:

V pr­vom ra­de je nut­né skon­šta­to­vať, že pred­me­tom do­ka­zo­va­nia sú len zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu (t. j. de­fi­ní­cia tres­tné­ho či­nu) a nie je­ho ná­zov. Ná­zov tres­tné­ho či­nu sa ne­do­ka­zu­je a pre­to pri vý­kla­de tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty nie je až tak pod­stat­né ako sa trest­ný čin vo­lá. Z to­ho, že ná­zov tres­tné­ho či­nu pou­ží­va aj na­ďa­lej slo­vo „tý­ra­nie“ te­da ne­mož­no vy­chá­dzať pri vý­kla­de jed­not­li­vých zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu. Ak však zá­ko­no­dar­ca vy­pus­til z de­fi­ní­cie tres­tné­ho či­nu po­jem „tý­ra“ cel­kom ur­či­te ho mal vy­pus­tiť aj z náz­vu toh­to tres­tné­ho či­nu, pre­to­že je ab­sur­dným, aby sa tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia mo­hol pá­cha­teľ do­pus­tiť bez tý­ra­nia.

Na­priek uve­de­né­mu som ná­zo­ru, že aj od 01.01.2016 ne­bu­de pos­ta­čo­vať na napl­ne­nie tej­to zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty len oje­di­ne­lé, osa­mo­te­né, či jed­no­ra­zo­vé ko­na­nie, ale bu­de ne­vyh­nut­ná ur­či­tá hro­mad­nosť, či sús­tav­nosť ko­na­nia pá­cha­te­ľa. Ta­ké­to ko­na­nie bu­de zá­kla­dom tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty aj na­ďa­lej, t. j. aj po 01.01.2016.

Vchá­dzam tu z de­fi­ní­cie pod­stat­né­ho zna­ku tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty, kto­rý je uve­de­ní v ná­ve­tí us­ta­no­ve­nia § 208 ods. 1 Tr. zák. a kto­rý ho­vo­rí o spô­so­be­ní „fy­zic­ké­ho ale­bo psy­chic­ké­ho utr­pe­nia“. Ten­to znak mož­no po­va­žo­vať za nás­le­dok tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by ale­bo zve­re­nej oso­by. Znak, či po­jem „fy­zic­ké ale­bo psy­chic­ké utr­pe­nie“ je pri­tom nut­né de­fi­no­vať tak, že ide o fy­zic­ké ale­bo du­šev­né bo­les­ti, kto­ré ov­plyv­ňu­jú ale­bo sťa­žu­jú ob­vyk­lý ži­vot poš­ko­de­nej (tý­ra­nej) oso­by (pod­stat­ne na­rú­ša­jú kva­li­tu ži­vo­ta poš­ko­de­nej oso­by) a netr­va­jú cel­kom krát­ky, pre­chod­ný čas. Te­da mu­sí ísť o ur­či­tú sús­tav­nosť (tr­va­losť) ko­na­nia po­pí­sa­né­ho v pís­me­nách a) až e), kto­ré prá­ve svo­jou bez­oh­ľad­nos­ťou, hru­bos­ťou, či bo­les­ti­vos­ťou po­ci­ťu­je poš­ko­de­ná oso­ba ako fy­zic­ké ale­bo psy­chic­ké utr­pe­nie.

            Len ta­ká­to de­fi­ní­cia nás­led­ku tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by od­li­šu­je ten­to trest­ný čin od iných tres­tných či­nov (nap­rík­lad od tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho vy­hrá­ža­nia, ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia a po­dob­ne, kto­ré tak­tiež mô­žu spô­so­bo­vať fy­zic­ké ale­bo psy­chic­ké utr­pe­nie poš­ko­de­nej oso­be). Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že pri zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ods. 1 Tr. zák. bu­de aj na­ďa­lej pla­tiť, že  „tý­ra­nie“ (t. j. spô­so­be­nie je­ho nás­led­ku vo for­me fy­zic­ké­ho ale­bo psy­chic­ké­ho utr­pe­nia) nie je a nik­dy ani ne­mô­že byť len jed­no­ra­zo­vé, či osa­mo­te­né ko­na­nie, kto­ré po­zos­tá­va nap­rík­lad len z oje­di­ne­lých na­dá­vok, či urá­žok, prí­pad­ne len z oje­di­ne­lé­ho fy­zic­ké­ho, či ver­bál­ne­ho úto­ku na poš­ko­de­nú oso­bu. Mu­sí ísť o tr­va­lej­šie (sús­tav­nej­šie) ko­na­nie, kto­ré sa opa­ko­va­ne vy­zna­ču­je ur­či­tým hrub­ším a zjav­ne ne­cit­li­vým za­ob­chá­dza­ním, či sprá­va­ním a tým, že sa pra­vi­del­ne opa­ku­je spô­so­bu­je poš­ko­de­nej oso­be psy­chic­ké, prí­pad­ne aj fy­zic­ké út­ra­py. Pod­sta­tou tý­ra­nia a je­ho nás­led­ku vo for­me psy­chic­kých ale­bo fy­zic­kých út­rap te­da je, že ide o ur­či­tý čas tr­va­jú­ce zlé za­ob­chá­dzanie, kto­ré spra­vid­la po­zos­tá­va z rôz­nych úto­kov pro­ti tý­ra­nej oso­be, pri­čom nie je nut­né, aby všet­ky, či niek­to­ré z nich vy­ús­ti­li nap­rík­lad do ub­lí­že­nia na zdra­ví (prí­pad­ne, aby napĺňa­li sa­mé ose­be zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ub­lí­že­nia na zdra­ví, res­pek­tí­ve iné­ho tres­tné­ho či­nu), te­da úto­ky, kto­ré sú uve­de­né v pís­me­nách a) až e) ne­mu­sia sa­mos­tat­ne vô­bec napĺňať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, ale nap­rík­lad, ak by bo­li po­su­dzo­va­né sa­mos­tat­ne, mô­žu napĺňať len zna­ky pries­tup­ku. Kva­li­fi­kač­ným hľa­dis­kom nás­led­ku tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by vo for­me fy­zic­ké­ho ale­bo psy­chic­ké­ho utr­pe­nia je pre­to aj na­ďa­lej je­ho hro­mad­nosť (či tr­va­losť), te­da to, že úto­ky sú opa­ko­va­né (či sús­tav­né) a prá­ve tá­to opa­ko­va­nosť spô­so­bu­je fy­zic­ké, či psy­chic­ké utr­pe­nie poš­ko­de­nej oso­by, kto­ré nie je len cel­kom krát­ke­ho, pre­chod­né­ho cha­rak­te­ru.

 Pri de­fi­no­va­ní „psy­chic­ké­ho, či fy­zic­ké­ho utr­pe­nia“ je však nut­né od­miet­nuť ta­ké de­fi­ní­cie (kto­ré sa už tak­tiež vy­skyt­li v ap­li­kač­nej praxi), že ob­jek­tív­na strán­ka tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by vy­ža­du­je, aby ob­ťa­žu­jú­ce ko­na­nie pá­cha­te­ľa do­sa­ho­va­lo vy­ššiu mie­ru in­ten­zi­ty a to spô­so­bo­va­nie nez­ne­si­teľ­né­ho utr­pe­nia. Zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ods. 1 Tr. zák. ho­vo­rí len o spô­so­be­ní fy­zic­ké­ho ale­bo psy­chic­ké­ho utr­pe­nia. Na jej napl­ne­nie sa te­da vô­bec ne­vy­ža­du­je, aby iš­lo o nez­ne­si­teľ­né utr­pe­nie poš­ko­de­nej oso­by, pre­to­že nás­le­dok vo for­me nez­ne­si­teľ­né­ho utr­pe­nia napĺňa pod­ľa súd­nej praxe kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu pod­ľa § 208 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a to mu­či­vé út­ra­py v zmys­le § 123 ods. 3 písm. h) Tr. zák. Po­jem fy­zic­ké ale­bo psy­chic­ké utr­pe­nie uve­de­ný v zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ods. 1 Tr. zák. je pre­to napl­ne­ný už vte­dy, ak poš­ko­de­ná oso­ba po­ci­ťu­je proti­práv­ne ko­na­nie pá­cha­te­ľa ako prí­ko­rie (te­da ako zlo, bez­prá­vie, kriv­du), t. j. ako ko­na­nie, kto­ré sús­tav­ne ne­priaz­ni­vo ov­plyv­ňu­je jej kaž­do­den­ný ži­vot a vy­vo­lá­va sús­tav­nej­šie oba­vy z opä­tov­né­ho proti­práv­ne­ho ko­na­nia pá­cha­te­ľa. Nej­de te­da o po­jem to­tož­ný s poj­mom nez­ne­si­teľ­né út­ra­py.

 Z hľa­dis­ka práv­nej kva­li­fi­ká­cie je bez práv­ne­ho vý­zna­mu aj sku­toč­nosť, ak u poš­ko­de­nej oso­by nie je zna­lec­ky zis­te­ný syn­dróm tý­ra­nej oso­by, pre­to­že zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ods. 1 Tr. zák. ne­vy­ža­du­je, aby pá­cha­teľ spô­so­bil ta­ký­to nás­le­dok, t. j. syn­dróm tý­ra­nej oso­by nie je zna­kom zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty toh­to tres­tné­ho či­nu.

 

 


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia