Niekoľko námietok k aplikácii ustanovení o krádeži vlámaním

Publikované: 09. 05. 2016, čítané: 8884 krát
 

 

Nie­koľ­ko ná­mie­tok k ap­li­ká­cií us­ta­no­ve­ní o krá­de­ži vlá­ma­ním

 V kon­com mar­ca 2016 sa ma­la na Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­re us­ku­toč­niť po­ra­da tý­ka­jú­ca sa up­lat­ňo­va­nia práv­nej kva­li­fi­ká­cie vo ve­ciach tres­tných či­nov krá­de­že s pr­vkom vlá­ma­nia. Ob­sah tej­to po­ra­dy mal nad­vä­zo­vať na zá­ve­ry sta­no­vísk NS SR.

Na po­ra­de GP sa mal zjed­no­tiť pos­tup OČTK a to tak, že prí­pad­né krá­de­že vlá­ma­ním do ro­din­ných do­mov, piv­níc ako aj mo­to­ro­vých vo­zi­diel v prí­pa­de od­cu­dzenia so ško­dou vy­ššou ako 266,-€ je nut­né kva­li­fi­ko­vať pod­ľa § 212 ods. 4 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na (te­da: „zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia“ s pou­ka­zom na § 138 písm. e) TZ, kto­rým sa ro­zu­mie: „vlá­ma­ním“) a nie tak ako pre­važ­ne do­po­siaľ, te­da pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na („čin spá­cha vlá­ma­ním“).

Len pre úpl­nosť pod­ľa § 122:„Trest­ný čin je spá­cha­ný vlá­ma­ním, ak pá­cha­teľ vni­kol do uzav­re­té­ho pries­to­ru ne­do­vo­le­ným pre­ko­na­ním uzam­knu­tia ale­bo pre­ko­na­nia inej za­bez­pe­čo­va­cej pre­káž­ky pou­ži­tím si­ly ale­bo ľsťou.“ Pri­po­me­nu­tie nie je sa­moú­čel­né, v práv­nej nor­me sa vlá­ma­nie chá­pe ako spô­sob ko­na­nia pá­cha­te­ľa a nie nás­le­dok či ško­da.

Pod­ľa ná­zo­ru Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry č. IV/1 Spr 8/16/1000-23 (zrej­me vy­chá­dza­jú­ce­ho zo sta­no­vis­ka NS SR Tpj 78/2011, Tpj 53/2013 a pod.) je kaž­dá krá­dež vlá­ma­ním, kde je ško­da na od­cu­dze­ných ve­ciach v su­me do 266,-€ (pod­ľa sta­no­vísk spĺňa zá­klad­nú skut­ko­vú pod­sta­tu) je kva­li­fi­ko­va­teľ­ná pod § 212 ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na a kaž­dý prí­pad so spô­so­be­nou ško­dou na od­cu­dze­ných ve­ciach nad 266,-€ pri krá­de­ži vlá­ma­ním(spĺňa kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu) je nut­né kva­li­fi­ko­vať ako § 212 ods. 4 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na.

Tá­to pís­men­ko­vá voj­na má ďa­le­ko­siah­le nás­led­ky. Uve­de­ný člá­nok sa sna­ží pris­pieť do dis­ku­sie oh­ľad­ne niek­to­rých opo­me­nu­tých ar­gu­men­tov v spo­me­nu­tých sta­no­vis­kách a pos­tu­pe OČTK.

Sta­no­vis­ká NS SR sú jed­noz­nač­ne práv­no-po­zi­tív­ne kon­zis­ten­tné.Tý­ka­jú sa kon­zu­má­cie skut­ko­vých pod­stát, prí­pad­ne sub­sum­cie niek­to­rých okol­nos­tí tý­ka­jú­ce sa tres­tných či­nov krá­de­že, po­ru­šo­va­nia do­mo­vej slo­bo­dy, poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci a pod., ako aj vzťa­hy zá­klad­ných a kva­li­fi­ko­va­ných skut­ko­vých pod­stát. Čo z poh­ľa­du auto­ra uve­de­né sta­no­vis­ká opo­mí­na­jú sú ur­či­té kon­sek­ven­cie via­žu­ce sa na zá­klad­né zá­sa­dy tres­tné­ho a ús­tav­né­ho prá­va. 

Sta­no­vis­ká vy­chá­dza­jú z pre­mi­sy, že krá­dež vlá­ma­ním, kva­li­fi­ko­va­ným spô­sob zna­me­ná spô­so­be­nie ško­dy. Ako už bo­lo uve­de­né vy­ššie, vlá­ma­ním sa chá­pe spô­sob ko­na­nia a nie nás­le­dok. Ak ale pris­tú­pi­me k vý­kla­du prá­va pod­ľa spo­me­nu­tých sta­no­vísk zis­tí­me, že ním do­chá­dza k zme­ne sa­mot­né­ho dru­hu tres­tné­ho či­nu. Kým pri ško­de do 266,-€ sa jed­ná o pre­čin, pri ško­de nad 266,-€ sa jed­ná o zlo­čin. Pod­stat­ným roz­die­lom je ale to, že kým pri krá­de­ži do 266,-€ hro­zí pá­cha­te­ľo­vi trest od­ňa­tia slo­bo­dy až na dva ro­ky, pri ško­de o je­den cent vy­ššej je to už tri až de­sať ro­kov!  Ak sa pá­cha­teľ v pod­mien­ke do­pus­tí tres­tné­ho či­nu krá­de­že vlá­ma­ním a krá­de­žou spô­so­bí ško­du napr. 270,-€, hro­zí mu trest od­ňa­tia slo­bo­dy,až na úrov­ni za­bi­tia.

Ne­za­bú­daj­me, že ško­da 266,-€ bo­la pri­ja­tá v ro­ku 2005 a jej vý­ška sa od­vte­dy ne­me­ni­la (mám na mys­li napr. pri­čí­ta­ním in­flá­cie,či re­le­van­tné­ho koe­fi­cien­tu tý­ka­jú­ce­sa ras­tu kú­pys­chop­nos­ti a pod.). Ďal­ším mo­men­tom je schop­nosť ve­ri­fi­ko­va­nia a nás­led­né­ho ove­re­nia sa­mot­nej vý­šky ško­dy, kto­rá uve­de­ným vý­kla­dom na­do­bú­da no­vú for­mu zá­važ­nos­ti, keď­že sa tý­ka už cen­to­vých roz­die­lov.

Pod­ľa ná­zo­ru auto­ra je ta­ký­to vý­klad zá­ko­na con­tra­le­gem ako aj con­tra­con­sti­tu­tio­nem. Pr­vým dô­vo­dom je, že ho­reu­ve­de­ným vý­kla­dom by sa de fac­to vy­auto­va­lo us­ta­no­ve­nie § 10 ods. 2 ke­dy: „nej­de o pre­čin, ak by vzhľa­dom na spô­sob vy­ko­na­nia či­nu a je­ho nás­led­ky, okol­nos­ti, za kto­rých bol čin spá­cha­ný, mie­ru za­vi­ne­nia a poh­nút­ku pá­cha­te­ľa je je­ho zá­važ­nosť ne­patr­ná“ a to­to us­ta­no­ve­nie by vý­klad od­ká­zal len na ško­du do 266,-€ čo je zjav­ne v roz­po­re s uve­de­ným us­ta­no­ve­ním a reál­ne by hro­zi­lo že § 10 ods. 2 TZ sa mô­že vy­uží­vať na pre­či­ny ok­rem, tres­tné­ho či­nu krá­de­že vlá­ma­ním do 266,-€, čo je se­lek­tív­ny vý­klad.

Vý­klad práv­nej nor­my v prí­pa­de § 10 ods. 2 TZ,  mô­že za­sa­ho­vať do iných us­ta­no­ve­ní zá­ko­na len vý­ni­moč­ne a v od­ôvod­ni­teľ­ných prí­pa­doch, pri­čom tre­ba mať vždy na mys­li prin­cí­py vy­chá­dza­jú­ce z čl. 17 ods. 2 ÚSR, kto­ré však z poh­ľa­du auto­ra pri spo­me­nu­tej ap­li­ká­cií nor­my napl­ne­né ne­bo­li.

Dru­hou zá­važ­nej­šou ná­miet­kou je zjav­ná neú­mer­nosť tres­tu, kto­rý na­rá­ža na zá­sa­du pri­me­ra­nos­ti tres­ta­nia (bliž­šie roz­su­dok ÚS SR č. PL.US 106/2011-85, bo­dy 23. -26. tý­ka­jú­ci sa as­pe­rač­nej zá­sa­dy)

Uve­de­ným ko­na­ním by sa pá­cha­teľ krá­de­že vlá­ma­ním, s od­cu­dze­ným napr. mo­bil­ným te­le­fó­nom (nad 266,-€) z poh­ľa­du tres­tu, dos­tal na úro­veň pá­cha­te­ľa: spre­ne­ve­ry,kto­rý by spô­so­bil ško­du vo vý­ške od 26.000,-€ do 133.000,-€ (§ 213 ods. 3 TZ),  prí­pad­ne pod­vo­du ak ním spô­so­bil ško­du vo vý­ške naj­me­nej 26.000,-€ (§ 221 ods. 3 písm. a) TZ), ale­bo by čin spá­chal or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou (§221 ods. 3 písm. c) TZ s pou­ka­zom na § 138 písm. i) TZ), ale­bo pá­cha­te­ľa pois­ťo­va­cie­ho pod­vo­du so ško­dou vy­ššou od 2.660,-€ - 26.000,-€ (§ 223 ods. 3 písm. a TZ).

Ob­dob­ne sa mô­že­me po­zrieť aj na od­stup­ňo­va­nie tres­tu pri § 212. Ak by sme sa za­me­ra­li na ško­du ako vy­čís­li­teľ­nú strán­ku tres­tné­ho či­nu, pod­ľa ods. 2 písm. a) TZ, by pri no­vom vý­kla­de pá­cha­te­ľo­vi hro­zi­li, až dva ro­ky tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy (do 266,-€), v prí­pa­de tre­tie­ho od­se­ku 266 – 2.660,-€, by pá­cha­te­ľo­vi hro­zil trest šesť me­sia­cov až tri ro­ky. V prí­pa­de štvr­té­ho od­se­ku (pri vlá­ma­ní, zno­vu od 266 – 133.000,-€) tri až de­sať ro­kov. Pri pia­tom od­se­ku pá­cha­te­ľo­vi hro­zí 10 – 15 ro­kov ( ak je ško­da nad 133.000,-€)[1].

Pri spo­mí­na­nej spre­ne­ve­re, kto­rá nas­le­du­je po tres­tnom či­ne krá­de­že, kto spô­so­bí ma­lú ško­du(od 266,-€), pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy do 2 ro­kov.Pri dru­hom od­se­ku hro­zí 1 – 5 roč­ný trest ak pá­cha­teľ spô­so­bí ško­du väč­šiu(od 2.660 – 26.000,-€). Trest od­ňa­tia slo­bo­dy na 3 – 10 ro­kov by hro­zi­lo pá­cha­te­ľo­vi, kto­rý spre­ne­ve­rí od 26.000,-€ - 133.000,-€ !

            Na mies­te je otáz­ka, či sa­mot­ný fakt vlá­ma­nia ( čas­to v po­do­be pre­ko­na­nia vet­chej zá­bra­ny, sta­rej brán­ky, dve­rí či ok­na) a nás­led­ná krá­dež ve­cí ale­bo pe­ňa­zí nad 266,-€ má ta­kú spo­lo­čen­skú zá­važ­nosť, že vy­vá­ži pá­chanie tres­tnej čin­nos­ti na vy­čís­li­teľ­nej resp. po­rov­na­teľ­ne­jú­rov­ni oko­lo 26.000,-€ resp. až do 133.000,-€(!!!).

Autor je pres­ved­če­ný, že chá­pa­nie krá­de­že vlá­ma­ním, zá­važ­nej­ším, te­da kva­li­fi­ko­va­ným spô­so­bom pod­ľa štvr­té­ho od­se­ku, zna­me­ná vy­ko­na­nie krá­de­že ur­či­tým špe­ci­fic­kým spô­so­bom, ale­bo ak prij­me­me ho­reu­ve­de­nú for­mu vý­kla­du NS SR, tak pri spô­so­be­nías­poň zod­po­ve­da­jú­cej ško­dy.

Tres­tná sadz­ba pod­ľa štvr­té­ho od­se­ku jed­noz­nač­ne od­ka­zu­je na kva­li­fi­ko­va­nú for­mu, či po­do­bu pá­chania tres­tné­ho či­nu, kto­rá je otáz­ne napl­ni­teľ­ná, ak pá­cha­teľ spô­so­bí ško­du vo vý­ške od 266,01,-€. Pod­ľa ná­zo­ru auto­ra je pri sys­te­ma­tic­kom vý­kla­de, kva­li­fi­ko­va­ným spô­so­bom spá­chanie tres­tné­ho či­nu krá­de­že vlá­ma­ním v prí­pa­de pod­ľa § 212 ods. 4 písm. b) TZ, a to ak bo­la krá­de­žou vlá­ma­ním spô­so­be­ná ško­da nad 26.660,-€ (ak te­da pris­tú­pi­me k súd­ne­mu vý­kla­du nor­my pod­ľa kri­té­ria ško­dy) ob­dob­ne ako je to uve­de­né v § 212 ods. 4 písm. a) TZ, te­da ško­dy v rám­ci od­se­ku.

Na mies­te je tiež otáz­ka, aké dôs­led­ky bu­de mať up­lat­ňo­va­nie toh­to vý­kla­du. Je cel­kom mož­né, že prí­pad­ný pá­cha­te­lia bu­dú pred OČTK „po­voľ­nej­ší a ochot­nej­ší“ pri uzat­vá­ra­ní od­klo­nov tres­tné­ho ko­na­nia a de fac­to sa rad­šej priz­nal ku pá­chaniu tres­tnej čin­nos­ti, aby sa tak vy­hol stí­ha­niu za zlo­čin. Je otáz­ne, či je úče­lom tres­tu prá­ve ta­ké­to „pres­vied­ča­nie“ po­ten­cio­nál­ne­ho pá­cha­te­ľa ale­bo nah­rá­dzanie ak­ti­vi­ty OČTK pri preu­ka­zo­va­ní tres­tnej čin­nos­ti.

            Sú­čas­ná práv­na úp­ra­va § 212 a § 138, kde zá­ko­no­dar­ca opo­me­nul od­strá­niť dup­li­ci­tu poj­mu-vlá­ma­ním, (resp. špe­ci­fi­ká­ciu ob­sa­hu) v sú­čas­nom zne­ní, si pod­ľa ná­zo­ru auto­ra vy­žia­da no­ve­lu ( as­poň v po­do­be vý­luk ako pri § 138 písm. a) TZ), resp. re­víz­ny vý­klad, na­koľ­ko pred­met­ná inter­pre­tá­cia­ve­die vo svo­jich dôs­led­koch k prob­le­ma­tic­ké­mu a nev­hod­né­mu vý­kla­du práv­nej nor­my.[2]

            Zá­ve­rom len toľ­ko, že nek­ri­tic­ké a kon­for­mné pre­be­ra­nie práv­nych ná­zo­rov NS SR do čin­nos­ti OČTK ne­mu­sí byť vždy tá naj­lep­šia ces­ta k roz­vo­ju prá­va. Ob­čas sa stá­va, že v dôs­led­koch mô­že viesť k je­ho ochu­dob­ňo­va­niu. Uve­de­ný člá­nok mal am­bí­ciu pred­sta­viť aj iný práv­ny ná­zor na spor­nú prob­le­ma­ti­ku.

 

 

 

 



[1] Autor si je ve­do­mí ur­či­té­ho aty­pic­ké­ho tres­tné­ho rám­ca v po­do­be § 212 ods. 4 písm. c) TZ, kto­ré sa vzťa­hu­je na spo­lo­čen­sky špe­ci­fic­ké mies­to a nie na spô­so­be­nú ško­du. Ďal­ším od­chý­le­ním je § 212 ods. 4 písm. b) TZ s pou­ka­zom na § 138 písm. j) TZ, te­da na via­ce­rých oso­bách. Je spor­né, či je mož­né vy­ko­nať krá­dež vlá­ma­ním na via­ce­rých oso­bách na­koľ­ko sa ne­jed­ná o trest­ný čin pro­ti ži­vo­tu a zdra­viu, no pri is­tej dáv­ke li­te­rár­nej li­cen­cie­by sme priš­li k zá­ve­ru, že ak by sme pris­tú­pi­li k uve­de­né­mu vý­kla­du, tak by pá­cha­te­ľo­vi hro­zí trest od­ňa­tia slo­bo­dy na 3-10 ro­kov ak pri vlá­ma­ní od­cu­dzí  napr. vec v spo­loč­nom vlas­tníc­tve min. 3 osôb s hod­no­tou vy­ššou ako 266,-€, čo je tak­tiež zjav­ne nep­ri­me­ra­ný vý­klad(bliž­šie vý­klad 3 Tdo 75/2012).

[2]Mož­no oča­ká­vať ako  NS SR ško­dou(?)  vy­špe­ci­fi­ku­je ďal­šie dup­li­cit­né us­ta­no­ve­nie § 237 ods. 3 písm. b) s pou­ka­zom na § 138 písm. h) TZ v prí­pa­de po­ru­še­nia po­vin­nos­ti ulo­že­nej zá­ko­nom.


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia