Poznámky k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb

 

       Nie­koľ­ko poz­ná­mok o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb

 

1/ Tres­tnú zod­po­ved­nosť práv­nic­kých osôb up­ra­vu­je zá­kon č. 91/2016 Z. z. o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb. Ten­to zá­kon na­do­bú­da účin­nosť dňom 01.07.2016.

 

2/ pred­met­ný zá­kon za­vá­dza do práv­ne­ho po­riad­ku tzv. pra­vú tres­tnú zod­po­ved­nosť práv­nic­kých osôb (ďa­lej aj PO), kto­rá bu­de mať ob­dob­né pr­vky ako tres­tná zod­po­ved­nosť vy­vo­dzo­va­ná vo­či fy­zic­kým oso­bám (ďa­lej aj FO) s tým, že Trest­ný zá­kon ako aj Trest­ný po­ria­dok sa tu bu­dú pou­ží­vať pod­por­ne, t. j. na tie ob­las­ti, kto­ré zá­kon o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO neup­ra­vu­je.

 

K zá­ko­nu o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO je pot­reb­né vo všeo­bec­nos­ti uviesť, že

 

- ob­sa­hu­je tak hmot­nop­ráv­ne us­ta­no­ve­nia, kto­ré sa tý­ka­jú tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO, zá­ni­ku tres­tnos­ti či­nu z dô­vo­du účin­nej ľú­tos­ti ako aj us­ta­no­ve­nia o uk­la­da­ní tres­tov, pri­čom tam kde ten­to zá­kon ne­má vý­slov­nú úp­ra­vu pou­ži­je sa pod­por­ne Trest­ný zá­kon (nap­rík­lad pri po­su­dzo­va­ní preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia) ak to ne­vy­lu­ču­je po­va­ha ve­ci (nap­rík­lad ap­li­ká­cia o ve­ku v Tres­tnom zá­ko­ne nep­ri­chá­dza pri PO do úva­hy).

 

- ob­sa­hu­je aj pro­ces­né us­ta­no­ve­nia, kto­ré sa tý­ka­jú ko­na­nia pro­ti PO – vzne­se­nie ob­vi­ne­nia, za­stu­po­va­nie PO v tres­tnom ko­na­ní, schva­ľo­va­nie práv­nych úko­nov PO kto­ré sa tý­ka­jú zru­še­nia, či zme­ny PO a po­dob­ne – pod­por­ne sa tu bu­de ap­li­ko­vať Trest­ný po­ria­dok – nap­rík­lad oh­ľad­ne riad­nych op­rav­ných pros­tried­kov, či mi­mo­riad­nych op­rav­ných pros­tried­kov.

 

3/ tres­tná zod­po­ved­nosť PO sa bu­de tý­kať len skut­kov (tres­tných či­nov), kto­rých sa PO do­pus­tí po na­do­bud­nu­tí účin­nos­ti zá­ko­na, t. j. po 01.07.2016. Po­kiaľ dôj­de k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu v zá­uj­me, v pros­pech, či nap­rík­lad v me­ne PO pred tým­to na­do­bud­nu­tím účin­nos­ti toh­to zá­ko­na bu­de sa môcť vy­vo­dzo­vať tres­tná zod­po­ved­nosť len vo­či FO, kto­rá ko­na­la v me­ne PO (tak ako to bo­lo do­po­siaľ).

 

4/ pri­ja­tie zá­ko­na o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO spre­vá­dza­li vý­raz­né kon­tra­ver­zie v od­bor­nej ve­rej­nos­ti, keď po­mer­ne veľ­ká časť sud­cov, pro­ku­rá­to­rov, či ad­vo­ká­tov, kto­rí bež­ne reali­zu­jú ap­li­kač­nú prax v tres­tnom prá­ve bo­la sil­ne pro­ti jej za­ve­de­niu (na­priek to­mu, že niek­to­ré me­dzi­ná­rod­né zmlu­vy sa vy­kla­da­li tak, že sa za­ve­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO vy­ža­du­je ako spl­ne­nie me­dzi­ná­rod­né­ho zá­väz­ku).

 

V tom­to sme­re je nut­né pri­pus­tiť, že kon­cept tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO je tres­tné­mu prá­vu cu­dzí a zá­sa­dy na kto­rých je vy­bu­do­va­né tres­tné prá­vo hmot­né bu­de mož­né reali­zo­vať v ko­na­ní pro­ti PO len veľ­mi ob­tiaž­ne.

 

Je nut­né zdô­raz­niť, že tres­tné prá­vo v SR bo­lo a je vy­bu­do­va­né na zá­sa­de zod­po­ved­nos­ti za za­vi­ne­né ko­na­nie s tým, že spra­vid­la sa vy­ža­du­je úmy­sel­né za­vi­ne­nie. Tres­tné prá­vo nie je te­da pos­ta­ve­né na zá­kla­de ob­jek­tív­nej zod­po­ved­nos­ti za spô­so­be­ný nás­le­dok, ale pod­stat­ným je ko­na­nie, kto­ré k to­mu­to nás­led­ku ve­die, pri­čom pre tres­tné prá­vo je re­le­van­tným len ta­ké ko­na­nie, kto­ré je pá­cha­te­ľom za­vi­ne­né. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že nás­led­ky, kto­ré ply­nú z ko­na­ní FO sa FO mô­žu pri­čí­tať iba v prí­pa­de, ak ten­to nás­le­dok úmy­sel­ne za­vi­ni­la. Len v ob­me­dze­nom množ­stve tres­tných či­nov Trest­ný zá­kon pri­púš­ťa aj ned­ban­li­vos­tné tres­tné či­ny, pri­čom nás­led­ky, kto­ré bo­li FO ne­za­vi­ne­né sa jej v tres­tnom prá­ve ne­mô­žu pri­čí­tať.

 

Za­vi­ne­nie je pri­tom de­fi­no­va­né ako psy­chic­ký vzťah pá­cha­te­ľa k za­mýš­ľa­né­mu nás­led­ku. Ide te­da o vnú­tor­ný vzťah pá­cha­te­ľa, kto­rý je vy­bu­do­va­ný na zlož­ke ve­do­mos­tnej a vô­ľo­vej

 

Za­vi­ne­nie je te­da vy­bu­do­va­né na

 

a) zlož­ke ve­do­mos­tnej (in­te­lek­tuál­nej), kto­rá za­hŕňa tak vní­ma­nie, te­da od­raz pred­me­tov a ja­vov po­mo­cou zmys­lo­vých or­gá­nov ako aj pred­sta­vu pred­me­tov a ja­vov, kto­ré pá­cha­teľ ne­mô­že v da­ný oka­mih vní­mať (ide o ve­do­mie sku­toč­né, ak­tuál­ne, ale aj po­ten­ciál­ne a mož­nosť ta­ké­ho ve­do­mia, av­šak ne­pat­rí sem ve­do­mie ut­vo­re­né na zá­kla­de vní­ma­nia až po či­ne). Kri­té­rium ve­do­mia si nás­led­ku si mož­no pred­sta­viť tak, že nás­le­dok cel­kom ur­či­te nas­ta­ne ale­bo, že nas­tať mô­že.

 

b) zlož­ke vô­ľo­vej, kto­rá za­hŕňa chce­nie ako aj uz­ro­zu­me­nie so za­mýš­ľa­ným nás­led­kom. Ktri­té­rium vô­le zna­me­ná vy­vo­la­nie roz­hod­ných skut­ko­vých okol­nos­tí vlas­tným ko­na­ním, te­da klad­ný vzťah pá­cha­te­ľa k tým­to sku­toč­nos­tiam.

 

Na zlož­ke ve­do­mos­tnej a vô­ľo­vej sú v Tres­tnom zá­ko­ne vy­bu­do­va­né dve for­my za­vi­ne­nia (úmy­sel­né a ned­ban­li­vos­tné), pri­čom roz­lí­še­nie me­dzi ni­mi sa ro­bí pros­tred­níc­tvom vô­ľo­vej zlož­ky (tu tre­ba uviesť, že vô­ľo­vá zlož­ka, ako strán­ka du­šev­né­ho ži­vo­ta pá­cha­te­ľa mô­že ko­lí­sať a to me­dzi pev­ným roz­hod­nu­tím, ná­de­jou, schva­ľo­va­ním až k úpl­nej ľa­hos­taj­nos­ti). Úmy­sel­né za­vi­ne­nie ob­sa­hu­je vždy ved­ľa ve­do­mos­tnej zlož­ky aj zlož­ku vô­ľo­vú, pri­čom u ned­ban­li­vos­tné­ho za­vi­ne­nia vô­ľo­vá zlož­ka chý­ba. Kri­té­rium vô­le je te­da roz­ho­du­jú­cim kri­té­riom na roz­lí­še­nie fo­riem za­vi­ne­nia (úmys­lu a ned­ban­li­vos­ti), pre­to­že je pod­stat­ný roz­diel pre­dov­šet­kým v tom, či pá­cha­teľ nás­le­dok chcel (ale­bo s ním bol as­poň uz­ro­zu­me­ný) ale­bo ho nech­cel. Kri­té­riá ve­do­mia a vô­le nie je mož­né sta­vať pro­ti se­be, ale je pot­reb­né ich spá­jať.

 

Mys­lím, že je ne­po­chyb­né, že len FO do­ká­že my­slieť, ko­nať v afek­te, v sil­nom roz­ru­še­ní, chlad­nokr­vne, v zmen­še­nej prí­čet­nos­ti, či nep­rí­čet­nos­ti a po­dob­ne. Len kon­krét­na fy­zic­ká oso­ba má slo­bod­nú vô­ľu, pred­sta­vy, vní­ma­nie reali­ty a schop­nosť pá­chať tres­tné či­ny. Nič ta­ké nie je vlas­tné PO, na­koľ­ko tá ako ume­lá práv­na konštruk­cia ne­do­ká­že tvo­riť svo­ju vô­ľu bez fy­zic­kých osôb.

 

V tom­to sme­re je nut­né zdô­raz­niť a zo­pa­ko­vať, že práv­nic­ká oso­ba je len ume­lá práv­na konštruk­cia (práv­nic­ké oso­by sú vý­tvo­rom práv­ne­ho po­riad­ku) a pre­to mu­sí mať zá­ko­nom sta­no­ve­ný me­chan­izmus svoj­ho ko­na­nia, na­koľ­ko bez fy­zic­kých osôb by, ako fik­tív­na oso­ba, ne­do­ká­za­la ko­nať (my­slieť, mý­liť sa, byť v omy­le), s tým, že ko­na­nie zá­ko­nom sta­no­ve­ných fy­zic­kých osôb, kto­ré ko­na­jú v me­ne práv­nic­kej oso­by, sa po­tom práv­ne po­va­žu­je za ko­na­nie sa­mot­nej práv­nic­kej oso­by (ide te­da fak­tic­ky o ko­na­nie fy­zic­kej oso­by, kto­ré však tá­to fy­zic­ká oso­ba vy­ko­ná­va v me­ne práv­nic­kej oso­by a pre­to sa ta­ké­to ko­na­nie po­va­žu­je práv­ne za ko­na­nie práv­nic­kej oso­by, t. j. ide o ko­na­nie, kto­ré je pri­čí­ta­né sa­mot­nej práv­nic­kej oso­be). V me­ne práv­nic­kej oso­by ale­bo v jej za­stú­pe­ní mu­sí pre­to, de fac­to, ko­nať kon­krét­na fy­zic­ká oso­ba, av­šak za auto­ra ko­na­nia (či­nu) sa po­va­žu­je práv­nic­ká oso­ba.

 

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je nut­né pri­jať zá­ver, že aj tres­tná zod­po­ved­nosť PO bu­de, tak ako aj sa­mot­né PO, len ume­lá tres­tná zod­po­ved­nosť osôb, kto­ré exis­tu­jú len vďa­ka práv­ne­mu po­riad­ku a ko­na­jú len vďa­ka exis­ten­cii fy­zic­kých osob.

 

To na­po­kon vy­plý­va aj zo zne­nia zá­ko­na o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO, v kto­rom je tres­tná zod­po­ved­nosť PO vy­bu­do­va­ná na zá­sa­de tzv. pri­čí­ta­teľ­nos­ti ko­na­nia kon­krét­nej FO, kto­rá ko­ná v me­ne, v rám­ci čin­nos­ti PO a jej ko­na­nie je mož­né pri­čí­tať sa­mot­nej PO.

 

Na tej­to sku­toč­nos­ti ne­me­ní nič ani sku­toč­nosť, že inak na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO sa ne­vy­ža­du­je zis­te­nie, kto­rá kon­krét­na FO ko­na­la v me­ne, či v rám­ci čin­nos­ti PO (k to­mu poz­ri niž­šie).

 

5/ Tres­tné či­ny, kto­rých sa mô­že do­pus­tiť práv­nic­ká oso­ba (§ 3)

 

- zá­kon o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO sa ne­tý­ka všet­kých tres­tných či­nov, kto­ré poz­ná Trest­ný zá­kon, ale taxatív­ne vy­me­no­vá­va tie tres­tné či­ny, kto­rých sa PO mô­že do­pus­tiť. Ten­to ka­ta­lóg tres­tných či­nov nie je mož­né roz­ši­ro­vať aj na iné tres­tné či­ny.

 

Nap­rík­lad, ak sa ve­die tres­tné stí­ha­nie vo­či práv­nic­kej oso­be pre trest­ný čin uve­de­ný v zá­ko­ne o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO a nás­led­ne sa v ko­na­ní zis­tí, že ide o iný trest­ný čin, kto­rý v tom­to zá­ko­ne uve­de­ný nie je, bu­de nut­né tres­tné stí­ha­nie vo­či PO za­sta­viť, res­pek­tí­ve PO os­lo­bo­diť spod ob­ža­lo­by.

 

Po­kiaľ ide o sklad­bu tres­tných či­nov, kto­rých sa pod­ľa zá­ko­na mô­že do­pus­tiť PO je pot­reb­né uviesť, že v nich chý­ba ce­lý rad ma­jet­ko­vých tres­tných či­nov, kto­rých pá­chanie je po­mer­ne bež­né aj v me­ne, v zá­uj­me, v pros­pech či v rám­ci čin­nos­ti PO.

 

Tak nap­rík­lad pod­ľa zá­ko­na o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO sa práv­nic­ká oso­ba ne­mô­že do­pus­tiť nap­rík­lad tres­tných či­nov:

 

- pod­vo­du

-spre­ne­ve­ry

- úve­ro­vé­ho pod­vo­du – ce­lý rad ban­ko­vých úve­ro­vých pod­vo­dov je pri­tom reali­zo­va­ný PO,

- pois­ťo­va­cie­ho pod­vo­du

- sub­ven­čné­ho pod­vo­du

- po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti prí sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku

- res­pek­tí­ve ce­lé­ho ra­du tzv. úpad­ko­vých tres­tných či­nov – poš­ko­dzo­va­nie ve­ri­te­ľa, zvý­hod­ňo­va­nie ve­ri­te­ľa, ma­re­nia kon­kur­zné­ho ko­na­nia, ma­re­nie exekuč­né­ho ko­na­nia, za­vi­ne­né­ho úpad­ku, pod­vod­né­ho úpad­ku.

- či oh­ro­zo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu skres­ľo­va­nia úda­jov hos­po­dár­skej a ob­chod­nej evi­den­cie, kto­rý sa pod­por­ne vy­uží­va naj­mä pri da­ňo­vých tres­tných či­noch.

 

Je po­mer­ne ne­po­cho­pi­teľ­né, že vy­ššie uve­de­né tres­tné či­ny ab­sen­tu­jú vo vý­poč­te tres­tných či­nov, kto­rých sa mô­že do­pus­tiť PO, na­koľ­ko pod­stat­ná časť tres­tnej čin­nos­ti pá­cha­nej v me­ne, pros­tred­níc­tvom, či v zá­uj­me PO sa tý­ka ma­jet­ko­vej tres­tnej čin­nos­ti a to naj­mä pod­vod­ných ko­na­ní, či tzv. úpad­ko­vých tres­tných či­nov.

 

Vo vý­poč­te tres­tných či­nov chý­ba aj nap­rík­lad kri­vé ob­vi­ne­nie, kto­ré by ma­lo byť sú­čas­ťou vý­poč­tu tres­tných či­nov, na­koľ­ko je cel­kom dob­re mož­né, že tres­tná zod­po­ved­nosť PO bu­de úče­lo­vo zneu­ží­va­ná nap­rík­lad v rám­ci kon­ku­ren­čné­ho bo­ja na po­dá­va­nie ši­ka­nóz­nych tres­tných ozná­me­ní a po­dob­ne.

 

Pri všet­kých tých­to tres­tných či­noch, kto­ré nie sú vy­me­no­va­né v zá­ko­ne o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO pla­tí, že pri nich bu­de mož­né aj na­ďa­lej tres­tne stí­hať len FO a to aj vte­dy po­kiaľ pôj­de o spá­chanie tres­tnej čin­nos­ti v me­ne, či v pros­pech PO.

 

Z dô­vo­do­vej sprá­vy k pred­met­né­mu zá­ko­nu by sa da­lo vy­vo­diť, že vý­po­čet tres­tných či­noch, kto­rých sa mô­že PO do­pus­tiť bol ob­me­dze­ný len na tie tres­tné či­ny, kto­ré vy­chá­dza­jú z me­dzi­ná­rod­ných zmlúv, kto­rý­mi je SR via­za­ná. PO sa te­da mô­že pod­ľa zá­ko­na do­pus­tiť hlav­ne po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­ty, ko­rup­cie, tres­tných či­nov pro­ti ži­vot­né­mu pros­tre­diu, tres­tnej čin­nos­ti sú­vi­sia­cej s ne­do­vo­le­ným nak­la­da­ným s dro­ga­mi, či zbra­ňa­mi, te­ro­riz­mu, extré­miz­mu, da­ňo­vých tres­tných či­nov, por­nog­ra­fie, ob­cho­do­va­nia s ľud­mi, pre­vá­dzač­stva, le­ga­li­zá­cia príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti. Pri schva­ľo­va­ní zá­ko­na bol do vý­poč­tu tres­tných či­nov, kto­rých sa mô­že do­pus­tiť PO pri­da­ný aj trest­ný čin úže­ry.

 

6/ Na pod­kla­de čes­kej ap­li­kač­nej praxe, kde sa tres­tná zod­po­ved­nosť PO ap­li­ku­je od ro­ku 2010 mož­no prog­nó­zo­vať, že naj­čas­tej­šie sa bu­de tres­tná zod­po­ved­nosť PO ap­li­ko­vať na úze­mí SR

 

- v da­ňo­vej ob­las­ti – tres­tné či­ny skrá­te­nia da­ne, neod­ve­de­nia da­ne, da­ňo­vé­ho pod­vo­du, ne­zap­la­te­nia da­ne a ma­re­nia vý­ko­nu sprá­vy da­ní

 

- pri extré­miz­me – nap­rík­lad v ČR ve­de­né tres­tné stí­ha­nie za vy­da­nie kni­hy s pre­jav­mi Adol­fa Hit­le­ra, kde bol stí­ha­ný vy­da­va­teľ ako FO spo­loč­ne s vy­da­va­teľ­stvom ako PO

 

- v ob­las­ti neod­ve­de­nia pois­tné­ho – mož­no prog­nó­zo­vať, že So­ciál­na pois­ťov­ňa bu­de aj na­ďa­lej zneu­ží­vať tres­tné ozná­me­nia na ši­ka­no­va­nie pod­ni­ka­teľ­ských sub­jek­tov a bu­de po­dá­vať tres­tné ozná­me­nia pau­šál­ne na všet­ky PO pri kto­rých zis­tí dlh na pois­tnom.

 

Prík­la­dy vy­vo­de­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti vo­či PO v ČR, kto­rá tres­tnú zod­po­ved­nosť PO up­lat­ňu­je od ro­ku 2011:

 

A/ tres­tne stí­ha­né bo­lo ve­de­no vo­či ob­čian­ske­mu zdru­že­niu za to, že v žia­dos­ti o pos­kyt­nu­tie do­tá­cie uvie­dlo nep­rav­di­vé úda­je, čím ma­lo spô­so­biť ško­du, pri­čom iš­lo o pros­tried­ky z EU – tres­tná čin­nosť te­da sú­vi­se­la s poš­ko­de­ním fi­nan­čných zá­uj­mov EÚ – ob­čian­ske zdru­že­nie bo­lo od­sú­de­né na trest uve­rej­ne­nia roz­sud­ku v tla­či

 

B/ po­mer­ne čas­to bo­li v ČR ve­de­né tres­tné­ho stí­ha­nia vo­či PO oh­ľad­ne nepl­ne­nia si od­vo­do­vých po­vin­nos­tí s tým, že ak doš­lo k od­sú­de­niu uk­la­da­li sa spra­vid­la PO pe­ňaž­né tres­ty.

 

C/ tres­tná čin­nosť sú­vi­sia­ca so ži­vot­ným pros­tre­dím – v kon­krét­nej ve­ci bo­la nap­rík­lad tres­tne stí­ha­ná ak­cio­vá spo­loč­nosť za to, že ťaž­bou les­né­ho po­ras­tu spô­so­bi­la vznik rú­ba­nis­ka na väč­šej plo­che le­sa – ma­lo ísť o neop­ráv­ne­ný vý­rub le­sa – trest bol pe­ňaž­ný

 

D/ PO bo­la v ČR od­sú­de­ná aj za spá­chanie úve­ro­vé­ho pod­vo­du, na­koľ­ko PO par­ti­ci­po­va­la na pod­vod­nom ko­na­ní FO pri uzat­vá­ra­ní úve­ro­vej zmlu­vy tak že FO ve­do­me vy­sta­vi­la fa­loš­né potvr­de­nia o príj­me – v SR by ne­bo­lo mož­né PO stí­hať za ob­dob­né ko­na­nie, na­koľ­ko úve­ro­vý pod­vod nie je vo vý­poč­te tres­tných či­noch, kto­rých sa PO mô­že do­pus­tiť – bo­lo by mož­né stí­hať ko­na­te­ľa ako FO za účas­tníc­tvo – po­moc­ník.

 

7/ PO, kto­ré ne­po­dlie­ha­jú pod tres­tnú zod­po­ved­nosť práv­nic­kých osôb, t. j. kto­ré nie je mož­né tres­tne stí­hať (§ 5):

 

Zá­kon o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO v us­ta­no­ve­ní § 5 vy­slo­ve­ne sta­no­vu­je, kto­ré PO ne­po­dlie­ha­jú pod tres­tnú zod­po­ved­nosť PO. Ide hlav­ne o

 

- SR a jej or­gá­ny, o iné štá­ty a ich or­gá­ny, me­dzi­ná­rod­né or­ga­ni­zá­cie, ob­ce, VUC

- ďa­lej sú to PO zria­de­né zá­ko­nom – nap­rík­lad STV a roz­hlas, Slo­ven­ský po­zem­ko­vý fond, Ma­ti­ca slo­ven­ská, NBS, So­ciál­na pois­ťov­ňa, vy­so­ké ško­ly a po­dob­ne

Po­kiaľ však ide o PO, kto­ré nes­pa­da­jú pod vy­ššie uve­de­né PO tak ma­jet­ko­vá účasť nap­rík­lad ob­ce, či štá­tu na PO ne­vy­lu­ču­je tres­tnú zod­po­ved­nosť tej­to PO – nap­rík­lad ne­moc­ni­ce, ško­ly, di­vad­la, MHD, vo­dár­ní, tep­lár­ní, tech­nic­kých slu­žieb a po­dob­ne.

 

Tres­tná zod­po­ved­nosť PO bu­de te­da pri­chá­dzať do úva­hy naj­mä pri ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach, druž­stvách, prí­pad­ne na­dá­ciách, po­li­tic­kých stra­nách, nie je však vy­lú­če­ná ani nap­rík­lad pri cir­kvi.

 

8/ Tres­tná zod­po­ved­nosť PO – ke­dy sa PO mô­že do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu, t. j. ke­dy jej kon­krét­ne ko­na­nie ur­či­tej oso­by mož­no pri­čí­tať ako jej ko­na­nie (§ 4):

 

Us­ta­no­ve­nie § 4 zá­ko­na o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO môž­no ozna­čiť za naj­dô­le­ži­tej­šie us­ta­no­ve­nie zá­ko­na o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO, na­koľ­ko sta­no­vu­je tzv. pri­čí­ta­teľ­nosť, t. j. kto­rá FO (či iná oso­ba – nap­rík­lad ko­lek­tív­ny šta­tu­tár­ny or­gán) sa mu­sí do­pus­tiť proti­práv­ne­ho ko­na­nia, aby moh­lo byť jej ko­na­nie pri­čí­ta­né sa­mot­nej PO a aby moh­la byť vo­či PO vy­vo­de­ná tres­tná zod­po­ved­nosť za spá­chanie tres­tné­ho či­nu.

 

V pr­vom ra­de je ne­vyh­nut­né pou­ká­zať na ná­ve­tie us­ta­no­ve­nia § 4 ods. 1, kto­ré je ur­či­tým ko­rek­tí­vom ko­na­nia PO (ochra­nou PO pred tým, aby ne­bo­lo mož­né pri­čí­tať PO aké­koľ­vek ko­na­nie op­ráv­ne­nej oso­by), na­koľ­ko sta­no­vu­je pod­mien­ky, kto­ré mu­sia byť spl­ne­né, aby sa ko­na­nie osôb uve­de­ných v pís­me­nách a) až c) us­ta­no­ve­nia § 4 ods. 1 moh­lo pri­čí­tať PO.

 

Aby mo­hol byť trest­ný čin spá­cha­ný PO mu­sí byť spá­cha­ný v jej pros­pech, v jej me­ne, v rám­ci jej čin­nos­ti ale­bo jej pros­tred­níc­tvom.

 

Som ná­zo­ru, že pr­vé tri pod­mien­ky (v pros­pech, v me­ne a v rám­ci čin­nos­ti), kto­ré sú pos­ta­ve­né ved­ľa se­ba mu­sia byť spl­ne­né sú­čas­ne, aby moh­lo byť ko­na­nie ur­či­tej oso­by pri­čí­ta­né PO a al­ter­na­tív­ne je tu pos­ta­ve­ná len pod­mien­ka „jej pros­tred­níc­tvom“. Ten­to ná­zor je ale po­mer­ne spor­ný, pri­čom sa vy­sky­tu­jú aj iné ná­zo­ry a to ta­ké, že v ná­ve­tí uvá­dza­né pod­mien­ky sú všet­ky sta­no­ve­né al­ter­na­tív­ne a pos­ta­čí pri up­lat­ne­ní pri­čí­ta­teľ­nos­ti napl­ne­nie čo i len jed­nej z nich. Ten­to ná­zor vy­chá­dza naj­mä z čes­kej práv­nej úp­ra­vy zá­ko­na o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO, kde je však me­dzi všet­ký­mi v ná­ve­tí uve­de­ný­mi pod­mien­ka­mi vlo­že­né slo­vo „ale­bo“ a te­da zá­ver o al­ter­na­tív­nos­ti jed­not­li­vých pod­mie­nok je tam ne­po­chyb­ný.

 

Som ná­zo­ru, že na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO by ne­ma­lo sta­čiť len to, že trest­ný čin bol spá­cha­ný v me­ne PO, prí­pad­ne v rám­ci čin­nos­ti PO, na­koľ­ko aj v ta­kých­to prí­pa­doch mô­že byť spá­cha­ný pro­ti zá­uj­mom PO a do­kon­ca aj na úkor PO. Ak je trest­ný čin spá­cha­ný v me­ne PO a v rám­ci čin­nos­ti PO, av­šak zá­ro­veň je spá­cha­ný k ško­de tej­to PO, zrej­me ne­bu­de mož­né tvr­diť, že ta­ké­to fak­tic­ky sa­mo­poš­ko­dzo­va­cie ko­na­nie PO by ma­lo byť tres­tné v rám­ci tres­ta­nia PO.

 

Pod­stat­ným as­pek­tom (vo­dít­kom) pri­čí­ta­teľ­nos­ti by ma­lo te­da byť, či bol trest­ný čin spá­cha­ný v pros­pech, res­pek­tí­ve v zá­uj­me PO. Zá­kla­dom pri­čí­ta­teľ­nos­ti by pre­to ma­lo byť zis­te­nie, že oso­ba uve­de­ná v pís­me­nách a) až c) spá­cha­la trest­ný čin v me­ne PO, v rám­ci jej čin­nos­ti (tu sa ne­mys­lí len le­gál­na čin­nosť) a v pros­pech (zá­uj­me) PO (prí­pad­ne aj na úkor inej oso­by). Ak bu­dú tie­to pod­mien­ky spl­ne­né bu­de mož­né vy­vo­dzo­vať vo­či PO tres­tnú zod­po­ved­nosť. Pla­tí te­da, že ak bol čin spá­cha­ný pro­ti zá­uj­mu PO ale­bo na jej úkor, nie je mož­né vy­vo­diť tres­tnú zod­po­ved­nosť PO a bu­de sa prí­pad­ne up­lat­ňo­vať len tres­tná zod­po­ved­nosť FO.

 

Trest­ný čin je spá­cha­ný v jej pros­pech PO vte­dy, ak bol spá­cha­ný v zá­uj­me PO s tým, že to­to kri­té­rium do ur­či­tej mie­ry splý­va s kri­té­riom spá­chania či­nu v rám­ci čin­nos­ti PO. O pros­pech ide vte­dy, ak má zo spá­cha­né­ho tres­tné­ho či­nu PO nap­rík­lad ma­jet­ko­vý pros­pech ale­bo aj aký­koľ­vek ne­ma­jet­ko­vý pros­pech (nap­rík­lad lep­šie pos­ta­ve­nie na tr­hu, zís­ka­nie dô­le­ži­tých in­for­má­cií).

 

Prík­la­dy, kde op­ráv­ne­ná oso­ba ne­ko­ná v me­ne, či v pros­pech PO:

A/ Po­kiaľ ko­ná FO, nap­rík­lad ko­na­teľ ob­chod­nej spo­loč­nos­ti vo svoj vlast­ný pros­pech s cie­ľom, aby sa sám obo­ha­til, nap­rík­lad na úkor PO v me­ne kto­rej ko­ná, ne­mož­no ho­vo­riť že čin bol spá­cha­ný v pros­pech PO.

B/ nap­rík­lad úč­tov­ník, pok­lad­ník, či iný za­mes­tna­nec PO v rám­ci svo­jej pra­cov­nej nápl­ni v PO sa do­pus­tí tres­tnej čin­nos­ti vo­či inej oso­be, na zá­kla­de čo­ho prí­de k je­ho vlas­tné­mu obo­ha­te­niu ako FO

C/ šta­tu­tár­ny or­gán príj­me úp­la­tok za to, že spô­so­bí, že PO v me­ne kto­rej ko­ná nespl­ní svoj zá­vä­zok a v dôs­led­ku to­ho bu­de mu­sieť za­pla­tiť zmluv­nú po­ku­tu.

 

Inak v pod­sta­te kaž­dé ko­na­nie op­ráv­ne­né­ho sub­jek­tu v me­ne PO na úkor inej oso­by bu­de mož­né po­va­žo­vať za ko­na­nie v pros­pech PO, kto­rá kon­krét­ny, nap­rík­lad obo­ha­co­va­cí práv­ny úkon reali­zu­je – nap­rík­lad PO v pos­ta­ve­ní da­ňo­vé­ho sub­jek­tu up­lat­ní neop­ráv­ne­ný ná­rok na vrá­te­nie DPH, kto­rý jej bu­de vy­pla­te­ný – bu­de tres­tne stí­ha­ná za da­ňo­vý pod­vod, na­koľ­ko iš­lo o čin, kto­rý bol uro­be­ný v me­ne PO, v pros­pech PO a aj v rám­ci čin­nos­ti PO. Rov­na­ko tak by ma­la byť tres­tne stí­ha­ná FO, kto­rá fak­tic­ky uve­de­ný da­ňo­vý pod­vod v me­ne PO zreali­zo­va­la.

 

Trest­ný čin je spá­cha­ný v me­ne PO ak sa ho do­pus­tí oso­ba, kto­rá je šta­tu­tár­nym or­gá­nom PO, či je inak op­ráv­ne­ná na ko­na­nie v me­ne, res­pek­tí­ve za PO – nap­rík­lad pro­kú­ra, pl­ná moc (a nej­de o exces).

 

V prí­pa­de, že ide o ko­na­nie v me­ne PO a nes­kôr nap­rík­lad súd v ci­vil­nom ko­na­ní roz­hod­ne, že iš­lo o nep­lat­ný práv­ny úkon, res­pek­tí­ve, že vo­ľa PO sa ne­vyt­vo­ri­la (nap­rík­lad ak ko­ná je­den z ko­na­te­ľov ho­ci pod­ľa spo­lo­čen­skej zmlu­vy ma­jú ko­nať dva­ja ko­na­te­lia spo­loč­ne), tak ani ta­ké­to kon­šta­to­va­nie nez­ba­vu­je PO tres­tnej zod­po­ved­nos­ti a to s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 4 ods. 6 písm. c), kto­ré sta­no­vu­je, že us­ta­no­ve­nia o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO sa pou­ži­je aj vte­dy ak práv­ny úkon, kto­rý mal za­lo­žiť op­ráv­ne­nie na ko­na­nie za práv­nic­kú oso­bu je nep­lat­ný ale­no neú­čin­ný.

 

Trest­ný čin je spá­cha­ný v rám­ci čin­nos­ti PO ak je spá­cha­ný v rám­ci čin­nos­ti, kto­rá sú­vi­sí nap­rík­lad s pred­me­tom pod­ni­ka­nia PO, av­šak v rám­ci čin­nos­ti zna­me­ná aj ne­le­gál­ne vy­ko­ná­va­nie čin­nos­ti zo stra­ny PO (nap­rík­lad ob­cho­do­va­nie s dro­ga­mi, či zbra­ňa­mi).

 

Trest­ný čin je spá­cha­ný pros­tred­níc­tvom PO, ak je PO pou­ži­tá (vy­uži­tá) na spá­chanie tres­tnej čin­nos­ti, pri­čom re­le­van­tné oso­by ko­na­jú­ce za PO sú s tým­to vy­uži­tím mi­ni­mál­ne uz­ro­zu­me­né. Nej­de tu te­da o prí­pa­dy tzv. ne­pria­me­ho pá­cha­teľ­stva, pri kto­rom by PO ne­bo­la tres­tná, na­koľ­ko sa za­po­ji­la do pá­chania tres­tné­ho či­nu nap­rík­lad v omy­le, z do­nú­te­nia a po­dob­ne.

 

Aby mo­hol byť trest­ný čin spá­cha­ný PO mu­sí v jej me­ne, v jej pros­pech, v rám­ci jej čin­nos­ti, prí­pad­ne jej pros­tred­níc­tvom ko­nať:

 

A/ šta­tu­tár­ny or­gán ale­bo člen šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu (ide o tzv. práv­ny or­gán PO)

 

Us­ta­no­ve­nie § 20 ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka  sta­no­vu­je kto je šta­tu­tár­nym zá­stup­com PO – ide o oso­by, kto­ré ko­na­jú v me­ne PO a ich pos­ta­ve­nie vy­plý­va buď zo za­kla­da­teľ­skej lis­ti­ny, spo­lo­čen­skej zmlu­vy, či zo zá­ko­na. Ko­na­ním šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu sa tu ne­mys­lí len vy­ko­ná­va­nie práv­nych úko­nov, kto­ré za­vä­zu­jú PO, na­koľ­ko nap­rík­lad pos­kyt­nu­tie úp­lat­ku zo stra­ny šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu PO inej oso­be, aby sa v zá­uj­me PO ne­zú­čas­tni­la nap­rík­lad ve­rej­nej sú­ťa­že nie je práv­nym úko­nom za­vä­zu­jú­cim PO.

 

Šta­tu­tár­ny or­gán tu mô­že byť tvo­re­ný jed­nou oso­bou, ale mô­že ísť aj o ko­lek­tív­ny šta­tu­tár­ny or­gán (pred­sta­ven­stvo). Ko­lek­tív­ny or­gán PO mô­že vy­stu­po­vať buď ako ko­lek­tív­ny or­gán ale­bo pros­tred­níc­tvom svoj­ho čle­na (nap­rík­lad pred­se­du pred­sta­ven­stva). Šta­tu­tár­nym or­gán PO mô­že byť aj iná PO, kto­rá však za­se mu­sí ko­nať pros­tred­níc­tvom fy­zic­kej oso­by.

 

Nap­rík­lad šta­tu­tár­nym or­gá­nom sa tu má na mys­li aj ria­di­teľ ne­moc­ni­ce, ško­ly, do­mo­va se­nio­rov, vý­skum­né­ho ús­ta­vu, na­dá­cie ak ma­jú pos­ta­ve­nie PO. Ďalej sem mož­no za­ra­diť aj pre­zi­den­tov, či pred­se­dov sta­vov­ských ko­môr (nap­rík­lad pred­sta­vi­te­ľov ad­vo­kát­skej ko­mo­ry, le­kár­skej ko­mo­ry, SFZ a po­dob­ne).

 

Vždy bu­de pot­reb­né zis­ťo­vať, či v ča­se spá­chania skut­ku bo­la kon­krét­na oso­ba šta­tu­tár­nym or­gá­nom PO, pri­čom tre­ba zdô­raz­niť, že zá­kon tu rea­gu­je aj na ob­do­bie od za­lo­že­nia PO do jej vzni­ku, keď us­ta­no­vu­je, že tres­tná zod­po­ved­nosť sa up­lat­ní aj v prí­pa­de ak k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu doš­lo v ča­se od za­lo­že­nia PO do jej vzni­ku a up­lat­ní sa aj vte­dy, ak práv­ny úkon, kto­rý mal za­lo­žiť op­ráv­ne­nie na ko­na­nie za PO je nep­lat­ný a neú­čin­ný (§ 4 ods. 6).

 

B/ ten, kto vy­ko­ná­va kon­trol­nú čin­nosť ale­bo doh­ľad v rám­ci PO

 

Oso­ba, kto­rá vy­ko­ná­va kon­trol­nú čin­nosť ale­bo doh­ľad v rám­ci PO je aká­koľ­vek oso­ba, kto­rá je zo zá­ko­na, či na zá­kla­de vnú­tor­ných pred­pi­sov PO (nap­rík­lad šta­tút, sta­no­vy, or­ga­ni­zač­ný po­ria­dok) ur­če­ná ale­bo po­ve­re­ná v rám­ci or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­ry PO vy­ko­ná­vať kon­trol­nú čin­nosť PO.

 

Sa­moz­rej­me je mož­né, že nap­rík­lad pria­mo šta­tu­tár­ny or­gán PO bu­de vy­ko­ná­vať aj kon­trol­nú čin­nosť v rám­ci PO, tak­že to­to pís­me­no sa tý­ka prí­pa­dov, v kto­rých ide o iné oso­by než o šta­tu­tár­ne or­gá­ny, či oso­by op­ráv­ne­né ko­nať v me­ne PO na pod­kla­de inej sku­toč­nos­ti.

 

Oso­ba­mi, kto­ré vy­ko­ná­va­jú kon­trol­nú čin­nosť sa ro­zu­me­jú naj­mä

- val­né zhro­maž­de­nie ob­chod­ných spo­loč­nos­tí, schô­dza druž­stva, schô­dza spo­lo­čen­stva vlas­tní­kov

- vo veľ­kých spo­loč­nos­tiach – nap­rík­lad vý­kon­ný ria­di­teľ, ve­dú­ci úse­ku, fi­nanč­ný ria­di­teľ

 

C/ iná oso­ba, kto­rá je op­ráv­ne­ná za­stu­po­vať PO ale­bo za ňu roz­ho­do­vať

 

Inou oso­bou (než je kla­sic­ký šta­tu­tár­ny or­gán PO), kto­rá je op­ráv­ne­ná roz­ho­do­vať v me­ne PO je nap­rík­lad

 

-  správ­ca kon­kur­znej pod­sta­ty,

- lik­vi­dá­tor,

- pro­kur­ista (pro­kú­ra je fak­tic­ky pl­ná moc), či oso­ba vy­stu­pu­jú­ca v me­ne PO na zá­kla­de pl­nej mo­ci (kla­sic­ké za­stu­po­va­nie inou oso­bou nap­rík­lad na zá­kla­de man­dát­nej zmlu­vy – ad­vo­kát, ob­chod­ný zá­stup­ca, jed­no­ra­zo­vé za­stu­po­va­nie nap­rík­lad pros­tred­níc­tvom za­mes­tnan­ca, pat­rí sem aj tzv. sub­sti­tú­cia).

- kla­sic­ký tzv. fak­tic­ký or­gán spo­loč­nos­ti, kto­ré­ho op­ráv­ne­nie ko­nať v me­ne PO vy­plý­va naj­mä z vnút­ro­pod­ni­ko­vých pred­pi­sov – nap­rík­lad ge­ne­rál­ny ria­di­teľ, vý­kon­ný ria­di­teľ, ve­dú­ci zá­vo­du a po­dob­ne

- kto­koľ­vek na pod­kla­de pl­nej mo­ci a to prí­pad­ne aj jed­no­ra­zo­vej – nap­rík­lad za­mes­tna­nec

 

Us­ta­no­ve­nie § 4 ods. 1 písm. c) ho­vo­rí o oso­be op­ráv­ne­nej roz­ho­do­vať za PO. Po­jem roz­ho­do­vať tu za­hŕňa nie­len kla­sic­ké roz­ho­do­va­nie, ale nap­rík­lad aj schvá­le­nie, či po­kyn. O roz­ho­do­va­nie pôj­de vte­dy po­kiaľ nap­rík­lad pred­sta­ven­stvo ob­chod­nej spo­loč­nos­ti roz­hod­ne o ne­ja­kej zá­le­ži­tos­ti ob­chod­né­ho ve­de­nia. O po­kyn pôj­de vte­dy ak oso­ba, kto­rá má ria­dia­ce op­ráv­ne­nie ho ulo­ží nap­rík­lad za­mes­tnan­co­vi PO. Nie je pri­tom roz­ho­du­jú­ce či ulo­že­ný po­kyn je ale­bo nie je v sú­la­de so zá­ko­nom, res­pek­tí­ve, či je ale­bo nie je pre za­mes­tnan­ca zá­väz­ný. Schvá­le­nie pred­pok­la­dá opač­nú si­tuáciu, keď roz­ho­du­je za­mes­tna­nec a za­mes­tná­va­teľ mu­sí je­ho roz­hod­nu­tie schvá­liť eš­te pred­tým ako sa bu­de môcť reali­zo­vať – pod­vo­dy, kde vy­hľa­dá­vač zá­kaz­ní­kov pre úve­ry si vy­mýš­ľal oso­by s kto­rý­mi ako­že uzat­vá­ral úve­ro­vé zmlu­vy, pri­čom do nich dal čís­lo svoj­ho úč­tu a nás­led­ne tie­to úve­ry bo­li schvá­le­né je­ho za­mes­tná­va­te­ľom a úve­ro­vé pros­tried­ky bo­li vy­pla­te­né pá­cha­te­ľo­vi – tu by PO stí­ha­ná ne­bo­la – pod­vod sme­ro­val vo­či nej.

 

Z hľa­dis­ka tres­tnej zod­po­ved­nos­ti je za­ují­ma­vou otáz­kou, kto­rú rie­ši­la čes­ká tres­tnop­ráv­na teória, či pre vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti je re­le­van­tné len ta­ké ko­na­nie zá­stup­cu PO, na kto­ré je zá­stup­ca op­ráv­ne­ný ale­bo aj ta­ké, pri kto­rom zá­stup­ca prek­ra­ču­je roz­sah svoj­ho op­ráv­ne­nia. Z di­kcie zá­ko­na „oso­ba, kto­rá je op­ráv­ne­ná za­stu­po­vať PO“ by bo­lo mož­né vy­vo­dzo­vať, že re­le­van­tné je len to ko­na­nie, pri kto­rom zá­stup­ca nep­rek­ra­ču­je roz­sah svoj­ho op­ráv­ne­nia. Od­bor­ná li­te­ra­tú­ra však vy­chá­dza z to­ho, že po­ňa­tie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti je tu šir­šie. Us­ta­no­ve­nie § 4 zá­ko­na to­tiž ho­vo­rí o proti­práv­nych či­noch, nie o práv­nych úko­noch. S tým sa však pri za­stu­po­va­ní ne­po­čí­ta. Dô­le­ži­té pre­to je , či zá­stup­ca má práv­ny ti­tul (ho­ci aj nep­lat­ný ale­bo neú­čin­ný), z kto­ré­ho ply­nie op­ráv­ne­nie za­stu­po­vať PO a nie je roz­ho­du­jú­ce, či pri svo­jom ko­na­ní zá­stup­ca prek­ro­čil roz­sah svoj­ho op­ráv­ne­nia, či ko­nal sám, aj keď mal ko­nať s iným zá­stup­com a či je­ho ko­na­nie z hľa­dis­ka ci­vil­né­ho prá­va za­vä­zu­je PO (poz­ri k to­mu aj § 4 ods. 6 v zmys­le kto­ré­ho je ire­le­van­tné do­kon­ca aj to, či práv­ny úkon, kto­rý mal za­lo­žiť op­ráv­ne­nie na ko­na­nie za PO bol nep­lat­ný ale­bo neú­čin­ný). V prí­pa­de, ak však chý­ba aký­koľ­vek práv­ny ti­tul na za­stu­po­va­nie PO nie je mož­né ho­vo­riť o tom, že by tu bo­la oso­ba op­ráv­ne­ná na za­stu­po­va­nie PO. Proti­práv­ny čin tzv. nez­moc­ne­né­ho zá­stup­cu by mo­hol byť po­va­žo­va­ný za ko­na­nie zá­stup­cu len vte­dy, po­kiaľ by op­ráv­ne­ný or­gán PO do­da­toč­ne ta­ký­to úkon schvá­lil.

 

Čo s oso­ba­mi, kto­ré vy­ko­ná­va­jú roz­ho­du­jú­ci vplyv v PO a nie sú v pos­ta­ve­ní šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu PO, ani nie sú op­ráv­ne­ní za­stu­po­vať PO a ani ne­vy­ko­ná­va­jú kon­trol­nú čin­nosť v PO – tie­to oso­by bo­li pô­vo­de v návr­hu zá­ko­na sú­čas­ťou us­ta­no­ve­nia § 4 ods. 1, av­šak po­čas schva­ľo­va­nia v NR SR bo­li z pred­met­né­ho us­ta­no­ve­nia vy­pus­te­né:

 

- ide tu naj­mä o si­tuácie keď ide o ov­lá­da­nú a ov­lá­da­jú­cu spo­loč­nosť v zmys­le § 66 Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka (nap­rík­lad vzťa­hy dcér­skej a ma­ter­skej PO, kto­ré nie sú za­lo­že­né na pod­kla­de ov­lá­da­cej zmlu­vy, ale ov­lá­da­nie je tu len fak­tic­ké).

 

Ďalej ide o si­tuácie, keď roz­ho­du­jú­ci vplyv na ko­na­nie a fun­go­va­nie PO vy­ko­ná­va­jú oso­by z po­za­dia (nap­rík­lad pros­tred­níc­tvom bie­lych ko­ní, keď sku­toč­ný vy­ko­ná­va­teľ vô­le PO je v úza­dí, ale­bo ide o ro­din­né PO, kde má roz­ho­du­jú­ci vplyv nap­rík­lad naj­star­ší člen ro­di­ny, kto­rý však práv­ne ne­fi­gu­ru­je v or­gá­noch PO, prí­pad­ne oso­ba z úza­dia vy­uží­va man­žel­ský, mi­le­nec­ký, či aký­koľ­vek iný vzťah k or­gá­nom PO a fak­tic­ky PO ov­lá­da).

 

 - ide te­da o oso­by, kto­ré sto­ja mi­mo štruk­tú­ru PO a ne­vy­ko­ná­va­jú v nej žiad­nu fun­kciu, av­šak ich vplyv je roz­ho­du­jú­ci pre ko­na­nie PO. V praxi ta­ký­to roz­ho­du­jú­ci vplyv mô­že vy­ko­ná­vať nap­rík­lad aj väč­ši­no­vý spo­loč­ník, ma­jo­rit­ný ak­cio­nár a po­dob­ne.

 

– vo vy­ššie uve­de­ných prí­pa­doch sa ne­dá ho­vo­riť, že tu ide o oso­by, kto­ré by spa­da­li pod niek­to­ré z pís­men a) až c) us­ta­no­ve­nia § 4 ods. 1, t. j. ich fak­tic­ké ov­lá­da­nie PO a ich ko­na­nie, kto­ré je sme­ro­daj­né pre vy­tvo­re­nie vô­le PO ne­bu­de mož­né PO pri­čí­tať. Nej­de tu ani o oso­by v zmys­le § 4 ods. 1 písm. c) zá­ko­na, na­koľ­ko nie sú „op­ráv­ne­né“ na za­stu­po­va­nie PO (na ta­ké­to za­stu­po­va­nie PO ne­ma­jú žiad­ny práv­ny ti­tul).

 

- v prí­pa­doch ak bu­de šta­tu­tár­ny or­gán PO ve­do­me vy­ko­ná­vať po­ky­ny fak­tic­ké­ho or­gá­nu PO tak prí­pad­né spá­chanie tres­tné­ho či­nu bu­de môcť byť pri­čí­ta­né PO a to vďa­ka nás­led­né­mu ko­na­niu šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu PO.

 

Rie­še­nie pri vy­vo­dzo­va­ní tres­tnej zod­po­ved­nos­ti ta­kých­to osôb, kto­ré vy­ko­ná­va­jú roz­ho­du­jú­ci vplyv v PO bez práv­ne­ho ti­tu­lu tu zrej­me mož­no vi­dieť asi len v us­ta­no­ve­ní § 6, kto­ré ho­vo­rí o mož­nos­ti pá­cha­teľ­stva, spolu­pá­cha­teľ­stva, či účas­tníc­tva na tres­tnej čin­nos­ti PO. Us­ta­no­ve­nie § 6 ods. 3 pred­pok­la­dá aj tzv. ne­pria­me pá­cha­teľ­stvo (nes­práv­ne v zá­ko­ne ozna­če­né ako účas­tníc­tvo), kto­ré pred­pok­la­dá, že PO mô­že spá­chať trest­ný čin aj pros­tred­níc­tvom inej PO, res­pek­tí­ve pros­tred­níc­tvom fy­zic­kej oso­by, kto­ré sú len tzv. ži­vým nás­tro­jom v ru­kách PO. Mô­že to byť však aj ob­rá­te­ne keď fy­zic­ká oso­ba spá­cha trest­ný čin pros­tred­níc­tvom inej PO (v kto­rej je len na­sa­de­ný bie­ly kôň). Oso­ba s roz­ho­du­jú­cim vply­vom na ko­na­nie PO (a je bez vý­zna­mu, či ide o fy­zic­kú ale­bo práv­nic­kú oso­bu) tu te­ba bu­de môcť vy­stu­po­vať asi len buď ako účas­tník, prí­pad­ne ako spolu­pá­cha­teľ ale­bo ako ne­pria­my pá­cha­teľ (bu­de to prob­le­ma­tic­ké naj­mä v prí­pa­doch kde sa vy­ža­du­je tzv. špe­ciál­ny sub­jekt).

 

Prík­la­dy – oso­ba v po­za­dí fak­tic­ky ria­di ob­chod­nú spo­loč­nosť a bie­ly kôň ako šta­tu­tár­ny or­gán len pod­pi­su­je pred­kla­da­né pa­pie­re a nej­de o pod­mien­ky tzv. ne­pria­me­ho pá­cha­teľ­stva – mož­no stí­hať PO a to aj vte­dy ak fy­zic­kú oso­bu stí­hať ne­bu­de mož­né (§ 4 ods. 6 písm. d) – pri­čom oso­ba s roz­ho­du­jú­cim vply­vom by moh­la byť stí­ha­ná buď ako PO v spolu­pá­cha­teľ­stve ale­bo ako fy­zic­ká oso­ba v spolu­pá­cha­teľ­stve – prí­pad­ne ako účas­tník.

 

Iné prík­la­dy stí­ha­nia PO – da­ňo­vé ra­je – nap­rík­lad sa zria­di v Ho­lan­dsku ob­chod­ná spo­loč­nosť, kto­rá si za­re­gis­tru­je nap­rík­lad ochran­nú znám­ku a nás­led­ne v iných kra­ji­nách zria­di iné PO, kto­ré tú­to ochran­nú znám­ku vy­uží­va­jú a pla­tia do Ho­lan­dska za jej vy­uží­va­nie – v sku­toč­nos­ti však ide len o od­lie­va­nie zis­ku z kra­jín, v kto­rých bol vy­tvo­re­ný za úče­lom niž­šie­ho zda­ne­nia v inej kra­ji­ne – moh­lo by ísť o skrá­te­nie da­ne – stí­ha­né by moh­li byť PO na Slo­ven­sku

 

li­cen­cia k prie­my­sel­né­mu vlas­tníc­tvu v rám­ci kto­rej má na­do­bú­da­teľ po­vin­nosť vy­uží­vať ob­chod­ný for­mát a pos­ky­to­va­teľ mô­že kon­tro­lo­vať sú­lad pos­tu­pu na­do­bú­da­te­ľa s po­kyn­mi a do­hod­nu­tý­mi po­vin­nos­ťa­mi (nap­rík­lad McDo­nalds, KFC, Bil­la) – po­kyn mô­že prísť aj zo za­hra­ni­čia – ide ale o re­la­tív­ne sa­mos­tat­né PO pô­so­bia­ce na úze­mí SR – nie je mož­né stí­hať ce­lý re­ťa­zec, kto­rý pô­so­bí na sve­te

 

– PO v da­ňo­vom ra­ji má dcé­ru v SR, kto­rej pos­kyt­ne pô­žič­ku s vy­so­ký­mi úrok­mi a dcé­ra v SR hra­dí splát­ky aj s úrok­mi a tak od­lie­va vy­tvo­re­ný zisk do da­ňo­vé­ho ra­ja – opä­tov­ne skrá­te­nie da­ne – prak­tic­ky pri­chá­dza do úva­hy len stí­ha­nie PO oso­by na Slo­ven­sku – iné os­by len ak by sa zis­ti­la sku­toč­ná fy­zic­ká oso­ba, kto­rá ce­lý ten­to mo­del ini­cio­va­la

 

– po­li­tik zo­be­rie úp­la­tok pri vy­ko­ná­va­ní svo­jej čin­nos­ti – zria­di si PO do kto­rej úp­la­tok vlo­ží a nás­led­ne fik­tív­ne pos­ky­tu­je tej­to PO nap­rík­lad práv­ne ale­bo kon­zul­tač­né čin­nos­ti za kto­ré mu PO pla­tí prá­ve fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi z úp­lat­ku – tak­to do­chá­dza k le­ga­li­zá­cii príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti – stí­ha sa PO a po­li­tik s roz­ho­du­jú­cim vply­vom prí­pad­ne ako spolu­pá­cha­teľ (ako FO)

 

Fak­tic­ké ov­lá­da­jú­ce ko­na­nie v PO mu­sí byť pred­me­tom do­ka­zo­va­nia a mu­sí byť preu­ká­za­né, nes­ta­čia len práv­ne dom­nien­ky konštruo­va­né v Ob­chod­nom zá­kon­ní­ku a mu­sí byť preu­ká­za­né, že na zá­kla­de toh­to roz­ho­du­jú­ce­ho vply­vu doš­lo k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu zo stra­ny PO.

 

Prík­lad z Fran­cúz­ska – ako fak­tic­ký ria­dia­ci vplyv na roz­ho­do­va­nie PO bo­lo po­sú­de­né ko­na­nie bý­va­lé­ho ge­ne­rál­ne­ho ria­di­te­ľa PO, kto­rý aj po od­stú­pe­ní z fun­kcie fak­tic­ky ria­dil a ov­lá­dal ce­lú PO. Ta­ký­to roz­ho­du­jú­ci vplyv mô­že byť do­kon­ca vy­ko­ná­va­ný aj spros­tred­ko­va­ne, t. j. pros­tred­níc­tvom inej oso­by, kto­rá už do­kon­ca mô­že pô­so­biť a čas­to aj pô­so­bí v štruk­tú­rach PO.

 

Zá­ver k pri­čí­ta­teľ­nos­ti:

 

- tres­tná zod­po­ved­nosť PO bu­de vždy zá­vi­sieť od zis­te­nia, kto­rá kon­krét­na oso­ba ko­na­la v me­ne PO a či ko­na­nie tej­to oso­by mož­no pri­čí­tať PO

 

- ten­to zá­ver pla­tí aj na­priek zne­niu us­ta­no­ve­nia § 4 ods. 4 pod­ľa kto­ré­ho tres­tná zod­po­ved­nosť PO nie je pod­mie­ne­ná vy­vo­de­ním tres­tnej zod­po­ved­nos­ti vo­či fy­zic­kej oso­be a nie je pod­mie­ne­ná ani zis­te­ním, kto­rá kon­krét­na fy­zic­ká oso­ba ko­na­la v me­ne PO.

 

Mu­sí byť vždy zis­te­né kto­rá kon­krét­na oso­ba ko­na­la v me­ne PO, ale ne­mu­sí byť vždy zis­te­né, kto­rá kon­krét­na fy­zic­ká oso­ba ko­na­la za PO (roz­diel me­dzi poj­ma­mi „oso­ba“ a „fy­zic­ká oso­ba“). Nap­rík­lad ta­kým­to proti­práv­nym ko­na­ním bu­de roz­hod­nu­tie pred­sta­ven­stva PO, av­šak ne­po­da­rí sa zis­tiť, kto­rá fy­zic­ká oso­ba z pred­sta­ven­stva ako hla­so­va­la, t. j. nap­rík­lad sa ne­po­da­rí zis­tiť kto ini­cio­val návrh roz­hod­nu­tia, kto­ré za­lo­ži­lo tres­tnosť či­nu, kto hla­so­val za je­ho pri­ja­tie a po­dob­ne. V ta­kom­to prí­pa­de je zrej­mé, že roz­ho­do­val šta­tu­tár­ny or­gán PO a je mož­né PO stí­hať, av­šak nie je zis­te­né kto­ré kon­krét­ne fy­zic­ké oso­by z pred­sta­ven­stva sa ako po­die­la­li na tom­to roz­hod­nu­tí šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu PO.

 

- ten­to zá­ver (o mož­nom stí­ha­ní PO) pla­tí aj v prí­pa­de ak nap­rík­lad za PO ko­na­jú­ca fy­zic­ká oso­ba ne­bu­de môcť byť tres­tne stí­ha­ná (nap­rík­lad z dô­vo­du smr­ti, do­da­toč­nej ne­mož­nos­ti ju stí­hať a po­dob­ne). Prob­le­ma­tic­ké bu­dú prí­pa­dy ak ta­ká­to fy­zic­ká oso­ba ne­bu­de môcť byť tres­tne stí­ha­ná na­koľ­ko v ča­se spá­chania skut­ku bo­la nep­rí­čet­ná. Zrej­me ne­bu­de mož­né pri­čí­tať PO ko­na­nie oso­by, kto­ré bo­lo pod­mie­ne­né nep­rí­čet­nos­ťou FO.

 

 - pri­čí­ta­teľ­nosť ko­na­nia PO sa vy­uži­je aj v niek­to­rých špe­ci­fic­kých prí­pa­doch a to hlav­ne ak k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu prí­de v ča­se od za­lo­že­nia PO do jej vzni­ku (proti­práv­ny čin je te­da spá­cha­ný fak­tic­ky v me­ne eš­te neexis­tu­jú­cej oso­by), ak PO vznik­la ale súd nás­led­ne roz­ho­dol o jej nep­lat­nos­ti, či práv­ny úkon, kto­rý za­lo­žil ko­na­nie za PO je nep­lat­ný ale­bo neú­čin­ný.

 

- us­ta­no­ve­nie § 4 ods. 3 sta­no­vu­je tzv. ma­te­riál­ny ko­rek­tív pri PO, ke­dy sa ko­na­nie kon­krét­nej oso­by PO nep­ri­čí­ta a ne­pôj­de o tres­tnú zod­po­ved­nosť PO – nap­rík­lad prin­cíp ul­ti­ma ra­tio sa up­lat­ní aj pri tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO,

 

9/- v us­ta­no­ve­ní § 6 ods. 3 sa nes­práv­ne ho­vo­rí o účas­tní­ko­vi, av­šak ide o vy­jad­re­nie ne­pria­me­ho pá­cha­teľ­stva, te­da ide o prí­pa­dy, v kto­rých PO spá­cha trest­ný čin pros­tred­níc­tvom inej oso­by, kto­rá sa­ma nie je tres­tne zod­po­ved­ná (bo­la nap­rík­lad do­nú­te­ná fy­zic­kým či psy­chic­kým ná­si­lím, pre ne­dos­ta­tok ro­zu­mo­vých schop­nos­tí ne­do­ká­že po­cho­piť vý­znam svoj­ho ko­na­nia, ko­na­la z ned­ban­li­vos­ti, v skut­ko­vom omy­le a pá­cha­teľ to vy­užil, či skôr zneu­žil) – účas­tník nap­ro­ti to­mu je oso­ba, kto­rá sa len ur­či­tým spô­so­bom po­die­la na pá­cha­ní tres­tnej čin­nos­ti inej oso­by – roz­diel me­dzi účas­tníc­tvom a ne­pria­mym pá­cha­teľ­stvom je tu te­da zrej­mý.

 

10/ Tres­tná zod­po­ved­nosť práv­ne­ho nás­tup­cu PO (§ 7)

 

– pred­met­né us­ta­no­ve­nie mož­no ozna­čiť za ab­so­lút­ne nó­vum v tres­tnom prá­ve, na­koľ­ko do­po­siaľ bez­výh­rad­ne v tres­tnom prá­ve pla­ti­lo, že tres­tnú zod­po­ved­nosť jed­nej oso­by nie je mož­né pre­niesť na dru­hú oso­bu (pri fy­zic­kej oso­be nap­rík­lad, že by tres­tná zod­po­ved­nosť pre­chá­dza­la po smr­ti FO na de­di­čov).

 

- pri tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO sa tá­to zá­sa­da pre­la­mu­je, na­koľ­ko us­ta­no­ve­nie § 7 ods. 1 sta­no­vu­je, že tres­tná zod­po­ved­nosť PO, kto­rá bo­la zru­še­ná, pre­chá­dza na všet­kých jej práv­nych nás­tup­cov s tým, že tres­tná zod­po­ved­nosť PO však nep­re­chá­dza na fy­zic­kú oso­bu.

 

- tu tre­ba eš­te dopl­niť, že tres­tná zod­po­ved­nosť PO ne­za­ni­ká vy­hlá­se­ním kon­kur­zu na PO, či vy­hlá­se­ním nú­te­nej sprá­vy na PO (§ 4 ods. 5),

 

Pod­sta­tou pre pre­chod tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO na inú PO je te­da to, že pô­vod­ná PO, kto­rá sa do­pus­ti­la tres­tnej čin­nos­ti bo­la zru­še­ná (bez zru­še­nia PO ne­mož­no ho­vo­riť o pre­cho­de tres­tnej zod­po­ved­nos­ti na iný sub­jekt).

 

Tu sa bu­de vy­chá­dzať pri ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach z Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, kto­rý ro­zoz­ná­va

 

- zru­še­nie s lik­vi­dá­ciou – v ta­kých­to prí­pa­doch po­kiaľ PO ne­má práv­ne­ho nás­tup­cu tak tres­tná zod­po­ved­nosť PO za­ni­ká, na­koľ­ko za­ni­ká aj sa­mot­ná PO a to bez práv­ne­ho nás­tup­cu – nap­rík­lad ne­vyh­lá­se­nie kon­kur­zu pre ne­ma­jet­nosť a po­dob­ne

 

- zru­še­nie bez lik­vi­dá­cie – tu ide o prí­pa­dy zlú­če­nia sply­nu­tia, či roz­de­le­nia ob­chod­nej spo­loč­nos­ti – vo všet­kých tých­to prí­pa­doch pre­chá­dza tres­tná zod­po­ved­nosť PO na jej práv­nych nás­tup­cov – tres­tná zod­po­ved­nosť tu pre­chá­dza ob­jek­tív­ne, te­da bez oh­ľa­du na to, či práv­ny nás­tup­ca mo­hol ve­dieť o tres­tnej čin­nos­ti pô­vod­nej PO - tres­tne stí­ha­ní mô­žu byť v ta­kých­to prí­pa­doch nap­rík­lad bý­va­lí šta­tu­tár­ni zá­stup­co­via pô­vod­nej PO s PO ako jej práv­nym nás­tup­com,

 

- za zru­še­nie PO sa ne­po­va­žu­je ak PO len zme­ní svo­ju for­mu (nap­rík­lad s.r.o. na ak­cio­vú spo­loč­nosť), prí­pad­ne zme­ní nap­rík­lad síd­lo, ná­zov, rov­na­ko tak PO ne­za­ni­ká, ak len jej ma­je­tok ale­bo je­ho časť pre­chá­dza na inú oso­bu (nap­rík­lad len pre­vod pod­ni­ku na inú oso­bu – ne­do­chá­dza tu to­tiž k zru­še­niu pô­vod­nej PO) – v ta­kých­to prí­pa­doch sa má za to, že stá­le ide o tú is­tú PO, kto­rá sa tres­tnej čin­nos­ti do­pus­ti­la.

 

Us­ta­no­ve­nie § 7 zá­ko­na je však po­mer­ne ne­do­ko­na­lé. Tak nap­rík­lad ak sa PO do­pus­ti­la tres­tnej čin­nos­ti a eš­te sa vo­či nej ne­za­ča­lo tres­tné stí­ha­nie (na­koľ­ko nap­rík­lad jej tres­tná čin­nosť nie je eš­te od­ha­le­ná) tak šta­tu­tár­ny or­gán mô­že pre­viesť ma­je­tok tej­to PO na inú oso­bu a ne­ma­jet­nú PO, kto­rá sa tres­tnej čin­nos­ti do­pus­ti­la zru­šiť bez práv­ne­ho nás­tup­cu a tým aj za­nik­ne tres­tná zod­po­ved­nosť PO.

 

Res­pek­tí­ve ne­mu­sí šta­tu­tár­ny or­gán uro­biť ok­rem pre­vo­du ma­jet­ku PO na inú oso­bu nič, mô­že na­ďa­lej po­ne­chať v exis­ten­cii „práz­dnu“, čas­to len tzv. schrán­ko­vú PO a v prí­pa­de ak tres­tná čin­nosť spá­cha­ná tou­to PO bu­de od­ha­le­ná mô­že ju bez prob­lé­mov „pod­ho­diť“ or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní, na­koľ­ko tá­to PO už je aj tak ne­ma­jet­ná a spia­ca (ne­pou­ží­va sa).

 

PO, kto­rá sa do­pus­ti­la tres­tnej čin­nos­ti mož­no zba­viť ma­jet­ku nap­rík­lad aj pros­tred­níc­tvom tzv. as­set dea­lu v rám­ci kto­ré­ho sa ma­je­tok ob­chod­nej spo­loč­nos­ti pre­vá­dza na inú PO na zá­kla­de nie­koľ­kých zmlúv, pod­nik je roz­de­le­ný na jed­not­li­vé zlož­ky (nap­rík­lad na hnu­teľ­ný a neh­nu­teľ­ný ma­je­tok), kto­ré sú na ku­pu­jú­ce­ho pre­ve­de­né na zá­kla­de nie­koľ­kých sa­mos­tat­ných zmlúv.

 

Na vy­ššie uve­de­né ko­na­nia ne­do­pa­dá us­ta­no­ve­nie § 7 ods. 4 zá­ko­na, kto­rá oh­ľad­ne pre­vo­dov ma­jet­ku ho­vo­rí len o špe­ci­fic­kom prí­pa­de pre­vo­du ima­nia na spo­loč­ní­ka, čo sa reali­zu­je len oh­ľad­ne s.r.o. a je oso­bit­ne up­ra­ve­né v Ob­chod­nom zá­kon­ní­ku.

 

- za­ují­ma­vou otáz­kou je po­sú­de­nie, ako pos­tu­po­vať v prí­pa­doch, v kto­rých tres­tná zod­po­ved­nosť PO preš­la na inú PO, na­koľ­ko pô­vod­ná PO bo­la zru­še­ná le­bo nap­rík­lad sply­nu­la s inou PO a nás­led­ne ten­to práv­ny nás­tup­ca pô­vod­nej PO je sám zru­še­ný pre­to­že sa nap­rík­lad roz­de­lí na dve PO. Pre­chá­dza tres­tná zod­po­ved­nosť pô­vod­nej PO aj na tú­to už tre­tiu PO ale­bo len na pr­vú PO? Us­ta­no­ve­nie § 7 ods. 1 ho­vo­rí, že tres­tná zod­po­ved­nosť pre­chá­dza na všet­kých jej práv­nych nás­tup­cov z čo­ho sa dá vy­vo­dzo­vať, že pre­chá­dza na všet­kých kto­rí bu­dú nas­le­do­vať po zru­še­ní pô­vod­nej PO (t. j. aj na tre­tie­ho, štvr­té­ho a po­dob­ne).

 

- tres­tná zod­po­ved­nosť PO sí­ce nep­re­chá­dza na fy­zic­kú oso­bu, av­šak tres­tná zod­po­ved­nosť fy­zic­kej oso­by mô­že nad­vä­zo­vať na tres­tnú zod­po­ved­nosť PO (nap­rík­lad fy­zic­ká oso­ba bu­de tres­tne stí­ha­ná za po­diel­nic­tvo, na­koľ­ko na se­ba prev­za­la vec, kto­rú tres­tnou čin­nos­ťou zís­ka­la PO).

 

11/ Účin­ná ľú­tosť – zá­nik tres­tnos­ti PO z dô­vo­du účin­nej ľú­tos­ti

 

- vy­chá­dza sa od zá­ni­ku tres­tnos­ti fy­zic­kej oso­by - § 8 ods. 1 písm. a) – čo cel­kom ur­či­te nie je správ­na for­mu­lá­cia zá­ko­na, na­koľ­ko kon­krét­na fy­zic­ká oso­ba ne­mu­sí byť zis­te­ná. Nap­rík­lad pri da­ňo­vých tres­tných či­noch pri­tom ne­zá­le­ží na tom kto hra­dil nap­rík­lad skrá­te­nú daň, ale sa pri­púš­ťa, že úh­ra­dou skrá­te­nej, či neod­ve­de­nej ale­bo ne­zap­la­te­nej da­ne do­chá­dza k zá­ni­ku tres­tnos­ti či­nu (skut­ku). Vzhľa­dom k uve­de­né­mu ak prí­de k úh­ra­de skrá­te­nej, neod­ve­de­nej ale­bo ne­zap­la­te­nej da­ne (a to sa tý­ka aj pois­tné­ho) zo stra­ny stí­ha­nej PO (res­pek­tí­ve eš­te pred jej stí­ha­ním) za­nik­ne tres­tnosť či­nu vo vzťa­hu k všet­kým do úva­hy pri­chá­dza­jú­cim pá­cha­te­ľom, t. j. aj vo vzťa­hu k PO. To pla­tí aj vte­dy, ak nap­rík­lad eš­te ne­bo­li zis­te­né fy­zic­ké oso­by, kto­ré sa na pá­cha­ní tej­to tres­tnej čin­nos­ti po­die­la­li.

 

12/ Dru­hy tres­tov, kto­ré je mož­né uk­la­dať PO:

 

Dru­hy tres­tov, kto­ré je mož­né uk­la­dať PO sú taxatív­ne vy­me­no­va­né v us­ta­no­ve­ní § 10, pri­čom sto­jí za po­zor­nosť, že naj­prís­nej­ší trest a to trest zru­še­nia PO mož­no ulo­žiť len PO, kto­rá má síd­lo na úze­mí SR.

 

Po­mer­ne za­ují­ma­vým je aj trest zve­rej­ne­nia od­su­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku, pri kto­rom sa od­su­dzu­jú­ci roz­su­dok bu­de zve­rej­ňo­vať v Ob­chod­nom ves­tní­ku.

 

Pro­ces­né us­ta­no­ve­nia o stí­ha­ní PO:

 

1/ zá­kon za­vá­dza zá­sa­du ne nis in idem (§ 21) – t. j. ak bo­la PO pos­tih­nu­tá za spá­chanie správ­ne­ho de­lik­tu ne­bu­de môcť byť tres­tne stí­ha­ná za to­tož­ný sku­tok, kto­rý má to­tož­né­ho pá­cha­te­ľa (PO) – tá­to zá­sa­da má dô­le­ži­tosť v praxi hlav­ne pri da­ňo­vých tres­tných či­noch na stra­ne jed­nej a da­ňo­vých správ­nych de­lik­toch na stra­ne dru­hej (to­tož­nosť tu te­da bu­de spo­čí­vať v to­tož­nos­ti skut­ku a to­tož­nos­ti sub­jek­tu – pá­cha­te­ľa)

 

2/ v zá­ko­ne sa ho­vo­rí o „za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia pro­ti práv­nic­kej oso­be“. Ten­to po­jem bol do zá­ko­na včle­ne­ný až pri je­ho schva­ľo­va­ní v NR SR s tým, že v návr­hu zá­ko­na sa správ­ne ho­vo­ri­lo o „vzne­se­ní ob­vi­ne­nia PO“. Na­priek to­mu aj po­jem „za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia pro­ti PO“ je nut­né vy­kla­dať tak, že tu ide o vzne­se­nie ob­vi­ne­nia PO, na­koľ­ko až v ta­kom­to prí­pa­de sa za­čí­na tres­tné stí­ha­nie PO. Ne­bu­de tu na napl­ne­nie toh­to poj­mu sta­čiť len za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci.

 

- o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia PO (za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia pro­ti PO) sa upo­ve­do­mí ob­chod­ný re­gis­ter prí­pad­ne iný re­gis­ter v kto­rom je PO za­pí­sa­ná (po­li­tic­ké stra­ny, ob­čian­ske zdru­že­nia).

 

- zme­nu, zru­še­nie ale­bo zá­nik PO mož­no po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia PO us­ku­toč­niť len s pí­som­ným súh­la­som sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie, ak pôj­de o príp­rav­né ko­na­nie a v ko­na­ní pred sú­dom s pí­som­ným súh­la­som pred­se­du se­ná­tu. Vzhľa­dom k to­mu, že sa pred­pok­la­dá vo­či roz­hod­nu­tiu sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie sťaž­nosť, bu­de mať je­ho súh­las for­mu uz­ne­se­nia a o prí­pad­nej sťaž­nos­ti bu­de roz­ho­do­vať na­dria­de­ný súd. Bez pí­som­né­ho súh­la­su sú­du bu­dú práv­ne úko­ny PO oh­ľad­ne zme­ny, zru­še­nia, či zá­ni­ku PO práv­ne neú­čin­né a ne­bu­dú za­pí­sa­né do prís­luš­né­ho re­gis­tra.

 

3/ ob­me­dzu­jú­ce a za­is­ťo­va­cie opat­re­nia v ko­na­ní pro­ti PO (§ 26)

 

– po­čas ve­de­nia tres­tné­ho stí­ha­nia pro­ti PO bu­de mož­né (ak tu bu­de oba­va z mož­né­ho pok­ra­čo­va­nia v tres­tnej čin­nos­ti zo stra­ny PO) ulo­žiť PO ob­me­dzu­jú­ce ale­bo za­is­ťu­jú­ce opat­re­nia pro­ti stí­ha­nej PO a nap­rík­lad ulo­žiť jej po­vin­nosť, aby

- ur­či­tú pe­ňaž­nú čias­tku zlo­ži­la do ús­cho­vy na sú­de,

- zá­kaz nak­la­da­nia s ur­či­tý­mi ve­ca­mi ale­bo prá­va­mi (nap­rík­lad ulo­že­nie zá­ka­zu pre­vo­du ma­jet­ku na inú oso­bu)

 

O ta­kých­to opat­re­niach bu­de roz­ho­do­vať súd a pro­ti je­ho roz­hod­nu­tiu bu­de prí­pus­tná sťaž­nosť.

 

V tom­to sme­re je nut­né upo­zor­niť aj na zme­nu zá­ko­na o kon­kur­ze (č. 7/2005), kto­rý za­vá­dza no­vé us­ta­no­ve­nie § 107b s náz­vom „Oso­bit­né us­ta­no­ve­nia o tres­tnom ko­na­ní pro­ti PO po­čas kon­kur­zu“ , pri­čom to­to us­ta­no­ve­nie rea­gu­je na prí­pa­dy ak sa bu­de viesť tres­tné stí­ha­nie vo­či PO, kto­rá bu­de v kon­kur­ze a ak jej bu­de zá­ro­veň uk­la­da­né ob­me­dzu­jú­ce opat­re­nie. Ur­či­té kom­pe­ten­cie tu vzhľa­dom na pre­bie­ha­jú­ci kon­kurz bu­de mať kon­kurz­ný súd, kto­rý bu­de mať nap­rík­lad aj kom­pe­ten­ciu ke­dy­koľ­vek vy­me­niť správ­cu a v tom­to sme­re ne­bu­de via­za­ný roz­hod­nu­tím schô­dze ve­ri­te­ľov

 

4/ ko­na­nie v me­ne PO v tres­tnom ko­na­ní:

 

- v me­ne tres­tne stí­ha­nej PO ko­ná v tres­tnom ko­na­ní šta­tu­tár­ny or­gán, kto­rý má prá­vo od­oprieť vy­po­ve­dať (inak aj v tres­tnom ko­na­ní ve­de­nom pro­ti PO pla­tia nap­rík­lad pre­zum­pcia ne­vi­ny, či zá­sa­da in du­bio pro reo ale­bo zá­kaz se­baob­vi­ňo­va­nia).

 

- šta­tu­tár­ny or­gán PO sa mô­že dať za­stu­po­vať ad­vo­ká­tom (ob­haj­com) – tres­tne stí­ha­nú PO mô­že v tres­tnom ko­na­ní za­stu­po­vať len jed­na oso­ba.

 

- šta­tu­tár­ny or­gán PO mô­že v me­ne stí­ha­nej PO nap­rík­lad dať súh­las na ko­na­nie o do­ho­de o vi­ne a tres­te, súh­las na pod­mie­neč­né za­sta­ve­nie tres­tné­ho stí­ha­nia, priz­nať vi­nu v ko­na­ní pred sú­dom´v zmys­le § 257 Tr. por. a po­dob­ne,

 

- za PO ne­mô­že v tres­tnom ko­na­ní ko­nať ten kto je ob­vi­ne­ným, poš­ko­de­ným ale­bo sved­kom v tej is­tej ve­ci (tou is­tou ve­cou je tu aj pa­ra­lel­né ve­de­nie dvoch ko­na­ní o tom is­tom skut­ku s tým, že nap­rík­lad v jed­nej tres­tnej ve­ci sa ve­die tres­tné stí­ha­nie vo­či FO a v dru­hej tres­tnej ve­ci vo­či PO, av­šak ide o ten is­tý sku­tok) – ak sa ta­ká ko­lí­zia zis­tí tak sa PO vy­zve aby na svo­je za­stu­po­va­nie v tres­tnom ko­na­ní ur­či­la inú oso­bu – po­kiaľ sa tak nes­ta­ne ale­bo PO ne­má šta­tu­tár­ny or­gán súd us­ta­no­ve­ní PO opat­rov­ní­ka spra­vid­la zo zoz­na­mu ad­vo­ká­tov.

 

Pri tres­tnom stí­ha­ní PO ne­bu­de exis­to­vať dô­vod po­vin­nej ob­ha­jo­by.

 

5/ do­ka­zo­va­nie vo­či tres­tne stí­ha­nej PO

 

- pri do­ka­zo­va­ní tres­tnej čin­nos­ti PO sa bu­dú vy­uží­vať pro­ces­né in­šti­tú­ty up­ra­ve­né Tres­tným po­riad­kom, na­koľ­ko zá­kon o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO ne­má v tom­to sme­re oso­bit­né us­ta­no­ve­nia.

 

Aj v tres­tnom ko­na­ní pro­ti PO bu­dú te­da vy­uži­teľ­né nap­rík­lad:

 

- za­is­te­nie úč­tu – pri­chá­dza do úva­hy po­kiaľ ide o ban­ko­vý účet pa­tria­ci ko­mu­koľ­vek – pod­stat­né sú pe­nia­ze na úč­te a ich sú­vis­losť s ve­de­ním tres­tné­ho ko­na­nia. Sa­moz­rej­me ak by sa vie­dlo tres­tné ko­na­nie vo­či ban­ke, nie je mož­né jej za­is­tiť úč­ty, kto­ré ve­die.

 

- vy­da­nie a od­ňa­tie ve­cí – sme­ru­jú­ce vo­či po­doz­ri­vej ale­bo už tres­tne stí­ha­nej PO – tu tre­ba upo­zor­niť, že aj pri tres­tnom stí­ha­ní PO pla­tí zá­kaz se­baob­vi­ňo­va­nia

 

- do­mo­vá pre­hliad­ka – je vy­uži­teľ­ná, zhod­ne ako pre­hliad­ka ne­by­to­vých pries­to­rov (kan­ce­lá­rie PO, skla­dy PO, mo­to­ro­vé vo­zid­lá PO) aj v ko­na­ní ve­de­nom pro­ti PO – do­mo­vá pre­hliad­ka je špe­ci­fic­ká tým, že sa tu za­sa­hu­je do do­mo­vej slo­bo­dy FO – t. j. nep­ri­chá­dza do úva­hy zá­sah do do­mo­vej slo­bo­dy PO, na­koľ­ko tá ne­má oby­dlie – vy­dá sa tu kla­sic­ký prí­kaz, kto­rý bu­de sme­ro­vať vo­či oso­be, kto­rá dom ale­bo byt uží­va a to bez oh­ľa­du na to, že nap­rík­lad vlas­tní­kom by­tu ale­bo do­mu bu­de PO.

– za­is­te­nie po­čí­ta­čo­vých úda­jov,

- pou­ži­tie agen­ta,

- od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky

V prí­pa­doch veľ­kých PO, kto­ré bu­dú tres­tne stí­ha­né a kto­ré dis­po­nu­jú po­mer­ne veľ­kým poč­tom účas­tníc­kych te­le­fón­nych sta­níc (nap­rík­lad PO uží­va 100 pev­ných li­niek a 150 slu­žob­ných mo­bil­ných te­le­fó­nov), kto­ré vy­uží­va­jú jed­not­li­ví za­mes­tnan­ci PO bu­de nep­ri­ja­teľ­né, aby prí­kaz na od­po­čú­va­nie bol vy­da­ný pau­šál­ne (všeo­bec­ne) a aby za­hŕňal všet­ky účas­tníc­ke te­le­fón­ne sta­ni­ce len z dô­vo­du, že bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tné­ho či­nu zo stra­ny PO (ta­ké­to ná­zo­ry sa už vy­skyt­li).

 

- je nut­né bez­výh­rad­ne tr­vať na tom, aby pri vy­dá­va­ní prí­ka­zu na od­po­čú­va­nie bol zis­te­ný a sto­tož­ne­ný po­čet (roz­sah) osôb, kto­rých ko­na­nie by ma­lo byť pri­čí­ta­teľ­né PO v zmys­le § 4 ods. 1 zá­ko­na, na­koľ­ko len ta­ké­to ko­na­nie tam uve­de­ných osôb je re­le­van­tné oh­ľad­ne mož­né­ho spá­chania tres­tnej čin­nos­ti zo stra­ny PO a to v spo­ji­tos­ti s tres­tnou čin­nos­ťou o po­doz­re­nie kto­rej ide, pri­čom prí­kaz by mal byť ob­me­dze­ný len na úz­ky ok­ruh osôb tvo­ria­cich vô­ľu sa­mot­nej PO.

Vy­skyt­li sa už aj ná­zo­ry, kto­ré spo­chyb­ňu­jú, či vý­sled­ky od­po­čú­va­nia na­ria­de­né v tres­tnom ko­na­ní ve­de­nom pro­ti PO by moh­li byť pou­ži­teľ­né aj nap­rík­lad na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia vo­či FO.

Som ná­zo­ru, že ak pôj­de o tú is­tú vec, v kto­rej je nap­rík­lad ve­de­né tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci oh­ľad­ne po­doz­re­nia z pá­chania tres­tnej čin­nos­ti zo stra­ny PO a v tom­to ko­na­ní ja na­ria­de­né od­po­čú­va­nie a pri ňom sa zis­tí nap­rík­lad proti­práv­ne ko­na­nie kon­krét­ne­ho šta­tu­tár­ne­ho zá­stup­cu PO, kto­rý sa toh­to ko­na­nia do­púš­ťa v me­ne, či v zá­uj­me PO tak nič ne­bu­de brá­niť to­mu, aby vý­sled­ky od­po­čú­va­nia vied­li k vzne­se­niu ob­vi­ne­nia tak vo­či PO ako aj vo­či FO. Ak pôj­de o tú is­tú vec (vy­me­dze­nú zhod­ne skut­ko­vo) tak bu­de mož­né viesť tres­tné stí­ha­nie vo­či PO a vo­či FO aj od­de­le­ne, t. j. v sa­mos­tat­ných ko­na­niach. Aj v tých­to prí­pa­doch pôj­de o tú is­tú vec a pre­to vý­sled­ky od­po­čú­va­nia bu­dú vy­uži­teľ­né v obid­voch pa­ra­lel­ne ve­de­ných tres­tných stí­ha­niach.

 

V tom­to sme­re zrej­me ne­bu­de prob­lém vzniesť ob­vi­ne­nie tak PO ako aj FO na pod­kla­de tých is­tých dô­ka­zov (nap­rík­lad aj lis­tin­ných) s tým, že ten­to zá­ver mož­no ap­li­ko­vať aj opač­ne.

 

Pou­ži­tá li­te­ra­tú­ra:

 

Šámal, P. a kol.: Tres­tní od­povědnost práv­nic­kých osob. Ko­men­tář. 1. Vy­dá­ní. Pra­ha: C.H.Beck, 2012

 

Tu­rayová, Y. A kol.: Tres­tná zod­po­ved­nosť práv­nic­kých osôb, Wol­ters Kluwer 2016

 

Vidr­na, J.: Tres­tní od­povědnost ob­chod­ních spo­leč­nos­tí a územ­ních sa­mos­práv­ných cel­ku. 1. Vy­dá­ní. Pra­ha: C.H.Beck, 2014

 

 

Diskusia