Má byť v spise procesne nepoužiteľný dôkaz?

Publikované: 20. 07. 2016, čítané: 2939 krát
 

 

Má byť v spi­se pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­ný dô­kaz?

Pod náz­vom „Po­ru­šo­va­nie prá­va ob­vi­ne­né­ho zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra“ bol na práv­nych lis­toch uve­rej­ne­ný roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III.

Pred­met­né roz­hod­nu­tie sú­du pr­vé­ho stup­ňa vy­vo­la­lo ur­či­tú po­le­mi­ku naj­mä oh­ľad­ne kon­šta­to­va­nia, že „skor­šia vý­po­veď oso­by v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, kto­rá má v rov­na­kom tres­tnom ko­na­ní nás­led­ne pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho, je ne­pou­ži­teľ­ná a zá­sad­ne ne­mô­že byť sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su“.

Som ná­zo­ru, že po­kiaľ pro­ku­rá­tor po­dá­va na súd ob­ža­lo­bu, mal by spi­so­vý ma­te­riál, kto­rý je pred­kla­da­ný spo­loč­ne s ob­ža­lo­bou ob­sa­ho­vať len ta­ké dô­ka­zy, kto­ré sú pro­ces­ne pou­ži­teľ­né v ko­na­ní pred sú­dom (nap­rík­lad vý­sluch ob­vi­ne­né­ho, zna­lec­ké po­sud­ky a po­dob­ne), res­pek­tí­ve, kto­ré by v ko­na­ní pred sú­dom moh­li byť pro­ces­ne pou­ži­teľ­né za spl­ne­nia ur­či­tých zá­kon­ných pod­mie­nok (nap­rík­lad vý­sluch us­ved­ču­jú­ce­ho sved­ka, kto­rý v príp­rav­nom ko­na­ní ne­bol vy­po­ču­tý za prí­tom­nos­ti ob­haj­cu ob­vi­ne­né­ho, av­šak v ko­na­ní pred sú­dom ju mož­no čí­tať nap­rík­lad za súh­la­su pro­ku­rá­to­ra a ob­vi­ne­né­ho). Rov­na­ko tak má spis ob­sa­ho­vať dô­ka­zy, o kto­rých pro­ku­rá­tor a ob­vi­ne­ný ve­dú po­le­mi­ku oh­ľad­ne ich zá­kon­nos­ti, či pro­ces­nej pou­ži­teľ­nos­ti s tým, že to bu­de na­po­kon súd, kto­rý má roz­hod­núť s ko­neč­nou plat­nos­ťou, či tie­to dô­ka­zy sú zá­kon­né ale­bo pro­ces­ne pou­ži­teľ­né a mô­žu byť v ko­na­ní pred sú­dom vy­ko­na­né, res­pek­tí­ve ide o dô­ka­zy ne­zá­kon­né, prí­pad­ne pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­né a je nut­né ich vy­lú­čiť z do­ka­zo­va­nia.

V zho­de s roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III som ná­zo­ru, že spis pred­kla­da­ný sú­du spo­loč­ne s ob­ža­lo­bou nes­mie ob­sa­ho­vať dô­ka­zy, pri kto­rých je úpl­ne zrej­mé, že sú pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­né pri do­ka­zo­va­ní vi­ny ob­vi­ne­né­ho na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, že ich súd ne­bu­de môcť nik­dy vy­ko­nať a už vô­bec nie na nich za­lo­žiť vý­rok o vi­ne, či ne­vi­ne ob­vi­ne­né­ho.

Na­po­kon, ná­zor, kto­rý ok­res­ný súd pre­zen­to­val vo svo­jom roz­hod­nu­tí, vy­chá­dza z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Naj­vyš­šie­ho sú­du SR.

Tak nap­rík­lad, Naj­vyš­ší súd SR v roz­sud­ku sp.zn. 4 Tz 9/2006 zo dňa 20.06.2006 uvie­dol, že dô­kaz za­ob­sta­ra­ný v roz­po­re so zá­ko­nom, pre­ná­ša svo­ju ne­zá­kon­nosť a pro­ces­nú ne­pou­ži­teľ­nosť aj na ďal­ší dô­kaz, kto­rý vy­chá­dza z ob­sa­hu ne­zá­kon­ne zís­ka­né­ho dô­ka­zu. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu Naj­vyš­ší súd SR ozna­čil za ne­zá­kon­ný zna­lec­ký po­su­dok, kto­rý bol vy­pra­co­va­ný aj na pod­kla­de dô­ka­zov, kto­ré bo­li zís­ka­né or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní v roz­po­re so zá­ko­nom.

V tej­to sú­vis­los­ti Naj­vyš­ší súd SR uzav­rel a upo­zor­nil, že „lis­ti­na os­ved­ču­jú­ca ob­sah pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­né­ho dô­ka­zu sa v spi­se nes­mie ani na­chá­dzať, aby žiad­nym a ur­či­tým sme­rom neov­plyv­ňo­va­la prís­luš­né or­gá­ny tres­tné­ho ko­na­nia v rám­ci pro­ce­su hod­no­te­nia dô­ka­zov, tak ako sa to sta­lo v da­nej tres­tnej ve­ci“.

Naj­vyš­ší súd SR tu te­da kon­šta­tu­je po­mer­ne lo­gic­ký zá­ver, kto­rý vy­chá­dza z to­ho, že stra­ny mô­žu v ko­na­ní pred sú­dom vy­ko­ná­vať reál­ne len dô­ka­zy, kto­ré bo­li zís­ka­né v sú­la­de so zá­ko­nom a kto­ré sú pro­ces­ne pou­ži­teľ­né na do­ka­zo­va­nie kon­krét­nej sku­toč­nos­ti (je zrej­mé, že ne­zá­kon­ný dô­kaz je zá­ro­veň dô­ka­zom nep­rí­pus­tným v ko­na­ní pred sú­dom, pri­čom aj dô­kaz, kto­rý bol pô­vod­ne zís­ka­ný v sú­la­de so zá­ko­nom, mô­že byť pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­ným v ko­na­ní pred sú­dom).

Po­kiaľ sa v tej­to sú­vis­los­ti na­mie­ta­lo, že ak by sa vý­po­veď ob­vi­ne­né­ho, kto­rú uro­bil eš­te pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka vy­bra­la zo spi­su tak by vzni­kol chaos v prí­pa­doch ak by nás­led­ne doš­lo k zru­še­niu uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, tak je nut­né zdô­raz­niť, že v roz­sud­ku ok­res­né­ho sú­du ako aj v tom­to prís­pev­ku sa ho­vo­rí o ko­na­ní pred sú­dom, kde k zru­še­niu uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia prísť ne­mô­že.

Prá­ve nao­pak, ur­či­tý chaos spô­so­bu­je hro­ma­de­nie vý­po­ve­dí tej is­tej oso­by v tej is­tej ve­ci v iných pro­ces­ných pos­ta­ve­niach. Tak nap­rík­lad hlav­ne pri me­nej zá­važ­ných tres­tných či­noch sa čas­to stá­va, že tá is­tá oso­ba je naj­skôr vy­po­ču­tá na zá­pis­ni­cu o po­da­nom vy­svet­le­ní pod­ľa zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re, nás­led­ne pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 196 ods. 2 Tr. por., po­tom po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka a nás­led­ne po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho. Všet­ky tie­to vý­po­ve­de sú sú­čas­ťou spi­su a to aj na­priek to­mu, že reál­ne mož­no v ko­na­ní pred sú­dom pou­žiť len tú, kto­rú oso­ba vy­ko­na­la v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho. Os­tat­né vý­po­ve­de ne­ma­jú žiad­nu dô­kaz­nú hod­no­tu (hľa­dí sa na ne ako­by k nim nik­dy ne­bo­lo doš­lo) a pre­to nie­len že ne­ma­jú byť sú­čas­ťou spi­su pred­kla­da­né­ho sú­du, ale ani nie je žiad­ny dô­vod aby sa v spi­se na­chá­dza­li.

Po­kiaľ ide o otáz­ku pro­ces­nej pou­ži­teľ­nos­ti zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu sved­ka oso­by, kto­rá bo­la nes­kôr v tej is­tej tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­ná, je v praxi ako aj v teó­rii už dl­ho­do­bo nes­por­né, že ta­ká­to vý­po­veď je ab­so­lút­ne ne­pou­ži­teľ­ným dô­ka­zom.

Tak nap­rík­lad Naj­vyš­ší súd SR v už vy­ššie ci­to­va­nom roz­sud­ku v tej­to sú­vis­los­ti (t. j. či mož­no pou­žiť aj vý­po­veď sved­ka, kto­rú vy­ko­na­la oso­ba nes­kôr v tej is­tej ve­ci ob­vi­ne­ná)  uvie­dol, že v tres­tnom ko­na­ní mož­no ako dô­kaz pou­žiť len tie poz­nat­ky, kto­ré ob­vi­ne­ný pos­ky­tol v sú­la­de s us­ta­no­ve­nia­mi o vý­slu­chu ob­vi­ne­né­ho, čo v prí­pa­de vý­po­ve­de ob­vi­ne­né­ho v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka nie je spl­ne­né. Vý­po­veď ob­vi­ne­né­ho v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka je pro­ces­nop­ráv­ne ne­pou­ži­teľ­ná ako dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní a pre­to jej ob­sah ani ne­mož­no pro­ces­ne účin­ným spô­so­bom pre­ve­ro­vať, keď­že z hľa­dis­ka pro­ces­nop­ráv­ne­ho nič neexis­tu­je.

Ta­ká­to sve­dec­ká vý­po­veď sa te­da po­va­žu­je za neexis­tu­jú­cu vý­po­veď, t. j. za vý­po­veď kto­rá ako­by vô­bec ne­bo­la vznik­la. Z toh­to poh­ľa­du te­da cel­kom ur­či­te ne­má byť sú­čas­ťou spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu pred­kla­da­né­ho pro­ku­rá­to­rom sú­du, na­koľ­ko pro­ku­rá­tor ako no­si­teľ dô­kaz­né­ho bre­me­na má a mô­že vi­nu ob­vi­ne­né­ho preu­ka­zo­vať zá­sad­ne len na pod­kla­de zá­kon­ných dô­ka­zov, kto­ré sú pro­ces­ne pou­ži­teľ­né v ko­na­ní pred sú­dom. To je aj úlo­ha spi­su pred­kla­da­né­ho sú­du spo­loč­ne s ob­ža­lo­bou, v kto­rom ma­jú byť len ta­ké dô­ka­zy vy­ko­na­né v príp­rav­nom ko­na­ní, kto­ré od­ôvod­ňu­jú ob­ža­lo­bu a kto­ré mož­no v ko­na­ní pred sú­dom vy­ko­nať. Úče­lom spi­su cel­kom ur­či­te nie je me­cha­nic­ké, či skôr auto­ma­tic­ké hro­ma­de­nie akých­koľ­vek, t. j. aj nep­ro­ces­ných úko­nov.

 

 


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia