Neprípustná manipulácia s vyšetrovacím spisom
mjr. František Vojtuš
vyšetrovateľ PZ, národná protizločinecká jednotka NAKA P PZ
Tento príspevok je reakciou na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III (autor JUDr. David Lindtner)sp. zn. 1T 14/2016 (ďalej len „rozhodnutie“)publikované na stránke www.právnelisty.sk, ako aj na uvedenej stránke následne publikovaný príspevok JUDr. Petra Šamka „Má byť v spise procesne nepoužiteľný dôkaz“. Predmetom diskusie vyvolanej publikovaným rozhodnutím, ako aj následného príspevku JUDr. Petra Šamka, bol právny názor prezentovaný v predmetnom rozhodnutí, ako aj príspevku JUDr. Petra Šamka, že zápisnice o výsluchu svedkov, z ktorých sa v neskoršom štádiu trestného konania následne stali obvinení nemajú byť súčasťou spisu.
V citovanom rozhodnutí sa argumentuje tým, že „skoršia výpoveď osoby v procesnom postavení svedka, ktorá má v rovnakom trestnom konaní následne procesné postavenie obvineného, je nepoužiteľná, zásadne nemôže byť súčasťou vyšetrovacieho spisu, nemožno k nej prihliadať a nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu. Súd sa s takouto výpoveďou obvineného v procesnom postavení svedka nemôže oboznámiť ani ako s listinným dôkazom, pretože tento nespĺňa podmienky podľa § 153 ods. 1 Tr. por.“
JUDr. Peter Šamko vo svojom príspevku uvádza, že „Som názoru, že pokiaľ prokurátor podáva na súd obžalobu, mal by spisový materiál, ktorý je predkladaný spoločne s obžalobou obsahovať len také dôkazy, ktoré sú procesne použiteľné v konaní pred súdom (napríklad výsluch obvineného, znalecké posudky a podobne), respektíve, ktoré by v konaní pred súdom mohli byť procesne použiteľné za splnenia určitých zákonných podmienok (napríklad výsluch usvedčujúceho svedka, ktorý v prípravnom konaní nebol vypočutý za prítomnosti obhajcu obvineného, avšak v konaní pred súdom ju možno čítať napríklad za súhlasu prokurátora a obvineného). Rovnako tak má spis obsahovať dôkazy, o ktorých prokurátor a obvinený vedú polemiku ohľadne ich zákonnosti, či procesnej použiteľnosti s tým, že to bude napokon súd, ktorý má rozhodnúť s konečnou platnosťou, či tieto dôkazy sú zákonné alebo procesne použiteľné a môžu byť v konaní pred súdom vykonané, respektíve ide o dôkazy nezákonné, prípadne procesne nepoužiteľné a je nutné ich vylúčiť z dokazovania.V zhode s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III som názoru, že spis predkladaný súdu spoločne s obžalobou nesmie obsahovať dôkazy, pri ktorých je úplne zrejmé, že sú procesne nepoužiteľné pri dokazovaní viny obvineného na hlavnom pojednávaní, že ich súd nebude môcť nikdy vykonať a už vôbec nie na nich založiť výrok o vine, či nevine obvineného.“
Okresným súdom Bratislava III prezentovaný názor o neprípustnosti zaradenia zápisníc o výsluchu svedkov pred vznesením obvinenia, kde následne týmto svedkom boli vznesené obvinenia, do spisu, s ktorým sa stotožňuje aj JUDr. Peter Šamko, je podľa môjho názoru nesprávny a najmä nemá oporu v Trestnom poriadku a jeho vykonávacích predpisoch. Tento prezentovaný názor, za predpokladu jeho aplikácie v praxi by mal podľa môjho názoru za následok nezákonnú manipuláciu s vyšetrovacím spisom.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 561 ods. 3 Trestného poriadku podrobnosti o tvorbe spisu vrátane číslovania listov a vyhotovovania jeho obsahu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi (ďalej len „vyhláška“)všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú natú istú vyšetrovanú trestnú vec (podania, zápisnice, záznamy, rozhodnutia a pod.), tvoria vyšetrovací spis, ktorý sa zakladá po prijatí prvého podania vo veci.
Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky ak to povaha veci vyžaduje, môže sa vyhotoviť potrebný počet rovnopisov originálu vyšetrovacieho spisu.
Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky do rovnopisu vyšetrovacieho spisu určeného na evidenčné potreby policajta, ktorý vo veci koná, sa založí aj ostatný spisový materiál, ktorý nebol zaradený do originálu, plán vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, obžaloba, rozsudok alebo iné rozhodnutie prokurátora alebo súdu, ktorým sa konanie skončilo.
V zmysle § 6 ods. 1 písm. i) vyhlášky sa v rámci vyšetrovacieho spisu zápisnice o výsluchu svedkov a poškodených zoraďujú chronologicky podľa dátumu ich vykonania.
Podľa názoru Okresného súdu Bratislava III ako aj JUDr. Petra Šamka by sa v spise predloženom súdu spolu s obžalobou nemali nachádzať zápisnice o skoršom výsluchu osoby, ktorý bol vykonaný v procesnom postavení svedka, kde následne tá istá osoba je v tom istom trestnom konaní v postavení obvineného a je v tomto procesnom postavení následne aj vypočúvaná. Podľa názoru JUDr. Petra Šamka by súčasťou spisu dokonca nemali byť žiadne dôkazy, pri ktorých je úplne zrejmé, že sú procesne nepoužiteľné pri dokazovaní viny obvineného na hlavnom pojednávaní, že ich súd nebude môcť nikdy vykonať, teda nie len zápisnice o výsluchoch svedkov.
Zo znenia § 561 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva, že zákonodarca zmocnil Ministerstvo spravodlivosti na vydanie všeobecne záväzného predpisu (vyhlášky), ktorý má upraviť tvorbu spisu vrátane číslovania listov a vyhotovovania jeho obsahu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi. Na základe tohto zákonného zmocnenia vydalo Ministerstvo spravodlivosti vyššie citovanú vyhlášku. Z ustanovení § 2 predmetnej vyhlášky jednoznačne vyplýva, čo ma byť súčasťou vyšetrovacieho spisu, teda aj spisu, ktorý je následne predkladaný spolu s obžalobou na súd. Vyhláška ukladá v § 2 ods. 1 povinnosť zaradiť do vyšetrovacieho spisu všetky písomnosti vzťahujúce sa na tú istú vyšetrovanú vec, pričom demonštratívne uvádza o aké písomnosti ide a to vrátane zápisníc. Podľa § 58 ods. 1 Trestného poriadku sa o každom úkone trestného konania (teda aj o výsluchu) spíše zápisnica a ďalej uvádza Trestný poriadok jej náležitosti. Z uvedeného je zrejme, že všetky zápisnice o výsluchov svedkov vykonané v prípravnom konaní majú byť súčasťou vyšetrovacieho spisu a to bez ohľadu na to, či následne vo vzťahu k osobám niektorých svedkov došlo k zmene ich procesného postavenia. To vyplýva aj zo znenia § 6 ods. 1 písm. i) predmetnej vyhlášky, ktorý hovorí o chronologickom radení zápisníc o výsluchoch svedkov. Trestný poriadok a ani vyhláška neupravuje a ani neumožňuje nezaradenie niektorých zápisníc (či už o výsluchoch alebo iných úkonoch), prípadne dôkazov do vyšetrovacieho spisu pred jeho predložením súdu. Nakoľko orgány činné v trestnom konaní (ďalej „OČTK“) môžu vykonávať iba to čom im ústava alebo zákony, resp. iné všeobecné záväzné predpisy umožňujú (pozri čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), mám za to, že OČTK nemôžu svojvoľne nezaradiť alebo vynechať zápisnicu o nejakom úkone alebo dôkaz z vyšetrovacieho spisu pred jeho predloženým spolu s obžalobou na súd. Je síce pravda, že niektoré takéto zápisnice, resp. z nich vyplývajúce dôkazy nebudú môcť byť vykonané pred súdom, ale je len na súde, aby sa rozhodol, či sa s ich obsahom oboznámi alebo nie. Súd je totižto orgánom znalým práva v zmysle zásady iuranovitcuria a preto by mu malo byť zrejmé, že predmetný dôkaz je procesne pred ním nepoužiteľný a nemá ho brať pri rozhodovaní do úvahy. Uvedené, v prípade zápisníc o výsluchu musí byť súdu zrejmé už z prvej strany zápisnice, kde sú uvedené identifikačné údaje svedka a v akom štádiu trestného konania bol vypočúvaný, ergo musí mu byť zrejmé, že svedok v neskoršom štádiu vystupuje už ako obvinený, resp. obžalovaný.
Treba poznamenať, že Trestný poriadok však rieši otázku kedy môžu OČTK a súdy vyňať (a aj to len dočasne) zápisnice a prípadne iné písomnosti z vyšetrovacieho spisu (presnejšie nesprístupniť ich). Ide v tomto prípade o postup vyplývajúci z ustanovení týkajúcich sa nazerania do spisov a to konkrétne § 69 najmä ods. 2, ods. 5, ods. 6 Trestného poriadku. Iba v týchto prípadoch môžeme podľa môjho názoru uvažovať o dočasnom vyňatí zápisníc o úkonoch, alebo iných dôkazov z vyšetrovacieho spisu a aj to len počas nazretia.V iných prípadoch Trestný poriadok nepripúšťa manipuláciu so spisom v smere, ktorý by umožňoval zápisnice o úkonoch vyňať, resp. nesprístupniť (a to navyše natrvalo).
Autormi však nie je riešená ani otázka, ako sa má naložiť s predmetnými zápisnicami o výsluchoch, resp. dôkazmi, ktoré podľa názoru súdu nie sú procesne použiteľné v konaní pred súdom. Vychádzajúc z príspevkov, nemajú byť súčasťou spisu predloženého spolu s obžalobou, teda by nemali byť ani súčasťou rovnopisu spisu, ktorý v zmysle vyhlášky má byť totožný s originálom. Vyhláška síce pozná aj pojem ostatného spisového materiálu, avšak podľa môjho názoru by sa takto vyňaté zápisnice nemohli nachádzať ani v ňom. Aj keď vyhláška nedefinuje, čo sa myslí ostatným spisovým materiálom, je možné zo znenia § 2 ods. 3 vyhlášky dôvodiť, že ide o časť spisového materiálu slúžiaceho na evidenčné potreby policajta, teda napríklad rôzne lustrácie, dožiadania o súčinnosť a iný pomocný materiál pri vyšetrovaní. Teda nejde o časť spisu, ktorá by mala a mohla obsahovať prípadne zápisnice z úkonov (výsluchov svedkov), ktoré síce boli vykonané, ale nie sú procesne použiteľné pred súdom.
Zápisnice o skoršom výsluchu osoby, ktorý bol vykonaný v procesnom postavení svedka, kde následne tá istá osoba je v tom istom trestnom konaní v postavení obvineného by podľa môjho názoru mali ostať súčasťou vyšetrovacieho spisu aj z dôvodu, že často krát na ich základe sú vydané a odôvodňované iné rozhodnutia v prípravnom konaní. Nemusí ísť len o uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, aj keď ťažko si predstaviť, ako by niekto v neskoršom štádiu (aj pred súdom) hodnotil dôvodnosť vznesenia obvinenia, keby dôkazy na základe, ktorých bolo vznesené vykonanie v spise chýbali. Výsluchy svedkov, z ktorých sa neskôr stali obvinení, mohli byť pred vznesením obvinenia totiž aj podkladom na vydanie príkazu na domovú prehliadku, použitie ITP a pod. Len ťažko si predstaviť, ako by následne súd, ktorý by rozhodoval o prípustnosti dôkazov získaných, napríklad za použitia ITP, kontroloval zákonnosť vydania príkazu napr. sudcom pre prípravne konanie, ktorý v odôvodnení síce bude argumentovať aj dôkazmi (výsluchmi svedkov), tieto sa však v spise nebudú nachádzať, lebo sú inak procesne nepoužiteľné voči obvineným po vznesení obvinenia a teda neboli predložené v spise spolu s obžalobou. Je zrejmé, ako by napríklad taký Ústavný súd po predložení takto zredukovaného spisového materiálu rozhodol o zákonnosti príkazu napríklad podľa § 115 Trestného poriadku.
Rovnako si viem predstaviť situáciu, kedy po podaní obžaloby dôjde zo strany obvinený (obžalovaných) k zmene výpovede na hlavnom pojednávaní, ktorá bude v rozpore s ich výpoveďou z prípravného konania, kde sa napríklad k spáchaniu skutku priznali. V rámci zmenenej výpovede budú obžalovaní argumentovať, že boli k priznaniu nútení OČTK ešte pred vznesením obvinenia, keď boli vypočúvaní ako svedkovia. Súd však nebude mať k dispozícii tieto zápisnice vykonané pred vznesením obvinenia na posúdenie tvrdení obžalovaných, a keďže nie je zrejmé, kde by mali byť po ich vyňatí zo spisu založené, je možné, že sa k nim už ani nijakým spôsobom nedopracuje. Mohlo by sa totiž stať aj to, že by boli skartované, nakoľko nemôžu byť súčasťou rovnopisu spisu, ktorý ostáva na polícii, keďže ten musí byť v zmysle vyhlášky totožný s originálom a do ostatného spisového materiálu z povahy nepatria.
Problém by možno v tomto konkrétnom prípade vyriešilo aj zadefinovanie a zavedenie inštitútu podozrivého a jeho výsluchu do Trestného poriadku.
Na margo JUDr. Petrom Šamkom uvedeného chaosu spôsobeného hromadením výpovedí v spisoch mi nedá uviesť, že toto je žiaľ dôsledkom značného formalizmu slovenského Trestného poriadku, ktorý vyžaduje aj s ohľadom na judikatúru súdov opakované prepočúvania osôb v rôznych štádiách trestného konania. S týmto OČTK a ani súdy sami o sebe nedokážu nič urobiť.
Z uvedeného mám za to, že vyňatie zápisníc o výsluchu svedkov pred vznesením obvinenia, kde následne týmto svedkom boli vznesené obvinenia (resp. akýchkoľvek zákonne získaných dôkazov počas prípravného konania) z vyšetrovacieho spisu pred jeho predložením súdu spolu s obžalobou a to z dôvodu, že tieto sú v konaní pred súdom procesne nepoužiteľné, nie je možné a bolo by v rozpore s Trestným poriadkom ako aj vyhláškou.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.