Neprípustná manipulácia s vyšetrovacím spisom

Publikované: 31. 07. 2016, čítané: 6393 krát
 

 

Nep­rí­pus­tná ma­ni­pu­lá­cia s vy­šet­ro­va­cím spi­som

mjr. Fran­ti­šek Voj­tuš

vy­šet­ro­va­teľ PZ, ná­rod­ná proti­zlo­či­nec­ká jed­not­ka NA­KA P PZ

 

Ten­to prís­pe­vok je reak­ciou na roz­hod­nu­tie Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III (autor JUDr. Da­vid Lin­dtner)sp. zn. 1T 14/2016 (ďa­lej len „roz­hod­nu­tie“)pub­li­ko­va­né na strán­ke www.práv­ne­lis­ty.sk, ako aj na uve­de­nej strán­ke nás­led­ne pub­li­ko­va­ný prís­pe­vok JUDr. Pet­ra Šam­ka „Má byť v spi­se pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­ný dô­kaz“. Pred­me­tom dis­ku­sie vy­vo­la­nej pub­li­ko­va­ným roz­hod­nu­tím, ako aj nás­led­né­ho prís­pev­ku JUDr. Pet­ra Šam­ka, bol práv­ny ná­zor pre­zen­to­va­ný v pred­met­nom roz­hod­nu­tí, ako aj prís­pev­ku JUDr. Pet­ra Šam­ka, že zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu sved­kov, z kto­rých sa v nes­kor­šom štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia nás­led­ne sta­li ob­vi­ne­ní ne­ma­jú byť sú­čas­ťou spi­su.

V ci­to­va­nom roz­hod­nu­tí sa ar­gu­men­tu­je tým, že „skor­šia vý­po­veď oso­by v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, kto­rá má v rov­na­kom tres­tnom ko­na­ní nás­led­ne pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho, je ne­pou­ži­teľ­ná, zá­sad­ne ne­mô­že byť sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su, ne­mož­no k nej pri­hlia­dať a ne­mô­že byť pod­kla­dom pre roz­hod­nu­tie sú­du. Súd sa s ta­kou­to vý­po­ve­ďou ob­vi­ne­né­ho v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka ne­mô­že oboz­ná­miť ani ako s lis­tin­ným dô­ka­zom, pre­to­že ten­to nespĺňa pod­mien­ky pod­ľa § 153 ods. 1 Tr. por.

JUDr. Pe­ter Šam­ko vo svo­jom prís­pev­ku uvá­dza, že „Som ná­zo­ru, že po­kiaľ pro­ku­rá­tor po­dá­va na súd ob­ža­lo­bu, mal by spi­so­vý ma­te­riál, kto­rý je pred­kla­da­ný spo­loč­ne s ob­ža­lo­bou ob­sa­ho­vať len ta­ké dô­ka­zy, kto­ré sú pro­ces­ne pou­ži­teľ­né v ko­na­ní pred sú­dom (nap­rík­lad vý­sluch ob­vi­ne­né­ho, zna­lec­ké po­sud­ky a po­dob­ne), res­pek­tí­ve, kto­ré by v ko­na­ní pred sú­dom moh­li byť pro­ces­ne pou­ži­teľ­né za spl­ne­nia ur­či­tých zá­kon­ných pod­mie­nok (nap­rík­lad vý­sluch us­ved­ču­jú­ce­ho sved­ka, kto­rý v príp­rav­nom ko­na­ní ne­bol vy­po­ču­tý za prí­tom­nos­ti ob­haj­cu ob­vi­ne­né­ho, av­šak v ko­na­ní pred sú­dom ju mož­no čí­tať nap­rík­lad za súh­la­su pro­ku­rá­to­ra a ob­vi­ne­né­ho). Rov­na­ko tak má spis ob­sa­ho­vať dô­ka­zy, o kto­rých pro­ku­rá­tor a ob­vi­ne­ný ve­dú po­le­mi­ku oh­ľad­ne ich zá­kon­nos­ti, či pro­ces­nej pou­ži­teľ­nos­ti s tým, že to bu­de na­po­kon súd, kto­rý má roz­hod­núť s ko­neč­nou plat­nos­ťou, či tie­to dô­ka­zy sú zá­kon­né ale­bo pro­ces­ne pou­ži­teľ­né a mô­žu byť v ko­na­ní pred sú­dom vy­ko­na­né, res­pek­tí­ve ide o dô­ka­zy ne­zá­kon­né, prí­pad­ne pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­né a je nut­né ich vy­lú­čiť z do­ka­zo­va­nia.V zho­de s roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III som ná­zo­ru, že spis pred­kla­da­ný sú­du spo­loč­ne s ob­ža­lo­bou nes­mie ob­sa­ho­vať dô­ka­zy, pri kto­rých je úpl­ne zrej­mé, že sú pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­né pri do­ka­zo­va­ní vi­ny ob­vi­ne­né­ho na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, že ich súd ne­bu­de môcť nik­dy vy­ko­nať a už vô­bec nie na nich za­lo­žiť vý­rok o vi­ne, či ne­vi­ne ob­vi­ne­né­ho.“

Ok­res­ným sú­dom Bra­tis­la­va III pre­zen­to­va­ný ná­zor o nep­rí­pus­tnos­ti za­ra­de­nia zá­pis­níc o vý­slu­chu sved­kov pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia, kde nás­led­ne tým­to sved­kom bo­li vzne­se­né ob­vi­ne­nia, do spi­su, s kto­rým sa sto­tož­ňu­je aj JUDr. Pe­ter Šam­ko, je pod­ľa môj­ho ná­zo­ru nes­práv­ny a naj­mä ne­má opo­ru v Tres­tnom po­riad­ku a je­ho vy­ko­ná­va­cích pred­pi­soch. Ten­to pre­zen­to­va­ný ná­zor, za pred­pok­la­du je­ho ap­li­ká­cie v praxi by mal pod­ľa môj­ho ná­zo­ru za nás­le­dok ne­zá­kon­nú ma­ni­pu­lá­ciu s vy­šet­ro­va­cím spi­som.

Pod­ľa čl. 2 ods. 2 Ústa­vy SR štát­ne or­gá­ny mô­žu ko­nať iba na zá­kla­de ús­ta­vy, v jej me­dziach a v roz­sa­hu a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­ví zá­kon.

Pod­ľa § 561 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku pod­rob­nos­ti o tvor­be spi­su vrá­ta­ne čís­lo­va­nia lis­tov a vy­ho­to­vo­va­nia je­ho ob­sa­hu or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní a súd­mi us­ta­no­ví všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis, kto­rý vy­dá mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti po do­ho­de s Mi­nis­ter­stvom vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Pod­ľa § 2 ods. 1 vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR č. 618/2005 Z. z. o tvor­be spi­su or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní a súd­mi (ďa­lej len „vy­hláš­ka“)všet­ky pí­som­nos­ti, kto­ré sa vzťa­hu­jú na­tú is­tú vy­šet­ro­va­nú tres­tnú vec (po­da­nia, zá­pis­ni­ce, zá­zna­my, roz­hod­nu­tia a pod.), tvo­ria vy­šet­ro­va­cí spis, kto­rý sa za­kla­dá po pri­ja­tí pr­vé­ho po­da­nia vo ve­ci.

Pod­ľa § 2 ods. 2 vy­hláš­ky ak to po­va­ha ve­ci vy­ža­du­je, mô­že sa vy­ho­to­viť pot­reb­ný po­čet rov­no­pi­sov ori­gi­ná­lu vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su.

Pod­ľa § 2 ods. 3 vy­hláš­ky do rov­no­pi­su vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su ur­če­né­ho na evi­den­čné pot­re­by po­li­caj­ta, kto­rý vo ve­ci ko­ná, sa za­lo­ží aj os­tat­ný spi­so­vý ma­te­riál, kto­rý ne­bol za­ra­de­ný do ori­gi­ná­lu, plán vy­šet­ro­va­nia ale­bo skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia, ob­ža­lo­ba, roz­su­dok ale­bo iné roz­hod­nu­tie pro­ku­rá­to­ra ale­bo sú­du, kto­rým sa ko­na­nie skon­či­lo.

V zmys­le § 6 ods. 1 písm. i) vy­hláš­ky sa v rám­ci vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu sved­kov a poš­ko­de­ných zo­ra­ďu­jú chro­no­lo­gic­ky pod­ľa dá­tu­mu ich vy­ko­na­nia.

            Pod­ľa ná­zo­ru Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III ako aj JUDr. Pet­ra Šam­ka by sa v spi­se pred­lo­že­nom sú­du spo­lu s ob­ža­lo­bou ne­ma­li na­chá­dzať zá­pis­ni­ce o skor­šom vý­slu­chu oso­by, kto­rý bol vy­ko­na­ný v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, kde nás­led­ne tá is­tá oso­ba je v tom is­tom tres­tnom ko­na­ní v pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho a je v tom­to pro­ces­nom pos­ta­ve­ní nás­led­ne aj vy­po­čú­va­ná. Pod­ľa ná­zo­ru JUDr. Pet­ra Šam­ka by sú­čas­ťou spi­su do­kon­ca ne­ma­li byť žiad­ne dô­ka­zy, pri kto­rých je úpl­ne zrej­mé, že sú pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­né pri do­ka­zo­va­ní vi­ny ob­vi­ne­né­ho na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, že ich súd ne­bu­de môcť nik­dy vy­ko­nať, te­da nie len zá­pis­ni­ce o vý­slu­choch sved­kov.

            Zo zne­nia § 561 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku vy­plý­va, že zá­ko­no­dar­ca zmoc­nil Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti na vy­da­nie všeo­bec­ne zá­väz­né­ho pred­pi­su (vy­hláš­ky), kto­rý má up­ra­viť tvor­bu spi­su vrá­ta­ne čís­lo­va­nia lis­tov a vy­ho­to­vo­va­nia je­ho ob­sa­hu or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní a súd­mi. Na zá­kla­de toh­to zá­kon­né­ho zmoc­ne­nia vy­da­lo Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti vy­ššie ci­to­va­nú vy­hláš­ku. Z us­ta­no­ve­ní § 2 pred­met­nej vy­hláš­ky jed­noz­nač­ne vy­plý­va, čo ma byť sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su, te­da aj spi­su, kto­rý je nás­led­ne pred­kla­da­ný spo­lu s ob­ža­lo­bou na súd. Vy­hláš­ka uk­la­dá v § 2 ods. 1 po­vin­nosť za­ra­diť do vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su všet­ky pí­som­nos­ti vzťa­hu­jú­ce sa na tú is­tú vy­šet­ro­va­nú vec, pri­čom de­monštra­tív­ne uvá­dza o aké pí­som­nos­ti ide a to vrá­ta­ne zá­pis­níc. Pod­ľa § 58 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku sa o kaž­dom úko­ne tres­tné­ho ko­na­nia (te­da aj o vý­slu­chu) spí­še zá­pis­ni­ca a ďa­lej uvá­dza Trest­ný po­ria­dok jej ná­le­ži­tos­ti. Z uve­de­né­ho je zrej­me, že všet­ky zá­pis­ni­ce o vý­slu­chov sved­kov vy­ko­na­né v príp­rav­nom ko­na­ní ma­jú byť sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su a to bez oh­ľa­du na to, či nás­led­ne vo vzťa­hu k oso­bám niek­to­rých sved­kov doš­lo k zme­ne ich pro­ces­né­ho pos­ta­ve­nia. To vy­plý­va aj zo zne­nia § 6 ods. 1 písm. i) pred­met­nej vy­hláš­ky, kto­rý ho­vo­rí o chro­no­lo­gic­kom ra­de­ní zá­pis­níc o vý­slu­choch sved­kov. Trest­ný po­ria­dok a ani vy­hláš­ka neup­ra­vu­je a ani neu­mož­ňu­je ne­za­ra­de­nie niek­to­rých zá­pis­níc (či už o vý­slu­choch ale­bo iných úko­noch), prí­pad­ne dô­ka­zov do vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su pred je­ho pred­lo­že­ním sú­du. Na­koľ­ko or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní (ďa­lej „OČTK“) mô­žu vy­ko­ná­vať iba to čom im ús­ta­va ale­bo zá­ko­ny, resp. iné všeo­bec­né zá­väz­né pred­pi­sy umož­ňu­jú (poz­ri čl. 2 ods. 2 Ústa­vy SR), mám za to, že OČTK ne­mô­žu svoj­voľ­ne ne­za­ra­diť ale­bo vy­ne­chať zá­pis­ni­cu o ne­ja­kom úko­ne ale­bo dô­kaz z vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su pred je­ho pred­lo­že­ným spo­lu s ob­ža­lo­bou na súd. Je sí­ce prav­da, že niek­to­ré ta­ké­to zá­pis­ni­ce, resp. z nich vy­plý­va­jú­ce dô­ka­zy ne­bu­dú môcť byť vy­ko­na­né pred sú­dom, ale je len na sú­de, aby sa roz­ho­dol, či sa s ich ob­sa­hom oboz­ná­mi ale­bo nie. Súd je to­tiž­to or­gá­nom zna­lým prá­va v zmys­le zá­sa­dy iura­no­vit­cu­ria a pre­to by mu ma­lo byť zrej­mé, že pred­met­ný dô­kaz je pro­ces­ne pred ním ne­pou­ži­teľ­ný a ne­má ho brať pri roz­ho­do­va­ní do úva­hy. Uve­de­né, v prí­pa­de zá­pis­níc o vý­slu­chu mu­sí byť sú­du zrej­mé už z pr­vej stra­ny zá­pis­ni­ce, kde sú uve­de­né iden­ti­fi­kač­né úda­je sved­ka a v akom štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia bol vy­po­čú­va­ný, er­go mu­sí mu byť zrej­mé, že sve­dok v nes­kor­šom štá­diu vy­stu­pu­je už ako ob­vi­ne­ný, resp. ob­ža­lo­va­ný.

Tre­ba poz­na­me­nať, že Trest­ný po­ria­dok však rie­ši otáz­ku ke­dy mô­žu OČTK a sú­dy vy­ňať (a aj to len do­čas­ne) zá­pis­ni­ce a prí­pad­ne iné pí­som­nos­ti z vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su (pres­nej­šie nes­prís­tup­niť ich). Ide v tom­to prí­pa­de o pos­tup vy­plý­va­jú­ci z us­ta­no­ve­ní tý­ka­jú­cich sa na­ze­ra­nia do spi­sov a to kon­krét­ne § 69 naj­mä ods. 2, ods. 5, ods. 6 Tres­tné­ho po­riad­ku. Iba v tých­to prí­pa­doch mô­že­me pod­ľa môj­ho ná­zo­ru uva­žo­vať o do­čas­nom vy­ňa­tí zá­pis­níc o úko­noch, ale­bo iných dô­ka­zov z vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su a aj to len po­čas naz­re­tia.V iných prí­pa­doch Trest­ný po­ria­dok nep­ri­púš­ťa ma­ni­pu­lá­ciu so spi­som v sme­re, kto­rý by umož­ňo­val zá­pis­ni­ce o úko­noch vy­ňať, resp. nes­prís­tup­niť (a to na­vy­še natr­va­lo).

            Autor­mi však nie je rie­še­ná ani otáz­ka, ako sa má na­lo­žiť s pred­met­ný­mi zá­pis­ni­ca­mi o vý­slu­choch, resp. dô­kaz­mi, kto­ré pod­ľa ná­zo­ru sú­du nie sú pro­ces­ne pou­ži­teľ­né v ko­na­ní pred sú­dom. Vy­chá­dza­júc z prís­pev­kov, ne­ma­jú byť sú­čas­ťou spi­su pred­lo­že­né­ho spo­lu s ob­ža­lo­bou, te­da by ne­ma­li byť ani sú­čas­ťou rov­no­pi­su spi­su, kto­rý v zmys­le vy­hláš­ky má byť to­tož­ný s ori­gi­ná­lom. Vy­hláš­ka sí­ce poz­ná aj po­jem os­tat­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu, av­šak pod­ľa môj­ho ná­zo­ru by sa tak­to vy­ňa­té zá­pis­ni­ce ne­moh­li na­chá­dzať ani v ňom. Aj keď vy­hláš­ka ne­de­fi­nu­je, čo sa mys­lí os­tat­ným spi­so­vým ma­te­riá­lom, je mož­né zo zne­nia § 2 ods. 3 vy­hláš­ky dô­vo­diť, že ide o časť spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu slú­žia­ce­ho na evi­den­čné pot­re­by po­li­caj­ta, te­da nap­rík­lad rôz­ne lus­trá­cie, do­žia­da­nia o sú­čin­nosť a iný po­moc­ný ma­te­riál pri vy­šet­ro­va­ní. Te­da nej­de o časť spi­su, kto­rá by ma­la a moh­la ob­sa­ho­vať prí­pad­ne zá­pis­ni­ce z úko­nov (vý­slu­chov sved­kov), kto­ré sí­ce bo­li vy­ko­na­né, ale nie sú pro­ces­ne pou­ži­teľ­né pred sú­dom.

            Zá­pis­ni­ce o skor­šom vý­slu­chu oso­by, kto­rý bol vy­ko­na­ný v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, kde nás­led­ne tá is­tá oso­ba je v tom is­tom tres­tnom ko­na­ní v pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho by pod­ľa môj­ho ná­zo­ru ma­li os­tať sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su aj z dô­vo­du, že čas­to krát na ich zá­kla­de sú vy­da­né a od­ôvod­ňo­va­né iné roz­hod­nu­tia v príp­rav­nom ko­na­ní. Ne­mu­sí ísť len o uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia pod­ľa § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, aj keď ťaž­ko si pred­sta­viť, ako by niek­to v nes­kor­šom štá­diu (aj pred sú­dom) hod­no­til dô­vod­nosť vzne­se­nia ob­vi­ne­nia, ke­by dô­ka­zy na zá­kla­de, kto­rých bo­lo vzne­se­né vy­ko­na­nie v spi­se chý­ba­li. Vý­slu­chy sved­kov, z kto­rých sa nes­kôr sta­li ob­vi­ne­ní, moh­li byť pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia to­tiž aj pod­kla­dom na vy­da­nie prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku, pou­ži­tie ITP a pod. Len ťaž­ko si pred­sta­viť, ako by nás­led­ne súd, kto­rý by roz­ho­do­val o prí­pus­tnos­ti dô­ka­zov zís­ka­ných, nap­rík­lad za pou­ži­tia ITP, kon­tro­lo­val zá­kon­nosť vy­da­nia prí­ka­zu napr. sud­com pre príp­rav­ne ko­na­nie, kto­rý v od­ôvod­ne­ní sí­ce bu­de ar­gu­men­to­vať aj dô­kaz­mi (vý­sluch­mi sved­kov), tie­to sa však v spi­se ne­bu­dú na­chá­dzať, le­bo sú inak pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­né vo­či ob­vi­ne­ným po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a te­da ne­bo­li pred­lo­že­né v spi­se spo­lu s ob­ža­lo­bou. Je zrej­mé, ako by nap­rík­lad ta­ký Ústav­ný súd po pred­lo­že­ní tak­to zre­du­ko­va­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu roz­ho­dol o zá­kon­nos­ti prí­ka­zu nap­rík­lad pod­ľa § 115 Tres­tné­ho po­riad­ku.

            Rov­na­ko si viem pred­sta­viť si­tuáciu, ke­dy po po­da­ní ob­ža­lo­by dôj­de zo stra­ny ob­vi­ne­ný (ob­ža­lo­va­ných) k zme­ne vý­po­ve­de na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, kto­rá bu­de v roz­po­re s ich vý­po­ve­ďou z príp­rav­né­ho ko­na­nia, kde sa nap­rík­lad k spá­chaniu skut­ku priz­na­li. V rám­ci zme­ne­nej vý­po­ve­de bu­dú ob­ža­lo­va­ní ar­gu­men­to­vať, že bo­li k priz­na­niu nú­te­ní OČTK eš­te pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia, keď bo­li vy­po­čú­va­ní ako sved­ko­via. Súd však ne­bu­de mať k dis­po­zí­cii tie­to zá­pis­ni­ce vy­ko­na­né pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia na po­sú­de­nie tvr­de­ní ob­ža­lo­va­ných, a keď­že nie je zrej­mé, kde by ma­li byť po ich vy­ňa­tí zo spi­su za­lo­že­né, je mož­né, že sa k nim už ani ni­ja­kým spô­so­bom ne­dop­ra­cu­je. Moh­lo by sa to­tiž stať aj to, že by bo­li skar­to­va­né, na­koľ­ko ne­mô­žu byť sú­čas­ťou rov­no­pi­su spi­su, kto­rý os­tá­va na po­lí­cii, keď­že ten mu­sí byť v zmys­le vy­hláš­ky to­tož­ný s ori­gi­ná­lom a do os­tat­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu z po­va­hy ne­pa­tria.

            Prob­lém by mož­no v tom­to kon­krét­nom prí­pa­de vy­rie­ši­lo aj za­de­fi­no­va­nie a za­ve­de­nie in­šti­tú­tu po­doz­ri­vé­ho a je­ho vý­slu­chu do Tres­tné­ho po­riad­ku.

            Na mar­go JUDr. Pet­rom Šam­kom uve­de­né­ho chaosu spô­so­be­né­ho hro­ma­de­ním vý­po­ve­dí v spi­soch mi ne­dá uviesť, že to­to je žiaľ dôs­led­kom znač­né­ho for­ma­liz­mu slo­ven­ské­ho Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­rý vy­ža­du­je aj s oh­ľa­dom na ju­di­ka­tú­ru sú­dov opa­ko­va­né pre­po­čú­va­nia osôb v rôz­nych štá­diách tres­tné­ho ko­na­nia. S tým­to OČTK a ani sú­dy sa­mi o se­be ne­do­ká­žu nič uro­biť.

            Z uve­de­né­ho mám za to, že vy­ňa­tie zá­pis­níc o vý­slu­chu sved­kov pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia, kde nás­led­ne tým­to sved­kom bo­li vzne­se­né ob­vi­ne­nia (resp. akých­koľ­vek zá­kon­ne zís­ka­ných dô­ka­zov po­čas príp­rav­né­ho ko­na­nia) z vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su pred je­ho pred­lo­že­ním sú­du spo­lu s ob­ža­lo­bou a to z dô­vo­du, že tie­to sú v ko­na­ní pred sú­dom pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­né,  nie je mož­né a bo­lo by v roz­po­re s Tres­tným po­riad­kom ako aj vy­hláš­kou.

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia