(Trestnoprávny) formalizmus náš každodenný.

Publikované: 02. 09. 2016, čítané: 3457 krát
 

 

por. Mgr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec - vy­šet­ro­va­teľ PZ

(Tres­tnop­ráv­ny) for­mal­izmus náš kaž­do­den­ný

Uve­de­ný člá­nok vy­chá­dza z po­le­mi­ky na strán­ke práv­ne­lis­ty.sk po lin­ke Lin­dtner-Šam­ko-Voj­tuš-Re­pa. Autor by chcel voľ­ne nad­via­zať na člá­nok pá­na mjr. Fran­tiš­ka Voj­tu­ša: „Nep­rí­pus­tná ma­ni­pu­lá­cia s vy­šet­ro­va­cím spi­som“, kon­krét­nej­šie po­le­mic­ky rea­go­vať na vý­ro­ky: „Na mar­go JUDr. Pet­rom Šam­kom uve­de­né­ho chaosu spô­so­be­né­ho hro­ma­de­ním vý­po­ve­dí v spi­soch mi ne­dá uviesť, že to­to je žiaľ dôs­led­kom znač­né­ho for­ma­liz­mu slo­ven­ské­ho Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­rý vy­ža­du­je aj s oh­ľa­dom na ju­di­ka­tú­ru sú­dov opa­ko­va­né pre­po­čú­va­nia osôb v rôz­nych štá­diách tres­tné­ho ko­na­nia. S tým­to OČTK a ani sú­dy sa­mi o se­be ne­do­ká­žu nič uro­biť.“[1]

Prá­ve uve­de­ným vý­ro­kom pán mjr. Voj­tuš pou­ká­zal na ob­ľú­be­ný slo­ven­ský tres­tnop­ráv­ny folklór v po­do­be pre­pä­té­ho for­ma­liz­mu a asi naj­vy­puk­lej­šej ukáž­ky toh­to fe­no­mé­nu a to v po­do­be tak­zva­né­ho „pre­po­čú­va­nia“ v tres­tnom ko­na­ní. Prís­pe­vok po­ne­chá­va úmy­sel­ne via­ce­ré ar­gu­men­ty pre a pro­ti, uve­de­né­mu fe­no­mé­nu ne­pov­šim­nu­té v ná­de­ji roz­prú­de­nia po­le­mi­ky/kri­ti­ky.

Pre pot­re­by toh­to prís­pev­ku autor po­va­žu­je po­jem pre­po­čú­va­nie v ob­sa­ho­vo šir­šej po­do­be ako pro­ces dup­li­cit­né­ho za­bez­pe­čo­va­nia dô­kaz­ných pros­tried­kov (te­da nie len vý­slu­chov, ale aj iných lis­tín) v tres­tnom ko­na­ní.

For­mal­izmus II

má svo­je nes­por­né po­zi­tí­va. Sú ni­mi napr. uni­fi­ká­cia prie­be­hu ko­na­nia, pre­cíz­nosť prie­be­hu, dôs­led­né od­stra­ňo­va­nie vád, ur­či­tá ob­čian­sko-vý­chov­ná fun­kcia a pod. Sa­mot­ná pod­sta­ta pro­ces­né­ho prá­va je for­mál­na a žiad­ny práv­ny po­ria­dok, ak chce byť pro­fe­sio­nál­ny si bez práv­ne­ho for­ma­liz­mu ne­po­mô­že. Otáz­ne však je, kde sú je­ho hra­ni­ce a ke­dy sa z po­vin­nej mie­ry for­ma­liz­mu stá­va for­mal­izmus pre­pä­tý, te­da keď má po­ža­do­va­ná for­ma ne­žia­dú­ce dôs­led­ky na ce­lé ko­na­nie.

Autor prís­pev­ku je to­ho ná­zo­ru, že všet­ky úko­ny, kto­ré ne­vyp­lý­va­jú pria­mo z práv­nej nor­my a zá­ro­veň ne­vyh­nut­ne ne­ve­dú v pros­pech re­gu­lár­nos­ti ko­na­nia (v šir­šom ja­zy­ko­vom vý­zna­me) a zá­ro­veň sú vy­ža­do­va­né, pri­čom nespl­ne­nie tých­to úko­nov je prís­ne san­kcio­no­va­né, spĺňa at­ri­bú­ty pre­pä­té­ho for­ma­liz­mu. Autor je tak­tiež pres­ved­če­ný, že ob­sah toh­to sta­vu do­ko­na­le vy­sti­hu­je vy­ža­do­va­nie „šir­šie­ho pre­po­čú­va­nia“

Je­den prík­lad nad zla­to

V re­la­tív­ne jed­no­du­chom a kla­sic­kom prí­pa­de pod­vo­du pros­tred­níc­tvom inter­ne­tu má­me 40 sved­kov – poš­ko­de­ných, 5 prí­pad­ných sved­kov, pri­čom v spi­se fi­gu­ru­je aj me­dzi­ná­rod­ný pr­vok. Po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vy­šet­ro­va­teľ za­bez­pe­čí vý­slu­chy tých­to osôb ako aj os­tat­né dô­kaz­né pros­tried­ky tak, že nas­tal oka­mih pot­re­by vzne­se­nia ob­vi­ne­nia kon­krét­nej oso­be. Po do­ru­če­ní vzne­se­nia ob­vi­ne­nia a nás­led­nom vý­slu­chu ob­vi­ne­né­ho sa po mi­ni­mál­ne roč­nom (veľ­mi op­ti­mis­tic­ký va­riant) vy­šet­ro­va­ní dos­tá­va­me z hľa­dis­ka dô­kaz­nej si­tuácie dos­tá­va­me do bo­du nu­la. Ale­bo nie?

Dup­li­ká­to­ri

Zá­stan­co­via kon­cep­cie šir­šie­ho pre­po­čú­va­nia (ďa­lej len dup­li­ká­to­ri), bu­dú po­ža­do­vať opa­ko­va­nie roz­ho­du­jú­cej väč­ši­ny (či do­kon­ca všet­kých) tres­tno-pro­ces­ných úko­nov a za­bez­pe­če­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov. Te­da pod­stat­né (väč­ši­ny) vý­slu­chy sved­kov – poš­ko­de­ných, sved­kov, prí­pad­ne opa­ko­va­nie iných pro­ces­ných úko­nov, či za­bez­pe­če­nie pod­kla­dov tak, aby sa ob­vi­ne­né­mu v zmys­le § 2 ods. 9, ods. 14 a pod. Tres­tné­ho po­riad­ku umož­ni­lo reál­ne prá­vo na ve­de­nie kon­tra­dik­tór­ne­ho ko­na­nia (prá­vo na ob­ha­jo­bu, navr­ho­va­nie dô­ka­zov a pod.) a to aj v prí­pa­de, ak ob­vi­ne­ný priz­ná­va vi­nu a pre­ja­vu­je ocho­tu spolu­pra­co­vať a sám ne­po­ža­du­je účasť na úko­noch, či ve­de­nie príp­rav­né­ho ko­na­nia kon­tra­dik­tór­nym spô­so­bom[2].

Pred­met­né us­ta­no­ve­nia § 2 Tres­tné­ho po­riad­ku sa z poh­ľa­du dup­li­ká­to­rov mu­sia vy­kla­dať exten­zív­nej­šie. Pou­ka­zu­jú naj­mä na zne­nie čl. 50 ods. 3 ÚSR, čl. 154c ods. 1 ÚSR s pou­ka­zom na čl. 3 ods. 1 písm. b),c),d) Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd. Prid­ru­žu­jú sa k ne­mu us­ta­no­ve­nia § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 4,  § 44 ods. 2, § 213 ods. 1, § 263 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 TP a ďal­šie.

Fak­tic­kým dôs­led­kom dup­li­kač­né­ho vý­kla­du je aká­si kon­zu­má­cia za­bez­pe­če­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov vy­da­ný­mi roz­hod­nu­tia­mi v tres­tnom ko­na­ní napr. za­ča­tia tres­tné­ho ko­na­nia či vzne­se­nia ob­vi­ne­nia, a pre­to je pot­reb­né do­ka­zo­va­nie vy­ko­ná­vať ako­si „na­no­vo“ te­da dup­li­cit­ne[3], tak aby mal ob­vi­ne­ný pl­né prá­vo účin­ne sa brá­niť a pred súd sa tak dos­ta­li pro­ces­ne spô­so­bi­lé dô­kaz­né pros­tried­ky.

Dup­li­ká­to­ri ďa­lej po­ža­du­jú, aby bo­lo uve­de­ným spô­so­bom reali­zo­va­né ce­lé tres­tné ko­na­nie a po­va­žu­jú dô­ka­zy za­bez­pe­če­né bez toh­to pro­ces­né­ho pos­tu­pu za práv­ne vad­né a nes­pô­so­bi­lé k pred­lo­že­niu pred súd.[4] Te­da v spo­me­nu­tom prík­la­de mu­sia byť vy­ko­na­né úko­ny v zá­sa­de opa­ko­va­ne, čo na­tiah­ne sa­mot­né ko­na­nie o de­siat­ky me­sia­cov (tak­tiež op­ti­mis­tic­ký va­riant).

Sim­pli­ká­to­ri

Opač­né sta­no­vis­ko vy­chá­dza z roz­diel­ne­ho vý­kla­du. Pri­már­ne ide o ab­sen­ciu práv­nej nor­my, kto­rá by OČTK uk­la­da­la po­vin­nosť či mož­nosť vy­ko­ná­vať opa­ko­va­né vý­slu­chy s pou­ka­zom na čl. 2, ods. 2 ÚSR, te­da po­vin­nosť štát­nych or­gá­nov ko­nať len to, čo zá­kon uk­la­dá.Se­kun­dár­ne napr. z dos­lov­né­ho zne­nia § 2 ods. 9 Tres­tné­ho po­riad­ku, z kto­ré­ho vy­plý­va prá­vo oso­by, vo­či kto­rej sa ve­die tres­tné stí­ha­nie na ob­ha­jo­bu ako aj ďal­ších us­ta­no­ve­ní. Vy­chá­dza­júc z ja­zy­ko­vo-gra­ma­tic­ké­ho a lo­gic­ké­ho vý­kla­du, tak prá­vo stí­ha­nej oso­by a con­tra­rio zna­me­ná po­vin­nosť OČTK mu tú­to ob­ha­jo­bu umož­niť, no nez­na­me­ná po­vin­nosť OČTK tú­to ob­ha­jo­bu sám vy­tvá­rať. V prí­pa­de, ak by si ob­vi­ne­ný sám vy­slo­ve­ne ne­že­lal ve­de­nie príp­rav­né­ho ko­na­nia kon­tra­dik­tór­nym spô­so­bom a súh­la­sil by s preu­ká­za­ným sta­vom z poh­ľa­du OČTK v sú­la­de s § 2 ods. 10 TP, nev­zni­ká te­da OČTK po­vin­nosť opa­ko­vať resp. dup­li­cit­ne za­bez­pe­čo­vať dô­kaz­né pros­tried­ky, kto­ré užv spi­se sú.

Uve­de­né­mu vý­kla­du zod­po­ve­da­jú aj us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 7, ods. 9, ods. 10, ods. 14 Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­ré de fac­to po­sil­ňu­jú sa­mos­tat­nosť pro­ces­ných strán a zväč­šu­jú akč­ný rá­dius mož­nos­tí ob­ha­jo­by ale aj mož­nos­ti od­miet­nuť ich ap­li­ká­ciu, či poč­kať s ich ap­li­ká­ciou v súd­nom ko­na­ní.   

Aj z di­kcie § 34 Prá­va a po­vin­nos­ti ob­vi­ne­né­ho, mô­že­me vy­vo­diť, že: „ob­vi­ne­ný má prá­vo...“ te­da, že nie je je­ho po­vin­nos­ťou vy­jad­riť sa ku sku­toč­nos­tiam, kto­ré sa mu kla­dú za vi­nu a dô­ka­zom o nich, či po­vin­nosť vy­po­ve­dať. Tak­tiež ne­má po­vin­nosť ro­biť návr­hy v tres­tnom ko­na­ní, či byť prí­tom­ný pri úko­noch. Ob­vi­ne­ný ne­má po­vin­nosť vy­po­čú­vať sved­kov a ne­mu­sí ani up­lat­ňo­vať všet­ky dô­ka­zy už na za­čiat­ku ko­na­nia. Pos­tup OČTK, kto­rý pre­po­čú­va, te­da v is­tých oh­ľa­doch mô­že viesť k ob­me­dzo­va­niu prá­va na kon­tra­dik­tór­nosť či do­kon­ca k ne­do­vo­le­né­mu pro­ces­né­mu vy­šet­ro­va­cie­mu pos­tu­pu.

Do­kon­ca aj v zmys­le § 213 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku: „Po­li­cajt mô­že (!!!) po­vo­liť účasť ob­vi­ne­né­ho na vy­šet­ro­va­cích úko­noch a umož­niť mu klásť otáz­ky. Pos­tu­pu­je tak naj­mä vte­dy, ak ob­vi­ne­ný ne­má ob­haj­cu a úkon spo­čí­va vo vý­slu­chu sved­ka pri kto­rom je dô­vod­ný pred­pok­lad, že ho ne­bu­de mož­né vy­ko­nať pred sú­dom, iba ak by za­bez­pe­če­nie je­ho prí­tom­nos­ti ale­bo je­ho prí­tom­nosť moh­li oh­ro­ziť vy­ko­na­nie toh­to úko­nu“ a ďal­šie. Te­da sa­mot­né kon­tra­dik­tór­ne ko­na­nie nie je sa­mo o se­be ab­so­lút­ne a vý­nim­ky poz­ná aj Trest­ný po­ria­dok.

Na niek­to­ré dup­li­kač­né ar­gu­men­ty od­po­ve­da­jú sim­pli­ká­to­ri nas­le­dov­ne: "Na spra­vod­li­vé súd­ne ko­na­nie a na kri­tic­kú pre­vier­ku vý­po­ve­de sved­ka pos­ta­ču­je, ak je vý­sluch sved­ka vy­ko­na­ný v prí­tom­nos­ti ob­vi­ne­né­ho ale­bo je­ho ob­haj­cu v ko­na­ní pred sú­dom."

"...úko­ny tvo­ria­ce inak ob­sah príp­rav­né­ho ko­na­nia bez to­ho aby bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie pod­ľa § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, ide o pod­stat­nú chy­bu ko­na­nia, kto­ré pred­chá­dza­lo po­da­niu ob­ža­lo­by. Vý­sled­ky ko­na­nia, kto­ré je tou­to chy­bou za­ťa­že­né sú ne­pou­ži­teľ­né v ko­na­ní pred sú­dom ( pozn. te­da re­le­vant­ný oka­mih nas­tá­va za­čiat­kom tres­tné­ho stí­ha­nia a nie vzne­se­ním ob­vi­ne­nia)"

"OČTK v tres­tnom ko­na­ní však mu­sia dbať na to, aby sa zá­kon­ne zís­ka­ný dô­kaz nes­tal dô­ka­zom ab­so­lút­ne neú­čin­ným, ale nao­pak, aby bol pro­ces­ne pou­ži­teľ­ný v ko­na­ní pred sú­dom."

"Ak vý­po­veď sved­ka nep­ri­ná­ša pre tres­tné ko­na­nie roz­ho­du­jú­ci vý­znam v po­do­be us­ved­čo­va­nia ob­vi­ne­né­ho zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ale­bo nao­pak preu­ká­za­nia je­ho ne­vi­ny (vrá­ta­ne preu­ka­zo­va­nia po­ľah­ču­jú­cich ale­bo pri­ťa­žu­jú­cich okol­nos­tí) je bez­pred­met­né opa­ko­vať je­ho vý­slu­chy po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. Ak ale vý­po­veď sved­ka je je­di­ným us­ved­ču­jú­cim dô­ka­zom ale­bo vo vý­znam­nej mie­re roz­ho­du­jú­cim dô­ka­zom, o kto­rom pro­ku­rá­tor mie­ni oprieť ob­ža­lo­bu,je ne­vyh­nut­né vý­sluch sved­ka vy­ko­nať až­po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia so za­cho­va­ním prá­va ob­vi­ne­né­ho na ob­ha­jo­bu".

"Ak ob­vi­ne­ný ne­žia­da zo­pa­ko­va­nie vý­slu­chov sved­kov vy­ko­na­ných pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia a po­ne­chá­va si tak pries­tor na svo­ju ob­ha­jo­bu v ko­na­ní pred sú­dom, je nee­fek­tív­ne zo stra­ny OČTK dup­li­cit­ne vy­ko­ná­vať vý­slu­chy sved­kov len pre for­mál­ne za­cho­va­nie prá­va ob­vi­ne­né­ho na ob­ha­jo­bu".

"...tre­ba mať na zre­te­li, že vnút­roš­tát­ne or­gá­ny ma­jú pos­tu­po­vať tak, aby v prie­be­hu ce­lé­ho ko­na­nia bo­lo mi­ni­mál­ne as­poň raz pos­kyt­nu­té ob­vi­ne­né­mu prá­vo za­ru­če­né čl. 6 ods.1 písm. d) Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd (prá­vo na kon­tra­dik­tór­ny pos­tup). Pre spra­vod­li­vé súd­ne ko­na­nie tak pos­ta­ču­je, aby vý­sluch sved­ka bol vy­ko­na­ný v prí­tom­nos­ti ob­vi­ne­né­ho resp. je­ho ob­haj­cu v ko­na­ní pred sú­dom, čím sa vy­sta­vu­je ten­to dô­kaz kri­tic­kej pre­vier­ke."[5]

 

Zá­ver

Autor po­va­žu­je dup­li­kač­ný pos­tup (ho­ci v praxi v rôz­nych po­do­bách prev­lá­da­jú­ci) za roz­por­ný s práv­nou nor­mou, inter­pre­tač­ne ne­po­cho­pe­ný a ap­li­kač­ne zle up­lat­ňo­va­ný.[6] Sa­mot­ná kon­tra­dik­tór­nosť je pr­vkom tres­tné­ho ko­na­nia an­bloc a nie in part v pred­súd­nom ko­na­ní a sa­mos­tat­ne v ko­na­ní pred sú­dom. Tres­tné ko­na­nie je nut­né chá­pať ako ce­lok a nie ako od­de­le­né ho­ci nad­väz­né čas­ti. Od­miet­nu­tie auto­ma­tic­ké­ho dup­li­ko­va­nia (te­da šir­šie­ho pre­po­čú­va­nia) v príp­rav­nom ko­na­ní po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia neu­be­rá ob­vi­ne­né­mu či je­ho práv­ne­ho zá­stup­cu mož­nosť po­ža­do­vať vy­ko­na­nie tých­to úko­nov kon­tra­dik­tór­nym spô­so­bom ko­na­nia v sa­mot­nom príp­rav­nom ko­na­ní, ale naj­mä v ko­na­ní pred zá­kon­ným sud­com. Úče­lom príp­rav­nej fá­zy tres­tné­ho ko­na­nia[7] je zhro­maž­ďo­va­nie dô­ka­zov tak, aby moh­li byť riad­ne vy­ko­ná­va­néin fa­cie­cu­riae, te­da pred zá­kon­ným a nes­tran­ným sud­com[8] pod­ľa zá­kon­ných po­žia­da­viek a nie pred OČTK[9]. Kon­tra­dik­tór­ne be­ne­fi­ty, te­da zá­kon­nosť vy­ko­na­ných dô­ka­zo­va rých­losť ko­na­nia sú pre­dur­če­né k prehl­bo­va­niu dô­ve­ry­hod­nos­ti ku prá­ci tres­tnej jus­tí­cie a OČTK zo stra­ny ob­ča­nov zvlášť, keď to­mu v zá­sa­de neb­rá­ni ani sa­mot­ná práv­na úp­ra­va.[10]

            Po­vin­nos­ťou OČTK je reš­pek­to­va­nie prá­va oso­by, vo­či kto­rej sa ve­die tres­tné ko­na­nia na ve­de­nie ko­na­nia kon­tra­dik­tór­nym spô­so­bom a pre­to je pod­ľa ná­zo­ru auto­ra nut­né prís­nej­šie chá­pa­nie § 2 ods. 6 Tres­tné­ho po­riad­ku (a li­nea pr­vá), "ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak, OČTK a sú­dy ko­na­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti" s li­mit­mi uve­de­ný­mi v § 2 ods. 10 (a li­nea pr­vá) te­da "tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie(!!!)". Ob­dob­ne aj § 201 ods. 2 TP, „Po­li­cajt pos­tu­pu­je vo vy­šet­ro­va­ní ale­bo skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní tak, aby čo naj­rý­chlej­šie za­do­vá­žil pod­kla­dy pre ob­jas­ne­nie skut­ku v roz­sa­hu pot­reb­nom na po­sú­de­nie prí­pa­du a zis­te­nia pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu.

            Je otáz­ne v akej mie­re sa OČTK do sú­čas­nos­ti vy­rov­na­li s pro­kon­tra­dik­tór­nym sme­ro­va­ním tres­tné­ho prá­va. Je­nut­né uviesť, že kon­tra­dik­tór­nosť tres­tné­ho ko­na­nia nep­red­sta­vu­je mo­ment "zba­vo­va­nia" sa agen­dy po­li­caj­ta (§ 10 ods. 10 TP) či zni­žo­va­nia ná­ro­kov na tres­tné ko­na­nie z je­ho stra­ny, ale nao­pak, jed­ná sa o kva­li­ta­tív­ne zvý­še­nie hod­no­ty sa­mot­né­ho tres­tné­ho ko­na­nia v pros­pech je­ho sub­jek­tov (§ 10 ods. 1 TP) ako aj správ­nos­ti, spo­lo­čen­skej ak­cep­to­va­teľ­nos­ti roz­hod­nu­tí, zvý­še­nia rých­los­ti ko­na­nia a te­da ad­res­nos­ti a tak­tiež od­stra­ňo­va­nia niek­to­rých ne­žia­dú­cich pr­vkov tres­tné­ho ko­na­nia, nap­rík­lad proti­práv­nej ma­ni­pu­lá­cie vy­šet­ro­va­nia no naj­mä­ši­ka­ny sved­kov a poš­ko­de­ných z dô­vo­du opa­ko­va­ných pred­vo­la­ní a reali­zá­cie po­väč­ši­ne zby­toč­ných vý­slu­chov či iných úko­nov.

            Štát (OČTK) roz­hod­ne nes­mie ka­pi­tu­lo­vať na svo­ju úlo­hu ak­tív­ne stí­hať všet­kých pá­cha­te­ľov tres­tných či­nov a dy­na­mic­ky vy­hľa­dá­vať a za­bez­pe­čo­vať dô­ka­zy, av­šak má byť je­ho zá­uj­mom, aby bol ten­to pro­ces tran­spa­rent­ný, zá­kon­ný, rých­ly a hlav­ne efek­tív­ny. Po­sil­ňo­va­nie niek­to­rých pr­vkov kon­tra­dik­tór­nos­ti v tres­tnom ko­na­ní to­mu ne­mu­sí auto­ma­tic­ky brá­niť.



[1] http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a479-nep­ri­pus­tna-ma­ni­pu­la­cia-s-vy­set­ro­va­cim-spi­som

[2] Autor úmy­sel­ne opo­mí­na prí­pad, keď ob­vi­ne­ný resp. práv­ny zá­stup­ca pre­ja­vu­je ocho­tu  k ak­tív­nej účas­ti v príp­rav­nom ko­na­ní.

[3] Ar­gu­men­ty lo­gic­ko-fak­tic­kej po­va­hy, tý­ka­jú­ci sa napr. kva­li­ty a dos­tup­nos­ti dô­kaz­ných pros­tried­kov (hlav­ne pa­mä­ťo­vých stôp) v sú­vis­los­ti s ča­so­vým od­stu­pom, us­tu­pu­jú for­mál­nym po­žia­dav­kám na tres­tnej ve­ci.

[4] Ďal­šie dup­li­kač­né ar­gu­men­ty Uz­ne­se­nie KS BA  4To/120/2012, Uz­ne­se­nie KS ZA Jtk 6/09 a ďal­šie

[5]Sta­no­vis­ko NS SRTpj 63/2009

[6] Za zmien­ku ur­či­te sto­jí aj roz­por práv­nej úp­ra­vy pos­tu­pu pri skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia pod­ľa § 203 s je­ho fak­tic­kým sta­vom

[7]Kto­ré ob­sa­hu­je pos­tup pod­ľa § 208 ods. 1 TP (zá­ve­reč­né preš­tu­do­va­nie spi­su), ke­dy ob­li­ga­tór­ne OČTK vy­tvá­ra pries­tor pre mož­nosť up­lat­ne­nia pr­vku kon­tra­dik­tór­nos­ti v príp­rav­nom ko­na­níp­re ob­vi­ne­né­ho resp. ob­haj­cu.

[8] Prá­ve ne­ve­de­nie pod­stat­nej čas­ti do­ka­zo­va­nia zá­kon­ne v tres­tnom ko­na­ní pred sú­dom, má pod­ľa auto­ra za nás­le­dok čas­té ne­dos­tat­ky zá­kon­nos­ti za­bez­pe­če­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov zo stra­ny OČTK ako aj prob­le­ma­tic­kú inter­pre­tá­ciu práv­nej nor­my, viď práv­na diš­pu­taLin­dtner-Šam­ko-Voj­tuš-Re­pa

[9]Čl. 48 ods. 2 ÚSR „Kaž­dý má prá­vo, aby sa je­ho vec ve­rej­ne pre­ro­ko­va­la bez zby­toč­ných prie­ťa­hov a v je­ho prí­tom­nos­ti a aby sa mo­hol vy­jad­riť ku všet­kým vy­ko­ná­va­ným dô­ka­zom...“ Čl. 50 ods. 1 ÚSR „Len súd roz­ho­du­je o vi­ne a tres­te za tres­tné či­ny.“

[10]Ob­dob­ne roz­su­dok Veľ­kej ko­mo­ry ESĽP, Bot­ta­zi pro­ti Ta­lian­sku


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia