Krádež vlámaním - nad pokynom Generálnej prokuratúry SR

 

JUDr. Ľubo­mír Ma­chá­ček

       Krá­dež vlá­ma­ním – nad po­ky­nom Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR

V mo­jom prís­pev­ku bu­dem rea­go­vať na ap­li­kač­né prob­lé­my, kto­ré vznik­li po vy­da­ní po­ky­nu Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry, kto­rý up­ra­vu­je pos­tup pro­ku­rá­to­rov v tres­tnom ko­na­ní pri vý­kla­de a ap­li­ká­cii skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na a kva­li­fi­kač­né­ho poj­mu „vlá­ma­nie“ pod­ľa § 122 ods. 4, § 138 písm. e) Tres­tné­ho zá­ko­na (ďa­lej len „po­kyn“).

Práv­ne ve­ty po­ky­nu:

„Ak si pá­cha­teľ pris­vo­jí cu­dziu vec tým, že sa jej zmoc­ní, spô­so­bí tak naj­me­nej ma­lú ško­du a spá­cha čin vlá­ma­ním, napl­ní zá­kon­né zna­ky zlo­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na, pri pou­ži­tí § 138 písm. e) Tres­tné­ho zá­ko­na.“

„Ta­ké­to práv­ne po­sú­de­nie skut­ku je­ho pod­ra­de­ním pod kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu krá­de­že je v po­me­re špe­cia­li­ty k práv­nej kva­li­fi­ká­cii skut­ku ako pre­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na (zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu), kto­rá sa pou­ži­je len vte­dy, ak pá­cha­teľ krá­de­žou vlá­ma­ním nes­pô­so­bí ani ma­lú ško­du (§ 125 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na).“

Po­kyn Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry v pod­sta­te iba nek­ri­tic­ky preb­ral práv­ne ná­zo­ry   sta­no­vis­ka  tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR 116/2012 z 12. de­cem­bra 2011, sp. zn. Tpj 78/2011, kto­ré v ča­se svoj­ho vy­da­nia vy­vo­la­lo ne­súh­las­né reak­cie sú­dov, OČTK a od­bor­nej ve­rej­nos­ti a bo­lo aj ter­čom kri­ti­ky via­ce­rých člán­kov pub­li­ko­va­ných na tej­to strán­ke.

Po­kyn GP spô­so­bil to, že všet­ky krá­de­že, pri kto­rých sa pá­cha­teľ vlá­ma­ním zmoc­nil cu­dzej ve­ci v hod­no­te pre­vy­šu­jú­cej su­mu 266,- €, už ne­bu­dú kva­li­fi­ko­va­né ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) TZ, ale mu­sia byť po­sú­de­né ako zlo­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) TZ s pou­ka­zom na § 138 písm. e) TZ (vlá­ma­nie). Tá­to zme­na v práv­nej kva­li­fi­ká­cii do bu­dúc­nos­ti (te­da pri skut­koch, kto­ré sa len sta­nú), by ne­ma­la spô­so­biť zá­važ­nej­šie prob­lé­my, je­di­ne zme­ní vec­nú prís­luš­nosť po­li­caj­tov pod­ľa § 10 ods. 8 Tr. por. a to tak, že vo ve­ci sa už ne­bu­de vy­ko­ná­vať skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie, ale bu­de pot­reb­né vy­ko­nať vy­šet­ro­va­nie a te­da vo ve­ci bu­dú ko­nať vy­šet­ro­va­te­lia PZ a nie po­ve­re­ní prís­luš­ní­ci PZ ako do­te­raz.

 Ap­li­kač­né prob­lé­my spô­so­bu­je po­kyn GP v tres­tných ve­ciach, v kto­rých je vzne­se­né ob­vi­ne­nie a kto­ré sa mo­men­tál­ne na­chá­dza­jú v príp­rav­nom ko­na­ní, resp. v ko­na­ní pred sú­dom („ži­vé ve­ci“), pre­to­že uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia bo­lo vy­da­né po­ve­re­ným prís­luš­ní­kom PZ, kto­rý sku­tok kva­li­fi­ko­val v roz­po­re s po­ky­nom, te­da iba ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2, písm. a) TZ.  Tá­to sku­toč­nosť spô­so­bi­la to, že vo ve­ci ko­nal vec­ne nep­rís­luš­ný or­gán, čo je neodstrá­ni­teľ­ná práv­na va­da a je pot­reb­né, ak sa vec eš­te na­chá­dza v príp­rav­nom ko­na­ní, pos­tu­po­vať v zmys­le § 363 TP a zru­šiť tak­to vy­da­né uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. Pod­ľa mňa je nut­né tie­to práv­ne zá­ve­ry jed­noz­nač­ne od­miet­nuť, na­koľ­ko ta­ký­to pos­tup je príl­iš for­ma­lis­tic­ký a Trest­ný po­ria­dok po­nú­ka aj iné rie­še­nie tej­to si­tuácie.

Po­kyn GP na zá­kla­de, kto­ré­ho priš­lo iba k do­da­toč­nej ko­rek­cii práv­ne­ho ná­zo­ru na kva­li­fi­ká­ciu skut­ku (pod­ľa znač­nej čas­ti od­bor­nej ve­rej­nos­ti ku ko­rek­cii nes­práv­nej), nes­pô­so­bu­je vec­nú nep­rís­luš­nosť dov­te­dy ko­na­jú­ce­ho or­gá­nu, kto­rý v ča­se vy­da­nia uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia vy­chá­dzal z práv­ne re­le­van­tné­ho a dl­hé ro­ky ap­li­ko­va­né­ho práv­ne­ho ná­zo­ru.

Po­kyn ko­ri­gu­jú­ci iba práv­ne ná­zo­ry pô­so­bí pro fu­tu­ro (do bu­dúc­nos­ti) a te­da správ­nym sa ja­ví nas­le­dov­ný pos­tup:  po vy­da­ní po­ky­nu „strá­ca“ dov­te­dy prís­luš­ný or­gán (po­ve­re­ný prís­luš­ník PZ) svo­ju vec­nú prís­luš­nosť a vo ve­ci už ne­mô­že vy­ko­ná­vať žiad­ne úko­ny, z to­ho dô­vo­du je po­vin­ný okam­ži­te od­stú­piť vec  do vy­šet­ro­va­nia. Vec­ne prís­luš­ný vy­šet­ro­va­teľ PZ nás­led­ne pí­som­ne upo­zor­ní ob­vi­ne­né­ho na zme­nu práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­ku v zmys­le § 206 ods. 6 TP, nás­led­ne vy­ko­ná všet­ky pot­reb­né úko­ny ve­dú­ce k ukon­če­niu vy­šet­ro­va­nia a k po­da­niu ob­ža­lo­by. Ta­ký­to pos­tup je práv­ne kon­form­ný, na­koľ­ko ob­vi­ne­ný má mož­nosť vzhľa­dom na vy­ko­na­nú zme­nu práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­ku navr­ho­vať eš­te v prie­be­hu vy­šet­ro­va­nia ďal­šie dô­ka­zy a te­da ne­mô­že ni­ja­kým spô­so­bom dôjsť k po­ru­še­niu je­ho práv na ob­ha­jo­bu.      

V prí­pa­doch, ak už bo­la po­da­ná ob­ža­lo­ba na súd je pot­reb­né ne­chať sa­mot­né sú­dy, aby sa vy­spo­ria­da­li s práv­nou kva­li­fi­ká­ciou skut­ku, na­koľ­ko po­kyn GP je zá­väz­ný pre po­dria­de­né pro­ku­ra­tú­ry, nie však pre sú­dy. Sta­no­vis­ko tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia NS SR, kto­ré­ho zá­ve­ry po­kyn prev­zal má pre sú­dy iba od­po­rú­ča­jú­ci cha­rak­ter,  nie je pre ne pria­mo zá­väz­né a mô­žu sa od ne­ho od­chy­ľo­vať. V ko­na­ní pred sú­dom je roz­ho­du­jú­ci ná­zor sú­du na práv­nu kva­li­fi­ká­ciu skut­ku (viď § 241 ods. 2 a § 244 ods. 2 TP) a nie je roz­ho­du­jú­ce ako sku­tok kva­li­fi­ko­val pro­ku­rá­tor v ob­ža­lo­be. Re­čou ju­di­ka­tú­ry: „Súd sa ne­mô­že iba strik­tne dr­žať ob­ža­lo­by, ale je po­vin­ný práv­nu kva­li­fi­ká­ciu vy­hod­no­co­vať aj pod­ľa svoj­ho uvá­že­nia, s oh­ľa­dom na okol­nos­ti spá­chania skut­ku.“ Ad ab­sur­dum – ak by sme pri­pus­ti­li ná­zo­ry, že iba do­da­toč­ná ko­rek­cia práv­ne­ho ná­zo­ru na kva­li­fi­ká­ciu skut­ku spô­so­bu­je spät­ne vec­nú nep­rís­luš­nosť dov­te­dy ko­na­jú­ce­ho or­gá­nu mô­že sa stať, že súd bu­de sku­tok opäť kva­li­fi­ko­vať iba ako pre­čin krá­de­že vlá­ma­ním pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) TZ (te­da nie v zmys­le po­ky­nu GP), čo by za­sa pa­ra­doxne spô­so­bi­lo, že vo ve­ci ko­nal vec­ne nep­rís­luš­ný vy­šet­ro­va­teľ PZ a ním vy­da­né uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je ne­zá­kon­né.

Vy­ššie po­pí­sa­ný, príl­iš for­ma­lis­tic­ký prís­tup k ap­li­ká­cii tres­tné­ho prá­va by spô­so­bil to, že kaž­dý nás­led­ný a od­liš­ný práv­ny ná­zor or­gá­nu ap­li­ku­jú­ce­ho prá­vo na kva­li­fi­ká­ciu skut­ku by mo­hol zna­me­nať nu­li­tu do­te­raz vy­ko­ná­va­ných úko­nov, pre­to­že vo ve­ci ko­nal nep­rís­luš­ný or­gán, čo by nás vtia­hlo do neus­tá­le­ho ko­lo­to­ča vec­nej prís­luš­nos­ti a nep­rís­luš­nos­ti, kto­ré­ho dôs­led­kom by bo­la ab­so­lút­na ne­vy­mo­ži­teľ­nosť tres­tné­ho prá­va.

Na zá­ver, by som chcel eš­te pou­ká­zať na ve­ci, v kto­rých bo­lo tres­tné stí­ha­nie pre­ru­še­né pod­ľa § 228 ods. 1 Tr. por., resp. pod­ľa § 228 ods. 2, písm. a), b), c) Tr. por.

Pre­ru­še­nie tres­tné­ho stí­ha­nia je jed­ným zo zá­kon­ných spô­so­bov vy­ba­ve­nia ve­ci – aj keď na in­di­vi­duál­ne neur­či­tú do­bu. Je to tzv. me­dzi­tým­ne roz­hod­nu­tie, do­čas­nej po­va­hy, t.j. do ča­su, kým po­mi­nie dô­vod pre­ru­še­nia a v tres­tnom stí­ha­ní sa pok­ra­ču­je zmys­le § 228 ods. 5 Tr. por.

Tres­tné stí­ha­nie sa pre­ru­ší pod­ľa § 228 ods. 1 Tr. por., ak sa ne­po­da­rí zis­tiť sku­toč­nos­ti op­ráv­ňu­jú­ce vy­ko­nať tres­tné stí­ha­nie pro­ti ur­či­tej oso­be,  ale­bo po­ve­da­né inak, ak sa ne­po­da­rí vy­pát­rať pá­cha­te­ľa(nik­to nie je ani len po­doz­ri­vý zo spá­chania skut­ku), resp. ne­po­da­rí sa naz­hro­maž­diť dos­ta­tok dô­ka­zov, aby moh­lo byť vzne­se­né ob­vi­ne­nie po­doz­ri­vej oso­be –exis­tu­je po­doz­re­nie vo­či kon­krét­nej oso­be, ale nie je dos­ta­tok dô­ka­zov, aby moh­lo byť vzne­se­né ob­vi­ne­nie, napr. na mies­te či­nu sa náj­de iba ci­ga­re­to­vý oho­rok, na kto­rom je DNA ur­či­tej oso­by, av­šak ta­ká­to dô­kaz­ná si­tuácia je ne­pos­ta­ču­jú­ca na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia (viď uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, http://www.prav­ne­lis­ty.sk/roz­hod­nu­tia/a345-dna-na-ci­ga­re­te-ako-ne­pria­my-do­kaz-a-vy­rok-o-vi­ne).

Pod­ľa § 228 ods. 2 Tr. por. sa tres­tné stí­ha­nie pre­ru­ší:

a)      ne­mož­no pre nep­rí­tom­nosť ob­vi­ne­né­ho ale­bo sved­ka vec ná­le­ži­te ob­jas­niť,

b)      ne­mož­no ob­vi­ne­né­ho pre ťaž­kú cho­ro­bu pos­ta­viť pred súd,

c)      ob­vi­ne­ný pre du­šev­nú cho­ro­bu, kto­rá nas­ta­la až po spá­cha­ní či­nu, nie je schop­ný chá­pať zmy­sel tres­tné­ho stí­ha­nia.

Z di­kcie § 228 ods. 5Tr. por. vy­plý­va, že v pre­ru­še­nom tres­tnom stí­ha­ní je mož­né pok­ra­čo­vať, ale to iba v prí­pa­de, ak po­mi­nie kon­krét­ny dô­vod, kto­rý spô­so­bil, že tres­tné stí­ha­nie bo­lo nut­né pre­ru­šiť, napr. po­da­ri­lo sa vy­pát­rať sved­ka, pre kto­ré­ho nep­rí­tom­nosť ne­bo­lo mož­né vec ná­le­ži­te ob­jas­niť, doš­lo k zlep­še­niu zdra­vot­né­ho sta­vu ob­vi­ne­né­ho na­toľ­ko, že mô­že byť pos­ta­ve­ný pred súd, resp. je schop­ný chá­pať zmy­sel tres­tné­ho stí­ha­nia a pod.

Je ne­po­chyb­né, že iba zme­na práv­ne­ho ná­zo­ru na kva­li­fi­ká­ciu skut­ku v dôs­led­ku vy­da­nia po­ky­nu Ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra  nie je tým dô­vo­dom, pre kto­rý by bo­lo mož­né v tres­tnom stí­ha­ní pok­ra­čo­vať, pre­to­že „neod­pad­la“ kon­krét­na pre­káž­ka, kto­rá vied­la k pre­ru­še­niu tres­tné­ho stí­ha­nia. 

Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru je nes­práv­ne a ar­bit­rár­ne pok­ra­čo­vať v tak­to pre­ru­še­ných tres­tných stí­ha­niach a to iba z dô­vo­du, aby bo­la vy­ko­na­ná for­mál­na zme­na práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­ku, tak by bol ten­to po­sú­de­ný v zmys­le po­ky­nu Ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra a nás­led­ne tres­tné stí­ha­nie opä­tov­ne pre­ru­šo­vať z rov­na­ké­ho dô­vo­du ako pred­tým.

JUDr. Ľubo­mír Ma­chá­ček

 

 

 

 

Diskusia