Napolen Bonaparte ako zákonodarca

 

Autor člán­ku:

JUDr. Pe­ter Šam­ko star­ší

                           N a p o l e o n  I. B o n a p a r t e (1769-1821)

                                         ako veľ­ký zá­ko­no­dar­ca.

   V his­tó­rii je Na­po­leon I. hod­no­te­ný ako ci­sár, voj­vod­ca, mi­lov­ník a pro­tek­tor je­ho troch ses­tier. Na­po­leon má však mi­mo­riad­nu zá­slu­hu aj na ko­di­fi­ká­cii súk­rom­né­ho prá­va a na po­lo­že­ní zá­kla­du mo­der­né­ho Fran­cúz­ska.

   Na­po­leon kreo­val no­vý práv­ny po­ria­dok, po­zos­tá­va­jú­ci z ko­di­fi­ká­cii ob­čian­ske­ho,ob­chod­né­ho a tres­tné­ho prá­va. Co­de ci­vil,Ob­čian­sky zá­kon­ník,nie­ke­dy na­zý­va­ný aj Co­de Na­po­leon,bol pr­vý kó­dex pos­ta­ve­ný na ob­čian­skom prin­cí­pe,bol le­gis­la­tív­ne naj­zlo­ži­tej­ší a mal európ­sku a sve­to­vú od­oz­vu.

   Struč­ný preh­ľad ko­di­fi­ká­cie práv­nych pred­pi­sov:

          1.)    Co­de ci­vil(des Fran­cais)-Ob­čian­sky zá­kon­ník(Fran­cú­zov),1804

          2.)    Co­de de la pro­cé­du­re ci­vil-Ob­čian­sky ci­vil­ný po­ria­dok,1806

            3.)    Co­de de com­mer­se-Ob­chod­ný zá­kon­ník,1807

         4.)    Co­de pe­nal-Trest­ný zá­kon­ník,1810

         5.)    Co­de instruc­tion cri­mi­nel­le-Trest­ný po­ria­dok,1808/,účin­ný až od 1.ja­nuá­ra 1811 spo­lu s Tres­tným zá­kon­ní­kom/.

                                   Aké bo­li prí­či­ny vzni­ku no­vé­ho práv­ne­ho po­riad­ku?

Vplyv os­vie­ten­skej fi­lo­zo­fie,my­šlien­ky pri­ro­dze­ných práv,rov­nos­ti ob­ča­nov,slo­bo­dy jed­not­liv­ca a slo­bo­dy ob­cho­do­va­nia a ne­dot­knu­teľ­nosť súk­rom­né­ho vlas­tníc­tva,ma­li od­raz na vy­tvo­re­ní no­vé­ho práv­ne­ho rám­ca so sú­čas­nou lik­vi­dá­ciou feu­dál­nej práv­nej roz­dro­be­nos­ti(par­ti­ku­la­riz­mu) a od­strá­ne­ním feu­dál­nych vý­sad a šľach­tic­kých pri­vi­lé­gií.Cie­ľom ko­di­fi­kač­ných prác bo­lo te­da za­ve­de­nie po­riad­ku do prá­va,ad­mi­nis­tra­tív­ne zjed­no­tiť štát a us­po­ria­dať prá­va ob­ča­nov v jed­nom ma­te­rin­skom ja­zy­ku.

                                      Aké zme­ny sa za­zna­me­na­li v súd­nic­tve?

   Súd­nic­tvo ab­so­lu­tis­tic­kej mo­nar­chie bo­lo zru­še­né.Za­vied­la sa jed­not­ná sús­ta­va sú­dov so všeo­bec­nou pô­sob­nos­ťou. V ci­vil­nom ko­na­ní sa za­vie­dlo dvoj­stup­ňo­vé ko­na­nie,v tres­tnom ko­na­ní troj­stup­ňo­vé.Sús­ta­va sú­dov bo­la od­de­le­ná od or­gá­nov súd­nej sprá­vy(vý­kon­nej mo­ci).Na­po­leon za­vie­dol,že sud­cov me­no­va­la hla­va štá­tu,ich neod­vo­la­teľ­nosť z fuk­cie a vy­tvo­ril tiež zá­kla­dy súd­ne­ho pro­ces­né­ho ko­na­nia v kon­krét­nych kau­zách.

                                      Tres­tné prá­vo hmot­né a pro­ces­né.

   Vo všeo­bec­nej čas­ti ob­sa­ho­val zá­kon­ník trest­ný zoz­nam skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov.Kaž­dej skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu po­dria­dil tres­tnú san­kciu.Sud­co­via ne­ma­li iba me­cha­nic­ky uk­la­dať san­kcie,ale ma­li zoh­ľad­ňo­vať všet­ky kon­krét­ne okol­nos­ti prí­pa­du. Práv­na úp­ra­va za­vied­la tri­par­tí­ciu tres­tných či­nov-zlo­či­ny,pre­či­ny,pries­tup­ky. Tres­tné či­ny di­fe­ren­co­va­ne pre­jed­ná­va­li po­ro­ty,súd­ny dvor a zmie­ro­va­cí sud­ca. Na­po­leon klá­dol oso­bit­ný dô­raz na tres­tné či­ny pro­ti bez­peč­nos­ti štá­tu a pro­ti súk­rom­né­mu vlas­tníc­tvu.Trest smr­ti bol ur­če­ný v 36 prí­pa­doch.Ne­ga­tív­ne tre­ba hod­no­tiť po­ne­chanie niek­to­rých re­zi­dií v san­kciách(te­les­né a zmr­za­ču­jú­ce tres­ty).

                                    Ob­čian­ske prá­vo hmot­né  a pro­ces­né.

   Cha­rak­te­ris­tic­kou čr­tou Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka(„Te­la súk­rom­né­ho prá­va“) je za­ve­de­nie tro­ja­kej slo­bo­dy(osob­ná,vlas­tníc­ka a zmluv­ná),ďa­lej rov­nosť ob­ča­nov pred zá­ko­nom a ne­dot­knu­teľ­nosť súk­rom­né­ho vlas­tníc­tva.Kó­dex sta­no­vil ko­gent­ný cha­rak­ter práv­nych no­riem,za­vie­dol zá­kaz ret­roak­ti­vi­ty zá­ko­na a zá­kaz od­op­re­tia spra­vod­li­vos­ti.

   For­mu­lo­va­né us­ta­no­ve­nia kó­dexu umož­ňo­va­li sud­com nie­len kó­dex ap­li­ko­vať,ale ho aj v ur­či­tom roz­sa­hu vy­kla­dať.Pre sud­cov bo­la za­ve­de­ná zá­sa­da:všet­ko,čo je up­ra­ve­né v zá­ko­ne,mu­sí sud­ca vy­čí­tať,vy­lo­žiť inter­pre­tá­ciou,aj za po­mo­ci ana­ló­gie.Prie­kop­níc­kym pr­vkom bo­lo aj pri­ja­tie zá­sa­dy per­so­na­li­ty,te­ri­to­ria­li­ty a uni­ver­zál­ne­ho pô­so­be­nia zá­ko­na.

   V pro­ces­nom prá­ve do­mi­no­va­la rov­nosť pro­ces­ných strán,ob­li­ga­tór­nosť po­ku­su o mi­mo­súd­ny zmier,za­ča­tie ko­na­nia iba na zá­kla­de ža­lu­jú­cej stra­ny,mož­nosť za­stú­pe­nia ad­vo­kát­mi,zá­sa­da voľ­né­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov a mož­nosť na­pad­nu­tia roz­hod­nu­tia riad­ny­mi a mi­mo­riad­ny­mi pro­ces­ný­mi pros­tried­ka­mi.

   V ob­las­ti úp­ra­vy ro­din­nop­ráv­nych vzťa­hov,bol kó­dex za­lo­že­ný na zá­sa­de nad­vlá­dy mu­ža nad že­nou a na zá­sa­de ot­cov­skej mo­ci nad deť­mi.

   Príl­ohou Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka bo­li us­ta­no­ve­nia up­ra­vu­jú­ce pra­cov­nop­ráv­ne vzťa­hy. Dek­la­ro­va­la sa zá­sa­da prá­va na prá­cu.Aj tie­to us­ta­no­ve­nia bo­li predchnu­té in­di­vi­dua­liz­mom a li­be­ra­liz­mom.

   Dopl­nkom Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka bol Ob­chod­ný zá­kon­ník. Po­zos­tá­val zo šty­roch kníh. Kni­hy ob­sa­ho­va­li pra­vid­lá o ob­chod­ní­koch,bur­zách,spros­tred­ko­va­te­ľoch a zmen­kách.Ďal­šie čas­ti sa tý­ka­li ná­mor­né­ho ob­cho­du,in­sol­ven­tnos­ti a pra­vi­diel o oso­bit­nom súd­nom ko­na­ní.

   „Ob­čian­sky zá­kon­ník Fran­cú­za“ mal veľ­ký vý­znam na európ­sku úro­veň kon­ti­nen­tál­ne­ho prá­va.In­špi­ro­val aj ko­di­fi­ká­ciu ob­čian­ske­ho prá­va v La­tin­skej Ame­ri­ke a v bý­va­lých fran­cúz­skych ko­ló­niach.Neu­ve­ri­teľ­nou je sku­toč­nosť,že súk­rom­né prá­vo Na­po­leo­na aj dnes tvo­rí zá­klad sú­čas­ných práv­nych no­riem.

 

 

Diskusia