Autor článku:
JUDr. Ľubomír Macháček
Názov článku:
Zadržanie osoby podľa § 85 ods. 1 Tr. por. – reakcia na niektoré argumenty a ako správne postupovať?
Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (ďalej len KS BA),sp. zn. 2Tpo/1002/2016, ktoré sa zaoberá okrem iného zadržiavaním osoby podľa § 85 ods. 1 TP, vyvolalo živú právnickú polemiku a odznelo veľa nesúhlasných názorov a protiargumentov, ktoré zhrniem do niekoľkých bodov a pokúsim sa na ne reagovať.
1/ Rozhodnutie KS v Bratislave je arbitrárne, bez opory v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR.
Toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko KS BA vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,sp. zn. 1 Tdo V 1/2011, úplné znenie viď:
http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a438-zadrzanie-podozrivej-osoby-policajtom
2/ Osoba môže byť zadržaná podľa § 85 ods. 1 TP policajtom iba vtedy, ak skutok spadá do jeho vecnej príslušnosti. Napr. páchateľa lúpeže môže zadržať podľa § 85 ods. 1 TP len vyšetrovateľ, a nie príslušník poriadkovej polície, pretože týmto zaisťovacím úkonom sa automaticky začne trestné stíhanie a teda, ak by tohto páchateľa zadržal príslušník poriadkovej polície začal by trestné stíhanie vecne nepríslušný orgán.
Tento argument je treba odmietnuť, nakoľko príslušníci poriadkovej polície môžu zadržať podľa § 85 ods. 1 TP páchateľa akejkoľvek trestnej činnosti. Ad absurdum, ak by sme prisvedčili tomuto názoru tak napr.: príslušníci PMJ sa dostavia na miesto činu a spozorujú osobu, ktorá sa práve pokúšao úkladnú vraždu,avšak nemôžu ju zadržať, lebo tento trestný čin patrí do vecnej príslušnosti Národnej kriminálnej agentúry PPZ a teda musia čakať a iba sa pozerať, až kým sa na miesto dostaví vecne príslušný vyšetrovateľ NaKA PPZ, ktorý jediný je oprávnený páchateľa zadržať. Toto je samozrejme absolútny nezmysel. Na záver článku uvediem, ako by mali príslušníci postupovať.
3/ Policajt, ktorý osobu zadržal podľa § 85 ods. 1 TP musí zrealizovať aj všetky ostatné úkony - výsluch podozrivého, prepustenie podozrivého, vznesenie obvinenia (§ 85 ods. 4 TP).
Tento argument považujem taktiež za nesprávny. Je treba uviesť, že pôvodne bolpodľa Trestného poriadku policajtom len vyšetrovateľ PZ a poverený príslušník PZ (boli tam uvedení aj poverení príslušníci iných zložiek, avšak pre účely môjho článku je to nepodstatné), až neskoršou novelou TP sa pojem policajt na účely trestného konania rozšíril aj o iných príslušníkov PZ v zmysle vyhlášky MV SR č. 648/2008 Z.z., avšak zákonodarca na túto zmenu v § 85 TP nezareagoval. Povedané inak, pôvodne mohol zadržať osobu podľa § 85 ods. 1 TP skutočne iba vyšetrovateľ a poverený príslušník a bolo teda logické, že tento bude so zadržanou osobou vykonávať aj ostatné úkony, avšak neskoršia novela TP umožnila, aby mohli zadržiavať osoby podľa § 85 ods. 1 TP, aj iní príslušníci PZ, avšak § 85 TP ostal v pôvodnom stave. Je logické, že napr. príslušník PMJ nebude osobu, ktorú zadržal podľa § 85 ods. 1 TP aj vypočúvať, vznášať jej obvinenie a pod., tento nedostatok § 85 TP sa dá prekonať analógiou, ktorá slúži na vyplnenie medzier zákona, v prípadoch, ktoré priniesol život, a na ktoré zákonodarca pri novelizácii TP nepamätal. Použitím analógie dospejeme k záveru, že napr. príslušník PMJ, ktorý osobu zadržal podľa § 85 ods. 1 TP, spíše zápisnicu o zadržaní a následne osobu odovzdá vecne príslušnému orgánu, ktorý so zadržanou osobou vykoná všetky nasledovné úkony (výsluch, prepustenie, vznesenie obvinenia a pod.).
4/ Ak bola osoba obmedzená na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 TP, napr. príslušníkom PMJ, je potrebné následne ju zadržať podľa § 85 ods. 1 TP vecne príslušným orgánom (vyšetrovateľom, povereným príslušníkom)
Priznám sa, že tento právny názor som v minulosti zastával aj ja, avšak bol prekonaný neskoršou rozhodovacou činnosťou súdov, napr. rozhodnutie KS BA sp.zn. 4Tpo/64/2014, z ktorého vyplýva, že ak bola osoba obmedzená na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 TP, je jej neskoršie zadržanie podľa § 85 ods. 1 TP bez právneho účinku.
5/ Ak je výklad § 85 TP problematický, využívať radšej iba ustanovenie § 19 ods. 1, písm. f) Zákona o Policajnom zbore.
Tento postupu považujem za nesprávny, nakoľko Trestný poriadok je k Zákonu o PZ „lex specialis“, ktorého ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami Zákona o PZ, preto sa má pri zaisťovaní osôb na účely trestného konania výhradne postupovať podľa TP, nakoľko tento zaručuje pri zaisťovacích úkonoch oveľa vyššiu garanciu základných práv(§ 85 ods. 5 TP) ako Zákon o PZ.
Ako by mal teda vyzerať správny postup:
Jednoducho: napr. príslušník PMJ zadrží osobu (páchateľa akejkoľvek trestnej činnosti) podľa § 85 ods. 1 Tr. por., spíše zápisnicu o zadržaní osoby podľa § 85 ods. 1 TP, následne túto osobu odovzdá podľa vecnej príslušnosti buď poverenému príslušníkovi alebo vyšetrovateľovi, ktorí s osobou vykonajú všetky nasledujúce procesné úkony - výsluch zadržanej osoby, vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania, výsluchy svedkov, poškodených, vznesenie obvinenia atď.
Priznávam, že ustanovenia § 85 TP je potrebné, čo najskôr novelizovať, aby zodpovedali požiadavkám súčasnej aplikačnej praxe a nebolo nutné pri ich výklade využívať analógiu, avšak predmetné a kritizované rozhodnutie KS v BA považujem za správne a právne konformné.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.