Trestnoprávny formalizmus náš každodenný, no. 2

Publikované: 04. 01. 2017, čítané: 2573 krát
 

 

Autor člán­ku:

por. Mgr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec, vy­šet­ro­va­teľ PZ

(Tres­tnop­ráv­ny) for­mal­izmus náš kaž­do­den­ný, no. 2

 Autor by chcel voľ­ne nad­via­zať na pre­doš­lý člá­nok, v kto­rom prib­lí­žil zá­klad­né vý­cho­dis­ká flexibil­nej­šie­ho mo­de­lu pre­po­čú­va­nia tzv. sim­pli­kač­ný mo­del. Pô­vod­ný člá­nok bol po­ňa­tý kon­cep­čne pri­čom v zá­ve­roch vie­dol k od­miet­nu­tiu bez­my­šlien­ko­vi­tej ap­li­ká­cií pro­ce­dú­ry tzv. pre­po­čú­va­nia v príp­rav­nom ko­na­ní zo stra­ny OČTK. Na dru­hej stra­ne, ale zos­tal či­ta­te­ľo­vi dlž­ný niek­to­ré ar­gu­men­ty a tak­tiež sa  ne­zao­be­ral roz­sa­hom a spô­so­bom vhod­nej­šej ap­li­ká­cie. V nas­le­du­jú­cich riad­koch sa autor po­kú­si o po­zi­tív­nej­šie vy­me­dzenie sim­pli­kač­né­ho mo­de­lu tak, aby ním as­poň skrom­ne a z čas­ti ar­gu­men­tač­ne po­dop­rel pos­to­je ve­dú­ce k od­miet­nu­tiu auto­ma­ti­zo­va­né­ho pre­po­čú­va­nia ako po­vin­nej jaz­dy v príp­rav­nej fá­ze tres­tné­ho ko­na­nia a na­po­mo­hol tak k tren­dom ve­dú­cim k zrý­chle­niu a skva­lit­ne­niu príp­rav­né­ho štá­dia tres­tné­ho ko­na­nia.

Po pos­tre­hoch k pô­vod­né­mu člán­ku je nut­né zhr­núť, že ani pod­ľa sa­mot­ných sim­pli­ká­to­rov ne­mož­no po­va­žo­vať pre­po­čú­va­nie za „úpl­ne zby­toč­ný“ pos­tup. Nao­pak, mô­že byť po­va­žo­va­ný za účel­ný, ale o tom niž­šie.

Kú­sok zmät­ku

V pre­doš­lom člán­ku autor načr­tol ju­di­ko­va­nú po­žia­dav­ku sim­pli­ká­to­rov[1] o „spot­re­bo­va­ní“ kon­tra­dik­tór­ne­ho pr­vku v tres­tnom ko­na­ní ako cel­ku, te­da v príp­rav­nom ako aj súd­nom ko­na­ní. Ap­li­ká­cia uve­de­nej hut­nej po­žia­dav­ky v tres­tnom ko­na­ní, však vy­tvá­ra ďal­šie ap­li­kač­né prob­lé­my. Sú tu po­žia­dav­ky jed­nak na OČTK a jed­nak na súd, kto­ré v prí­pa­de kon­tra­dik­tór­ne­ho pr­vku nie sú pro­ces­ne spolu­pra­cu­jú­ce or­gá­ny aby ur­či­li, ke­dy nas­tá­va ten „správ­ny“ oka­mih na ap­li­ká­ciu kon­tra­dik­tór­ne­ho pr­vku.

Krát­ky test správ­nos­ti, na­chá­dza­me sa v príp­rav­nej fá­ze tres­tné­ho ko­na­nia: Kto má pr­vok kon­tra­dik­tór­nos­ti up­lat­ňo­vať: OČTK (napr. pre­po­čú­va­nie) ale­bo sú­dy (napr. vy­ko­na­nie dô­ka­zov kon­tra­dik­tór­ne)?

1, ob­vi­ne­ný po­ža­du­je ap­li­ká­ciu kon­tra­dik­tór­ne­ho pr­vku v ko­na­ní (účasť na vý­slu­choch a pod.) po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia

2, ob­vi­ne­ný ne­po­ža­du­je ap­li­ká­ciu kon­tra­dik­tór­ne­ho pr­vku v ko­na­ní po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, ku skut­ku sa priz­ná­va pri­čom vy­šet­ro­va­nie spe­je k návr­hu na po­da­nie ob­ža­lo­by resp. k od­klo­nu v tres­tnom ko­na­ní po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia,

3, ob­vi­ne­ný ne­po­ža­du­je ap­li­ká­ciu kon­tra­dik­tór­ne­ho pr­vku v  ko­na­ní po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, ku skut­ku sa od­mie­ta priz­nať pri­čom vy­šet­ro­va­nie spe­je k návr­hu na po­da­nie ob­ža­lo­by resp. k od­klo­nu v tres­tnom ko­na­ní po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia,

4, ob­vi­ne­ný po­ža­du­je ap­li­ká­ciu kon­tra­dik­tór­ne­ho pr­vku tres­tné­ho ko­na­nia po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, pri­čom vy­šet­ro­va­nie pre ur­či­té pro­ces­né, či dô­kaz­né pre­káž­ky ne­mu­sí ne­vyh­nut­ne viesť k návr­hu na po­da­nie ob­ža­lo­by

5, ob­vi­ne­ný pred OČTK po­ža­du­je ap­li­ká­ciu kon­tra­dik­tór­ne­ho pr­vku,ale v súd­nom ko­na­ní, ku skut­ku sa nep­riz­ná­va

6, os­tat­né pred­sta­vi­teľ­né va­riá­cie

            Nech už bo­li Va­še od­po­ve­de aké­koľ­vek, mož­no spo­me­núť as­poň jed­nu mož­nú ná­miet­ku, napr. v dru­hom prí­pa­de moh­la vy­stať otáz­ka, či by vy­šet­ro­va­teľ ne­mal pos­tu­po­vať „kon­tra­dik­tór­ne“ a pre­po­čú­vať sved­kov a poš­ko­de­ných po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia v príp­rav­nom ko­na­ní, aby tak spot­re­bo­va­ním kon­tra­dik­tór­ne­ho pr­vku, tak po­ve­diac, vy­dláž­dil ces­tu k ap­li­ká­cií in­šti­tú­tu tres­tné­ho roz­ka­zu, kto­rý pod­stat­ne skrá­tiť sa­mot­né ko­na­nie.

Čis­te­nie prob­lé­mu

            Do­jem akej­si ne­roz­lúš­ti­teľ­nej džung­le rôz­nych pos­tu­pov v tres­tnom ko­na­ní v otáz­ke pre­po­čú­va­nia­zo stra­ny OČTK skôr na­vo­dzu­je po­cit „rad­šej pre­po­čuť a mať po­koj“. Pre vý­kla­do­vé cie­le si však ten­to prob­lém mož­no zjed­no­du­šiť. Pre zo­rien­to­va­né od­po­ve­de k tes­tu je nut­né pri­po­me­núť, že ko­na­nie pred or­gán­mi OČTK sa sí­ce ria­di všeo­bec­ný­mi zá­sa­da­mi, rov­na­ko tak aj súd­ne ko­na­nie, av­šak tie­to dve ko­na­nia ne­mož­no sto­tož­ňo­vať. Len zjed­no­du­še­ne;OČTK sa ria­dia zá­sa­dou „vy­šet­ro­va­cou“, pri­čom sú­dy zá­sa­dou „súd­nou/ar­bit­rár­nou“[2] a nie len pre­to, ne­mož­no ob­jek­tív­ne po­ža­do­vať, ako to bo­lo naz­na­če­né[3] aby OČTK, vždy a úpl­ne mys­le­li na po­žia­dav­ky sú­dov napr. v prí­pa­de a po­do­be spot­re­bo­va­nia pr­vku kon­tra­dik­tór­nos­ti pre up­lat­ne­nie napr. in­šti­tú­tu tres­tné­ho roz­ka­zu, a zá­ro­veň aj pre prí­pad nás­led­nej ne­mož­nos­ti up­lat­ne­nia toh­to in­šti­tú­tu pod tak­tov­kou sú­du a roz­vo­ja ko­na­nia ku hlav­né­mu po­jed­ná­va­niu.

            Pod­ľa sim­pli­ká­to­rov je z poh­ľa­du zá­sa­dy vy­šet­ro­va­cej pre OČTK, pr­vok kon­tra­dik­tór­nos­ti v súd­mi po­ža­do­va­nej (čis­tej) for­me „nad­by­toč­ný“ a skôr uče­ný pre sa­mot­né súd­ne ko­na­nie.[4] Uve­de­ná ar­gu­men­tá­cia sa opie­ra už o spo­me­nu­té us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 10 Tres­tné­ho po­riad­ku[5], kto­ré vo svo­jich man­ti­ne­loch neu­mož­ňu­je OČTK vy­ko­ná­vať do­ka­zo­va­nie v roz­sa­hu šir­šom ako je ná­le­ži­té zis­te­nie sta­vu o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti a zá­ro­veň v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom pre je­ho roz­hod­nu­tie. Sa­mot­nú pro­ce­dú­ru pre­po­čú­va­nia po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia (po­zor, nie kon­krét­ne prá­va a vy­uží­va­né op­ráv­ne­nia, napr. účasť ob­vi­ne­né­ho na vý­slu­chu sved­ka či inej oso­by) sim­pli­ká­to­ri ne­po­va­žu­jú za ob­sa­ho­vú sú­časť op­ráv­ne­nia na ve­de­nie kon­tra­dik­tór­ne­ho ko­na­nia v príp­rav­nom štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia. Od­ôvod­ne­nie vy­chá­dza aj zo sa­mot­né­ho § 2 ods. 7 Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­rý v sú­vis­los­ti s prá­vom vy­jad­riť sa ku všet­kým vy­ko­na­ným(!) dô­ka­zom od­ka­zu­je k ne­zá­vis­lé­mu a nes­tran­né­mu sú­du a nie k OČTK.

Pri pr­vku kon­tra­dik­tór­nos­ti z poh­ľa­du OČTK a zá­sa­dy vy­šet­ro­va­cej je ne­vyh­nut­né pri­po­me­núť, že aj v prí­pa­de  ko­na­nia pod­ľa prík­la­du č. 2. uve­de­né­ho vy­ššie, dôj­de k fak­tic­ké­mu spot­re­bo­va­niu pr­vku kon­tra­dik­tór­nos­ti v príp­rav­nom ko­na­ní a to for­mou zá­ve­reč­né­ho preš­tu­do­va­nia spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu pod­ľa § 208 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, pre­to sa­mot­ná pro­ce­dú­ra pre­po­čú­va­nia ne­má v zá­sa­de pro­ces­ný vý­znam.Aj ke­by sme pri­ja­li dup­li­kač­ný ar­gu­ment, že pre­po­čú­va­nie je sú­čas­ťou kon­tra­dik­tór­ne­ho pr­vku, tak aj v tom­to prí­pa­de má práv­na nor­ma pred­nosť pred vý­kla­dom práv­nej nor­my, ak je pro­ces­ný vý­sle­dok to­tož­ný, či šir­ší.

Ak by sme pos­tu­po­va­li v sim­pli­kač­nej ar­gu­men­tá­cií, tak aj v prí­pa­de č. 1. bu­de môcť po­li­cajt v zmys­le § 213 Tres­tné­ho po­riad­ku, od­miet­nuť up­lat­ne­nie toh­to pr­vku, na­koľ­ko mu nev­zni­ká ob­li­ga­tór­na po­vin­nosť vy­ko­nať bez­výh­rad­ne všet­ky dô­ka­zy navr­hnu­té v tom­to prí­pa­de ob­vi­ne­ným. V tej­to sú­vis­los­ti mož­no pri­po­me­núť, že Trest­ný po­ria­dok ok­rem uve­de­nej vý­lu­ky pr­vku kon­tra­dik­tór­nos­ti poz­ná aj ďal­šie a nie sú vý­ni­moč­né, napr. uz­na­nie vi­ny, do­ho­da o vi­ne a tres­te, uta­je­ný sve­dok a do­kon­ca aj spo­me­nu­tý trest­ný roz­kaz[6] a pod.

Mož­no tiež upria­miť aj na fakt, že sú­čas­ná práv­na úp­ra­va v zmys­le § 66 ods. 1 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku, kde sa ob­vi­ne­né­mu do vlas­tných rúk do­ru­ču­je pred­vo­la­nie (te­da aj pred­vo­la­nie k zá­ve­reč­né­mu preš­tu­do­va­niu spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu) a v nad­väz­nos­ti na § 208 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku (zá­ve­reč­né preš­tu­do­va­nie spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu) sa zá­ko­no­dar­co­vi, zdá sa skôr ná­hod­ne ako cie­le­ne, po­da­ri­lo vy­tvo­riť dos­ta­toč­ný pries­tor ku plat­ne­niu pr­vkov kon­tra­dik­tór­nos­ti pre ob­vi­ne­né­ho v sú­vis­los­ti s príp­rav­ným štá­diom tres­tné­ho ko­na­nia.

Na­viac § 34 Tres­tné­ho po­riad­ku, eš­te exak­tnej­šie us­ta­no­vu­je pred­pok­la­da­ný mo­ment spot­re­bo­va­nia pr­vku kon­tra­dik­tór­nos­ti v tres­tnom ko­na­ní, v ods. 2 „ob­vi­ne­ný mô­že už na za­čiat­ku ko­na­nia pred sú­dom(!) pr­vé­ho stup­ňa up­lat­niť všet­ky dô­ka­zy, kto­ré sú mu zná­me a kto­ré navr­hne vy­ko­nať. Ak po po­da­ní ob­ža­lo­by po­dá ob­vi­ne­ný návrh na vy­ko­na­nie dô­ka­zov pred za­ča­tím ko­na­nia na sú­de pr­vé­ho stup­ňa, súd je po­vin­ný ta­ký­to návrh bez meš­ka­nia do­ru­čiť pro­ku­rá­to­ro­vi a poš­ko­de­né­mu.“ či § 2 ods. 18 Tres­tné­ho po­riad­ku „...do­ka­zo­va­nie ria­di súd(!), kto­rý však vý­sluch ob­ža­lo­va­né­ho, sved­kov, poš­ko­de­né­ho a znal­cov spra­vid­la po­ne­chá­va stra­nám naj­prv tej, kto­rá dô­kaz navrh­la či ob­sta­ra­la.

Su­már

Pod­ľa sim­pli­kač­nej ar­gu­men­tá­cie sa sa­mot­ný ob­sah pr­vku kon­tra­dik­tór­nos­ti via­že na sku­toč­nosť, že ob­vi­ne­ný má prá­vo byť upo­ve­do­me­ný(!) o dô­ka­zoch a nie prá­vo byť auto­ma­tic­ky prí­tom­ný či upo­ve­do­mo­va­ný o ich vy­ko­na­ní resp. prí­tom­ný na ich vy­ko­na­ní: „Prá­vo na kon­tra­dik­tór­ne ko­na­nie, v zmys­le čl. 6 ods. 1 Európ­ske­ho do­ho­vo­ru[7], bo­lo inter­pre­to­va­né v ju­ris­pru­den­cií Sú­du (ESĽP) ako mož­nosť, pre účas­tní­kov tres­tné­ho ale­bo ob­čian­ske­ho ko­na­nia, byť upo­ve­do­me­ný o všet­kých dô­ka­zoch po­da­ných sú­du, ako aj o po­da­ných ná­zo­roch, kto­ré ov­plyv­ňu­jú roz­hod­nu­tie sú­du.[8]

Autor je to­ho ná­zo­ru, že zá­ru­ky kon­tra­dik­tór­nos­ti príp­rav­né­ho štá­dia tres­tné­ho ko­na­nia pod­ľa sú­čas­nej práv­nej úp­ra­vy, sú viac ako dos­ta­toč­né a to, či už mož­nos­ťou vy­jad­re­nia sa k uz­ne­se­niu o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia for­mou sťaž­nos­ti(1), ale­bo sa­mot­ný­mi op­ráv­ne­nia­mi ob­vi­ne­né­ho, kto­rý v zá­sa­de už hneď po oboz­ná­me­ní sa s ob­sa­hom uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia,mô­že vy­uží­vať svo­je op­ráv­ne­nia a napr. na­hliad­nuť do spi­su, ro­biť si vý­pis­ky a pod., te­da re­le­van­tne sa oboz­ná­miť s dô­kaz­mi vo­či svo­jej oso­be(2), ďa­lej má prá­vo navr­ho­vať dô­ka­zy a po­ža­do­vať účasť na pro­ces­ných úko­noch (te­da to prá­vo, kto­ré pred­kla­da­jú dup­li­ká­to­ri za sta­veb­nú kos­tru pre­po­čú­va­nia).

V prí­pa­de, aj ke­by tie­to op­ráv­ne­nia o kto­rých je ob­vi­ne­ný di­rek­tív­ne pou­čo­va­ný v prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia ob­vi­ne­ný ne­vyu­žil, OČTK aj na­priek to­mu ob­li­ga­tór­ne za­sie­la ob­vi­ne­né­mu pred­vo­la­nie k zá­ve­reč­né­mu preš­tu­do­va­niu(3) do vlas­tných rúk(!), pri­čom ob­vi­ne­ný má prá­vo navr­hnúť vy­ko­na­nie ďal­ších dô­ka­zov,kto­ré OČTK vy­ko­ná v in­ten­ciách § 2 ods. 10 a § 213 Tres­tné­ho po­riad­ku[9] a ďal­ších.

Z hľa­dis­ka ar­gu­men­tá­cie sim­pli­ká­to­rov (ako aj auto­ra) by te­da bol pos­tup bez auto­ma­tic­ké­ho pre­po­čú­va­nia vhod­nej­ší a ča­so­vý od­stup me­dzi za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia a zá­ve­reč­ným preš­tu­do­va­ním spi­su by sa mal vo vy­šet­ro­va­ní skôr skra­co­vať a nie predl­žo­vať o napr. zby­toč­né dup­li­kač­né úko­ny. Sku­tok má z hľa­dis­ka vi­ny a tres­tu po­su­dzo­vať súd a nie OČTK.

V úvo­de autor naz­na­čil, že pre­po­čú­va­nie mô­že byť účel­né, nie však z pro­ces­no-práv­ne­ho ale pro­ces­no-tak­tic­ké­ho hľa­dis­ka, napr. pri pot­re­be od­stra­ňo­va­nia pod­stat­ných roz­po­rov vo vy­šet­ro­va­ní a pod.. Roz­hod­ne sa ne­má jed­nať o auto­ma­tic­ký pr­vok, kto­rý na­ša prax už dl­ho­do­bo v rôz­nej for­me nad­by­toč­ne vy­ža­du­je.

Sú­čas­ný zá­ujem/ne­záu­jem o pres­nej­šie vy­me­dzenie pro­ces­né­ho pos­tu­pu v otáz­ke pre­po­čú­va­nia ako aj roz­sa­hu skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia zo stra­ny po­lí­cie a pro­ku­ra­tú­ry, či cel­ko­vým sna­hám o zrý­chle­nie tres­tné­ho ko­na­nia, žiaľ ne­kom­pen­zu­je ani sa­mot­ná ob­ha­jo­ba, kto­rá snáď z ne­dos­tat­ku in­ven­cie ne­pou­ka­zu­je na opa­ko­va­né a čas­to v príp­rav­nom ko­na­ní zby­toč­né úko­ny, kto­ré sa neopie­ra­jú o li­te­ru zá­ko­na. V kaž­dom prí­pa­de je po­vin­nos­ťou OČTK a nie ob­ha­jo­by, ne­po­dlie­hať auto­ma­tic­ky vá­be­niu naj­extenzív­nej­šej for­me vý­kla­du práv­nej nor­my, tak po­ve­diac „pre is­to­tu“ a vy­ko­ná­vať svo­ju pro­fe­siu, čes­tne, od­bor­ne a hlav­ne v me­dziach zá­ko­na a čl. 2 ods. 2 Ústa­vy SR[10].

Strik­tne :

-         prá­vo ob­vi­ne­né­ho na kon­tra­dik­tór­ny pr­vok v tres­tnom ko­na­ní, zna­me­ná pre OČTK a sú­du po­vin­nosť vy­tvo­riť reál­ny pries­tor pre spot­re­bo­va­nie toh­to pr­vku

-         sa­mot­ná pro­ce­dú­ra pre­po­čú­va­nia sa neopie­ra o žiad­ne us­ta­no­ve­nie Tres­tné­ho po­riad­ku

-         pro­ce­dú­ra pre­po­čú­va­nia nie je sú­čas­ťou pr­vku kon­tra­dik­tór­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia, sú ni­mi len kon­krét­ne prá­va a vy­uží­va­né op­ráv­ne­nia napr. účasť ob­vi­ne­né­ho na vý­slu­chu sved­ka a pod.

-         kon­tra­dik­tór­ne ve­de­nie ko­na­nia je pr­vkom tres­tné­ho ko­na­nia an­bloc a k je­ho spot­re­bo­va­niu v tzv. čis­tej for­me mô­že/má dôjsťv ko­na­ní pred sú­dom

-         po­žia­dav­ky na kva­li­tu pr­vku kon­tra­dik­tór­nos­ti v tres­tnom ko­na­ní v pred­súd­nom a súd­nom ko­na­ní nie sú to­tož­né

-         sú­čas­ný Tres­tný­po­ria­dok pos­ky­tu­je v prie­be­hu pred­súd­ne­ho ko­na­nia dos­ta­toč­né ga­ran­cie mož­nos­ti vy­uži­tia prá­va na ve­de­nie ko­na­nia kon­tra­dik­tór­nym spô­so­bom a to aj na­priek to­mu, že sa OČTK pridr­žia­va­jú zá­sa­dy vy­šet­ro­va­cej a nie súd­nej/ar­bit­rár­nej

-         ani sa­mot­ná po­žia­dav­ka na ve­de­nie kon­tra­dik­tór­ne­ho ko­na­nia nep­re­va­žu­je po­vin­nosť OČTK viesť ko­na­nie v sú­la­de s vy­šet­ro­va­cou zá­sa­dou, te­da OČTK nie je po­vin­ný vy­ko­ná­vať navr­ho­va­né dô­ka­zy, ak sú pre tres­tné ko­na­nie neú­čel­né, prí­pad­ne opa­ko­va­teľ­né pred sú­dom

-         dô­ka­zy sa vy­ko­ná­va­jú pred sú­dom, je­di­ne súd roz­ho­du­je o vi­ne a tres­te



[1]Sta­no­vis­ko NS SRTpj 63/2009 „...tre­ba mať na zre­te­li, že vnút­roš­tát­ne or­gá­ny ma­jú pos­tu­po­vať tak, aby v prie­be­hu ce­lé­ho ko­na­nia bo­lo mi­ni­mál­ne as­poň raz pos­kyt­nu­té ob­vi­ne­né­mu prá­vo za­ru­če­né čl. 6 ods.1 písm. d) Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd (prá­vo na kon­tra­dik­tór­ny pos­tup). Pre spra­vod­li­vé súd­ne ko­na­nie tak pos­ta­ču­je, aby vý­sluch sved­ka bol vy­ko­na­ný v prí­tom­nos­ti ob­vi­ne­né­ho resp. je­ho ob­haj­cu v ko­na­ní pred sú­dom, čím sa vy­sta­vu­je ten­to dô­kaz kri­tic­kej pre­vier­ke."

[2]vý­cho­dis­ká roz­die­lov tvo­ria zá­sa­dy pred­súd­ne­ho a zá­sa­dy súd­ne­ho ko­na­nia

[3]Sta­no­vis­ko NS SRTpj 63/2009 „OČTK v tres­tnom ko­na­ní však mu­sia dbať na to, aby sa zá­kon­ne zís­ka­ný dô­kaz nes­tal dô­ka­zom ab­so­lút­ne neú­čin­ným, ale nao­pak, aby bol pro­ces­ne pou­ži­teľ­ný v ko­na­ní pred sú­dom“

[4]na­viac vy­jad­ru­jem po­chyb­nosť, či má „spot­re­bo­va­nie“ kon­tra­dik­tór­ne­ho pr­vku v príp­rav­nom ko­na­ní a vo vy­bra­ných prík­la­doch uve­de­ných vy­ššie,zá­sad­ný vý­znam pre súd­ne ko­na­nie napr. na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Sot­va si pred­sta­viť sud­cu, kto­rý od­miet­ne napr. vý­sluch sved­ka zo stra­ny ob­ha­jo­by s od­ôvod­ne­ním, že tú­to mož­nosť spot­re­bo­val v príp­rav­nom ko­na­ní napr. ak­tív­nou účas­ťou pri „pre­po­čú­va­ní“.

[5]OČTK v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie. Dô­ka­zy ob­sta­rá­va­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti. Prá­vo ob­sta­rá­vať dô­ka­zy ma­jú aj stra­ny. OČTK s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­sta­rá­va­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech a v oboch sme­roch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie

[6]Bliž­šie - Šam­ko,P. Kon­tra­dik­tór­nosť hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia (niek­to­ré teo­re­tic­ké a prak­tic­ké prob­lé­my) dos­tup­né na:http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a206-kon­tra­dik­tor­nost-hlav­ne­ho-po­jed­na­va­nia-niek­to­re-teo­re­tic­ke-a-prak­tic­ke-prob­le­my

[7]Kaž­dý má prá­vo na to, aby je­ho vec bo­la spra­vod­li­vo, ve­rej­ne a v pri­me­ra­nej le­ho­te pre­jed­na­ná ne­zá­vis­lým a nes­tran­ným sú­dom zria­de­ným zá­ko­nom, kto­rý roz­hod­ne o je­ho ob­čian­skych prá­vach ale­bo zá­väz­koch ale­bo o akom­koľ­vek tres­tnom či­ne, z kto­ré­ho je ob­vi­ne­ný. Roz­su­dok mu­sí byť vy­hlá­se­ný ve­rej­ne, ale tlač a ve­rej­nosť mô­žu byť vy­lú­če­né buď po do­bu ce­lé­ho ale­bo čas­ti pro­ce­su v zá­uj­me mrav­nos­ti, ve­rej­né­ho po­riad­ku ale­bo ná­rod­nej bez­peč­nos­ti v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti, keď to vy­ža­du­jú zá­uj­my ma­lo­le­tých ale­bo ochra­na súk­rom­né­ho ži­vo­ta účas­tní­kov ale­bo, v roz­sa­hu po­va­žo­va­nom sú­dom za úpl­ne ne­vyh­nut­ný, po­kiaľ by vzhľa­dom na oso­bit­né okol­nos­ti moh­la byť ve­rej­nosť ko­na­nia na uj­mu zá­uj­mom spra­vod­li­vos­ti.

[8]Svák, J. et al., Roz­sud­ky Veľ­kej ko­mo­ry ESĽP, Bra­tis­la­va: Euro­kó­dex, 2006. s. 1067, ISBN80-88931-52-5 (Mef­tah a ost. vz. Fran­cúz­sku)

[9]Prí­pad­ne § 203 Tres­tné­ho po­riad­ku, skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie a ďal­šie

[10]Štát­ne or­gá­ny mô­žu ko­nať iba na zá­kla­de ús­ta­vy, v jej me­dziach a v roz­sa­hu a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­ví zá­kon.“


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia