Porušenie povinnosti správcu konkurznej podstaty postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou

 

Naj­vyš­ší súd SR z dô­vo­du ne­jed­not­nej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti plá­nu­je za­ujať zjed­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko k otáz­ke, či správ­ca kon­kur­znej pod­sta­ty mô­že spá­chať trest­ný čin po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 ale­bo § 238 Tr. zák. po­ru­še­ním po­vin­nos­ti pos­tu­po­vať pri vý­ko­ne fun­kcie s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou v zmys­le § 8 ods. 2 zá­ko­na č. 328/1991 Zb. o kon­kur­ze (ide eš­te o bý­va­lý zá­kon o kon­kur­ze, mo­men­tál­ne je účin­ný zá­kon č. 7/2005 Z. z. o kon­kur­ze).

 Niž­šie v texte je uve­de­ných pár mo­jich poz­ná­mok k tej­to za­ují­ma­vej prob­le­ma­ti­ke a po­tom nas­le­du­je sa­mot­ný návrh za za­uja­tie sta­no­vis­ka Naj­vyš­šie­ho sú­du SR ako aj roz­diel­ne roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR (pod pís­me­na­mi A a B) k tej­to prob­le­ma­ti­ke.

 Po­kiaľ ide o od­po­veď na vy­ššie po­lo­že­nú otáz­ku, tak za­stá­vam práv­ny ná­zor, že tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 ale­bo pod­ľa § 238 Tr. zák. sa mô­že do­pus­tiť aj správ­ca kon­kur­znej pod­sta­ty, po­kiaľ ne­hos­po­dár­nym  nak­la­da­ním s ma­jet­kom pa­tria­cim do kon­kur­znej pod­sta­ty po­ru­ší svo­ju po­vin­nosť pos­tu­po­vať s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou v zmys­le § 8 ods. 2 zá­ko­na č. 328/1991 Zb. o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní a spô­so­bí ta­kým­to ko­na­ním mi­ni­mál­ne ško­du ma­lú na ma­jet­ku pa­tria­com do kon­kur­znej pod­sta­ty (res­pek­tí­ve mi­ni­mál­ne ško­du znač­nú, ak pôj­de o trest­ný čin pod­ľa § 238 Tr. zák.).

 Správ­ny a Tres­tné­mu zá­ko­nu zod­po­ve­da­jú­ci je pre­to práv­ny ná­zor vy­plý­va­jú­ci z roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho niž­šie pod pís­me­nom B návr­hu sta­no­vis­ka.

 Ten­to práv­ny ná­zor vy­chá­dza z nas­le­dov­nej práv­nej ar­gu­men­tá­cie:

 V pr­vom ra­de je ne­vyh­nut­né uviesť, že po­kiaľ zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 Tr. zák. ale­bo pod­ľa § 238 Tr. zák. pod­mie­ňu­je vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti po­ru­še­ním po­vin­nos­ti opat­ro­vať ale­bo spra­vo­vať cu­dzí ma­je­tok, kto­rá bo­la pá­cha­te­ľo­vi ulo­že­ná všeo­bec­ne zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som (spra­vid­la zá­ko­nom), je nut­né tú­to skut­ko­vú pod­sta­tu po­va­žo­vať za skut­ko­vú pod­sta­tu s tzv. blan­ket­nou dis­po­zí­ciou. Je to­mu tak pre­to, na­koľ­ko sa do­vo­lá­va mi­mot­res­tnej práv­nej úp­ra­vy a až po­ru­še­nie po­vin­nos­ti sta­no­ve­nej v mi­mot­res­tnej práv­nej úp­ra­ve vo vzťa­hu k sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku mô­že spô­so­biť vznik tres­tnej zod­po­ved­nos­ti a to bez oh­ľa­du na to, či pôj­de o za­vi­ne­nie úmy­sel­né ale­bo ned­ban­li­vos­tné.

 Zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 a § 238 Tr. zák. pri­tom nes­ta­no­vu­je žiad­ne ďal­šie pod­mien­ky na „po­vin­nosť sta­no­ve­nú všeo­bec­ne zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som opat­ro­vať ale­bo spra­vo­vať cu­dzí ma­je­tok“ v tom sme­re, že by moh­lo ale­bo ma­lo ísť len o špe­ci­fic­ky vy­jad­re­nú po­vin­nosť v mi­mot­res­tnej práv­nej úp­ra­ve. Prá­ve nao­pak, Trest­ný zá­kon do­kon­ca ne­vy­ža­du­je ani to, aby ta­ká­to po­vin­nosť bo­la v mi­mot­res­tnej práv­nej úp­ra­ve vý­slov­ne po­me­no­va­ná ako po­vin­nosť spra­vo­vať ale­bo opat­ro­vať cu­dzí ma­je­tok. Pod­stat­ným pre­to nie je ja­zy­ko­vé (slov­né) vy­jad­re­nie ta­kej­to po­vin­nos­ti v mi­mot­res­tnej práv­nej úp­ra­ve ale len jej ob­sa­ho­vé vy­me­dzenie, t. j. vy­me­dzenie to­ho, čo sa bež­ne ro­zu­mie pod opat­ro­va­ním ale­bo sprá­vou cu­dzieho ma­jet­ku. Ob­sa­ho­vé vy­me­dzenie ta­kej­to po­vin­nos­ti mô­že byť pre­to aj všeo­bec­né, či abstrak­tné.

 Po­vin­nosť opat­ro­vať ale­bo spra­vo­vať cu­dzí ma­je­tok bý­va pri­tom v mi­mot­res­tnej práv­nej úp­ra­ve (nap­rík­lad v Ob­chod­nom zá­kon­ní­ku) spra­vid­la for­mu­lo­va­ná ako sta­ros­tli­vosť o ma­je­tok, či sta­ros­tli­vosť riad­ne­ho hos­po­dá­ra, res­pek­tí­ve od­bor­ná sta­ros­tli­vosť o ma­je­tok, kto­rá za­hŕňa dis­po­no­va­nie ale­bo hos­po­dá­re­nie s ma­jet­kom (ob­cho­do­va­nie, in­ves­to­va­nie, pre­daj ma­jet­ku a po­dob­ne).

 Zá­ko­nom ulo­že­nú po­vin­nosť opat­ro­vať ale­bo spra­vo­vať cu­dzí ma­je­tok ma­jú nap­rík­lad šta­tu­tár­ne or­gá­ny ob­chod­ných spo­loč­nos­tí for­mu­lo­va­nú ako po­vin­nosť vy­ko­ná­vať svo­ju pô­sob­nosť s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou (nap­rík­lad us­ta­no­ve­nie § 135a ods. 1 Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka). Pris­tu­po­vať k spra­vo­va­né­mu, či opat­ro­va­né­mu ma­jet­ku s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou pri­tom lo­gic­ky zna­me­ná aj to, že šta­tu­tár­ny or­gán mu­sí vy­ko­ná­vať všet­ky pot­reb­né opat­re­nia, kto­ré sú ne­vyh­nut­né na to, aby na spra­vo­va­nom ma­jet­ku nev­znik­la ško­da. Prá­ve pre­to po­vin­nosť vy­ko­ná­vať svo­ju pô­sob­nosť s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou za­hŕňa aj po­vin­nosť opat­ro­vať ale­bo spra­vo­vať ma­je­tok ob­chod­ných spo­loč­nos­tí a jej úmy­sel­ným, či ned­ban­li­vos­tným po­ru­še­ním je mož­né spá­chať tres­tné či­ny pod­ľa § 237 a § 238 Tr. zák.

 Tu tre­ba pri­po­me­núť, že v ap­li­kač­nej praxi správ­ca kon­kur­znej pod­sta­ty po vy­hlá­se­ní kon­kur­zu nas­tu­pu­je na­mies­to šta­tu­tár­nych or­gá­nov a vy­ko­ná­va ich pô­sob­nosť vo vzťa­hu k nak­la­da­niu s ma­jet­kom spo­loč­nos­ti, na kto­rú bol vy­hlá­se­ný kon­kurz a pre­to je je­ho pos­ta­ve­nie ob­dob­né ako pos­ta­ve­nie šta­tu­tár­nych or­gá­nov (t. j. aj vo vzťa­hu k správ­co­vi kon­kur­znej pod­sta­ty je ma­je­tok pa­tria­ci do kon­kur­znej pod­sta­ty ma­jet­kom cu­dzím a správ­ca má po­vin­nosť spra­vo­vať a opat­ro­vať ten­to ma­je­tok s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou, te­da hlav­ne chrá­niť ho pred poš­ko­de­ním a tým chrá­niť op­ráv­ne­né ná­ro­ky ve­ri­te­ľov úpad­cu).

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu, a v zho­de s Ob­chod­ným zá­kon­ní­kom, kto­rý vy­me­dzu­je po­vin­nos­ti pri spra­vo­va­ní a opat­ro­va­ní ma­jet­ku ob­chod­ných spo­loč­nos­tí a druž­stiev zo stra­ny ich šta­tu­tár­nych or­gá­nov, us­ta­no­ve­nie § 8 ods. 2 zá­ko­na č. 328/1991 Zb. o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní uk­la­dá správ­co­vi kon­kur­znej pod­sta­ty po­vin­nosť pos­tu­po­vať pri vý­ko­ne svo­jej fun­kcie s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou. Pos­tup správ­cu kon­kur­znej pod­sta­ty s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou je ob­sa­ho­vo vy­me­dze­ný ako po­vin­nosť správ­cu a to po­vin­nosť zá­kon­ná (ide tu te­da o jed­noz­nač­ne vy­jad­re­ný prí­kaz zá­ko­no­dar­cu vo­či správ­co­vi kon­kur­znej pod­sta­ty, aby v rám­ci svo­jej pô­sob­nos­ti ko­nal vždy s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou, t. j. aj ale­bo naj­mä vo vzťa­hu k ma­jet­ku úpad­cu). Sku­toč­nosť, že ide o po­vin­nosť for­mu­lo­va­nú všeo­bec­ne, tak ako vo­či nej na­mie­ta naj­vyš­ší súd v roz­hod­nu­tí pod pís­me­nom A návr­hu sta­no­vis­ka, je bez práv­ne­ho vý­zna­mu, na­koľ­ko ako už bo­lo uve­de­né vy­ššie, zá­klad­né skut­ko­vé pod­sta­ty tres­tných či­nov pod­ľa § 237 a § 238 Tr. zák. nek­la­dú žiad­ne pod­mien­ky na ja­zy­ko­vú (slov­nú) for­mu­lá­ciu po­vin­nos­ti up­ra­ve­nej v mi­mot­res­tnej práv­nej úp­ra­ve, ale prá­ve nao­pak, do­vo­lá­va­jú sa len a vý­hrad­ne ob­sa­ho­vé­ho vy­jad­re­nia po­vin­nos­ti spra­vo­vať ale­bo opat­ro­vať cu­dzí ma­je­tok.

 Po­kiaľ ide o de­fi­no­va­nie poj­mu „od­bor­ná sta­ros­tli­vosť“, tak sa ne­mož­no sto­tož­niť s ná­zo­rom naj­vyš­šie­ho sú­du uve­de­nom v roz­hod­nu­tí pod pís­me­nom A návr­hu sta­no­vis­ka, že ten­to po­jem mu­sí mať svo­je napl­ne­nie od­vo­de­né v po­ru­še­ní expli­cit­ne exis­tu­jú­ce­ho prí­ka­zu ale­bo zá­ka­zu (t. j. aj v po­ru­še­ní inej zá­kon­nej po­vin­nos­ti, než je po­vin­nosť ko­nať s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou). Po­vin­nosť správ­cu kon­kur­znej pod­sta­ty pos­tu­po­vať s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou je zá­ko­no­dar­com vý­slov­ne for­mu­lo­va­ná ako prí­kaz na ur­či­té ko­na­nie (ur­či­tý pos­tup) a pre­to už po­ru­še­nie tej­to po­vin­nos­ti, sa­mo ose­be, mô­že napĺňať znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 237 ale­bo § 238 Tr. zák. spo­čí­va­jú­ci v po­ru­še­ní po­vin­nos­ti vy­plý­va­jú­cej zo všeo­bec­ne zá­väz­né­ho práv­ne­ho pred­pi­su spra­vo­vať ale­bo opat­ro­vať cu­dzí ma­je­tok (sa­moz­rej­me po­kiaľ pôj­de o za­vi­ne­né po­ru­še­nie tej­to po­vin­nos­ti a v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s ním vznik­ne na spra­vo­va­nom ma­jet­ku ško­da). Vy­me­dzenie poj­mu od­bor­ná sta­ros­tli­vosť zo stra­ny sú­du v kon­krét­nej tres­tnej ve­ci pre­to nie je nep­rí­pus­tné dot­vá­ra­nie prá­va, ako sa dom­nie­va naj­vyš­ší súd v roz­hod­nu­tí uve­de­nom pod pís­me­nom A návr­hu sta­no­vis­ka, ale ide o sta­no­ve­nie vý­zna­mu toh­to poj­mu v kon­krét­nej tres­tnej ve­ci za po­mo­ci vý­kla­du.

 Pre úpl­nosť mož­no do­dať, že po­jem od­bor­ná sta­ros­tli­vosť vý­kla­do­vo za­hŕňa po­žia­dav­ku na ko­na­nie s pot­reb­ný­mi zna­los­ťa­mi, ide te­da o sta­ros­tli­vosť, kto­rú by vy­na­lo­ži­la bež­ne sta­ros­tli­vá a po­zor­ná oso­ba v po­dob­ných si­tuáciách a pri vza­tí do úva­hy všet­kých in­for­má­cií, kto­ré sú ro­zum­ne prís­tup­né. Správ­ca kon­kur­znej pod­sta­ty te­da dos­to­jí po­vin­nos­ti uve­de­nej v us­ta­no­ve­ní § 8 ods. 2 zá­ko­na o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní, po­kiaľ bu­de vy­ko­ná­vať svo­je roz­hod­nu­tia v dob­rej vie­re a zá­ro­veň ne­bu­de mať na pred­me­te roz­ho­do­va­nia osob­ný zá­ujem, bu­de o pred­me­te roz­ho­do­va­nia in­for­mo­va­ný v roz­sa­hu, o kto­rom sa dom­nie­va, že je pri­me­ra­ný okol­nos­tiam a bu­de ra­cio­nál­ne pres­ved­če­ný o tom, že roz­hod­nu­tie, kto­ré vy­ko­ná­va je v naj­lep­šom zá­uj­me ve­ri­te­ľov, t. j. s úče­lom kon­kur­zné­ho ko­na­nia.

 Po­ru­še­nie po­vin­nos­ti opat­ro­vať ale­bo spra­vo­vať cu­dzí ma­je­tok te­da spo­čí­va v tom, že správ­ca kon­kur­znej pod­sta­ty ko­ná v roz­po­re s ob­sa­ho­vým vy­me­dze­ním po­vin­nos­ti ko­nať s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou. K po­ru­še­niu tej­to po­vin­nos­ti pri­tom mô­že dôjsť ak­tív­nym ko­na­ním správ­cu kon­kur­znej pod­sta­ty (nap­rík­lad pre­daj ma­jet­ku za nep­ri­me­ra­ne níz­ku ce­nu, pou­ži­tie ma­jet­ku k nep­ri­me­ra­ne ri­zi­ko­vým in­ves­tí­ciám) ako aj opo­me­nu­tím ta­ké­ho ko­na­nia, ku kto­ré­mu bol správ­ca kon­kur­znej pod­sta­ty pod­ľa okol­nos­tí po­vin­ný (nap­rík­lad neo­dô­vod­ne­ná ne­čin­nosť správ­cu kon­kur­znej pod­sta­ty vy­ko­nať úko­ny, kto­ré by za­brá­ni­li preml­ča­niu poh­ľa­dáv­ky, ne­dos­ta­toč­ná údr­žba spra­vo­va­né­ho ma­jet­ku).

 Mož­no pre­to uzat­vo­riť, že po­kiaľ zá­kon uk­la­dá kon­krét­nej oso­be po­vin­nosť vy­ko­ná­vať, vo vzťa­hu k spra­vo­va­né­mu cu­dziemu ma­jet­ku, pô­sob­nosť s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou a s tou­to po­vin­nos­ťou je spo­je­né aj hos­po­dá­re­nie so spra­vo­va­ným cu­dzím ma­jet­kom (nak­la­da­nie s ním), po­tom sa tá­to oso­ba mô­že úmy­sel­ným, či ned­ban­li­vos­tným po­ru­še­ním tej­to po­vin­nos­ti do­pus­tiť tres­tných či­nov pod­ľa § 237 ale­bo § 238 Tr. zák. Nie je žiad­ny dô­vod, aby bol správ­ca kon­kur­znej pod­sta­ty v tom­to sme­re vý­nim­kou.

 Na­po­kon mož­no do­dať, že zhod­ný prob­lém, kto­rý má vy­rie­šiť sta­no­vis­ko naj­vyš­šie­ho sú­du, bol po­su­dzo­va­ný aj Naj­vyš­ším sú­dom Čes­kej re­pub­li­ky (zá­kon č. 328/1991 Zb. o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní s us­ta­no­ve­ním § 8 ods. 2 bol účin­ný rov­na­ko tak v SR ako aj v ČR), pri­čom Naj­vyš­ší súd ČR dos­pel vo svo­jej ju­di­ka­tú­re k jed­noz­nač­né­mu zá­ve­ru, že  tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku sa mô­že do­pus­tiť aj správ­ca kon­kur­znej pod­sta­ty, po­kiaľ ne­hos­po­dár­nym  nak­la­da­ním s ma­jet­kom pa­tria­cim do kon­kur­znej pod­sta­ty po­ru­ší svo­ju po­vin­nosť pos­tu­po­vať s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou v zmys­le § 8 ods. 2 zá­ko­na č. 328/1991 Zb. o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní a spô­so­bí ta­kým­to ko­na­ním mi­ni­mál­ne ško­du ma­lú (R 34/2010, uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 5 Tdo/923/2009 zo dňa 21.10.2009).

 

Nas­le­du­je návrh na za­uja­tie sta­no­vis­ka Naj­vyš­šie­ho sú­du SR

 

              v Bra­tis­la­ve 16. augus­ta 2017

                                                                                      Tpj 28/2017

 

 

Vec:    Návrh na za­uja­tie sta­no­vis­ka - vy­jad­re­nie 

 

 

 

            Pred­se­da tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej tiež len „naj­vyš­ší súd“) v rám­ci čin­nos­ti pod­ľa § 21 ods. 3 písm. a) zá­ko­na č. 757/2004 Z. z. o sú­doch a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, na zá­kla­de  pod­ne­tu ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky, zis­til vý­kla­do­vé roz­die­ly v prá­vop­lat­ných roz­hod­nu­tiach se­ná­tov tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia naj­vyš­šie­ho sú­du tak, ako sú pre­zen­to­va­né niž­šie. Otáz­ka, kto­rú je pot­reb­né vý­kla­do­vo rie­šiť, je vy­me­dze­ná nas­le­dov­ne:

 

Je mož­né po­ru­še­ním po­vin­nos­ti správ­cu pod­sta­ty pos­tu­po­vať pri vý­ko­ne fun­kcie  s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou pod­ľa § 8 ods. 2 zá­ko­na č. 328/1991 Zb. o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov spá­chať trest­ný čin po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 ale­bo pod­ľa § 238 Tres­tné­ho zá­ko­na?

 

 

A. 

            Naj­vyš­ší súd roz­sud­kom z 18. ja­nuá­ra 2017, sp. zn. 3 Tdo 9/2016, v tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­nej JUDr. D. V. pre pre­čin po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 238 Tr. zák., na pod­kla­de do­vo­la­nia ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky a ob­vi­ne­nej JUDr. D. V., po­da­ným pro­ti uz­ne­se­niu Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re z 27. má­ja 2015,                           sp. zn. 2To/5/2015, pod­ľa § 386 ods. 1 Tr. por. vy­slo­vil, že na­pad­nu­tým uz­ne­se­ním bol z dô­vo­du uve­de­né­ho v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. po­ru­še­ný zá­kon v us­ta­no­ve­niach                  § 319 Tr. por. a § 238 Tr. zák. v  nep­ros­pech ob­vi­ne­nej JUDr. D. V. Pod­ľa § 386                        ods. 2 Tr. por. to­to uz­ne­se­nie zru­šil a zru­šil aj ďal­šie roz­hod­nu­tia na zru­še­né roz­hod­nu­tie ob­sa­ho­vo nad­vä­zu­jú­ce, ak vzhľa­dom na zme­nu, ku kto­rej doš­lo zru­še­ním, stra­ti­li pod­klad. Pod­ľa § 388 ods. 1 Tr. por. na­po­kon Kraj­ské­mu sú­du v Nit­re pri­ká­zal, aby vec v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­ro­ko­val a roz­ho­dol.

 

Z  o d ô v o d n e n i a :

 

            Roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Ban­ská Bys­tri­ca z 25. no­vem­bra 2014, sp. zn. 2T/51/2012, bo­la ob­vi­ne­ná JUDr. D. V. uz­na­ná za vin­nú z pre­či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 238 Tr. zák. na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

 

            v do­be od 28. jú­na 2006 do 31. jú­la 2009 ako správ­ky­ňa kon­kur­znej pod­sta­ty                 úpad­cu I., a. s., B. X./X., L., IČO: X., us­ta­no­ve­ná do fun­kcie uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci, č. k. 28 K/17/2005, z 18. ap­rí­la 2005, v roz­po­re s us­ta­no­ve­nia­mi                   zá­ko­na č. 328/1991 Zb. o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „zá­kon o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní“), naj­mä § 8 ods. 2 ci­to­va­né­ho zá­ko­na, ale aj v roz­po­re s je­ho úče­lom bez súh­la­su kon­kur­zné­ho sú­du a ve­ri­teľ­ské­ho vý­bo­ru neop­ráv­ne­ne in­ves­to­va­la v tri­nás­tich uzav­re­tých zmen­ko­vých ob­cho­doch kú­pou a pre­da­jom zme­niek vy­sta­ve­ných                   spo­loč­nos­ťou C., ak­cio­vá spo­loč­nosť, P. X., X. B., IČO: X., fi­nan­čné pros­tried­ky zís­ka­né zo spe­ňa­že­nia pod­sta­ty a inej čin­nos­ti správ­cu, kto­ré ma­li slú­žiť na po­mer­né us­po­ko­je­nie ve­ri­te­ľov úpad­cu a tie­to pre­vied­la na účet spo­loč­nos­ti C., ak­cio­vá spo­loč­nosť, P. X., X. B., IČO: X., (ďa­lej len C.) ve­de­ný v P., a. s., B., čís­lo úč­tu: X. z úč­tu č. X. ve­de­né­ho v U., a. s., po­boč­ka B., kto­rý­mi sí­ce do­siah­la zisk v cel­ko­vej vý­ške 122.762,17,- eur, ale na zá­kla­de kon­fir­má­cie o uzav­re­tom ob­cho­de z 15. ap­rí­la 2009, S. nás­led­ne od­kú­pi­la opä­tov­ne no­vú zmen­ku vy­sta­vi­te­ľa C. za su­mu 1.327.756,75,- eur s dá­tu­mom splat­nos­ti 31. jú­la 2009                   v úro­ko­vej sadz­be 3,5% p. a. a pred­pok­la­da­ným vý­no­som 13.812,36,- eur, fi­nan­čné pros­tried­ky opäť z vy­ššie uve­de­né­ho úč­tu pou­ká­za­la na účet C. 16. ap­rí­la 2009, v do­be splat­nos­ti tej­to zmen­ky na zá­kla­de kon­fir­má­cie o uzav­re­tom ob­cho­de me­dzi pre­dá­va­jú­cim JUDr. D. V. - S. a ku­pu­jú­cim C. z 31. jú­la 2009 doš­lo k spät­né­mu od­kú­pe­niu zmen­ky vy­sta­vi­te­ľa C. za su­mu 1.341.569,11,- eur s tým, že na účet úpad­cu ku­pu­jú­ci (C.) za­slal len vý­nos, t. j. su­mu 13.812,36,- eur a to až dňa 26. augus­ta 2009 s tým, že zos­tá­va­jú­ca časť te­da su­ma 1.327.756,75,- eur bu­de pou­ži­tá „bez po­hy­bu ka­pi­tá­lu“ na úh­ra­du no­vej zmen­ky, a zá­ro­veň to­ho is­té­ho dňa ob­ža­lo­va­ná na zá­kla­de ďal­šej kon­fir­má­cie o uzav­re­tom ob­cho­de z                   31. jú­la 2009 od­kú­pi­la no­vú zmen­ku vy­sta­vi­te­ľa C. za su­mu 1.327.756,75,- eur s dá­tu­mom splat­nos­ti 12. ok­tób­ra 2009 v úro­ko­vej sadz­be 3,5% p. a. a pred­pok­la­da­ným vý­no­som 9.423,38,- eur, pri­čom na úh­ra­du zmen­ky bo­la pou­ži­tá su­ma z pre­doš­lé­ho zmen­ko­vé­ho ob­cho­du (bez po­hy­bu ka­pi­tá­lu) na­chá­dza­jú­ca sa stá­le na úč­te C., av­šak v do­be splat­nos­ti tej­to zmen­ky zne­jú­cej na zme­neč­nú su­mu 1.337.180,13,- eur už ne­doš­lo k jej spät­né­mu od­kú­pe­niu zo stra­ny C., fi­nan­čné pros­tried­ky ne­bo­li vrá­te­né na účet úpad­cu, z dô­vo­du údaj­nej in­sol­ven­tnos­ti spo­loč­nos­ti C., kto­rým ko­na­ním spô­so­bi­la úpad­co­vi I., a. s. „v kon­kur­ze“ ško­du vo vý­ške 1.327.756,75,- eur.

 

            Za to jej Ok­res­ný súd Ban­ská Bys­tri­ca ulo­žil pod­ľa § 238 Tr. zák. s pou­ži­tím § 36 písm. j), písm. n) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 16 (šes­tnásť) me­sia­cov.

 

            Pod­ľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd vý­kon ulo­že­né­ho tres­tu pod­mie­neč­ne od­lo­žil a pod­ľa § 50 ods. 1 Tr. zák. ur­čil skú­šob­nú do­bu na 5 (päť) ro­kov.

 

            Pod­ľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd ulo­žil aj trest zá­ka­zu čin­nos­ti vy­ko­ná­vať fun­kciu správ­cu kon­kur­znej pod­sta­ty v tr­va­ní 10 (de­sať) ro­kov.

 

            Pod­ľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa I., a. s., B. X./X., L., IČO: X. s ná­ro­kom na náh­ra­du ško­dy od­ká­zal na ob­čian­ske súd­ne ko­na­nie.

 

            Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­da­li v zá­kon­nej le­ho­te od­vo­la­nie kraj­ský pro­ku­rá­tor v Ban­skej Bys­tri­ci, ako aj ob­vi­ne­ná JUDr. D. V.

 

            Uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re z 27. má­ja 2015, sp. zn. 2To/5/2015 bo­li pod­ľa                § 319 Tr. por. od­vo­la­nia kraj­ské­ho pro­ku­rá­to­ra v Ban­skej Bys­tri­ci ako aj ob­vi­ne­nej                          JUDr. D. V. ako ne­dô­vod­né za­miet­nu­té.

 

            Pro­ti roz­hod­nu­tiu kraj­ské­ho sú­du po­dal ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor Slo­ven­skej re­pub­li­ky  26. no­vem­bra 2015 do­vo­la­nie z dô­vo­du uve­de­né­ho v us­ta­no­ve­ní § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., pre­to­že roz­hod­nu­tie kraj­ské­ho sú­du je za­lo­že­né na nes­práv­nom práv­nom po­sú­de­ní zis­te­né­ho skut­ku.

***

 

 

 

            Ob­vi­ne­ná JUDr. D. V. 26. feb­ruára 2016 do­ru­či­la Ok­res­né­mu sú­du Ban­ská Bys­tri­ca do­vo­la­nie po­da­né pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu JUDr. Fran­tiš­ka Vav­rač­ku pro­ti uz­ne­se­niu Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re z 27. má­ja 2015, sp. zn. 2To/5/2015, z dô­vo­du uve­de­né­ho v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. ...

 

***

 

            K ob­jek­tív­nej strán­ke tres­tné­ho či­nu:

 

            Kraj­ský súd v Nit­re si os­vo­jil ná­zor pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du, že zo stra­ny ob­vi­ne­nej iš­lo v da­nom prí­pa­de aj o po­ru­še­nie us­ta­no­ve­nia § 8 ods. 2 vte­dy plat­né­ho zá­ko­na o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní.

           

            V tej­to sú­vis­los­ti naj­vyš­ší súd kon­šta­tu­je, že tvr­de­ná proti­práv­nosť pod­ľa § 8 ods. 2 zá­ko­na o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní pred­pok­la­dá po­vin­nosť správ­cu vy­ko­ná­vať fun­kciu s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou. Hypo­té­za tej­to nor­my je všeo­bec­ná a zá­ro­veň abstrak­tná a jej ob­sa­ho­vé vy­me­dzenie je mož­né len cez špe­ciál­nu a expli­cit­ne exis­tu­jú­cu zá­kon­nú po­vin­nosť (ob­jek­tív­na strán­ka skut­ko­vej pod­sta­ty § 237 Tr. zák. ...po­ru­ší všeo­bec­ne zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som us­ta­no­ve­nú po­vin­nosť...). Mu­sí ísť o po­vin­nosť kon­krét­ne exis­tu­jú­cu v špe­ciál­nej nor­me zá­ko­na o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní, kto­rá expli­cit­ne mu­sí byť pre pot­re­by tres­tnej zod­po­ved­nos­ti vo for­me nor­ma­tív­ne­ho prí­ka­zu ale­bo zá­ka­zu. Práv­na nor­ma sa v tej­to sú­vis­los­ti skla­dá všeo­bec­ne z čas­ti naz­va­ných nor­ma­tív­ne mo­da­li­ty (Teória prá­va, CH Beck, Vik­tor Knapp, str. 154), kto­rý­mi sú prí­kaz, ale­bo zá­kaz a mu­sia byť vy­jad­re­né vý­slov­ne (expli­cit­ne). Od­vo­la­cí súd proti­práv­nosť ako znak ob­jek­tív­nej strán­ky vy­vo­dil zo zna­ku od­bor­ná sta­ros­tli­vosť v spo­je­ní s úče­lom kon­kur­zu. Od­bor­ná sta­ros­tli­vosť je de­fi­no­va­ná v práv­nej nor­me ako po­vin­nosť všeo­bec­ná a abstrak­tná a svo­je napl­ne­nie mu­sí mať od­vo­de­né v po­ru­še­ní expli­cit­ne exis­tu­jú­ce­ho prí­ka­zu ale­bo zá­ka­zu, ak by ta­ký­to v špe­ciál­nom zá­ko­ne o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní exis­to­val. Zá­kon o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní ta­ký­to prí­kaz ani zá­kaz neob­sa­hu­je. V tres­tnom prá­ve hmot­nom pla­tí ab­so­lút­ny zá­kaz dot­vá­ra­nia prá­va (exten­zív­ny vý­klad).

           

            Pod­ľa pre­chod­né­ho us­ta­no­ve­nia § 206 ods. 1 zá­ko­na č. 7/2005 Z. z. o kon­kur­ze a reš­truk­tua­li­zá­cii, účin­né­ho od 1. jú­na 2005, kon­kur­zy a vy­rov­na­nia vy­hlá­se­né ale­bo po­vo­le­né pred účin­nos­ťou toh­to zá­ko­na, ako aj práv­ne vzťa­hy s ni­mi sú­vi­sia­ce sa spra­vu­jú pod­ľa do­te­raj­ších pred­pi­sov. Kon­kurz úpad­cu I., a. s. bol vy­hlá­se­ný 18. ap­rí­la 2005, te­da za účin­nos­ti zá­ko­na č. 328/1991 Zb. o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní (účin­ný od 1. ok­tób­ra 1991). No­vá práv­na úp­ra­va op­ro­ti sta­rej má špe­ciál­ne us­ta­no­ve­nie § 91 ods. 5, kto­ré má for­mu im­pe­ra­tí­vu. Vý­ťa­žok zo spe­ňa­že­nia po­dlie­ha­jú­ci kon­kur­zu správ­ca ulo­ží na účet v ban­ke. Tá­to po­vin­nosť, po­kiaľ by tak bo­la uve­de­ná v zá­ko­ne o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní č. 328/1991 Zb., by bo­la ne­po­chyb­ne napl­ne­ním zod­po­ved­nos­ti ako exis­tu­jú­ci prí­kaz ko­na­nia s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou.

 

            Pra­vá ret­roak­ti­vi­ta je v de­mok­ra­tic­kých štá­toch mož­ná, len po­kiaľ je v pros­pech sub­jek­tov prá­va. Vý­ni­moč­ne sa up­lat­ňu­je pre­dov­šet­kým v ob­las­ti tres­tné­ho prá­va. Tres­tnosť či­nu sa po­su­dzu­je a trest sa uk­la­dá pod­ľa zá­ko­na účin­né­ho v ča­se spá­chania tres­tné­ho či­nu. Nes­kor­ší zá­kon sa pou­ži­je, po­kiaľ je to v pros­pech pá­cha­te­ľa, te­da keď je nes­kor­ší práv­ny pred­pis pre pá­cha­te­ľa priaz­ni­vej­ší (spá­cha­ný čin sa po­su­dzu­je mier­nej­šie ale­bo za­ni­ká je­ho tres­tnosť) Ta­kú­to úp­ra­vu ob­sa­hu­je aj Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky v čl. 50 ods. 6.

 

***

 

B.

           

Naj­vyš­ší súd uz­ne­se­ním z 13.  jú­la  2016, sp. zn. 3 Tdo 21/2016, v tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­né­ho Ing. Ľ. K. pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a iné, do­vo­la­nie ob­vi­ne­né­ho pro­ti uz­ne­se­niu Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci z 30. ja­nuá­ra 2013, sp. zn. 3 To 74/2012, pod­ľa § 382 písm. c) Tr. por. od­mie­tol.

 

Z  o d ô v o d n e n i a :

 

            Roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Zvo­len z 29. mar­ca 2012, sp. zn. 1 T 24/2011 bol ob­vi­ne­ný Ing. Ľ. K. uz­na­ný za vin­né­ho z obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. v jed­no­čin­nom sú­be­hu s pre­či­nom poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa pod­ľa § 239 ods. 2 písm. a), ods. 3                           písm. a) Tr. zák. na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

 

            v do­be od 24. feb­ruára 2004 do 10. feb­ruára 2010 ako oso­bit­ný správ­ca kon­kur­znej pod­sta­ty úpad­cu U. s.r.o. „v kon­kur­ze“ so síd­lom J., Z., IČO: X., us­ta­no­ve­ný do fun­kcie opat­re­ním Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci, č. k. 51-24K 294/1996-638,                                        z 24. feb­ruára 2004 a uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci, č.k. 51-24K 294/1998,             z 10. feb­ruára 2010 zba­ve­ný fun­kcie oso­bit­né­ho správ­cu, po­ru­šil us­ta­no­ve­nie § 8 ods. 2 zá­ko­na č. 328/1991 Zb. o kon­kur­ze a vy­rov­na­ní v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, že správ­ca je po­vin­ný pri vý­ko­ne fun­kcie pos­tu­po­vať s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou a zod­po­ve­dá za ško­du vznik­nu­tú po­ru­še­ním po­vin­nos­tí, kto­ré mu uk­la­dá zá­kon, ale­bo mu ich ulo­ží súd, ne­reš­pek­to­val prá­vop­lat­né rozvr­ho­vé uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci, č.k.                   51-24K 294/1996-1330, zo 7. de­cem­bra 2006 v spo­je­ní s op­rav­ným rozvr­ho­vým uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci, č.k. 51-24K 294/1996-1335, zo 16. ja­nuá­ra 2007 a prá­vop­lat­né rozvr­ho­vé uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci, č.k.                                        51-24K 294/1996-Ďu-1442, z 2. ja­nuá­ra 2009 v tom, že aj keď kon­kur­zná pod­sta­ta ku dňu       31. ok­tób­ra 2006 dis­po­no­va­la su­mou 10.354.064,-Sk (343.692 €) neu­vá­že­ným nak­la­da­ním so zve­re­ný­mi pros­tried­ka­mi oh­ro­zil v le­ho­te do 17. mar­ca 2007 us­po­ko­je­nie poh­ľa­dá­vok ve­ri­te­ľov, úpad­cu U. s.r.o. „v kon­kur­ze“ v zmys­le prá­vop­lat­ných rozvr­ho­vých uz­ne­se­ní Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci:

            - ve­ri­te­ľa: Slo­ven­ská re­pub­li­ka - Kraj­ský súd v Ban­skej Bys­tri­ci, ur­če­ná ako poh­ľa­dáv­ka pro­ti pod­sta­te vo vý­ške 60.000,- Sk (1991,60 €)

            - ve­ri­te­ľa por. č. 1: S. K., a.s., C. X., B., IČO: X. vo vý­ške 7.085.300,-Sk                     (235.188,90 €)

            - ve­ri­te­ľa por. č. 2: S. K., a.s., C. X., B., IČO: X., zis­te­ná ako poh­ľa­dáv­ka II. trie­dy vo vý­ške 99.826,- Sk (3313,60 €)

            - ve­ri­te­ľa por. č. 3: M. Z., zis­te­ná ako poh­ľa­dáv­ka II. trie­dy vo vý­ške 109.195,-Sk (3624,60 €)

            - ve­ri­te­ľa por. č. 1: S. K., a.s., C. X., B., IČO: 35 776 005, zis­te­ná ako poh­ľa­dáv­ka                   III. trie­dy vo vý­ške 2.440.896,50 Sk (81.022,90 €)

            - v le­ho­te do 4. mar­ca 2009 - poh­ľa­dáv­ka: (od­me­na) správ­cu kon­kur­znej pod­sta­ty JUDr. I. Č., J. K. X., B. B. vo vý­ške 6.267,-€ (188,799,60 Sk),

 

            v kto­rom ko­na­ní pok­ra­čo­val tak, že

 

            - dňa 23. de­cem­bra 2004 ri­zi­ko­vým ob­cho­dom z ko­ru­no­vé­ho úč­tu č. X. úpad­cu                     U. s.r.o. „v kon­kur­ze“ pre­vie­dol su­mu 10 mil. Sk na účet č. X. dcér­skej spo­loč­nos­ti T. a.s.                T. A. M. správ. spol. a.s. so síd­lom v Bra­tis­la­ve z dô­vo­du ná­ku­pu po­die­lo­vých lis­tov, pri­čom tak­to zís­ka­né fi­nan­čné pros­tried­ky zo spol. T. A. M. správ. spol. a s. ne­vyb­ral a ne­pou­žil na vy­pla­te­nie poh­ľa­dá­vok ve­ri­te­ľom, ale dňa 2. augus­ta 2007 pou­ká­zal z ko­ru­no­vé­ho úč­tu č. X. úpad­cu U. s.r.o. „v kon­kur­ze“ na účet č. X. v me­ne USD ve­de­né­ho v T. a.s. su­mu 9. mil. Sk (298.745,27 €) t.j. 364.667,67 USD s reali­zo­va­ním tran­sak­cií:

 

            - dňa 20. augus­ta 2007 dal z ne­ho prí­kaz na fi­nan­čne ri­zi­ko­vú vy­šlú za­hra­nič­nú plat­bu vo vý­ške 364.500,- USD, pri­čom ako účel plat­by na pla­tob­nom prí­ka­ze uvie­dol za­hra­nič­né cen­né pa­pie­re krát­ko­do­bé, kde prí­jem­com plat­by vy­stu­po­va­la spo­loč­nosť F., New York, dňa 24. ja­nuá­ra 2008 na ten­to is­tý účet z tej is­tej spo­loč­nos­ti priš­la za­hra­nič­ná plat­ba vo vý­ške 303.954,23 USD,

 

            - dňa 21. feb­ruára 2008 dal z ne­ho prí­kaz na vy­šlú za­hra­nič­nú plat­bu vo vý­ške 251.000,-USD, pri­čom ako účel plat­by na pla­tob­nom prí­ka­ze uvie­dol za­hra­nič­né cen­né pa­pie­re krát­ko­do­bé, kde prí­jem­com plat­by vy­stu­po­va­la spo­loč­nosť F., dňa 07. ap­rí­la 2008 na ko­ru­no­vý účet spo­loč­nos­ti U., s.r.o. „v kon­kur­ze“ v T. a.s. priš­la za­hra­nič­ná plat­ba vo vý­ške 4.927.137,97 Sk (163.551,02 €), t. j. 242.465.33 USD, pri­čom prí­kaz­com plat­by bo­la spo­loč­nosť F.,

 

            - dňa 23. ap­rí­la 2009 pre­vie­dol z úč­tu č. X., kto­rý za­lo­žil na me­nu USD na ko­ru­no­vý účet č. X. úpad­cu spo­loč­nos­ti U. s.r.o. „v kon­kur­ze“ zos­tat­ko­vú su­mu vo vý­ške                     53.251,62 USD, t.j. 40.424,82 € (1.217.838,13 Sk), to zna­me­ná, že zo su­my 9. mil. Sk, kto­rú in­ves­to­val vrá­til na ko­ru­no­vý účet úpad­cu su­mu 6.144.976,10 Sk so stra­tou pre úpad­cu 2.855.023,90 Sk (94.769,43 €),

 

            kto­rým špe­ku­la­tív­nym ko­na­ním úpad­co­vi U. s.r.o. „v kon­kur­ze“ spô­so­bil ško­du vo vý­ške 4.206.199,16 Sk (139.620 €), kto­rá vznik­la roz­die­lom ne­vyp­la­te­nej su­my vo vý­ške 9.984.017,10 Sk ve­ri­te­ľom a vy­pla­te­nou su­mou ve­ri­te­ľom vo vý­ške 5.777.817,94 Sk vy­pla­te­nou správ­com kon­kur­znej pod­sta­ty JUDr. I. Č. a ve­ri­te­ľom: SR Kraj­ský súd v Ban­skej Bys­tri­ci 60.000,-Sk (1.991,60 €) S. K. a.s. B. 99.826,-Sk (3.313,60 €), mes­tu Z. 109.195,-Sk (3.624,60 €), JUDr. I. Č. 188.799,60 Sk (6.267,-€).

 

            Za to mu bol ulo­že­ný pod­ľa § 237 ods. 4 Tr. zák. v spo­je­ní s § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3                        písm. c) Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 5 (päť) ro­kov ne­pod­mie­neč­ne.

 

            Pod­ľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd ob­vi­ne­né­ho na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy za­ra­dil do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu s mi­ni­mál­nym stup­ňom strá­že­nia.

 

            Pod­ľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd ob­vi­ne­né­mu ulo­žil aj ochran­ný doh­ľad v tr­va­ní 12 (dva­násť) me­sia­cov.

 

            Pod­ľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd ob­vi­ne­né­mu ulo­žil aj trest zá­ka­zu čin­nos­ti vý­ko­nu fun­kcie správ­cu kon­kur­znej pod­sta­ty vo vý­me­re 4 (šty­roch) ro­kov.

 

            Pod­ľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ob­vi­ne­né­mu ulo­žil po­vin­nosť a to nah­ra­diť poš­ko­de­ným:

            - mes­tu Z., nám. S., Z., IČO: X. ško­du vo vý­ške 1.543,63 €, S. K., a.s., C. X., B.,              IČO: X. ško­du vo vý­ške 136.135,55 €.

 

            Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­dal od­vo­la­nie ob­vi­ne­ný Ing. K. a tiež pro­ku­rá­tor. Kraj­ský súd v Ban­skej Bys­tri­ci uz­ne­se­ním z 30. ja­nuá­ra 2013, sp. zn. 3 To 74/2012, pos­tu­pom pod­ľa                 § 319 Tr. por. od­vo­la­nie ob­vi­ne­né­ho i kraj­ské­ho pro­ku­rá­to­ra za­mie­tol.

 

            Pro­ti uz­ne­se­niu Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci, sp. zn. 3 To 74/2012 po­dal ob­vi­ne­ný  Ing. K. pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu 1. feb­ruára 2016 do­vo­la­nie. Ako do­vo­la­cí dô­vod ob­vi­ne­ný uvie­dol § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., te­da, že roz­hod­nu­tie je za­lo­že­né na nes­práv­nom práv­nom po­sú­de­ní zis­te­né­ho skut­ku ale­bo na nes­práv­nom pou­ži­tí iné­ho hmot­nop­ráv­ne­ho us­ta­no­ve­nia.

 

***

 

            Pre po­sú­de­nie ve­ci do­vo­la­cím sú­dom z hľa­dis­ka to­ho, či bo­li napl­ne­né up­lat­ne­né do­vo­la­cie dô­vo­dy, je roz­hod­nou skut­ko­vá ve­ta us­tá­le­ná v roz­hod­nu­tí sú­du pr­vé­ho stup­ňa
a potvr­de­ná uz­ne­se­ním od­vo­la­cie­ho sú­du.    

 

Do­vo­la­cí súd pre­to opa­ko­va­ne kon­šta­tu­je ne­po­cho­pe­nie in­šti­tú­tu mi­mo­riad­ne­ho op­rav­né­ho pros­tried­ku, keď do­vo­la­teľ na­mie­ta vý­rok o vi­ne a do­vo­la­ním sa do­ža­du­je os­lo­bo­de­nia spod ob­ža­lo­by. Je pot­reb­né uviesť, že do­vo­la­cím dô­vo­dom pod­ľa us­ta­no­ve­nia
§ 371 písm. i) Tr. por. je, že roz­hod­nu­tie je za­lo­že­né na nes­práv­nom práv­nom po­sú­de­ní zis­te­né­ho skut­ku ale­bo na nes­práv­nom pou­ži­tí iné­ho hmot­nop­ráv­ne­ho us­ta­no­ve­nia; správ­nosť a úpl­nosť zis­te­né­ho skut­ku však do­vo­la­cí súd ne­mô­že skú­mať a me­niť.

 

Pod­sta­tou správ­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie je, že sku­tok us­tá­le­ný súd­mi v pô­vod­nom ko­na­ní (kto­ré­ho správ­nosť a úpl­nosť do­vo­la­cí súd ne­mô­že skú­mať a me­niť), bol sub­su­mo­va­ný (pod­ra­de­ný) pod správ­nu skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu up­ra­ve­nú v Tres­tnom zá­ko­ne. Len opač­ný prí­pad (nes­práv­na sub­sum­pcia) od­ôvod­ňu­je napl­ne­nie do­vo­la­cie­ho dô­vo­du pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

 

***

 

Z vy­ššie uve­de­né­ho vy­plý­va, že skut­ko­vá ve­ta tak, ako bo­la us­tá­le­ná, ob­sa­hu­je všet­ky zá­kon­né zna­ky tres­tných či­nov, z kto­rých bol ob­vi­ne­ný prá­vop­lat­ne uz­na­ný za vin­né­ho a je­ho ko­na­nie bo­lo správ­ne práv­ne po­sú­de­né v sú­la­de s prís­luš­ný­mi us­ta­no­ve­nia­mi hmot­né­ho prá­va.

 

 

 

Diskusia