Trestnoprávny formalizmus náš každodenný, no. 4

 

por. Mgr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ 

                            Tres­tnop­ráv­ny for­mal­izmus náš kaž­do­den­ný, no. 4

Pred­lo­že­ný člá­nok pred­sta­vu­je voľ­né nad­via­za­nie na načr­tnu­tú prob­le­ma­ti­ku v pre­doš­lom člán­ku[1] a to for­mou rep­li­ky k ar­gu­men­tá­cií JUDr. Šam­ka, kto­rá bo­la zve­rej­ne­ná v člán­ku: „K to­mu, či mož­no spá­chať trest­ný čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa v štá­diu po­ku­su“[2] Úmys­lom auto­ra je ar­gu­men­tač­ne nad­via­zať na sta­no­vis­ko JUDr. Šam­ka a tak­tiež roz­viesť svo­je pô­vod­né tvr­de­nia.

Fi­rewall

Rov­na­ko ako JUDr. Šam­ko aj autor pris­tu­pu­je k ur­či­té­mu vy­hlá­se­niu.[3]Autor sa vo svo­jej rep­li­ke pl­ne ob­me­dzí len na ko­men­tár JUDr. Šam­ka, kto­rý v pred­lo­že­nej čas­ti za­rea­go­val na pre­doš­lý prís­pe­vok. Vo zvyš­nej čas­ti prís­pev­ku tj. uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia autor uvá­dza len toľ­ko, že do­ce­ňu­je po­vin­nosť za­cho­vá­vať ml­čan­li­vosť oh­ľad­ne vy­jad­ro­va­nia sa k pre­bie­ha­jú­ce­mu tres­tné­mu ko­na­niu a oce­ňu­je po­vin­nosť reš­pek­to­va­nia etic­ko-pro­fes­né­ho sta­tu­su. Autor podtr­hu­je zá­kon­né op­ráv­ne­nie zhod­no­te­nia zá­kon­nos­ti, kva­li­ty ale­bo úrov­ne uz­ne­se­nia prís­luš­né­mu do­zo­ru­jú­ce­mu pro­ku­rá­to­ro­vi. Autor dú­fa, že pred­lo­že­né vy­hlá­se­nia sú dos­ta­ču­jú­ce k to­mu, aby bo­lo jas­né, že sa jed­ná o pok­ra­čo­va­nie v od­bor­nej dis­ku­sií a tak­tiež dú­fa, že for­mu­lá­cia vy­hlá­se­nia bo­la dos­ta­toč­ne zrej­má aj pre nep­raj­né oso­by.

Rep­li­ka

JUDr. Šam­ko for­mu­lo­val svoj ar­gu­ment nas­le­dov­ne: "Po­kiaľ na strán­ke prav­ne­lis­ty.sk vy­šet­ro­va­te­lia do ur­či­tej mie­ry, spo­chyb­ňu­jú tlak pro­ku­rá­to­rov na vy­ššie po­žia­dav­ky na kva­li­tu uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a605-tres­tnop­rav­ny-for­mal­izmus-nas-kaz­do­den­ny-no-3

po­tom je nut­né do­dať, že cel­kom ur­či­te nie je mož­né re­zig­no­vať na to, že sku­tok uve­de­ný v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia mu­sí od­rá­žať všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty, kto­rá sa kla­de ob­vi­ne­né­mu za vi­nu (nie je mož­né vzniesť ob­vi­ne­nie len "za po­lo­vi­cu tres­tné­ho či­nu" t.j. v opi­se skut­ku uviesť len okol­nos­ti, kto­ré od­rá­ža­jú iba niek­to­ré zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu). Rov­na­ko tak mu­sí pla­tiť, že po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu mu­sí byť od­ôvod­ne­né kon­krét­ny­mi zis­te­ný­mi sku­toč­nos­ťa­mi. Nes­ta­čí len všeo­bec­né po­doz­re­nie, ne­pod­lo­že­né dom­nien­ky, či my­šlien­ko­vé konštruk­cie po­li­caj­ta, kto­ré nie sú pod­po­re­né reál­ny­mi sku­toč­nos­ťa­mi."[4]

Dup­li­ka

S rep­li­kou JUDr. Šam­ka a ar­gu­men­tá­ciou mož­no len pl­ne súh­la­siť. V nas­le­du­jú­com texte sa ju autor po­kú­si ďa­lej roz­viesť. Ako skrom­nú ob­ha­jo­bu mož­no uviesť, že žiad­ny pre­chod z teo­re­tic­kej ro­vi­ny do ka­zuis­ti­ky nie je bez­prob­lé­mo­vý[5]. Autor po­va­žu­je za svo­ju od­bor­nú chy­bu vo for­mu­lá­cií, ak pre­doš­lý člá­nok mož­no chá­pať ako ná­vod pre od­ôvod­ňo­va­nie pod­prie­mer­nej kva­li­ty uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia zo stra­ny "po­li­caj­tov" napr. od­ôvod­ne­ní na úrov­ni: "vzná­šam ob­vi­ne­nie, aby som pos­ky­tol prá­vo ob­vi­ne­né­mu". Na dru­hej stra­ne je nut­né aj ur­či­té opo­no­va­nie. Pre­doš­lý člá­nok mal am­bí­ciu pred­lo­že­nia ur­či­tých ar­gu­men­tov, pri­čom ich úmys­lom bo­lo pou­ká­zať na fakt, že v prí­pa­doch keď "po­li­cajt" v tres­tnom ko­na­ní správ­ne us­tá­li prie­beh skut­ku, oso­bu, nás­le­dok a ďal­šie roz­hod­né okol­nos­ti, tie­to nás­led­ne správ­ne sub­su­mu­je pod skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu, je na mies­te skú­mať aký dô­vod ve­die "po­li­caj­ta" k to­mu, aby nev­znie­sol ob­vi­ne­nie bez meš­ka­nia tak, ako to vy­ža­du­je prís­luš­ná práv­na nor­ma. Príz­vu­ko­vá mož­nosť vzne­se­nia ob­vi­ne­nia na zá­kla­de zá­pis­ni­ce o tres­tnom ozná­me­ní (ich kva­li­ta je v praxi ťaž­ko us­tá­li­teľ­ná) v spo­ji­tos­ti s ďal­ší­mi sku­toč­nos­ťa­mi, roz­hod­ne z poh­ľa­du auto­ra nez­na­me­ná "hu­rá št­ýl" vzná­ša­nia ob­vi­ne­nia bez napl­ne­nia zá­kon­ných ná­le­ži­tos­tí. Uve­de­ným ak­cen­tom sa autor sna­žil pou­ká­zať na sku­toč­nosť, že zá­kon nep­red­pok­la­dá vzne­se­nie ob­vi­ne­nia do oka­mi­hu, keď sú vy­ko­na­né všet­ky ro­zum­ne oča­ká­va­teľ­né úko­ny. Autor tak­tiež pri­po­mí­na, že neo­dô­vod­ne­né od­ďa­ľo­va­nie vzne­se­nia ob­vi­ne­nia má aj svo­ju ce­nu v po­do­be preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia s pri­hliad­nu­tím na § 87 ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na. 

S oka­mi­hom vzne­se­nia ob­vi­ne­nia sa auto­ro­vi vy­ná­ra­jú tri zá­klad­né ro­vi­ny.

1, roz­sah zis­te­ných sku­toč­nos­tí

Pri pr­vom bo­de je mož­né uviesť, že roz­sah zis­te­ných sku­toč­nos­tí pred­sta­vu­je množ­stvo pro­ces­ných úko­nov či z nich zís­ka­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov, pri­čom zá­kon svo­jou for­mu­lá­ciou uz­ná­va, že roz­sah pro­ces­ných úko­nov, či skôr dô­kaz­ných pros­tried­kov pri vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ne­mu­sí byť vô­bec ši­ro­ký, má sa na mys­li roz­sah spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu.

2, kva­li­ta zís­ka­ných sku­toč­nos­tí

Dru­hý bod sa vzťa­hu­je na množ­stvo a kva­li­tu in­for­má­cií kto­rá je „vy­ťa­ži­teľ­ná“ zo za­bez­pe­če­ných dô­ka­zov. Kva­li­tou sa v tom­to zmys­le ro­zu­mie zis­te­nie ta­kých úda­jov ako sú mies­to, čas, oso­bu pá­cha­te­ľa, špe­ci­fi­ká­cia poš­ko­de­né­ho, ko­na­nie prí­pa­de spô­sob ko­na­nia, nás­le­dok, a ďal­šie okol­nos­ti kto­ré po­li­caj­to­vi umož­ňu­jú us­tá­le­nie skut­ku, pá­cha­te­ľa, nás­led­ku atď., kto­ré vie nás­led­ne po­dria­diť sub­sum­pčné­mu tes­tu pod skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu. Prá­ve pri de­tai­loch po­pi­su skut­ku, úpl­nos­ti či pres­nos­ti in­for­má­ciíale­bo ur­če­nia pres­nej to­tož­nos­ti pá­cha­te­ľa[6] je nut­né pri­hliad­nuť na mie­ru prav­de­po­dob­nos­ti o kto­rej bo­la reč v pre­doš­lom prí­pa­de. Ak je na zá­kla­de zis­te­ných sku­toč­nos­tí dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný zá­ver, že mie­ra prav­de­po­dob­nos­ti spá­chania skut­ku kon­krét­nou oso­bou je vy­ššia, zá­kon uve­de­nú sku­toč­nosť ak­cep­tu­je a us­ta­no­ve­ním § 206 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na keď: „o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia a vzne­se­ní ob­vi­ne­nia mož­no roz­hod­núť jed­ným uz­ne­se­ním...“ ten­to pos­tup spro­ces­ňu­je.

3, napl­ne­nie zá­kon­ných po­žia­da­viek pre uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia

V sú­vis­los­ti s tre­tím bo­dom mož­no uviesť, že ten­to má zá­ve­reč­ný a roz­ho­du­jú­ci vý­znam. Pred­sta­vu­je pro­ces­nú pois­tku pro­ti svoj­voľ­né­mu,neo­dô­vod­ne­né­mu a ne­zá­kon­né­mu vzne­se­niu ob­vi­ne­nia zo stra­ny edi­to­ra. Jed­ná sa vlas­tne o po­vin­né ná­le­ži­tos­ti uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia pod­ľa § 176, § 206 Tres­tné­ho po­riad­ku a nad­väz­né. Zá­ko­no­dar­ca pod­ľa ná­zo­ru auto­ra veľ­mi vhod­ne  pris­tú­pil ku špe­ci­fi­ká­cií ná­le­ži­tos­ti tej­to pí­som­nos­ti. Edi­tor je po­vin­ný sta­no­viť a) kto sku­tok spá­chal, b) ako mal sku­tok spá­chať ob­vi­ne­ný c) aké­ho tres­tné­ho či­nu sa spá­cha­ním skut­ku ob­vi­ne­ný do­pus­til d) z akých dô­kaz­ných pros­tried­kov vy­plý­va­jú uve­de­né sku­toč­nos­ti e) ďal­šie sku­toč­nos­ti. Ďalej je po­vin­ný správ­ne špe­ci­fi­ko­vať od­ôvod­ne­nie toh­to roz­hod­nu­tia, pri­čom je po­vin­ný uvá­dzať svo­je práv­ne úva­hy prí­pad­ne zhod­no­tiť za­bez­pe­če­né dô­kaz­né pros­tried­ky o kto­ré sa opie­ra. Uve­de­né for­mo­va­nie vý­ro­ku, od­ôvod­ne­nia a práv­nej kva­li­fi­ká­cie vy­va­žu­je ur­či­tú mie­ru neis­to­ty, kto­rá vy­vstá­va z ne­roz­sia­hle­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu a po­vin­nos­ti dbať na efek­tív­nosť tres­tné­ho ko­na­nia a prá­va po­doz­ri­vej oso­by.

Zjed­no­du­še­ne, ak zá­kon uz­ná­va, že pre vzne­se­nie ob­vi­ne­nia pos­ta­čí men­ší roz­sah spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu a nad­väz­ne niž­šia mie­ra prav­de­po­dob­nos­ti spá­chania skut­ku ako je to uve­de­né vo vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, ur­či­tým spô­so­bom tak "priž­mu­ru­je oči" v sú­la­de s po­žia­dav­kou efek­tív­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia. Na dru­hej stra­ne, s is­to­tou mož­no uviesť, že zá­kon ani v naj­men­šom "nep­riž­mu­ru­je oči" nad kva­li­tou za­bez­pe­če­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov o kto­ré sa uz­ne­se­nie opie­ra a tiež v žiad­nom prí­pa­de nep­riž­mu­ru­je oči nad spra­co­va­ním po­vin­ných ná­le­ži­tos­tí uz­ne­se­nia a kva­li­te ich od­ôvod­ne­nia po fak­tic­kej, lo­gic­kej a vec­nej strán­ke.

O čom bol vlas­tne pre­doš­lý člá­nok?

Autor ko­ri­gu­je svo­je pre­doš­lé tvr­de­nia kto­ré vy­vo­la­li do­jem, že vy­šet­ro­va­te­lia: "...do ur­či­tej mie­ry, spo­chyb­ňu­jú tlak pro­ku­rá­to­rov na vy­ššie po­žia­dav­ky na kva­li­tu uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia" nas­le­dov­ne. Ob­ra­na pred tla­kom pro­ku­rá­to­rov na zvy­šo­va­nie kva­li­ty uz­ne­se­ní je v roz­po­re s prin­cí­pom práv­ne­ho štá­tu. Ob­ra­na pred do­zo­ro­vý­mi prá­vo­mo­ca­mi pro­ku­rá­to­ra (ak sú v sú­la­de zo zá­ko­nom) pred­sta­vu­je ko­na­nie v roz­po­re so zá­ko­nom. Niek­to­ré pub­li­ko­va­né, bliž­šie neš­pe­ci­fi­ko­va­né uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, bliž­šie neš­pe­ci­fi­ko­va­ných osôb,mô­že naz­na­čo­vať, že ak­tív­ny do­zor pro­ku­rá­to­ra a ru­še­nie uz­ne­se­ní je je­di­ný mož­ný spô­sob ako v tres­tnom ko­na­ní ga­ran­to­vať zá­kon­nosť a akú ta­kú kva­li­tu tres­tné­ho ko­na­nia.

Autor sa v pre­doš­lom člán­ku sna­žil o ná­rys li­mi­tov snáh o zvy­šo­va­nie kva­li­ty tres­tné­ho ko­na­nia v príp­rav­ných fá­zach tres­tné­ho ko­na­nia a tak­tiež vo svo­jich člán­koch pou­ka­zu­je na prí­pa­dy pre­pä­té­ho for­ma­liz­mu, kto­rý v sú­vis­los­ti s uve­de­ným člán­kom mož­no ilus­tro­vať nas­le­dov­ne.

Po­li­cajt je pri­vo­la­ný na mies­to krá­de­že vlá­ma­ním. Na mies­te vy­ko­ná ob­hliad­ku mies­ta či­nu, vy­dá uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, vy­po­ču­je jed­né­ho z 2 prí­tom­ných poš­ko­de­ných osôb (ďal­ší poš­ko­de­ný je napr. v za­hra­ni­čí s pred­pok­la­da­ným náv­ra­tom o 4 me­sia­ce), vy­po­ču­je oči­té­ho sved­ka vlá­ma­nia, kto­rý bez­peč­ne po­pí­še prie­beh skut­ku o kto­rom vzhľa­dom k zis­te­ným sku­toč­nos­tiam pri ob­hliad­ke nie sú po­chyb­nos­ti a tak­tiež bez­peč­ne spoz­ná pá­cha­te­ľa, na­koľ­ko ho poz­ná dl­ho­do­bo zo spo­loč­né­ho ob­čian­ske­ho spolu­ži­tia. Nás­led­ne po­li­cajt na zá­kla­de uve­de­ných sku­toč­nos­tí vzne­sie ob­vi­ne­nie kon­krét­nej oso­be, pri­čom ob­haj­ca dô­vo­dí, že roz­hod­nu­tie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia nie je zá­kon­né a pred­čas­né na­koľ­ko ne­bo­la vy­po­ču­tá dru­há poš­ko­de­ná, a tiež man­žel­ka sved­ka, kto­rá ma­la byť v do­mác­nos­ti, keď jej man­žel po­zo­ro­val prie­beh krá­de­že a tiež, že ne­bo­lo vo ve­ci vy­ko­na­né zna­lec­ké skú­ma­nie za úče­lom pres­né­ho vy­čís­le­nia ško­dy a tiež v ko­na­ní ne­bo­la vy­ko­na­ná kon­fron­tá­cia me­dzi po­doz­ri­vým a sved­kom. Sa­mot­né uz­ne­se­nie ne­ne­sie va­dy v po­do­be lo­gic­ké­ho ne­sú­la­du či nes­práv­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie a pod. Otáz­ka by te­da moh­la znieť, akým spô­so­bom správ­ne ap­li­ko­vať po­žia­dav­ku zvy­šo­va­nia úrov­ne uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia v uve­de­nom prí­pa­de?

Zá­ver

V zá­ve­re mož­no uviesť, že ak sa te­da pro­ku­rá­tor roz­hod­ne ru­šiť uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, čo je pl­ne v je­ho kom­pe­ten­cií, mal by však z načr­tnu­té­ho poh­ľa­du vy­lú­čiť ur­či­té za­uží­va­né dô­vo­dy. Pod­sta­ta zru­še­nia uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia vo svet­le uve­de­né­ho práv­ne­ho ná­zo­ru z dô­vo­du včas­nos­ti te­da kon­ver­zne zna­me­ná a) že „po­li­cajt“ mal vzniesť ob­vi­ne­nie skôr aby tak bo­la napl­ne­ná pod­mien­ka „bez meš­ka­nia“ a bez pri­me­ra­né­ho dô­vo­du tak neu­ro­bil b)vznie­sol ob­vi­ne­nie bez to­ho, aby bo­lo op­re­té o zis­te­né  a zá­ro­veň roz­hod­né sku­toč­nos­ti pre vy­da­nie toh­to uz­ne­se­nia. Ďalej zru­še­ním z dô­vo­du ne­zá­kon­nos­ti mož­no v sú­vis­los­ti so vzne­se­ním ob­vi­ne­nia uviesť ta­ké sku­toč­nos­ti ako napr. ne­sú­lad vý­ro­ku a od­ôvod­ne­nia, nes­práv­na sub­sum­cia pod skut­ko­vú pod­sta­tu, roz­hod­nu­tie nep­rís­luš­né­ho or­gá­nu a ďal­šie. Autor pri­po­mí­na, že v uve­de­nej ar­gu­men­tá­cií sa dos­tá­va na ten­ký ľad a je­ho cie­ľom nie je ko­men­to­vať vý­kon prá­ce pro­ku­ra­tú­ry. Autor ním chcel nao­pak pou­ká­zať na fakt, že „po­li­cajt“ v zmys­le práv­nych no­riem kto­rý­mi je via­za­ný má pos­tu­po­vať v tres­tnom ko­na­ní bez prie­ťa­hov a ak vznik­nú dô­vo­dy na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia, je po­vin­ný ob­vi­ne­nie vzniesť aj vte­dy, keď na to z exter­né­ho poh­ľa­du (ob­ha­jo­ba, pro­ku­ra­tú­ra, sú­dy) nie sú dô­vo­dy. Prá­ve uve­de­né člán­ky ma­li am­bí­ciu pou­ká­zať na sku­toč­nosť, že ta­ký­to pos­tup ne­mu­sí byť auto­ma­tic­ky v roz­po­re so zá­ko­nom a dô­vo­dy zru­še­nia uz­ne­se­nia ma­jú svo­je špe­ci­fi­ká. Sa­moz­rej­me, len ak sa ba­ví­me as­poň o mi­ni­mál­nej od­bor­nej úrov­ni uz­ne­se­nia.

 

 

 

Diskusia