Nie je úžera ako úžera

Publikované: 07. 04. 2018, čítané: 655 krát
 

 

                                 Nie je úže­ra ako úže­ra

 npor. JUDr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ 

 Niž­šie uve­de­né uz­ne­se­nie, po­jed­ná­va o ap­li­kač­ných prob­lé­moch pri stí­ha­ní úže­ry(všeo­bec­ne) z poh­ľa­du OČTK[1]. Spo­lo­čen­sky vži­tá pred­sta­va sa tý­ka úže­ry, ako ur­či­té­ho pl­ne­nia, kto­ré je v hru­bom ne­po­me­re s pô­vod­ným zá­väz­kom (naj­čas­tej­šie pô­žič­ka či vý­po­žič­ka). Tak­to chá­pa­ná úže­ra je však roz­diel­na s chá­pa­ním úže­ry, pod­ľa plat­né­ho práv­ne­ho po­riad­ku. Úže­ra či skôr šir­šie - úžer­né ko­na­nie je v pod­mien­kach slo­ven­ské­ho práv­ne­ho po­riad­ku roz­de­le­né do ci­vil­né­ho a tres­tné­ho prá­va, pri­čom zá­ko­no­dar­ca upus­til od za­ra­de­nia do ob­las­ti správ­ne­ho prá­va. Úžer­né ko­na­nie vo všeo­bec­nos­ti mož­no cha­rak­te­ri­zo­vať ako po­mer­ne ši­ro­kú ob­lasť čin­nos­tí a pos­tu­pov „pá­cha­te­ľov“, poč­núc svoj­voľ­ným na­vy­šo­va­ní zá­väz­kov zo strán­ky kre­di­to­ra čas­tok­rát po­dop­re­tý­mi vy­hráž­ka­mi či fy­zic­kým ná­si­lím, kon­čiac so­fis­ti­ko­va­ný­mi zmluv­ný­mi pod­mien­ka­mi ve­dú­ci­mi k rov­na­ké­mu vý­sled­ku.

Jed­ným z prob­le­ma­tic­kých mo­men­tov pri pos­ti­ho­va­ní úžer­né­ho ko­na­nia pros­tried­ka­mi tres­tné­ho prá­va je aj sa­mot­nás­kut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu úže­ra pod­ľa § 235 Tres­tné­ho zá­ko­na tj. „Kto zneu­ží­va­júc nie­čiu tie­seň, nes­kú­se­nosť ale­bo ro­zu­mo­vú sla­bosť ale­bo nie­čie roz­ru­še­nie, dá se­be ale­bo iné­mu pos­kyt­núť ale­bo sľú­biť pl­ne­nie, kto­ré­ho hod­no­ta je k hod­no­te vzá­jom­né­ho pl­ne­nia v hru­bom ne­po­me­re, ale­bo kto ta­kú poh­ľa­dáv­ku up­lat­ní ale­bo v úmys­le up­lat­niť ju, na se­ba pre­ve­die, pot­res­tá sa....“,

Zo sa­mot­né­ho úžer­né­ho ko­na­nia, zá­ko­no­dar­ca sta­no­vil skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu, úže­ry po­mer­ne špe­ci­fic­ky.Je však pot­reb­né kon­šta­to­vať, že zne­nie skut­ko­vej pod­sta­ty nie je vzhľa­dom európ­ske­mu štan­dar­du pod­prie­mer­né a vy­ho­vá­rať sa vhod­nosť skut­ko­vej pod­sta­ty je za hra­ni­cou sluš­nos­ti a pro­fe­sio­na­li­ty.

Nuž ale, pre prib­lí­že­nie skut­ko­vej pod­sta­ty,  OČTK mu­sí preu­ka­zo­vať úmy­sel­né ko­na­nie pá­cha­te­ľa a to za špe­ci­fic­kých okol­nos­tí kto­rý­mi sú: sa­mot­ný poš­ko­de­ný mu­sí byť v ča­se ko­na­nia pá­cha­te­ľa napr. ro­zu­mo­vo sla­bý, či mu­sí ko­nať v ties­ni v nes­kú­se­nos­ti či roz­ru­še­ní (čo je pot­reb­né preu­ká­zať, pri­čom uve­de­né zis­ťo­va­nie mô­že v ur­či­tých prí­pa­doch viesť k spo­chyb­ne­niu dô­ve­ry­hod­nos­ti sa­mot­nej vý­po­ve­de poš­ko­de­né­ho); a o tých­to okol­nos­tiach mu­sí pá­cha­teľ ve­dieť(pot­re­ba preu­ká­za­nia) vy­užiť ich a v tej­to prí­čin­nej sú­vis­los­ti sa obo­ha­tiť (v prí­tom­nos­ti či v bu­dúc­nos­ti) a až nás­led­ne mô­že zo stra­ny OČTK dôjsť k zis­ťo­va­niu roz­sa­hu tzv. „hru­bé­ho ne­po­me­ru“ pl­ne­nia zá­väz­kov, čo v ob­las­ti tres­tné­ho prá­va nie je do sú­čas­nos­ti us­tá­le­ným poj­mom a po­su­dzu­je sa ad hoc, pri­čom ozna­čo­va­nie roz­sa­hu tzv. „hru­bé­ho ne­po­me­ru“ je v kom­pe­ten­cií sú­du, nie OČTK av­šak ten tak v zá­sa­de mu­sí uro­biť pre správ­ne sta­no­ve­nie ob­li­ga­tór­nych zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty. Vo všeo­bec­nos­ti mož­no kon­šta­to­vať, že ani súd­na prax na­prieč SR nie je v ob­las­ti úžer­ných ko­na­ní zjed­no­te­ná.

Tiež je pot­reb­né uviesť, že vý­klad ta­kých poj­mov ako ro­zu­mo­vá sla­bosť, tie­seň, nes­kú­se­nosť, je mož­né vy­vo­dzo­vať len na zá­kla­de in­di­vi­duál­nej si­tuácie poš­ko­de­né­ho, kto­rá bý­va vzhľa­dom na so­cie­tu čas­to veľ­mi kom­pli­ko­va­ná.

Aby to­ho ne­bo­lo má­lo, je pot­reb­né uviesť, že asi naj­väč­ším prob­lé­mom pri preu­ka­zo­va­ní úže­ry sú nas­le­dov­né skutoč­nos­ti:

1, sú­čas­ná štruk­tú­ra tres­tné­ho ko­na­nia (pre­po­čú­va­nie) v pod­sta­te neu­mož­ňu­je us­ved­čiť pá­cha­te­ľa na zá­kla­de pr­vot­ných vý­po­ve­dí poš­ko­de­ných[2]

2, poš­ko­de­ní z rôz­nych dô­vo­dov čas­tok­rát nes­po­lup­ra­cu­jú s OČTK, prí­pad­ne v prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia pres­ta­nú s OČTK spolu­pra­co­vať, čas­tok­rát me­nia vý­po­ve­de a to z rôz­nych sub­jek­tív­nych ako aj ob­jek­tív­nych dô­vo­dov

3, iné za­bez­pe­če­né dô­kaz­né pros­tried­ky (ITP, za­is­te­né poz­nám­ko­vé blo­ky „úč­to­va­nia“ a po­dob­ne) nie sú čas­tok­rát bez re­le­van­tných vý­po­ve­dí poš­ko­de­ných sa­mi o se­be schop­né preu­ká­zať pá­cha­te­ľo­ve ve­do­mé zneu­ži­tie ties­ne, nes­kú­se­nos­ti či ro­zu­mo­vej sla­bos­ti prí­pad­ne roz­ru­še­nia

4, pro­fe­sio­nál­ne vy­ho­to­ve­né zmluv­né do­jed­na­nia na hra­ni­ciach ale aj za hra­ni­ca­mi zá­kon­nos­ti, av­šak ich nep­lat­nosť (re­la­tív­na) mô­že vy­slo­viť je­di­ne súd, prí­pad­ne o tej­to nep­lat­nos­ti (ab­so­lút­na) mu­sí poš­ko­de­ný ve­dieť.

 Uve­de­né sku­toč­nos­ti čas­tok­rát ve­dú k dô­kaz­nej nú­dzi na úse­ku tres­tnej čin­nos­ti úže­ry. Reál­na účin­nosť OČTK v bo­ji pro­ti to­mu­to proti­spo­lo­čen­ské­mu ko­na­niu je pod­ľa ná­zo­ru auto­ra ďa­le­ko niž­šia ako spo­lo­čen­ský do­pyt po rie­še­ní da­nej tres­tnej čin­nos­ti. To­mu zod­po­ve­da­jú aj vý­sled­ky, napr. ná­pad TČ pri tom­to us­ta­no­ve­ní je za rok:

 2012....8 tres­tných ve­ci na út­va­roch PZ – ob­jas­ne­né 2, sú­dom pre­jed­ná­va­ných 5 ve­cí

2013....10 tres­tných ve­ci na út­va­roch PZ – ob­jas­ne­né 4, sú­dom pre­jed­ná­va­ných 6 ve­cí

2014....6 tres­tných ve­ci na út­va­roch PZ – ob­jas­ne­né 3, sú­dom pre­jed­ná­va­ných 8 ve­cí

2015....10 tres­tných ve­ci na út­va­roch PZ – ob­jas­ne­né 6, bez úda­ja

2016....5 tres­tných ve­ci na út­va­roch PZ – ob­jas­ne­né 2, bez úda­ja

2017....10 tres­tných ve­ci na út­va­roch PZ – ob­jas­ne­né 1,bez úda­ja

 Autor mu­síp­ri­po­me­núť, že poč­ty pre­jed­ná­va­ných ve­cí nie sú to­tož­né s poč­ta­mi od­sú­de­ných za da­ný druh tres­tnej čin­nos­ti.

Na zá­ver autor uvá­dza, že sú­čas­ný stav rie­še­nia úžer­né­ho ko­na­nia v práv­nom po­riad­ku je svo­jim spô­so­bom pa­ra­dox­ný. Zá­ko­no­dar­ca,us­ta­no­ve­nia­mi Ob­čian­ske­ho či Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka od­ka­zu­je na úžer­né ko­na­nie a svo­jim spô­so­bom ich aj rie­ši, av­šak na dru­hej stra­ne je pot­reb­né pri­hliad­nuť aj na sa­mot­ný­cha­rak­ter tres­tnej čin­nos­ti a to, že úže­ra sa vy­sky­tu­je zväč­ša u osôb, kto­ré nie sú z rôz­nych dô­vo­dov (napr. ne­dos­ta­tok fin. pros­tried­kov, stu­peň ro­zu­mo­vej vy­spe­los­ti, so­cie­ta, atď.) schop­né reál­ne sa do­má­hať svo­jich práv, nap­rík­lad na spo­me­nu­tom sú­de.

 

Uve­de­né uz­ne­se­nie po­jed­ná­va hlav­ne o zá­kon­ných li­mi­toch OČTK na úse­ku tres­tné­ho či­nu úže­ry.

 

 

ČVS:XXX-XXX/X-VYS-XX-20XX                                     v X, 22.12.20XX

 

U Z N E S E N I E

 

Pod­ľa § 197 ods.1, písm. d/ Tres­tné­ho po­riad­ku  po­doz­re­nie  zo spá­chania pre­či­nu Úže­ra pod­ľa § 235 ods.1  Tres­tné­ho zá­ko­na kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť nez­ná­my pá­cha­teľ tým,

           

ž e

 

v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se od dňa 18.08.20XX ako zá­stup­ca spo­loč­nos­ti PO­DOZ­RIVÁs.r.o., X č. X, XXXXXX, IČO XX XXX XXX, za­slal ozná­me­nie o dl­žnej su­me vy­plý­va­jú­cej z rám­co­vej zmlu­vy o Splát­ko­vej kar­te X  č. XXXXXXX zo dňa 06.10.20XX pod­pí­sa­nú v X, ok­res X, pod­ľa kto­ré­ho mal ozna­mo­va­teľ uh­ra­diť dl­žnú su­mu 1.924,12,-€, pri­čom však mal ozna­mo­va­teľ a zá­ro­veň dl­žník OZNA­MO­VA­TEĽ, nar. XX.XX.1XXX, by­tom X č. X, ok­res X, uh­ra­diť z pô­vod­né­ho zá­väz­ku 900,-€ su­mu 1.472,80,-€, o d m i e t a m,  na­koľ­ko nie je dô­vod na za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia, ale­bo na pos­tup pod­ľa § 197 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku. 

 

OD­ÔVOD­NE­NIE

 

 

Dňa 07.11.20XX bol naOk­res­nú pro­ku­ra­tú­ru do­ru­če­né „Tres­tné ozná­me­nie“ zo dňa 06.10.20XX.

Dňa 10.11.20XX bo­lo na tu­naj­ší od­bor kri­mi­nál­nej po­lí­cie od­stú­pe­né tres­tné ozná­me­nie vo ve­ci po­doz­re­nia z pre­či­nu úže­ry pod­ľa § 235 Tres­tné­ho zá­ko­na a to z dô­vo­du vec­nej a mies­tnej prís­luš­nos­ti vy­šet­ro­va­te­ľa ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva PZ.

Ozna­mo­va­teľ, vo svo­jom tres­tnom ozná­me­ní ok­rem iné­ho uvie­dol, že dňa 18.10.20XX uzat­vo­ril Zmlu­vu o vy­da­ní a pou­ží­va­ní pla­tob­nej kar­ty X. Dňa 06.02.20XX mu bo­lo zo stra­ny spo­loč­nos­ti PO­DOZ­RIVÁ s.r.o., X č. X, XXX XX X, IČO XX XXX XXX  ozná­me­né, že je­ho zá­vä­zok pred­sta­vu­je su­mu 1.655,28,-€, pri­čom mal byť za­via­za­ný uh­rá­dzať dl­žnú su­mu  v 36 splát­kach vo vý­ške 52,60,-€. Me­no­va­ný uvie­dol, že v ob­do­bí ro­ku 2014 uh­ra­dil 10 splá­tok  vo vý­ške 520,60,-€, v ro­ku 2015 uh­ra­dil 11 splá­tok vo vý­ške 578,60,-€, v ro­ku 20XX uh­ra­dil 7 splá­tok vo vý­ške 368,20,-€. Spo­lu mal te­da uh­ra­diť 28 splá­tok v cel­ko­vej vý­ške 1.472,80,-€. Pod­ľa pod­ne­tu ma­lo byť ozna­mo­va­te­ľo­vi do­ru­če­né vy­čís­le­nie poh­ľa­dáv­ky pod­ľa kto­rej v ro­ku 20XX má me­no­va­ný dl­žiť spo­loč­nos­ti  PO­DOZ­RIVÁ s.r.o., X č. X, XXX XX X, IČO XX XXX XXX su­mu 1.933,72,-€.

Me­no­va­ný k tres­tné­mu ozná­me­niu do­ru­čil: „Od­po­veď na Váš list“  zo dňa 16.10.20XX pod­ľa kto­ré­ho ne­bo­la ozna­mo­va­te­ľo­vi schvá­le­ná žia­dosť o uzat­vo­re­nie splát­ko­vej do­ho­dy k dl­žnej su­me 1.933,72,-€. Po­da­cie lís­tky vo vý­ške 52,60,-€ za me­sia­ce 02,03,05-08,10/20XX a 06,09-12/20XX, 01-07/20XX, vý­pi­sy z vnút­roš­tát­nych pla­tieb 09,11,12/20XX a 01,02,04,06 - 08/20XX. Me­no­va­ný tak­tiež do­ru­čil Schvá­le­nie žia­dos­ti o splát­ko­vú kar­tu Xna úve­ro­vý rá­mec 900,-€, Žia­dosť o vy­da­nie Splát­ko­vej kar­ty X  č. XXXXXXX zo dňa 06.10.20XX, Uz­na­nie zá­väz­ku a do­ho­da o spla­te­ní zá­väz­ku zo dňa 06.02.20XX s vy­čís­le­nou dl­žnou su­mou 1.892,88,-€, Ozná­me­nie o práv­nom ko­na­ní zo dňa 02.11.20XX s vy­po­čí­ta­nou dl­žnou su­mou 1.936,49,-€ a vy­čís­le­ním cel­ko­vých nák­la­dov vo vý­ške 2.545,59,-€.

Vy­šet­ro­va­teľ v tres­tnom ko­na­ní v zmys­le § 196 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku vy­po­čul ozna­mo­va­te­ľa dňa 22.11.20XX kto­rý vo svo­jej vý­po­ve­di ok­rem iné­ho uvie­dol, že si dňa 06.10.20XX po­ži­čal od spo­loč­nos­ti POS­KY­TO­VA­TEĽ s.r.o. su­mu 900,-€, pri­čom tú­to sa za­via­zal  splá­cať me­sač­nou splát­kou vo vý­ške 52,-€. Me­no­va­ný uvie­dol, že pô­žič­ku splá­cal bez prob­lé­mov asi 2 ro­ky, pri­čom za­čal mať prob­lé­my s pla­te­ním po tom, čo išiel na dô­cho­dok. Ďalej me­no­va­ný uvie­dol, že pod­ľa je­ho in­for­má­cií spo­loč­nos­ti uh­ra­dil su­mu 1.472,80,-€ av­šak spo­loč­nosť od ne­ho po­ža­du­je úh­ra­du dl­žnej su­my 1.924,12,-€ čo po­va­žu­je za ne­ho­ráz­ne z dô­vo­du, že pô­žič­ku 900,-€ splá­ca už 7 ro­kov pri­čom v sú­čas­nos­ti ži­je z dô­chod­ku vo vý­ške 348,-€. Me­no­va­ný uvie­dol, že splát­ky uh­rá­dzal  riad­ne z pla­tu a keď išiel na dô­cho­dok pod­ľa svo­jich mož­nos­tí. Me­no­va­ný uvie­dol, že tiež ur­či­te uh­ra­dil 10-12/20XX,20XX,01-11/20XX,  01-03/20Xx,05/20XX, 2x 07/20XX,10/20XX,12/20XX. Spo­lu tak pod­ľa je­ho slov mal uh­ra­diť 62 splá­tok s cel­ko­vou su­mou 3.261,-€.

Vy­šet­ro­va­teľ si pí­som­ným do­ru­če­ním vy­žia­dal po­da­nie sprá­vy zo spo­loč­nos­ti PO­DOZ­RIVÁ s.r.o., X č. X, XXX XX X, IČO XX XXX XXX, pri­čom dňa 20.12.20XX spo­loč­nosť do­ru­či­la vy­jad­re­nie k žia­dos­ti o pos­kyt­nu­tie in­for­má­cií, pod­ľa kto­rej pri­ja­li pos­tú­pe­nú poh­ľa­dáv­ku od spo­loč­nos­ti BAN­KA a.s. a to dňa 31.08.20XX, pri­čom pod­ľa sprá­vy je me­no­va­ný dlž­ný su­mu 1.018,73,-€ ako is­ti­nu, zá­klad­ný úrok 213,25,-€, sankč­ný úrok vo vý­ške 52,77,-€ a pop­lat­ky vo vý­ške 167,97,-€ tj spo­lu 1.452,72,-€. Spo­lu so sprá­vou spo­loč­nosť do­ru­či­la Rám­co­vú zmlu­vu o pos­tú­pe­ní poh­ľa­dá­vok, Žia­dosť o pos­tú­pe­nie a pre­vod, Žia­dosť o vy­da­nie Splát­ko­vej kar­ty X zo dňa 6.10.20XX spo­lu s Ob­chod­ný­mi pod­mien­ka­mi pre vy­da­nie a pou­ží­va­nie kre­dit­ných pla­tob­ných ka­riet. Pod­ľa vý­pi­su poh­ľa­dáv­ky doš­lo ku zos­plat­ne­niu dňa 30.4.2013.

V zmys­le § 2 ods. 10 Tres­tné­ho po­riad­ku: Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie. Dô­ka­zy ob­sta­rá­va­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti. Prá­vo ob­sta­rá­vať dô­ka­zy ma­jú aj stra­ny. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňu­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech, a v oboch sme­roch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie.“

Pod­ľa § 2 ods. 12 Tres­tné­ho po­riad­ku: „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne ne­zá­vis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.“

V zmys­le § 201 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku: „Po­li­cajt pos­tu­pu­je vo vy­šet­ro­va­ní ale­bo skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní tak, aby čo naj­rý­chlej­šie za­do­vá­žil pod­kla­dy na ob­jas­ne­nie skut­ku v roz­sa­hu pot­reb­nom  na po­sú­de­nie prí­pa­du a zis­te­nie pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu

V zmys­le § 8 Tres­tné­ho zá­ko­na: „Trest­ný čin je proti­práv­ny čin, kto­ré­ho zna­ky sú uve­de­né v tom­to zá­ko­ne, ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak.“

Pod­ľa § 15 Tres­tné­ho zá­ko­na: „trest­ný čin je spá­cha­ný úmy­sel­ne, ak pá­cha­teľ a)chcel spô­so­bom uve­de­ným v tom­to zá­ko­ne po­ru­šiť ale­bo oh­ro­ziť zá­ujem chrá­ne­ný v tom­to zá­ko­ne písm. b) ve­del, že svo­jim ko­na­ním mô­že ta­ké po­ru­še­nie ale­bo oh­ro­ze­nie spô­so­biť a pre prí­pad, že ho spô­so­bí, bol s tým uz­ro­zu­me­ný.

V zmys­le § 17 Tres­tné­ho zá­ko­na: „Pre tres­tnosť či­nu spá­cha­né­ho fy­zic­kou oso­bou tre­ba úmy­sel­né za­vi­ne­nie, ak ten­to zá­kon vy­slo­ve­ne neus­ta­no­vu­je, že sta­čí za­vi­ne­nie z ned­ban­li­vos­ti.“

Vy­šet­ro­va­teľ pred sa­mot­ným roz­hod­nu­tím a po­sú­de­ním prí­pa­du uvá­dza, že kaž­dý prí­pad po­doz­re­nia z úže­ry si vy­ža­du­je mi­mo­riad­ne cit­li­vé po­sú­de­nie prí­pa­du, av­šak v rám­ci zá­kon­ných mož­nos­tí.

V zmys­le Tres­tné­ho zá­ko­na sa  úže­ry pod­ľa § 235 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na do­pus­tí pá­cha­teľ kto­rý:„zneu­ží­va­júc nie­čiu tie­seň, nes­kú­se­nosť ale­bo ro­zu­mo­vú sla­bosť ale­bo nie­čie roz­ru­še­nie, dá se­be ale­bo iné­mu pos­kyt­núť ale­bo sľú­biť pl­ne­nie, kto­ré­ho hod­no­ta je k hod­no­te vzá­jom­né­ho pl­ne­nia v hru­bom ne­po­me­re, ale­bo kto ta­kú poh­ľa­dáv­ku up­lat­ní ale­bo v úmys­le up­lat­niť ju, na se­ba pre­ve­die, pot­res­tá sa....“, vy­šet­ro­va­teľ sa te­da pri po­su­dzo­va­ní prí­pa­du z hľa­dis­ka zá­ko­na mu­sí ob­me­dziť len na zá­ko­nom sta­no­ve­nú úže­ru, te­da nie na ho­vo­ro­vý vý­znam slo­va úže­ry kto­rý, sa spá­ja s hru­bým ne­po­me­rom me­dzi po­ži­čia­va­nou a splá­ca­nou su­mou. Zá­kon te­da po­va­žu­je za úže­ru v zmys­le tres­tné­ho prá­va len ko­na­nie kde (zjed­no­du­še­ne) 1, pá­cha­teľ zneu­ži­je tie­seň, nes­kú­se­nosť, ro­zu­mo­vú sla­bosť či roz­ru­še­nie 2, vy­uži­je tú­to tie­seň, nes­kú­se­nosť, ro­zu­mo­vú sla­bosť či roz­ru­še­nie 3, dá si pos­kyt­núť pl­ne­nie kto­ré je v hru­bom ne­po­me­re s pô­vod­ným zá­väz­kom ale­bo kto ta­kú poh­ľa­dáv­ku up­lat­ní ale­bo v úmys­le up­lat­niť ju, na se­ba pre­ve­die, pot­res­tá sa...

Vy­šet­ro­va­teľ te­da mu­sel po­su­dzo­vať mi­ni­mál­ne tri okol­nos­ti v rám­ci skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu úže­ry.

K otáz­ke či pá­cha­teľ zneu­žil tie­seň, nes­kú­se­nosť, ro­zu­mo­vú sla­bosť ale­bo roz­ru­še­nie, vy­šet­ro­va­teľ za­ujal ne­ga­tív­ny pos­toj vy­plý­va­jú­ci z vý­slu­chu ozna­mo­va­te­ľa. Ten sí­ce na otáz­ku, či vie po­pí­sať me­chan­izmus úve­ru, prí­pad­ne vý­šku úve­ru, me­tó­du vý­poč­tu a po­dob­ne uvie­dol, že: on to neš­tu­do­val, ne­ro­zu­mel to­mu, a sám uvie­dol, že to ne­bo­li veľ­ké pe­nia­ze, av­šak tiež aj uvie­dol, že si pe­nia­ze po­ži­čia­val za úče­lom op­ra­vy svoj­ho do­mu v X. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu mož­no vy­lú­čiť sku­toč­nosť, že me­no­va­ný ko­nal v ties­ni ale­bo v roz­ru­še­ní, či by tr­pel ro­zu­mo­vou sla­bos­ťou. V prí­pa­de ap­li­ká­cie poj­mu nes­kú­se­nosť v ob­las­ti úve­ro­va­nia mož­no uviesť, že tá­to sí­ce bo­la preu­ká­za­ná av­šak k tej­to nes­kú­se­nos­ti pris­pel naj­mä ozna­mo­va­teľ sám, keď si da­nú prob­le­ma­ti­ku ako uvá­dza ne­naš­tu­do­val prí­pad­ne si ju ne­ne­chal vy­svet­liť. Sku­toč­nosť, že ozna­mo­va­teľ ne­bol pri úve­ro­va­ní skú­se­ný, nez­na­me­ná, že je auto­ma­tic­ky zo zá­ko­na sus­pen­do­va­ný na uzat­vá­ra­nie ob­dob­ných do­hôd a ani to, že sa po­doz­ri­vá spo­loč­nosť do­pus­ti­la tres­tné­ho či­nu úže­ry. V pr­vom ra­de je nut­né uviesť, že spo­loč­nosť by mu­se­la o tej­to nes­kú­se­nos­ti ve­dieť, (čo sa však nep­reu­ká­za­lo s pri­hliad­nu­tím na pod­pí­sa­né „V. Vy­hlá­se­nia Klien­ta a ďal­šie in­for­má­cie o Kar­te na Žia­dos­ti o vy­da­nie Splát­ko­vej kar­ty X zo dňa 06.10.20XX) a tú­to ozna­mo­va­te­ľo­vu nein­for­mo­va­nosť ma­la úmy­sel­ne vy­užiť. Zo spi­su je zjav­né, že z lis­tín kto­ré ozna­mo­va­te­ľo­vi do­ru­čo­val úve­ro­vý ve­ri­teľ bo­lo mož­né vy­čí­tať pod­mien­ky úve­ro­va­nia. Tak­tiež je nep­rav­de­po­dob­né, že pra­cov­ník/čka pod­pi­su­jú­ca úve­ro­vú zmlu­vu s ozna­mo­va­te­ľom ko­na­la s ve­do­mím, že ozna­mo­va­teľ ne­ro­zu­mie prob­le­ma­ti­ke a zá­ro­veň je nes­kú­se­ný a o tej­to sku­toč­nos­ti ve­de­li aj zá­kon­ný zá­stup­co­via spo­loč­nos­tí­POS­KY­TO­VA­TEĽ a.s. X č.X, X a BAN­KA a.s. pri­čom tak­to ko­na­li v zho­de. Tvr­de­nia uve­de­né v tom­to od­se­ku by ma­li v zá­sa­de zmy­sel len, ak by ozna­mo­va­teľ pod­pi­so­val úve­ro­vý rá­mec so spo­loč­nos­ťou PO­DOZ­RIVÁ s.r.o. av­šak tá­to spo­loč­nosť je v uve­de­nom zmluv­nom vzťa­hu v po­zí­cií pos­tup­ní­ka na zá­kla­de zmlu­vy o pos­tú­pe­ní a pre­vo­de nes­plá­ca­ných zá­väz­kov.

Ob­dob­né zá­ve­ry vy­plý­va­jú aj v prí­pa­de po­su­dzo­va­nia ob­sa­hu čas­ti skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu: „...dá se­be ale­bo iné­mu pos­kyt­núť ale­bo sľú­biť pl­ne­nie, kto­ré­ho hod­no­ta je k hod­no­te vzá­jom­né­ho pl­ne­nia v hru­bom ne­po­me­re...“ Tvr­de­nie že sa spo­loč­nosť PO­DOZ­RIVÁ s.r.o.do­pus­ti­la tres­tné­ho či­nu úže­ry, tým že v sú­čas­nos­ti je pl­ne­nie v ne­po­me­re s hod­no­tou pô­vod­né­ho zá­väz­ku, ne­má v práv­nom po­riad­ku opo­ru. V pr­vom ra­de je nut­né uviesť, že ozna­mo­va­teľ uvá­dzal, že si po­ži­čal su­mu 900,-€ pri­čom za tú­to su­mu sa za­via­zal uh­ra­diť 36 splá­tok po 52,60,-€ tj. spo­lu 1.893,60,-€ s čím ozna­mo­va­teľ súh­la­sil. Sám ozna­mo­va­teľ vo svo­jom vý­slu­chu uvie­dol, že pris­tú­pil aj k ďal­šie­mu úve­ru vo vý­ške 500,-€. Sa­mot­ná poh­ľa­dáv­ka uvá­dza­ná spo­loč­nos­ťou PO­DOZ­RIVÁ s.r.o. ma­la tvo­riť 1.350,-€ ( te­da vý­ška dru­hé­ho úve­ru bo­la 450,-€). Pod­ľa vý­slu­chu ozna­mo­va­te­ľa mal spo­loč­nos­ti pla­tiť bez­prob­lé­mo­vo cca 2 ro­ky, do ro­ku 20XXtj. 2/3, keď mal ísť na dô­cho­dok. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu vy­šet­ro­va­teľ vzhľa­dom k 36 me­sač­ným splát­kam (pr­vý úver) po­va­žu­je za preu­ká­za­né, že me­no­va­ný sa dos­tal z hľa­dis­ka splá­ca­nia úve­ru do omeš­ka­nia a te­da k nás­tu­pu san­kcií pod­ľa zmluv­ných pod­mie­nok. Vy­šet­ro­va­teľ mu­sí pri­po­me­núť, že úve­ro­vé zmlu­vy s ich pod­mien­ka­mi bo­li ozna­mo­va­te­ľo­vi jas­né čo ap­ro­bo­val svo­jim pod­pi­som. Sku­toč­nosť, že do sú­čas­nos­ti me­no­va­ný uh­ra­dil vy­ššiu su­mu ako bo­lo zmluv­ne do­hod­nu­té je fakt. Tú­to sku­toč­nosť však ne­mož­no cha­rak­te­ri­zo­vať ako ak­tív­nu sna­hu zo stra­ny spo­loč­nos­tí na stra­ne úve­ro­vé­ho ve­ri­te­ľa. Väč­ší roz­sah splá­ca­nia ako je zmluv­ný z hľa­dis­ka zmlu­vy za­prí­či­nil úve­ro­vý dl­žník tj. ozna­mo­va­teľ, kto­rý sa dos­tal do omeš­ka­nia a vlas­tne ani v ďal­šom ob­do­bí od ro­ku 20XX do 30.4.20XX neuh­rá­dzal dl­žnú su­mu riad­ne (20XX-12 splá­tok, 20XX – 11 splá­tok, 20XX – 8 splá­tok) a ani nás­led­ne po tom­to dá­tu­me tj. zos­plat­ne­ní (20XX – 8 splá­tok, 20XX – 10 splá­tok, 20XX– 12 splá­tok, 20XX– 7 splá­tok, 20XX – 0 splá­tok). Sku­toč­nosť, že ozna­mo­va­teľ nes­plá­cal svo­ju podl­žnosť riad­ne však ma­la za nás­le­dok ná­rast san­kcií a úro­kov.

Vy­šet­ro­va­teľ len na ilus­trá­ciu dok­la­dá, že v prí­pa­de ak by si me­no­va­ný po­ži­čal ce­lú su­mu na­raz tj. 1.350,-€, tá­to mu bo­la úro­če­ná kre­dit­ným úro­kom 22,80% po do­bu splá­ca­nia 7 ro­kov, tak cel­ko­vá vý­ška úh­ra­dy bu­de 2.712,79,-€, aj to len za pred­pok­la­du, že by bol aj ten­to úver riad­ne a pra­vi­del­ne splá­ca­ný a dl­žník sa ne­dos­ta­ne do omeš­ka­nia, kto­rým ak­ti­vu­je ďal­šie san­kčné me­cha­niz­my ako napr. tro­vy ko­na­nia, tro­vy za­stú­pe­nia, tro­vy exekuč­né­ho ko­na­nia, úro­ky z omeš­ka­nia a po­dob­ne.

Vy­šet­ro­va­teľ zá­ve­rom kon­šta­tu­je, že úlo­hou tres­tné­ho ko­na­nia nie je pos­ky­to­va­nie vy­svet­le­nia či vý­klad ozna­mo­va­te­ľo­vi v je­ho súk­rom­ných ve­ciach, ale šet­re­nie pre po­doz­re­nie z tres­tnej čin­nos­ti, kto­rú zá­ko­no­dar­ca pres­ne ur­čil a nie tú, kto­rú si ozna­mo­va­teľ vy­mie­ňu­je, resp. pred­sta­vu­je z ho­vo­ro­vé­ho vý­zna­mu slo­va úže­ra. Do­kon­ca ani v bež­nom ho­vo­ro­vom vý­zna­me ne­mož­no po­va­žo­vať úže­ru za ko­na­nie, kde si poš­ko­de­ný po­ži­čia na re­konštruk­ciu ro­din­né­ho do­mu z „kre­dit­ky“ ta­ký­to úver riad­ne nes­plá­ca, dos­tá­va sa do omeš­ka­nia a nás­led­ne tak­mer po 7 ro­koch sa do­ža­du­je tres­tné­ho stí­ha­nia úve­ro­vé­ho ve­ri­te­ľa s tým, že sa jed­ná o úžer­ní­ka.

Čo sa tý­ka sa­mot­nej vý­šky dl­hu ako aj pri­me­ra­nos­ti san­kčných me­cha­niz­mov, tie vy­šet­ro­va­teľ mô­že po­su­dzo­vať len z tres­tnop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka, nie ob­čian­sko či ob­chod­nop­ráv­ne­ho, kto­ré je v uve­de­nej prob­le­ma­ti­ke do­mi­nu­jú­ce. Uvá­dza­né zá­ve­ry nez­na­me­na­jú, že vy­šet­ro­va­teľ od­súh­la­su­je ale­bo ap­ro­bu­je prís­tup úve­ro­vé­ho ve­ri­te­ľa te­da spo­loč­nos­ti PO­DOZ­RIVÁ  s.r.o. Vy­šet­ro­va­teľ v tres­tnom ko­na­ní ne­dis­po­nu­je prá­vo­mo­cou na po­ní­že­nie roz­sa­hu dl­hu, či vy­slo­ve­nie ne­zá­kon­nos­ti jed­not­li­vých us­ta­no­ve­ní zmlúv, kto­ré mô­že viesť z zní­že­niu vý­šky sa­mot­né­ho dl­hu. Uve­de­nou prá­vo­mo­cou dis­po­nu­je vec­ne a mies­tne prís­luš­ný súd.

(krá­te­né)

                                                                                             

Vo­či uve­de­né­mu pos­tu­pu po­dal OZNA­MO­VA­TEĽ sťaž­nosť, kto­rej vy­šet­ro­va­teľ ne­vy­ho­vel a s jed­not­li­vý­mi bod­mi sa vy­spo­ria­dal nas­le­dov­ne:

 

Ob­sah sťaž­nos­ti som si riad­ne preš­tu­do­val pri­čom ho zhod­no­cu­jem nas­le­dov­ne:

1, ozna­mo­va­teľ na­mie­ta, že v ro­ku 20XX pred­sta­vo­val je­ho zá­vä­zok 1.892,88,-€ pri­čom mal uh­ra­diť su­mu 1.472,80,-€ av­šak do sú­čas­nos­ti tj. za 4 ro­ky je je­ho zá­vä­zok vo vý­ške 1.933,72,-€. K to­mu mož­no uviesť, že ozna­mo­va­teľ pra­cu­je len s jed­no­du­chým nu­me­ric­kým poh­ľa­dom na je­ho zá­vä­zok, pri­čom ab­so­lút­ne ne­be­rie do úva­hy úrok, kto­rý bol zmluv­ne sta­no­ve­ný na 22,80% v prí­pa­de ak by ne­bol v omeš­ka­ní (stra­na XX)

2, ozna­mo­va­teľ sa do­má­hal aby vy­šet­ro­va­teľ pos­tu­po­val pod­ľa je­ho pria­ní a klá­dol zá­stup­com spo­loč­nos­ti PO­DOZ­RIVÁ s.r.o. ním po­ža­do­va­né otáz­ky. Vy­šet­ro­va­teľ v pred­príp­rav­nom ko­na­ní pos­tu­pu­je sa­mos­tat­ne pri­čom pri­hlia­da na od­ôvod­ne­né návr­hy ozna­mo­va­te­ľa a pos­tu­pu­je tak, aby bo­lo zis­te­né či doš­lo k tres­tné­mu či­nu. Sa­mot­né otáz­ky však sme­ro­va­li do ob­las­ti zá­uj­mu ozna­mo­va­te­ľa a nie na preu­ká­za­nie okol­nos­tí spá­chania tres­tné­ho či­nu. K pre­cho­du zá­väz­ku doš­lo na zá­kla­de zmlu­vy zo dňa 18.10.20XX (stra­na XX) a nie v ro­ku 20XX s kto­rým ce­lý čas ozna­mo­va­teľ vo svo­jej sťaž­nos­ti ope­ro­val. Vy­šet­ro­va­teľ nie je op­ráv­ne­ný uz­ne­se­ním vy­svet­ľo­vať všet­ky nez­rov­na­los­ti, kto­ré ozna­mo­va­teľ ne­chá­pe.

3, vy­šet­ro­va­teľ má za to, že vy­šet­ro­va­ním bo­lo preu­ká­za­né, že dom­ne­lý pá­cha­teľ vo­či ozna­mo­va­te­ľo­vi nez­neu­žil je­ho tie­seň, nes­kú­se­nosť ale­bo ro­zu­mo­vú sla­bosť či je­ho roz­ru­še­nie aby si tak vy­mo­hol fi­nan­čnú vý­ho­du ako je to sta­no­ve­né v skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu úže­ry.

4, vy­šet­ro­va­teľ roz­hod­ne ne­súh­la­sí s pos­tu­pom úve­ro­vé­ho ve­ri­te­ľa. V tom­to bo­de je ale pot­reb­né pri­hliad­nuť na fakt, že ozna­mo­va­teľ aj v pod­ne­te a aj v sťaž­nos­ti v zá­sa­de ope­ru­je s ja­zy­ko­vým poj­mom úže­ra. Ten­to po­jem nie je to­tož­ný s práv­nym poj­mom. Z mno­ži­ny „úžer­ných“ ko­na­ní zá­ko­no­dar­ca vy­ňal mno­ži­nu, kto­rú sta­no­vil ako skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 235 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku. Vy­šet­ro­va­teľ zhod­no­til, že k sku­tok tak ako bol po­pí­sa­ný ozna­mo­va­te­ľom a zis­te­ný v pred­príp­rav­nej fá­ze tres­tné­ho ko­na­nia nie je tres­tným či­nom v zmys­le tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty. To ale nez­na­me­ná, že ne­moh­lo dôjsť k po­ru­še­niu us­ta­no­ve­ní § 39a Úže­ra, kto­rý špe­ci­fi­ku­je Ob­čian­sky zá­kon­ník č. 40/1964 Zb., prí­pa­de ďal­ších us­ta­no­ve­ní tý­ka­jú­cich sa spot­re­bi­teľ­ských zmlúv pod­ľa § 52 OZ prí­pad­ne ich plat­nos­ti pod­ľa § 39 OZ o kto­rých roz­ho­du­je vec­ne a mies­te prís­luš­ný súd, o čom bol pou­če­ný aj ozna­mo­va­teľ a to aj ob­sa­hom od­ôvod­ne­nia uz­ne­se­nia o od­miet­nu­tí tres­tné­ho stí­ha­nia.

 

Do­zo­ru­jú­ci pro­ku­rá­tor sťaž­nosť za­mie­tol, uz­ne­se­nie na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť.

 

 



[1] Vy­šet­ro­va­teľ vzhľa­dom k pre­doš­lým člán­kom http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a642-zmlu­va-o-di­elo-a-do­kaz­na-nu­dza-tres­tnej-cin­nos­ti-v-sta­veb­nic­tve ,  http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a533-tres­tna-cin­nost-v-su­vis­los­ti-s-neop­rav­ne­nym-uzi­va­nim-pol­no­hos­po­dar­skych-po­zem­kov ,  mož­no pô­so­bí ako „od­mie­tač“ tres­tných  ko­na­ní, av­šak pre vý­kla­do­vé úče­ly, z poh­ľa­du OČTK a jed­not­li­vých ob­las­tí tres­tnej čin­nos­ti je ne­ga­tív­ne vy­me­dzo­va­nie, vo for­me uz­ne­se­ní o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia či uz­ne­se­nia o od­miet­nu­tí tres­tné­ho stí­ha­nia v zá­ve­roch­ko­rek­tnej­šie.

[2]Tu sa teo­re­tic­ky ot­vá­ra ces­ta ap­li­ká­cie zá­ko­na o obe­tiach tres­tných či­nov skrz us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 1  písm. c) od. 6 ZoO, av­šak ani pos­tup OČTK pod­ľa § 134 ods. 4 Tres­tné­ho po­riad­ku v sú­čas­nej ap­li­kač­nej si­tuá­cií ne­ga­ran­tu­je vy­ššiu „dô­kaz­nú hod­no­tu“ pr­vot­né­ho vý­slu­chu „na ka­me­ru“ ako napr. zme­ne­ný vý­sluch poš­ko­de­né­ho po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, prí­pad­ne zme­ne­nej vý­po­ve­di na hlav­nom po­jed­ná­va­ní pred sú­dom.


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia