K problematike pojmológie a analógie k trestnému činu výroby detskej pornografie

Publikované: 06. 05. 2018, čítané: 1148 krát
 

 

K prob­le­ma­ti­ke poj­mo­ló­gie a ana­ló­gie k tres­tné­mu či­nu vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie

 

JUDr. Ing. Ti­mo­tej Ba­ďo

pro­ku­rá­tor

 

 

            Úvod­ná poz­nám­ka: Nas­le­du­jú­ci prís­pe­vok bol na­pí­sa­ný v de­cem­bri ro­ka 2017, pri­čom pô­vod­ne ne­bol ur­če­ný na pub­li­ká­ciu, ale iba na kon­zul­to­va­nie s ur­če­ným ok­ru­hom osôb. Vzhľa­dom na sku­toč­nosť, že je tá­to otáz­ka opäť ak­tuál­na, roz­ho­dol som sa člá­nok zve­rej­niť. Člá­nok zve­rej­ňu­jem v nez­me­ne­nom zne­ní.

Prís­pe­vok si kla­die za úlo­hu pou­ká­zať na ma­líg­ne za­de­fi­no­va­nie poj­mu „det­ská por­nog­ra­fia“ v Tres­tnom zá­ko­ne, kto­ré ako ne­dos­ta­tok po­zi­tív­ne­ho rie­še­nia mô­že byť ne­že­la­nou „barlič­kou“ pre pá­cha­te­ľov zá­važ­nej proti­spo­lo­čen­skej čin­nos­ti, ako aj pod­ro­biť kri­ti­ke ne­po­chyb­ne úp­rim­nú, av­šak so zá­klad­ný­mi prin­cíp­mi tres­tné­ho prá­va roz­por­nú, sna­hu or­gá­nov ap­li­ku­jú­cich prá­vo zho­jiť mar­kan­tné po­chy­be­nie zá­ko­no­dar­cu me­tó­da­mi práv­ne­ho vý­kla­du.

            V tres­tnom prá­ve hmot­nom má poj­mo­ló­gia vý­znam­né mies­to, na­koľ­ko kaž­dý po­jem v poj­mo­lo­gic­kej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na pod se­bou zjed­no­cu­je po­vin­né zna­ky ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu. Pla­tí te­da, že ak ur­či­tá skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu v se­be ob­sa­hu­je po­jem, kto­rý je v Tres­tnom zá­ko­ne za­de­fi­no­va­ný, všet­ko čo pod ten­to po­jem spa­dá je zá­kon­ným zna­kom tres­tné­ho či­nu.

Úče­lom poj­mo­ló­gie v tres­tnom prá­ve je, aby poj­my, inak bež­ne za­uží­va­né, ne­bo­li ob­sa­ho­vo iden­tic­ké, aj pre úče­ly tres­tné­ho prá­va tam, kde je to z rôz­nych dô­vo­dov ne­žia­du­ce. Na dru­hú stra­nu pri ur­či­tých poj­moch je žia­du­ce, aby tie­to pod se­ba za­hŕňa­li aj de­fi­ní­cie, kto­ré pre mi­mo-tres­tné spo­lo­čen­ské vzťa­hy nie sú ty­pic­ké, ale­bo nao­pak, bo­li ta­ké­to de­fi­ní­cie zo za­uží­va­né­ho poj­mu vy­lú­če­né.Ukáž­ko­vým prík­la­dom je tres­tnop­ráv­na de­fi­ní­cia poj­mu„vec“, do kto­rej v re­ži­me Tres­tné­ho zá­ko­na spa­da­jú aj poj­my, kto­ré nie sú ako ve­ci v ob­čian­skom ži­vo­te (po­ve­do­mí) bež­ne za­uží­va­né (napr. ov­lá­da­teľ­ná prí­rod­ná si­la). V naz­na­če­nom prík­la­de ide o exten­zív­ne za­de­fi­no­va­nie poj­mu vec vý­luč­ne­na úče­ly tres­tné­ho prá­va, čo sú­vi­sí so spo­lo­čen­skou pot­re­bou pos­tih­núť aj ko­na­nia pro­ti ta­kým ve­ciam iné­ho, kto­ré by v bež­nom chá­pa­ní ne­moh­li byť za ve­ci inak nik­dy po­va­žo­va­né. Pot­re­ba ta­ké­ho­to za­de­fi­no­va­nia poj­mov nas­tá­va aj v opač­nom sme­re, keď je ne­vyh­nut­né vy­me­dziť ur­či­tý po­jem už­šie, než ako by bol zrej­me chá­pa­ný bež­ný­mi ad­re­sát­mi prá­va.

Po­jem „det­ská por­nog­ra­fia“ je v Tres­tnom zá­ko­ne expli­cit­ne za­de­fi­no­va­ný, a to nas­le­du­jú­cou gra­ma­tic­kou for­mu­lá­ciou: „Det­skou por­nog­ra­fiou sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie zob­ra­ze­nie sku­toč­nej ale­bo pred­stie­ra­nej sú­lo­že, iné­ho spô­so­bu poh­lav­né­ho sty­ku ale­bo iné­ho ob­dob­né­ho sexuál­ne­ho sty­ku s di­eťa­ťom ale­bo oso­bou vy­ze­ra­jú­cou ako di­eťa ale­bo zob­ra­ze­nie ob­na­že­ných čas­tí te­la di­eťa­ťa ale­bo oso­by vy­ze­ra­jú­cej ako di­eťa sme­ru­jú­ce k vy­vo­la­niu sexuál­ne­ho us­po­ko­je­nia inej oso­by.“

Do ci­to­va­nej de­fi­ní­cie je dis­po­no­va­ná du­bióz­na gra­ma­tic­ká for­mu­lá­cia - slov­né spo­je­nie „...inej oso­by“, kto­rá vy­vo­lá­va op­ráv­ne­né po­chyb­nos­ti o jej ob­sa­hu a úče­le. Vý­kla­dom uve­de­né­ho v spo­ji­tos­ti so skut­ko­vou pod­sta­tou vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 Tr. zá­ko­na, sa mož­no len dom­nie­vať, že úmys­lom zá­ko­no­dar­cu bo­lo snáď z tres­tnej zod­po­ved­nos­ti vy­ňať prí­pa­dy, ke­ďo­so­ba star­šia ako 18 ro­kov pros­tred­níc­tvom tech­nic­ké­ho za­ria­de­nia za­zna­me­ná svoj kon­sen­zuál­ny sexuál­ny styk s oso­bou, kto­rá mô­že mať le­gál­ne poh­lav­ný styk, av­šak v ča­se sú­lo­že nep­rek­ro­či­la ve­ko­vú hra­ni­cu 18 ro­kov?

V práv­nic­kej ob­ci uve­de­ná si­tuácia vy­vo­lá­va po­le­mi­ku, či je mož­né ta­ké­to ko­na­nie pos­ti­ho­vať nor­ma­mi tres­tné­ho prá­va ale­bo nie. V tých­to sú­vis­los­tiach je op­ráv­ne­ným a ne­po­chyb­ne aj lo­gic­kým ar­gu­men­tom kon­šta­tá­cia, že ak by tan­go­va­ná gra­ma­tic­ká for­mu­lá­cia bo­la ap­li­ko­va­teľ­ná na vy­ššie naz­na­če­ný prí­pad, keď­by ne­ma­lo ísť o napl­ne­nie zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty na­pos­le­dy ozna­če­né­ho tres­tné­ho či­nu z dô­vo­du, že nej­de o vy­ho­to­vo­va­nie por­nog­ra­fic­ké­ho ma­te­riá­lu, kto­ré sme­ru­je k sexuál­ne­mu us­po­ko­je­niu inej oso­by (ale maximál­ne k sexuál­ne­mu us­po­ko­je­niu osôb zú­čas­tne­ných), by v in­ten­ciách práv­nej lo­gi­ky re­zul­to­va­lo v zá­ver, že by po­tom iden­tic­ké ko­na­nie ne­moh­lo byť tres­tné aj v prí­pa­doch,ak by na jed­nej stra­ne sexuál­ne­ho ak­tu vy­stu­po­va­la oso­ba mlad­šia ako 15 ro­kov, hoc aj napr. šes­ťroč­ná.

Tak­to pou­ži­tý ar­gu­ment v dis­ku­sii spra­vid­la vy­vo­lá­va „ti­cho v mies­tnos­ti“, keď aj kri­ti­ci tres­tnej rep­re­sie ku prí­pa­du v pred­chá­dza­jú­com od­se­ku prv uve­de­né­mu uz­nan­li­vo „pri­kýv­nu“ s tým, že ide o lo­gic­ký ar­gu­ment, kto­ré­ho neak­cep­to­va­nie by umož­ni­lo unik­núť tres­tnej zod­po­ved­nos­ti za skú­ma­ný trest­ný čin aj „ozaj­stným sexuál­nym de­vian­tom“.

Ide o ar­gu­men­tá­ciu zdra­vým ro­zu­mom (com­mon sen­se), kto­ré­ho inak nes­por­ná lo­gic­kosť však ne­má opo­ru v prin­cí­poch, na kto­rých je tres­tné prá­vo vy­bu­do­va­né.Ar­gu­men­tá­cia prík­la­dom bý­va v tres­tnom prá­ve inter­pre­tač­ným zjed­no­du­še­ním práv­ne ná­roč­ných otá­zok - je naj­ľah­šou ces­tou práv­nej inter­pre­tá­cie, av­šak čas­to ve­die na ces­ty tres­tným prá­vom vô­bec ne­poz­na­né.

Pred­tým než sa pus­tím do práv­ne­ho roz­bo­ru to­ho pre­čo po­va­žu­jem ta­kú­to, ar­gu­men­tá­ciu­za práv­ne neudr­ža­teľ­nú v pod­mien­kach tres­tné­ho prá­va, ne­mož­no vy­ne­chať ďal­ší z pou­ží­va­ných ar­gu­men­tov ma­jú­ce­ho pod­po­ro­vať zá­ver, že oba prík­la­dy vy­ššie v texte naz­na­če­né sú tres­tný­mi čin­mi. Oným ar­gu­men­tom je­ta­ký vý­klad, pri kto­rom pod zna­kom„...inou oso­bou“ tre­ba ro­zu­mieť oso­bu od­liš­nú od poš­ko­de­né­ho (di­eťa­ťa) te­da aj pá­cha­te­ľa.

Vy­vra­ca­júc tie­to zá­ve­ry dô­vo­dím nas­le­dov­ne:

Jed­ným zo zá­klad­ných zna­kov (kaž­dé­ho) tres­tné­ho či­nu je nás­le­dok. Ak má nás­le­dok cha­rak­ter po­ru­cho­vý, ten­to sa mô­že jed­nak pre­ja­viť ne­ga­tív­ne v ma­jet­ko­vej, osob­nej či inej sfé­re poš­ko­de­né­ho (ad­re­sát nás­led­ku tres­tné­ho či­nu), ale­bo po­zi­tív­ne v ma­jet­ko­vej, osob­nej či inej sfé­re pá­cha­te­ľa ale­bo oso­by od pá­cha­te­ľa od­liš­nej (ad­re­sá­ti úžit­ku tres­tné­ho či­nu).[1] Zjed­no­du­še­ne po­ve­da­né, napr. pri tres­tnom či­ne krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1 a nasl. Tr. zá­ko­na je ad­re­sá­tom nás­led­ku ten, ko­mu vec pat­rí ale­bo ju má op­ráv­ne­ne pri se­be a ad­re­sá­tom úžit­ku (nie­ke­dy len na krát­ky mo­ment) je ten, kto vec od­cu­dzil. V ta­kých­to prí­pa­doch nie je oso­ba ad­re­sá­ta úžit­ku v skut­ko­vej pod­sta­te expli­cit­ne uve­de­ná, na­koľ­ko je ňou vý­luč­ne pá­cha­teľ.

Do oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na je dis­po­no­va­ných množ­stvo skut­ko­vých pod­stát, kto­ré pa­mä­ta­jú aj na si­tuácie, keď oso­ba ad­re­sá­ta úžit­ku mô­že byť od­liš­ná od oso­by pá­cha­te­ľa, čo v tých­to prí­pa­doch zna­me­ná, že ad­re­sát úžit­ku je ako sú­časť ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu vy­jad­re­ný expli­cit­ne ako jej po­vin­ný znak, a to napr. pri tres­tnom či­ne pod­vo­du pod­ľa § 221 ods. 1 Tr. zá­ko­na, kto­ré­ho skut­ko­vá de­fi­ní­cia znie:

Kto (pá­cha­teľ)na ško­du cu­dzieho ma­jet­ku se­ba(ad­re­sá­tom úžit­ku je pá­cha­teľ) ale­bo iné­ho(ad­re­sá­tom úžit­ku je oso­ba od­liš­ná od pá­cha­te­ľa) obo­ha­tí tým, že uve­die nie­ko­ho do omy­lu ale­bo vy­uži­je nie­čí om­yl, a spô­so­bí tak na cu­dzom ma­jet­ku ma­lú ško­du, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na dva ro­ky.“

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že ad­re­sá­tom úžit­ku z tres­tné­ho či­nu mô­žu byť jed­nak pá­cha­teľ, kto­rý je vy­me­dze­ný gra­ma­tic­kou for­mu­lá­ciou „se­ba“, ale­bo aj oso­ba od­liš­ná od pá­cha­te­ľa za­de­fi­no­va­ná gra­ma­tic­kou for­mu­lá­ciou „iné­ho“. Opä­tov­ne zdô­raz­ňu­jem a hru­bou čia­rou podtr­hu­jem, že po­kiaľ je ad­re­sát úžit­ku (ale­bo nás­led­ku) uve­de­ný v skut­ko­vej pod­sta­te expli­cit­ne, ide o po­vin­ný znak skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, kto­rý je pot­reb­ný skú­mať a bez kto­ré­ho exis­ten­cie vznik tres­tnej zod­po­ved­nos­ti nie je mož­ný, a zá­ro­veň pla­tí, že ak je v skut­ko­vej pod­sta­te uve­de­ný expli­cit­ne, ne­mož­no ho im­pli­cit­ne (me­tó­da­mi práv­ne­ho vý­kla­du) vy­vo­dzo­vať.

Ta­ká­to konštruk­cia tres­tných či­nov nie je oje­di­ne­lá, ale prá­ve nao­pak, pra­vi­del­ne sa vy­sky­tu­jú­ca, a to v nie­koľ­ko de­siat­kach skut­ko­vých pod­stát uve­de­ných v oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na.

Spo­me­nu­tý typ konštruk­cie ob­sa­hu­je aj trest­ný čin vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 ods. 1 Tr. zá­ko­na, hoc nie na pr­vý poh­ľad roz­lí­ši­teľ­nú. V sú­vis­los­ti so skut­ko­vý­mi pod­sta­ta­mi tres­tných či­nov, kto­ré ob­sa­hu­jú Tres­tným zá­ko­nom za­de­fi­no­va­ný po­jem,si tre­ba uve­do­miť, že de­fi­ní­cia toh­to poj­mu nie je­je­ho voľ­nou inter­pre­tá­ciou, kto­rá je or­gá­nu ap­li­ku­jú­ce­mu prá­vo k dis­po­zí­cii, ale je prís­nym pra­vid­lom, kto­ré­ho pou­ži­tie je ne­vyh­nut­né. „Det­ská por­nog­ra­fia“ je zjed­no­te­ný po­jem, kto­rý ob­sa­hu­je (via­ce­ré) zá­kon­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty kaž­dé­ho tres­tné­ho či­nu, kto­rý dot­knu­tý po­jem ob­sa­hu­je. Zna­ky sub­su­mo­va­né pod zjed­no­te­ný­po­jem mô­žu byť vy­me­dze­né al­ter­na­tív­ne ale­bo ku­mu­la­tív­ne, vždy sú však in­teg­rál­nou sú­čas­ťou skut­ko­vej pod­sta­ty sú­vi­sia­ce­ho tres­tné­ho či­nu, aj keď z hľa­dis­ka štruk­tú­ry Tres­tné­ho zá­ko­na sto­ja mi­mo skut­ko­vých pod­stát; hmot­nop­ráv­ne sú však ich ne­vyh­nut­nou sú­čas­ťou, lat. ver­ba illat vel re­la­ta in­ses­se vi­den­tur (slo­vá na kto­ré sa od­ka­zu­je, sa pok­la­da­jú za za­hr­nu­té v texte). Na prík­la­doch uve­de­né, ak by sme z kto­rej­koľ­vek skut­ko­vej pod­sta­ty vy­ňa­li napr. slo­vo „vec“ a v tej­to skut­ko­vej pod­sta­te ho nah­ra­di­li ce­lou je­ho de­fi­ní­ciou pod­ľa § 130 ods. 1 Tr. zá­ko­na, zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty sa nez­me­nia. Ak by sme v skut­ko­vých pod­sta­tách nah­ra­di­li slo­vo „di­eťa“ je­ho de­fi­ní­ciou pod­ľa § 127 ods. 1 Tr. zá­ko­na, skut­ko­vá pod­sta­ta rov­na­ko os­tá­va nez­me­ne­ná.

Pre úče­ly toh­to prís­pev­ku si skús­me zos­truč­niť skut­ko­vú pod­sta­tu skú­ma­né­ho tres­tné­ho či­nu vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 ods. 1 Tr. zá­ko­na vý­be­rom z množ­stva al­ter­na­tív­ne vy­me­dze­ných zá­kon­ných zna­kov tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu v jed­no tres­tnop­ráv­ne re­le­van­tné ko­na­nie:

Kto zís­ka di­eťa na vý­ro­bu zob­ra­ze­nia poh­lav­né­ho sty­ku s di­eťa­ťom sme­ru­jú­ce k vy­vo­la­niu sexuál­ne­ho us­po­ko­je­nia inej oso­by, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na šty­ri ro­ky až de­sať ro­kov.

A te­raz s po­môc­ka­mi:

Kto (pá­cha­teľ) zís­ka­die­ťa­na vý­ro­bu zob­ra­ze­nia poh­lav­né­ho sty­ku s di­eťa­ťom sme­ru­jú­ce k vy­vo­la­niu sexuál­ne­ho us­po­ko­je­nia inej oso­by(ad­re­sát úžit­ku), pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na šty­ri ro­ky až de­sať ro­kov.

Z tak­to ad hoc zjed­no­du­še­nej skut­ko­vej pod­sta­ty je ne­po­chyb­né, že ad­re­sát úžit­ku je v skut­ko­vej pod­sta­te skú­ma­né­ho tres­tné­ho či­nu vy­jad­re­ný expli­cit­neje te­da ob­li­ga­tór­nym zna­kom so všet­ký­mi hmot­nop­ráv­ny­mi účin­ka­mi.

Skú­ma­júc štruk­tú­ru skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na na­chá­dza­me pra­vid­lo, že po­kiaľ mô­že byť ad­re­sá­tom úžit­ku ako oso­ba od­liš­ná od pá­cha­te­ľa, tak aj sám pá­cha­teľ tres­tné­ho či­nu, gra­ma­tic­ká for­mu­lá­cia „iné­ho“, „iné­mu“ a pod. ne­pos­ta­ču­je a vždy k nej mu­sí pris­tú­piť aj gra­ma­tic­ká for­mu­lá­cia „se­ba“, „se­be“ a pod. Ako som už vy­ššie spo­me­nul, ta­ká­to konštruk­cia sa vy­sky­tu­je v de­siat­kach skut­ko­vých pod­stát.

Je te­da oso­bit­nou čas­ťou Tres­tné­ho zá­ko­na us­tá­le­né a tiež gra­ma­tic­ky a šty­lis­tic­ky lo­gic­ké, že sa­mot­ná gra­ma­tic­ká for­mu­lá­cia „iné­ho“, „iné­mu“ a pod. nik­dy ne­mô­že v se­be za­hŕňať aj pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu! Sim­pli­cit­ne; iná než čer­ve­ná far­ba, bu­de vždy kaž­dá far­ba ok­rem čer­ve­nej!

Pri tres­tnom či­ne vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 Tr. zá­ko­na sub­su­má­cia pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu  pod gra­ma­tic­kú for­mu­lá­ciu „inej oso­by“ má opo­ru je­di­ne v že­la­ných zá­ve­roch, nie však v prin­cí­poch tres­tné­ho prá­va. Pri ap­li­ká­cii prá­va je bez ďal­šie­ho pot­reb­né od­miet­nuť ta­ký prís­tup, pri kto­rom sa pri pr­vot­nom za­de­fi­no­va­ní zá­ve­ru až ex post mo­de­lu­jú práv­ne úva­hy, aby sa vy­tvo­ril pot­reb­ný pred­pok­lad pre že­la­ný zá­ver!“[2] Je­di­ný mož­ný prís­tup je prá­ve opač­ný: prv vý­klad, nes­kôr práv­ne zá­ve­ry.

Pri tres­tnom či­ne vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 Tr. zá­ko­na niet práv­ne­ho zá­kla­du, pre kto­rý by sme od za­uží­va­né­ho pra­vid­la moh­li prejsť k vý­nim­ke.

 V sú­vis­los­ti s uve­de­ným neob­sto­jí ani vy­ššie spo­me­nu­tý práv­ny zá­ver, že inou oso­bou je oso­ba od­liš­ná od poš­ko­de­né­ho. V ta­kom­to prí­pa­de by iš­lo opäť o oje­di­ne­lú vý­nim­ku, ku kto­rej inter­pre­tač­né­ho pod­kla­du v tres­tnom prá­ve niet.

A čo viac:

Skut­ko­vé pod­sta­ty tres­tných či­nov ma­jú po­va­hu zá­ka­zu(nor­ma­tív­nej ve­ty). Ich ad­re­sá­tom pri ich po­ru­še­ní je pá­cha­teľ tres­tné­ho či­nu, vo­či kto­ré­mu pô­so­bia rep­re­sív­ne, a pred spá­cha­ním tres­tné­ho či­nu je ich ad­re­sá­tom kaž­dý, kto by sa tres­tné­ho či­nu mo­hol do­pus­tiť, a to s účin­ka­mi pre­ven­tív­ny­mi. Skut­ko­vá pod­sta­ta „pre­ho­vá­ra“ ku kaž­dej tres­tnej zod­po­ved­nej oso­be (mož­né­mu pá­cha­te­ľo­vi) s ob­sa­hom, za akých pod­mie­nok (hypo­té­za a dis­po­zí­cia práv­nej nor­my) ho mô­že pos­tih­núť nás­le­dok (san­kcia). Pria­mym ad­re­sá­tom skut­ko­vej pod­sta­ty  tres­tné­ho či­nu v žiad­nom prí­pa­de nie je poš­ko­de­ný. Ak te­da práv­na nor­ma „pre­ho­vá­ra“ k jej po­ru­šo­va­te­ľo­vi (ale­bo oso­be, kto­rá by sa jej po­ru­še­nia moh­la teo­re­tic­ky do­pus­tiť), a v tých­to sú­vis­los­tiach v rám­ci zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty v čas­ti ad­re­sá­ta úžit­ku tres­tné­ho či­nu ho expli­cit­ne de­fi­nu­je gra­ma­tic­kou for­mu­lá­ciou „inej oso­by“, „iné­mu“, „iné­ho“ a pod., mu­sí z hľa­dis­ka práv­nej is­to­ty, ako aj neodškrie­pi­teľ­nej lo­gi­ky pla­tiť im­pe­ra­tív, že ta­kou­to oso­bou je ho­cik­to­rá oso­ba, s vý­nim­kou oso­by, kto­rá je práv­nou nor­mou „os­lo­ve­ná“.

Opäť zjed­no­du­še­ne; ak sa v rám­ci roz­ho­vo­ru k nie­ko­mu pri­ho­vá­ram a spo­mí­nam pri­tom „iné oso­by“, je nie­len lo­gic­ké, ale aj ja­zy­ko­vo-šty­lis­tic­ky ne­vyh­nut­né, že mô­že ísť iba o oso­by od­liš­né od ad­re­sá­ta môj­ho zde­le­nia.

Po­kiaľ by zá­ko­no­dar­ca pot­re­bo­val up­ra­viť ur­či­tý ok­ruh spo­lo­čen­ských vzťa­hov, pri kto­rom pou­ži­tie spo­me­nu­té­ho im­pe­ra­tí­vu by ne­bo­lo dos­ta­ču­jú­ce ale­bo inak vhod­né, mu­sel by ok­ruh sub­jek­tov de­fi­no­vať od­liš­ne, a to s ur­ču­jú­cim kri­té­riom, od kto­ré­ho sa po­tom pen­zum „iných osôb“ od­ví­ja, napr. „iný než poš­ko­de­ný“, „inej než blíz­kej oso­be“ atp.

Bez ab­sen­cie ur­ču­jú­ce­ho kri­té­ria mož­no ap­li­ko­vať je­di­ne spo­me­nu­tý (de­fault­ný) im­pe­ra­tív a nik­dy si ne­mož­no ur­ču­jú­ce kri­té­rium vy­vo­dzo­vať me­tó­dou práv­ne­ho vý­kla­du. Pri opač­nom prís­tu­pe by zá­ko­no­dar­ca hral so sub­jek­tmi prá­va hru „Há­daj, na čo mys­lím!“, čo je v pod­mien­kach práv­ne­ho štá­tu za­lo­že­né­ho (aj) na prin­cí­pe práv­nej is­to­ty a prio­ri vy­lú­če­né.

Zá­ve­rom prís­pev­ku pris­tu­pu­jem k ob­jas­ne­niu to­ho, k po­ru­še­niu akých fun­da­men­tál­nych zá­kla­dov tres­tné­ho prá­va by ne­vyh­nut­ne doš­lo, pri sna­he zho­jiť ne­dos­ta­tok le­gis­la­tív­nej čin­nos­ti zá­ko­no­dar­cu me­tó­da­mi práv­ne­ho vý­kla­du, a te­da lat. Poe­na­lia nullo mo­do sunt exten­den­da (tres­tné pred­pi­sy sa žiad­nym spô­so­bom ne­ma­jú vy­kla­dať roz­ši­ru­jú­co).

Ana­ló­gia, inak uži­toč­ný nás­troj prá­va, kto­rý v pos­led­nom ča­se vy­stu­pu­je do pop­re­dia, po­dlie­ha v pod­mien­kach tres­tné­ho prá­va ne­po­rov­na­teľ­ne prís­nej­šie­mu re­ži­mu, než je to­mu v iných práv­nych od­vet­viach. Je ab­so­lút­ny zá­kaz nep­ri­púš­ťa­jú­ci žiad­ne vý­nim­ky, pou­žiť ana­ló­giu v tres­tnom prá­ve v nep­ros­pech pá­cha­te­ľa, a for­tio­ri v tres­tnom prá­ve hmot­nom. Exten­zív­ny vý­klad v tres­tnom prá­ve v nep­ros­pech pá­cha­te­ľa nie je mož­ný(cri­mi­na­lia sunt res­trin­gen­da) a tres­tné nor­my tre­ba vy­kla­dať dos­lov­ne sme­rom k reš­trik­tív­ne­mu. Zá­kaz exten­zív­ne­ho vý­kla­du je pro­jek­ciou ús­tav­nej zá­sa­dy (čl. 49 Ústa­vy SR), že len zá­kon us­ta­no­ví, kto­ré ko­na­nie je tres­tným či­nom. Ne­dos­ta­tok po­zi­tív­ne­ho rie­še­nia nie je mož­né zho­jiť ana­ló­giou či roz­ši­ru­jú­cim vý­kla­dom. V tres­tnom prá­ve mu­sí ne­vyh­nut­ne pla­tiť lat. Nul­la poe­na, nullum cri­men si­ne le­ge cer­ta et stric­ta - žiad­ny trest­ný čin bez jas­né­ho a kon­krét­ne­ho zá­ko­na. Me­dze­ra v zá­ko­ne či du­bióz­na konštruk­cia skut­ko­vej pod­sta­ty mu­sí vždy sved­čiť v pros­pech pá­cha­te­ľa a ne­mô­že vy­tvá­rať inter­pre­tač­ný pries­tor k pos­ti­hu „pá­cha­te­ľa“.

Ak je te­da le­gis­la­tív­ne rie­še­nie vo vzťa­hu k tres­tné­mu či­nu vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 Tr. zá­ko­na nev­hod­né ale­bo ne­dos­ta­toč­né, nie je mož­né dos­pieť k od­liš­ným zá­ve­rom inter­pre­tač­ne.[3] Len to je tres­tným, čo je za tres­tné v zá­ko­ne vy­slo­ve­ne ozna­če­né. Ta­ká­to po­žia­dav­ka vý­slov­nej úp­ra­vy tres­tné­ho či­nu v zá­ko­ne má svo­je zá­važ­né dôs­led­ky. Ov­plyv­ňu­je pre­dov­šet­kým inter­pre­tá­ciu do tej mie­ry, že vy­lu­ču­je pod­sú­va­nie tres­tným poj­mom vý­zna­my, kto­ré zo zá­ko­na vy­slo­ve­ne ne­vyp­lý­va­jú.[4] Bod­ku k uve­de­né­mu pos­ky­tu­je práv­ne per­fek­tná práv­na ve­ta sta­no­vis­ka č. 1 Zbier­ky sta­no­vísk NS a roz­hod­nu­tí sú­dov SR č. 5/2017: „Pri dodr­ža­ní zá­sa­dy ne­roz­ši­ro­va­nia pod­mie­nok tres­tnos­ti či­nu nad rá­mec zá­ko­na (vy­plý­va­jú­cej z us­ta­no­ve­nia čl. 49 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a § 8 Tres­tné­ho zá­ko­na) nie je mož­né ani vec­nú me­dze­ru v zá­ko­ne (v zmys­le ne­dos­tat­ku tres­tnos­ti ur­či­té­ho ko­na­nia) rie­šiť exten­zív­nym vý­kla­dom zá­ko­na ale­bo pou­ži­tím ana­ló­gie, ale len pro­fu­tu­ro pros­tred­níc­tvom zá­ko­no­dar­cu (zme­nou ale­bo dopl­ne­ním zá­ko­na).“

Ako naj­schod­nej­ším rie­še­ním sa mi pre­to ja­ví zho­je­nie le­gis­la­tív­ne­ho ne­dos­tat­ku za­de­fi­no­va­ním poj­mu „det­ská por­nog­ra­fia“ spô­so­bom ob­dob­ným ako v čes­kej práv­nej úp­ra­ve, kde sa­mot­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu vý­ro­by a ji­né­ho­nak­lá­dá­ní s dětskou por­nog­ra­fií pod­ľa § 192 ods. 1 Zá­ko­na č. 40/2009 Sb. jed­nak taxatív­ne vy­me­dzu­je cha­rak­ter por­nog­ra­fic­ké­ho di­ela (fo­tog­ra­fic­ké, fil­mo­vé, po­čí­ta­čo­vé, elek­tro­nic­ké), av­šak zá­ro­veň sa­mot­ný po­jem „por­nog­ra­fic­ké­ho di­ela“ je ot­vo­re­nou mno­ži­nou, kto­rá je ši­kov­ne dopl­ne­ná pr­vkom práv­ne­ho po­zi­ti­viz­mu (v tej­to čas­ti ob­dob­ne ako u nás) keď hmot­ným pred­me­tom úto­ku mô­že byť aj oso­ba, kto­rá ako di­eťa len vy­ze­rá.

Úče­lom prís­pev­ku bo­lo pou­ká­zať na chy­bu v le­gis­la­tív­nej čin­nos­ti zá­ko­no­dar­cu spo­čí­va­jú­cu v uzá­ko­ne­ní du­bióz­nej de­fi­ní­cie poj­mu, kto­rý vy­tvá­ra „ma­ni­pu­lač­ný pries­tor“ pre pá­cha­te­ľov zá­važ­nej proti­spo­lo­čen­skej čin­nos­ti, na­koľ­ko v zmys­le mnou pre­zen­to­va­ných zá­ve­rov je nor­ma­mi tres­tné­ho prá­va ne­pos­tih­nu­teľ­né kaž­dé ko­na­nie, kto­rým niek­to vy­rá­ba det­skú por­nog­ra­fiu, a to bez oh­ľa­du na vek di­eťa­ťa, ak to­to ko­na­nie nie je mo­ti­vo­va­né poh­nút­kou vy­ro­biť ju pre úče­ly sexuál­ne­ho us­po­ko­je­nia inej oso­by.



[1] Ad­re­sá­tom nás­led­ku pri tres­tných či­noch chrá­nia­cich ve­rej­ný zá­ujem mô­že byť aj ve­rej­ný zá­ujem.

[2]DUĽA, L.: Ul­ti­ma­ra­tio v tres­tnom prá­ve – prin­cíp, zá­kon a prax. Zbor­ník z kon­fe­ren­cie 22. Slo­ven­ské dni prá­va. Bra­tis­la­va 13.- 14. ok­tób­ra 2016, s. 83-96.

[3]Sta­no­vis­ko č. 1 Zbier­ky sta­no­vísk NS a roz­hod­nu­tí sú­dov SR 1/2017).

[4]Ke­pert, J.: Pra­ha - Br­no: Or­bis 1938. Ana­lo­gie v tres­tním prá­vu.


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia