Vzájomná interakcia páchateľa a obete trestného činu nebezpečného prenasledovania

Publikované: 23. 09. 2018, čítané: 1198 krát
 

 

Autor:  JUDr. Ali­ca Fe­do­ro­vá,  ad­vo­kát­ska kon­ci­pien­tka v Mi­cha­lov­ciach, exter­ná dok­to­ran­dka, Ka­ted­ra de­jín štá­tu a prá­va

 Vzá­jom­ná inter­ak­cia pá­cha­te­ľa a obe­te tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia tzv. stal­kin­gu

 

Úvod

Cie­ľom toh­to člán­ku je ob­jas­niť vzá­jom­nú inter­ak­ciu pá­cha­te­ľa a obe­te tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia tak­zva­né­ho ,,stal­kin­gu“, všeo­bec­ne po­va­žo­va­né­ho za špe­ci­fic­kú va­rian­tu ná­si­lia, kto­ré­ho hlav­ným zna­kom je ob­se­sív­ne up­nu­tie sa zná­me­ho ale­bo nez­ná­me­ho pá­cha­te­ľa na ur­či­tú oso­bu, kto­rú nás­led­ne ob­ťa­žu­je a pre­ja­vu­je jej ne­vy­žia­da­nú a nech­ce­nú po­zor­nosť. Stal­king sa po­va­žu­je za re­la­tív­ne mo­der­ný fe­no­mén a ako o ot­vo­re­nom prob­lé­me sa o ňom dis­ku­tu­je pre­dov­šet­kým z hľa­dis­ka kri­mi­no­ló­gie, kri­mi­nál­nej psy­cho­ló­gie a tres­tné­ho prá­va. Stal­king ako  so­ciál­no - pa­to­lo­gic­ký jav bol do náš­ho práv­ne­ho po­riad­ku  za­kot­ve­ný  1. sep­tem­bra 2011 v po­do­be tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia, ke­dy sa Slo­ven­ská re­pub­li­ka za­ra­di­la me­dzi kra­ji­ny, kde je ne­bez­peč­né pre­nas­le­do­va­nie kri­mi­na­li­zo­va­né a kla­si­fi­ko­va­né ako trest­ný čin. Na­koľ­ko prob­le­ma­ti­ka tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia je veľ­mi roz­siah­la a mož­no ju skú­mať z via­ce­rých as­pek­tov, bliž­šie sa za­me­riam na stal­king, z hľa­dis­ka fo­ren­zno - psy­chia­tric­ké­ho po­su­dzo­va­nia pá­cha­te­ľa a obe­te toh­to tres­tné­ho či­nu.

1. Vy­me­dzenie poj­mu stal­king

Vik­ti­mo­lo­gic­ky je za­ují­ma­vým trest­ný či­nom, trest­ný čin ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia, tzv. stal­king, kto­ré­ho pod­sta­ta spo­čí­va v tom, že dl­ho­do­bo, sys­te­ma­tic­ky a čas­to do­chá­dza k psy­cho­te­ro­ru, kto­ré­ho sa do­púš­ťa zná­my a nez­ná­my pá­cha­teľ. Sku­toč­ným mo­tí­vom pre­nas­le­do­va­nia je vy­hľa­dá­va­nie kon­tak­tu s blíz­kou oso­bou, zís­ka­nie kon­tro­ly nad obe­ťou a v ne­pos­led­nom ra­de aj roz­hod­nu­tie pá­cha­te­ľa zni­čiť bla­ho, te­da psy­chic­ké i te­les­né zdra­vie obe­te.

 Me­dzi pr­vých od­bor­ní­kov skú­ma­jú­cich fe­no­mén ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia pat­rí ame­ric­ký fo­renz­ný psy­chiater Park Di­etz, kto­rý nás­led­ne, čo stal­ker spá­chal aten­tát na pre­zi­den­ta Ro­nal­da Rea­ga­na, bol po­ve­re­ný vy­pra­co­va­ním štú­die, kto­rej cie­ľom bo­lo zis­tiť, či v lis­toch ad­re­so­va­ných oso­bám z ve­rej­né­ho ži­vo­ta sa da­jú zis­tiť sig­ná­ly sved­čia­ce pre bu­dú­ce ná­si­lie zo stra­ny pre­nas­le­do­va­te­ľa.

Stal­king je po­va­žo­va­ný za zlo­čin 90. ro­kov 20. sto­ro­čia, pre­to­že v tom­to ob­do­bí fe­no­mé­ny pre­nas­le­do­va­nia na se­ba str­há­va­jú vý­raz­nej­ší zá­ujem od­bor­ní­kov, kto­rý bol vy­vo­la­ný sku­toč­ný­mi prí­pad­mi pre­nas­le­do­va­nia pro­mi­nen­tov, tr­pia­cich ne­vy­žia­da­nou a ob­ťa­žu­jú­cou po­zor­nos­ťou svo­jich ob­di­vo­va­te­ľov.

Po­kiaľ ide o pô­vod an­glic­ké­ho slo­va stal­king, tak v re­či lov­cov zna­me­nal ,,sto­po­va­nie, res­pek­tí­ve sto­po­va­ním uš­tvať lo­ve­nú zver k smr­ti.“ Z poh­ľa­du kri­mi­no­ló­gie je stal­king de­fi­no­va­ný ako úmy­sel­né, svoj­voľ­né pre­nas­le­do­va­nie a ob­ťa­žo­va­nie inej oso­by, kto­rá zni­žu­je kva­li­tu ži­vo­ta a oh­ro­zu­je jej bez­peč­nosť.

Je­ho pria­mym nás­led­kom je zá­važ­né na­ru­še­nie súk­ro­mia, osob­nej slo­bo­dy a ľud­skej dôs­toj­nos­ti obe­te, pri­čom v zá­važ­nej­ších prí­pa­doch mô­že ta­ké­to ne­bez­peč­né pre­nas­le­do­va­nie  poš­ko­diť du­šev­né  i te­les­né zdra­vie obe­te, či do­kon­ca oh­ro­ziť jej ži­vot.

Pre­nas­le­do­va­nie te­da mô­že­me súhr­nne cha­rak­te­ri­zo­vať ako sús­tav­né a exce­sív­ne ob­ťa­žo­va­nie dru­hej oso­by pre­jav­mi ne­vy­žia­da­nej po­zor­nos­ti, v zá­sa­de buď údaj­ným ale­bo sku­toč­ným ob­di­vom, ale­bo po­ci­ťo­va­ným hne­vom či pom­stou. Mo­ti­vá­cia pá­cha­te­ľa však mô­že byť rôz­na, a to od reak­cie na od­miet­nu­tie až po fi­nanč­ný zisk. Pre­nas­le­do­va­nie sa vy­sky­tu­je me­dzi oso­ba­mi, kto­ré ma­jú ale­bo ma­li sku­toč­né vzťa­hy ( in­tím­ny, pra­cov­ný, su­sed­ský ), ale tiež me­dzi oso­ba­mi, kto­ré sa nik­dy nes­tret­li ( pre­nas­le­do­va­nie ce­leb­rít, po­li­ti­kov ).[1]

2.  Ty­pic­ké spô­so­by sprá­va­nia sa pre­nas­le­do­va­te­ľov

Sprá­va­nie stal­ke­rov je po ja­vo­vej strán­ke znač­ne roz­ma­ni­té. Pre­nas­le­do­va­teľ mô­že pou­ží­vať ile­gál­ne pros­tried­ky ( nap­rík­lad ni­če­nie cu­dzích ve­cí, oho­vá­ra­nie, pod­vo­dy ), ale tiež zá­kon­né a všeo­bec­ne neš­kod­né pos­tu­py ( po­sie­la­nie lis­tov ale­bo dar­če­kov, te­le­fo­no­va­nie a pod. ). Jed­not­li­vé ak­ti­vi­ty sa­my o se­be eš­te ne­zak­la­da­jú ne­bez­peč­né pre­nas­le­do­va­nie, pre­to­že dô­le­ži­tá je cel­ko­vá sklad­ba a naj­mä re­ťa­ze­nie tých­to ak­ti­vít.

Po­kus o kon­takt pros­tred­níc­tvom ko­mu­ni­kač­ných pros­tried­kov

Sú­čas­ný ži­vot­ný št­ýl vy­tvá­ra pre pre­nas­le­do­va­te­ľov veľ­mi vhod­né pod­mien­ky, na­koľ­ko ko­mu­ni­kač­né pros­tried­ky pos­ky­tu­jú cel­kom ne­ná­roč­né a jed­no­du­ché mož­nos­ti pre ob­ťa­žo­va­nie vy­hliad­nu­tej obe­te. Pre­nas­le­do­va­teľ ju mô­že dep­tať sys­te­ma­tic­ky a bez veľ­kých in­ves­tí­cii. Zo všeo­bec­né­ho úsud­ku je pri­tom zrej­mé, že množ­stvo te­le­fo­ná­tov ale­bo iných kon­tak­tov bez pat­rič­né­ho vec­né­ho dô­vo­du a bez vy­žia­da­nia, do­kon­ca pro­ti vô­li obe­te, prek­ra­ču­je únos­nú hra­ni­cu. K ra­fi­no­va­nej­ším spô­so­bom sprá­va­nia sa pá­cha­te­ľa pat­rí umies­tňo­va­nie pí­som­ných od­ka­zov na pra­cov­ný stôl obe­te, za stie­ra­če au­ta, či do­kon­ca pria­mo do jej vo­zid­la. Do tej­to sku­pi­ny be­ha­vio­rál­nych ak­ti­vít pat­rí rov­na­ko aj za­sie­la­nie rôz­nych ve­cí ale­bo me­nej sym­bo­lic­kých pred­me­tov, prí­pad­ne ich za­ne­chá­va­nie v blíz­kos­ti obe­te. Po­ku­sy o kon­takt spra­vid­la za­hŕňa­jú aj za­stra­šo­va­nie a vy­hráž­ky, no ich ob­sa­hom mô­žu byť do­kon­ca aj neut­rál­ne od­ka­zy, či slo­vá pl­né lás­ky a ob­di­vu.

 Vy­hľa­dá­va­nie fy­zic­kej blíz­kos­ti obe­te, slie­de­nie

Po­zo­ro­va­nie či strá­že­nie byd­lis­ka obe­te, pos­tá­va­nie pred mies­tom jej pra­co­vis­ka ale­bo de­monštra­tív­na prí­tom­nosť na mies­tach, kde obeť trá­vi svoj voľ­ný čas sú ty­pic­ký­mi pre­jav­mi pre­nas­le­do­va­te­ľov.

Oso­čo­va­nie, de­val­vá­cia, nát­lak a psy­chic­ké dep­ta­nie

Až v po­lo­vi­ci prí­pa­dov pre­nas­le­do­va­nia sa pá­cha­teľ uchy­ľu­je k oso­čo­va­niu a lži­vým ob­vi­ne­niam. Cel­kom bež­né je nap­rík­lad zve­rej­ne­nie te­le­fón­ne­ho čís­la obe­te s tým, že pos­ky­tu­je sexuál­ne služ­by cez te­le­fón ale­bo po­da­nie fa­loš­né­ho in­ze­rá­tu do ľu­bo­voľ­nej in­zer­cie. Do tej­to sku­pi­ny spa­da­jú tiež všet­ky ak­ti­vi­ty pre­nas­le­do­va­te­ľa, kto­rý­mi chce dos­tať obeť pod tlak. Mô­že ísť o poš­ko­dzo­va­nie jej ma­jet­ku ( pre­pich­nu­tie pneu­ma­tík u vo­zid­la, us­klad­ne­nie od­pa­du na jej po­zem­ku), vnik­nu­tie do jej súk­ro­mia za úče­lom od­cu­dzenia ur­či­tých sym­bo­lic­kých ve­cí ( fo­tog­ra­fie, osob­né fo­tog­ra­fie, spod­né prád­lo ). Zvláš­tne sú nap­rík­lad aj úto­ky vo­či do­má­cim zvie­ra­tám.

Po­ku­sy o kon­takt pros­tred­níc­tvom tre­tej oso­by

       Ten­to št­ýl je ozna­čo­va­ný ako ,,stal­king by proxy“ a re­gis­tru­je­me ho asi v tre­ti­ne prí­pa­dov pre­nas­le­do­va­nia. Pá­cha­teľ pres­ved­či­vo zma­ni­pu­lu­je svo­je oko­lie a nie­ke­dy aj oko­lie obe­te. Pres­ved­čí ju nap­rík­lad o tom, že obe­ťou pre­nas­le­do­va­nia je vlas­tne on sám. Oko­lie nás­led­ne zor­ga­ni­zu­je vzá­jom­ne stret­nu­tie, do­ho­vá­ra obe­ti, aby bo­la ro­zum­ná ale­bo in­for­mu­je pre­nas­le­do­va­te­ľa o zá­me­roch sku­toč­nej obe­te.

Fy­zic­ké ná­si­lie

Me­dzi od­bor­ník­mi pa­nu­jú rôz­ne ná­zo­ry na to, čo všet­ko mô­že­me pod fy­zic­ké ná­si­lie pri stal­kin­gu za­hr­núť. Via­ce­rí od­bor­ní­ci na fy­zic­ké ná­si­lie po­va­žu­jú za stal­king už vy­tr­va­lé bú­še­nie ale­bo ko­pa­nie do dve­rí, iní pra­cu­jú s prís­nej­ším vy­me­dze­ním a za fy­zic­ké ná­si­lie po­va­žu­jú, naj­mä na­pá­da­nie osôb a sexuál­ne ata­ky, vrá­ta­ne zná­sil­ne­nia. Ná­sil­nos­ti v po­do­be fy­zic­kých úto­kov po­sú­va­jú stal­king tak­mer vždy z ka­te­gó­rie ľah­ších prí­pa­dov až do zá­važ­nej­ších káuz. Ra­ny, ko­pan­ce a úde­ry sú ob­vyk­le vní­ma­né ako sig­nál zvý­še­né­ho oh­ro­ze­nia obe­te. K zá­važ­né­mu fy­zic­ké­mu úto­ku po­mo­cou zbra­ne ale­bo škr­te­ním mô­že dôjsť náh­le aj v si­tuáciách, ke­dy sa obe­ti pred­tým da­ri­lo vy­hý­bať sa stret­nu­tiu so svo­jím pre­nas­le­do­va­te­ľom. Pre­nas­le­do­va­teľ oh­ro­zu­je svo­ju obeť aj vy­uži­tím mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la.

Zvláš­tnos­ťou extrém­ne­ho fy­zic­ké­ho ná­si­lia je je­ho pred­chá­dza­jú­ce oh­lá­se­nie, kto­ré spo­čí­va v tom, že pre­nas­le­do­va­teľ sa uchy­ľu­je k tzv. aví­zu, čo zna­me­ná, že to čo chce spra­viť, pred­tým ozná­mi svo­jej obe­ti. Avi­zu­je aj naj­ťaž­šie zlo­či­ny, ako vraž­du a cel­kom ot­vo­re­ne ozná­mi, ke­dy ju us­ku­toč­ní a akým spô­so­bom ju vy­ko­ná.

 Cy­ber­stal­king

Cy­ber­stal­king pred­sta­vu­je zvláš­tnu po­do­bu stal­kin­gu. Ten­to po­jem po pr­výk­rát pou­žil Deir­men­jian a cha­rak­te­ri­zo­val ho ako stal­king v ky­ber­ne­tic­kom pries­to­re, te­da pre­nas­le­do­va­nie pros­tred­níc­tvom inter­ne­tu. Ku ky­ber­stal­kin­gu pat­rí naj­mä:

·        za­sie­la­nie ob­ťa­žu­jú­cich e-mai­lov

·        ne­ga­tív­ne sprá­vy o obe­ti v rôz­nych chat- roo­moch

·        ne­vy­žia­da­né pre­zen­tá­cie obe­te na rôz­nych mies­tach v inter­ne­to­vom pries­to­re

·        vy­hrá­ža­nie sa pros­tred­níc­tvom inter­ne­tu, elek­tro­nic­ká sa­bo­táž ( za­ví­ro­va­nie po­čí­ta­ča, slie­de­nie v po­čí­ta­či obe­te, od­cu­dzo­va­nie elek­tro­nic­kých dát a pod. )

Inter­net pos­ky­tu­je sku­toč­ne roz­siah­le mož­nos­ti pre stal­ke­rov, ako ano­nym­ne, dl­ho­do­bo a sys­te­ma­tic­ky dep­tať vy­hliad­nu­tú obeť. Pá­cha­teľ­mi sú po­väč­ši­ne mu­ži, no v ro­ly obe­te vy­stu­pu­jú pre­dov­šet­kým že­ny. Aj u cy­ber­stal­kin­gu je vy­ššia prav­de­po­dob­nosť, že pre­nas­le­do­va­teľ a je­ho obeť sa poz­na­jú z reál­ne­ho sve­ta a ma­li pred­tým bliž­ší ale­bo in­tím­ny vzťah. Na dru­hej stra­ne je at­rak­tív­ny pre šir­šiu šká­lu pre­nas­le­do­va­te­ľov, pre­to­že je ľah­ko dos­tup­ný. Bez veľ­kých nák­la­dov a in­ves­tí­cii umož­ňu­je sús­tav­ne te­ro­ri­zo­vať obeť, a to aj na veľ­kú vzdia­le­nosť.

3. Dru­hy stal­kin­gu

Pre­nas­le­do­va­nie je dnes vní­ma­né ako za­stre­šu­jú­ci po­jem, kto­rý za­hŕňa rôz­ne dru­hy ale­bo ty­py toh­to kom­plexné­ho ja­vu. Nás­led­ne pos­kyt­ne­me je­ho roz­čle­ne­nie do nie­koľ­kých preh­ľad­ných va­riant.

Väč­ši­na od­bor­ní­kov v pr­vom kro­ku di­fe­ren­cu­je pre­nas­le­do­va­nie na:

·        pre­nas­le­do­va­nie blíz­kych osôb

·        pre­nas­le­do­va­nie cu­dzích osôb

 

Stal­king, kto­rý sa od­oh­rá­va v rám­ci exis­tu­jú­ce­ho či ukon­če­né­ho par­tner­ské­ho vzťa­hu, ale­bo mi­mo ne­ho, mô­že byť pá­cha­ný v rôz­nej in­ten­zi­te. Pre­nas­le­do­va­te­lia sa usi­lu­jú o za­cho­va­nie mo­ci a kon­tro­ly nad obe­ťou. Keď sa im ne­po­da­rí zís­kať obeť späť do svoj­ho vlas­tníc­tva, stra­te­né­ho par­tne­ra zá­mer­ne te­ro­ri­zu­jú, aby mu ži­vot, čo naj­viac znep­rí­jem­ni­li. Ak sa však pre­nas­le­do­va­teľ za­mie­ra na cu­dziu oso­bu, nej­de mu ani tak o ňu, pre­to­že ju vlas­tne z pria­me­ho kon­tak­tu ani ne­poz­ná. Mo­tí­vom je skôr pred­sta­va, kto­rú si pre­nas­le­do­va­teľ vo svo­jej mys­li vy­tvo­ril. Mô­že sa nap­rík­lad up­núť na oso­bu z pra­co­vis­ka ale­bo byd­lis­ka, ale aj na úpl­ne cu­dzie oso­by zná­me skôr z mé­dií.

Ďal­ším kri­té­riom di­fe­ren­co­va­nia rôz­nych po­dôb stal­kin­gu je je­ho zá­važ­nosť a in­ten­zi­ta. Va­rian­ty in­ten­zi­ty sia­ha­jú od pros­té­ho ob­ťa­žo­va­nia, cez opa­ko­va­né na­ru­šo­va­nie osob­nej sfé­ry obe­te až k ne­bez­peč­né­mu pre­nas­le­do­va­niu,  kto­ré za­hŕňa oh­ro­zo­va­nie zdra­via a ži­vo­ta obe­te.

 R. Löbmann roz­de­ľu­je stal­king pod­ľa je­ho in­ten­zi­ty do dvoch kom­plexov:

·        mier­ny ale­bo ľah­ký, ozna­čo­va­ný ako ob­ťa­žo­va­nie

·        ťaž­ký, ag­re­sív­ny, ozna­čo­va­ný ako ne­bez­peč­né pre­nas­le­do­va­nie

Za­tiaľ, čo pr­vá uve­de­ná for­ma pred­sta­vu­je ne­vy­žia­da­ne po­ku­sy o kon­takt pros­tred­níc­tvom ko­reš­pon­den­cie, te­le­fo­no­va­nia, sle­do­va­nia, dru­há sa pre­ja­vu­je hru­bým oso­čo­va­ním a vy­hrá­ža­ním obe­ti, vrá­ta­ne ni­če­nia jej ma­jet­ku a úto­kov na jej zdra­vie. K mier­ne­mu stal­kin­gu sa čas­to uchy­ľu­jú že­ny. Ťaž­ký stal­king ma­jú na sve­do­mí vý­hrad­ne mu­ži. Ty­pic­ké pre­nas­le­do­va­nie tr­vá prib­liž­ne dvad­sať­päť až dvad­sať­šesť me­sia­cov, ale zná­me sú tiež prí­pa­dy, ke­dy  pre­nas­le­do­va­nie tr­va­lo až de­sať ro­kov.

 Ďal­šie štú­die sa za­obe­ra­jú pre­nas­le­do­va­ním pod­ľa ty­pu vzťa­hu, kto­rý me­dzi stal­ke­rom a je­ho obe­ťou exis­to­val ale­bo stá­le exis­tu­je. Pod­ľa em­pi­ric­kých zis­te­ní sa pre­nas­le­do­va­nie ob­ja­vu­je naj­čas­tej­šie u tých­to ty­pov vzťa­hov:

·        osob­né vzťa­hy ( mi­le­nec­ké a par­tner­ské vzťa­hy, ale tiež vzťa­hy su­sed­ské )

·        pra­cov­né vzťa­hy ( bliž­šie sa roz­li­šu­je za­mes­tna­nec­ký po­mer a pro­fe­sij­ný vzťah, nap­rík­lad bý­va­lý zá­kaz­ník ale­bo klient ako pre­nas­le­do­va­teľ )

·        me­diál­ne spros­tred­ko­va­né vzťa­hy ( pre­nas­le­do­va­nie me­diál­ne zná­mych osob­nos­tí )

Na otáz­ku, pre­čo sa v tých­to vzťa­hoch vô­bec ob­ja­vu­je fe­no­mén pre­nas­le­do­va­nia, od­po­ve­da­jú vý­sku­my za­me­ra­né na mo­ti­vá­ciu pá­cha­te­ľa. Pod­ľa Mulle­na mô­že­me u pre­nas­le­do­va­te­ľa iden­ti­fi­ko­vať päť hlav­ných mo­ti­vač­ných vzor­cov:

·        reak­cia na od­miet­nu­tie

·        hľa­da­nie in­ti­mi­ty a blíz­kos­ti za kaž­dú ce­nu

·        ven­ti­lo­va­nie hos­ti­li­ty a ne­ná­vis­ti

·        pre­nas­le­do­va­nie z ne­dos­tat­ku kom­pe­ten­cie rie­šiť vznik­nu­tú si­tuáciu inak

·        pre­nas­le­do­va­nie ako dôs­le­dok pre­dá­tor­skej ( útoč­nej ) ag­re­si­vi­ty

K po­dob­né­mu trie­de­niu dos­pel aj Fie­dler, kto­rý roz­li­šu­je nas­le­du­jú­ce mo­ti­vač­né vzor­ce ale­bo kon­text stal­kin­gu:

·        zno­vuob­no­ve­nie bý­va­lé­ho vzťa­hu

·        pria­nie ale­bo túž­ba po in­tím­nom vzťa­hu

·        ne­dos­ta­toč­ná so­ciál­na schop­nosť

·        ne­mi­losť a zlo­ba vo­či obe­ti

·        sexuál­ne mo­ti­vo­va­ný stal­king

Uve­de­né mo­ti­vač­né vzor­ce ma­jú vý­znam naj­mä pri za­ob­chá­dza­ní so stal­ke­rom. Nap­rík­lad pá­cha­te­lia, kto­rí za kaž­dú ce­nu hľa­da­jú in­ti­mi­tu a blíz­kosť bý­va­jú čas­to du­šev­ne na­ru­še­ní. Niek­to­rí sú mo­ti­vo­va­ní pria­mo ob­se­sív­nym pria­ním nad­via­zať vzťah s vy­hliad­nu­tou obe­ťou, iní sú za­sa v kon­texte svo­jej na­ru­še­nej osob­nos­ti hl­bo­ko pres­ved­če­ní, že stal­king po­ve­die k ich ús­pe­chu. Niek­to­rí je­din­ci z tej­to ka­te­gó­rie tr­pia aj váž­ny­mi du­šev­ný­mi po­ru­cha­mi psy­cho­tic­ké­ho rá­zu. Práv­ne opat­re­nia sú však vo­či nim má­lo účin­né, res­pek­tí­ve neú­čin­né. Na­mies­to po­li­caj­nej inter­ven­cie je na mies­te včas­ná spolu­prá­ca s psy­chia­trom.

4. Pá­cha­te­lia stal­kin­gu

V rám­ci Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa tak­mer  nes­tre­tá­va­me s vý­sku­ma­mi pre­nas­le­do­va­nia, res­pek­tí­ve slie­de­nia,  no v za­hra­ni­čí je to prá­ve nao­pak. Už od za­čiat­ku de­väť­de­sia­tich ro­kov sa ob­ja­vu­jú em­pi­ric­ké štú­die, kto­ré po­pi­su­jú a vy­svet­ľu­jú rôz­ne as­pek­ty toh­to ce­los­po­lo­čen­ské­ho prob­lé­mu.

Prá­ve skú­ma­nie pá­cha­te­ľov pat­rí me­dzi naj­frek­ven­to­va­nej­šie zá­uj­my od­bor­ní­kov z via­ce­rých ob­las­tí.  Rôz­ne psy­cho­lo­gic­ké štú­die sa sna­žia za­chy­tiť, kto­ré po­va­ho­vé vlas­tnos­ti sú pre pá­cha­te­ľa ty­pic­ké, tak­že ich mô­že­me chá­pať, aj  ako osob­nos­tné po­za­die, kto­ré uľah­ču­je vznik ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia. Po me­to­do­lo­gic­kej strán­ke si väč­ši­na štú­dii za­cho­vá­va svoj kla­sic­ký di­zajn. Sku­pi­na pre­nas­le­do­va­te­ľov je pod­ro­be­ná via­ce­rým psy­cho­lo­gic­kým tes­tom, hľa­da­jú sa spo­loč­né cha­rak­te­ris­ti­ky a vý­sled­ky sú zvy­čaj­ne po­rov­ná­va­né s kon­trol­nou sku­pi­nou.

Za­tiaľ naj­zná­mej­šiu ty­po­ló­giu pre­nas­le­do­va­te­ľov vy­pra­co­val Boon a She­ri­dan, kto­rí vy­chá­dza­li z de­tail­nej ana­lý­zy 124 prí­pa­dov pre­nas­le­do­va­nia. Ok­rem to­ho v nej oba­ja auto­ri zu­žit­ko­va­li svo­je bo­ha­té skú­se­nos­ti so stal­kin­gom. Nás­led­ne uvá­dzam as­poň struč­nú cha­rak­te­ris­ti­ku jed­not­li­vých ty­pov pre­nas­le­do­va­te­ľov, kto­rú dopĺňam o od­po­rú­ča­né pos­tu­py a rie­še­nia.

 Pre­nas­le­do­va­nie ex- par­tne­rom, tzv. do­mes­tic stal­ker

Až 50 % všet­kých prí­pa­dov za­hŕňa prá­ve pre­nas­le­do­va­nie ex- par­tne­rom. V prie­me­re sú bý­va­lí par­tne­ri ná­sil­nej­ší než nez­ná­mi pre­nas­le­do­va­te­lia, ale­bo stal­ke­ri, kto­rí obeť sí­ce poz­na­jú, ale ne­ma­li s ňou žiad­ny in­tím­ny vzťah. Za­tiaľ sa zdá, že jed­ným z naj­pev­nej­ších pre­di­ká­to­rov ná­si­lia je väz­ba pre­nas­le­do­va­te­ľa na pred­chá­dza­jú­ce do­má­ce ná­si­lie. Mo­ti­vá­cia k pre­nas­le­do­va­niu vy­plý­va už zo skor­šie­ho vzťa­hu. Pre­nas­le­do­va­teľ sa cí­ti ako od­vr­hnu­tý par­tner a vo svo­jom pre­ží­va­ní je pri­pú­ta­ný k mi­nu­los­ti. Do­mi­nu­jú u ne­ho po­ci­ty ne­ná­vis­ti a ne­pria­teľ­stva vo­či obe­ti. Ťaž­ko zná­ša ús­pe­chy obe­te po roz­cho­de s ňou. Prá­ve tou­to emo­cio­nál­nos­ťou a orien­tá­ciou na mi­nu­losť sa di­amet­rál­ne od­li­šu­je od tzv. sa­dis­tic­ké­ho stal­ke­ra, kto­rý je orien­to­va­ný na prí­tom­nosť a je­ho ná­si­lie je chlad­né a kal­ku­lo­va­né.[2]

V reak­cii na tie­to poz­nat­ky sa prob­le­ma­ti­ka pre­nas­le­do­va­nia bý­va­lým par­tne­rom vy­čle­ňu­je ako špe­ci­fic­ký prob­lém, kto­rý vy­ža­du­je špe­ci­fic­ké prís­tu­py pre ana­lý­zu a po­sú­de­nie kon­krét­ne­ho prí­pa­du. U ex- par­tner stal­kin­gu je ne­vyh­nut­né po­su­dzo­vať vznik, vý­voj a naj­mä spô­sob ukon­če­nia kon­krét­ne­ho vzťa­hu. Niek­to­ré obe­te sa vy­hý­ba­jú pria­mej ko­mu­ni­ká­cii o ukon­če­ní vzťa­hu, nap­rík­lad poš­lú len sms sprá­vu, od­sťa­hu­jú sa bez je­di­né­ho slo­va ale­bo vo­lia zdan­li­vo šetr­né spô­so­by ukon­če­nia vzťa­hu, kto­ré bu­dú­ci stal­ker vní­ma skôr ako ná­dej. Jed­noz­nač­né, tran­spa­ren­tné a ko­rek­tné spô­so­by ukon­če­nia vzťa­hu zo stra­ny bu­dú­cej obe­te umož­ňu­jú a pod­mie­ňu­jú zá­ver, že sa jed­ná o ex- par­tner stal­king, kto­rý mô­že­me pod­ľa in­ten­zi­ty a dĺžky tr­va­nia even­tuál­ne stí­hať prá­ve ako trest­ný čin ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia.[3]

Pre­nas­le­do­va­nie pob­láz­ne­ným (ne­kom­pe­ten­tným) ob­di­vo­va­te­ľom, tzv. in­fa­tuation ha­ras­sment

Vý­skyt toh­to ja­vu sa po­hy­bu­je zhru­ba oko­lo 18 %. Pod­ľa ve­ku sa roz­li­šu­je mla­dý ob­di­vo­va­teľ a ob­di­vo­va­teľ stred­né­ho ve­ku. Po ja­vo­vej strán­ke je ter­čom pre­nas­le­do­va­nia skôr idol ako obeť. Idol je stre­do­bo­dom pre­ží­va­nia pá­cha­te­ľa, pre­to­že do­mi­nu­je v je­ho fan­tá­zii. Pre­nas­le­do­va­teľ sa sí­ce usi­lu­je o kon­tak­ty s ido­lom, no nie je u ne­ho za­zna­me­na­né zvý­še­né ri­zi­ko fy­zic­kej ag­re­sie. V prí­pa­de mla­dé­ho ob­di­vo­va­te­ľa sa od­po­rú­ča psy­cho­lo­gic­ké po­ra­den­stvo a psy­cho­lo­gic­ká inter­ven­cia, kto­rá za­hŕňa pos­tup­né a opatr­né kro­ky, kto­ré by vied­li k zme­ne je­ho kog­ni­tív­nej per­spek­tí­vy. U ob­di­vo­va­te­ľov stred­né­ho ve­ku sa v zá­sa­de up­lat­ňu­je rov­na­ký pos­tup, kto­rý je zá­ro­veň dopl­ne­ný o pre­ru­še­nie akých­koľ­vek fy­zic­kých kon­tak­tov s obe­ťou.

Pre­nas­le­do­va­nie ,, pob­láz­ne­ným cti­te­ľom “ pred­sta­vu­je mäk­ší va­riant ja­vu, kto­rý má po­do­bu ob­ťa­žo­va­nia kvô­li údaj­nej za­mi­lo­va­nos­ti. Terč zá­uj­mu je skôr ob­jek­tom lás­ky, než oh­ro­ze­nou obe­ťou. Stal­ker ne­má v plá­ne vy­vo­le­nej oso­be ško­diť a ub­li­žo­vať jej, na­koľ­ko je­ho sprá­va­nie za­hŕňa pr­vky ado­ro­va­nia, ob­di­vu a mi­los­tné­ho pob­láz­ne­nia. Nej­de o kon­tro­lu, pom­stu či sa­dis­tic­kú túž­bu po ab­so­lút­nom ov­lád­nu­tí obe­te. Pob­láz­ne­ný cti­teľ je orien­to­va­ný na bu­dúc­nosť, tú­ži po ro­man­tic­kom vzťa­hu s vy­hliad­nu­tou obe­ťou. V je­ho pre­ží­va­ní do­mi­nu­je idea­li­zo­va­ný ob­raz, pre­to­že mi­lo­va­ná by­tosť je u ne­ho vša­de prí­tom­ná.

Fixova­ný pre­nas­le­do­va­teľ s psy­chic­ký­mi po­ru­cha­mi

Pod­ľa ne­bez­peč­nos­ti sa roz­li­šu­jú dva pod­ty­py fixova­ných pre­nas­le­do­va­te­ľov, a to me­nej ne­bez­peč­ný fixova­ný pre­nas­le­do­va­teľ a fixova­ný pre­nas­le­do­va­teľ so zvý­še­nou ne­bez­peč­nos­ťou.  Me­nej ne­bez­peč­ný fixova­ný pre­nas­le­do­va­teľ sa za­me­ria­va na že­ny, s kto­rý­mi pri­chá­dza do kon­tak­tu, nap­rík­lad ko­le­gy­ne ale­bo klien­tky. Tr­pí po­ru­chou osob­nos­ti a psy­cho­pa­tie. Ži­je v ilu­zór­nej pred­sta­ve o reál­nos­ti ideál­ne­ho vzťa­hu a má po­cit, že obeť si pra­je kon­takt s ním. Kon­takt s reali­tou je však za­cho­va­ný. Iba zried­ka­ke­dy sa uchy­ľu­je k sil­ným hroz­bám, ale vy­ni­ká skôr schop­nos­ťou ma­ni­pu­lá­cie. Aj v tom­to prí­pa­de sa od­po­rú­ča ab­so­lút­ne pre­ru­še­nie kon­tak­tu me­dzi pre­nas­le­do­va­te­ľom a obe­ťou.

Dru­hým pod­ty­pom je fixova­ný pre­nas­le­do­va­teľ so zvý­še­nou ne­bez­peč­nos­ťou, kto­rý sa vy­zna­ču­je zá­važ­nej­ším stup­ňom psy­chic­ké­ho na­ru­še­nia (nap­rík­lad bor­derli­ne či epi­zo­dic­ká schi­zof­ré­nia). Je viac než prav­de­po­dob­né, že pre svo­je prob­le­ma­tic­ké sprá­va­nie už bol v sta­ros­tli­vos­ti psy­chia­tric­ké­ho za­ria­de­nia. V je­ho anam­né­ze sa vy­sky­tu­jú sexuál­ne ná­pad­nos­ti i ag­re­sív­ne pre­ja­vy. Obeť bom­bar­du­je po­kus­mi o kon­takt a vo svo­jom sprá­va­ní je ne­vys­py­ta­teľ­ný. Ob­ja­vu­je sa v nep­ra­vi­del­ných ča­so­vých inter­va­loch na rôz­nych mies­tach. Ty­pic­ký­mi obe­ťa­mi sú že­ny, ale aj mu­ži, kto­rí ma­jú vy­šší so­ciál­ny sta­tus, ako ce­leb­ri­ty, prí­pad­ne vý­znam­né a at­rak­tív­ne oso­by v ur­či­tom lo­kál­nom pros­tre­dí .

Sa­dis­tic­ký pre­nas­le­do­va­teľ

Do­mi­nan­tným zna­kom sa­dis­tic­ké­ho pre­nas­le­do­va­te­ľa je kon­tro­lo­vať ži­vo­te obe­te, ná­pad­ný je sklon k es­ka­lá­cii jej kon­tro­ly a za­stra­šo­va­nie, pri­čom pá­cha­teľ pos­tu­pu­je s ná­pad­nou ci­to­vou chlad­nos­ťou. Pá­cha­teľ vní­ma do­kon­ca aj svo­je oko­lie ako psy­cho­pa­tic­ké osob­nos­ti. Vo­či obe­ti sa strie­da­jú pre­ja­vy ná­sil­nos­ti a lás­ka­vos­ti a obeť tak strá­ca schop­nosť orien­to­vať sa. Ty­pic­ké sú vý­ro­ky ako ,, zo­mrie­me spo­lu “.

Ta­kú­to obeť je ne­vyh­nut­né ih­neď izo­lo­vať od pre­nas­le­do­va­te­ľa, do­kon­ca je nut­né uta­jiť jej po­byt, pre­to­že pá­cha­teľ má ten­den­ciu ju opä­tov­ne vy­hľa­dať a zís­kať nad ňou úpl­nú  kon­tro­lu. Sa­dis­tic­ký pre­nas­le­do­va­teľ sa vy­zna­ču­je ob­rat­nos­ťou v ko­mu­ni­ká­cii, vy­ni­ká v ma­ni­pu­lá­cii a u ve­rej­nos­ti na pr­vý poh­ľad vzbu­dzu­je dob­rý do­jem. V sku­toč­nos­ti je však ego­cen­tric­ký, fa­loš­ný, aro­gant­ný a povrch­ný. Má níz­ku emo­cio­na­li­tu, pre­to­že ne­poz­ná vý­čit­ky a ani po­cit vi­ny. Je­ho sprá­va­nie je pa­ra­zi­tu­jú­ce a ne­zod­po­ved­né. Pá­cha­teľ­mi sú väč­ši­nou mu­ži, v ro­ly obe­te sa mô­žu vy­sky­to­vať obe poh­la­via. Ob­se­sia stal­ke­ra pri­tom kon­ti­nuál­ne na­ras­tá, pre­to­že mu ide o maximál­nu kon­tro­lu nad obe­ťou. Stal­ker si väč­ši­nou vy­hľa­dá­va po­zi­tív­ne la­de­nú, pria­teľ­skú, ve­se­lú a v ži­vo­te ús­peš­nú oso­bu. Z je­ho poh­ľa­du  ta­ká­to oso­ba u ne­ho spĺňa všet­ky kri­té­riá, aby ju zni­čil. Pre­nas­le­do­va­ná oso­ba sa so stal­ke­rom poz­ná len povr­chne, nap­rík­lad bý­va­jú ved­ľa se­ba ale­bo ma­jú iba pra­cov­ný kon­takt.

V po­čia­toč­nej fá­ze sa stal­ker pre­zen­tu­je ako pria­teľ­ský člo­vek, ale je­ho ak­ti­vi­ty nás­led­ne sme­ru­jú k ne­ga­tív­nym cie­ľom, a to obeť zne­po­ko­jiť ale­bo ju zba­viť ži­vot­nej ener­gie. Sa­dis­tic­ký pre­nas­le­do­va­teľ vo­lí spo­čiat­ku sub­til­né me­tó­dy a dá­va sig­ná­ly, ,,že je tu“.  Obe­ti za­ne­chá­va od­ka­zy nap­rík­lad v uzam­knu­tom aute ale­bo na pra­cov­nom sto­le. Ino­ke­dy naj­skôr poš­ko­dí jej vo­zid­lo a nás­led­ne jej navr­hne, že ho op­ra­ví. Cie­ľom je­ho ak­ti­vít je obeť psy­chic­ky os­la­biť a de­monštro­vať nad ňou svo­ju moc. Vy­uží­va aj ro­di­nu obe­te a jej pria­te­ľov. V roz­vi­nu­tej fá­ze pre­nas­le­do­va­nia sa obe­ti vy­hrá­ža. Ďal­ším ty­pic­kým zna­kom je ob­do­bie zdan­li­vé­ho po­ko­ja, ke­dy stal­ker skon­čí a po­tom zno­va za­čne.

Rie­še­nie prí­pa­dov u sa­dis­tic­ké­ho pre­nas­le­do­va­te­ľa je veľ­mi ná­roč­né. Kon­fron­tá­cia s ním ne­ve­die k žiad­nej zme­ne sprá­va­nia.  Zvy­čaj­ne pos­tu­pu­je veľ­mi chyt­ro a sna­ží sa mi­ni­ma­li­zo­vať ri­zi­ko tres­tné­ho stí­ha­nia, pre­to­že sa do­kon­ca vy­zná aj v súd­nic­tve, a tým do­ka­zu­je, že na ne­ho nik­to ne­má. Všeo­bec­ne sa v tých­to prí­pa­doch od­po­rú­ča kom­bi­ná­cia rep­re­sív­nych a te­ra­peu­tic­kých opat­re­ní.[4]

5.Psy­cho­pa­to­lo­gic­ká cha­rak­te­ris­ti­ka stal­ke­rov a ich fo­ren­zno - psy­chia­tric­ké po­su­dzo­va­nie

V prí­pa­doch, keď ide o pre­mys­le­nú čin­nosť, kto­rej mo­tív je uve­do­mo­va­ný, stal­king pá­cha­jú naj­mä je­din­ci, kto­rí tr­pia po­ru­cha­mi osob­nos­ti. Naj­čas­tej­šie ide o osob­nos­ti s dis­ociál­ny­mi, pa­ra­noid­ný­mi, nar­cis­tic­ký­mi, schi­zoid­ný­mi, ob­se­dan­tný­mi či emoč­ne nes­ta­bil­ný­mi cha­rak­te­ris­ti­ka­mi. Vy­chá­dza sa z pred­pok­la­du, že je­di­nec s po­ru­chou osob­nos­ti má svoj poz­ná­va­cí apa­rát ne­po­ru­še­ný a je schop­ný usú­diť, že čin ne­zod­po­ve­dá so­ciál­nym a etic­kým nor­mám. Aj zá­klad­né me­cha­niz­my re­gu­lá­cie sprá­va­nia sú pri po­ru­chách osob­nos­ti za­cho­va­né, pre­to nie je dô­vod na priz­na­nie pod­stat­ne zní­že­nej schop­nos­ti ov­lá­dať ko­na­nie. Ne­pod­stat­né zní­že­nie mož­no ak­cep­to­vať, ak čin sú­vi­sí s emoč­ne sil­ne na­bi­tým pres­ved­če­ním. Je ne­vyh­nut­né si však uve­do­miť, že aj je­di­nec s po­ru­chou osob­nos­ti mô­že du­šev­ne ochorieť, a prá­ve pre­to je vždy pod­stat­né pri­hlia­dať na in­di­vi­duál­ne okol­nos­ti kaž­dé­ho prí­pa­du.

Pre­nas­le­do­va­nie u stal­ke­rov tr­pia­cich sexuál­nou de­viá­ciou sme­ru­je k cie­ľu us­po­ko­jiť vlas­tné de­vian­tné sexuál­ne túž­by. Pri fo­ren­znom po­su­dzo­va­ní je dô­le­ži­té, že sexuál­na de­viá­cia ne­me­ní schop­nosť roz­poz­nať po­va­hu svoj­ho ko­na­nia. Ho­ci je schop­nosť ov­lá­dať de­vian­tné poh­nút­ky rov­na­ká ako schop­nosť ov­lá­dať nor­mál­ne sexuál­ne poh­nút­ky, vo fo­ren­zno- psy­chia­tric­kej praxi exis­tu­je kon­ven­cia, že ak sa potvr­dí de­viá­cia v pra­vom slo­va zmys­le, priz­ná­va sa po­su­dzo­va­né­mu pod­stat­né zní­že­nie ov­lá­da­cej schop­nos­ti. Znal­ci te­da pos­ky­tu­jú sú­du pod­kla­dy na kon­šta­to­va­nie sta­vu zmen­še­nej prí­čet­nos­ti. Tým­to spô­so­bom sa umož­ní po­su­dzo­va­né­mu pá­cha­te­ľo­vi so sexuál­nou de­viá­ciou ab­sol­vo­vať ochran­nú sexuolo­gic­kú lieč­bu.

Iná si­tuácia nas­tá­va u stal­ke­rov, kto­rí tr­pia na niek­to­rú zo spek­tra psy­cho­tic­kých po­rúch, v rám­ci kto­rých bý­va naj­čas­tej­šou mo­ti­vá­ciou ich sprá­va­nia ero­to­ma­nic­ký blud. Ak je trest­ný čin spá­cha­ný po­čas akút­ne­ho ata­ku psy­cho­tic­kej po­ru­chy a je cho­rob­ne mo­ti­vo­va­ný, pri fo­ren­zno- psy­chia­tric­kom po­su­dzo­va­ní sa spra­vid­la priz­ná­va pá­cha­te­ľo­vi vy­miz­nu­tie roz­poz­ná­va­cích a ov­lá­da­cích schop­nos­tí. U tých­to pá­cha­te­ľov je pot­reb­ná ochran­ná psy­chia­tric­ká lieč­ba, väč­ši­nou ús­tav­nou for­mou, kto­rá ok­rem lie­čeb­né­ho ov­plyv­ne­nia sta­vu ve­die aj k pre­ru­še­niu kon­tak­tu me­dzi stal­ke­rom a obe­ťou. Krát­ko­do­bo sa však mô­že stal­king ob­ja­viť aj ako reak­cia na pre­ži­tý zá­važ­ný ži­vot­ný stres ( naj­čas­tej­šie roz­vod, roz­chod ), aj u osôb, kto­ré netr­pia žiad­nou di­ag­nos­ti­ko­va­teľ­nou psy­chic­kou po­ru­chou. [5]

 6. Obeť stal­kin­gu

Obe­ťou stal­kin­gu sa mô­že stať kaž­dý, ne­zá­vis­le od ve­ku, poh­la­via, so­ciál­ne­ho sta­tu­su, kul­túr­ne­ho zá­ze­mia, vzhľa­du či sexuál­nej orien­tá­cie. Zo šta­tis­tic­ké­ho hľa­dis­ka je ty­pic­kou obe­ťou skôr slo­bod­ný člo­vek ži­jú­ci bez par­tne­ra ale­bo oso­ba krát­ko po par­tner­skom roz­cho­de. Pod­ľa ná­zo­ru niek­to­rých od­bor­ní­kov sa u obe­ti čas­to vy­sky­tu­je sklon k sub­mi­sii a pa­sív­ne­mu pod­ro­bo­va­niu sa vo vzťa­hoch, tak­že je pre ňu ná­roč­nej­šie jed­noz­nač­ne a pres­ved­či­vo po­ve­dať ná­pad­ní­ko­vi ale­bo ex- par­tne­ro­vi, že o kon­takt ne­má zá­ujem.

Špe­ciál­ny prí­pad pred­sta­vu­je stal­king z poh­ľa­du vik­ti­mo­ló­gie, pre­to­že nej­de o jed­no­ra­zo­vý sku­tok, s kto­rým sa obeť pos­tup­ne vy­rov­ná. Stal­king so se­bou pri­ná­ša mno­ho­ná­sob­nú a pok­ra­ču­jú­cu vik­ti­mi­zá­ciu, kto­rá sa skla­dá z množ­stva drob­ných in­ci­den­tov. Ri­zi­ko, že ďal­šie ak­ti­vi­ty bu­dú nas­le­do­vať je znač­né, pre­to­že obeť sa cí­ti per­ma­nen­tne oh­ro­ze­ná. Väč­ši­ne obe­tí nej­de o tres­tné stí­ha­nie ale­bo san­kcie vo­či pre­nas­le­do­va­te­ľo­vi, pre­to­že ich osob­nosť sa upria­mu­je pre­dov­šet­kým na ob­no­vu na­ru­še­né­ho vzťa­hu.

Za­čia­tok pre­nas­le­do­va­nia vzni­ká v oka­mi­hu, ke­dy obeť vlas­tným di­ag­nos­tic­kým úsud­kom dôj­de k zá­ve­ru, že sna­hy pre­nas­le­do­va­te­ľa vní­ma ako nech­ce­né a ne­vy­žia­da­né. Ne­vy­žia­da­né pre­ja­vy  a zá­uj­my sa stá­va­jú stal­kin­gom do tej mie­ry, v akej obeť dos­pe­je k pres­ved­če­niu, že pre­nas­le­do­va­teľ sa mie­ša do jej súk­ro­mia, po­ru­šu­je ho a zís­ka­va nad ním kon­tro­lu. Obeť veľ­mi ťaž­ko od­li­šu­je neš­kod­né pre­ja­vy zá­uj­mu a ne­vy­žia­da­nej po­zor­nos­ti od pre­ja­vov ne­bez­peč­ných. Z poh­ľa­du obe­te je pre­dik­cia vý­vo­ja ďal­ších uda­los­tí ne­mož­ná, pre­to­že obeť je nú­te­ná ča­kať, čo sa bu­de ďa­lej od­oh­rá­vať. Množ­stvo obe­tí ma­jú nap­rík­lad nut­ka­nie per­ma­nen­tne sa otá­čať do­za­du a sle­do­vať, či nie je pre­nas­le­do­va­teľ niek­de nab­líz­ku.

Niek­to­rí od­bor­ní­ci pre­to ho­vo­ria o špi­rá­le stal­kin­gu, kto­rá za­hŕňa tri opa­ku­jú­ce fá­zy. Pr­vá fá­za sa vy­zna­ču­je vlas­tnou ak­ti­vi­tou stal­ke­ra ( za­sla­nie SMS, te­le­fo­nát, list ), kto­rá u obe­ti vy­vo­lá­va strach a pri­ná­ša jej znač­ný stres. Ten po­ma­ly od­znie­va a ot­vá­ra sa dru­há fá­za, v kto­rej nas­tá­va ur­či­té upo­ko­je­nie a obeť sa z ot­ra­su spa­mä­tá­va. To­to štá­dium však netr­vá dl­ho a pri­chá­dza tre­tia fá­za, v kto­rej do­mi­nu­jú nep­rí­jem­né oča­ká­va­nia a oba­vy z ďal­šej ak­cii stal­ke­ra. V pre­ží­va­ní obe­te opäť na­ras­tá stre­so­vá hla­di­na.

V dôs­led­ku to­ho, že sprá­va­nie pre­nas­le­do­va­te­ľa mô­že­me len ťaž­ko anti­ci­po­vať, obeť sa veľ­mi rých­lo dos­tá­va prá­ve do tre­tej fá­zy, v kto­rej pre­ží­va stres, oba­vy a bez­moc­nosť, pre­to­že ne­vie čo bu­de ďa­lej nas­le­do­vať. Obeť sa tak dos­tá­va do sta­vu per­ma­nen­tné­ho zne­po­ko­je­nia, stra­chu a zvý­še­nej po­zor­nos­ti spo­je­nej s ne­po­ko­jom a po­do­zrie­va­vos­ťou. Stal­ker ich ži­vot úpl­ne ov­lá­da.[6]

Otáz­ka, či exis­tu­jú oso­by, kto­ré sú ná­chyl­nej­šie na to, aby sa sta­li obe­ťa­mi stal­kin­gu vy­vo­lá­va u mno­hých od­bor­ní­kov roz­pa­ky. Aj keď na jed­nej stra­ne by sme moh­li po­ve­dať, že obe­te si za svo­je prob­lé­my mô­žu sa­mé, na stra­ne dru­hej je oči­vid­né, že vy­ššie ri­zi­ko vik­ti­mi­zá­cie hro­zí nap­rík­lad oso­bám ve­rej­ne zná­mym, kde do­chá­dza k tzv. stal­kin­gu pro­mi­nen­tov. Pri kon­tak­te s ,,oby­čaj­ný­mi “ obe­ťa­mi stal­kin­gu sa ale uka­zu­je, že exis­tu­je ur­či­tá pod­sku­pi­na obe­tí, kto­rých cha­rak­te­ris­ti­ka prav­de­po­dob­ne pod­po­ru­je vznik stal­kin­gu. Už pr­vé štú­die stal­kin­gu z po­lo­vi­ce osem­de­sia­tych ro­kov za­re­gis­tro­va­li u niek­to­rých do­ta­zo­va­ných žien, kto­ré bo­li pre­nas­le­do­va­né svo­ji­mi bý­va­lý­mi par­tner­mi, via­ce­ré rov­na­ké zna­ky. Tie­to obe­te pô­so­bi­li doj­mom až extrém­nej dob­rosr­deč­nos­ti a pria­teľ­stva, kto­ré vo­či mu­žom ťaž­šie vy­jad­ro­va­li svo­je ne­ga­tív­ne sta­no­vis­ko a od­miet­nu­tie. Cel­kom ra­zan­tne for­mu­lo­val svoj ná­zor na obe­te a pá­cha­te­ľov stal­kin­gu zná­my bez­peč­nost­ný expert de Bec­ker, kto­rý po­ve­dal že:  ,, Mu­ži, kto­rí sa ne­ve­dia od­pú­tať, si vy­be­ra­jú že­ny, kto­ré ne­ve­dia po­ve­dať  nie. “ Tak­tiež ne­mec­ké vý­sku­my naz­na­ču­jú, že me­dzi obe­ťa­mi stal­kin­gu je ná­pad­ne množ­stvo obe­tí so znak­mi inter­per­so­nál­nej zá­vis­los­ti a zní­že­nej se­bais­to­ty.  

Do pop­re­dia sa nám te­da dos­tá­va otáz­ka, ke­dy sa za­čne oso­ba cí­tiť ako obeť stal­kin­gu a ke­dy te­da vzni­ká per­cep­cia obe­te?  Em­pi­ric­ké vý­sku­my preu­ka­zu­jú, že obe­te ma­jú rôz­nu frus­trač­nú to­le­ran­ciu. Fun­gu­je tu aj tzv. gen­de­ro­vý efekt, čo zna­me­ná, že že­ny sa zvy­čaj­ne cí­tia oh­ro­ze­nej­šie skôr ako mu­ži. Per­cep­cia obe­te je naj­čas­tej­šie spo­je­ná s po­ci­tom oh­ro­ze­nia a stra­chu v mo­men­te, ke­dy si ob­ťa­žo­va­ná oso­ba za­čne uve­do­mo­vať, že ak­ti­vi­ty pre­nas­le­do­va­te­ľa ne­mô­že ov­plyv­niť či za­sta­viť. V rám­ci va­li­di­zá­cie obeť sme­ru­je k pres­ved­če­niu, že stal­ker pro­ti jej vô­li ov­plyv­ňu­je jej ži­vot, res­pek­tí­ve zís­ka­va nad svo­jou obe­ťou moc a kon­tro­lu.[7]

 7. Prís­tu­py k rie­še­niu stal­kin­gu

Stal­king pred­sta­vu­je kom­plex­ný psy­cho­lo­gic­ký a so­ciál­ny dej, za kto­rým sa uk­rý­va­jú rôz­ne mo­tí­vy, emó­cie, sprá­va­nie, inter­ak­cie a tiež rôz­ne va­rian­ty psy­cho­pa­to­ló­gie. Prí­pad od prí­pa­du vy­ka­zu­je rôz­nu dy­na­mi­ku. Pri zvá­že­ní všet­kých tých­to as­pek­tov je zrej­mé, že ne­mô­že exis­to­vať je­di­ná stra­té­gia, kto­rú by sme moh­li pou­žiť uni­ver­zál­ne u všet­kých prí­pa­dov pre­nas­le­do­va­nia. Pre za­sta­ve­nie stal­kin­gu exis­tu­jú rôz­ne mož­nos­ti inter­ven­cie.

K hlav­ným stra­té­giám obe­te, kto­rý­mi mô­že­me pod­po­riť ukon­če­nie stal­kin­gu je:

Dôs­led­ne ig­no­ro­vať po­ku­sy o kon­takt

Obeť mu­sí stal­ke­ro­vi jed­noz­nač­ne a pres­ved­či­vo po­ve­dať, že si s ním nep­ra­je udr­žia­vať žiad­ny kon­takt. For­mu­lá­cia od­miet­nu­tia mu­sí byť z poh­ľa­du stal­ke­ra dô­vod­ná. Pre­nas­le­do­va­te­lia ma­jú sklon prek­rú­cať reali­tu na zá­kla­de ra­cio­na­li­zá­cie a idea­li­zá­cie. Prík­la­dom mô­že byť upo­zor­ne­nie: ,, Ne­mô­žem byť s te­bou, mám pria­te­ľa .“ Pre stal­ke­ra z to­ho ply­nie lo­gic­ký zá­ver, že ke­by ne­ma­la pria­te­ľa, tak bu­de mať zá­ujem o mňa. Pre od­miet­nu­tie kon­tak­tu je ne­vyh­nut­ne vy­tr­vať v nu­lo­vej reak­cii. Po­mer­ne čas­tou chy­bou je ne­dôs­led­nosť na stra­ne obe­te, kto­rá dl­ho zotr­vá­va v blo­ká­cii po­ku­su o kon­takt, ale na­ko­niec ne­vydr­ží a po nie­koľ­ko­ná­sob­nom za­zvo­ne­ní te­le­fó­nu, ho aj tak zdvih­ne. Pre stal­ke­ra je to akým­si pov­zbu­de­ním. Obeť je ne­vyh­nut­né va­ro­vať aj pred poz­va­ním na tzv. pos­led­nú schôdz­ku, pre­to­že je to len fa­loš­ný prís­ľub, kto­rý pre­nas­le­do­va­teľ nik­dy ne­dodr­ží.


Vy­hnúť sa stret­nu­tiu a ísť stal­ke­ro­vi z ces­ty

Od­po­rú­ča­nie, aby sa obeť stal­ke­ro­vi vy­hla, po­va­žu­jú pre­nas­le­do­va­né oso­by ako nes­pra­vod­li­vé, pre­to­že im pri­pa­dá ne­fér, že sa­mé nič zlé nes­pra­vi­li, a aj na­priek to­mu ma­jú zme­niť svo­je zvy­čaj­né ži­vot­né ná­vy­ky. Zme­na ži­vot­ných ná­vy­kov tak­mer vždy zna­me­ná pre­ru­še­nie pô­vod­ných kon­tak­tov a ďal­šie pod­stat­né so­ciál­ne ob­me­dzenia. Prá­ve tu pla­tí pra­vid­lo prag­ma­tic­ké­ho prís­tu­pu.

Stal­king do­ku­men­to­vať

Pr­vou reak­ciou na ďal­ší list, SMS či e-mail bý­va im­pul­zom ta­kú­to sprá­vu zni­čiť. Ide však o chyb­ný pos­tup, pre­to­že správ­na stra­té­gia spo­čí­va v do­ku­men­tá­cii a ar­chi­vá­cii všet­kých stal­ke­ro­vých ak­ti­vít. Ma­li by byť za­do­ku­men­to­va­né všet­ky ak­ti­vi­ty stal­ke­ra, nap­rík­lad aj po­ku­sy o vy­hľa­da­nie obe­te na jej pra­co­vis­ku, pos­tá­va­nie pred byd­lis­kom a po­dob­ne. U zni­če­ných ve­cí sa do­kon­ca od­po­rú­ča ich fo­to­do­ku­men­tá­cia. Tak­to zhro­maž­de­né in­for­má­cie sú cen­né nie len pre even­tuál­ny práv­ny pos­tup vo ve­ci, ale sú ne­vyh­nut­né aj pre po­sú­de­nie ri­zík ďal­šej es­ka­lá­cie.

Stal­king zve­rej­niť, in­for­mo­vať o ňom oko­lie

Obe­te pre­nas­le­do­va­nia by ne­ma­li ta­jiť pred svo­jím oko­lím ani na pra­co­vis­ku, in­for­má­cie o tom, čo sa de­je. Včas­né zve­rej­ne­nie stal­kin­gu v súk­rom­nom i pra­cov­nom pros­tre­dí zvy­šu­je mož­nos­ti ochra­ny obe­te a do­kon­ca za­bra­ňu­je to­mu, aby stal­ker ma­ni­pu­lo­val s je­ho oko­lím. K to­mu má príl­eži­tosť naj­mä vte­dy, keď on ako pr­vý pos­kyt­ne fa­loš­né in­for­má­cie o tom, že sa oko­lo pre­nas­le­do­va­nej oso­by nie­čo de­je. Keď­že pla­tí efekt pr­vej in­for­má­cie, pre obeť je nás­led­ne veľ­mi ťaž­ké vy­vra­cať nep­rav­dy, kto­ré uvie­dol pre­nas­le­do­va­teľ. Včas­né in­for­mo­va­nie oko­lia je z poh­ľa­du obe­te ofen­zív­na stra­té­gia, kto­rá zvy­čaj­ne po­sil­ňu­je jej po­cit vlas­tnej si­ly a kom­pe­ten­cie.

Hľa­dať po­moc a pod­po­ru

Hľa­da­nie po­mo­ci a pod­po­ry je rov­na­ko pok­la­da­né za ak­tív­nu stra­té­giu, kto­rá zmier­ňu­je sta­vy pa­si­vi­ty a bez­moc­nos­ti. Laic­ká i od­bor­ná po­moc by ma­la v pr­vom ra­de viesť k roz­ptý­le­niu klam­ných mý­tov o stal­kin­gu. Pred­sta­vy obe­te, že je to jej vi­na ale­bo že sa s tým ne­dá nič ro­biť, sú príz­nač­né pre obeť v so­ciál­nej izo­lá­cii. Po­moc a pod­po­ra z von­ku spros­tred­ko­vá­va obe­ti ob­jek­tív­ne poh­ľa­dy na jej po­ci­ty a po­sil­ňu­je jej zdro­je pre náj­de­nie vhod­ných stra­té­gii rie­še­nia.[8]

 Zá­ver

Stal­king pred­sta­vu­je ak­tuál­nu té­mu, kto­rá je na­priek vy­so­ké­mu ri­zi­ku čas­to pod­ce­ňo­va­ná a nie je jej ve­no­va­ná dos­ta­toč­ná po­zor­nosť. Inter­ak­cia pá­cha­te­ľa s obe­ťou vy­vo­lá­va pri po­su­dzo­va­ní kaž­dé­ho tres­tné­ho či­nu ex post, ra­du otá­zok, kto­rý­mi je ne­vyh­nut­né sa nás­led­ne za­obe­rať. Prá­ve vzťah osob­nos­ti obe­te a pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu je špe­ci­fic­kou for­mou inter­ak­cie, pre­to­že nej­de o jed­nos­tran­ný pro­ces, ale o pro­ces, v kto­rom je prí­tom­ná spät­ná väz­ba a po­sú­de­nie aké­ho­koľ­vek tres­tné­ho či­nu, te­da nie len tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia,  by bez tej­to sku­toč­nos­ti ne­bo­lo ani od­bor­ne správ­ne a ani spra­vod­li­vé.



[1] ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo­der­ní psy­cho­lo­gie pro práv­ni­ký. Pra­ha: GRA­DA Pub­lis­hing, a.s., s. 53-55.

[2] ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo­der­ní psy­cho­lo­gie pro práv­ni­ký. Pra­ha: GRA­DA Pub­lis­hing, a.s., s. 55-74

[3] ČÍRTKOVÁ, Ľ. Vik­ti­mo­lo­gie pro fo­ren­zní praxi.  Pra­ha: Por­tál s.r.o.., s. 56-57

[4] ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo­der­ní psy­cho­lo­gie pro práv­ni­ký. Pra­ha: GRA­DA Pub­lis­hing, a.s., s. 74-79

[5] http://www.so­len.sk/pdf/cda2fba8655800c0f04ed9ca718f3db7.pdf

[6] ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo­der­ní psy­cho­lo­gie pro práv­ni­ký. Pra­ha: GRA­DA Pub­lis­hing, a.s., s. 82-85

[7] ČÍRTKOVÁ, Ľ. Vik­ti­mo­lo­gie pro fo­ren­zní praxi.  Pra­ha: Por­tál s.r.o.., s. 55-57

[8] ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo­der­ní psy­cho­lo­gie pro práv­ni­ký. Pra­ha: GRA­DA Pub­lis­hing, a.s., s. 89-90


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia