Hra o ústavný súd

Publikované: 18. 01. 2019, čítané: 903 krát
 

 

Hra o ús­tav­ný súd

 

  

JUDr. Mar­tin Bu­zin­ger, PhD.

autor je ad­vo­kát,

v mi­nu­los­ti pô­so­bil ako vy­so­koš­kol­ský uči­teľ

ús­tav­né­ho prá­va na Práv­nic­kej fa­kul­te UK v Bra­tis­la­ve

  

No­mi­ná­cie via­ce­rých po­li­tic­ky čin­ných osôb na kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du vy­vo­lá­va­jú v spo­loč­nos­ti oba­vy z po­li­ti­zá­cie ús­tav­né­ho sú­du a oh­ro­ze­nia je­ho pos­ta­ve­nia ako ne­zá­vis­lé­ho súd­ne­ho or­gá­nu ochra­ny ús­tav­nos­ti. Od­bor­ná i laic­ká ve­rej­nosť si kla­die le­gi­tím­ne otáz­ky, či pred­chá­dza­jú­ce po­li­tic­ké ak­ti­vi­ty ta­kých­to kan­di­dá­tov ne­vyt­vá­ra­jú ob­jek­tív­ne po­chyb­nos­ti o ich ne­zá­vis­los­ti a apo­li­tic­kos­ti, a či v po­rov­na­ní s iný­mi kan­di­dát­mi nie sú tí­to kan­di­dá­ti pri voľ­be v Ná­rod­nej ra­de SR nep­ri­me­ra­ne zvý­hod­ne­ní.

 Člen­stvo v po­li­tic­kej stra­ne ale­bo v po­li­tic­kom hnu­tí, rov­na­ko ako vý­kon pos­la­nec­ké­ho man­dá­tu či člen­stvo vo vlá­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky, nie sú v zmys­le člán­ku 137 ods. 1 a 3 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky pre­káž­kou uchá­dzania sa o fun­kciu sud­cu ús­tav­né­ho sú­du. Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky v uve­de­ných us­ta­no­ve­niach do­kon­ca vý­slov­ne pred­pok­la­dá, že kan­di­dát na sud­cu ús­tav­né­ho sú­du mô­že byť čle­nom po­li­tic­kej stra­ny ale­bo po­li­tic­ké­ho hnu­tia, prí­pad­ne vy­ko­ná­va pos­la­nec­ký man­dát ale­bo je čle­nom vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Člen­stva v po­li­tic­kej stra­ne ale­bo v po­li­tic­kom hnu­tí sa však pre­zi­den­tom vy­me­no­va­ný kan­di­dát mu­sí vzdať eš­te pred zlo­že­ním sľu­bu ús­tav­né­ho sud­cu. Ak sud­ca pred zlo­že­ním sľu­bu vy­ko­ná­val pos­la­nec­ký man­dát ale­bo bol čle­nom vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, mo­men­tom zlo­že­nia sľu­bu je­ho pos­la­nec­ký man­dát ale­bo člen­stvo vo vlá­de ex con­sti­tu­tio­ne za­ni­ká. 

 Ústa­va te­da pred­pok­la­dá, že for­mál­nym zá­ni­kom člen­stva v po­li­tic­kej stra­ne ale­bo v po­li­tic­kom hnu­tí, či zá­ni­kom pos­la­nec­ké­ho man­dá­tu ale­bo člen­stva vo vlá­de, sa z bý­va­lých po­li­ti­kov zo dňa na deň sta­nú ne­zá­vis­lí a apo­li­tic­kí sud­co­via ús­tav­né­ho sú­du.

 Len­že me­dzi tým, čo by pod­ľa prá­va byť ma­lo, a tým čo v sku­toč­nos­ti je, bý­va čas­to znač­ný roz­diel. U niek­to­rých kan­di­dá­tov je uve­de­ný ús­tav­ný pred­pok­lad pre vý­kon po­vo­la­nia sud­cu ús­tav­né­ho sú­du vy­šší, u iných zas niž­ší. Všet­ky za­in­te­re­so­va­né sub­jek­ty, kto­ré sa po­die­ľa­jú na no­mi­ná­ciách kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, ich voľ­be a me­no­va­ní, by pre­to tú­to ús­tav­nú pre­zum­pciu ne­zá­vis­los­ti a apo­li­tic­kos­ti ma­li pri jed­not­li­vých kan­di­dá­toch veľ­mi dôk­lad­ne a sta­ros­tli­vo po­sú­diť, a cez vý­be­ro­vé si­to pre­pus­tiť len tých, kto­rí ju spĺňa­jú nie­len for­mál­ne, ale aj reál­ne.

 Návr­hy po­li­tic­ky ak­tív­nych kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du tiež zá­ko­ni­te ot­vá­ra­jú otáz­ku, či tí­to kan­di­dá­ti pri voľ­be v ná­rod­nej ra­de nie sú zvý­hod­ne­ní v po­rov­na­ní s iný­mi kan­di­dát­mi, či sú všet­kým účas­tní­kom toh­to vý­be­ro­vé­ho ko­na­nia vy­tvo­re­né rov­na­ké pod­mien­ky na prís­tup k ve­rej­nej fun­kcii sud­cu ús­tav­né­ho sú­du, a či ne­do­chá­dza k ne­žia­du­cej dis­kri­mi­ná­cii jed­not­li­vých kan­di­dá­tov.

 Pod­ľa člán­ku 30 ods. 4 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky ma­jú ob­ča­nia za rov­na­kých pod­mie­nok prís­tup k vo­le­ným a iným ve­rej­ným fun­kciám.

 Ob­dob­ne aj pod­ľa člán­ku 25 písm. c) Me­dzi­ná­rod­né­ho pak­tu o ob­čian­skych a po­li­tic­kých prá­vach má kaž­dý ob­čan prá­vo a mož­nosť bez akých­koľ­vek roz­die­lov uve­de­ných v člán­ku 2 a bez neo­dô­vod­ne­ných ob­me­dze­ní vstú­piť za rov­na­kých  pod­mie­nok do ve­rej­ných slu­žieb svo­jej kra­ji­ny.

 Ako uvie­dol Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v ná­le­ze sp. zn. I. ÚS 575/2016, ob­sa­hom zá­klad­né­ho prá­va pod­ľa člán­ku 30 ods. 4 ús­ta­vy je prís­tup k vo­le­nej a inej ve­rej­nej fun­kcii a mož­nosť ne­dis­kri­mi­nač­né­ho uchá­dzania sa o ta­kú­to fun­kciu. Člá­nok 30 ods. 4 ús­ta­vy ne­za­ru­ču­je prá­vo ve­rej­nú fun­kciu dos­tať, ale iba prá­vo na prís­tup k nej, t. j. prá­vo uchá­dzať sa o ve­rej­nú fun­kciu za rov­na­kých pod­mie­nok, aké ma­jú vy­tvo­re­né iní uchá­dza­či (napr. IV. ÚS 299/2011, I. ÚS 397/2014). Vo vzťa­hu k or­gá­nom, kto­ré svo­ji­mi roz­hod­nu­tia­mi ale­bo pos­tu­pom mô­žu po­ru­šiť zá­klad­né prá­vo pod­ľa čl. 30 ods. 4 ús­ta­vy, ús­tav­ný súd vo svo­jej do­te­raj­šej ju­di­ka­tú­re ok­rem iné­ho uvie­dol, že or­gá­ny za­bez­pe­ču­jú­ce prís­tup k vo­le­ným a iným ve­rej­ným fun­kciám mô­žu po­ru­šiť čl. 30 ods. 4 ús­ta­vy aj tým, že sťa­žia, uľah­čia ale­bo zne­mož­nia uchá­dzanie sa o fun­kciu (m. m. III. ÚS 75/01), resp. vte­dy, ak ne­za­bez­pe­čia ob­jek­ti­vi­tu ko­na­nia (m. m. II. ÚS 9/00). Uve­de­né vý­cho­dis­ká tre­ba vní­mať v pria­mej prí­čin­nej sú­vis­los­ti s po­žia­dav­kou, aby kaž­dý or­gán ve­rej­nej mo­ci pos­tu­po­val pri vý­ko­ne svo­jej prá­vo­mo­ci tak, že za­bez­pe­čí ob­jek­ti­vi­tu svoj­ho pos­tu­pu sme­ru­jú­ce­ho k ochra­ne ale­bo up­lat­ňo­va­niu zá­klad­né­ho prá­va ale­bo zá­klad­nej slo­bo­dy, ako aj ob­jek­ti­vi­tu sa­mot­né­ho roz­ho­do­va­nia o ochra­ne a up­lat­ňo­va­ní zá­klad­né­ho prá­va ale­bo zá­klad­nej slo­bo­dy, a to bez oh­ľa­du na to, či ten­to pos­tup pre­bie­ha v práv­ne for­ma­li­zo­va­nom rám­ci ale­bo iba v rám­ci fak­tic­kej čin­nos­ti prís­luš­né­ho or­gá­nu. Up­lat­ňo­va­nie a ochra­na kaž­dé­ho zá­klad­né­ho prá­va ale­bo slo­bo­dy mu­sí byť v čin­nos­ti kaž­dé­ho or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci za­bez­pe­če­ná reál­ne a mu­sí pre­bie­hať na ne­dis­kri­mi­nač­nom zá­kla­de. Tá­to po­žia­dav­ka sa do­tý­ka kaž­dé­ho úko­nu or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci, kto­rý pria­mo ale­bo as­poň spros­tred­ko­va­ne sú­vi­sí s ochra­nou ale­bo up­lat­ňo­va­ním zá­klad­né­ho prá­va ale­bo slo­bo­dy (II. ÚS 5/03).

 Ak pos­la­nec Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky kan­di­du­je na sud­cu ús­tav­né­ho sú­du,  má zrej­mú vý­ho­du op­ro­ti kan­di­dá­to­vi, kto­rý pos­lan­com ná­rod­nej ra­dy nie je. Ok­rem po­li­tic­kej pod­po­ry, kto­rú lo­gic­ky mô­že oča­ká­vať mi­ni­mál­ne od svo­jich stra­níc­kych ko­le­gov, sa aj sám osob­ne zú­čas­tňu­je na voľ­be kan­di­dá­tov, či­že pria­mo roz­ho­du­je o svo­jej kan­di­da­tú­re a tiež o kan­di­da­tú­re svo­jich kon­ku­ren­tov. Obzvlášť pri taj­nom hla­so­va­ní, pri kto­rom ne­mož­no zis­tiť, ako pos­la­nec a zá­ro­veň kan­di­dát hla­so­val, je tá­to ne­rov­nosť me­dzi „kan­di­dá­tom pos­lan­com“ a „kan­di­dá­tom ne­pos­lan­com“ eš­te zvý­raz­ne­ná. Pos­la­nec ná­rod­nej ra­dy, kto­rý kan­di­du­je na sud­cu ús­tav­né­ho sú­du, mô­že te­da vlas­tným hla­so­va­ním ov­plyv­ňo­vať vý­sle­dok vý­be­ro­vé­ho ko­na­nia, v kto­rom je sám účas­tní­kom, pri­čom prá­ve je­ho hlas mô­že roz­hod­núť o tom, že vo voľ­bách bu­de ús­peš­ný prá­ve on a nie je­ho kon­ku­rent. 

Po­zor­nosť si v tej­to sú­vis­los­ti za­slú­ži uz­ne­se­nie Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky sp. zn. IV. ÚS 23/04 – 15 z 30. ja­nuá­ra 2004, kto­rým ús­tav­ný súd na zá­kla­de sťaž­nos­ti vte­daj­šej sud­ky­ne Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va za Slo­ven­skú re­pub­li­ku od­lo­žil vy­ko­na­teľ­nosť uz­ne­se­nia Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 271 z 15. de­cem­bra 2003, kto­rým Súd­na ra­da SR navrh­la vlá­de SR kan­di­dá­ta na voľ­bu za sud­cu Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va. Sťa­žo­va­teľ­ka na­mie­ta­la po­ru­še­nie svoj­ho zá­klad­né­ho prá­va na prís­tup k ve­rej­nej fun­kcii za rov­na­kých pod­mie­nok, ku kto­ré­mu ma­lo dôjsť tým, že člen Súd­nej ra­dy SR, kto­rý zá­ro­veň kan­di­do­val na sud­cu Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va, sa sám zú­čas­tnil na voľ­be kan­di­dá­tov a mo­hol tú­to voľ­bu osob­ne ov­plyv­ňo­vať, kým os­tat­ným kan­di­dá­tom, vrá­ta­ne sťa­žo­va­teľ­ky, Súd­na ra­da neu­mož­ni­la sa na jej za­sad­nu­tí ani len zú­čas­tniť.

Ho­ci sťa­žo­va­teľ­ka nes­kôr vza­la svo­ju sťaž­nosť v ce­lom roz­sa­hu späť, v dôs­led­ku čo­ho ús­tav­ný súd ko­na­nie o sťaž­nos­ti za­sta­vil (uz­ne­se­nie sp. zn. IV. ÚS 23/04 – 28 z 30. jú­na 2004), pri­ja­tie sťaž­nos­ti na ďal­šie ko­na­nie a od­lo­že­nie vy­ko­na­teľ­nos­ti uz­ne­se­nia Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky[1] tý­ka­jú­ce sa na­mie­ta­né­ho po­ru­še­nia zá­klad­né­ho prá­va na prís­tup k ve­rej­nej fun­kcii za rov­na­kých pod­mie­nok v ana­lo­gic­kej si­tuá­cii, akou je voľ­ba kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, za­kla­da­jú dô­vod dom­nie­vať sa, že ús­tav­ný súd bu­de rov­na­ko pos­tu­po­vať aj v ob­dob­ných si­tuáciách. 

Pos­la­nec ná­rod­nej ra­dy, kto­rý zá­ro­veň kan­di­du­je na sud­cu ús­tav­né­ho sú­du, sa pri hla­so­va­ní o svo­jej kan­di­da­tú­re a kan­di­da­tú­re svo­jich kon­ku­ren­tov tiež dos­tá­va do zrej­mé­ho roz­po­ru so všeo­bec­ne uz­ná­va­ným práv­nym prin­cí­pom ne­mo iudex in cau­sa sua, te­da že nik­to ne­mô­že byť sud­com vo svo­jej ve­ci, resp. vo ve­ci, na kto­rej vý­sled­ku má osob­ný zá­ujem. Ten­to po stá­ro­čia ap­li­ko­va­ný prin­cíp pri­ro­dze­nej spra­vod­li­vos­ti na­šiel vy­jad­re­nie aj v mo­der­nej ju­di­ka­tú­re pri po­su­dzo­va­ní nes­tran­nos­ti roz­ho­do­va­nia or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci a ich pred­sta­vi­te­ľov. [2]  

Ako te­da vy­rie­šiť zrej­mý kon­flikt me­dzi slo­bod­ným vý­ko­nom pos­la­nec­ké­ho man­dá­tu pos­lan­cov ná­rod­nej ra­dy zá­ro­veň kan­di­du­jú­cich na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du a vý­ko­nom zá­klad­né­ho prá­va na prís­tup k ve­rej­ným fun­kciám za rov­na­kých pod­mie­nok os­tat­ných kan­di­dá­tov tak, aby ne­do­chá­dza­lo k proti­ús­tav­nej dis­kri­mi­ná­cii jed­not­li­vých kan­di­dá­tov?

Slo­bod­ný vý­kon pos­la­nec­ké­ho man­dá­tu v zmys­le us­ta­no­ve­nia čl. 73 ods. 2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a z ne­ho vy­plý­va­jú­ce prá­va pos­lan­cov nie sú zá­klad­ným prá­vom ale­bo slo­bo­dou, ale sú­čas­ťou pô­so­be­nia pos­lan­cov ako no­si­te­ľov ve­rej­nej mo­ci (III. ÚS 9/2015). Vý­kon pos­la­nec­ké­ho man­dá­tu je te­da vý­ko­nom ve­rej­nej mo­ci, kto­rú pos­lan­ci ná­rod­nej ra­dy smú v sú­la­de s člán­kom 2 ods. 2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky up­lat­ňo­vať iba na zá­kla­de ús­ta­vy, v jej me­dziach a v roz­sa­hu a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­ví zá­kon.  

Zá­klad­né me­dze vý­ko­nu ve­rej­nej mo­ci vo vzťa­hu k súk­rom­ným oso­bám sta­no­vu­jú zá­klad­né prá­va a slo­bo­dy. Pos­lan­ci ná­rod­nej ra­dy sú te­da po­vin­ní vy­ko­ná­vať svoj pos­la­nec­ký man­dát, vrá­ta­ne vo­lieb kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, len tak, aby tým­to vý­ko­nom ne­po­ru­šo­va­li zá­klad­né prá­va a slo­bo­dy iných osôb, v da­nom prí­pa­de naj­mä zá­klad­né prá­vo na prís­tup k vo­le­ným a iným ve­rej­ným fun­kciám za rov­na­kých pod­mie­nok ga­ran­to­va­ným člán­kom 30 ods. 4 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

V zá­uj­me reš­pek­to­va­nia uve­de­né­ho zá­klad­né­ho prá­va by sa pos­lan­ci kan­di­du­jú­ci na tú­to ve­rej­nú fun­kciu ne­ma­li na voľ­be kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du ni­ja­kým spô­so­bom ako pos­lan­ci zú­čas­tňo­vať a ov­plyv­ňo­vať vý­ber jed­not­li­vých kan­di­dá­tov, naj­mä by sa ma­li úpl­ne zdr­žať účas­ti na schô­dzi a hla­so­va­nia o kan­di­dá­toch v Ústav­nop­ráv­nom vý­bo­re NR SR a v plé­ne ná­rod­nej ra­dy. 

Ak­tuál­na si­tuácia potvr­dzu­je, že pro­ces voľ­by kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du je v Slo­ven­skej re­pub­li­ke znač­ne spo­li­ti­zo­va­ný. Me­chan­izmus, akým sa sud­co­via vy­be­ra­jú, ve­die k po­li­tic­kej po­la­ri­zá­cii spo­loč­nos­ti, opa­ko­va­ne vy­vo­lá­va ús­tav­né krí­zy, a v ne­pos­led­nom ra­de po­li­ti­zu­je sa­mot­ný ús­tav­ný súd, čím na­rú­ša je­ho ne­zá­vis­losť. Vý­raz­né­mu zlep­še­niu toh­to sta­vu by pri­tom na­po­moh­la aj no­ve­li­zá­cia zá­ko­na o ús­tav­nom sú­de,[3] a to vy­pus­te­ním pos­lan­cov ná­rod­nej ra­dy a vlá­dy SR z ok­ru­hu sub­jek­tov op­ráv­ne­ných navr­ho­vať kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du. Ak kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du vo­lí, resp. sud­cov me­nu­je po­li­tic­ký or­gán, prá­vo navr­ho­vať kan­di­dá­tov by ma­li mať len ne­po­li­tic­ké sub­jek­ty, t. j. práv­nic­ké or­ga­ni­zá­cie a in­šti­tú­cie (or­gá­ny), resp. ich pred­sta­vi­te­lia, a to na zá­kla­de dôs­led­ných a tran­spa­ren­tných vý­be­ro­vých ko­na­ní, nie pria­teľ­ských vzťa­hov či lo­biz­mu. Ta­ká­to jed­no­du­chá le­gis­la­tív­na úp­ra­va a jej strik­tná ap­li­ká­cia by moh­la pris­pieť k to­mu, že kan­di­dát­mi na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, a te­da aj sud­ca­mi ús­tav­né­ho sú­du, by sa sta­li len od­bor­ne a mo­rál­ne vy­spe­lé osob­nos­ti a eli­mi­no­va­li by sa tí, kto­rí pr­výk­rát pre­ja­vi­li svoj zá­ujem o ús­tav­né prá­vo až v sú­vis­los­ti so svo­jou kan­di­da­tú­rou na sud­cu ús­tav­né­ho sú­du



[1] Za pov­šim­nu­tie sto­jí aj dov­te­dy neob­vyk­lá rých­losť, akou ús­tav­ný súd od­lo­žil vy­ko­na­teľ­nosť pred­met­né­ho uz­ne­se­nia Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, keď do­čas­né opat­re­nie vy­dal hneď na dru­hý deň po do­ru­če­ní sťaž­nos­ti ús­tav­né­mu sú­du. 

[2] Uve­de­ný prin­cíp sa ap­li­ku­je naj­mä pri po­su­dzo­va­ní ob­jek­tív­nej nes­tran­nos­ti, pri kto­rej má práv­ny vý­znam aj tzv. zda­nie (ja­ve­nie sa) po­chyb­nos­ti o nes­tran­nos­ti (ap­pea­ran­ce of bias), a pre­to spra­vod­li­vosť má byť nie­len­že vy­ko­ná­va­ná, ale mu­sí sa aj ja­viť, že je vy­ko­ná­va­ná (Jus­ti­ce must not on­ly be do­ne, but must be seen to be do­ne). Ten­to prin­cíp ob­jek­tív­nej nes­tran­nos­ti bol vy­tvo­re­ný pre­ce­den­tným roz­hod­nu­tím an­glic­ké­ho sú­du vo ve­ci R v Sus­sex Jus­ti­ces, Ex par­te McCar­thy ([1924], z com­mon law ho nes­kôr prev­zal Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va (napr. Del­court v. Bel­gic­ko, 1970, sé­ria A, č. 11) a ak­cep­to­val ho aj Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky (napr. III. ÚS 16/00).

[3] Zá­kon č. 314/2018 Z. z. o Ústav­nom sú­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov.


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia