Kriminologické avízo - časť I.

Publikované: 01. 04. 2019, čítané: 1102 krát
 

 

npor. JUDr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ

                                    Kri­mi­no­lo­gic­ké aví­zo  - časť I.

                                                             Úvod

 Strán­ka prav­ne­lis­ty.sk po­nú­ka či­ta­te­ľom pod­net­né člán­ky a ak­tuál­nu ju­di­ka­tú­ru v ob­las­ti tres­tné­ho prá­va. Cie­ľom nas­le­du­jú­cej sé­rie je oboz­ná­miť či­ta­te­ľa aj s dru­hou stra­nou min­ce tres­tné­ho prá­va a to jed­nak s reál­nym sta­vom (vy­bra­nej) kri­mi­na­li­ty a tiež schop­nos­ti štá­tu stí­hať pá­cha­te­ľov tres­tnej čin­nos­ti. Ako ur­či­tý proti­pól k do­sa­hu práv­nych zá­ve­rov. Pros­tried­kom na spl­ne­nie cie­ľov bu­de ana­lý­za šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľov jed­nak prís­luš­ných štát­nych or­gá­nov a tak­tiež ďal­ších dopl­nko­vých zdro­jov.

Autor sa vy­nas­na­ží (ur­či­te nie bez chýb) o inter­pre­tá­ciu šta­tis­tic­kých úda­jov zro­zu­mi­teľ­nou for­mou, pri­čom v zá­uj­me ob­jek­tív­nos­ti bu­de či­ta­te­ľa upo­zor­ňo­vať na pô­vod zdro­ja ako aj vzťa­hy me­dzi pou­ži­tý­mi zdroj­mi a bu­de či­ta­te­ľa na­bá­dať na pri­jí­ma­nie vlas­tných zá­ve­rov, ho­ci autor vy­uži­je svo­je autor­stvo a dopl­ní text vlas­tný­mi pos­treh­mi.

      Hneď v úvo­de je pot­reb­né uviesť, že v SR ne­poz­ná­me jed­not­nú sús­ta­vu šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľov a ani jed­not­nú me­to­di­ku šta­tis­tic­ké­ho vy­ka­zo­va­nia tres­tnej čin­nos­ti a to aj nav­zdo­ry dos­tup­ným tech­no­ló­giám a 21. sto­ro­čiu. V praxi to zna­me­ná po­mer­ne zá­sad­nú pre­káž­ku oh­ľad­ne inter­pre­tá­cie kri­mi­na­li­ty. Na dru­hej stra­ne sú prís­luš­né štát­ne or­gá­ny ako Po­lí­cia SR[1], Pro­ku­ra­tú­ra[2] SR, sú­dy[3], po­vin­né viesť jed­not­li­vé šta­tis­tic­ké uka­zo­va­te­le svo­jej čin­nos­ti. Me­to­di­ku ako aj pa­ra­met­re šta­tis­tic­ké­ho vy­ka­zo­va­nia si štát­ne or­gá­ny vy­ka­zu­jú pod­ľa vlas­tných po­trieb pre­to, ho­ci sú v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia v zá­sa­de nad­väz­né, nie všet­ky šta­tis­tic­ké pa­ra­met­re mož­no po­va­žo­vať za kom­pa­ti­bil­né. Aj na­priek uve­de­né­mu, však niek­to­ré pa­ra­met­re mož­no po­va­žo­vať za súv­zťaž­né a prá­ve tý­mi sa bu­de autor za­obe­rať. Ďal­ším zá­lud­ným bo­dom je tzv. po­sun, kto­rý mož­no vy­svet­liť tak, že ho­ci v šta­tis­ti­ke PZ je za­evi­do­va­ná napr. vraž­da v ro­ku 2006 k jej ob­jas­ne­niu mô­že dôjsť až v ro­ku 2010 pri­čom súd od­sú­di pá­cha­te­ľa až v ro­ku 2019.Po­sun má po­va­hu vý­raz­né­ho skres­ľo­va­nia šta­tis­tic­ké­ho ob­ra­zu v jed­not­li­vých ro­koch (a naj­mä kon­co­vý rok sle­do­va­né­ho ob­do­bia). Ďal­ším, mi­mo­riad­ne zá­važ­ným či­ni­te­ľom je mie­ra la­ten­tnos­ti (uta­je­nia) tres­tnej čin­nos­ti. Prís­luš­né šta­tis­tic­ké uka­zo­va­te­le sí­ce mô­žu vy­ze­rať dob­re napr. 5 vrážd a z to­ho 5 ob­jas­ne­ných tj. 100% ob­jas­ne­nosť av­šak, ak je ďal­ších 10 vrážd „nep­re­šet­re­ných“ (oso­by evi­do­va­né ako nez­ves­tná oso­ba a pod.) ob­jas­ne­nosť v ro­ku je fak­tic­ky len na úrov­ni 33,3%[4]. Dô­vo­dov la­ten­cie mô­že byť sa­moz­rej­me mno­ho, cie­ľom člán­ku nie je ich vý­po­čet, autor však pod­ľa svo­jej pre­fe­ren­cie uvá­dza naj­mä druh a cha­rak­ter tres­tnej čin­nos­ti, dô­ve­ry­hod­nosť v in­šti­tú­cie (po­lí­cia, pro­ku­ra­tú­ra, sú­dy)  a v práv­ny sys­tém[5] ako aj mie­ru so­fis­ti­ká­cie tres­tnej čin­nos­ti (tres­tná čin­nosť tzv. bie­le go­lie­re, tres­tná čin­nosť s ko­rup­čným cha­rak­te­rom, or­ga­ni­zo­va­ná for­ma, po­li­tic­ké zá­ze­mie atď.) či iné. Správ­nosť inter­pre­tá­cie šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľov ďa­lej ov­plyv­ňu­jú aj iné či­ni­te­le, me­dzi iný­mi aj úp­ra­va šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľov zo stra­ny štát­ne­ho or­gá­nu[6], zme­ny v práv­nej kva­li­fi­ká­cií skut­ku po­čas tres­tné­ho ko­na­nia, do­da­toč­né ob­jas­ne­nie tres­tnej čin­nos­ti s ča­so­vým od­stu­pom, šta­tis­tic­ké od­chýl­kya ďal­šie.

     Za úče­lom mi­ni­ma­li­zá­cie resp. re­la­ti­vi­zá­cie ne­priaz­ni­vých do­pa­dov autor zvo­lil kom­pa­ra­tív­nu me­tó­du spra­co­va­nia šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľov ve­de­ných zlož­ka­mi ako po­lí­cia, pro­ku­ra­tú­ra a sú­dy. Cie­ľom je na zá­kla­de po­rov­na­nia súv­zťaž­ných šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľov zis­tiť sku­toč­ný stav kri­mi­na­li­ty, schop­nos­ti štát­nych or­gá­nov stí­hať tres­tnú čin­nosť a tak­tiež aj schop­nosť us­ved­čiť pá­cha­te­ľov tej­to tres­tnej čin­nos­ti pred sú­dom. Uve­de­ným kro­kom sa bu­de sna­žiť o ob­me­dzo­va­nie do­sa­hu sna­hy o ma­ni­pu­lá­ciu jed­not­li­vých šta­tis­tic­kých úda­jov štát­nych or­gá­nov. Ďal­šie opat­re­nie sa bu­de tý­kať po­su­nu; autor sa roz­ho­dol, že po­sú­de­nie sa bu­de tý­kať šir­šie­ho ob­do­bia a to od ro­ku 2006 – 2018 (tj. 13 ro­kov). Zvo­le­né ob­do­bie sa tý­ka ob­do­bia plat­nos­ti no­vých tres­tných kó­dexov z ro­ku 2005.

                Aj na­priek uve­de­ným opat­re­niam by autor rád upo­zor­nil či­ta­te­ľa na pri­ro­dze­nú opatr­nosť a vy­slo­ve­ne kri­tic­ký prís­tup k pred­kla­da­ným zá­ve­rom. Sna­hou nie je pred­lo­že­nie od­bor­né­ho, ale po­pu­la­ri­zač­né­ho prís­pev­ku, kto­rý roz­prú­di ďal­šiu dis­ku­siu. Autor pre­to od­mie­ta aké­koľ­vek sna­hy o vy­vo­dzo­va­nie zá­väz­ných zá­ve­rov bez riad­ne­ho ve­dec­ké­ho prís­tu­pu k prob­le­ma­ti­ke na kom­plexnej úrov­ni a prí­pad­né po­ku­sy po­va­žu­je za ne­kom­pe­ten­tné.

Časť II.

Šta­tis­tic­ké uka­zo­va­te­le PZ:

Skôr ako autor prej­de k ana­lý­zam vy­bra­nej tres­tnej čin­nos­ti rád by či­ta­te­ľa oboz­ná­mil so zá­klad­ný­mi in­for­má­cia­mi oh­ľad­ne kri­mi­no­lo­gic­kej si­tuácie na úze­mí SR. Ako zá­klad toh­to oboz­ná­me­nia pou­ži­je­me šta­tis­tic­ký uka­zo­va­teľ PZ SR. Ako si už is­to via­ce­rí všim­li, je už dob­rým zvy­kom, že za­čiat­kom prís­luš­né­ho ka­len­dár­ne­ho ro­ka sa ve­de­nie PZ SR resp. MV SR ra­do poch­vá­li vý­sled­ka­mi z pre­doš­lé­ho ro­ka. Pre­to by pre či­ta­te­ľa moh­lo byť pod­net­né za­ra­de­nie tej­to kaž­do­roč­nej „ra­dos­tnej no­vi­ny“ do ur­či­té­ho kon­cep­čné­ho poh­ľa­du, o kto­rý sa autor po­kú­si.

                Vo ve­rej­nos­ti čas­to re­zo­nu­je, že po­čet po­li­caj­tov na oby­va­te­ľov je na Slo­ven­sku vy­so­ký. Prav­dou je, že s poč­tom 410 po­li­caj­tov na 100.000 oby­va­te­ľov (prie­mer EÚ 318/100.000) sme sa za­ra­di­li do top 10. v rám­ci ce­lej EÚ. Pre po­rov­na­nie poč­tom oby­va­te­ľov veľ­ké Fín­sko má po­mer 137/100.000; su­sed­né, av­šak dvoj­ná­sob­ne po­čet­nej­šie Čes­ko 383/100.000 a Ma­ďar­sko neu­ve­ri­teľ­ných 90/100.000 oby­va­te­ľov[7]. Jed­na vec je sa­moz­rej­me po­čet, dru­há je kva­li­ta. Tá by sa ma­la od­zr­kad­ľo­vať v efek­ti­vi­te. Tú si skú­si­me načr­tnúť na nas­le­du­jú­cich šta­tis­tic­kých úda­joch.

a)      Ná­pad tres­tnej čin­nos­ti

b)      Ob­jas­ne­nosť tres­tnej čin­nos­ti

c)       Ško­da spô­so­be­ná tres­tný­mi čin­mi

d)      Ško­do­vosť tres­tných či­nov

e)      Po­čet prís­luš­ní­kov PZ (a je­ho vzťah k pre­doš­lým ve­li­či­nám) 

Ná­pad tres­tnej čin­nos­ti

Po­lí­cia SR sa v pos­led­ných 13 ro­koch te­ší ob­di­vu­hod­nej kriv­ke pok­le­su ce­lé­ho ná­pa­du tres­tnej čin­nos­ti. Mož­no kon­šta­to­vať, že s vý­ky­vom v ro­ku 2009 ná­pad tres­tnej čin­nos­ti per­ma­nen­tne kle­sal; zo 115.151 tres­tných či­nov (2006)[8] na kon­co­vých 61.392 tres­tných či­nov (2018)[9]. Uve­de­ný pok­les je nao­zaj re­kord­ný a za­slú­ži si skú­ma­nie. Prís­luš­ní­ci po­lí­cie v ro­ku 2018 ma­li tak­mer po­lo­vi­cu ná­pa­du tres­tných či­nov op­ro­ti ro­ku 2006! Aj uve­de­né čís­lo si však za­slú­ži svo­je umies­tne­nie do kon­cep­tu. Prie­mer­ný po­čet tres­tných či­nov v sle­do­va­nom ob­do­bí pred­sta­vu­je 89.019  tres­tných či­nov/rok, aj uve­de­ný údaj jas­ne uka­zu­je nie prá­ve ma­lý pre­pad ná­pa­du tres­tnej čin­nos­ti v pos­led­ných ro­koch. Ak či­ta­teľ do­vo­lí, autor zá­jde aj nad rá­mec sle­do­va­né­ho ob­do­bia a skon­šta­tu­je, že od ro­ku 1997–2018 pred­sta­vu­je prie­mer SR 95.157 tres­tných či­nov/rok, čo aj z dl­ho­do­bé­ho poh­ľa­du (22 ro­kov) pred­sta­vu­je jas­ný úby­tok poč­tu tres­tných či­nov.[10] Snáď mož­no eš­te pre za­ují­ma­vosť uviesť, že od ro­ku 1989 do ro­ku 2018 (30 ro­kov) bol naj­vyš­ší ná­pad tres­tnej čin­nos­ti v ro­ku 1993 a to 146.125 tres­tných či­nov za rok. Dneš­ný po­li­cajt má te­da prib­liž­ne 2,3x men­šiu za­ťa­že­nosť op­ro­ti ko­le­go­vi z ro­ku 1993[11]!

Ob­jas­ne­nosť tres­tnej čin­nos­ti

Spo­loč­ne s ob­di­vu­hod­nou kriv­kou pok­le­su tres­tnej čin­nos­ti mô­že­me uviesť, že v sle­do­va­nom ob­do­bí mô­že­me za­zna­me­nať ob­di­vu­hod­nú kriv­ku zvy­šu­jú­cej sa ob­jas­ne­nos­ti tres­tnej čin­nos­ti. V pred­met­nom ob­do­bí sa zvy­šo­va­la per­ma­nen­tne zo 41,23% na sú­čas­ných 60,6 %. Prie­mer pred­met­né­ho ob­do­bia je 51,5%/rok.Pre lep­ší kon­text ob­jas­ne­nos­ti tres­tnej čin­nos­ti mož­no uviesť, že zá­sad­ný ob­rat vy­svet­ľu­jú­ci sú­čas­né tren­dy nas­tal eš­te v ro­ku 2004, te­da pred sle­do­va­ným ob­do­bím, keď po­čet tres­tných či­nov pred­sta­vo­val dl­ho­do­bý nad­prie­mer s poč­tom 131.244 tres­tných či­nov/rok, nao­pak ob­jas­ne­nosť bo­la v uve­de­nom ro­ku len na úrov­ni 39,34%. Prá­ve v ro­ku 2004 mô­že­me za­zna­me­nať bod, ke­dy sa za­ča­li roz­tvá­rať nož­ni­ce tj. zni­žo­va­nie poč­tu tres­tných či­nov a zá­ro­veň zvy­šo­va­nie ob­jas­ne­nos­ti tres­tnej čin­nos­ti, ale aj o tom tro­chu niž­šie.[12]

Ško­da spô­so­be­ná tres­tný­mi čin­mi

Ďal­ším za­ují­ma­vým úda­jom by pre či­ta­te­ľa moh­la byť cel­ko­vá vý­ška ško­dy. V sle­do­va­nom ob­do­bí pred­sta­vo­va­la prie­mer­ná roč­ná ško­da spô­so­be­ná tres­tnou čin­nos­ťou, su­mu 589.282.010,70,-€/rok[13] (naj­väč­šia ško­da bo­la za­zna­me­na­ná v ro­ku 2017 a to vo vý­ške 1.493.367.000,-€/rok) Prie­mer­ná ško­da sa v sle­do­va­nom ob­do­bí od ro­ku 2012 zni­žu­je, až na exce­so­vý rok 2017. Autor je to­ho ná­zo­ru, že pok­les vý­šky ško­dy ne­ko­pí­ru­je úby­tok tres­tnej čin­nos­ti a to aj s pri­hliad­nu­tím na šir­ší ho­ri­zont 1997-2018, kde je prie­mer­ná vý­ška ško­dy 733.523.996,20,-€/rok. 

Ško­do­vosť tres­tných či­nov

Aby sme však tren­dy chá­pa­li aj v kon­texte, autor prib­lí­ži  tzv. ško­do­vosť (prie­mer­nú ško­du na ma­jet­ku spô­so­be­nú jed­ným tres­tným či­nom, te­da za­pra­co­va­nie cel­ko­vej ško­dy v kon­texte poč­tu tres­tných či­nov). V sle­do­va­nom ob­do­bí sa po­hy­bo­va­la vo vý­ške 7.031,69,-€/trest­ný čin/rok, pri­čom naj­väč­ší exces bol za­zna­me­na­ný prá­ve v ro­ku 2017, keď bo­la ško­do­vosť tres­tnou čin­nos­ťou na úrov­ni 22.553,-€/trest­ný čin/rok.  Ak by sme sa poz­re­li na ško­do­vosť zo šir­šie­ho ho­ri­zon­tu 1997-2018, mož­no kon­šta­to­vať, že v tom­to ob­do­bí pred­sta­vo­va­la ško­do­vosť su­mu 7.783,5,-€/trest­ný čin/rok. Pod­ľa ná­zo­ru auto­ra je ne­po­mer me­dzi úbyt­kom tres­tných či­nov, cel­ko­vou ško­dou a ško­do­vos­ťou, spô­so­be­ný rok­mi 2003 – 2005 a 2017 ke­dy doš­lo k po­mer­ne veľ­kým vý­ky­vom op­ro­ti dl­ho­do­bým prie­me­rom.

Po­čet prís­luš­ní­kov PZ (a je­ho vzťah k pre­doš­lým ve­li­či­nám)[14] 

                Ako už bo­lo uve­de­né vy­ššie po­čet prís­luš­ní­kov PZ nie/je(?) vy­so­ký z hľa­dis­ka poč­tu oby­va­te­ľov. Z hľa­dis­ka efek­ti­vi­ty by sme sa moh­li ob­zrieť po súv­zťaž­nos­ti me­dzi vý­vo­jom kri­mi­na­li­ty, ob­jas­ne­nos­ti a poč­tu prís­luš­ní­kov PZ a z nej vy­chá­dza­jú­ce­ho po­me­ru[15]. Z ob­do­bia 1997-2018 mož­no uviesť, že zlom v poč­te tres­tných či­nov nas­tal v ro­ku 2004 (úby­tok tres­tných či­nov), rov­na­ko ako aj zvrat v ob­jas­ne­nos­ti (ná­rast ob­jas­ne­nos­ti). V rov­na­kom ro­ku doš­lo aj k po­mer­ne sko­ko­vé­mu ná­ras­tu poč­tu prís­luš­ní­kov PZ a to zo 14.079(2014) na 22.487(2015). Zá­ver z uve­de­ných úda­jov autor pre­ne­chá na či­ta­te­ľa, rád by ho však upo­zor­nil, že od ro­ku 2005 do­chá­dza k strie­da­vé­mu ko­lí­sa­niu ná­ras­tu a pok­le­su poč­tu prís­luš­ní­kov PZ av­šak tie už ne­na­chá­dza­jú od­raz v pok­ra­ču­jú­com úbyt­ku tres­tných či­nov či pok­ra­ču­jú­com ná­ras­teob­jas­ne­nos­ti. Ako pos­led­ný, skôr sprie­vod­ný údaj mô­že­me uviesť, že z vý­vo­ja po­me­ru tres­tnej čin­nos­ti k poč­tu prís­luš­ní­kov PZ pod­ľa ná­zo­ru auto­ra mož­no usú­diť, že čím men­ší ná­pad tres­tnej čin­nos­ti na šta­tis­tic­ké­ho po­li­caj­ta, tým je v zá­sa­de lep­šia ob­jas­ne­nosť tres­tnej čin­nos­ti. Ako zá­ver z uve­de­né­ho autor uvá­dza, že čím viac po­li­caj­tov by pra­co­va­lo na tres­tných ve­ciach, tým je vy­šší pred­pok­lad ná­ras­tu ob­jas­ne­nos­ti, čo by im­pli­ko­va­lo, že kvan­ti­ta­tív­ne na­vy­šo­va­nie poč­tu mô­že mať po­zi­tív­ny do­pad na kri­mi­na­li­tu ako aj ob­jas­ne­nosť. Uve­de­né prís­tu­py však mož­no po­va­žo­vať za za­sta­ra­né a je pot­reb­né vy­ža­do­vať ná­rast kva­li­ty a nie kvan­ti­ty na stra­ne PZ, v sú­čas­nos­ti však pod­ľa ná­zo­ru auto­ra zo šta­tis­tic­kých úda­jov nie je ná­rast cel­ko­vej kva­li­ty ba­da­teľ­ný.

Štruk­tú­ra tres­tnej čin­nos­ti

                Skôr pre za­ují­ma­vosť ako pod­klad pre zhod­no­te­nie vý­vo­ja zme­ny štruk­tú­ry tres­tnej čin­nos­ti mož­no uviesť roz­die­ly v hra­nič­ných ro­koch (veľ­ké­ho) ho­ri­zon­tu. V ro­ku 1997 z hľa­dis­ka štruk­tú­ry tres­tnej čin­nos­ti dos­lo­va val­co­va­la ma­jet­ko­vá kri­mi­na­li­ta so 68% po­die­lom na „tr­hu,“ na kto­rú sa ako dru­há „do­ťa­ho­va­la“ ná­sil­ná kri­mi­na­li­ta s 13% po­die­lom, tre­tia zos­tá­va­jú­ca s 8%, zhod­ne eko­no­mic­ká a os­tat­ná s 5% a mrav­nos­tná s 1% a vo­jen­ská so šta­tis­tic­kou 0%. V kon­co­vom ro­ku 2018 už vi­dí­me ab­so­lút­ne inú štruk­tú­ru. Ako pr­vá je stá­le ma­jet­ko­vá tres­tná čin­nosť, av­šak s po­die­lom len 35%, za ňou nas­le­du­je eko­no­mic­ká kri­mi­na­li­ta s 22%, tre­tia je zos­tá­va­jú­ca s 20%, štvr­tá os­tat­ná s 12%, pia­ta ná­sil­ná s 9%, nas­le­du­je mrav­nos­tná s 2% a vo­jen­ská so šta­tis­tic­kou 0%. Pre spes­tre­nie mô­že slú­žiť údaj z ro­ku 2017 keď bo­la zme­na štruk­tú­ry tres­tnej čin­nos­ti eš­te za­ují­ma­vej­šia (29% eko­no­mic­ká, 25% zos­tá­va­jú­ca 21% ma­jet­ko­vá, po 12% ná­sil­ná a os­tat­ná, mrav­nos­tná 1% a vo­jen­ské so šta­tis­tic­kou 0%).

Po­čet stí­ha­ných osôb[16]

Z dô­vo­du ob­jek­ti­vi­zá­cie je eš­te pot­reb­né prib­lí­že­nie poč­tu stí­ha­ných resp. vy­šet­ro­va­ných osôb. Pre zjed­no­du­še­nie, ná­pad tres­tných či­nov si mož­no pred­sta­viť ako vy­šet­ro­va­cí spis, av­šak po­čet stí­ha­ných resp. vy­šet­ro­va­ných osôb sa vzťa­hu­je k poč­tu osôb, kto­ré sú v rôz­nych spi­soch ob­siah­nu­té. Od ro­ku 2006 do ro­ku 2018 bo­lo do­ko­py stí­ha­ných 657.185 osôb te­da 50.553 osôb/rok. Čo sa tý­ka cel­ko­vých poč­tov stí­ha­ných osôb je nut­né kon­šta­to­vať, že poč­ty stí­ha­ných bo­li v roz­me­dzí ro­kov 2006 – 2014 re­la­tív­ne sta­bil­né od min. 51.049 osôb(2014) do max. 56.265 osôb(2009), av­šak od ro­ku 2015 vi­dí­me nás­tup úbyt­ku stí­ha­ných osôb na 41.426 osôb(2018).  Z poh­ľa­du sle­do­va­né­ho ob­do­bia pod­ľa ná­zo­ru auto­ra ne­mož­no po­zo­ro­vať súv­zťaž­nosť me­dzi pok­le­som ná­pa­du tres­tnej čin­nos­ti, ná­ras­tu ob­jas­ne­nos­ti ale­bo vzos­tu­pu ob­jas­ne­nos­ti.[17] Z uve­de­né­ho dô­vo­du je pot­reb­né na­hliad­nuť do väč­šie­ho ho­ri­zon­tu tj. 1997-2018, tu mô­že­me po­zo­ro­vať, že sú­čas­ný po­čet stí­ha­ných osôb je ob­dob­ný ako v ro­ku 1997 (43.191). Prie­mer toh­to veľ­ké­ho ho­ri­zon­tu je 50.983 osôb/rok. Cel­ko­vá kriv­ka poč­tu je po­dob­ná dvo­ji­té­mu preh­nu­té­mu lu­ku s naj­vyš­ší­mi bod­mi v ro­koch 2005(58.770) a 2009(52.265) a naj­niž­ší­mi v ro­koch 1997 a 2018. Pod­ľa ná­zo­ru auto­ra je s pri­hliad­nu­tím na šir­ší ho­ri­zont, mož­né kon­šta­to­vať: a)pa­ra­doxne, ná­pad tres­tnej čin­nos­ti ne­má vi­di­teľ­ný od­raz v poč­te stí­ha­ných/vy­šet­ro­va­ných osôb b) PZ aj na­priek kle­sa­jú­cej za­ťa­že­nos­ti a zvy­šu­jú­cej sa ob­jas­ne­nos­ti PZ nes­tí­ha „spra­co­vať“ viac, ale nao­pak me­nej pá­cha­te­ľov a to min. od ro­ku 2015 c) ka­pa­ci­ta PZ, čo sa tý­ka stí­ha­nia a vy­šet­ro­va­nia osôb je na úrov­ni cca 50.000 osôb, bez oh­ľa­du na ná­rast poč­tu prís­luš­ní­kov PZ

Dru­hy tres­tnej čin­nos­ti

Aby na­še šta­tis­tic­ké prib­lí­že­nie ne­bo­lo len su­cho­pár­nym roz­prá­va­ním o čís­lach skú­si­me prib­lí­že­nie na prí­pa­de šta­tis­tic­ké­ho kri­mi­nál­ni­ka, kto­ré­ho si pre vý­kla­do­vé cie­le naz­ve­me Kri­mis­lav. Kri­mis­lav by straš­ne rád ve­del ako je to s tres­tnou čin­nos­ťou na Slo­ven­sku, ako efek­tív­ne sú or­gá­ny štá­tu pri stí­ha­ní tres­tnej čin­nos­ti, akú ško­du/zisk spô­so­bí/zís­ka pá­cha­teľ tres­tnej čin­nos­ti a po­dob­ne.  Z toh­to poh­ľa­du by ho asi za­ují­mal rok, ke­dy by bo­la prav­de­po­dob­nosť vy­pát­ra­nia pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu, čo mož­no naj­men­šia. Zo šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľov by mu vy­ply­nu­lo, že ním bol prá­ve rok 2006, na­koľ­ko šan­ca vy­pát­ra­nia kri­mi­nál­ni­ka by bo­la v po­me­re 58,77:41,23 v je­ho pros­pech. Roz­hod­ne by sa mu však neop­la­ti­lo s tres­tnou čin­nos­ťou otá­ľať, na­koľ­ko kaž­dým ro­kom po­čas ce­lé­ho ob­do­bia sa je­ho šan­ce zhor­šo­va­li, pri­čom naj­nev­hod­nej­ší rok pre pá­chanie tres­tnej čin­nos­ti bol prá­ve rok 2018, ke­dy by bo­li šan­ce v po­me­re 39,4:60,6 v je­ho nep­ros­pech. Kri­mis­la­va by tiež moh­lo za­ují­mať ,v kto­rom ro­ku ma­li OČTK naj­viac prá­ce a nao­pak. Z toh­to poh­ľa­du by zis­til, že naj­viac tres­tných či­nov bo­lo v ro­ku 2006 a naj­me­nej v ro­ku 2018. Z hľa­dis­ka ško­do­vos­ti by bol naj­vy­puk­lej­ší rok 2017, pri­čom rok pred a rok po, bol nao­pak na ško­do­vosť naj­chu­dob­nej­ší. Kri­mis­lav by tiež mo­hol zis­tiť, že pá­cha­te­lia tres­tnej čin­nos­ti moh­li v sle­do­va­nom ob­do­bí spô­so­biť prie­mer­nú ško­du tres­tným či­nov vo vý­ške 7.031,69,-€/TČ, pri­čom v ro­ku 2017 to bo­lo až 22.553,-€/TČ, av­šak v ro­ku 2006 „iba“ 4.118,-€/TČ. Kri­mis­lav by sa­moz­rej­me ve­del, že vý­ška spô­so­be­nej ško­dy nez­na­me­ná vý­šku zis­ku pre pá­cha­te­ľa, av­šak is­tú súv­zťaž­nosť by pre svo­ju pot­re­bu vy­vo­dzo­vať mo­hol.

Kri­mis­la­va by však po tých­to zis­te­niach moh­la na­pad­núť nas­le­dov­ná my­šlien­ka. Keď už viem, kto­rý rok bo­la kri­mi­na­li­ta naj­väč­šia a naj­men­šia, rov­na­ko tak ako ob­jas­ne­nosť, či ško­do­vosť, mo­hol by som zis­tiť,  kto­rý druh tres­tnej čin­nos­ti mo­hol tie­to úda­je naj­viac ut­vá­rať?

Z toh­to hľa­dis­ka by sme moh­li vy­ko­nať ur­či­té po­rov­na­nie v rám­ci dru­hov tres­tnej čin­nos­ti, kto­ré si Kri­mis­lav naz­ve[18] nas­le­dov­ne: „Ná­sil­ní­ci“[19] „Nem­rav­ní­ci“[20], „Ma­jet­ká­ri“[21], „Vo­ja­ci“[22], „Eko­nó­mo­via“[23] „Os­tat­ní­ní­ci“[24] a „Zos­tat­ká­ri“[25].

Hneď v úvo­de však pres­ko­čí tres­tnú čin­nosť „Vo­ja­kov“ a „Zos­tat­ká­rov“ ako mar­gi­nál­ne sku­pi­ny. Ke­by sa Kri­mis­lav in­for­mo­val o fa­chu „Nem­rav­ní­kov“, zis­til by, že pred­sta­vu­jú sku­pi­nu, kto­rá sa prie­mer­ne špe­cia­li­zu­je na 824 tres­tných či­nov/rok. V ro­ku 2018 do­kon­ca zvlád­li až 1122 tres­tných či­nov za rok. Pri da­nom dru­hu tres­tnej čin­nos­ti by zis­til, že po­lí­cia ide s ob­jas­ne­nos­ťou „do­le“, čo by mu zlep­šo­val šan­ce vy­hnúť sa tres­tné­mu stí­ha­niu. Pre­pad ob­jas­ne­nos­ti však nep­red­sta­vu­je väč­šiu drá­mu, ak si vez­me­me ob­do­bie 1997-2018, bo­la na prie­mer­nej úrov­ni 79,56% a aj naj­niž­šia v ro­ku 2018 bo­la až 65,51% v je­ho nep­ros­pech, čo mož­no chá­pať ako dos­ta­toč­ne od­ra­dzu­jú­ci pr­vok, kto­rý spo­lu s cha­rak­te­rom tres­tnej čin­nos­ti, kto­rá ne­má po­va­hu ďal­šie­ho dô­chod­ko­vé­ho pi­lie­ra vy­tvá­ra skôr skla­ma­nie.

Fach „Ná­sil­ní­kov“ má na ro­vá­ši po­mer­ne veľ­kú sku­pi­nu tres­tných či­nov, av­šak op­ro­ti ro­ku 1997 (11.564) do ro­ku 2018 (5.781) je o po­lo­vi­cu men­ší. Ob­jas­ne­nosť z ro­ku 1997(87,75%) v ro­ku 2018 (72,36%) kles­la, av­šak jej prie­mer­ná vý­ška (77,09%) je stá­le vy­so­ká. Fach sa mô­že op­ro­ti „Nem­rav­ní­kom“ poch­vá­liť schop­nos­ťou ma­jet­ko­vej uj­my, tá je však na úrov­ni „len“ 514,-€/TČ/rok, ho­ci nap­rík­lad v ro­ku 2018, moh­li pá­cha­te­lia ná­sil­nej tres­tnej čin­nos­ti spô­so­biť ško­du až 2.495,-€/TČ/rok a z tej­to su­my si aj nie­čo od­lo­žiť.

Ďal­ším fa­chom, kto­rý by mo­hol Kri­mis­la­va za­ujať, sú „Os­tat­ní­ci“. Tí sí­ce ma­jú z hľa­dis­ka poč­tu tres­tných či­nov naj­lep­šie ro­ky za se­bou, av­šak prie­mer za ob­do­bie 1997-2018 je 7.840 tres­tných či­nov/roč­ne. „Os­tat­ní­ci“ moh­li v da­nom ob­do­bí svo­jou tres­tnou čin­nos­ťou spô­so­biť ško­du prie­mer­ne vo vý­ške 1.703,-€/ pri kaž­dom tres­tnom či­ne/za rok, a pri­čom v ro­ku 2010 to bo­lo až 6.840,-€/TČ/rok, čo je už pek­ná su­ma, ak by si z jej čo to od­lo­ži­li. O „Os­tat­ní­koch“ by však mal Kri­mis­lav ve­dieť aj nep­rí­jem­nú prav­du a tou je prie­mer­ná ob­jas­ne­nosť za ob­do­bie 1997-2018, kto­rá je  vo vý­ške až 79,01% v nep­ros­pech kri­mi­nál­ni­kov.

„Ma­jet­ká­ri“ sú naj­väč­ším zvä­zom kri­mi­nál­ni­kov na úze­mí SR. Z hľa­dis­ka čin­nos­ti ma­jú tiež naj­lep­šie ro­ky za se­bou (2002,2004 -77.089 TČ op­ro­ti ro­ku 2017-10.473 TČ (!) av­šak v ro­ku 2018 (21.787 TČ) opäť za­ma­ka­li, zdá sa aby zvrá­ti­li po­tu­pu z ro­ku 2017, keď ich v po­die­le tres­tných či­nov pred­beh­li „Eko­nó­mo­via“. „Ma­jet­ká­ri“ sa mô­žu poch­vá­liť ško­do­vos­ťou v prie­mer­nej vý­ške 2.288,5,-€/TČ/rok, pri­čom im za ob­do­bie  1997-2018 nek­les­la pod 1.823,-€/TČ/rok. „Ma­jet­ká­ri“ by sa moh­li chvá­liť sla­bou ob­jas­ne­nos­ťou po­lí­cie, čo by bo­lo v ich pros­pech 1997-2018 len 30,98% v ich pros­pech, av­šak naj­lep­šie ro­ky sla­bej ob­jas­ne­nos­ti (2004) 18,7% sú už fuč a aj po­lí­cia od ro­ku 2004 za­ma­ka­la a v kon­co­vom ro­ku (2018) do­tiah­la ob­jas­ne­nosť na úro­veň 43,81%.

Pos­led­ným fa­chom, kto­rý by mo­hol Kri­mis­lav za­ujať asi naj­viac, je fach „Eko­nó­mov“. Ten­to fach je za ob­do­bie 1997-2018 na vzos­tu­pe. Kým nap­rík­lad „ma­jet­ká­ri“ op­ro­ti ro­ku 1997 s poč­tom 62.411 TČ spad­li v ro­ku 2018 na 21.787 TČ čo je v pod­sta­te 1/3 „vý­kon“; „Eko­nó­mo­via“ ma­li nao­pak v ro­ku 1997 len 4.716 tres­tných či­nov, ale v ro­ku 2018 to už bo­lo 13.515 tres­tných či­nov, pri­čom prie­mer je až 14.407 tres­tných či­nov/rok za ob­do­bie 1997-2018. Uve­de­ná  expan­zia by však moh­la na­rá­žať na vy­so­kú ob­jas­ne­nosť, av­šak tu by Kri­mis­lav zis­til, že tá sa po­hy­bu­je na prie­mer­nej úrov­ni 53,44% čo je mož­no dosť, ale fak­tom je, že od ro­ku 2006 je to už iná ká­va a po­li­caj­ti sa sta­bil­ne nep­reš­vih­li nad 50,2% s prie­me­rom len 46%. K po­mer­ne skrom­nej ob­jas­ne­nos­ti op­ro­ti inej tres­tnej čin­nos­ti by sme z hľa­dis­ka zá­uj­mu Kri­mis­la­va ma­li pres­kú­mať prie­mer­nú ško­do­vosť. Za ob­do­bie 1992-2018 bo­la vo vý­ške 43.558,59,-€/TČ/rok pri­čom bo­li aj ro­ky, keď to bo­lo vo vý­ške 120.841,-€/TČ/rok (2003), a ob­jas­ne­nosť bo­la len 53,2%; ale­bo v ro­ku 2017 keď spô­so­bi­li ško­du vo vý­ške 98.561,-€/TČ/rok a prav­de­po­dob­nosť od­ha­le­nia by bo­la v po­me­re 50,84:49,16 v pros­pech kri­mi­nál­ni­kov na úkor po­lí­cie.

Kri­mis­la­va by v sú­vis­los­ti s fa­chom „Eko­nó­mov“ moh­lo za­ují­mať aj to, ako po­li­caj­ti rie­šia tres­tnú zod­po­ved­nosť práv­nic­kých osôb[26], kto­rú si s eko­no­mic­kou tres­tnou čin­nos­ťou spá­ja. Z po­li­caj­nej šta­tis­ti­ky by však vy­ply­nu­lo, že by si z nej ťaž­kú hla­vu roz­hod­ne ro­biť ne­mal. Za rok 2016 po­li­caj­ti stí­ha­li 1 práv­nic­kú oso­bu (z cel­ko­vé­ho poč­tu 43.426 stí­ha­ných); v ro­ku 2017, 62 prí­pa­dov (z cel­ko­vé­ho poč­tu 42.911 stí­ha­ných) a v ro­ku 2018 do­ko­py 198 prí­pa­dov (z cel­ko­vé­ho poč­tu 41.426 stí­ha­ných) pri­čom z nich bo­lo až 167 tres­tných či­nov (z to­ho 147 ob­jas­ne­ných) pod­ľa § 276 TZ, te­da skrá­te­nie da­ne a pois­tné­ho. Os­tat­ná tres­tná čin­nosť je z hľa­dis­ka poč­tu na­toľ­ko mar­gi­nál­na, že ani nes­to­jí za zmie­ne­nie[27]. Pre po­rov­na­nie, za rok 2018 bo­lo pre skrá­te­nie da­ne pod­ľa § 276 TZ, stí­ha­ných 4008 fy­zic­kých osôb (z to­ho 3499 vy­ká­za­né ako ob­jas­ne­né).[28]

Časť III.

Zá­ver

Šta­tis­tic­ké uka­zo­va­te­le sú len šta­tis­tic­ké uka­zo­va­te­le a to aj vte­dy, ak sú za­ra­de­né do cel­ko­vé­ho kon­textu. Z auto­rov­ho poh­ľa­du ma­jú vý­znam len vte­dy, ak do­ká­žu nas­to­liť zá­sad­né kva­li­ta­tív­ne otáz­ky ty­pu: Ko­mu ale­bo čo­mu vďa­čí­me za ra­zant­ný pok­les poč­tu kri­mi­na­li­ty? Aké fak­to­ry ov­plyv­ňo­va­li zme­nu štruk­tú­ry tres­tnej čin­nos­ti? V akom po­me­re sa na uve­de­ných ten­den­ciách pod­pí­sa­li jed­not­li­vé nor­ma­tív­ne zá­sa­hy zá­ko­no­dar­cu, or­ga­ni­zač­né zme­ny v rám­ci PZ, prís­nosť v stí­ha­ní pá­cha­te­ľov zo stra­ny pro­ku­ra­tú­ry, ad­res­nosť tres­tov ude­le­ných súd­mi a ďal­šie?

Vďa­čí­me za zlep­šo­va­nie ob­jas­ne­nos­ti tres­tnej čin­nos­ti PZ sú­čas­né­mu ma­te­riál­no – tech­nic­kým za­bez­pe­če­niu PZ, zlep­še­niu vzde­lá­va­ní na stra­ne PZ, me­to­dic­kým zlep­šo­va­ním pra­cov­ných a ma­na­žér­kach pos­tu­pov v PZ ale­bo je to nao­pak len vý­sle­dok mixu zmen­še­nej za­ťa­že­nos­ti a rie­še­nia jed­no­du­chej kri­mi­na­li­ty? Mož­no reál­ne oča­ká­vať pok­ra­ču­jú­ce zni­žo­va­nie tres­tnej čin­nos­ti a zvy­šo­va­nie ob­jas­ne­nos­ti? Ťaží PZ z pok­le­su ná­pa­du a ve­nu­je sa ná­roč­nej­šej kri­mi­na­li­te? Sú vô­bec tie­to úda­je sig­ni­fi­kan­tným úda­jom o kva­li­te a efek­ti­vi­te prá­ce PZ?

 Mož­no sa tr­va­lo spo­lie­hať na pok­les tres­tnej čin­nos­ti s pou­ka­zom na napr. star­nu­tie po­pu­lá­cie[29], rast ži­vot­nej úrov­ne či iné, ale­bo sa jed­ná len o nie­koľ­ko roč­né ok­no, po kto­rom bu­de zá­ko­ni­te nas­le­do­vať opä­tov­ný vzos­tup poč­tu tres­tných či­nov a pok­les ob­jas­ne­nos­ti? Je mož­né chá­pať pok­les kri­mi­na­li­ty a zlep­še­nie ob­jas­ne­nos­ti ako reál­ny trend ale­bo len po­zo­ru­je­me trend zvy­šo­va­nie la­ten­cie tres­tnej čin­nos­ti (mi­mo do­sah OČTK) a ob­jas­ňo­va­nie len „jed­no­du­chej“ tres­tnej čin­nos­ti? Autor mu­sí skon­šta­to­vať, že na uve­de­né otáz­ky si bu­de mu­sieť uro­biť ná­zor sám či­ta­teľ.

V nas­le­du­jú­cich člán­koch sa ale po­zrie­me na rôz­ne dru­hy tres­tnej čin­nos­ti či skut­ko­vé pod­sta­ty tres­tných či­nov či iné uka­zo­va­te­le, kto­ré či­ta­te­ľa zo­rien­tu­jú a čo to pre­ho­vo­ria aj o sta­ve tres­tnop­ráv­nej praxe na SR.

 



[3]http://www.jus­ti­ce.gov.sk/stat/statr.htm čias­toč­ne vlas­tná žia­dosť pod­ľa zá­ko­na č. 211/200 Z.z. o slo­bod­nom prís­tu­pe k in­for­má­ciám

[4]Pod­ľa hypo­té­zy auto­ra vy­chá­dza­jú­cej z pries­ku­mov spo­loč­nos­tiPwC z ro­kov 2009, 2011, 2014 a 2016; že mie­ra la­ten­cie pri tres­tnej čin­nos­ti v sú­vis­los­ti s pod­ni­ko­vou resp. hos­po­dár­skou sfé­rou je na úrov­ni do 50%.  Ako ilus­trač­ný údaj mô­že slú­žiť sku­toč­nosť, že pod­ľa pries­ku­mu z ro­ku 2014 sa len 25% spo­loč­nos­tí ob­rá­ti­lo v prí­pa­doch za­zna­me­na­né­ho proti­práv­ne­ho ko­na­nia na OČTK a vec rie­ši­li v tres­tnop­ráv­nom re­ži­me.

Bliž­šie:https://www.pwc.com/sk/sk/fo­ren­zne-sluz­by/as­sets/glo­bal­ny-pries­kum-hos­po­dar­skej-kri­mi­na­li­ty-slo­ven­sko-2014.pdf;https://www.pwc.com/sk/sk/fo­ren­zne-sluz­by/as­sets/gecs-slo­ven­sko-2016.pdf ;

[5]Pod­ľa euro­ba­ro­met­ru11/2018 po­lí­cií dô­ve­ru­je len 45%opý­ta­ných(prie­mer EÚ 72%), ne­dô­ve­ru­je 51% opý­ta­ných (prie­mer EÚ 25%) a ne­vy­jad­ri­lo sa 5% opý­ta­ných(prie­mer EÚ 3%) čo je dru­hé naj­niž­šie čís­lo v EÚ.

Čo sa tý­ka jus­tí­cie a práv­ne­ho sys­té­mu, tak tým dô­ve­ru­je len 31% opý­ta­ných(prie­mer EÚ 51%), ne­dô­ve­ru­je 63% opý­ta­ných (prie­mer EÚ 45%)a ne­vy­jad­ri­lo sa 6% opý­ta­ných (prie­mer EÚ 4%). Bliž­šie „Stan­dard Euro­ba­ro­me­ter90No­vem­ber 2018 Re­port Pub­li­co­pi­nion in theEuro­pea­nU­nion“ s. 38-39.

Mé­dia­mi za­re­zo­no­va­la sprá­va o vzras­te dô­ve­ry­hod­nos­ti PZ, keď dô­ve­ra ob­ča­nov vzrást­la o 7% a pred­beh­la tak (vte­dy) pos­led­né Bul­har­sko so spo­me­nu­tý­mi 45% a PZ SR tak ob­sa­di­lo pred­pos­led­né mies­to v rám­ci ce­lej EÚ.

 

 

[6]Lo­gi­ka ve­ci: prís­luš­ný štát­ny or­gán si vy­tvo­rí vlas­tnú me­to­di­ku šta­tis­tic­ké­ho vy­ka­zo­va­nia, sám si šta­tis­tic­ké úda­je evi­du­je, kon­tro­lu­je, vy­hod­no­cu­je a pro­pa­gu­je.

[7]Dá­ta sú z ro­ku 2016, bliž­šie na https://ec.euro­pa.eu/euros­tat/en/web/pro­ducts-euros­tat-news/-/DDN-20190104-1  av­šak po­mer je v sú­čas­nos­ti zhru­ba to­tož­ný. Pre správ­ne po­cho­pe­nie reb­ríč­ka, je pod­stat­né si uve­do­miť, že rôz­ne štá­ty chá­pa­li vý­klad poj­mu „po­li­ce of­fi­cer“ rôz­ne. Viď mož­ný roz­sah https://ec.euro­pa.eu/euros­tat/sta­tis­tics-explai­ned/pdfsca­che/3010.pdf

[8]V ro­ku 2004 to bo­lo do­kon­ca 131.244 tres­tných či­nov.

[9]Pred­kla­da­né uka­zo­va­te­le vy­chá­dza­jú zo šta­tis­tic­kých preh­ľa­dov, bliž­šie viď: https://www.minv.sk/?sta­tis­ti­ka-kri­mi­na­li­ty-v-slo­ven­skej-re­pub­li­ke-xml, pod­ľa po­lo­žiek: „Pod­ľa dru­hu kri­mi­na­li­ty“

[10]Pod­ľa úda­jov EUROS­TA­TU „Re­cor­ded­cri­me, EU-28, 2002-12“ mož­no za­zna­me­nať kriv­ku pok­le­su tres­tnej čin­nos­ti v čas­ti sle­do­va­né­ho ob­do­bia aj v kon­texte EÚ.

[11]Bliž­šie „Vý­voj kri­mi­na­li­ty v SR za ob­do­bie 1989 – 2006“ http://www.ro­ko­va­nia.sk/Fi­le.aspx/ViewDo­cu­mentHtml/Ma­ter-Do­kum-188629?pre­fixFi­le=m

[12]Za­ují­ma­vé em­pi­ric­ké zá­ve­ry pri­ná­ša mjr. Fran­ti­šek­Voj­tuš, v prís­pev­ku „Ob­jas­ne­nosť tres­tnej čin­nos­ti a jej vý­voj v ro­koch 1999-2017“, kde kon­šta­tu­je: „Tak čas­to pre­zen­to­va­ná zvy­šu­jú­ca sa úro­veň ob­jas­ne­nos­ti tres­tnej čin­nos­ti je na zá­kla­de na­šej ana­lý­zy pre­važ­ne dôs­led­kom sa­mot­né­ho vý­vo­ja re­gis­tro­va­nej tres­tnej čin­nos­ti, kto­rý má kle­sa­jú­ci trend, pri­čom ob­jas­ne­nosť tres­tnej čin­nos­ti má v ab­so­lút­nom vy­jad­re­ní tiež kle­sa­jú­ci trend, av­šak mier­nej­šie ako sa­mot­ná re­gis­tro­va­ná kri­mi­na­li­ty, čo je hlav­ným fak­to­rom spô­so­bu­jú­cim stú­pa­jú­ci trend mie­ry ob­jas­ne­nos­ti. Z na­šej stra­ny bol pre­zen­to­va­ný iný prís­tup k hod­no­te­niu ob­jas­ne­nos­ti, a to za po­mo­ci koe­fi­cien­tu elas­ti­ci­ty ob­jas­ne­nos­ti, kto­rý vy­chá­dza z eko­no­mic­ké­ho kon­cep­tu elas­ti­ci­ty. Sú­čas­ne sme em­pi­ric­ky preu­ká­za­li, že od ro­ku 2004 ne­doš­lo k vý­raz­nej­šej zme­ne v sklad­be re­gis­tro­va­nej tres­tnej čin­nos­ti z hľa­dis­ka jej dru­ho­vé­ho zlo­že­nia a rov­na­ko ne­doš­lo ani k zme­ne v sklad­be ob­jas­ne­nos­ti tres­tnej čin­nos­ti z hľa­dis­ka po­die­lov ob­jas­ne­nos­ti jed­not­li­vých dru­hov tres­tnej čin­nos­ti na cel­ko­vej ob­jas­ne­nos­ti. Z to­ho vy­plý­va, že prí­či­ny zmien v úrov­ni ob­jas­ne­nos­ti tre­ba hľa­dať in­de ako v zme­nách štruk­tú­ry tres­tnej čin­nos­ti.“

[13]Autor opä­tov­ne pri­po­mí­na, že uve­de­ná ško­da sa tý­ka len tých tres­tných či­nov, kto­ré sú ozná­me­né na út­va­roch PZ. Cel­ko­vú ško­du je však  nut­né brať s re­zer­vou, na­koľ­ko ozná­me­ná ško­da nie je vždy to­tož­ná so ško­dou reál­nou. Sig­ni­fi­kan­tné sú tiež prí­pa­dy, ak napr. ozna­mo­va­teľ uve­die ško­du napr. 10.000,-€, pri­čom nás­led­ne sa v prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia zis­tí, že k tres­tné­mu či­nu vô­bec ne­doš­lo.

[14]Úda­je o poč­te prís­luš­ní­kov PZ z ro­kov 1998-2012 vy­chá­dza­jú z úda­jov EUROS­TAT; z ob­do­bia 2013 – 2018 vy­chá­dza­jú z úda­jov zve­rej­ne­ných MV SR resp. PPZ SR

[15]Je pot­reb­né mať na pa­mä­tí, že ab­so­lút­ne poč­ty prís­luš­ní­kov PZ nep­red­sta­vu­jú ver­ný ob­raz poč­tu prís­luš­ní­kov, kto­rí ma­jú pria­my a vý­hrad­ný styk s tres­tným ko­na­ním. PZ pl­ní via­ce­ré úlo­hy, kto­ré ne­mož­no dos­le­do­vať v kri­mi šta­tis­ti­ke.

[16]Úda­je vy­chá­dza­jú zo šta­tis­ti­ky PZ po­lož­ka č.16 „Preh­ľad osôb stí­ha­ných a vy­šet­ro­va­ných pod­ľa TŠK

[17]Poč­ty stí­ha­ných/vy­šet­ro­va­ných osôb v tva­re rok, po­čet:2006-52.962,2007-53.233,2008-52.574,2009-56.265,2010-53.310,2011-54.307,2012-54.469,2013-54.824,2014-51.049,2015-46.429,2016-43.426,2017-42.911,2018-41.426

[18]Náz­vy vy­chá­dza­jú zo šta­tis­tic­ké­ho vy­ka­zo­va­nia PZ „1. Zá­klad­ná šta­tis­ti­ka kri­mi­na­li­ty za ob­do­bie ( bý­va­lý vý­stup KSM1) spra­co­vá­va­ný v úrov­ni re­pub­li­ka, kra­je, ok­re­sy a út­va­ry.“ zo šta­tis­tic­kých preh­ľa­dov viď: https://www.minv.sk/?sta­tis­ti­ka-kri­mi­na­li­ty-v-slo­ven­skej-re­pub­li­ke-xml,

[19]Tres­tné či­ny: vraž­da, lú­pež, ná­si­lie na ve­rej­nos­ti či vo­či po­li­caj­to­vi, úmy­sel­né ub­lí­že­nie, s ra­so­vým mo­tí­vom, or­ga­ni­zo­va­ný zlo­čin

[20]Tres­tné či­ny: zná­sil­ne­nie, poh­lav­né zneu­ží­va­nie, ob­cho­do­va­nie s ľuď­mi

[21]Tres­tné či­ny: krá­de­že vlá­ma­ním, krá­de­že os­tat­né, os­tat­né ma­jet­ko­vé

[22]Tres­tné či­ny: vo­jen­ské a pro­ti re­pub­li­ke

[23]Tres­tné či­ny: skrá­te­nie da­ne, krá­de­že, ochra­na me­ny, oh­ro­ze­nie de­ví­zo­vé­ho hos­po­dár­stva ko­rup­cia, spre­ne­ve­ra, pod­vod po­ru­šo­va­nie autor­ských práv

[24]Tres­tné či­ny: vý­tr­žníc­tvo, po­žia­re, vý­bu­chy, dro­gy, ne­do­vo­le­né oz­bro­jo­va­nie

[25]Tres­tné či­ny: dop­rav­né ne­ho­dy ces­tné, oh­ro­zo­va­nie pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky

[26]Úda­je vy­chá­dza­jú zo šta­tis­ti­ky PZ po­lož­ka č.16 „Preh­ľad osôb stí­ha­ných a vy­šet­ro­va­ných pod­ľa TŠK“ pri­čom po­čet stí­ha­ných osôb si ne­mož­no za­mie­ňať s poč­tom tres­tných či­nov (napr. prí­pa­dy pok­ra­čo­va­cích tres­tných či­nov, spolu­pá­cha­teľ­stvo a pod.) roz­diel tre­ba mať na pa­mä­ti.

[27]Nas­le­du­jú úda­je z ro­ku 2018 bu­dú v tva­re pa­rag­raf/ná­pad/ob­jas­ne­né; § 276 skrá­te­nie da­ne a pois­tné­ho 167/147; § 221 pod­vod 2/2; § 332- 334 pod­plá­ca­nie 3/1; § 305 po­ru­šo­va­nie ochra­ny ras­tlín a ži­vo­čí­chov 3/1; (asi) od § 417 tres­tné či­ny pro­ti ľud­skos­ti 1/0; § 266 ma­chi­ná­cie pri ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní a ve­rej­nej draž­be 2/0; § 233 le­ga­li­zá­cia príj­mov z tres­tnej čin­nos­ti 2/0, § 300 oh­ro­zo­va­nie a poš­ko­dzo­va­nie ži­vot­né­ho pros­tre­dia 2/1; § 214 ne­vyp­la­te­nie mzdy a od­stup­né­ho 1/1; § 222 úve­ro­vý pod­vod 1/0; § 302 neop­ráv­ne­né nak­la­da­nie s od­pad­mi 6/2; § 261 poš­ko­dzo­va­nie fi­nan­čných zá­uj­mov EÚ 1/0.

[28]O ofi­ciál­ne naj­frek­ven­to­va­nej­šom tres­tnom či­ne práv­nic­kých osôb (skrá­te­nie da­ne a pois­tné­ho) za mi­nu­lý rok mož­no uviesť, že:

a)Po­čet stí­ha­ných práv­nic­kých osôb za rok 2018 je 167, po­čet stí­ha­ných fy­zic­kých osôb 4008; pri­čom cel­ko­vý ná­pad tres­tných či­nov za rok 2018 je 426 TČ

b)Po­čet stí­ha­ných a ob­jas­ne­ných tres­tných či­nov práv­nic­kých osôb je 147, po­čet ob­jas­ne­ných stí­ha­ných fy­zic­kých osôb je 3499 pri­čom za rok 2018 je cel­ko­vý po­čet ob­jas­ne­ných tres­tných či­nov 202 TČ.

[29]Jed­na z teó­rií sa opie­ra o hypo­té­zu, že po­pu­lač­ný vek mô­že mať sú­vis­losť s poč­tom spá­cha­ných tres­tných či­nov. Zjed­no­du­še­ne; star­ší ľu­dia pred­sta­vu­jú po­mer­ne ne­ri­zi­ko­vú sku­pi­nu z hľa­dis­ka tres­tnej čin­nos­ti. Jej zvy­šu­jú­ci po­diel sa te­da od­rá­ža na pok­le­se kri­mi­na­li­ty. Uve­de­ná teória však nep­red­sta­vu­je uni­ver­zál­ny či­ni­teľ a je pod­mie­ne­ná naj­mä kul­túr­ny­mi a iný­mi či­ni­teľ­mi.


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia