Kriminalistické avízo - časť IV. Počítačová kriminalita

Publikované: 18. 06. 2019, čítané: 827 krát
 

 

npor. JUDr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ

                                   Kri­mi­na­lis­tic­ké  aví­zo - časť IV.

Po­čí­ta­čo­vá kri­mi­na­li­ta

 V sú­čas­nos­ti sa čo­raz viac do pop­re­dia dos­tá­va prob­le­ma­ti­ka tres­tnej čin­nos­ti pá­cha­nej pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vých sie­tí. Je sa­moz­rej­mé, že niek­to­ré tres­tné či­ny ako nap­rík­lad zná­sil­ne­nie, lú­pež a mno­hé ďal­šie tres­tné či­ny v doh­ľad­nej do­be nep­rej­dú tran­sfor­má­ciou do vir­tuál­nej reali­ty, ale vzhľa­dom k úžas­nej ano­ny­mi­te mož­no pred­pok­la­dať, že čo­raz viac tres­tných či­nov ako nap­rík­lad pod­vod, krá­dež (du­šev­né­ho vlas­tníc­tva) a ďal­šie za­čnú pos­tup­ne me­niť po­do­bu z „reál­nej“ na vir­tuál­nu.

V ne­dáv­nej do­be re­zo­no­va­la otáz­ka fe­no­mé­nu,  naz­va­né­ho „C.S.I. efekt[1]a je­ho prí­tom­nos­ti v laic­kej ako aj od­bor­nos­ti ve­rej­nos­ti a kto­rý sa tý­ka, ok­rem iné­ho aj ne­reál­nych oča­ká­va­nívzhľa­dom k OČTK. V pod­mien­kach bo­ja pro­ti po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­te by sme ne­ga­tív­ne do­pa­dy toh­to fe­no­mé­nu moh­li prib­lí­žiť ako pred­sta­vy o dl­ho­do­bej, cie­le­nej, kom­plexnej, me­to­dic­kej čin­nos­ti s vy­so­ko pro­fe­sio­nál­nym tech­nic­kým zá­ze­mím, reali­zo­va­nej po­čet­ný­mi tí­ma­mi vy­so­koš­pe­cia­li­zo­va­ných od­bor­ní­kov, kto­ré sú schop­né v pod­sta­te do 10 se­kúnd zis­tiť pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu a za­bez­pe­čiť o ňom aké­koľ­vek in­for­má­cie. Am­bí­ciou člán­ku je zreál­ne­nie či­ta­te­ľo­vých pred­stáv resp. oča­ká­va­ní v ob­las­ti bo­ja pro­ti po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­te a to na pod­kla­de do­siah­nu­tých vý­sled­kov zo šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľov PZ.     

V pre­doš­lých člán­koch sa autor za­me­ral na ob­do­bie 2006-2018, av­šak v pod­mien­kach SR je sta­bil­ne vy­pra­co­vá­va­ná a pub­li­ko­va­ná šta­tis­ti­ka k po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­te ve­de­ná len­za ob­do­bie 2013 – 2018. Uve­de­né ob­do­bie 6 ro­kov žiaľ nep­red­sta­vu­je re­le­van­tné ob­do­bie pre po­sú­de­nie sta­vu skú­ma­né­ho dru­hu tres­tnej čin­nos­ti, ale čo to vie pre­ho­vo­riť o sta­ve praxe.

Autor za­čne pek­ne od kon­ca a to vy­si­mu­lo­va­nou tla­čo­vou sprá­vou, kto­rá či­ta­te­ľa umies­tni do de­ja: „Po­lí­cií SR sa da­rí v sle­do­va­nom ob­do­bí zlep­šo­vať pra­cov­né pos­tu­py a efek­tív­nej­šie po­tie­rať po­čí­ta­čo­vú tres­tnú čin­nosť.“ Uve­de­né tvr­de­nie je z poh­ľa­du šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľov správ­ne. Po­lí­cií sa po­da­ri­lo (tak­mer) per­ma­nen­tným zlep­šo­va­ním ob­jas­ne­nos­ti do­siah­nuť nu­me­ric­ky úžas­né zlep­še­nie ob­jas­ne­nos­ti  z 25,31% (2013) na 38,75% (2018). Skús­me si ale uve­de­né vý­sled­ky roz­me­niť na drob­né.

Tak ako je už dob­rým zvy­kom je pot­reb­né prib­lí­že­nie ob­sa­hu poj­mu po­čí­ta­čo­vá kri­mi­na­li­ta. Pre prib­lí­že­nie ob­sa­hu bu­de autor vy­chá­dzať zo šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľov PZ[2]. V ro­ku 2013 bo­lo evi­do­va­ných 241 tres­tných ve­cí v sú­vis­los­ti s po­čí­ta­čo­vou tres­tnou čin­nos­ťou. V tom­to ro­ku bo­la po­čí­ta­čo­vá kri­mi­na­li­ta chá­pa­ná ako tres­tná čin­nosť rôz­ne­ho dru­hu pá­cha­ná pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vých sys­té­mov. Uve­de­nou me­to­di­kou sa do šta­tis­ti­ky dos­ta­li ta­ké tres­tné či­ny ako neop­ráv­ne­né obo­ha­te­nie (§266), vy­die­ra­nie(§189), sexuál­ne zneu­ží­va­nie(§201a), pod­vod (§221), po­ru­šo­va­nie autor­ských práv (§283), oho­vá­ra­nie (§373) a ďal­šie. Z uve­de­né­ho prís­tu­pu vy­ply­nu­li hneď dva zá­ve­ry. Ob­jas­ne­nosť po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­ty bo­la na úrov­ni 25,31%, čo je op­ro­ti cel­ko­vej ob­jas­ne­nos­ti da­né­ho ro­ku na úrov­ni 54,33%, ťaž­ký pod­prie­mer a za dru­hé, cel­ko­vé poč­ty sú na úrov­ni 0,268% z cel­ko­vé­ho ná­pa­du (89.677 TČ za rok 2013).

Na ok­raj mož­no uviesť, že naj­po­čet­nej­ším po­čí­ta­čo­vým tres­tným či­nom za rok 2013 bol trest­ný čin pod­vod pod­ľa § 221 a to s ná­pa­dom 177 tres­tných ve­cí(z cel­ko­vé­ho poč­tu 241 ve­cí!) z kto­rých sa po­da­ri­lo ob­jas­niť len 47 tres­tných ve­cí, dru­hým bol trest­ný čin po­ru­šo­va­nie autor­ských práv s poč­tom 21 tres­tných ve­cí, z kto­rých sa ob­jas­ni­li 4 ve­ci a tre­tím  neop­ráv­ne­ný prís­tup do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu 12 ve­cí z to­ho 3 ob­jas­ne­né. Os­tat­ných 15 skut­ko­vých pod­stát(!) je za­stú­pe­ných do max. 5 tres­tných ve­cí.

Od ro­ku 2014 sa však po­li­caj­ná šta­tis­ti­ka prep­ra­co­va­la a preš­la na „no­vý sys­tém“ oh­ľad­ne vy­ka­zo­va­nia po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­ty. PZ od ro­ku 2014 chá­pe po­čí­ta­čo­vú kri­mi­na­li­tuuž len ako sú­bor pres­ne sta­no­ve­ných tres­tných či­nov(te­da viac me­nej, ale o tom niž­šie). Prís­luš­nosť sa po no­vom ne­ria­di spô­so­bom akým pá­cha­teľ pá­chal tres­tnú čin­nosť (ako ko­nal), ale len to, akých tres­tných či­nov sa svo­jim ko­na­ním do­pus­til (čo spá­chal). Tý­mi sú pod­ľa no­vej po­li­caj­nej šta­tis­ti­ky naj­mä neop­ráv­ne­né obo­ha­te­nie § 266, po­ru­šo­va­nie autor­ské­ho prá­va § 238, vý­ro­ba det­skej por­nog­ra­fie § 368,  roz­ši­ro­va­nie det­skej por­nog­ra­fie § 369, pre­cho­vá­va­nie det­skej por­nog­ra­fie a účasť na det­skom por­nog­ra­fic­kom pred­sta­ve­ní § 370, „extré­mis­tic­ké tres­tné či­ny“, „os­tat­né tres­tné či­ny“ a tiež us­ta­no­ve­nia § 247  - § 247d te­da neop­ráv­ne­né prís­tu­py, zá­sa­hy, za­chy­tá­va­nie vý­ro­ba a dr­žba prís­tu­po­vých za­ria­de­ní do po­čí­ta­čo­vých sys­té­mov(ďa­lej len anti­hac­ker­ské tres­tné či­ny).

No­vý prís­tup PZ vie­dol k zní­že­niu „ná­pa­du“ po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­ty z 240(2013) na 51(2014) tres­tných či­nov (!), pri­čom zá­ro­veň stúp­la ob­jas­ne­nosť na 27,45%. Na dru­hej stra­ne uve­de­né „vhod­né“ chá­pa­nie ter­mí­nu po­čí­ta­čo­vej tres­tnej čin­nos­ti vie­dlo k zlep­še­niu ob­jas­ne­nos­ti až na 38,75% (2018) a zvý­še­niu po­die­lu na  0,65% cel­ko­vé­ho ná­pa­du (61.392 TČ za rok 2018)!

Ak by sme si chce­li pre­zrieť štruk­tú­ru po­čí­ta­čo­vej tres­tnej čin­nos­ti z ro­ku 2018 zis­ti­li by sme, že až 58% po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­ty tvo­rí trest­ný čin roz­ši­ro­va­nie det­skej por­nog­ra­fie, 14% pre­cho­vá­va­nie det­skej por­nog­ra­fie a účasť na det­skom por­nog­ra­fic­kom pred­sta­ve­ní, 11% po­ru­šo­va­nie autor­ské­ho prá­va a 8% vý­ro­ba det­skej por­nog­ra­fie a ďal­šie. V ro­ku 2018 by sa da­lo po­ve­dať, že po­čí­ta­čo­vá tres­tná čin­nosť je viac me­nej zá­le­ži­tos­ťou tý­ka­jú­cou sa det­skej por­nog­ra­fie (až na 87,7%) a nie „anti­hac­ker­ských tres­tných či­nov.„Kla­di­vo“ na po­čí­ta­čo­vých kri­mi­nál­ni­kov, us­ta­no­ve­nia § 247  - § 247dTZ, te­da spo­me­nu­té „anti­hac­ker­ské tres­tné či­ny“, ma­jú po­diel 0,75% z ná­pa­du po­čí­ta­čo­vej(!) tres­tnej čin­nos­ti(vlas­tne len 3 tres­tné vec, z kto­rých sa za­tiaľ ne­po­da­ri­lo ob­jas­niť ani jed­nu za rok 2018). Autor sa­moz­rej­me nech­ce na­bá­dať či­ta­te­ľa k nes­práv­nym zá­ve­rom, te­da mu prib­lí­ži šta­tis­tic­ké uka­zo­va­te­le jed­not­li­vých trest­ný či­nov z evi­do­va­né­ho ob­do­bia.

Cel­ko­vo bo­lo za ob­do­bie 2013 – 2018 pod­ľa po­li­caj­ných šta­tis­tík za­zna­me­na­ných 1.309 tres­tných či­nov po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­ty,čo pred­sta­vu­je 0,297% všet­kých tres­tných či­nov v tom­to ob­do­bí (zo 440.136 TČ). Ak by sme iš­li do vý­slov­ne anti­hac­ker­ských tres­tných či­nov, iš­lo by len o0,16% ná­pa­du tres­tnej čin­nos­ti.

Os­tat­né – extré­mis­tic­ké tres­tné či­ny[3], os­tat­né tres­tné či­ny a tres­tné či­ny ako pod­vod, poš­ko­dzo­va­nie fi­nan­čných zá­uj­mov EÚ, oho­vá­ra­nie a ďal­šie pred­sta­vu­jú mar­gi­nál­ne sku­pi­ny, pre­to sa ni­mi autor ne­zao­be­ral. Vi­di­teľ­ne sa v šta­tis­ti­ke ob­ja­vi­li len v ro­ku 2013.

Det­ská por­nog­ra­fia – Naj­roz­ší­re­nej­šie po­čí­ta­čo­vé tres­tné či­ny na úze­mí SR mož­no vy­sle­do­vať v us­ta­no­ve­niach § 368 – § 370 TZ, pri­čom v tom­to ob­do­bí bo­lo za­zna­me­na­ných spo­lu 726 Tres­tných či­nov(cel­ko­vý po­diel v po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­te je až 55,46%), z kto­rých PZ ob­jas­ni­lo 302 tres­tných ve­cí. V tých­to ve­ciach bo­lo stí­ha­ných 97 pá­cha­te­ľov, pri­čom súd v da­nom ob­do­bí za uve­de­né tres­tné či­ny od­sú­dil neu­ve­ri­teľ­ných 281 pá­cha­te­ľov[4].

Po­ru­šo­va­nie autor­ské­ho prá­va[5] – Ide o trest­ný čin pod­ľa § 283 TZ, pri­čom v ob­do­bí 2013-2018 bo­lo spo­lu za­zna­me­na­ných 157 tres­tných ve­cí, z kto­rých PZ ob­jas­ni­lo 32 tres­tných ve­cí, z kto­rých stí­ha­lo až 148 po­doz­ri­vých osôb[6], pri­čom súd od­sú­dil pre ten­to trest­ný čin 79 pá­cha­te­ľov.

Neop­ráv­ne­né obo­ha­te­nie– Uve­de­ný trest­ný čin pod­ľa §  226 TZ bol v da­nom ob­do­bí za­zna­me­na­ný v 72 tres­tných ve­ciach, pri­čom ako ob­jas­ne­ných je dek­la­ro­va­ných 17 ve­cí, v kto­rých po­lí­cia stí­ha­la 51 po­doz­ri­vých osôb, pri­čom súd od­sú­dil až 49 pá­cha­te­ľov.

„Anti­hac­ker­ské tres­tné či­ny“ –Te­da tres­tná čin­nosť pod­ľa § 247 – 247d TZ, kto­rá svo­jim ob­sa­hom pod­ľa ná­zo­ru auto­ra vy­sti­hu­je po­čí­ta­čo­vú kri­mi­na­li­tu vo for­mál­nom zmys­le, mož­no cha­rak­te­ri­zo­vať nas­le­dov­ne. V sle­do­va­nom ob­do­bí 2013 – 2018 bo­lo rie­še­ných spo­lu 68 tres­tných ve­cí, z kto­rých PZ ob­jas­nil 6 tres­tných ve­cí, pri­čom stí­ha­ní bo­li 4 pá­cha­te­lia, av­šak súd od­sú­dil až 13 pá­cha­te­ľov.

Pár riad­kov k po­čí­ta­čo­vej tres­tnej čin­nos­ti

Či sa či­ta­teľ sto­tož­ní ale­bo nes­to­tož­ní s kla­si­fi­ká­ciou po­čí­ta­čo­vej tres­tnej čin­nos­ti je na je­ho úsud­ku. Autor by však rád dal do po­zor­nos­ti pod­stat­nej­šie roz­de­le­nie ob­sa­hu a to po­čí­ta­čo­vú kri­mi­na­li­tu pred a po GDPR[7]. Pre­zen­to­va­né vý­sled­ky prá­ce PZ sú vý­sled­ky ob­do­bia pred GDPR, kto­ré ako tak v ur­či­tom roz­sa­hu umož­ňo­va­lo za­bez­pe­če­nie dô­kaz­ných pros­tried­kov zá­kon­ným spô­so­bom. Zá­ko­no­dar­ca sí­ce OČTK svoj­sky „po­mo­hol“ no­ve­lou č. 398/2015 Z.z., kde na­no­vo po­pí­sal „anti­hac­ker­ské tres­tné či­ny“, kto­rý­mi sta­no­vil pô­sob­nosť OČTK aj na ko­na­nie, kto­ré pred­tým ne­bo­lo, zdá sa mož­né tak „efek­tív­ne“ po­tie­ra­né len­že...čo z to­ho, keď sa schop­nosť OČTK za­do­ku­men­to­vať už spá­cha­ný sku­tok dos­tá­va do sfé­ry sci-fi? Autor uve­die fik­tív­ny, ilus­trač­ný prík­lad:

Má­me pá­cha­te­ľa, kto­rý svo­jim ko­na­ním pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu vy­ko­ná trest­ný čin pod­vo­du. Ozna­mo­va­teľ sku­tok ozná­mi po 6 me­sia­coch od je­ho spá­chania. Vy­šet­ro­va­teľ za­do­ku­men­tu­je,čo tre­ba a vy­dá sa na ces­tu zis­ťo­va­nia pá­cha­te­ľa. Re­le­van­tným dô­ka­zom pre zis­te­nie pá­cha­teľ bu­dú IP ad­re­sy[8]. Vy­šet­ro­va­teľ te­da, v ná­de­ji že dô­kaz­ná si­tuácia bu­de pos­ta­čo­vať, navr­hne aby­do­zo­ru­jú­ci pro­ku­rá­tor,po­žia­dal súd o vy­da­nie prí­ka­zu na ozná­me­nie úda­jov o te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke pod­ľa § 116 TP. V prí­pa­de, ak súd po­sú­di okol­nos­ti prí­pa­du klad­ne a vy­dá prí­kaz, dos­tá­va­me­sa do bo­du, keď oso­ba uve­de­ná v prí­ka­ze je po­vin­ná tie­to úda­je ozná­miť pre pot­re­by tres­tné­ho ko­na­nia. Sú­čas­ný stav (po GDPR) ucho­vá­va­nia tých­to úda­jov je nas­le­dov­ný. Pre­vádz­ko­va­teľ nie je po­vin­ný(!) ucho­vá­vať tie­to úda­je a tiež nie je op­ráv­ne­ný tie­to úda­je ucho­vá­vať, ak na to ne­má práv­ny zá­klad a us­ta­no­ve­ný účel.[9] V na­šom ideál­nom prí­pa­de sa však po­da­ri­lo za­chy­tiť spo­loč­nosť, kto­rá tie­to úda­je ar­chi­vu­je a pod ur­či­tou zá­mien­kou ucho­vá­va a tie­to úda­je ozná­mi. Zo za­bez­pe­če­ných úda­jov vy­ply­nie, že „sto­py“ ve­dú k ďal­šie­mu pos­ky­to­va­te­ľo­vi elek­tro­nic­kej služ­by do brat­skej ČR, pri­čom pre za­cho­va­nie zá­kon­nosť je pot­reb­né pos­tu­po­vať ob­dob­ne, av­šak pros­tred­níc­tvom práv­nej po­mo­ci, tú sa však tre­ba prip­ra­viť na min. nie­koľ­ko me­sač­né vy­čká­va­nie na vy­da­nie prí­ka­zu, v tom­to prí­pa­de sú­dom ČR a nás­led­né šťas­tie v prí­pa­de ďal­šej spo­loč­nos­ti, kto­rá tie­to úda­je po napr. ro­ku evi­du­je a v „roz­po­re“ so zá­sa­da­mi GDPR ich ozná­mi. Aby náš prí­beh nes­kon­čil tak ľah­ko, čes­ká stra­na pos­kyt­ne po­ža­do­va­né úda­je a tie ne­po­ve­dú napr. do Gua­te­ma­ly[10], ale opäť na úze­mie SR. Čes­ká stra­na pos­kyt­ne úda­je ty­pu IP ad­re­sy po­čí­ta­ča z pred 24 me­sia­cov. Na zá­kla­de zis­te­ných úda­jov sa vy­šet­ro­va­teľ opäť ob­rá­ti na pro­ku­rá­to­ra, aby ten opäť po­žia­dal súd o vy­da­nie ďal­šie­ho prí­ka­zu pod­ľa § 116 TP, pri­čom ten bu­de po cca 30 me­sia­coch sme­ro­vať k pro­vi­de­ro­vi, kto­rý bu­de tak­tiež so šťas­tím a v „roz­po­re“ s ideou GDPR ucho­vá­vať úda­je a k to­mu bu­de mať vy­šet­ro­va­teľ toľ­ko šťas­tia, že kon­co­vé IP za­ria­de­nie ne­bu­de ve­rej­né dos­tup­né WIFI, čo pred­sta­vu­je 50 – 80% prí­pa­dov[11]. Po tej­to tor­tú­re by sa moh­lo zdať, že vy­šet­ro­va­teľ má s ob­rov­ským vy­pä­tím síl a vy­ťa­že­ním maxima z Mur­phy­ho zá­ko­nov vy­hra­né. Ale ani to­to nie je tak cel­kom prav­da, vy­šet­ro­va­teľ pot­re­bu­je eš­te pos­led­ný črie­pok šťas­tia. Pod­ľa roz­hod­nu­tí sú­dov SR, IP ad­re­sa sa­ma o se­be nes­ta­čí na ur­če­nie to­tož­nos­ti oso­by, kto­rá v da­nom ča­se se­de­la fy­zic­ky za po­čí­ta­čom a vy­ko­ná­va­la tres­tnú čin­nosť. Po­li­cajt sa tak mu­sí spo­ľah­núť na dob­rú vô­ľu pá­cha­te­ľa a ocho­tu byť od­stí­ha­ný a pot­res­ta­ný ale­bo ísť do do­mo­vej pre­hliad­ky po viac ako 32 me­sia­coch v ná­de­ji, že sa mu nás­led­ne po­da­rí zis­tiť ne­ja­ké dô­ka­zy, kto­ré však zrej­me ne­po­ve­dú k bez­pros­tred­né­mu sto­tož­ne­niu oso­by, kto­rá trest­ný čin pros­tred­níc­tvom za­ria­de­nia reali­zo­va­la, ak mu te­da súd prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku vô­bec vy­dá.

Uve­de­ný pri­mi­tív­ny prí­pad ilus­tru­je si­tuáciu, keď si pá­cha­teľ zria­di emai­lo­vé kon­to v ČR, z kto­ré­ho nás­led­ne od­osie­la sprá­vy, kto­rý­mi uvá­dza poš­ko­de­né­ho do omy­lu. Zdan­li­vá zlo­ži­tosť prí­pa­du je spô­so­be­ná ťar­ba­vos­ťou a zlo­ži­tos­ťou sú­čas­né­ho sys­té­mu preu­ka­zo­va­nia po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­ty. Uve­de­ný ilus­trač­ný prík­lad len v hru­bých ob­ry­soch uka­zu­je, že stí­ha­nie po­čí­ta­čo­vej tres­tnej čin­nos­ti bu­de nie­len v pod­mien­kach SR pre­sú­va­né zo sfé­ry ex post do sfé­ry on li­ne, čo si však vy­ža­du­je nie­koľ­ko ná­sob­ne väč­šie úsi­lie pri preu­ká­za­ní to­tož­nos­ti pá­cha­te­ľa ako aj tres­tnej čin­nos­ti, na­koľ­ko mo­ni­to­ro­va­nie on li­ne pred­sta­vu­je ďa­le­ko zá­važ­nej­ší zá­sah do zá­klad­ných práv jed­not­liv­ca ako zbie­ra­nie čriep­kov, už spá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti. S ur­či­tým „us­po­ko­je­ním“ mož­no kon­šta­to­vať, že uve­de­ný prí­pad sa v šta­tis­ti­ke PZ  oh­ľad­ne po­čí­ta­čo­vej tres­tnej čin­nos­ti už nep­re­ja­ví, na­koľ­ko sa jed­ná o trest­ný čin pod­vo­du, čo prí­pad­né­ho poš­ko­de­né­ho za­is­te nes­mier­ne po­te­ší.

Zá­ver

Na zá­kla­de šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľov si mož­no vy­tvo­riť rôz­ne inter­pre­tá­cie od dek­la­rá­cie, že po­čí­ta­čo­vá tres­tná čin­nosť nie je prob­lé­mom dňa, vzhľa­dom na jej mar­gi­nál­nosť, až po dek­la­rá­cie o fa­tál­nom zly­há­va­ní PZ na da­nom úse­ku. Pod­ľa ná­zo­ru auto­ra je pri­jí­ma­nie akých­koľ­vek zá­ve­rov na zá­kla­de evi­den­tne nek­va­lit­ných pod­kla­dov len zby­toč­ným po­le­mi­zo­va­ním. Čo však zby­toč­né nie je, je za­mys­le­nie nad opat­re­nia­mi pro fu­tu­ro,te­da do bu­dúc­na.



[2]http://statpz.minv.sk/sta­tis­ti­ka/ kon­krét­ne vy­ka­zo­va­nie v po­lož­ke „24. Po­čí­ta­čo­vá kri­mi­na­li­ta“.

[3] Nap­rík­lad pod­ľa preh­ľa­dov po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­ty preh­ľad č. 24 bo­lo extré­mis­tic­kých či­nov do­ko­py 15 za ce­lé ob­do­bie, a v ro­ku 2018 ne­bol za­zna­me­na­ný žiad­ny. Nao­pak pod­ľa preh­ľa­dov po­lož­ka č. 3 „Šta­tis­ti­ka kri­mi­na­li­ty pod­ľa pa­rag­ra­fov Tres­tné­ho zá­ko­na za ob­do­bie ( no­vý preh­ľad) spra­co­vá­va­ný v úrov­ni re­pub­li­ka, kra­je, ok­re­sy a út­va­ry.“ bo­lo v ro­ku 2018 za­zna­me­na­ných do­ko­py 149 extré­mis­tic­kých tres­tných ve­cí.

[5] Za­ra­de­nie uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu me­dzi po­čí­ta­čo­vú kri­mi­na­li­tu je vzhľa­dom k ob­sa­hu skut­ko­vej pod­sta­ty po­le­mic­ké.

 

[9] Pod­ľa práv­ne­ho ná­zo­ru auto­ra, je pre pro­vi­de­ra ar­chi­vo­va­nie IP adries v ur­či­tých prí­pa­doch v roz­po­re s práv­nym po­riad­kom.

[11] Údaj pred­sta­vu­je od­had auto­ra na zá­kla­de vlas­tnej skú­se­nos­ti.


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia