Reakcia na článok: Ako správne kvalifikovať falšovanie zmenky?

Publikované: 22. 08. 2019, čítané: 1167 krát
 

 

Reak­cia na člá­nok: Ako správ­ne kva­li­fi­ko­vať fal­šo­va­nie zmen­ky?

 

 JUDr. Ing. Ti­mo­tej Ba­ďo

pro­ku­rá­tor

 

V nas­le­du­jú­com prís­pev­ku si do­vo­lím v struč­nos­ti po­le­mi­zo­vať nad správ­nos­ťou práv­ne­ho ná­zo­ru uve­de­né­ho v prís­pev­ku JUDr. Pet­ra Šam­ka: „Ako správ­ne kva­li­fi­ko­vať fal­šo­va­nie zmen­ky?".

 Prís­pe­vok je dos­tup­ný na: http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a765-ako-sprav­ne-kva­li­fi­ko­vat-fal­so­va­nie-zmen­ky

 Zá­klad­nú my­šlien­ku prís­pev­ku autor­zo­su­ma­ri­zo­val do nas­le­du­jú­cej práv­nej ve­ty:

 „Po­kiaľ by iš­lo o fal­šo­va­nie, či poz­me­ňo­va­nie cen­né­ho pa­pie­ra, kto­rý by zá­ro­veň pl­nil fun­kciu pla­tob­né­ho bez­ho­to­vos­tné­ho pros­tried­ku, po­tom by ta­ké­to ko­na­nie ma­lo byť práv­ne kva­li­fi­ko­va­né len ako trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 219 Tr. zák., na­koľ­ko ten­to trest­ný čin pos­ky­tu­je kom­plexnú a špe­ciál­nu (oso­bit­nú) ochra­nu všet­kým bez­ho­to­vos­tným pla­tob­ným pros­tried­kom a dopĺňa ochra­nu, kto­rú pos­ky­tu­je Trest­ný zá­kon ho­to­vos­tné­mu pla­tob­né­mu sty­ku v us­ta­no­ve­ní § 270 Tr. zák.“

 S tým­to ná­zo­rom si do­vo­lím ne­súh­la­siť, a to z nas­le­du­jú­cich dô­vo­dov:

 Nie je mož­né z hľa­dis­ka tres­tnej zod­po­ved­nos­ti roz­li­šo­vať fal­šo­va­nie zmen­ky pod­ľa to­ho,či zmen­ka má ale­bo ne­má fun­kciu bez­ho­to­vos­tné­ho pla­tob­né­ho pros­tried­ku, t. j. fun­kciu pla­tob­nú, pre­to­že tú­to fun­kciu má kaž­dá plat­ná zmen­ka.

 Práv­ny po­ria­dok Slo­ven­skej re­pub­li­ky neu­mož­ňu­je vy­sta­viť zmen­ku, kto­rá by pla­tob­nú fun­kciu ne­ma­la.

 Uve­de­né ne­po­chyb­ne vy­plý­va aj zo zá­ko­na č. 191/1950 Zb. Zmen­ko­vý a še­ko­vý zá­kon. Pod­ľa § 1 ods. 2 ci­to­va­né­ho zá­ko­na je po­vin­nou ná­le­ži­tos­ťou cu­dzej zmen­ky „bez­pod­mie­neč­ný prí­kaz za­pla­tiť ur­či­tú pe­ňaž­nú su­mua pod­ľa § 75 ods. 2 to­tož­né­ho zá­ko­na je po­vin­nou ná­le­ži­tos­ťou vlas­tnej zmen­ky: „bez­pod­mie­neč­ný sľub za­pla­tiť ur­či­tú pe­ňaž­nú su­mu. Ab­sen­ciu ci­to­va­ných pod­stat­ných ná­le­ži­tos­tí zá­kon pos­ti­hu­je ab­so­lút­nou nep­lat­nos­ťou zmen­ky.

 Ak te­da zá­kon vy­ža­du­je pri kaž­dom dru­hu zmen­ky ako zá­kon­nú ná­le­ži­tosť prí­kaz ale­bo sľub za­pla­tiť ur­či­tú pe­ňaž­nú su­mu, je lo­gic­ky nes­po­chyb­ni­teľ­ným zá­ve­rom, že kaž­dá zmen­ka má (aj) pla­tob­nú fun­kciu.

 Práv­ny po­ria­dok v zá­sa­de roz­li­šu­je iba dva dru­hy zme­niek – zmen­ku cu­dziu a zmen­ku vlas­tnú. Zmen­ky ale mô­žu pl­niť rôz­ne fun­kcie, napr. fun­kciu úve­ro­vú, za­bez­pe­čo­va­ciu, pla­tob­nú; nik­dy však zmen­ka ne­mô­že mať niek­to­rú z tých­to fun­kcii bez to­ho, aby zá­ro­veň ne­ma­la aj fun­kciu pla­tob­nú. Bez pla­tob­nej fun­kcie zmen­ky by všet­ky os­tat­né fun­kcie zmen­ky bo­li ne­reali­zo­va­teľ­né.

 V pod­stat­ných ná­le­ži­tos­tiach (v ná­le­ži­tos­tiach ne­vyh­nut­ných pre plat­nosť zmen­ky) sa úve­ro­vá zmen­ka ne­bu­de lí­šiť od zmen­ky kla­sic­kej (čis­to pla­tob­nej). Z kla­sic­kej (pla­tob­nej) zmen­ky vzni­ká úve­ro­vá zmen­ka len dopl­ne­ním us­ta­no­ve­nia zmen­ky o zú­ro­ko­va­ní zmen­ko­vej su­my (§ 5 cit. zá­ko­na), tým však úve­ro­vá zmen­ka nes­trá­ca svo­ju pla­tob­nú fun­kciu. Oso­ba op­ráv­ne­ná z ta­kej­to zmen­ky ne­mu­sí ne­vyh­nut­ne ča­kať, kým nas­ta­nú pod­mien­ky na vy­pla­te­nie zmen­ko­vej su­my spo­lu s úro­kom (úve­ro­vá fun­kcia zmen­ky), ale mô­že ke­dy­koľ­vek (za pred­pok­la­du, že in­do­so­va­nie zmen­ky nie je vy­lú­če­né) ru­bo­pi­som zmen­ku pre­viesť na inú oso­bu, a to aj pred jej splat­nos­ťou, a tým nap­rík­lad za­pla­tiť svoj dlh (pla­tob­ná fun­kcia zmen­ky).

 Za­bez­pe­čo­va­cia zmen­ka sa od zmen­ky pla­tob­nej prak­tic­ky lí­šiť ne­bu­de, na­koľ­ko to či je mož­né zmen­ku po­va­žo­vať za zmen­ku pla­tob­nú ale­bo za­bez­pe­čo­va­ciu, ur­ču­je za­mýš­ľa­ný účel vy­sta­vi­te­ľa a nie jej ná­le­ži­tos­ti. Zmen­ka svoj účel mô­že aj zme­niť. Pô­vod­ne za­bez­pe­čo­va­cia zmen­ka, kto­rá bo­la in­do­so­va­ná na inú oso­bu, už pre jej no­vé­ho ma­ji­te­ľa za­bez­pe­čo­va­ciu fun­kciu spra­vid­la pl­niť ne­bu­de.

 Roz­li­šo­va­nie zme­niek ako úve­ro­vých, pla­tob­ných či za­bez­pe­čo­va­cích ne­vyp­lý­va zo zá­ko­na, ale vý­luč­ne z praxe – žiad­na zmen­ka ta­ké­to ozna­če­nie v ce­lom vlas­tnom texte zmen­ky ani len ne­ne­sie. Kaž­dá z uve­de­ných zme­niek mô­že byť vždy len zmen­kou vlas­tnou ale­bo cu­dzou, na­koľ­ko to­to sú je­di­né dva zá­ko­nom pred­pok­la­da­né dru­hy zme­niek.

 Ak by sme pri­ja­li práv­ne zá­ve­ry auto­ra prís­pev­ku v tom sme­re, že fal­šo­va­nie zmen­ky, kto­rá pl­ní fun­kciu bez­ho­to­vos­tné­ho pla­tob­né­ho pros­tried­ku, je pot­reb­né sub­su­mo­vať pod skut­ko­vú pod­sta­tu pod­ľa § 219 Tr. zá­ko­na, bo­lo by po­tom ne­vyh­nut­né pod tú­to skut­ko­vú pod­sta­tu pod­ra­diť fal­šo­va­nie úpl­ne kaž­dej zmen­ky, na­koľ­ko kaž­dá zmen­ka má (aj)pla­tob­nú fun­kciu.Práv­na kva­li­fi­ká­cia pod­ľa § 270 Tr. zá­ko­na by te­da nep­ri­chá­dza­la do úva­hy v žiad­nom­prí­pa­de fal­šo­va­nia zme­niek.

 Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru je však zá­ver pres­ne opač­ný a kaž­dé fal­šo­va­nie zmen­ky je ne­vyh­nut­né pod­ra­diť pod ochra­nu us­ta­no­ve­nia § 270 Tr. zá­ko­na, a to z nas­le­du­jú­cich dô­vo­dov:

 Autor prís­pev­ku správ­ne pou­ká­zal na to, že jed­no­čin­ný sú­beh ci­to­va­ných tres­tných či­nov je vy­lú­če­ný, a pre­to je pot­reb­né náj­sť kri­té­rium, od kto­ré­ho sa bu­de od­ví­jať správ­na práv­na kva­li­fi­ká­cia. Ak by sme pri­ja­li ako správ­ny ten ná­zor, že roz­li­šu­jú­cim kri­té­riom je fun­kcia zmen­ky, po­tom by zá­ko­no­dar­ca vý­znam­ne pri­vi­le­go­val fal­šo­va­nie zmen­ky, kto­rá bo­la vy­sta­ve­ná ako bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný pros­trie­dok. Pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 219 Tr. zá­ko­na je naj­vyš­šia zá­kon­ná hra­ni­ca tres­tnej sadz­by 5 až 12 ro­kov, av­šak pri tres­tom či­ne pod­ľa § 270 Tr. zá­ko­na je to tres­tná sadz­ba vo vý­me­re 12 až 25 ro­kov. Us­ta­no­ve­nie pod­ľa § 219 Tr. zá­ko­na by sme po­tom mu­se­li po­va­žo­vať za pri­vi­le­go­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu k us­ta­no­ve­niu § 270 Tr. zá­ko­na.Ta­ké­to pri­vi­le­go­va­nie by bo­lo len for­mál­ne­ho cha­rak­te­ru, na­koľ­ko v ko­na­ní pá­cha­te­ľa, kto­rý na­mies­to zmen­ky úve­ro­vej ale­bo za­bez­pe­čo­va­cej fal­šu­je „len“ zmen­ku pla­tob­nú, ne­mož­no iden­ti­fi­ko­vať okol­nos­ti, pre kto­ré by bo­lo pot­reb­né po­sú­diť je­ho ko­na­nie me­nej prís­ne. Vo všeo­bec­nos­ti mož­no kon­šta­to­vať, že z poh­ľa­du zá­važ­nos­ti ko­na­nia,je bez pod­stat­né­ho práv­ne­ho vý­zna­mu akú zmen­ku pá­cha­teľ­fal­šu­je.

 Kri­té­rium, kto­ré od­li­šu­je fal­šo­va­nie bez­ho­to­vos­tných pla­tob­ných pros­tried­kov je či fal­šo­va­ný pla­tob­ný pros­trie­dok je zá­ro­veň aj cen­ným pa­pie­rom. Us­ta­no­ve­nie § 219 Tr. zá­ko­na bu­de pos­ti­ho­vať tie ko­na­nia, kto­rým pá­cha­teľ fal­šu­je bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný pros­trie­dok, kto­rý zá­ro­veň nie je cen­ným pa­pie­rom (napr. stra­vo­va­cia pou­káž­ka, rek­reač­ný pou­kaz, tan­ko­va­cia kar­ta a pod.), av­šak po­kiaľ pá­cha­teľ fal­šu­je bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný pros­trie­dok, kto­rý je zá­ro­veň aj cen­ným pa­pie­rom, bu­de mož­né ta­ké­to ko­na­nie pos­tih­núť vý­luč­ne pod­ľa us­ta­no­ve­nie § 270 Tr. zá­ko­na.

 Ten­to prís­tup jed­nak zoh­ľad­ňu­je zvý­še­nú zá­važ­nosť ko­na­nia pá­cha­te­ľa, kto­rý fal­šu­je cen­ný pa­pier a tiež mô­že byť od­po­ve­ďou na otáz­ku, pre­čo fal­šo­va­nie cen­ných pa­pie­rov nie je za­ra­de­né me­dzi ma­jet­ko­vé tres­tné či­ny, ale me­dzi tres­tné či­ny pro­ti hos­po­dár­skej dis­cip­lí­ne, na­koľ­ko je tu aj mož­ný pre­sah do ro­vi­ny prá­va ve­rej­né­ho - cen­ným pa­pie­rom mô­žu byť nap­rík­lad štát­ne dl­ho­pi­sy, štát­ne pok­lad­nič­né pou­káž­ky a pod.

 

 Poz­nám­ka k člán­ku (autor poz­nám­ky JUDr. Pe­ter Šam­ko):

 Autor vy­ššie uve­de­né­ho prís­pev­ku vy­chá­dza z pred­pok­la­du, že rôz­ne fun­kcie zme­niek (nap­rík­lad pla­tob­ná zmen­ka, fi­nan­čná zmen­ka a po­dob­ne) ne­vyp­lý­va­jú z práv­ne­ho pred­pi­su, ale vý­luč­ne len z praxe.

 Už ten­to zá­klad­ný pred­pok­lad auto­ra je nes­práv­ny (ale­bo lep­šie po­ve­da­né nep­rav­di­vý) a rov­na­ko tak autor nes­práv­ne sto­tož­nil pla­tob­nú fun­kciu zmen­ky a pla­tob­ný pros­trie­dok (t. j.pla­tob­ná fun­kcia zmen­ky je tu vždy, čo však nez­na­me­ná, že zmen­ka je ale­bo mu­sí byť zá­ro­veň vždy po­va­žo­va­ná aj za pla­tob­ný pros­trie­dok).

 Po­kiaľ ide o po­mer­ne ka­te­go­ric­ké tvr­de­nie auto­ra prís­pev­ku, že práv­ne pred­pi­sy ne­poz­na­jú roz­li­šo­va­nie zme­niek pod­ľa ich fun­kcií, tak (struč­ne som to spo­mí­nal vo svo­jom prís­pev­ku) je pot­reb­né pou­ká­zať naj­mä na úč­tov­né a da­ňo­vé práv­ne pred­pi­sy.

 Na­priek to­mu, že zá­kon o cen­ných pa­pie­roch po­va­žu­je zmen­ky vždy za cen­né pa­pie­re, z poh­ľa­du pos­tu­pov úč­to­va­nia o zmen­kách sa úč­tu­je o zmen­ke buď ako o cen­nom pa­pie­ri ale­bo ako o pla­tob­nom pros­tried­ku.

 Pod č. 740/2002 Z.z. bo­lo v Zbier­ke zá­ko­nov pub­li­ko­va­né (ide te­da o všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis) opat­re­nie Mi­nis­ter­stva fi­nan­cií SR, kto­rým sa us­ta­no­vu­jú pod­rob­nos­ti o pos­tu­poch úč­to­va­nia a rám­co­vej os­no­ve pre pod­ni­ka­te­ľov úč­tu­jú­cich v sús­ta­ve pod­voj­né­ho úč­tov­níc­tva (ďa­lej len pra­vid­lá pri úč­to­va­ní).

 Pod­ľa § 15 ods. 1 pra­vi­diel pri úč­to­va­ní o zmen­ke ako o cen­nom pa­pie­ri sa úč­tu­je v úč­tov­ných sku­pi­nách 06 a 25 (t. j. ako dl­ho­do­bý fi­nanč­ný ma­je­tok ale­bo krát­ko­do­bý fi­nanč­ný ma­je­tok).

 Pod­ľa § 15 ods. 2 pra­vi­diel pri úč­to­va­ní o zmen­ke ako o pla­tob­nom pros­tried­ku sa v úč­tov­níc­tve ve­ri­te­ľa úč­tu­je na úč­te 312 – Zmen­ky na in­ka­so.

 Pred­met­ný všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis te­da zjav­ne roz­li­šu­je zmen­ky pod­ľa ich fun­kcií a to na zmen­ky ako cen­né pa­pie­re a na zmen­ky ako pla­tob­né pros­tried­ky (kto­ré sú pri­tom tak­tiež cen­né pa­pie­re).Uve­de­né roz­li­šo­va­nie má nás­led­ne vý­znam aj z hľa­dis­ka zá­ko­na o da­ni z príj­mov, keď zmen­ky, kto­ré sa v úč­tov­níc­tve ve­ri­te­ľa úč­tu­jú ako cen­ný pa­pier sa po­su­dzu­jú ako cen­ný pa­pier aj na úče­ly zá­ko­na a da­ni z príj­mov, kým zmen­ky pri­ja­té da­ňov­ní­kom ako pla­tob­né pros­tried­ky sa na úče­ly zá­ko­na o da­ni z príj­mov po­va­žu­jú za poh­ľa­dáv­ky.

 Pla­tob­ná fun­kcia zmen­ky te­da ne­má ten vý­znam (kto­rý mu pri­pi­su­je autor prís­pev­ku), že by brá­ni­la to­mu, aby práv­ny pred­pis pra­co­val aj z rôz­ny­mi fun­kcia­mi zmen­ky a pri­hlia­dal na ich účel (prá­ve nao­pak).

 K uve­de­né­mu je nut­né uviesť, že v zmys­le od­bor­nej li­te­ra­tú­ry je zmen­ka, kto­rá je po­va­žo­va­ná za pla­tob­ný pros­trie­dok (tzv. pla­tob­ná, či ob­chod­ná zmen­ka) cen­ný pa­pier, kto­rý slú­ži na zhmot­ne­nie dl­hu, kto­rý vzni­kol v do­dá­va­teľ­ko-od­be­ra­teľ­ských vzťa­hoch, na zá­kla­de do­dáv­ky to­va­ru, res­pek­tí­ve slu­žieb. Tzv. fi­nan­čná, či in­ves­tič­ná zmen­ka (kto­rá sa v zmys­le ci­to­va­ných práv­nych pre­pi­sov ne­po­va­žu­je za pla­tob­ný pros­trie­dok) je cen­ný pa­pier, kto­rý sa vy­ho­to­vu­je scie­ľom za­bez­pe­čiť pe­ňaž­né zá­väz­ky neob­chod­né­ho ty­pu a to pos­kyt­nu­tím pô­žič­ky, ide o potvr­de­nie dl­hu, za kto­rým nie je žiad­ny hmot­ný po­hyb to­va­ru ale­bo slu­žieb (ta­ké­to zmen­ky vy­dá­va spra­vid­la ban­ka, pri­čom úče­lom jej ob­sta­ra­nia je in­ves­to­va­nie voľ­ných fi­nan­čných pros­tried­kov za úče­lom do­siah­nu­tia vý­no­su). Na roz­diel od pla­tob­nej (ob­chod­nej) zmen­ky, pri fi­nan­čnej (in­ves­tič­nej) zmen­ke nej­de o žiad­ny ob­chod oh­ľad­ne to­va­rov a slu­žieb ale ide fak­tic­ky o pô­žič­ku (úver) s oča­ká­va­ným vý­no­som v ur­či­tej do­be.

 Pod­sta­tou môj­ho člán­ku pre­to bo­lo pou­ká­zať aj na to, že ta­ké­to roz­li­šo­va­nie, kto­ré poz­na­jú úč­tov­né, či da­ňo­vé práv­ne pred­pi­sy mô­že byť re­le­van­tné aj z poh­ľa­du Tres­tné­ho zá­ko­na a dot­knu­tých tres­tných či­nov. Ak by sme pri­pus­ti­li, že kaž­dá zmen­ka so svo­jou pla­tob­nou fun­kciou je fak­tic­ky pla­tob­ný pros­trie­dok (tak ako to uvá­dza autor vy­ššie uve­de­né­ho prís­pev­ku, t. j. ak by sme dos­pe­li k zá­ve­ru, že pla­tob­ná fun­kcia zmen­ky je to is­té ako pla­tob­ný pros­trie­dok) po­tom by sme, pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, mu­se­li dos­pieť k zá­ve­ru, že všet­ky fal­šo­va­nia zme­niek bu­dú pod­ra­di­teľ­né pod trest­ný čin pod­ľa § 219 Tr. zák. (pod­ľa môj­ho ná­zo­ru však nič neb­rá­ni ani to­mu, aby bo­lo na rôz­ne fun­kcie zme­niek na­ze­ra­né zhod­ne ale­bo ob­dob­ne ako je to pri úč­tov­ných, či da­ňo­vých práv­nych pred­pi­soch).

 Autor prís­pev­ku sa sto­tož­nil s mo­jim ná­zo­rom, že jed­no­čin­ný sú­beh tres­tných či­nov pod­ľa § 219 Tr. zák. a pod­ľa § 270 Tr. zák. je vy­lú­če­ný z dô­vo­du špe­cia­li­ty, av­šak s opač­ným zá­ve­rom a to, že pred­nosť by mal mať trest­ný čin pod­ľa § 270 Tr. zák.

 Autor prís­pev­ku však v tom­to sme­re neuvie­dol žiad­ne re­le­van­tné ar­gu­men­ty, na­koľ­ko sa ob­me­dzil fak­tic­ky len na po­rov­na­nie tres­tných sa­dzieb (zá­važ­nos­ti tres­tných či­nov z hľa­dis­ka tres­tných sa­dzieb) s tým, že pred­nosť by mal mať trest­ný čin s prís­nej­ší­mi tres­tný­mi sadz­ba­mi. K uve­de­né­mu je nut­né uviesť, že v ap­li­kač­nej praxi pri po­su­dzo­va­ní kon­ku­ren­cie tres­tných či­nov po­mer­ne čas­to aj sú­dy (a to ne­zried­ka aj vy­šších stup­ňov) vy­rie­ša vy­lú­če­nie jed­no­čin­né­ho sú­be­hu tres­tných či­nov tak, že da­jú pred­nosť to­mu tres­tné­mu či­nu, kto­rý ob­sa­hu­je prís­nej­šiu san­kciu. Ide však o pos­tup, kto­rý nie je mož­né ak­cep­to­vať a cel­kom ur­či­te je nes­práv­ny. Vy­lú­če­nie jed­no­čin­né­ho sú­be­hu zbie­ha­jú­cich sa tres­tných či­nov z dô­vo­du špe­cia­li­ty je nut­né vždy po­su­dzo­vať pod­ľa ich vzá­jom­né­ho vzťa­hu s tým, že je nut­né po­rov­ná­vať pri­már­ne ob­jekt tres­tných či­nov, nás­led­ne ob­jek­tív­nu strán­ku tres­tných či­nov a prí­pad­ne aj iné zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty zbie­ha­jú­cich sa tres­tných či­nov. Pod­stat­ným te­da je vždy po­rov­ná­va­nie zna­kov skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov a nie po­rov­ná­va­nie tres­tných sa­dzieb. Tres­tné sadz­by neh­ra­jú žiad­nu úlo­hu (a to ani pod­por­nú) pri ur­čo­va­ní, kto­rý z tres­tných či­nov je vo­či dru­hé­mu tres­tné­mu či­nu v po­me­re špe­cia­li­ty, na­koľ­ko v po­me­re špe­cia­li­ty mô­že byť iba ob­jekt tres­tné­ho či­nu ale­bo niek­to­rý znak ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu ale­bo iné zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu (v po­me­re špe­cia­li­ty ne­mô­žu byť tres­tné sadz­by). Pla­tí pri­tom, že pri vy­lú­če­ní jed­no­čin­né­ho sú­be­hu tres­tných či­nov us­ta­no­ve­nie špe­ciál­ne (oso­bit­né) vy­lu­ču­je us­ta­no­ve­nie všeo­bec­né a to aj v prí­pa­de, ak je mier­nej­šie, t. j. ak má niž­šie tres­tné sadz­by ako us­ta­no­ve­nie všeo­bec­né (kla­sic­kým prík­la­dom uvá­dza­ným prak­tic­ky v kaž­dej od­bor­nej li­te­ra­tú­re je trest­ný čin vraž­dy no­vo­na­ro­de­né­ho di­eťa­ťa mat­kou pod­ľa § 146 Tr. zák., kto­rý je v po­me­re špe­cia­li­ty k tres­tné­mu či­nu vraž­dy pod­ľa § 145 Tr. zák. a to na­priek to­mu, že ide o us­ta­no­ve­nie mier­nej­šie).

 Som pre­to na­ďa­lej ná­zo­ru, že trest­ný čin pod­ľa § 219 Tr. zák. má pred­nosť pred tres­tným či­nom pod­ľa § 270 Tr. zák., ak ide o fal­šo­va­nie pla­tob­né­ho pros­tried­ku, pri­čom sku­toč­nosť, že zá­ko­no­dar­ca chrá­ni prís­nej­ší­mi tres­tný­mi sadz­ba­mi ho­to­vost­ný pla­tob­ný styk nie je re­le­van­tná. Mô­že byť aku­rát tak ape­lom na zá­ko­no­dar­cu, aby pri príp­ra­ve ďal­šej zme­ny Tres­tné­ho zá­ko­na vzal do úva­hy sku­toč­nosť, že bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný styk je prak­tic­ky už roz­ší­re­nej­ší ako ho­to­vost­ný pla­tob­ný styk, čo­mu by ma­la zod­po­ve­dať aj je­ho ná­le­ži­tá práv­na ochra­na.

 

 

 

 

 

 

           


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia