Skutočne možno postihnúť falšovanie zmenky podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.?

Publikované: 22. 08. 2019, čítané: 1156 krát
 

 

Sku­toč­ne mož­no pos­tih­núť fal­šo­va­nie zme­niek pod­ľa § 219 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na?

mjr. Mgr. Ing. Fran­ti­šek Voj­tuš

vy­šet­ro­va­teľ PZ, NA­KA P PZ

exter­ný dok­to­rand Práv­nic­ká fa­kul­ta UK v Bra­tis­la­ve

 

Prís­pe­vok rea­gu­je na člá­nok JUDr. Pet­ra Šam­ka Ako správ­ne kva­li­fi­ko­vať fal­šo­va­nie zmen­ky? pub­li­ko­va­ný na strán­ke www.prav­ne­lis­ty.sk dňa 18.08.2019. Autor po­le­mi­zu­je s ná­zo­rom JUDr. P. Šam­ka oh­ľad­ne mož­nos­ti sub­su­mo­va­nia fal­šo­va­nia zme­niek pod us­ta­no­ve­nie § 219 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Prís­pe­vok JUDr. P. Šam­ka s kto­rým autor po­le­mi­zu­je je dos­tup­ný na http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a765-ako-sprav­ne-kva­li­fi­ko­vat-fal­so­va­nie-zmen­ky.  

Na úvod je pot­reb­né po­ve­dať, že ná­zo­ry pre­zen­to­va­né JUDr. P. Šam­kom v pred­me­tom prís­pev­ku re­zo­nu­jú aj vzhľa­dom na pre­bie­ha­jú­cu, mi­mo­riad­ne me­dia­li­zo­va­nú, kau­zu tý­ka­jú­cu sa prá­ve fal­šo­va­nia zme­niek.

JUDr. P. Šam­ko v pred­met­nom prís­pev­ku, na zá­kla­de roz­bo­ru ob­jek­tu a ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tných či­nov neop­ráv­ne­né­ho vy­ro­be­nia a pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku, elek­tro­nic­kých pe­ňa­zí ale­bo inej pla­tob­nej kar­ty pod­ľa § 219 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na (ďa­lej len „TZ“) a tres­tné­ho či­nu fal­šo­va­nia, poz­me­ňo­va­nia a neop­ráv­ne­nej vý­ro­by pe­ňa­zí a cen­ných pa­pie­rovpod­ľa § 270 TZ a ich vzá­jom­né­ho vzťa­hu, do­chá­dza k zá­ve­ru, že „Po­kiaľ by iš­lo o fal­šo­va­nie, či poz­me­ňo­va­nie cen­né­ho pa­pie­ra, kto­rý by zá­ro­veň pl­nil fun­kciu pla­tob­né­ho bez­ho­to­vos­tné­ho pros­tried­ku, po­tom by ta­ké­to ko­na­nie ma­lo byť práv­ne kva­li­fi­ko­va­né len ako trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 219 Tr. zák., na­koľ­ko ten­to trest­ný čin pos­ky­tu­je kom­plexnú a špe­ciál­nu (oso­bit­nú) ochra­nu všet­kým bez­ho­to­vos­tným pla­tob­ným pros­tried­kom a dopĺňa ochra­nu, kto­rú pos­ky­tu­je Trest­ný zá­kon ho­to­vos­tné­mu pla­tob­né­mu sty­ku v us­ta­no­ve­ní § 270 Tr. zák.

Z náš­ho poh­ľa­du, kľú­čo­vou otáz­kou pri rie­še­ní práv­nej kva­li­fi­ká­cie tres­tnop­ráv­ne re­le­van­tné­ho ko­na­nia spo­čí­va­jú­ce­ho vo fal­šo­va­ní zmen­ky je vy­rie­še­nie otáz­ky, akým pla­tob­ným pros­tried­kom pos­ky­tu­je ochra­nu us­ta­no­ve­nie § 219 ods. 1 TZ, te­da čo je ob­jek­tom toh­to tres­tné­ho či­nu.

Pod­ľa JUDr. P. Šam­ka to­to us­ta­no­ve­nie pos­ky­tu­je ochra­nu hlav­ne­bez­ho­to­vos­tné­mu pla­tob­né­mu sty­ku, kto­rý je reali­zo­va­ný bez­ho­to­vos­tným pla­tob­ným pros­tried­ka­mi (nap­rík­lad pla­tob­nou kar­tou, pre­vod­mi z úč­tu na účet, zmen­kou, še­kom a po­dob­ne). S tým­to zá­ve­rom si do­vo­lí­me ne­súh­la­siť, naj­mä s oh­ľa­dom to­ho, či § 219 TZ pos­ky­tu­je ochra­nu aj bez­ho­to­vos­tným pla­tob­ným pros­tried­kom, ako je zmen­ka, šek a prí­pad­ne iným cen­ným pa­pie­rom ma­jú­cim aj fun­kciu pla­tob­né­ho pros­tried­ku.

Pre ur­če­nie to­ho akým kon­krét­nym pla­tob­ným pros­tried­kom us­ta­no­ve­nie § 219 ods. 1 TZ pos­ky­tu­je ochra­nu tre­ba pod­ľa nás vy­chá­dzať zo sa­mot­né­ho zne­nia toh­to us­ta­no­ve­nia, a naj­mä his­tó­rie, kon­textu a úče­lu pri­ja­tia sú­čas­né­ho zne­nia us­ta­no­ve­nia § 219 ods. 1 TZ. Sa­mot­ný JUDr. P. Šam­ko poz­na­me­ná­va, že pred­chá­dza­jú­ca práv­na úp­ra­va uve­de­ná v us­ta­no­ve­ní § 249c ods. 1 pred­chá­dza­jú­ce­ho TZ (t.j. trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho vy­ro­be­nia a pou­ží­va­nia elek­tro­nic­ké­ho pla­tob­né­ho pros­tried­ku a inej pla­tob­nej kar­ty) ne­vyt­vá­ra­la ap­li­kač­ný prob­lém, „na­koľ­ko to­to us­ta­no­ve­nie sa vy­slo­ve­ne tý­ka­lo iba elek­tro­nic­kých pla­tob­ných pros­tried­kov, t. j. nie lis­tin­ných pla­tob­ných pros­tried­kov vy­uží­va­ných ako bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný pros­trie­dok (nap­rík­lad zmen­ky ako pla­tob­né­ho pros­tried­ku).

Na mar­go uve­de­né­ho tre­ba poz­na­me­nať, že aj v sú­čas­nos­ti plat­ný TZ ob­sa­ho­val do 30.11.2009 zne­nie § 219 TZ, kto­ré bo­lo tak­mer iden­tic­ké so zne­ním § 249c pred­chá­dza­jú­ce­ho TZ. Sa­mot­ný po­jem pla­tob­ný pros­trie­dok bol za­ve­de­ný do § 219 TZ no­ve­lou TZ vy­ko­na­nou zá­ko­nom č. 492/2009 Z. z.  o pla­tob­ných služ­bách a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov. Tou­to no­ve­lou bol na­mies­to poj­mu elek­tro­nic­ký pla­tob­ný pros­trie­dok­do us­ta­no­ve­nia § 219 ods. 1 TZ za­ve­de­ný po­jem pla­tob­ný pros­trie­dok a elek­tro­nic­ké pe­nia­ze, a sú­čas­ne doš­lo aj k zme­ne náz­vu toh­to tres­tné­ho či­nu na trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho vy­ro­be­nia a pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku, elek­tro­nic­kých pe­ňa­zí ale­bo inej pla­tob­nej kar­ty.

Zme­na us­ta­no­ve­nia a poj­mov pou­ží­va­ných v§ 219 ods. 1 TZ sú­vi­se­la s pri­ja­tím zá­ko­na č. 492/2009 Z. z. o pla­tob­ných služ­bách. Ten­to zá­kon na­mies­to poj­mu elek­tro­nic­ký pla­tob­ný pros­trie­dok, kto­rý pou­ží­val pred­chá­dza­jú­ci zá­kon č. 510/2002 Z. z. o  pla­tob­nom sty­ku (kon­krét­ne ho de­fi­no­val v § 21), pou­ží­va po­jem pla­tob­ný pros­trie­dok. Sa­mot­ný zá­kon č. 492/2009 Z. z.  o pla­tob­ných služ­bách de­fi­nu­je pla­tob­ný pros­trie­dok v § 2 ods. 19 ako  per­so­na­li­zo­va­né za­ria­de­nie ale­bo sú­bor pos­tu­pov do­hod­nu­tý me­dzi pou­ží­va­te­ľom pla­tob­ných slu­žieb a pos­ky­to­va­te­ľom pla­tob­ných slu­žieb, kto­ré sa pou­ží­va­jú na úče­ly pred­kla­da­nia pla­tob­né­ho prí­ka­zu, naj­mä pla­tob­ná kar­ta, inter­net ban­king ale­bo iné pla­tob­né ap­li­ká­cie elek­tro­nic­ké­ho ban­kov­níc­tva“. Čo je pla­tob­ná služ­ba de­fi­nu­je zá­kon v § 2 ods. 1 písm. a) až h), pri­čom ide naj­mä o ope­rá­cie sú­vi­sia­ce s vkla­da­ním, vy­be­ra­ním a pla­tob­ný­mi ope­rá­cia­mi s fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi na pla­tob­nom úč­te, ale aj vy­dá­va­nie pla­tob­né­ho pros­tried­ku a pou­ka­zo­va­nie pe­ňa­zí.

Prá­ve zo sú­vis­los­ti me­dzi pri­ja­tím zá­ko­na č. 492/2009 Z. z.  o pla­tob­ných služ­bách a vy­ko­na­nou no­ve­lou us­ta­no­ve­nia § 219 TZ tre­ba pod­ľa náš­ho ná­zo­ru vy­kla­dať po­jem pla­tob­ný pros­trie­dok, kto­ré­mu us­ta­no­ve­nie § 219 TZ pos­ky­tu­je ochra­nu. Te­da pla­tob­ným pros­tried­kom sa v us­ta­no­ve­ní § 219 TZ mys­lí pla­tob­ný pros­trie­dok de­fi­no­va­ný zá­ko­nom č. 492/2009 Z. z.  o pla­tob­ných služ­bách, a to naj­mä pla­tob­ná kar­ta, inter­net ban­king a iné pla­tob­né ap­li­ká­cie elek­tro­nic­ké­ho ban­kov­níc­tva. Ten­to po­jem pod­ľa nás ne­zahŕňa všeo­bec­ne všet­ky bez­ho­to­vos­tné pla­tob­né pros­tried­ky, te­da ani sa­mot­nú zmen­ku, šek ale­bo iný cen­ný pa­pier s pla­tob­nou fun­kciou. Uve­de­né vy­plý­va aj z lo­gic­ké­ho vý­kla­du us­ta­no­ve­nia § 219 TZ, kon­krét­ne zo spo­je­nia „pla­tob­ný pros­trie­dok ale­bo elek­tro­nic­ké pe­nia­ze ale­bo inú pla­tob­nú kar­tu“, ke­dy je zrej­mé, že zá­ko­no­dar­ca pri­rov­ná­va pla­tob­ný pros­trie­dok k pla­tob­nej kar­te.

Na­mi pre­zen­to­va­ný vý­klad vy­plý­va aj z dô­vo­do­vej sprá­vy k zá­ko­nu č. 492/2009 Z. z. o pla­tob­ných služ­bách,kto­rá uvá­dza, že no­ve­li­zá­ciaT­Zje vy­ko­na­ná v nad­väz­nos­ti na  zá­kon o pla­tob­ných služ­bách a do­te­raz pou­ží­va­ný po­jem „elek­tro­nic­ký pla­tob­ný pros­trie­dok“ sa nah­rá­dza poj­mom up­ra­ve­ným v zá­ko­ne č. 492/2009 Z. z. o pla­tob­ných služ­bách, a to kon­krét­ne „pla­tob­ný pros­trie­dok a elek­tro­nic­ké pe­nia­ze“. Z uve­de­né­ho je evi­den­tné, že úmys­lom zá­ko­no­dar­cu bo­lo v prí­pa­de § 219 ods. 1 TZ pos­kyt­núť ochra­nu elek­tro­nic­kým pla­tob­ným pros­tried­kom, a nie všet­kým pros­tried­kom, kto­ré mô­žu byť pou­ži­té v pla­tob­nom sty­ku. Us­ta­no­ve­nie § 219 ods. 1 TZ te­da ne­pos­ky­tu­je ochra­nu pred fal­šo­va­ním ale­bo prí­pad­ne poz­me­ne­ním zmen­ky, še­ku ale­bo iné­ho cen­né­ho pa­pie­ra, kto­rý má aj fun­kciu (ale­bo po­va­hu) pla­tob­né­ho pros­tried­ku.

Aj sa­mot­ný zá­kon č. 492/2009 Z. z. o pla­tob­ných služ­bách, kto­rý de­fi­nu­je po­jem pla­tob­ný pros­trie­dok uvá­dza v § 3 písm. g), že sa nev­zťa­hu­je na pla­tob­né ope­rá­cie vy­ko­ná­va­né pros­tred­níc­tvom zme­niek a še­kov. Z uve­de­né­ho rov­na­ko vy­plý­va, že pla­tob­ným pros­trie­dok nie sú zmen­ka ale­bo šek, a te­da ochra­nu pred ich fal­šo­va­ním ale­bo poz­me­ňo­va­ním im ne­pos­ky­tu­je us­ta­no­ve­nie § 219 ods. 1 TZ, ale us­ta­no­ve­nie § 270 TZ, te­da trest­ný čin fal­šo­va­nia, poz­me­ňo­va­nia a neop­ráv­ne­nej vý­ro­by pe­ňa­zí a cen­ných pa­pie­rov.

Poz­nám­ka k člán­ku (autor poz­nám­ky JUDr. Pe­ter Šam­ko):

 Autor vy­ššie uve­de­né­ho prís­pev­ku za­lo­žil svo­ju ar­gu­men­tá­ciu o tom, že zmen­ky ne­mô­žu byť po­va­žo­va­né za „pla­tob­ný pros­trie­dok“ v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 ods. 1 Tr. zák. na tom, že zmen­ky nie je mož­né po­va­žo­vať za pla­tob­né pros­tried­ky pod­ľa zá­ko­na č. 492/2009 Z. z. o pla­tob­ných služ­bách s tým, že pod us­ta­no­ve­nie tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 Tr. zák. spa­da­jú iba pla­tob­né pros­tried­ky, kto­ré sú up­ra­ve­né v tom­to zá­ko­ne.

 S tým­to práv­nym zá­ve­rom sa ne­mož­no sto­tož­niť, pre­to­že ne­má žiad­nu opo­ru v Tres­tnom zá­ko­ne.

 Trest­ný zá­kon na svo­je úče­ly ne­de­fi­nu­je čo ro­zu­mie pod poj­mom „pla­tob­ný pros­trie­dok“ (t. j., že by pod poj­mom pla­tob­ný pros­trie­dok ro­zu­mel na svo­je úče­ly iba ale­bo vý­hrad­ne pla­tob­ný pros­trie­dok v zmys­le zá­ko­na o pla­tob­ných služ­bách), pri­čom ani skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 ods. 1 Tr. zák.  nie je blan­ket­nou skut­ko­vou pod­sta­tou, kto­rá by vý­slov­ne od­ka­zo­va­la na zá­kon o pla­tob­ných služ­bách v sú­vis­los­ti s pla­tob­ným pros­tried­kom a pla­tob­ný­mi ope­rá­cia­mi.

 Skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 ods. 1 Tr. zák. vo svo­jich zna­koch ob­sa­hu­je iba po­jem „pla­tob­ný pros­trie­dok“, te­da ide o tzv. nor­ma­tív­ny znak skut­ko­vej pod­sta­ty, kto­ré­ho vý­znam (ob­sah) je pot­reb­né vy­vo­diť z mi­mot­res­tných práv­nych no­riem. Mi­mot­res­tnou práv­nou nor­mou sa tu pri­tom ro­zu­mie aká­koľ­vek mi­mot­res­tná práv­na nor­ma, kto­rá up­ra­vu­je pla­tob­né pros­tried­ky, či pla­tob­né ope­rá­cie a nie len se­lek­tív­ne vy­bra­tý zá­kon o pla­tob­ných služ­bách.

 Po­kiaľ autor opa­ko­va­ne pou­ka­zu­je na zá­kon o pla­tob­ných služ­bách, tak je pot­reb­né uviesť, že ten­to zá­kon sí­ce up­ra­vu­je de­fi­ní­ciu pla­tob­né­ho pros­tried­ku, ale zá­ro­veň uvá­dza aj to, že tak ro­bí iba na úče­ly toh­to zá­ko­na. Na­vy­še, a na to pou­ka­zu­je aj autor prís­pev­ku, zá­kon o pla­tob­ných služ­bách sa ne­tý­ka všet­kých pla­tob­ných pros­tried­kov, a už vô­bec nie zme­niek, pre­to­že tie sú up­ra­ve­né oso­bit­ným práv­nym pred­pi­som (§ 1 ods. 3 písm. g) zá­ko­na o pla­tob­ných služ­bách). Ten­to pos­tup je lo­gic­ký, na­koľ­ko ak je kon­krét­ny pla­tob­ný pros­trie­dok up­ra­ve­ný iným práv­nym pred­pi­som (nap­rík­lad pri zmen­kách zá­ko­nom zmen­ko­vým a še­ko­vým) po­tom nie je žiad­ny dô­vod, aby bol up­ra­ve­ný zá­ro­veň aj zá­ko­nom o pla­tob­ných služ­bách. Zo zá­ko­na o pla­tob­ných služ­bách nie je pre­to mož­né vy­vo­diť, že by pla­tob­ným pros­tried­kom v zmys­le § 219 Tr. zák. mo­hol byť iba vý­luč­ne pla­tob­ný pros­trie­dok uve­de­ný v tom­to zá­ko­ne. Z toh­to zá­ko­na vy­plý­va len to, že exis­tu­jú pla­tob­né pros­tried­ky a pla­tob­né ope­rá­cie up­ra­ve­né zá­ko­nom o pla­tob­ných služ­bách ako aj pla­tob­né pros­tried­ky a pla­tob­né ope­rá­cie up­ra­ve­né iný­mi mi­mot­res­tný­mi práv­ny­mi nor­ma­mi (nap­rík­lad zá­ko­nom zmen­ko­vým a še­ko­vým).

 Nič pre­to ne­nas­ved­ču­je to­mu, že by po­jem „pla­tob­ný pros­trie­dok“ uve­de­ný v skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 Tr. zák. mal byť vy­kla­da­ný ta­kým zú­že­ným spô­so­bom aký naz­na­ču­je autor vy­ššie uve­de­né­ho prís­pev­ku, res­pek­tí­ve, že by mal byť ce­lý bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný styk „zo­se­ka­ný“ len na ten, kto­rý mož­no vtes­nať pod zá­kon o pla­tob­ných služ­bách. Po­kiaľ autor pou­ka­zu­je na to, že skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu pou­ží­va spo­je­nie „pla­tob­ný pros­trie­dok ale­bo elek­tro­nic­ké pe­nia­ze ale­bo inú pla­tob­nú kar­tu“, z čo­ho vy­vo­dzu­je, že zá­ko­no­dar­ca pri­rov­ná­va pla­tob­ný pros­trie­dok k pla­tob­nej kar­te, tak pod­ľa môj­ho ná­zo­ru to­to slov­né spo­je­nie je vy­jad­re­ním to­ho, že sa us­ta­no­ve­nie tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 Tr. zák. tý­ka akých­koľ­vek bez­ho­to­vos­tných pla­tob­ných pros­tried­kov a je bez vý­zna­mu či ide o pla­tob­nú kar­tu, inter­net ban­king, prí­kaz na úh­ra­du, či zmen­ku  (nie je však cel­kom lo­gic­ké, pre­čo zá­ko­no­dar­ca sta­via ved­ľa se­be poj­my pla­tob­ný pros­trie­dok, elek­tro­nic­ké pe­nia­ze a pla­tob­nú kar­tu, keď elek­tro­nic­ké pe­nia­ze ako aj pla­tob­ná kar­ta sú pla­tob­ný­mi pros­tried­ka­mi a sta­čil by pre­to iba jed­not­ný ter­mín „pla­tob­ný pros­trie­dok“).

 Ak autor pou­ka­zu­je na úmy­sel zá­ko­no­dar­cu vy­jad­re­ný v dô­vo­do­vej sprá­ve, tak práv­nu nor­mu v práv­nom pred­pi­se je nut­né vy­kla­dať pod­ľa jej ob­sa­hu a nie pod­ľa pô­vod­né­ho úmys­lu zá­ko­no­dar­cu (navr­ho­va­te­ľa). Pod­stat­ným pre­to je čo sa na­po­kon dos­ta­lo do práv­ne­ho pred­pi­su, pri­čom ob­sa­ho­vé vy­jad­re­nie práv­nej nor­my sa ne­mu­sí vždy zho­do­vať s úmys­lom zá­ko­no­dar­cu vy­jad­re­ným v dô­vo­do­vej sprá­ve (ne­bo­lo by to pr­vý raz, keď vý­sle­dok sna­že­nia zá­ko­no­dar­cu by bol iný aký za­mýš­ľal; aj v ta­kom­to prí­pa­de pla­tí že zá­väz­ným je to, čo je ob­sa­hom práv­nej nor­my a nie to čo pô­vod­ne zá­ko­no­dar­ca za­mýš­ľal).

 Pod­stat­ným je, že na úče­ly vý­kla­du skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 Tr. zák. je nut­né vy­kla­dať po­jem „pla­tob­ný pros­trie­dok“ auto­nóm­ne, pre­to­že v Tres­tnom zá­ko­ne nie je nič, z čo­ho by sa da­lo vy­vo­diť, že sa pred­met­ná skut­ko­vá pod­sta­ta ne­tý­ka ce­lé­ho bez­ho­to­vos­tné­ho pla­tob­né­ho sty­ku. Na­vy­še, ani z auto­rom pre­zen­to­va­nej dô­vo­do­vej sprá­vy nie je mož­né vy­vo­diť, že by sa po­jem pla­tob­ný pros­trie­dok ne­mo­hol vzťa­ho­vať aj na pla­tob­ný pros­trie­dok, kto­rý nie je up­ra­ve­ný v zá­ko­ne o pla­tob­ných služ­bách (dô­vo­do­vá sprá­va iba v pod­sta­te struč­ne uvá­dza­la, že sa už zjav­ne neak­tuál­ny po­jem „elek­tro­nic­ký pla­tob­ný pros­trie­dok“ nah­rá­dza ter­mí­nom „pla­tob­ný pros­trie­dok a elek­tro­nic­ké pe­nia­ze“, kto­rý pou­ží­va zá­kon o pla­tob­ných služ­bách; z dô­vo­do­vej sprá­vy sa však ne­dá vy­vo­diť, že by po­jem „pla­tob­ný pros­trie­dok“ bol vy­hra­de­ný iba zá­ko­nu o pla­tob­ných služ­bách, res­pek­tí­ve, že by doš­lo k ta­kej zme­ne Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rá by z tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 uro­bi­la trest­ný čin s blan­ket­nou skut­ko­vou pod­sta­tou).

 Pod­por­ne tu mož­no vy­užiť aj Trest­ný zá­kon Čes­kej re­pub­li­ky, kto­rý fal­šo­va­nie pla­tob­né­ho pros­tried­ku up­ra­vu­je v us­ta­no­ve­ní § 234, pri­čom pla­tob­ný pros­trie­dok de­monštra­tív­ne de­fi­nu­je už v sa­mot­nej skut­ko­vej pod­sta­te tak, že pla­tob­ným pros­tried­kom je hlav­ne nep­re­nos­ná pla­tob­ná kar­ta, elek­tro­nic­ké pe­nia­ze, prí­kaz k zúč­to­va­niu, ces­tov­ný šek ale­bo zá­ruč­ná še­ko­vá kar­ta s tým, že dok­trí­na, či ju­di­ka­tú­ra k ďal­ším pla­tob­ným pros­tried­kom ra­dí nap­rík­lad zmen­ku, šek, do­ku­men­tár­ny ak­re­di­tív a po­dob­ne (pred­met­né us­ta­no­ve­nie pok­rý­va prak­tic­ky ce­lý bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný styk a nie je nič nez­vy­čaj­né na tom, že by ved­ľa se­ba ma­la byť zmen­ka ako aj pla­tob­ná kar­ta, keď­že v oboch prí­pa­doch ide ale­bo mô­že ísť o pla­tob­ný pros­trie­dok).

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia