Legalizácia príjmu z trestnej činnosti a uloženie finančných prostriedkov na bankovom účte (aplikačné problémy)

Publikované: 27. 10. 2019, čítané: 956 krát
 

 

Le­ga­li­zá­cia príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti a ulo­že­nie fi­nan­čných pros­tried­kov na ban­ko­vom úč­te (ap­li­kač­né prob­lé­my)

            V ap­li­kač­nej praxi sa vy­sky­tu­jú prob­lé­my, kto­ré sa tý­ka­jú vý­kla­du zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie pri­jí­mu z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 ods. 1 Tr. zák. a sú­vi­sia s uk­la­da­ním fi­nan­čných pros­tried­kov na účet v ban­ke.

            Vý­kla­do­vý prob­lém spo­čí­va hlav­ne v tom, že nie je vždy zrej­mé, kde (akým ko­na­ním) kon­čí hlav­ný trest­ný čin, z kto­ré­ho bol prí­jem (či vec) zis­ka­ný a čo je eš­te je­ho sú­čas­ťou a ke­dy (akým ko­na­ním) už za­čí­na trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti.

            V praxi mož­no vy­sle­do­vať v zá­sa­de dva prís­tu­py tý­ka­jú­ce sa rie­še­nia naz­na­če­né­ho prob­lé­mu.

            1/ ši­ro­ký vý­klad – pre kto­rý je cha­rak­te­ris­tic­ké to, že za le­ga­li­zá­ciu príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti (pra­nie špi­na­vých pe­ňa­zí) po­va­žu­je akú­koľ­vek nás­led­nú dis­po­zí­ciu s príj­mom (ve­cou) po­chá­dza­jú­cou z tres­tnej čin­nos­ti, kto­rá nad­vä­zu­je na spá­chanie hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu. Tre­ba po­ve­dať, že ten­to vý­kla­do­vý prís­tup za­čí­na v praxi pre­va­žo­vať.

Ide tu v pod­sta­te o po­sú­de­nie otáz­ky, či mož­no ulo­že­nie tzv. pria­mych vý­no­sov z tres­tnej čin­nos­ti na ban­ko­vý účet po­va­žo­vať za trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti a prí­pad­ne za akých okol­nos­tí sa tak mô­že stať, res­pek­tí­ve, či ide o sú­časť hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu.

Mož­no uviesť prík­lad z praxe, v kto­rom pá­cha­teľ zís­kal tres­tným či­nom pod­vo­du neh­nu­teľ­nosť, kto­rú nás­led­ne pre­dal a fi­nan­čné pros­tried­ky za jej pre­daj si ulo­žil na svo­jom ban­ko­vom úč­te. Ro­van­ko tak mož­no spo­me­núť prí­pad, v kto­rom pá­cha­teľ zís­ka­val fi­nan­čné pros­tried­ky pre­da­jom drog a nás­led­ne si fi­nan­čné pros­tried­ky uk­la­dal na svo­jom ban­ko­vom úč­te.

            Širo­ký vý­klad skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mov z tres­tnej čin­nos­ti v da­ných tres­tných ve­ciach spô­so­bil, že ko­na­nie pá­cha­te­ľa spo­čí­va­jú­ce v ulo­že­ní si fi­nan­čných pros­tried­kov zís­ka­ných tres­tnou čin­nos­ťou na ban­ko­vý účet (pria­mych vý­no­sov z tres­tnej čin­nos­ti) bo­lo po­va­žo­va­né za sa­mos­tat­ný sku­tok, kto­rý bol práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 ods. 1 písm. b) Tr. zák. (znak „dr­ží“) a nad­vä­zo­val na hlav­ný trest­ný čin (pod­vo­du, či dro­go­vý trest­ný čin pros­tred­níc­tvom, kto­ré­ho bol prí­jem zís­ka­ný).

            Ta­ké­to ši­ro­ké po­ňa­tie vý­kla­du skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti ne­po­va­žu­jem za správ­ne.

            2/ zú­že­ný vý­klad - kto­rý vy­chá­dza z to­ho, že tres­tným či­nom le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti (pra­ním špi­na­vých pe­ňa­zí) ne­mô­že byť aká­koľ­vek dis­po­zí­cia s príj­mom, či ve­ca­mi po­chá­dza­jú­ci­mi z tres­tnej čin­nos­ti, na­koľ­ko to­mu brá­ni ná­ve­tie us­ta­no­ve­nia § 233 ods. 1 Tr. zák., kto­ré pred­pok­la­dá, že pá­cha­teľ vy­ko­ná proti­práv­ne ko­na­nie, kto­ré bu­de spô­so­bi­lé za­ta­jiť exis­ten­ciu príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti ale­bo ve­ci, za­kryť ich pô­vod v tres­tnej čin­nos­ti, ich ur­če­nie, či pou­ži­tie na spá­chanie tres­tné­ho či­nu.

            Ale­bo po­ve­da­né inak, me­dzi príj­mom po­chá­dza­jú­cim z tres­tnej čin­nos­ti a je­ho „náv­ra­tom“ do obe­hu už v zdan­li­vo le­gál­nej po­do­be mu­sí byť ur­či­tý me­dzis­tu­peň (kon­krét­ne ko­na­nie) a prá­ve až to­to ko­na­nie je mož­né po­va­žo­vať za trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príij­mu z tres­tnej čin­nos­ti v zmys­le § 233 Tr. zák.

Po­kiaľ si vy­po­mô­že­me ter­mí­nom „pra­nie špi­na­vých pe­ňa­zí“, tak me­dzi príj­mom zís­ka­ným z tres­tnej čin­nos­ti a je­ho „pre­me­nou“ na prí­jem le­gál­ny mu­sí byť „práč­ka“ (kto­rá mu­sí prať) a prá­ve tá­to „práč­ka, či pra­nie“ je ko­na­ním, kto­ré napĺňa zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti. Prá­ve pre­to sa le­ga­li­zá­cii príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti ho­vo­rí aj pra­nie špi­na­vých pe­ňa­zí, na­koľ­ko prí­jem po­chá­dza­jú­ci z tres­tnej čin­nos­ti mu­sí prejsť ur­či­tý­mi for­ma­mi (pos­tup­mi, fá­za­mi), kto­ré z ne­ho zmy­ju proti­práv­nosť.

Ak ap­li­ku­je­me ten­to vý­kla­do­vý prís­tup na vy­ššie uve­de­né prí­pa­dy, tak po­tom mu­sí­me dos­pieť k zá­ve­ru, že len ulo­že­nie fi­nan­čných pros­tried­kov zís­ka­ných tres­tnou čin­nos­ťou na ban­ko­vý účet, sa­mé oso­be, ne­mô­že byť le­ga­li­zá­ciou v zmys­le zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 233 Tr. zák., pre­to­že tou­to dis­po­zí­ciou ne­do­chá­dza k za­ta­jo­va­niu exis­ten­cie ta­ké­ho­to príj­mu, ani k za­kry­tiu pô­vo­du v tres­tnej čin­nos­ti a ani k ur­če­niu, či pou­ži­tiu ta­ké­ho­to príj­mu na spá­chanie tres­tné­ho či­nu.

            Ulo­že­nie, či od­lo­že­nie fi­nan­čných pros­tried­kov na účet v ban­ke, bez ďal­šie­ho, pre­to nie je mož­né po­va­žo­vať za le­ga­li­zá­ciu príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti v zmys­le § 233 Tr. zák., pre­to­že tu chý­ba „práč­ka, či pra­nie“, t. j. ko­na­nie, kto­ré­ho cie­ľom (úmys­lom) by bo­lo „pre­me­niť“ ne­le­gál­ne zís­ka­né fi­nan­čné pros­tried­ky na fi­nan­čné pros­tried­ky le­gál­ne. Iba umies­tne­ním ne­le­gál­ne zís­ka­ných fi­nan­čných pros­tried­kov na ban­ko­vý účet ne­do­chá­dza k pre­me­ne fi­nan­čných pros­tried­kov z ne­le­gál­nych na le­gál­ne, te­da len vy­uži­tie úč­tu v ban­ke na „us­klad­ňo­va­nie“ ne­le­gál­ne zís­ka­ných fi­nan­čných pros­tried­kov nes­pô­so­bu­je, že sa stá­va­jú (zdan­li­vo) le­gál­ny­mi.

Ak si nap­rík­lad dí­ler drog ulo­ží na svo­jom ban­ko­vom úč­te pe­nia­ze zís­ka­né za pre­daj drog, tak tá­to dis­po­zí­cia neu­ro­bí z ne­le­gál­ne­ho príj­mu le­gál­ny prí­jem, na­koľ­ko pôj­de stá­le o pe­nia­ze zís­ka­né z pre­da­ja drog, kto­ré sa nes­ta­nú le­gál­ny­mi len pre­to, že sú vlo­že­né na ban­ko­vý účet. Rov­na­ko tak le­ga­li­zá­ciou nie je, ak si dí­ler drog po­ne­chá fi­nan­čné pros­tried­ky zís­ka­né za pre­daj drog do­ma, kde si ich scho­vá nap­rík­lad v tre­zo­re a nás­led­ne sú náj­de­né pri do­mo­vej pre­hliad­ke.

          Som ná­zo­ru, že ta­ké­to umies­tne­nie fi­nan­čných pros­tried­kov zís­ka­ných z tres­tnej čin­nos­ti na úče­te v ban­ke, sa­mé oso­be, nie je no­vým (ďal­ším, sa­mos­tat­ným) skut­kom, kto­rý by mal byť práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 Tr. zák., ale ide o sú­časť hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu (nap­rík­lad pod­vo­du, či dro­go­vé­ho tres­tné­ho či­nu a prí­pad­ne aj ich kva­li­fi­ko­va­ných skut­ko­vých pod­stát), t. j. ide o fá­zu do­kon­čo­va­nia už do­ko­na­né­ho hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu, zo spá­chania kto­ré­ho bol zís­ka­ný prí­jem.

        Na stra­ne dru­hej však tre­ba uviesť, že vlo­že­nie fi­nan­čných pros­tried­kov zís­ka­ných z tres­tnej čin­nos­ti na účet v ban­ke mô­že byť pr­vá eta­pa (fá­za) le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti (t. j. „práč­ky“ ako sa­mos­tat­né­ho skut­ku, kto­rý by už mo­hol napĺňať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 233 Tr. zák.). Nap­rík­lad, pá­cha­teľ le­gál­ne vy­ko­ná­va pod­ni­ka­teľ­skú čin­nosť, pri­čom pre­vádz­ku­je noč­ný pod­nik, v kto­rom, ok­rem iné­ho, pre­dá­va aj dro­gy s tým, že fi­nan­čné pros­tried­ky zís­ka­va tak le­gál­nym spô­so­bom (pre­vádz­ka noč­né­ho pod­ni­ku) ako aj tres­tnou čin­nos­ťou (pre­daj drog náv­štev­ní­kom noč­né­ho pod­ni­ku). Ak si pá­cha­teľ nás­led­ne fi­nan­čné pros­tried­ky zís­ka­né z pre­da­ja drog vlo­ží na svoj pod­ni­ka­teľ­ský účet a bu­de dek­la­ro­vať, že ide o prí­jem z je­ho pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti a tak­to zmie­ša prí­jem zís­ka­ný z tres­tnej čin­nos­ti s príj­mom le­gál­nym, po­tom by sa tu už da­lo ho­vo­riť o sa­mos­tat­nom skut­ku, kto­rý nad­vä­zu­je na hlav­ný trest­ný čin a kto­rý napĺňa zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 Tr. zák., s tým, že „práč­kou“ kto­rá ne­le­gál­ny prí­jem z drog „vy­pra­la“ by bo­lo prá­ve vy­uži­tie le­gál­ne vy­ko­ná­va­nej pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti, zmie­ša­nie ne­le­gál­nych príj­mov s le­gál­ny­mi a nás­led­ne aj zda­ne­nie tak­to zmie­ša­ných príj­mov.

      Z hľa­dis­ka zmie­ša­va­nia ne­le­gál­nych príj­mov s príj­ma­mi le­gál­ny­mi mož­no uviesť aj prí­pad z praxe, v kto­rom iš­lo o trest­ný čin pre­vá­dzač­stva, kto­rý bol pá­cha­ný aj za po­mo­ci sku­pi­ny taxiká­rov, kto­rí si príj­my zís­ka­né z pre­vá­dzania osôb cez štát­ne hra­ni­ce zmie­ša­va­li so svo­ji­mi le­gál­ne zís­ka­ný­mi príj­ma­mi za pre­vádz­ko­va­nie čin­nos­ťi taxiká­rov. Aj tu sa dá ho­vo­riť o sa­mos­tat­ných skut­koch a sa­mos­ta­ných tres­tných či­noch, keď je­den zo skut­kov bol ur­če­ný na zís­ka­va­nie fi­nan­čných pros­treid­kov z tres­tnej čin­nos­ti a dru­hý zo skut­kov bol ur­če­ný na pre­me­nu tak­to zís­ka­ných fi­nan­čných pros­tried­kov na fi­nan­čné pros­tried­ky le­gál­ne.

            Po­kiaľ ide o ďal­šie mož­né spô­so­by vy­uží­va­nia ban­ko­vých úč­tov na le­ga­li­zá­ciu príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti, tak mož­no spo­me­núť aj prí­pad, v kto­rom bol úrad­ní­ko­vi pos­kyt­nu­tý úp­la­tok, kto­rý vlo­žil na ban­ko­vý účet ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, kto­rú ov­lá­dal pros­tred­níc­tvom tzv. bie­le­ho ko­ňa, pri­čom nás­led­ne úrad­ník uzat­vo­ril s tou­to ob­chod­nou spo­loč­nos­ťou zmlu­vu o pos­ky­to­va­ní po­ra­den­ských (kon­zul­tač­ných) slu­žieb a ob­chod­ná spo­loč­nosť mu fak­tic­ky vy­plá­ca­la pos­tup­ne (me­sač­ne) úp­la­tok ako od­me­nu za pos­ky­to­va­nie po­ra­den­ských slu­žieb, kto­ré úrad­ník nás­led­ne evi­do­val ako svoj prí­jem po­die­la­ha­jú­ci da­ni.

            Ak by však bol úrad­ni­ko­vi pos­ky­to­va­ný úp­la­tok tak, že pos­ky­to­va­teľ úp­lat­ku by úp­la­tok pria­mo vlo­žil do ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, kto­rá by ním bo­la ov­lá­da­ná, a nás­led­ne by doš­lo k uzat­vo­re­niu zmlu­vy o po­ra­den­ských služ­bách me­dzi tou­to ob­chod­nou spo­loč­nos­ťou a úrad­ní­kom s tým, že úp­la­tok by bol prie­bež­ne úrad­ní­ko­vi vy­plá­ca­ný ako od­me­na za (fik­tív­ne) pos­ky­to­va­né po­ra­den­ské služ­by (fak­tic­ky by bol úrad­ník dl­ho­do­bo pla­te­ný pos­ky­to­va­te­ľom úp­lat­ku), po­tom by iš­lo iba o spô­sob pá­chania hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu (tres­tné­ho či­nu pri­jí­ma­nia úlat­ku) a neš­lo by ale­bo aj o trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti.

            Ako trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti bo­li v praxi správ­ne kva­li­fi­ko­va­né ko­na­nia, v kto­rých pá­cha­teľ od­ov­zdal fi­nan­čné pros­tried­ky zís­ka­né tres­tným či­nom svo­jim ro­di­čom (tí si ich vlo­ži­li na svoj ban­ko­vý účet a dek­la­ro­va­li, že ide o ich ús­po­ry) a nás­led­ne za ne na­do­bud­li neh­nu­teľ­nosť, kto­rú po­tom pre­vied­li na pá­cha­te­ľa ako dar. Rov­na­ko je le­ga­li­zá­ciou príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti aj ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rý vlo­ží fi­nan­čné pros­tried­ky zís­ka­né tres­tnou čin­nos­ťou do ob­chod­nej spo­loč­nos­ti (res­pek­tí­ve na účet inej fy­zic­kej oso­by) a nás­led­ne ich obdr­ží späť ako pô­žič­ku, pri kto­rej je do­hod­nu­tá dl­há do­ba náv­rat­nos­ti a po­dob­ne.

Ban­ko­vé úč­ty mô­žu byť vy­uží­va­né aj na za­stie­ra­nie sku­toč­né­ho pô­vo­du fi­nan­nčých pros­tried­kov. Nap­rík­lad, za­stie­rať sku­toč­ný pô­vod fi­nan­čných pros­tried­kov je mož­né aj opa­ko­va­ný­mi pre­vod­mi fi­nan­čných pros­tried­kov me­dzi rôz­ny­mi ban­ko­vý­mi sub­jek­tmi a to ne­zried­ka aj v rôz­nych štá­toch a rôz­ny­mi spô­sob­mi (poz­ri pri­me­ra­ne k uve­de­né­mu nap­rík­lad uz­ne­se­nie Mes­tské­ho sú­du v Pra­he zo dňa 03.08.2011 sp. zn. 7To/286/2011). Nap­rík­lad pre­vá­dzanie fi­nan­čných pros­tried­kov cez via­ce­ro ban­ko­vých úč­tov, roz­de­le­nie fi­nan­čných pros­tried­kov na via­ce­ré men­šie plat­by, kto­ré sme­ru­jú na via­ce­ré ban­ko­vé úč­ty via­ce­rých osôb, kto­ré sú umies­tne­né v rôz­nych štá­toch (pre­chá­dza­jú me­dzi ban­ko­vý­mi úč­ta­mi pod rôz­ny­mi dek­la­ro­va­ný­mi zá­mien­ka­mi), pre­na­jí­ma­nie si ban­ko­vých úč­tov od rôz­nych (bez­prob­lé­mo­vých, kri­mi­nál­ne ne­zá­vad­ných osôb) pros­tred­níc­tvom kto­rých sa reali­zu­jú rôz­ne pre­vo­dy fi­nan­čných pros­tried­kov a to za pro­ví­zie pre ma­ji­te­ľa úč­tu a po­dob­ne.

Za­ují­ma­vou prob­le­ma­ti­kou je po­su­dzo­va­nie tres­tných či­nov da­ňo­vé­ho pod­vo­du, kto­ré sú pá­cha­né pros­tred­níc­tvom re­ťa­ze ob­chod­ných spo­loč­nos­tí s tým, že pos­led­ná ob­chod­ná spo­loč­nosť v re­ťa­zi žia­da neop­ráv­ne­ne ná­rok na vrá­te­nie DPH. Aby bo­lo vy­vo­la­né zda­nie sku­toč­né­ho vy­ko­ná­va­nia pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti me­dzi ob­chod­ný­mi spo­loč­nos­ťa­mi, kto­ré sú za­po­je­né do re­ťa­ze, vy­čle­ní pá­cha­teľ ur­či­tý ob­jem fi­nan­čných pros­tried­kov, kto­rý­mi dis­po­nu­je z vy­ko­ná­va­nia svo­jej le­gál­nej čin­nos­ti, pri­čom ten­to ob­jem fi­nan­čných pros­tried­kov nás­led­ne obie­ha me­dzi ban­ko­vý­mi úč­ta­mi ob­chod­ných spo­loč­nos­tí a tak­to sa dek­la­ru­je, že ur­či­tý to­var bol sku­toč­ne pre­dá­va­ný a na­ku­po­va­ný, t. j., že zda­ni­teľ­né pl­ne­nia me­dzi ob­chod­ný­mi spo­loč­nos­ťa­mi riad­ne pre­beh­li a bo­li aj riad­ne za­pla­te­né. Ta­ké­to vlo­že­nie fi­nan­čných pros­tried­kov „do obe­hu“ me­dzi ban­ko­vý­mi úč­ta­mi spriaz­ne­ných ob­chod­ných spo­loč­nos­tí bý­va­lo vždy v praxi práv­ne kva­li­fi­ko­va­né ako sú­časť tres­tné­ho či­nu da­ňo­vé­ho pod­vo­du, ako spô­sob je­ho spá­chania. V pos­led­nej do­be však po­lí­cia za­ča­la ta­ký­to obeh fi­nan­čných pros­tried­kov me­dzi ban­ko­vý­mi úč­ta­mi práv­ne kva­li­fi­ko­vať ako trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti, te­da ako sa­mos­tat­ný sku­tok, od­liš­ný od tres­tné­ho či­nu da­ňo­vé­ho pod­vo­du. V prí­pa­de, ak fi­nan­čné pros­tried­ky po­sie­la­né do obe­hu me­dzi ban­ko­vý­mi úč­ta­mi ob­chod­ných spo­loč­nos­tí po­chá­dza­jú z le­gál­nej čin­nos­ti (čo bo­lo do­po­siaľ v praxi pra­vid­lom), po­tom je nes­práv­ne kva­li­fi­ko­vať ta­ké­to ko­na­nie ako trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti, na­koľ­ko tu ide o pra­vý opak le­ga­li­zá­cie. Do obe­hu sú to­tiž po­sie­la­né „čis­té“ le­gál­ne pe­nia­ze, kto­ré sa až svo­jim obe­hom na ban­ko­vých úč­toch me­dzi ob­chod­ný­mi spo­loč­nos­ťa­mi z dô­vo­du pá­chania tres­tnej čin­nos­ti „za­špi­nia“. Nej­de tu pre­to o „pra­nie špi­na­vých pe­ňa­zí“, ale ide skôr o „za­špi­ne­nie čis­tých pe­ňa­zí“. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je v ta­kých­to prí­pa­doch nut­né po­va­žo­vať spo­me­nu­té ko­na­nie aj na­ďa­lej za sú­časť da­ňo­vé­ho tres­tné­ho či­nu.

Zá­ver:

            Pred­pok­la­dom vy­vo­dzo­va­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti pá­cha­te­ľa za spá­chanie tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 Tr. zák. bu­de

a) pri­már­ne preu­ká­za­nie to­ho, že doš­lo k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu (tzv. hlav­ný trest­ný čin) a že ur­či­tá ma­jet­ko­vá hod­no­ta bo­la zís­ka­ná tým­to hlav­ným tres­tným či­nom, čo vy­plý­va zo zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 233 ods. 1 Tr. zák., kto­ré vy­ža­du­jú, aby iš­lo o prí­jem ale­bo vec po­chá­dza­jú­ce z tres­tnej čin­nos­ti. Z hľa­dis­ka do­ka­zo­va­nia sa ne­vy­ža­du­je, aby ten­to hlav­ný trest­ný čin spá­cha­la tá is­tá oso­ba ako nás­led­nú le­ga­li­zá­ciu; do­kon­ca ne­mu­sí prísť ani k od­sú­de­niu pá­cha­te­ľa za spá­chanie hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu, nap­rík­lad pá­cha­teľ hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu ne­mô­že byť uz­na­ný za vin­né­ho, pre­to­že zom­rel, hlav­ný trest­ný čin je preml­ča­ný, ne­po­da­ri­lo sa zis­tiť, kto­rá kon­krét­na oso­ba sa hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu do­pus­ti­la a po­dob­ne. Aj v ta­kých­to prí­pa­doch však bu­de ne­vyh­nut­ným preu­ká­zať pri ve­de­ní tres­tné­ho stí­ha­nia pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti, že doš­lo k spá­chaniu kon­krét­ne­ho hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu. Nie je však vy­lú­če­né ani to, aby hlav­ný trest­ný čin a trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­la aj jed­na a tá is­tá oso­ba. Nap­ro­ti to­mu, vzá­jom­ný vzťah hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu a tres­tné­ho či­nu po­diel­nic­tva je za­lo­že­ný na tom, že tres­tné­ho či­nu po­diel­nic­tva sa nik­dy ne­mô­že do­pus­tiť pá­cha­teľ hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu, t. j. tres­tné­ho či­nu, kto­rý sám zís­kal vec tres­tnou čin­nos­ťou,

b) a nás­led­ne, že ta­kou­to ma­jet­ko­vou hod­no­tou zís­ka­nou tres­tnou čin­nos­ťou nak­la­dal pá­cha­teľ spô­so­bom uve­de­ným v us­ta­no­ve­ní § 233 ods. 1 Tr. zák. Z hľa­dis­ka za­vi­ne­nia sa pri tres­tnom či­ne le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti vy­ža­du­je úmy­sel­né za­vi­ne­nie (pos­ta­čí aj za­vi­ne­nie v ne­pria­mom úmys­le). Po­kiaľ však ide o ve­do­mosť oso­by, kto­rá sa do­púš­ťa tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti, tak, ak je od­liš­ná od pá­cha­te­ľa hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu, ne­mu­sí ve­dieť, akým kon­krét­nym spô­so­bom bol spá­cha­ný hlav­ný trest­ný čin, kto­ré­ho vý­nos je ňou le­ga­li­zo­va­ný. Pos­ta­čí ak má as­poň hru­bú pred­sta­vu o tom, že príj­my s kto­rý­mi dis­po­nu­je a kto­ré „pe­rie“ po­chá­dza­jú z tres­tnej čin­nos­ti. Sú­čas­ťou skut­ku, v kto­rom je vi­de­ný trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 Tr. zák. mu­sí byť aj skut­ko­vá okol­nosť, z kto­rej vy­plý­va, že le­ga­li­zo­va­ný prí­jem bol zís­ka­ný tres­tnou čin­nos­ťou (nap­rík­lad pros­tred­níc­tvom pod­vo­du a po­dob­ne).


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia