Zbytočný hon na Davida Lindtnera

Publikované: 22. 12. 2019, čítané: 3705 krát
 

 

                       Zby­toč­ný hon na Da­vi­da Lin­dtne­ra

V up­ly­nu­lých dňoch som si so zá­uj­mom pre­čí­tal v mé­diách vy­jad­re­nia via­ce­rých práv­ni­kov (nap­rík­lad pred­sed­níč­ky Súd­nej ra­dy SR, Já­na Ma­zá­ka, či ad­vo­kát­ky Vik­tó­rie Hellen­bart)[1], kto­rí dos­pe­li k zá­ve­ru, že sud­ca, kto­rý má pre­ru­še­ný vý­kon fun­kcie sud­cu je stá­le sud­com, fun­kcia sud­cu mu ne­za­nik­la dňom pre­ru­še­nia jej vý­ko­nu a pre­to nie je mož­né za­pí­sať sud­cu s pre­ru­še­ným vý­ko­nom fun­kcie do zoz­na­mu ad­vo­ká­tov.

Tie­to vy­jad­re­nia za­zne­li v kon­texte s ko­na­ním Da­vi­da Lin­dtne­ra[2], kto­ré­mu bol pre­ru­še­ný vý­kon fun­kcie sud­cu a nás­led­ne bol za­pí­sa­ný do zoz­na­mu ad­vo­ká­tov. V tej­to sú­vis­los­ti vy­slo­vi­la ad­vo­kát­ka Vik­tó­ria Hellen­bart aj vý­hra­du, že Slo­ven­ská ad­vo­kát­ska ko­mo­ra ne­ma­la za­pí­sať Da­vi­da Lin­dtne­ra do zoz­na­mu ad­vo­ká­tov, na­koľ­ko sú tu po­chyb­nos­ti o je­ho spo­ľah­li­vos­ti, čo má dok­res­ľo­vať fakt, že pred no­vi­nár­mi vý­slov­ne neo­ľu­to­val ko­mu­ni­ká­ciu s Ma­riá­nom Koč­ne­rom. K uve­de­né­mu vy­jad­re­niu sa pri­po­ji­li aj šty­ria ďal­ší ad­vo­ká­ti, kto­rí vi­dia nes­po­ľah­li­vosť Da­vi­da Lin­dtne­ra pre vý­kon ad­vo­ká­cie na­vy­še v tom, že ko­men­to­val ži­vé ve­ci.

1/ fun­kcia sud­cu a vý­kon fun­kcie sud­cu

Som ná­zo­ru, že neexis­tu­je žiad­na pre­káž­ka, kto­rá by brá­ni­la to­mu, aby Da­vid Lin­dtner mo­hol reali­zo­vať vý­kon ad­vo­ká­cie, a to aj za si­tuácie, že mu ne­za­nik­la fun­kcia sud­cu.

Zá­kon o sud­coch (č. 385/2000 Z.z.) zjav­ne roz­li­šu­je me­dzi fun­kciou sud­cu a vý­ko­nom fun­kcie sud­cu. Ne­dá sa pre­ru­šiť fun­kcia sud­cu, ale dá sa pre­ru­šiť jej vý­kon. Je to po­mer­ne evi­dent­ný a zá­ko­nom pred­pok­la­da­ný roz­diel s tým, že pri pre­ru­še­ní vý­ko­nu fun­kcie sud­cu ne­za­ni­ká fun­kcia sud­cu, ale do­čas­ne za­ni­ká mož­nosť vy­ko­ná­vať fun­kciu sud­cu (dô­raz tu tre­ba klásť na slo­vo „vý­kon“ a nie na slo­vo „fun­kcia“). Prá­ve z toh­to dô­vo­du nie je mož­né ak­cep­to­vať ar­gu­men­ty, že Da­vid Lin­dtner ne­mo­hol ale­bo ne­mal byť za­pí­sa­ný do zoz­na­mu ad­vo­ká­tov pre­to, že mu ne­za­nik­la fun­kcia sud­cu, na­koľ­ko pre­ru­še­nie vý­ko­nu fun­kcie sud­cu a nás­led­ný vý­kon inej čin­nos­ti sud­cu po­čas pre­ru­še­nia vý­ko­nu fun­kcie sud­cu (nap­rík­lad vý­kon fun­kcie čle­na vlá­dy, štát­ne­ho ta­jom­ní­ka ale­bo vý­kon ad­vo­ká­cie) ne­má nič spo­loč­né so zá­ni­kom fun­kcie sud­cu. V žiad­nom prí­pa­de te­da nep­la­tí, z hľa­dis­ka zá­ko­na o sud­coch, pre­mi­sa pred­sed­níč­ky súd­nej ra­dy, či ad­vo­kát­ky Vik­tó­rie Hellen­bart, že ak sud­ca chce pô­so­biť ako ad­vo­kát, mal by sa fun­kcie sud­cu vzdať. Ne­roz­ho­du­je pre­to, že sud­ca aj ďa­lej zos­tá­va sud­com, na­koľ­ko pod­stat­ným je iba to, či sud­co­vi za­nik­la (aj keď len do­čas­ne) mož­nosť vy­ko­ná­vať fun­kciu sud­cu, t. j. vý­kon fun­kcie sud­cu.

V to­mo sme­re je nut­né zo­pa­ko­vať, že Da­vid Lin­dtner má pre­ru­še­ný vý­kon fun­kcie sud­cu, to zna­me­ná, že mu sí­ce ne­za­nik­la fun­kcia sud­cu, ale (do­čas­ne) má po­zas­ta­ve­ný jej vý­kon.

Tá­to okol­nosť má roz­ho­du­jú­ci vý­znam, pre­to­že zá­kon o sud­coch poz­ná iba nez­lu­či­teľ­nosť vý­ko­nu fun­kcie sud­cu s iným vý­ko­nom inej fun­kcie, či po­vo­la­nia (opä­tov­ne tre­ba dať dô­raz na spo­je­nie „vý­kon fun­kcie“), t. j. len vý­kon fun­kcie sud­cu (nie fun­kcia sa­mot­ná) je nez­lu­či­teľ­ný s vý­ko­nom ad­vo­ká­cie.

Po­kiaľ má te­da sud­ca pre­ru­še­ný vý­kon fun­kcie, tak mu nič neb­rá­ni v tom, aby vy­ko­ná­val po­vo­la­nie ad­vo­ká­ta a to pla­tí aj opač­ne. Rov­na­ko mu nič neb­rá­ni v tom, aby mo­hol vy­ko­ná­vať nap­rík­lad fun­kciu pre­zi­den­ta, čle­na vlá­dy, štát­ne­ho ta­jom­ní­ka a po­dob­ne. Ak by sme tr­va­li na zá­ve­re, že vý­kon ad­vo­ká­cie mô­že reali­zo­vať sud­ca až po­tom, ako sa vzdá fun­kcie sud­cu, mu­se­li by sme dos­pieť zá­ro­veň k zá­ve­ru, že aj fun­kciu čle­na vlá­dy, štát­ne­ho ta­jom­ní­ka, či pre­zi­den­ta mô­že sud­ca vy­ko­ná­vať iba vte­dy, ak sa vzdá fun­kcie sud­cu, čo zo zá­ko­na o sud­coch v žiad­nom prí­pa­de nie je mož­né vy­vo­diť (prá­ve nao­pak; ak sa sud­ca nap­rík­lad sta­ne pred­se­dom vlá­dy ne­za­ni­ká mu fun­kcia sud­cu, ale sa mu iba pre­ru­ší vý­kon fun­kcie sud­cu).

Nep­ri­ja­teľ­ným je pre­to len to, aby sud­ca reali­zo­val vý­kon fun­kcie sud­cu a zá­ro­veň (sú­čas­ne) nap­rík­lad vý­kon ad­vo­ká­cie, či vý­kon fun­kcie čle­na vlá­dy a po­dob­ne. Ale­bo po­ve­da­né inak, ak sud­ca vy­ko­ná­va fun­kciu sud­cu nes­mie vy­ko­ná­vať fun­kciu inú; ak však sud­ca fun­kciu sud­cu ne­vy­ko­ná­va, pre­to­že má pre­ru­še­ný jej vý­kon, nič mu neb­rá­ni v tom, aby vy­ko­ná­val fun­kciu inú, nap­rík­lad aby vy­ko­ná­val po­vo­la­nie ad­vo­ká­ta.

Uve­de­né­mu zá­ve­ru neb­rá­ni ani to, že vý­kon fun­kcie sud­cu sa pre­ru­šu­je z ro­din­ných ale­bo osob­ných dô­vo­dov. Prá­ve pre­ve­ro­va­nie oso­by Ma­riá­na Koč­ne­ra a je­ho ko­mu­ni­ká­cie, v kto­rej sa oci­tol aj dot­knu­tý sud­ca zo stra­ny po­lí­cie moh­lo byť tým osob­ným dô­vo­dom, kto­rý vie­dol sud­cu k zá­ve­ru, že na­te­raz ne­bu­de vy­ko­ná­vať fun­kciu sud­cu a to prí­pad­ne až do skon­če­nia vy­šet­ro­va­nia.

Slo­ven­skej ad­vo­kát­skej ko­mo­re pre­to nič neb­rá­ni­lo v tom, aby Da­vi­do­vi Lin­dtne­ro­vi umož­ni­la vy­ko­ná­vať po­vo­la­nie ad­vo­ká­ta, na­koľ­ko v ča­se roz­ho­do­va­nia pred­sed­níc­tva ko­mo­ry už ne­vy­ko­ná­val fun­kciu sud­cu a bo­li spl­ne­né aj ďal­šie zá­kon­né pod­mien­ky na vý­kon ad­vo­ká­cie. Pred­sed­níc­tvo ko­mo­ry pre­to ne­mu­se­lo vy­čká­vať so svo­jim roz­hod­nu­tím na vý­sle­dok šet­re­nia oso­bit­nej ko­mi­sie súd­nej ra­dy, tak ako to naz­na­ču­je Vik­tó­ria Hellen­bart, na­koľ­ko aký­koľ­vek vý­sle­dok ro­ko­va­nia tej­to ko­mi­sie by ne­mo­hol zvrá­tiť fakt, že Da­vid Lin­dtner spĺňal zá­ko­nom po­ža­do­va­né pod­mien­ky na zá­pis do zoz­na­mu ad­vo­ká­tov (t. j. neexis­to­va­lo a ani po ro­ko­va­ní ko­mi­sie ne­moh­lo exis­to­vať prá­vop­lat­né roz­hod­nu­tie dis­cip­li­nár­ne­ho or­gá­nu, kto­ré by Da­vi­do­vi Lin­dtne­ro­vi uk­la­da­lo dis­cip­li­nár­ne opat­re­nie a to od­vo­la­nie z fun­kcie sud­cu).

2/ pod­mien­ka spo­ľah­li­vos­ti na vý­kon ad­vo­ká­cie

Po­kiaľ niek­to­rí ad­vo­ká­ti ve­rej­ne spo­chyb­ni­li spl­ne­nie zá­kon­nej pod­mien­ky tý­ka­jú­cej sa spo­lah­li­vos­ti Da­vi­da Lin­dtne­ra a to z dô­vo­du, že mal v ko­mu­ni­ká­cii s Ma­riá­nom Koč­ne­rom ko­men­to­vať ži­vé ve­ci, či pre­to, že vý­slov­ne ne­ľu­tu­je ko­mu­ni­ká­ciu s Ma­riá­nom Koč­ne­rom, tak nej­de o okol­nos­ti, kto­ré by bo­li re­le­van­tné pre po­su­dzo­va­nie spo­ľah­li­vos­ti. Spo­ľah­li­vosť je v zá­ko­ne o ad­vo­ká­cii vy­me­dze­ná ne­ga­tív­ne, t. j. zá­kon uvá­dza, kto sa za spo­ľah­li­vé­ho ne­po­va­žu­je. Spo­ľah­li­vým te­da nie je ten, u ko­ho je preu­ká­za­teľ­ne spo­chyb­ne­né, že bu­de čes­tne a sve­do­mi­to pl­niť po­vin­nos­ti ad­vo­ká­ta. Len pri­po­me­niem, že po­vin­nos­ťa­mi ad­vo­ká­ta sú nap­rík­lad po­vin­nosť pre­sa­dzo­vať prá­va a zá­uj­my klien­ta, po­vin­nosť pos­tu­po­vať s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou, po­vin­nosť dodr­žia­vať pra­vid­lá pro­fe­sij­nej eti­ky, po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti a po­dob­ne. Do­po­siaľ som ne­za­chy­til, pri kto­rej zo zá­kon­ných po­vin­nos­tí ad­vo­ká­ta by ma­la vznik­núť po­chyb­nosť, že by ju Da­vid Lin­dtner ne­mal ale­bo ne­mo­hol vy­ko­ná­vať čes­tne a sve­do­mi­to.

Po­kiaľ šty­ria ad­vo­ká­ti, kto­rí sa pri­po­ji­li s vy­hlá­se­niu Vik­tó­rie Hellen­bart dá­va­li po­chyb­nos­ti o spo­ľah­li­vos­ti Da­vi­da Lin­dtne­ra do sú­vi­su s tým, že ko­mu­ni­ko­val s Ma­riá­nom Koč­ne­rom ži­vé ve­ci, tak je nut­né uviesť, že Da­vid Lin­dtner vo svo­jej ko­mu­ni­ká­cii s Ma­riá­nom Koč­ne­rom, kto­rá bo­la zve­rej­ne­ná, ko­men­to­val vý­hrad­ne ve­ci, kto­ré ne­roz­ho­do­val ako sud­ca, neš­lo te­da o ži­vé ve­ci, kto­ré by mu na­pad­li na vy­ba­ve­nie v ko­na­ní pred sú­dom, neš­lo ani o ich ve­rej­né ko­me­to­va­nie a už vô­bec neš­lo o ve­ci, v kto­rých by bol ob­vi­ne­ný Ma­rián Koč­ner. Na­vy­še, z je­ho stra­ny iš­lo naj­mä o ko­men­to­va­nie práv­ne, t. j. za­ují­mal ur­či­tý práv­ny pos­toj k spor­ným práv­nym otáz­kam, kto­ré re­zo­no­va­li v od­bor­nej ve­rej­nos­ti (nap­rík­lad účin­ná ľú­tosť pri da­ňo­vom tres­tnom či­ne, či mož­nosť us­ved­čiť ob­ža­lo­va­né­ho na pod­kla­de vý­po­ve­de spolu­ob­ža­lo­va­né­ho).

 Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru neš­lo pri ko­men­to­va­ní ži­vých ve­cí zo stra­ny Da­vi­da Lin­dtne­ra o ta­ký spô­sob ko­mu­ni­ká­cie, kto­rý by ho, sám ose­be, dis­kva­li­fi­ko­val ako nes­po­ľah­li­vé­ho pre vý­kon po­vo­la­nia ad­vo­ká­ta. Na­po­kom, prob­lé­mom tu ne­bol ani tak ob­sah ko­mu­ni­ká­cie a ani to, že iš­lo o ko­mu­ni­ká­ciu s tres­tne stí­ha­nou oso­bou, ako skôr to, že iš­lo o ko­mu­ni­ko­va­nie s Ma­riá­nom Koč­ne­rom.

Je však nut­né pri­pus­tiť, že ko­mu­ni­ká­cia sud­cu s tres­tne stí­ha­nou oso­bou a pos­ky­to­va­nie práv­nych ná­zo­rov ta­kej­to oso­be mô­že, až do úpl­né­ho vy­šet­re­nia ce­lej ve­ci, vy­vo­lá­vať ur­či­té po­chyb­nos­ti z hľa­dis­ka vý­ko­nu fun­kcie sud­cu a to aj na­priek to­mu, že neš­lo o ve­ci, kto­ré by sa tý­ka­li sud­cu, či tres­tne stí­ha­nej oso­by, av­šak cel­kom ur­či­te ne­vy­vo­lá­va žiad­ne po­chyb­nos­ti oh­ľad­ne vý­ko­nu ad­vo­ká­cie, pre­to­že pod­sta­tou po­vo­la­nia ad­vo­ká­ta reali­zu­jú­ce­ho vý­kon ad­vo­ká­cie v tres­tných ve­ciach je prá­ve ko­mu­ni­ká­cia me­dzi ad­vo­ká­tom a tres­tne stí­ha­ný­mi oso­ba­mi.

Po­kiaľ ide o ná­miet­ku ad­vo­kát­ky Vik­tó­rie Hellen­bart, že Da­vid Lin­dtner pred no­vi­nár­mi vý­slov­ne neo­ľu­to­val to, že ko­mu­ni­ko­val s Ma­riá­nom Koč­ne­rom, tak ide o vý­hra­du, kto­rá ne­má od­pod­stat­ne­nie. Da­vid Lin­dtner sa vzdal fun­kcie pred­se­du sú­du Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III, nás­led­ne po­žia­dal o pre­ru­še­nie vý­ko­nu fun­kcie sud­cu, priz­nal ko­mu­ni­ká­ciu s Ma­riá­nom Koč­ne­rom a ve­rej­ne, pros­tred­níc­tvom roz­ho­vo­ru v mé­diách, ako aj pred oso­bit­nou ko­mi­siou súd­nej ra­dy sa ku ko­mu­ni­ká­cii s Ma­riá­nom Koč­ne­rom vy­jad­ril a pre­zen­to­val svoj ná­zor, o kto­rom si kaž­dý mô­že uro­biť zá­ver vlast­ný. To, že sa ta­ký­to pos­tup zdá nie­ko­mu, zo svoj­ho sub­jek­tív­ne­ho hľa­dis­ka, ne­dos­ta­toč­ný, a že mal pod­ľa ne­ho „uro­biť eš­te viac“ ne­mô­že byť kri­té­rium po­su­dzo­va­nia pod­mien­ky spo­ľah­li­vos­ti pot­reb­nej pre vý­kon ad­vo­ká­cie.

Keď už sme pri vy­jad­ro­va­ní ľú­tos­ti, tak mi nie je cel­kom jas­né, ako by mal Da­vid Lin­dtner pre­ja­viť ľú­tosť, aby sa to všet­kým (res­pek­tí­ve Vik­tó­rii Hellen­bart) zda­lo dos­ta­toč­né. Má zvo­lať tla­čo­vú be­se­du, kde má vy­ko­nať akú­si se­bak­ri­ti­ku? Má sa ve­rej­ne od­sú­diť a do­ža­do­vať sa exep­lár­ne­ho pot­res­ta­nia? Ale­bo si má pred ve­rej­nos­ťou kľak­núť a žia­dať o od­pus­te­nie? A ak by sa aj na ve­rej­nos­ti pri­me­ra­ne a dos­ta­toč­ne ka­jal, po­tom by už spĺňal pod­mien­ku spo­ľah­li­vos­ti pre vý­kon ad­vo­ká­cie? Ale­bo je pot­reb­né, aby uro­bil eš­te nie­čo špe­ciál­ne?

Mys­lím, že nič sa ne­má pre­há­ňať a to ani se­bek­ri­ti­ka, a už vô­bec by sa ad­vo­ká­ti ne­ma­li pred­há­ňať v tak tro­chu hys­te­ric­kých vý­zvach na od­sú­de­nie, či kri­ti­zo­va­nie toh­to dru­hé­ho. Pod­stat­nej­ším pri hod­no­te­ní spo­ľah­li­vos­ti Da­vi­da Lin­dtne­ra, než doo­ko­la vy­jad­ro­va­né slo­vá ľú­tos­ti, by ma­lo byť hod­no­te­nie je­ho pô­so­be­nia vo vý­ko­ne fun­kcie sud­cu a pro­ku­rá­to­ra, kto­ré vy­ko­ná­val dvad­sať ro­kov, a to­ho, ako sa ku ko­mu­ni­ká­cii s Ma­riá­nom Koč­ne­rom pos­ta­vil, a aké dôs­led­ky z to­ho pre se­ba vy­vo­dil.

Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né ar­gum­ne­ty po­va­žu­jem hon na Da­vi­da Lin­dtne­ra oh­ľad­ne je­ho prí­pad­né­ho pô­so­be­nia v ad­vo­ká­cii za úpl­ne zby­toč­ný, kto­rý za­čí­na pri­po­mí­nať hon na ča­ro­dej­ni­ce z mi­nu­los­ti. To pla­tí o to viac, keď už ro­ky pô­so­bia vo vý­ko­ne fun­kcie sud­cu oso­by, kto­ré ma­jú pre­ru­še­ný vý­kon ad­vo­ká­cie a ni­ko­mu to do­po­siaľ ne­va­di­lo, a ani ne­va­dí.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia