Rozhodovanie spoločnosti v kríze ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť podľa § 28 ods. 1 Tr. zák.

Publikované: 01. 01. 2020, čítané: 999 krát
 

 

Roz­ho­do­va­nie spo­loč­nos­ti v krí­ze ako okol­nosť vy­lu­ču­jú­ca proti­práv­nosť pod­ľa § 28 ods. 1 Tr. zák.

 Pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt, kto­ré­mu hro­zí úpa­dok je pri svo­jom roz­ho­do­va­ní o ob­chod­ných zá­le­ži­tos­tiach spo­loč­nos­ti čas­to pod tla­kom, keď pri ne­dos­tat­ku fi­nan­čných pros­tried­kov mu­sí pri­bež­ne hra­diť poh­ľa­dáv­ky svo­jim ve­ri­te­ľom, aby za­cho­val svo­ju pod­ni­ka­teľ­skú čin­nosť. Z dô­vo­du za­cho­va­nia pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti by pri­tom mal hra­diť poh­ľa­dáv­ky rôz­nym svo­jim ve­ri­te­ľom, nap­rík­lad svo­jim do­dá­va­te­ľom (ob­chod­ným par­tne­rom), ďa­lej svo­jim za­mes­tnan­com (poh­ľa­dáv­ky vy­plý­va­jú­ce z ti­tu­lu mzdy) a na­po­kon je ne­vyh­nut­né, aby uh­rá­dzal poh­ľa­dáv­ky aj ta­kým svo­jim ve­ri­te­ľom, kto­rý mu pos­ky­tu­jú služ­by ne­vyh­nut­né na fun­go­va­nie je­ho pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti (nap­rík­lad úh­ra­da elek­tric­kej ener­gie, náj­om­né­ho za pries­to­ry, kto­ré uží­va na pod­ni­ka­nie, splát­ky úve­rov kto­ré mu bo­li pos­kyt­nu­té v sú­vis­los­ti s je­ho pod­ni­ka­teľ­skou čin­nos­ťou a po­dob­ne).

 Tie­to po­mer­ne čas­to znač­né nák­la­dy pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu a nes­chop­nosť ich uh­ra­diť v pl­nej vý­ške, či všet­kým ve­ri­te­ľom sú spra­vid­la eš­te zvý­raz­ne­né tým, že pod­ni­ka­teľ­ské­mu sub­jek­tu nie sú hra­de­né je­ho vlas­tné poh­ľa­dáv­ky, kto­ré má vo­či svo­jim dl­žní­kom. Ta­ký­to, ne­zried­ka dlh­šiu do­bu tr­va­jú­ci ne­priaz­ni­vý hos­po­dár­sky stav pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu, spô­so­bu­je, že pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt sa dos­tá­va do krí­zy v zmys­le § 67a Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka.

 Po­kiaľ pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt nech­ce ukon­čiť pod­ni­ka­nie mu­sí do ur­či­tej mie­ry ro­biť roz­hod­nu­tia v krí­ze, čo fak­tic­ky zna­me­ná, že mu­sí ro­biť roz­hod­nu­tia na svo­ju zá­chra­nu a roz­ho­do­vať sa s ur­či­tou vy­ššou, či niž­šou mie­rou ri­zi­ka a zod­po­ved­nos­ti za to, že svo­je voľ­né fi­nan­čné pros­tried­ky roz­de­lí me­dzi svo­jich ve­ri­te­ľov tak, aby uh­ra­dil len tie poh­ľa­dáv­ky, kto­ré po­va­žu­je za pod­stat­né a ne­vyh­nut­né pre ďal­šie fun­go­va­nie svo­jej pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti. Ta­ké­to roz­hod­nu­tia sa po­mer­ne čas­to ro­bia v ča­so­vej ties­ni a spra­vid­la tiež pri ne­dos­tat­ku všet­kých re­le­van­tných in­for­má­cií. Ide te­da o prí­pa­dy tzv. risk ma­nag­men­tu[1].

 Pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt, kto­rý je v krí­ze, má po­vin­nosť us­ku­toč­niť zá­chran­né opat­re­nia a to v ta­kom roz­sa­hu (a v ta­kom ča­so­vom ho­ri­zon­te), aby krí­zo­vý stav od­vrá­til. Tá­to po­vin­nosť mu vy­plý­va z us­ta­no­ve­nia § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, pod­ľa kto­ré­ho šta­tu­tár­ny or­gán spo­loč­nos­ti, kto­rý zis­til ale­bo s pri­hliad­nu­tím na všet­ky okol­nos­ti mo­hol zis­tiť, že spo­loč­nosť je v krí­ze, je po­vin­ný v sú­la­de s po­žia­dav­ka­mi pot­reb­nej ale­bo ná­le­ži­tej sta­ros­tli­vos­ti uro­biť všet­ko, čo by v ob­dob­nej si­tuá­cii uro­bi­la iná ro­zum­ne sta­ros­tli­vá oso­ba v ob­dob­nom pos­ta­ve­ní na jej pre­ko­na­nie[2].

 Ak je te­da spo­loč­nosť v krí­ze a je bez vý­zna­mu, či je už v úpad­ku ale­bo jej úpa­dok iba hro­zí, ne­po­ne­chá­va jej ďal­ší osud zá­ko­no­dar­ca voľ­ne v ru­kách šta­tu­tár­nych or­gá­nov spo­loč­nos­ti, ale šta­tu­tár­nym or­gá­nom ta­kej­to spo­loč­nos­ti uk­la­dá zá­ko­nom po­vin­nosť, aby vy­ko­na­li, res­pek­tí­ve, aby sa as­poň po­kú­si­li vy­ko­nať ta­ké zá­chran­né opat­re­nia, kto­ré by krí­zu v spo­loč­nos­ti eli­mi­no­va­li.

 Prá­ve v ča­se vy­ko­ná­va­nia po­vin­ných zá­chran­ných opat­re­ní pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu v krí­ze v zmys­le § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, t. j. spra­vid­la pri roz­ho­do­va­ní šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu v ča­so­vej ties­ni, pri ne­dos­tat­ku in­for­má­cií, či pod tla­kom ve­ri­te­ľov, mô­žu viesť zá­chran­né opat­re­nia šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu k vzni­ku ško­dy na ma­jet­ku spo­loč­nos­ti, či k vzni­ku ško­dy na ma­jet­ku ve­ri­te­ľov spo­loč­nos­ti v krí­ze, res­pek­tí­ve k po­ru­še­niu ur­či­tých po­vin­nos­tí pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu (nap­rík­lad po­vin­nos­ti vy­plá­cať mzdy, od­vá­dzať pois­tné a po­dob­ne).

 Vznik ško­dy na ma­jet­ku pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu v krí­ze, či je­ho ve­ri­te­ľov nas­tá­va hlav­ne v prí­pa­doch, v kto­rých zá­chran­né opat­re­nia šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu sú neús­peš­né, res­pek­tí­ve ne­dos­ta­toč­né na pre­ko­na­nie krí­zy, prí­pad­ne ne­dos­ta­toč­né na dl­ho­do­bej­šie pre­ko­na­nie krí­zy spo­loč­nos­ti.

 Pri vy­ko­ná­va­ní ta­kých­to neús­peš­ných zá­chran­ných opat­re­ní sa roz­hod­nu­tia šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu spo­loč­nos­ti v krí­ze dos­tá­va­jú do ko­lí­zie s jed­not­li­vý­mi skut­ko­vý­mi pod­sta­ta­mi tres­tných či­nov. K uve­de­né­mu je pot­reb­né uviesť, že z hľa­dis­ka Tres­tné­ho zá­ko­na a je­ho skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov je po­mer­ne ná­roč­né vy­ko­ná­vať pod­ni­ka­teľ­skú čin­nosť na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky. To pla­tí o to viac, ak je pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt v ta­kej hos­po­dár­skej si­tuá­cii, v kto­rej ne­má dos­ta­toč­ný ob­jem fi­nan­čných pros­tried­kov, aby do­ká­zal hra­diť všet­ky svo­je splat­né zá­väz­ky riad­ne a včas. Nech uro­bí pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt v ta­kej­to si­tuá­cii aké­koľ­vek zá­chran­né opat­re­nia, prak­tic­ky vždy je oh­ro­ze­ný tým, že napl­ní ale­bo by mo­hol napl­niť for­mál­ne zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu.

 Tak nap­rík­lad, šta­tu­tár­ny or­gán pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu v krí­ze bu­de spra­vid­la hľa­dať zdro­je na pre­ko­na­nie krí­zy v zmys­le po­vin­nos­ti pod­ľa § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka  vo vnút­ri spo­loč­nos­ti, pri­čom v praxi tie­to zá­chran­né opat­re­nia mô­žu spo­čí­vať

 - v šet­re­ní na mzdách vlas­tných za­mes­tnan­cov tak, že pôj­de o krá­te­nie miezd, či pozdr­žia­nie vý­plat miezd, či od­stup­né­ho (pri zni­žo­va­ní poč­tu za­mes­tnan­cov) s tým, že pri ta­kom­to zá­chran­nom opat­re­ní pod­ľa § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka bu­de hro­ziť šta­tu­tár­ne­mu or­gá­nu mož­ný pos­tih pre trest­ný čin ne­vyp­la­te­nia mzdy a od­stup­né­ho pod­ľa § 214 Tr. zák.,

 - v šet­re­ní na da­niach, či od­vo­doch – pôj­de spra­vid­la o vy­uži­tie zís­ka­ných fi­nan­čných pros­tried­kov nap­rík­lad zo zra­ze­ných od­vo­dov či da­ní na pre­ko­na­nie krí­zy spo­loč­nos­ti na úh­ra­du iných poh­ľa­dá­vok, pri­čom šta­tu­tár­ny or­gán sa vy­sta­vu­je tres­tné­mu pos­ti­hu za spá­chanie tres­tné­ho či­nu neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 277 Tr. zák., či ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 Tr. zák.

 - vo fa­vo­ri­zo­va­ní niek­to­rých svo­jich ve­ri­te­ľov pred iný­mi, na­koľ­ko úh­ra­du ich poh­ľa­dá­vok po­va­žu­je za ne­vyh­nut­nú pre ďal­šie fun­go­va­nie pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti, či od­vrá­te­nie úpad­ko­vé­ho sta­vu spo­loč­nos­ti, pri­čom sa ta­kým­to zá­chran­ným opat­re­ním vy­sta­vu­je, ak je v krí­ze z dô­vo­du pla­tob­nej nes­chop­nos­ti, tres­tné­mu pos­ti­hu za spá­chanie tres­tné­ho či­nu zvý­hod­ňo­va­nia ve­ri­te­ľa pod­ľa § 240 Tr. zák., pre­to­že ak je spo­loč­nosť v úpad­ku, po­tom má uh­rá­dzať splat­né poh­ľa­dáv­ky ve­ri­te­ľov s rov­na­kým pos­ta­ve­ním  po­mer­ne a rov­no­mer­ne,

 - v ne­po­da­ní návr­hu na kon­kurz v si­tuá­cii, keď už je spo­loč­nosť v krí­ze v úpad­ku z dô­vo­du predĺže­nia a v sna­he uro­biť zá­chran­né opat­re­nia na vy­ve­de­nie spo­loč­nos­ti z krí­zy, pri­čom za ta­ké­to roz­hod­nu­tie hro­zí šta­tu­tár­ne­mu or­gá­nu spo­loč­nos­ti v krí­ze mož­ný pos­tih za spá­chanie tres­tné­ho či­nu ma­re­nia kon­kur­zné­ho ko­na­nia pod­ľa § 242 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

 - v roz­pre­dá­va­ní zos­tat­ko­vé­ho ma­jet­ku spo­loč­nos­ti v krí­ze a to za si­tuácie, keď je šta­tu­tár­ny or­gán pri roz­ho­do­va­ní v ties­ni, pot­re­bu­je zís­kať fi­nan­čné pros­tried­ky okam­ži­te na zá­chra­nu spo­loč­nos­ti a to prí­pad­ne aj za ur­či­tých ne­vý­hod­ných pod­mie­nok, pri­čom v ta­kom­to prí­pa­de mu hro­zí trest­ný pos­tih za trest­ný čin poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa pod­ľa § 239 Tr. zák., či za trest­ný čin po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 Tr. zák.

 Všet­ky vy­ššie uve­de­né si­tuácie ma­jú spo­loč­né to, že ich šta­tu­tár­ny or­gán spo­loč­nos­ti v krí­ze vy­ko­ná­va s úmys­lom (cie­ľom) pre­ko­nať krí­zu spo­loč­nos­ti a pl­ní si tak svo­ju po­vin­nosť us­ta­no­ve­nú § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka. Ide tu pri­tom o evi­dent­ný stret po­vin­nos­ti uve­de­nej v Ob­chod­nom zá­kon­ní­ku (§ 67b) a Tres­tné­ho zá­ko­na. Tres­tné prá­vo je tak pri všet­kých pod­stat­ných roz­hod­nu­tiach pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu v krí­ze a šta­tu­tár­ny or­gán pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu v krí­ze sa ho pri svo­jom roz­ho­do­va­ní v zmys­le § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka nez­ba­ví a neus­tá­le ho má za chr­btom ako pri­po­mien­ku, že sí­ce na stra­ne jed­nej má zá­kon­nú po­vin­nosť ko­nať a za­chrá­niť spo­loč­nosť pred krí­zou, av­šak na stra­ne dru­hej mô­že ta­ká­to zá­chra­na zna­me­nať vznik tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti.

 Prob­le­ma­tic­kým je, či zá­chran­né opat­re­nia v zmys­le po­vin­nos­ti vy­plý­va­jú­cej z us­ta­no­ve­nia § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka mô­žu spo­čí­vať v po­ru­še­ní iných po­vin­nos­tí, nap­rík­lad po­vin­nos­ti riad­ne a včas vy­plá­cať mzdy za­mes­tnan­com, či po­vin­nos­ti riad­ne a včas od­vá­dzať da­ne, či od­vo­dy, prí­pad­ne po­vin­nos­ti po­dať sám na se­ba návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu ale­bo vy­plá­cať všet­kých splat­ných ve­ri­te­ľov s rov­na­kým pos­ta­ve­ním po­mer­ne a rov­no­me­re.

 Ten­to prob­lém je zvý­raz­ne­ný tým, že Ob­chod­ný zá­kon­ník v us­ta­no­ve­ní § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka nes­ta­no­vu­je v čom ma­jú spo­čí­vať opat­re­nia na pre­ko­na­nie krí­zy (hroz­by úpad­ku, či už sa­mot­né­ho úpad­ku), t. j. ke­dy šta­tu­tár­ny or­gán dos­to­jí tej­to svo­jej zá­kon­nej po­vin­nos­ti a nes­ta­no­vu­je ani san­kciu za to, ak si šta­tu­tár­ny or­gán tú­to svo­ju po­vin­nosť nespl­ní. Ob­chod­ný zá­kon­ník do­kon­ca nes­ta­no­vu­je ani le­ho­tu, v akej by mal šta­tu­tár­ny or­gán vy­ko­nať vhod­né, či pot­reb­né opat­re­nia na od­vrá­te­nie krí­zy a bliž­šie neup­ra­vu­je ani vzá­jom­ný vzťah po­vin­nos­ti uve­de­nej v us­ta­no­ve­ní § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka a po­vin­nos­ti pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu, kto­rý je už v úpad­ku a to v predĺže­ní, po­dať na se­ba návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu[3].

 Som ná­zo­ru, že vý­ni­moč­né (jed­no­ra­zo­vé, či oje­di­ne­lé) po­ru­še­nie vy­ššie uve­de­ných po­vin­nos­tí vy­ko­na­né pod­ni­ka­teľ­ským sub­jek­tom v krí­ze na pre­ko­na­nie krí­zy a to s reál­ne oča­ká­va­ným cie­ľom, že tým­to opat­re­ním mô­že dôjsť k pre­ko­na­niu krí­zy (nap­rík­lad pred­nos­tná úh­ra­da to­va­ru do­dá­va­te­ľo­vi hra­de­ná z miezd za­mes­tnan­cov pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu v krí­ze) mô­že byť po­va­žo­va­ná za zá­chran­né opat­re­nie v zmys­le § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka. Pri stre­te tých­to zá­kon­ných po­vin­nos­tí šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu v krí­ze (na stra­ne jed­nej po­vin­nos­ti pod­ľa § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka a na stra­ne dru­hej po­vin­nos­tí vy­plý­va­jú­cich nap­rík­lad zo zá­kon­ní­ka prá­ce, da­ňo­vých, či od­vo­do­vých práv­nych pred­pi­sov, či zá­ko­na o kon­kur­ze) dá­va zá­ko­no­dar­ca pred­nosť po­vin­nos­ti uve­de­nej v us­ta­no­ve­ní § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, na­koľ­ko bliž­šie neš­pe­ci­fi­ku­je v čom mô­že spo­čí­vať zá­chran­né opat­re­nie (ok­rem to­ho, že by ma­lo ísť o opat­re­nie, kto­ré by vy­ko­na­la ro­zum­ná oso­ba za ob­dob­ných pod­mie­nok) a hlav­ne, nú­ti (ulo­že­ním po­vin­nos­ti) šta­tu­tár­ny or­gán pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu v krí­ze, aby uro­bil „všet­ko“ pot­reb­né na za­chrá­ne­nie pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu a pok­ra­čo­va­nie pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu v riad­nom vý­ko­ne pod­ni­ka­nia. Sku­toč­nosť, že spo­loč­nosť je v krí­ze je mi­mo­riad­nou okol­nos­ťou v „ži­vo­te“ spo­loč­nos­ti, kto­rá oh­ro­zu­je jej ďal­šiu exis­ten­ciu a pre­to by mal šta­tu­tár­ny or­gán ta­kej­to spo­loč­nos­ti pod­nik­núť mi­mo­riad­ne (vý­ni­moč­né a do ur­či­tej mie­ry aj ri­zi­ko­vé) kro­ky, kto­ré spo­loč­nosť za­chánia. Zá­ko­no­dar­ca tak fa­vo­ri­zu­je pre­ži­tie spo­loč­nos­ti a to až do ta­kej mie­ry, že nú­ti šta­tu­tár­ny or­gán k vy­ko­na­niu zá­chran­ných opat­re­ní. Cel­kom ur­či­te je pre­to z poh­ľa­du zá­ko­no­dar­cu pri­ja­teľ­nej­šie, ak spo­loč­nosť, kto­rá je nap­rík­lad za­mes­tná­va­te­ľom via­ce­rých osôb a na jej pod­ni­ka­nie sú na­via­za­né ďal­šie pod­ni­ka­teľ­ské sub­jek­ty po­ru­ší jed­no­ra­zo­vo, či oje­di­ne­le ur­či­té svo­je zá­kon­né po­vin­nos­ti, ak sa tak sta­ne v zá­uj­me a s cie­ľom spl­ne­nia inej zá­kon­nej po­vin­nos­ti, kto­rá uk­la­dá šta­tu­tár­nym or­gá­nom vy­ve­de­nie spo­loč­nos­ti z krí­zy (za­cho­va­nie pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu v pod­ni­ka­teľ­skom pros­tre­dí a je­ho ďal­šie riad­ne fun­go­va­nie by te­da ma­lo mať pred­nosť pred oje­di­ne­lým po­ru­še­ním čias­tko­vých po­vin­nos­tí šta­tuár­ne­ho or­gá­nu, pre­to­že okam­ži­té „zlik­vi­do­va­nie“ pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu by zá­ro­veň zna­me­na­lo ko­niec aj nap­rík­lad pre za­mes­tnan­cov pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu a prí­pad­ne aj ko­niec pre na­via­za­né sub­jek­ty ako nap­rík­lad do­dá­va­te­ľov, či od­be­ra­te­ľov a po­dob­ne).

 V tom­to sme­re je nut­né pri­po­me­núť, že pod­ľa § 28 ods. 1 Tr. zák. čin inak trest­ný nie je tres­tným či­nom, ak ide o vý­kon prá­va a po­vin­nos­ti vy­plý­va­jú­cich zo všeo­bec­ne zá­väz­né­ho práv­ne­ho pred­pi­su s tým, že spô­sob vý­ko­nu práv a po­vin­nos­tí nes­mie od­po­ro­vať všeo­bec­ne zá­väz­né­mu práv­ne­mu pred­pi­su. Vý­kon zá­ko­nom ulo­že­nej po­vin­nos­ti je okol­nos­ťou vy­lu­ču­jú­cou proti­práv­nosť či­nu, pri­čom mož­no dos­pieť k zá­ve­ru, že ak ide o vý­kon zá­chran­ných opa­te­ní v zmys­le po­vin­nos­ti pod­ľa § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, pôj­de o riad­ny vý­kon po­vin­nos­ti, kto­rý neod­po­ru­je všeo­bec­ne zá­väz­né­mu práv­ne­mu pred­pi­su a je v sú­la­de s je­ho úče­lom a úmys­lom zá­ko­no­dar­cu na za­cho­va­ní ob­chod­ných spo­loč­nos­tí v pod­ni­ka­teľ­skom pros­tre­dí, kto­ré sa iba nak­rát­ko, či vý­ni­moč­ne moh­li dos­tať do krí­zy a to nap­rík­lad aj z ob­jek­tív­nych dô­vo­dov (krí­za na tr­hu a po­dob­ne).

 Po­kiaľ te­da pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt vy­ko­ná­va svo­ju zá­kon­nom ulo­že­nú po­vin­nosť vy­plý­va­jú­cu z us­ta­no­ve­nia § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka a reali­zu­je vhod­né opat­re­nia na od­vrá­te­nie krí­zy, mô­že po­čí­tať s tým, že je­ho ko­na­nie bu­de bez­tres­tné a to aj vte­dy, ak by pod­ni­ka­teľ­ským sub­jek­tom reali­zo­va­né opat­re­nia bo­li neús­peš­né. Tak nap­rík­lad, v prí­pa­de, ak by pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt zis­til, že je predĺže­ný a roz­ho­dol sa vy­ko­nať opat­re­nia v sú­la­de s po­vin­nos­ťou uve­de­nou v us­ta­no­ve­ní § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, po­tom by ne­mo­hol byť tres­tnop­ráv­ne san­kcio­no­va­ný za spá­chanie tres­tné­ho či­nu ma­re­nia kon­kur­zné­ho ale­bo vy­rov­na­cie­ho ko­na­nia pod­ľa § 242 ods. 1 písm. a) Tr. zák., te­da za nespl­ne­nie po­vin­nos­ti po­dať včas návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu, na­koľ­ko by to­mu brá­ni­lo us­ta­no­ve­nie § 28 ods. 1 Tr. zák. v zmys­le kto­ré­ho nie je tres­tným vý­kon po­vin­nos­ti vy­plý­va­jú­ci zo všeo­bec­ne zá­väz­né­ho práv­ne­ho pred­pi­su. Ob­dob­ne by neš­lo o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237, či § 238 Tr. zák. ak by pos­tup šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu v zmys­le § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka ne­vie­dol k pre­ko­na­niu krí­zy pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu, ale prá­ve nao­pak, vie­dol by k spô­so­be­niu ško­dy na ma­jet­ku pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu.

 Pod­mien­kou však je, aby iš­lo o riad­ny vý­kon po­vin­nos­ti uve­de­nej v us­ta­no­ve­ní § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, t. j., re­čou us­ta­no­ve­nia § 28 ods. 1 ve­ta za bod­ko­čiar­kou, aby vý­kon po­vin­nos­tí neod­po­ro­val všeo­bec­ne zá­väz­né­mu práv­ne­mu pred­pi­su.

 Už bo­lo uve­de­né vy­ššie, že pre prax (a to aj tres­tnop­ráv­nu) zos­tá­va ne­zod­po­ve­da­nou otáz­kou to, čo mož­no po­va­žo­vať za riad­ne pl­ne­nie si po­vin­nos­ti v zmys­le § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, t.j. ako účin­ne pos­tu­po­vať, aby reál­ne moh­lo dôjsť k pre­ko­na­niu krí­zy a čo už cel­kom ur­či­te nie je mož­né po­va­žo­vať za pl­ne­nie si po­vin­nos­ti us­ta­no­ve­nej § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, kto­ré by bo­lo hod­né ochra­ny us­ta­no­ve­nia § 28 ods. 1 Tr. zák.

 Ur­či­té zá­kon­né kri­té­rium vhod­né­ho opat­re­nia pos­ky­tu­je us­ta­no­ve­nie § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, kto­ré ho­vo­rí o opat­re­niach, kto­ré by v ob­dob­nej si­tuá­cii uro­bi­la iná ro­zum­ne sta­ros­tli­vá oso­ba.

 Ak si te­da ako zá­klad po­su­dzo­va­nia po­vin­nos­ti uve­de­nej v us­ta­no­ve­ní § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka zvo­lí­me kri­té­rium ro­zum­nej oso­by ako aj kri­té­rium ko­na­nia v sú­la­de s ná­le­ži­tou sta­ros­tli­vos­ťou a v zmys­le § 28 ods. 1 Tr. zák. kri­té­rium, že vý­kon po­vin­nos­ti nes­mie od­po­ro­vať všeo­bec­ne zá­väz­né­mu práv­ne­mu pred­pi­su, po­tom cel­kom ur­či­te mô­že­me vy­lú­čiť z us­ta­no­ve­nia § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka ta­ké opat­re­nia, kto­ré sú sa­mé oso­be tres­tný­mi čin­mi, nap­rík­lad zís­ka­nie fi­nan­čných pros­tried­kov na pre­ko­na­nie krí­zy pá­cha­ním tres­tných či­nov krá­de­že, lú­pe­že, pod­vo­du a po­dob­ne. Rov­na­ko tak nie je mož­né po­va­žo­vať za riad­ne pl­ne­nie si po­vin­nos­ti uve­de­nej v us­ta­no­ve­ní § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka ta­ké opat­re­nia šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu, kto­ré sí­ce mô­žu viesť k že­la­né­mu cie­ľu (k od­vrá­te­niu krí­zy), ale sú za­lo­že­né nie na ro­zum­nom (ra­cio­nál­nom) zva­žo­va­ní, ale iba na ná­hod­nom a príl­iš ris­kan­tnom ko­na­ní. Nap­rík­lad v praxi bol za­zna­me­na­ný prí­pad, v kto­rom šta­tu­tár­ny or­gán vsa­dil všet­ky zos­tá­va­jú­ce fi­nan­čné pros­tried­ky v ru­le­te a dú­fal, že tak­to ich zhod­no­tí a pre­ko­ná krí­zu pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu, res­pek­tí­ve vlo­žil zos­tá­va­jú­ce fi­nan­čné pros­tried­ky do tzv. py­ra­mí­do­vej hry, z kto­rej ne­reál­ne oča­ká­val as­tro­no­mic­ké vý­no­sy a po­dob­ne. Ta­ké­to ko­na­nia by moh­li napĺňať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa pod­ľa § 239 Tr. zák., ak by sa tak od­strá­nil zvyš­ný ma­je­tok pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu a ve­ri­te­lia by ne­ma­li mož­nosť us­po­ko­jiť sa z iné­ho ma­jet­ku pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu, prí­pad­ne spá­chanie tres­tné­ho či­nu za­vi­ne­né­ho úpad­ku pod­ľa § 228 Tr. zák., po­kiaľ by ta­kým­to ko­na­ním šta­tu­tár­ny or­gán spo­loč­nos­ti úmy­sel­ne spô­so­bil úpa­dok práv­nic­kej oso­be a sú­čas­ne úmy­sel­ne poš­ko­dil aj jej ve­ri­te­ľov.

 Z uve­de­ných zá­ve­rov však ne­mož­no vy­vo­diť, že by šta­tu­tár­ny or­gán spo­loč­nos­ti v krí­ze ne­mo­hol, či ne­mal pri zá­chran­ných opat­re­niach spo­loč­nos­ti ris­ko­vať, pre­to­že je lo­gic­kým, že zá­chran­né opat­re­nia na pre­ko­na­nie krí­zy v zmys­le § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka mu­sia niesť v se­be ur­či­tý stu­peň ri­zi­ka a mu­sia byť uro­be­né v čo mož­no naj­krat­šej do­be, aby ma­li ale­bo moh­li mať roz­ho­du­jú­ci vý­znam, av­šak pod­stú­pe­né ri­zi­ko by ne­ma­lo byť zjav­ne ne­ro­zum­né, či evi­den­tne zby­toč­né, ale ma­lo by v se­be niesť ur­či­tú ra­cio­nál­nu mie­ru plá­no­vi­tos­ti, riad­nej príp­ra­vy opat­re­nia na pre­ko­na­nie krí­zy, v kto­rom je už ur­či­tá únos­ná mie­ra ri­zi­ka za­kal­ku­lo­va­ná.

 Pr­vým kro­kom, kto­rý by mal pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt v krí­ze vy­ko­nať, aby sa da­lo ho­vo­riť o riad­nom zá­kon­nom zá­chran­nom opat­re­ní pod­ľa § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, by ma­lo by zis­te­nie, kde by mo­hol hľa­dať mož­nos­ti na pre­ko­na­nie krí­zy. Cel­kom ur­či­te by mal dis­po­no­vať pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt ur­či­tý­mi zna­los­ťa­mi o tom, čo by mal vy­ko­nať, aby aj reál­ne do­ká­zal pre­ko­nať krí­zu. Zva­žo­vať by pre­to mal aj mož­nosť po­ra­diť sa s od­bor­ník­mi, res­pek­tí­ve vy­žia­dať si od­bor­né sta­no­vis­ko od osôb, kto­ré by mu moh­li po­môcť rých­lo sa zo­rien­to­vať v krí­zo­vej si­tuá­cii a navr­hnúť adek­vát­ne opat­re­nia, kto­ré by mu moh­li po­môcť pre­ko­nať krí­zu. Do úva­hy by pri­chá­dza­lo nap­rík­lad od­bor­né po­sú­de­nie sta­vu pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu zo stra­ny fi­nan­čné­ho po­rad­cu, da­ňo­vé­ho po­rad­cu, ad­vo­ká­ta a po­dob­ne, pri­čom z pos­kyt­nu­tých poz­nat­kov by nás­led­ne mo­hol pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt zis­tiť aj ob­lasť, v kto­rej by sa ma­li ale­bo moh­li reali­zo­vať je­ho opat­re­nia na pre­ko­na­nie krí­zy.

 V zá­sa­de by mo­hol náj­sť pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt rie­še­nie na pre­ko­na­nie krí­zy buď vo vnút­ri pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu (nap­rík­lad zís­kať fi­nan­čné pros­tried­ky ušet­re­ním mzdo­vých nák­la­dov za pre­pus­te­ných za­mes­tnan­cov, prí­pad­ne pre­da­jom ma­jet­ku pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu, kto­rý nie je ne­vyh­nut­ne pot­reb­ný na vy­ko­ná­va­nie pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti ale­bo ob­me­dze­ním vý­ro­by), res­pek­tí­ve vo von­kaj­šej sfé­re (t. j. ob­las­ti kto­rá sme­ru­je vo­či iným sub­jek­tom), kto­ré by moh­li spo­čí­vať nap­rík­lad v za­bez­pe­če­ní fi­nan­čných pros­tried­kov z iných zdro­jov (nap­rík­lad pris­tú­pe­nie no­vé­ho in­ves­to­ra do pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu, uzat­vo­re­nie do­hôd s ve­ri­teľ­mi o od­lo­že­ní splat­nos­ti poh­ľa­dá­vok, či splát­ko­vom ka­len­dá­ri, in­ves­to­va­nie zos­tat­ko­vých fi­nan­čných pros­tried­kov do kon­krét­ne­ho ob­cho­du s oča­ká­va­ným reál­nym vý­no­som, dôs­led­nej­šie vy­má­ha­nie poh­ľa­dá­vok vo­či vlas­tným dl­žní­kom a po­dob­ne). V praxi sa bu­dú spra­vid­la ap­li­ko­vať a vzá­jom­ne kom­bi­no­vať via­ce­ré pri­ja­té opat­re­nia s cie­ľom, aby pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt čo mož­no naj­rý­chlej­šie pre­ko­nal krí­zu, t. j. ne­dos­tal sa do úpad­ko­vé­ho sta­vu, prí­pa­de ak už v úpad­ku je, aby bol ten­to úpa­dok iba pre­chod­né­ho cha­rak­te­ru.

Všet­ky zá­chran­né opat­re­nia, po­kiaľ bu­dú vy­ko­ná­va­né riad­ne, mož­no ozna­čiť za pl­ne­nie si zá­kon­nej po­vin­nos­ti v zmys­le § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka a pre­to by s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 28 ods. 1 Tr. zák. ne­mal hro­ziť šta­tu­tár­ne­mu or­gá­nu pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu tres­tnop­ráv­ny pos­tih v prí­pa­de ich neús­pe­chu a vzni­ku škôd na ma­jet­ku cu­dzích osôb (spra­vid­la ve­ri­te­ľov), či na ma­jet­ku sa­mot­nej spo­loč­nos­ti.

 V tom­to sme­re je nut­né zdô­raz­niť, že us­ta­no­ve­nie § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka ne­ho­vo­rí nič o tom, že pri­ja­té zá­chran­né opat­re­nie mu­sí byť ús­peš­né, t. j. že riad­nym zá­chran­ným opat­re­ním mô­že byť iba ta­ké opat­re­nie, kto­ré spo­loč­nosť dos­ta­ne z krí­zy. Zá­chran­né opat­re­nie v zmys­le § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka te­da ne­mož­no po­su­dzo­vať pod­ľa je­ho vý­sled­ku (ús­peš­nos­ti). Ten­to zá­ver je pod­stat­ný aj z hľa­dis­ka ap­li­ká­cie us­ta­no­ve­nia § 28 ods. 1 Tr. zák., pre­to­že na je­ho ak­ti­vo­va­nie bu­de pos­ta­čo­vať riad­ny vý­kon po­vin­nos­ti pod­ľa § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, t. j. riad­ny po­kus o vy­ve­de­nie spo­loč­nos­ti z krí­zy a ne­bu­de pod­stat­ným, že zá­mer o vy­ve­de­nie spo­loč­nos­ti z krí­zy sa na­po­kon ne­po­da­ri­lo zreali­zo­vať.

 Pred­met­né kon­šta­to­va­nie je lo­gic­ké, na­koľ­ko žiad­ne z pri­ja­tých zá­chran­ných opat­re­ní pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu ne­mô­že sto­per­cen­tne za­ru­čiť, že bu­de v ko­neč­nom dôs­led­ku ús­peš­né ta­kým spô­so­bom, že pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt krí­zu pre­ko­ná. Prá­ve nao­pak, je mož­né, že ús­peš­né ne­bu­dú a bu­dú viesť k úpad­ku pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu (po­kiaľ bol v krí­ze z dô­vo­du, že mu úpa­dok hro­zil), res­pek­tí­ve, že sa úpa­dok pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu eš­te viac prehĺbi (ak bol pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt v krí­ze z dô­vo­du úpad­ku).

 Pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt za ta­kej­to si­tuácie bu­de pre­to už ne­zadr­ža­teľ­ne sme­ro­vať do kon­kur­zu s tým, že zod­po­ved­nosť za úpad­ko­vý stav pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu, res­pek­tí­ve za nás­led­né kon­kur­zné ko­na­nie ne­sie, ok­rem iných fak­to­rov, kto­ré mô­žu byť ob­jek­tív­ne­ho cha­rak­te­ru (nap­rík­lad krí­za v pod­ni­ka­teľ­skej ob­las­ti, v kto­rej reali­zu­je pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt svo­je ak­ti­vi­ty), aj šta­tu­tár­ny or­gán pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu, kto­rý ne­do­ká­zal pre­ko­nať krí­zu pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu účin­ný­mi opat­re­nia­mi v zmys­le § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka a prá­ve nao­pak, svo­ji­mi krok­mi spô­so­bil zmen­še­nie ma­jet­ku pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu a tým aj úpl­né ale­bo čias­toč­né zma­re­nie poh­ľa­dá­vok svo­jich ve­ri­te­ľov.

 Tak nap­rík­lad, po­kiaľ pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt reali­zu­je opat­re­nia na pre­ko­na­nie krí­zy ta­kým spô­so­bom, že pre­dá svoj ma­je­tok za adek­vát­nu proti­hod­no­tu a z vý­ťaž­ku za pre­daj ma­jet­ku nás­led­ne hra­dí splat­né poh­ľa­dáv­ky se­lek­tív­ne len vy­bra­ným ve­ri­te­ľom, kto­rých uh­ra­de­nie poh­ľa­dá­vok po­va­žu­je za ne­vyh­nut­né na za­cho­va­nie svo­jej pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti (nap­rík­lad úh­ra­da poh­ľa­dá­vok elek­trár­ňam, do­dá­va­te­ľom a po­dob­ne), pri­čom tak ko­ná s cie­ľom pre­ko­na­nia krí­zy a za­bez­pe­če­nia ďal­šie­ho cho­du pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti, z kto­rej nás­led­ne reál­ne mô­že oča­ká­vať ta­ký hos­po­dár­sky vý­nos, z kto­ré­ho by bo­lo mož­né uh­ra­diť aj zvyš­né poh­ľa­dáv­ky svo­jich ve­ri­te­ľov, po­tom nie je mož­né vo­či šta­tu­tár­ne­mu or­gá­nu vy­vo­dzo­vať tres­tnú zod­po­ved­nosť za spá­chanie tres­tné­ho či­nu zvý­hod­ňo­va­nia ve­ri­te­ľa pod­ľa § 240 Tr. zák., na­koľ­ko šta­tu­tár­ny or­gán pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu sí­ce úmy­sel­ne up­red­nos­tňu­je niek­to­rých svo­jich ve­ri­te­ľov a to za sta­vu svo­jej pla­tob­nej nes­chop­nos­ti, av­šak ro­bí tak v rám­ci pl­ne­nia si svo­jej po­vin­nos­ti vy­plý­va­jú­cej mu z us­ta­no­ve­nia § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka. V ta­kom­to prí­pa­de by to­tiž iš­lo o riad­ny vý­kon po­vin­nos­ti uve­de­nej v us­ta­no­ve­ní § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka a pre­to by bo­la tres­tná zod­po­ved­nosť vy­lú­če­ná us­ta­no­ve­ním § 28 Tr. zák. Ten­to zá­ver by pla­til aj v prí­pa­de, ak by vy­ššie uve­de­né opat­re­nia na­po­kon ús­peš­né ne­bo­li a pod­ni­ka­teľ­skú čin­nosť ob­chod­nej spo­loč­nos­ti by sa ne­po­da­ri­lo oži­viť na­toľ­ko aby bo­lo mož­né uh­ra­diť všet­ky splat­né poh­ľa­dáv­ky všet­kých ve­ri­te­ľov pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu v ce­lej ich vý­ške. V ta­kom­to prí­pa­de by iš­lo aj o prí­pus­tné pod­ni­ka­teľ­ské ri­zi­ko, kto­ré bo­lo pod­stú­pe­né v zá­uj­me pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu, v dob­rej vie­re (v dob­rom úmys­le) a pri­me­ra­ný­mi opat­re­nia­mi, kto­ré by bo­lo mož­né oča­ká­vať od ro­zum­nej oso­by.

 Ak by však šta­tu­tár­ny or­gán pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu vy­užil fi­nan­čné pros­tried­ky z pre­da­ja ma­jet­ku pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu na úh­ra­du vy­mys­le­ných (fik­tív­nych) poh­ľa­dá­vok svo­jich fik­tív­nych ve­ri­te­ľov (spra­vid­la osôb, kto­ré ko­na­jú s ním v zho­de), po­tom by ta­ká­to čin­nosť ne­moh­la byť pok­ry­tá riad­nym pl­ne­ním po­vin­nos­ti v zmys­le § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, pre­to­že jej cie­ľom by ne­bo­lo pre­ko­na­nie krí­zy pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu, ale od­liv ma­jet­ku spo­loč­nos­ti a nás­led­ný „pád“ pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu do kon­kur­zu. V ta­kom­to prí­pa­de by iš­lo o spá­chanie tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa pod­ľa § 239 Tr. zák. a us­ta­no­ve­nie § 28 Tr. zák. by ne­bo­lo re­le­van­tné, pre­to­že by neš­lo o riad­ny vý­kon po­vin­nos­ti pod­ľa § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka.

 V tom­to sme­re je nut­né uviesť, že od kaž­dej spo­loč­nos­ti v krí­ze je pot­reb­né vy­ža­do­vať, aby ko­na­la (v jej me­ne šta­tu­tár­ne or­gá­ny) v zmys­le § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka s pri­me­ra­nou sta­ros­tli­vos­ťou, poz­na­ním ri­zík a mož­nos­ťa­mi ich eli­mi­ná­cie. Je pre­to ne­vyh­nu­té, aby spo­loč­nos­ti v krí­ze, kto­ré sa roz­ho­du­jú pre ta­ké zá­chran­né opat­re­nia, kto­ré by moh­li v prí­pa­de ich neús­pe­chu váž­ne oh­ro­ziť ich chod (nap­rík­lad spô­so­biť úpa­dok spo­loč­nos­ti) ko­na­li s ur­či­tou mie­rou opatr­nos­ti a dôs­led­ne vy­hod­no­co­va­li reál­nu mož­nosť oča­ká­va­teľ­né­ho zis­ku z pod­nik­nu­té­ho zá­chran­né­ho opat­re­nia ako aj reál­nu vlas­tnú hos­po­dár­sku si­tuáciu. Na stra­ne dru­hej, od šta­tu­tár­nych or­gá­nov spo­loč­nos­ti v krí­ze mož­no vy­ža­do­vať len ta­kú mie­ru opatr­nos­ti, kto­rá po­čí­ta s nor­mál­ny­mi (bež­ný­mi) po­mer­mi. Ne­mož­no od šta­tu­tár­nych or­gá­nov spo­loč­nos­ti v krí­ze žia­dať, aby po­čí­ta­li s okol­nos­ťa­mi mi­mo­riad­ny­mi, či ťaž­ko pred­ví­da­teľ­ný­mi v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s kto­rý­mi sa nap­rík­lad zá­chran­né opat­re­nie spo­čí­va­jú­ce v in­ves­tí­cii do ur­či­té­ho ob­cho­du sta­ne in­ves­tí­ciou stra­to­vou.

 Po­kiaľ je pod­ni­ka­teľ­ským sub­jek­tom práv­nic­ká oso­ba, tak je nut­né zdô­raz­niť aj to, že je to tá­to práv­nic­ká oso­ba a nie jej šta­tu­tár­ny or­gán, kto ne­sie ri­zi­ko pod­ni­ka­teľ­ské­ho neús­pe­chu. Za pod­ni­ka­teľ­ský neús­pech, te­da len pre­to, že ne­vy­šiel ur­či­tý pod­ni­ka­teľ­ský zá­mer, pre­to nie je mož­né pos­ti­ho­vať čle­nov šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu, po­kiaľ ten­to zá­mer reali­zo­val so sta­ros­tli­vos­ťou riad­ne­ho hos­po­dá­ra. Sú­čas­ne nie je mož­né pre­hliad­nuť, že kaž­dý ma­na­žer, vrá­ta­ne šta­tu­tár­nych or­gá­nov, je pri svo­jom roz­ho­do­va­ní vy­sta­ve­ný ne­bez­pe­čen­stvu chyb­ných kro­kov, úsud­kov a od­ha­dov, ho­ci by ko­nal se­ba­zod­po­ved­nej­šie. Ale­bo po­ve­da­né inak, ani člen šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu nie je a ne­mô­že by neo­myl­ný, čo je nut­né vziať do úva­hy pri po­su­dzo­va­ní to­ho, či ko­nal so sta­ros­tli­vos­ťou riad­ne­ho hos­po­dá­ra[4].

 Z uve­de­ných sku­toč­nos­tí vy­plý­va, že v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia ve­de­né­ho pre po­doz­re­nie zo spá­chania úpad­ko­vých tres­tných či­nov (spra­vid­la tres­tných či­nov poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa, zvý­hod­ňo­va­nia ve­ri­te­ľa, za­vi­ne­né­ho úpad­ku, pod­vod­né­ho úpad­ku, či ma­re­nia kon­kur­zné­ho ale­bo vy­rov­na­cie­ho ko­na­nia) ale­bo ma­jet­ko­vých tres­tných či­nov (spra­vid­la tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­tí pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku), kto­ré bu­dú sú­vi­sieť s roz­hod­nu­tia­mi šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu spo­loč­nos­ti, kto­rá je v krí­ze bu­de nut­né na­ze­rať na tie­to roz­hod­nu­tia aj op­ti­kou us­ta­no­ve­nia § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka.

 Či bo­la spo­loč­nosť v krí­ze v ča­se roz­ho­do­va­nia pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu by ma­lo byť pred­me­tom do­ka­zo­va­nia v tres­tnom ko­na­ní a to hlav­ne v prí­pa­doch, v kto­rých opat­re­nia vy­ko­na­né pod­ni­ka­teľ­ským sub­jek­tom bo­li reali­zo­va­né bez­pros­tred­ne pred kon­kur­zným ko­na­ním, prí­pa­de, keď bu­de sú­čas­ťou ob­ha­jo­by ob­vi­ne­né­ho to, že nás­led­ku re­le­van­tné­mu z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va doš­lo z dô­vo­du, že pl­nil po­vin­nosť uve­de­nú v us­ta­no­ve­ní § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka. V ta­kých­to prí­pa­doch bu­de nut­né dôs­led­ne vy­hod­no­co­vať, či zá­chran­né opat­re­nia pri­ja­té pod­ni­ka­teľ­ským sub­jek­tom bo­li nie­len reali­zo­va­né v krí­ze, ale aj či bo­li vy­ko­na­né v sú­la­de s po­žia­dav­ka­mi pot­reb­nej a ná­le­ži­tej sta­ros­tli­vos­ti.

 V žiad­nom prí­pa­de nie je mož­né ko­na­nie šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu spo­loč­nos­ti, kto­ré bo­li vy­ko­na­né v krí­ze hod­no­tiť z tres­tnop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka iba pod­ľa spô­so­be­né­ho nás­led­ku, t. j. prí­pad­né­ho neús­pe­chu vy­ko­na­ných opat­re­ní, kto­ré bo­li reali­zo­va­né na pre­ko­na­nie krí­zy. Inak po­ve­da­né, nie kaž­dé ne­ra­cio­nál­ne, či ne­hos­po­dár­ne ko­na­nie je nut­ne aj ko­na­ním, kto­ré by ma­lo byť pos­tih­nu­té tres­tnop­ráv­ny­mi nás­troj­mi. Po­kiaľ by tá­to zá­sa­da nep­la­ti­la, po­tom by moh­la nas­tať si­tuácia, v kto­rej by bol kaž­dý ve­dú­ci pra­cov­ník (a ten­to zá­ver mož­no pri­me­ra­ne vztiah­nuť aj na oso­by op­ráv­ne­né ko­nať v me­ne ob­chod­nej spo­loč­nos­ti) neus­tá­le „jed­nou no­hou vo vä­ze­ní“, čo by reál­ne moh­lo viesť k ali­biz­mu, ne­roz­hod­nos­ti a k zľu­do­ve­niu po­re­kad­la pod­ľa kto­ré­ho „kto nič ne­ro­bí, nič ne­po­ka­zí“. Od ve­dú­cich pra­cov­ní­kov sa pri­tom oča­ká­va pra­vý opak; in­ven­cia, krea­ti­vi­ta a schop­nosť niesť za svo­je roz­hod­nu­tia aj zod­po­ved­nosť, kto­rá však má byť ve­de­ná v tres­tnop­ráv­nej ro­vi­ne len v kraj­nom prí­pa­de[5].

 Tres­tné prá­vo je pros­tried­kom ul­ti­ma ra­tio a pre­to cel­kom ur­či­te ne­má kri­mi­na­li­zo­vať neús­pech v pod­ni­ka­ní a už vô­bec nie neús­pech zá­chran­ných opat­re­ní vy­ko­na­ných v zmys­le § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, kto­ré bo­li vy­ko­na­né v sú­la­de s ob­sa­hom po­vin­nos­ti up­ra­ve­nej tým­to zá­kon­ným us­ta­no­ve­ním. Po­vin­nos­ti pod­ni­ka­teľ­ských sub­jek­tov v krí­ze, mož­nos­ti jej od­vrá­te­nia ako aj mož­né nás­led­né san­kcie (nap­rík­lad vy­ko­na­nie kon­kur­zné­ho ko­na­nia vrá­ta­ne san­kcií na­chá­dza­jú­cich sa v zá­ko­ne o kon­kur­ze up­ra­vu­jú­cich po­ru­še­nie po­vin­nos­ti dl­žní­ka v predĺže­ní po­dať sám na se­ba návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu) sú do­mé­nou úp­ra­vy mi­mot­res­tných práv­nych no­riem a pre­to by tres­tné prá­vo ma­lo do toh­to práv­ne­ho pries­to­ru vstu­po­vať a za­sa­ho­vať iba vte­dy, ak pôj­de o ko­na­nia šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu spo­loč­nos­ti v krí­ze, kto­ré zjav­ne prek­ra­ču­jú hra­ni­ce mi­mot­res­tných práv­nych no­riem, sú vy­ko­ná­va­né s cie­ľom poš­ko­diť pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt, či všet­kých ale­bo iba niek­to­rých ve­ri­te­ľov pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu, prí­pad­ne s úmys­lom vy­viesť ma­je­tok zo spo­loč­nos­ti a „pos­lať“ pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt nás­led­ne do kon­kur­zné­ho ko­na­nia.

 

 

 

 



[1] k uve­de­né­mu poz­ri bliž­šie nap­rík­lad Te­ryn­gel, J.: K tres­tním li­mi­tum vlas­tníc­ke­ho roz­ho­do­vá­ní práv­nic­kých osob – zpro­nevěra a po­ru­šo­vá­ní po­vin­nos­ti při správě ci­zí­ho ma­jet­ku, Tres­tní prá­vo č. 7/2004

 

[2] us­ta­no­ve­nia o spo­loč­nos­ti v krí­ze sa sta­li sú­čas­ťou Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka na zá­kla­de zá­ko­na č. 87/2015 Z.z. s účin­nos­ťou od 01.01.2016

[3] na sta­nej jed­nej má pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt po­vin­nosť vy­ko­nať opat­re­nia na od­vrá­te­nie svoj­ho úpad­ko­vé­ho sta­vu, na stra­ne dru­hej má po­vin­nosť po­dať sám na se­ba návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu ak je predĺže­ný. Pos­tup pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu by tu zrej­me mal byť ta­ký, že po­vin­nosť vy­plý­va­jú­ca z us­ta­no­ve­nia § 67b Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka by ma­la mať pred­nosť pred po­vin­nos­ťou pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu po­dať na se­ba návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu. Pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt by sa mal naj­skôr sna­žiť pre­ko­nať krí­zu vhod­ný­mi opat­re­nia­mi a až nás­led­ne, v prí­pa­de neús­pe­chu, t. j. v prí­pa­de, ak by šta­tu­tár­nym or­gá­nom vy­ko­na­né opat­re­nia ne­vied­li k pre­ko­na­niu krí­zy, by mal pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt reál­ne zva­žo­vať, či nie je ne­vyh­nut­né už pos­tu­po­vať pod­ľa zá­ko­na o kon­kur­ze a vy­ko­nať opat­re­nia sme­ru­jú­ce k ukon­če­niu pod­ni­ka­nia a as­poň čias­toč­né­mu us­po­ko­je­niu ve­ri­te­ľov v kon­kur­znom ko­na­ní.

 

[4] k uve­de­né­mu poz­ri pri­me­ra­ne roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 29 Cdo/3770/2016 zo dňa 19.07.2018

[5] pri­me­ra­ne  ná­lez Ústav­né­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky sp. zn. II. ÚS/698/2019 zo dňa 24.09.2019.


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia