Quo vadis "Špeciál" alebo pár úvah k vecnej príslušnosti súdu

Publikované: 26. 04. 2020, čítané: 1667 krát
 

 

Mgr. Eri­ka Krut­ko­vá[1]

vy­šší súd­ny úrad­ník

Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd

 

  Quo va­dis „Špe­ciál“ ale­bo pár úvah k vec­nej prís­luš­nos­ti sú­du

Úvo­dom je pot­reb­né zdô­raz­niť, že niž­šie uve­de­ný text nep­red­sta­vu­je práv­ne ve­ty naj­nov­šie­ho pre­lo­mo­vé­ho ju­di­ká­tu naj­vyš­šie­ho sú­du ale jed­ná sa len o sna­hu auto­ra zhr­núť pod­sta­tu prís­pev­ku pre tých, čo ne­ma­jú čas čí­tať text dl­hší ako „3 stra­ny“...

I. Vy­chá­dza­júc zo zá­sa­dy, že tres­tné ko­na­nie sa ve­die pre sku­tok a nie pre je­ho práv­nu kva­li­fi­ká­ciu, pre ur­če­nie prís­luš­nos­ti Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du na pre­jed­na­nie tres­tnej ve­ci je roz­ho­du­jú­ce, či sku­tok, tak ako je po­pí­sa­ný v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by, napĺňa všet­ky ob­li­ga­tór­ne zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty niek­to­ré­ho z tres­tných či­nov uve­de­ných v § 14 Tres­tné­ho po­riad­ku, a to bez oh­ľa­du na sku­toč­nosť, že z hmot­nop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka, vzhľa­dom na zá­sa­du zá­ka­zu ret­roak­ti­vi­ty vy­jad­re­nej v čl. 7 Do­ho­vo­ru, čl. 50 ods. 6 Ústa­vy a § 2 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, je sku­tok kva­li­fi­ko­va­ný pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Z. z. účin­né­ho v ča­se spá­chania skut­ku. Uve­de­né­mu vý­kla­du zod­po­ve­dá aj úmy­sel zá­ko­no­dar­cu vy­jad­re­ný v § 437 pre­chod­ných us­ta­no­ve­ní k Tres­tné­mu zá­ko­nu č. 300/2005 Z. z.

II. Zá­sa­da ret­roak­ti­vi­ty sa ani pod­ľa čl. 7 Do­ho­vo­ru, ako ho vy­kla­dá vo svo­jej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va (ďa­lej len „ESĽP“), nev­zťa­hu­je na pro­ces­né pra­vid­lá, pre kto­ré pla­tí zá­sa­da tem­pus re­git ac­tum (roz­su­dok Veľ­kej ko­mo­ry ESĽP vo ve­ci Scop­po­la pro­ti Ta­lian­sku (č. 2), § 110).

III. Pri opač­nom vý­kla­de by do­chá­dza­lo k ne­dô­vod­nej dis­kri­mi­ná­cii sud­cov ok­res­ných sú­dov pre­jed­ná­va­jú­cich tres­tné ve­ci, kto­ré svo­jou po­va­hou ko­reš­pon­du­jú s tres­tný­mi ve­ca­mi, na pre­jed­na­nie kto­rých je vec­ne prís­luš­ný Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd, len pre­to, že po spá­cha­ní skut­ku doš­lo k pri­ja­tiu no­vé­ho Tres­tné­ho zá­ko­na a vy­tvo­re­niu sa­mos­tat­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu úk­lad­nej vraž­dy, zdô­raz­niac tak jej špe­ci­fic­kú po­va­hu a ne­bez­peč­nosť. Trest­ný čin vraž­dy pod­ľa § 219 Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Z. z. účin­né­ho do 31. 12. 2005 v se­be za­hŕňal jed­nak „úk­lad­nú“ vraž­du pod­ľa § 144 ako aj vraž­du „v afek­te“ pod­ľa § 145 Tres­tné­ho zá­ko­na č. 300/2005 Z. z.

IV. Rov­na­ko je pot­reb­né pos­tu­po­vať aj pri vý­kla­de vec­nej prís­luš­nos­ti Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du na pre­jed­na­nie obzvlášť zá­važ­ných zlo­či­nov spá­cha­ných zlo­či­nec­kou sku­pi­nou pod­ľa § 14 písm. j) Tres­tné­ho po­riad­ku č. 301/2005 Z. z., keď súd pri ur­če­ní, či trest­ný čin pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Z. z. je obzvlášť zá­važ­ným zlo­či­nom, pou­ži­je us­ta­no­ve­nia§ 10 a § 11[2] Tres­tné­ho zá­ko­na č. 300/2005 Z. z. (§ 437 Tres­tné­ho zá­ko­na č. 300/2005 Z. z.).

K pot­re­be na­pí­sa­nia toh­to člán­ku ma vie­dlo jed­nak mo­je pô­so­be­nie na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va I, keď aj na­priek vy­ba­vo­va­niu ci­vil­nej agen­dy, som vní­ma­la vy­ťa­že­nosť a prob­lé­my na tres­tnom od­de­le­ní toh­to sú­du, ako aj mo­je nás­led­né pô­so­be­nie na Špe­cia­li­zo­va­nom tres­tnom sú­de a kom­pe­ten­čné spo­ry pre­bie­ha­jú­ce me­dzi ok­res­ný­mi súd­mi v síd­le kra­ja a Špe­cia­li­zo­va­ným tres­tným sú­dom.

Dňa 26. 03. 2020 bo­lo vy­hlá­se­né vý­be­ro­vé ko­na­nie na ob­sa­de­nie jed­né­ho voľ­né­ho mies­ta sud­cu na Špe­cia­li­zo­va­nom tres­tnom sú­de v Pe­zin­ku. His­tó­ria vý­be­ro­vých ko­na­ní za pos­led­né ob­do­bie[3], po­čet a kva­li­ta jed­not­li­vých uchá­dza­čov, však dl­ho­do­bo vy­po­ve­dá o ne­záuj­me tres­tných sud­cov o pô­so­be­nie na tom­to sú­de a ne­zod­po­ve­dá ani oča­ká­va­niam, vzhľa­dom na po­čet sud­cov, kto­rí si po­da­li tzv. anti­dis­kri­mi­nač­né ža­lo­by.

V doh­ľad­nej do­be ča­ká Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd ge­ne­rač­ná ob­me­na ako aj pos­tup­né na­vý­še­nie poč­tu sud­cov. Cie­ľom je aby sa o fun­kciu sud­cu na Špe­cia­li­zo­va­nom tres­tnom sú­de za­ují­ma­li tí naj­lep­ší z naj­lep­ších a nie aby sa súd mu­sel „dop­ro­so­vať“ aby as­poň niek­to pre­ja­vil zá­ujem len aby doš­lo k ob­sa­de­niu voľ­né­ho mies­ta sud­cu. Rov­na­ko je cie­ľom aby sa o fun­kciu sud­cu uchá­dza­li naj­mä mlad­ší ale skú­se­ní a ja­zy­ko­vo vy­ba­ve­ní sud­co­via či pro­ku­rá­to­ri s per­spek­tí­vou ich ďal­šie­ho pô­so­be­nia vo fun­kcii as­poň 15 -20 ro­kov.

Prí­či­ny mož­no hľa­dať jed­nak v ur­či­tej izo­lá­cii sud­cov Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du od pr­vos­tup­ňo­vé­ho všeo­bec­né­ho tres­tné­ho súd­nic­tva[4] a ich oso­bit­nom pos­ta­ve­ní a pra­cov­ných pod­mien­kach (funkč­ný príp­la­tok, mo­to­ro­vé vo­zid­lo so za­bez­pe­če­nou ochra­nou)[5] a jed­nak vo vy­me­dze­ní vec­nej prís­luš­nos­ti, kto­rá ani zďa­le­ka kom­plexne ne­pok­rý­va naj­zá­važ­nej­šiu tres­tnú čin­nosť, s kto­rou sa v ne­ma­lej mie­re stre­tá­va­jú prá­ve ok­res­né sú­dy.

Mô­že­me pres­vied­čať a kla­mať ve­rej­nosť i sa­mých se­ba, že Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd sa za ob­do­bie svo­jej exis­ten­cie stal uz­ná­va­nou a reš­pek­to­va­nou súd­nou in­šti­tú­ciou a pev­ným pi­lie­rom súd­nej mo­ci v sús­ta­ve všeo­bec­né­ho súd­nic­tva[6] av­šak nie je žiad­nym ta­jom­stvom, že ani zďa­le­ka ne­po­ží­va v očiach svo­jich ko­le­gov na ok­res­ných sú­doch, oso­bit­ne ok­res­ných sú­doch v síd­le kra­ja, ta­ký reš­pekt a úc­tu ako by sa ne­zain­te­re­so­va­né­mu po­zo­ro­va­te­ľo­vi moh­lo na pr­vý poh­ľad zdať.

O to me­nej reš­pek­tu vzbu­dzu­je Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd, keď aj v roz­sia­hlej tres­tnej ve­ci ve­de­nej pod sp. zn. BB-4T/11/2018 (s pra­cov­ným náz­vom ako R. La­liš a spol. II), pre­jed­na­nie kto­rých bo­lo dô­vo­dom pre za­lo­že­nie sú­du, a kto­rá jed­noz­nač­ne pat­rí do vec­nej prís­luš­nos­ti sú­du, už aj sa­mot­ný naj­vyš­ší súd vo svo­jom roz­hod­nu­tí, uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo dňa 20. 02. 2019, sp. zn. 5 Tost 44/2018, si neod­pus­til poz­nám­ku, že sa ne­mož­no ub­rá­niť doj­mu, že iš­lo len o sna­hu zba­viť sa roz­sia­hlej tres­tnej ve­ci pros­tred­níc­tvom úče­lo­vé­ho vý­kla­du dot­knu­té­ho us­ta­no­ve­nia zo stra­ny Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du, keď tres­tné ko­na­nie v čas­ti ob­ža­lo­by (skrá­te­ne) pre za­lo­že­nie, zos­no­va­nie a pod­po­ro­va­nie zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na a ne­do­vo­le­né­ho oz­bro­jo­va­nia a ob­cho­do­va­nia so zbra­ňa­mi pod­ľa § 294 Tres­tné­ho zá­ko­na za­sta­vil a v čas­ti ďal­ších skut­kov, me­dzi iný­mi aj 7 skut­kov kva­li­fi­ko­va­ných ako trest­ný čin vraž­dy pod­ľa § 219 pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Z. z. účin­né­ho do 31. 12. 2005 (tzv. „sta­ré vraž­dy“), bo­la tres­tná vec pos­tú­pe­ná Ok­res­né­mu sú­du Bra­tis­la­va I. A tu sa dos­tá­va­me k jad­ru sa­mot­né­ho prob­lé­mu...

...nie je vraž­da ako vraž­da...

Špe­ciál­ny súd ako pred­chod­ca Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du bol zria­de­ný zá­ko­nom č. 458/2003 Z. z. o zria­de­ní Špe­ciál­ne­ho sú­du a Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry a je­ho vec­ná prís­luš­nosť bo­la vy­me­dze­ná v § 15a Tres­tné­ho po­riad­kuúčin­né­ho do 31. 12. 2005. Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd bol zria­de­ný zá­ko­nom č. 291/2009 Z. z. o Špe­cia­li­zo­va­nom tres­tnom sú­de a je­ho vec­ná prís­luš­nosť je vy­me­dze­ná v § 14 Tres­tné­ho po­riad­ku účin­né­ho od 01. 01. 2006.

Pod­ľa dô­vo­do­vých správ[7] bo­lo úče­lom navr­ho­va­nej práv­nej úp­ra­vy vy­tvo­riť špe­cia­li­zo­va­né or­gá­ny na od­ha­ľo­va­nie, vy­šet­ro­va­nie a tres­tné stí­ha­nie ko­rup­cie a or­ga­ni­zo­va­né­ho zlo­či­nu s mies­tnou pô­sob­nos­ťou pre úze­mie ce­lej Slo­ven­skej re­pub­li­ky s cie­ľom ich lep­šej špe­cia­li­zá­cie a zá­ro­veň ochra­ny a v prí­pa­de ko­rup­čných tres­tných či­nov pre­lo­me­nia niek­to­rých mies­tnych vä­zieb. Či doš­lo ku sku­toč­né­mu napl­ne­nie dek­la­ro­va­né­ho úče­lu je znač­ne otáz­ne.

Vraž­da Mi­ros­la­va Sý­ko­ru, údaj­né­ho za­kla­da­te­ľa a bos­sa zlo­či­nec­kej sku­pi­ny Sý­ko­rov­cov ale­bo vraž­da údaj­né­ho bos­sa Pet­ra Čon­grá­dy­ho pre­jed­ná­va­ných a vraž­dy vý­cho­dos­lo­ven­ské­ho bos­sa Ró­ber­ta Ho­lu­ba a je­ho ochran­ká­ra Šte­fa­na Fa­biá­na z ro­ku 1997 na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va I, údaj­ná ob­jed­náv­ka vraž­dy Sil­vie Vol­zo­vej pre­jed­ná­va­ná na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va II, streľ­ba vo Veľ­kom Me­de­ri dňa 05. 10. 2000, kto­rú ma­li spá­chať čle­no­via zlo­či­nec­kej sku­pi­ny „Sá­to­rov­ci“ pre­jed­ná­va­ná na Ok­res­nom sú­de Tr­na­va[8], či vraž­da Já­na Šime­ka pre­zý­va­né­ho „An­ča“ pre­jed­ná­va­ná na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va IV ale­bo do­ho­dy o vi­ne a tres­te v tres­tných ve­ciach Mi­ku­lá­ša Čer­ná­ka pre 16 vrážd schvá­le­ných na Ok­res­nom sú­de Ban­ská Bys­tri­ca ale­bo vraž­da poľ­ské­ho pod­ni­ka­te­ľa Gr­ze­gor­za Szy­ma­ne­ka z ro­ku 1997 rov­na­ko pre­jed­ná­va­ná na Ok­res­nom sú­de Ban­ská Bys­tri­ca a mno­hé ďal­šie obzvlášť zá­važ­né tres­tné či­ny, naj­mä z ob­do­bia 90-tych ro­kov, kto­ré sa pos­tup­ne za­čí­na­jú ob­jas­ňo­vať vďa­ka in­for­má­ciám pos­kyt­nu­tým od spolu­pra­cu­jú­cich ob­vi­ne­ných a bý­va­lých, už od­sú­de­ných, čle­nov zlo­či­nec­kých sku­pín.Všet­ky tie­to tres­tné ve­ci ma­jú spo­loč­né dve ve­ci. Vo všet­kých prí­pa­doch sa jed­ná o de fac­to „úk­lad­né vraž­dy“ ale­bo obzvlášť zá­važ­né zlo­či­ny spá­cha­né za účas­ti ale­bo v spolu­prá­ci s člen­mi zlo­či­nec­kých sku­pín a všet­ky sú pre­jed­ná­va­né ok­res­ný­mi súd­mi v síd­le kra­ja na­priek to­mu, že pod­ľa § 14 písm. a) a j) Tres­tné­ho po­riad­ku je na pre­jed­na­nie tres­tné­ho či­nu úk­lad­nej vraž­dy a obzvlášť zá­važ­ných zlo­či­nov spá­cha­ných zlo­či­nec­kou sku­pi­nou­je prís­luš­ný Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd.

Uve­de­ná si­tuácia, je jed­nak dôs­led­kom chý­ba­jú­cich pre­chod­ných us­ta­no­ve­ní, keď pod­ľa § 14 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku č. 301/2005 Z. z. je Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd prís­luš­ný na pre­jed­na­nie tres­tné­ho či­nu „úk­lad­nej vraž­dy“ a nie „vraž­dy“ ale naj­mä príl­iš­né­ho for­ma­liz­mu zo stra­ny sú­dov.

Mož­no sí­ce súh­la­siť s tým, že sa jed­ná o le­gis­la­tív­ny ne­dos­ta­tok, av­šak na dru­hej stra­ne, pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, sa ne­jed­ná o tak zá­sad­né po­chy­be­nie zá­ko­no­dar­cu, kto­rý by ne­bo­lo mož­né od­strá­niť v rám­ci sys­te­ma­tic­ké­ho a te­leolo­gic­ké­ho vý­kla­du dot­knu­tých us­ta­no­ve­ní.

Vy­chá­dza­júc zo zá­sa­dy, že tres­tné ko­na­nie sa ve­die pre sku­tok a nie pre je­ho práv­nu kva­li­fi­ká­ciu, pre ur­če­nie prís­luš­nos­ti Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du na pre­jed­na­nie tres­tnej ve­ci je roz­ho­du­jú­ce, či sku­tok, tak ako je po­pí­sa­ný v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by, napĺňa všet­ky ob­li­ga­tór­ne zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty niek­to­ré­ho z tres­tných či­nov uve­de­ných v § 14 Tres­tné­ho po­riad­ku, a to bez oh­ľa­du na sku­toč­nosť, že z hmot­nop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka, vzhľa­dom na zá­sa­du zá­ka­zu ret­roak­ti­vi­ty vy­jad­re­nej v čl. 7 Do­ho­vo­ru, čl. 50 ods. 6 Ústa­vy a § 2 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, je sku­tok kva­li­fi­ko­va­ný pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Z. z. účin­né­ho v ča­se spá­chania skut­ku. Uve­de­né­mu vý­kla­du zod­po­ve­dá aj úmy­sel zá­ko­no­dar­cu vy­jad­re­ný v § 437 pre­chod­ných us­ta­no­ve­ní k Tres­tné­mu zá­ko­nu č. 300/2005 Z. z.

Zá­sa­da ret­roak­ti­vi­ty sa ani pod­ľa čl. 7 Do­ho­vo­ru, ako ho vy­kla­dá vo svo­jej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va (ďa­lej len „ESĽP“), nev­zťa­hu­je na pro­ces­né pra­vid­lá, pre kto­ré pla­tí zá­sa­da tem­pus re­git ac­tum (roz­su­dok Veľ­kej ko­mo­ry ESĽP vo ve­ci Scop­po­la pro­ti Ta­lian­sku (č. 2), § 110).

Pri opač­nom vý­kla­de by do­chá­dza­lo k ne­dô­vod­nej dis­kri­mi­ná­cii sud­cov ok­res­ných sú­dov pre­jed­ná­va­jú­cich tres­tné ve­ci, kto­ré svo­jou po­va­hou ko­reš­pon­du­jú s tres­tný­mi ve­ca­mi, na pre­jed­na­nie kto­rých je vec­ne prís­luš­ný Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd, len pre­to, že po spá­cha­ní skut­ku doš­lo k pri­ja­tiu no­vé­ho Tres­tné­ho zá­ko­na a vy­tvo­re­niu sa­mos­tat­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu úk­lad­nej vraž­dy, zdô­raz­niac tak jej špe­ci­fic­kú po­va­hu a ne­bez­peč­nosť. Trest­ný čin vraž­dy pod­ľa § 219 Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Z. z. účin­né­ho do 31. 12. 2005 v se­be za­hŕňal jed­nak „úk­lad­nú“ vraž­du pod­ľa § 144 ako aj vraž­du „v afek­te“ pod­ľa § 145 Tres­tné­ho zá­ko­na č. 300/2005 Z. z.

Rov­na­ko je pot­reb­né pos­tu­po­vať aj pri vý­kla­de vec­nej prís­luš­nos­ti Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du na pre­jed­na­nie obzvlášť zá­važ­ných zlo­či­nov spá­cha­ných zlo­či­nec­kou sku­pi­nou pod­ľa § 14 písm. j) Tres­tné­ho po­riad­ku č. 301/2005 Z. z., keď súd pri ur­če­ní, či trest­ný čin pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Z. z. je obzvlášť zá­važ­ným zlo­či­nom, pou­ži­je us­ta­no­ve­nia§ 10 a § 11 Tres­tné­ho zá­ko­na č. 300/2005 Z. z. (§ 437 Tres­tné­ho zá­ko­na č. 300/2005 Z. z.).

...zlo­či­nec­ká či or­ga­ni­zo­va­ná...„ok­res“ či „Špe­ciál“....to je otáz­ka...

Ban­ko­ma­to­vá ma­fia, po­zem­ko­vá ma­fia, by­to­vá ma­fia,....oso­bit­nú ka­te­gó­riu pred­sta­vu­jú ne­ko­neč­né kom­pe­ten­čné spo­ry me­dzi ok­res­ný­mi súd­mi a Špe­cia­li­zo­va­ným tres­tným sú­dom pri roz­li­šo­va­ní me­dzi or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou, kto­rej de­fi­nič­né zna­ky sú uve­de­né v § 129 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na a zlo­či­nec­kou sku­pi­nou, kto­rej de­fi­nič­né zna­ky sú uve­de­né v § 129 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Po­ne­cha­júc bo­kom roz­siah­le ana­lý­zy jed­not­li­vých de­fi­nič­ných zna­kov or­ga­ni­zo­va­nej a zlo­či­nec­kej sku­pi­ny v oboch prí­pa­doch sa jed­ná o tres­tné ve­ci cha­rak­te­ris­tic­ké vy­šším poč­tom ob­vi­ne­ných[9], so­fis­ti­ko­va­nej­ším ria­de­ním a pá­cha­ním tres­tnej čin­nos­ti ná­roč­nej nie­len na ob­jas­ne­nie ale aj pre­jed­na­nie pred sú­dom, vy­ža­du­jú­ce si adek­vát­ne ma­te­riál­no-tech­nic­ké a per­so­nál­ne pod­mien­ky, ako bo­li vy­tvo­re­né prá­ve pre Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd. Oso­bit­ne ak sa zna­ky jed­not­li­vých sku­pín čo­raz viac nav­zá­jom pre­lí­na­jú a čas­tok­rát je mož­né jed­noz­nač­ne ur­čiť či sa jed­ná o or­ga­ni­zo­va­nú ale­bo zlo­či­nec­kú sku­pi­nu až po úpl­nom vy­ko­na­ní do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, keď­že de­lia­ca čia­ra me­dzi zlo­či­nec­kou a or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou, vzhľa­dom na no­vé for­my pá­chania tres­tnej čin­nos­ti a pot­re­bu ich vy­ššej flexibi­li­ty, je čas­tok­rát veľ­mi ten­ká a ne­jas­ná.

Asi naj­lep­šie sa v pos­led­nej do­be k da­nej prob­le­ma­ti­ke vy­jad­ril naj­vyš­ší súd v uz­ne­se­ní zo dňa 27. 03. 2019 sp. zn. 3 To/14/2018 v tres­tnej ve­ci tý­ka­jú­cej sa ka­rou­se­lo­vé­ho re­ťaz­ca, keď uvie­dol:

I. For­mu­lá­cia zlo­či­nec­kej sku­pi­nyv zmys­le Tres­tné­ho zá­ko­na vy­chá­dza z Do­ho­vo­ru OSN pro­ti nad­ná­rod­né­mu or­ga­ni­zo­va­né­muz­lo­či­nu (ozná­me­nie MZV SR čís­lo 221/2003). Tres­tná vec ob­ža­lo­va­ných pri­tom spĺňaaj po­žia­dav­ku nad­ná­rod­né­ho cha­rak­te­ru v zmys­le člán­ku 3 bod 2 písm. a), b), c) toh­to Do­ho­vo­ru. Pod­ľa ci­to­va­né­ho us­ta­no­ve­nia do­ho­vo­ru sa štruk­tú­ro­va­nou sku­pi­nou­ro­zu­mie „sku­pi­na“, kto­rá bo­la vy­tvo­re­ná nie ná­hod­ne na účel bez­pros­tred­né­ho spá­chania čle­nov,tres­tné­ho či­nu a v kto­rej ne­mu­sia byť for­mál­ne roz­de­le­né úlo­hy jej čle­nov, pok­ra­čo­va­nia člen­stva ale­bo roz­vi­nu­tá štruk­tú­ra.

II. Za poj­mom štruk­tú­ro­va­ná sku­pi­na je pot­reb­né si pred­sta­vo­vať nie len ty­py ma­fián­skych sku­pín, v slo­ven­ských pod­mien­kach ve­rej­ne zná­mych pod náz­va­mi nap­rík­lad iden­ti­fi­ko­va­teľ­ných pod­ľa priez­vis­ka jej ve­dú­ce­ho čle­na (tzv. spri­tus rec­tor. resp. jej „hla­va“ prí­pad­ne „boss" a pod.), ale aj zlo­či­nec­ké or­ga­ni­zá­cie, kto­ré ne­ma­jú pev­nú štruk­tú­ru, ani for­mál­ne roz­de­le­né úlo­hy me­dzi svo­jich čle­nov, či do­ži­vot­né člen­stvo. Ide o sku­pi­ny, kto­ré ma­jú sí­ce po­do­bu sie­tí, ale ne­pot­re­bu­jú pres­nú štruk­tú­ru a do­ká­žu sa pris­pô­so­biť kaž­dej si­tuá­cii na tr­hu,pri­čom vy­uží­va­jú me­dze­ry v jed­not­li­vých zá­kon­ných úp­ra­vách.

III. V tých­to prí­pa­doch je štruk­tú­ra sku­pi­ny mož­no jed­no­duch­šia a su­bor­di­nač­né vzťa­hy me­nej zre­teľ­né; po­dria­de­nosť fun­gu­je iba tam, kde je to ne­vyh­nut­né pre jej efek­tív­nu čin­nosť. Z to­ho po­tom vy­plý­va „aj men­šia súdr­žnosť a tr­van­li­vosť zos­ku­pe­nia ako aj men­šia ale­bo žiad­na kon­špi­rá­cia vo vnút­ri sku­pi­ny“, pri­čom rov­na­ko chý­ba­jú ri­tuá­ly a za­uží­va­né pr­vky čin­nos­ti. Roz­ho­du­jú­cim in­teg­ru­jú­cim fak­to­rom ta­kej sku­pi­ny je ale spo­loč­ný ob­chod­ný zá­ujem - zisk, za do­siah­nu­tím kto­ré­ho exis­tu­je schop­nosť sku­pi­ny pris­pô­so­bo­vať sa no­vým le­gis­la­tív­nym pod­mien­kam, v kto­rých pô­so­bí, ako aj schop­nosť flexibil­ne rea­go­vať na no­vé, eš­te len čr­ta­jú­ce sa príl­eži­tos­ti na tr­hu.

IV. V otáz­ke mož­nos­ti zlo­či­nec­kej sku­pi­ny jed­no­rá­zo­vo spá­chať iba je­den trest­ný čin, pá­chanie toh­to jed­né­ho tres­tné­ho či­nu mu­sí byť zo stra­ny zlo­či­nec­kej sku­pi­ny sys­te­ma­tic­ké a sús­tav­né, tak z hľa­dis­ka po­čet­nos­ti tres­tných úto­kov (či už for­mou ich opa­ko­va­nia ale­bo pok­ra­čo­va­nia v nich) a rov­na­ko tak z hľa­dis­ka ča­so­vé­ho (dl­ho­do­bé pá­chanie tých­to tres­tných úto­kov spra­vid­la po do­bu dlh­šiu ako šesť me­sia­cov) v sna­he o pria­me ale­bo ne­pria­me zís­ka­nie fi­nan­čnej vý­ho­dy. Uve­de­né pred­sta­vu­jú prá­ve tie pod­stat­né zna­ky, kto­ré pred­sta­vu­jú de­lia­cu čia­ru me­dzi zlo­či­nec­kou sku­pi­nou a or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou.

Na dru­hej stra­ne tres­tná vec pô­vod­ne pre­jed­ná­va­ná na Špe­cia­li­zo­va­nom tres­tnom sú­de pod. sp. zn. PK-2T/30/2018 (s pra­cov­ným náz­vom „tu­ne­lo­va­nie Bra­nis­ka“), kto­rá za­hŕňa­la 6 ob­ža­lo­va­ných, sa­mot­ná ob­ža­lo­ba ma­la 296 strán, vy­šet­ro­va­cí spis mal prib­liž­ne 25.000 strán a sa­mos­tat­né príl­ohy k spi­su o roz­sa­hu ďal­ších nie­koľ­ko ti­síc strán, bo­la uz­ne­se­ním Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du zo dňa 20. 02. 2019 sp. zn. PK-2T/30/2018 v spo­je­ní s uz­ne­se­ním naj­vyš­šie­ho sú­du zo dňa 24. 07. 2019 sp. zn. 6Tost/17/2019 pos­tú­pe­ná Ok­res­né­mu sú­du Bra­tis­la­va I ako sú­du vec­ne a mies­tne prís­luš­né­mu na jej pre­jed­na­nie pri­már­ne z dô­vo­du, že ko­na­nie ob­vi­ne­ných ne­napĺňa zna­ky tres­tné­ho či­nu za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny v zmys­le § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na.

V tom­to prí­pa­de bol naj­vyš­ší súd to­ho ná­zo­ru, že z dô­kaz­nej si­tuácie vy­plý­va is­tá for­ma spolu­prá­ce. resp. deľ­by úloh me­dzi člen­mi sku­pi­ny tú­to však roz­hod­ne ne­mož­no sto­tož­ňo­vať s or­ga­ni­zá­ciou v rám­ci zlo­či­nec­kej sku­pi­ny, pre kto­rú je ty­pic­ká ver­ti­kál­na or­ga­ni­zač­ná čle­ni­tosť za­lo­že­ná na hie­rar­chic­kom od­stup­ňo­va­ní jej čle­nov. Sieť vzá­jom­ných vzťa­hov me­dzi člen­mi zlo­či­nec­kej sku­pi­ny je ďa­le­ko for­mál­nej­šia. než ako je to­mu nap­rík­lad pri or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ne (k to­mu viď R 51/2013). Sa­mot­ný spô­sob or­ga­ni­zač­né­ho čle­ne­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny tak do ur­či­tej mie­ry ná­pad­ne pri­po­mí­na py­ra­mi­dál­nu sús­ta­vu.

Z ob­sa­ho­vo re­le­van­tnej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti naj­vyš­šie­ho sú­du zá­ro­veň vy­plý­va, že kým pod spol­če­ním mož­no ro­zu­mieť viac-me­nej ná­hod­né ale­bo vý­vo­jom uda­los­ti for­mo­va­né zos­ku­pe­nie ľu­dí vhod­ných pre ur­či­tú čin­nosť', napr. pre­to, že za­stá­va­jú ur­či­té pos­ta­ve­nie ale­bo ma­jú ur­či­té pra­cov­né za­ra­de­nie, štruk­tú­ro­va­nou sku­pi­nou je tre­ba chá­pať ľu­dí vy­be­ra­ných, prip­ra­vo­va­ných, vop­red ur­če­ných na ur­či­té pos­la­nie a pos­ta­ve­nie, ve­do­mých si svoj­ho pos­ta­ve­nia na ur­či­tom stup­ni a úloh v sku­pi­ne (uz­ne­se­nie naj­vyš­šie­ho sú­du z 11.ja­nuá­ra 2016. sp. zn. 2 Ndt 27/2015). Znak štruk­tú­ro­va­nos­ti je pri­tom naj­dô­le­ži­tej­ším as­pek­tom zlo­či­nec­kej sku­pi­ny. na­koľ­ko prá­ve ten má vý­znam­ný vplyv na ne­bez­peč­nos­ťsku­pi­ny tým, že zvy­šu­je prav­de­po­dob­nosť „ús­peš­né­ho" pá­chania proti­práv­nej čin­nos­ti a má ne­ma­lý po­diel aj na jej sta­bi­li­te (ako ďal­šom de­fi­nič­nom zna­ku).

V zne­ní in­kri­mi­no­va­ných skut­kov chý­ba bliž­ší po­pis vzni­ku, spô­so­bu fun­go­va­nia a or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­ry zlo­či­nec­kej sku­pi­ny. Na zme­nu práv­ne­ho ná­zo­ru v tej­to otáz­ke ne­ma­lo do­pad ani od­ôvod­ne­nie pro­ku­rá­to­rom po­da­nej sťaž­nos­ti, kto­ré­ho pod­stat­ná časť, tý­ka­jú­ca sa ob­jas­ňo­va­nia ver­ti­kál­nej štruk­tú­ry sku­pi­ny­je len zo­pa­ko­va­ním up­lat­ne­nej ob­ža­lob­nej ar­gu­men­tá­cie. Cel­kom na dô­va­žok, naj­vyš­ší súd pou­ka­zu­je na zá­ver po­da­nej sťaž­nos­ti v rám­ci kto­rej pro­ku­rá­tor sám pri­púš­ťa ne­for­mál­ne vzťa­hy me­dzi jed­not­li­vý­mi člen­mi sku­pi­ny od­ôvod­ňu­júc to cha­rak­te­rom ich osob­ných vzťa­hov a tiež pros­tre­dím, v kto­rom ma­la byt' tres­tná čin­nosť pá­cha­ná.

Dl­ho­do­bo ne­priaz­ni­vá si­tuácia per­so­nál­ne znač­ne pod­di­men­zo­va­né­ho Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I je všeo­bec­ne zná­ma a ne­rie­še­ná a ne­do­ká­žem si pred­sta­viť ako pop­ri vy­ba­vo­va­ní „bež­nej“ agen­dy ok­res­ných sú­dov, mô­že dôjsť aj k pre­jed­na­niu tak­to roz­sia­hlej tres­tnej ve­ci v pri­me­ra­nom ča­se. Aby ne­doš­lo k ne­do­ro­zu­me­niu tzv. „bež­ná“ agen­da ok­res­ných sú­dov za­hŕňa rov­na­ko zá­važ­né a čas­to aj zá­važ­nej­šie tres­tné či­ny vy­ža­du­jú­ce si svoj čas a pries­tor (tro­chu zve­li­če­ne po­ve­da­né ťaž­ko po­rov­ná­vať zá­važ­nosť tres­tné­ho či­nu zná­sil­ne­nia, za­bi­tia, lú­pe­že či tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by s tres­tným či­nom pri­jí­ma­nia úp­lat­ku v po­do­be „fľaš­tič­ky“ či „hai­lu­jú­cich“ pod­na­pi­tých in­di­ví­duí), kto­ré mož­no nev­zbu­dzu­jú toľ­ko me­diál­ne­ho zá­uj­mu av­šak oso­bit­ne pre poš­ko­de­ných je ich dôs­led­né ob­jas­ne­nie a rých­le pre­jed­na­nie rov­na­ko dô­le­ži­té. V ko­neč­nom dôs­led­ku je ove­ľa prav­de­po­dob­nej­šie, že sa sta­ne­te obe­ťou dop­rav­nej ne­ho­dy než, že si niek­to ob­jed­ná Va­šu vraž­du.

Za tej­to si­tuácie ne­dá­va lo­gi­ku aby sa vec­ná prís­luš­nosť ok­res­ných sú­dov v síd­le kra­ja a Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du lá­ma­la prá­ve na ne­jas­nom a vág­nom roz­li­šo­va­ní me­dzi or­ga­ni­zo­va­nou a zlo­či­nec­kou sku­pi­nou, kde ne­ma­lú úlo­hu zoh­rá­va sub­jek­tív­ne hod­no­te­nie dô­ka­zov vo vzťa­hu k napl­ne­niu zna­kov zlo­či­nec­kej ale­bo or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny jed­nak zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra pri po­dá­va­ní ob­ža­lo­by ako aj zo stra­ny sud­cu na hlav­nom po­jed­ná­va­ní.

Uve­de­ným zá­ve­rom sved­čí aj roz­hod­nu­tie naj­vyš­šie­ho sú­du v tres­tnej ve­ci ve­de­nej na Špe­cia­li­zo­va­nom tres­tnom sú­de pod sp. zn. PK-2T/29/2013 (s pra­cov­ným náz­vom „ame­ric­ké hypo­té­ky“), uz­ne­se­nie zo dňa 03. 12. 2014 sp. zn. 6Tost 3/2015, kto­rým zru­šil uz­ne­se­nie Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du zo dňa 03. 12. 2014 sp. zn. PK-2T/29/2013 o pos­tú­pe­ní tres­tnej ve­ci na pre­jed­na­nie a roz­hod­nu­tie vec­ne a mies­tne prís­luš­né­mu Ok­res­né­mu sú­du Tr­na­va. V od­ôvod­ne­ní ok­rem iné­ho pou­ká­zal na ne­jed­not­nosť ná­zo­rov se­ná­tov naj­vyš­šie­ho sú­du v otáz­ke hod­no­te­nie kri­té­rií oh­ľad­ne po­su­dzo­va­nia, či ide o or­ga­ni­zo­va­nú sku­pi­nu ale­bo zlo­či­nec­kú sku­pi­nu, čo bol zá­klad ná­zo­ro­vé­ho spo­ru me­dzi Úra­dom špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry a sú­dom[10], a dos­pel k zá­ve­ru, že na zá­kla­de vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia v príp­rav­nom ko­na­ní nie je mož­né uro­biť jed­noz­nač­ný a nez­vrat­ný zá­ver o práv­nych kva­li­fi­ká­ciách ko­na­ní ob­ža­lo­va­ných. K jed­noz­nač­ným zá­ve­rom v otáz­kach skut­ko­vých i práv­nych bu­de mož­né dos­pieť až po vy­ko­na­ní do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Pri pred­bež­nom pre­jed­na­ní ob­ža­lo­by je mož­né vec pos­tú­piť iné­mu sú­du len vte­dy, ak z dô­ka­zov vy­ko­na­ných v príp­rav­nom ko­na­ní je mož­né vy­vo­diť jed­noz­nač­ný zá­ver o práv­nej kva­li­fi­ká­cii spá­cha­ných tres­tných či­nov.[11]

Zá­ve­rom

Ne­dáv­no za­zne­la otáz­ka, či má Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd svo­je opod­stat­ne­nie.... roz­hod­ne áno...ALE...prá­ca Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du je v mno­hom iná (ok­rem „be­ne­fi­tov“ pri­ná­ša so se­bou aj 12-14 ho­di­no­vé po­jed­ná­va­nia 5 dní v týž­dni, väč­šiu mie­ru spo­lo­čen­skej izo­lá­cie a nut­nosť pris­pô­so­biť svo­jej fun­kcii nie­len svoj súk­rom­ný ži­vot ale aj ži­vot čle­nov naj­bliž­šej ro­di­ny a po­vin­nosť po­dria­diť sa pri­ja­tým bez­peč­nos­tným opat­re­niam) av­šak nie je dô­le­ži­tej­šia než prá­ca, kto­rú vy­ko­ná­va­jú sud­co­via na ok­res­ných sú­doch. O to zá­sad­nej­šie je správ­ne nas­ta­ve­nie vec­nej prís­luš­nos­ti aby tres­tné ve­ci, na pre­jed­na­nie kto­rých bol zria­de­ný Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd, zby­toč­ne ne­za­ťa­žo­va­li ok­res­né sú­dy, a to na úkor iných tres­tných ve­cí, či fy­zic­ké­ho a du­šev­né­ho zdra­via sud­cu. Je na­ča­se aby sa zá­ko­no­dar­ca pre­hod­no­til vec­nú prís­luš­nos­ti Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du tak, aby pl­ne pok­rý­va­la naj­zá­važ­nej­šiu tres­tnú čin­nosť, a to bez oh­ľa­du na ča­so­vé ob­do­bie, ke­dy bo­la spá­cha­ná, eli­mi­no­va­la prí­pad­né kom­pe­ten­čné spo­ry.

Vzhľa­dom na zá­važ­nosť a roz­sah tres­tných ve­cí má súd väč­ši­nou len je­den po­kus na to, aby tres­tnú vec ná­le­ži­te pre­jed­nal, čo v prí­pa­de ak ok­res­ný súd až na zá­kla­de vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia, čas­to tr­va­jú­ce­ho nie­koľ­ko ro­kov, a zme­ny skut­ko­vé­ho sta­vu jed­noz­nač­ne dos­pe­je k zá­ve­ru o prís­luš­nos­ti Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du a tres­tnú vec mu pod­ľa § 280 Tres­tné­ho po­riad­ku pos­tú­pi, nie je mož­né, ne­ho­vo­riac o se­kun­dár­nej vik­ti­mi­zá­cii prí­pad­ných poš­ko­de­ných. Nie je ni­čím vý­ni­moč­ným, že ok­res­né sú­dy v ta­kom prí­pa­de po­ne­cha­jú pô­vod­nú práv­nu kva­li­fi­ká­ciu skut­ku, vzhľa­dom na ma­lé roz­die­ly v tres­tných sadz­bách, a od­sú­dia ob­ža­lo­va­ných pre tres­tné či­ny, na pre­jed­na­nie kto­rých sú vec­ne prís­luš­né, na­priek to­mu, že pl­ne ne­zod­po­ve­da­jú zis­te­né­mu skut­ko­vé­mu sta­vu.

Zme­nou a roz­ší­re­ním vec­nej prís­luš­nos­ti Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du by bo­lo umož­ne­né ok­res­ným sú­dom, oso­bit­ne ok­res­ným sú­dom v síd­le kra­ja, sa ko­neč­ne as­poň na­dých­nuť, v opač­nom prí­pa­de je Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd len zby­toč­ne pred­ra­že­ným roz­ma­rom bez napl­ne­nia sku­toč­né­ho úče­lu, pre kto­rý bol zria­de­ný, a kto­rý ne­má bu­dúc­nosť.



[1] pred­met­ný člá­nok vy­jad­ru­je vý­luč­ne osob­ný ná­zor a pos­to­je auto­ra a nie in­šti­tú­cie, v kto­rej autor člán­ku pô­so­bí

[2]pod­ľa § 41 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Z. z. účin­né­ho do 31. 12. 2005 bo­li tres­tné či­ny uve­de­né v § 62 a tie úmy­sel­né tres­tné či­ny, na kto­ré ten­to zá­kon  us­ta­no­vo­val trest od­ňa­tia slo­bo­dy s hor­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by naj­me­nej osem ro­kov nap­ro­ti to­mu pod­ľa § 11 ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na 300/2005 z. z. účin­né­ho od 01. 01. 2006 zlo­čin, za kto­rý ten­to zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy s dol­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by naj­me­nej de­sať ro­kov, sa po­va­žu­je za obzvlášť zá­važ­ný

[3] do vý­be­ro­vé­ho ko­na­nia us­ku­toč­ne­nom dňa 17. 10. 2016 sa prih­lá­si­li tra­ja uchá­dza­či z to­ho len je­den sud­ca, do vý­be­ro­vé­ho ko­na­nia us­ku­toč­ne­nom dňa 18. 09. 2017 sa prih­lá­si­li tra­ja sud­co­via a vý­be­ro­vé­ho ko­na­nia us­ku­toč­ne­nom dňa 21. 05. 2018 sa zú­čas­tni­li len dva­ja sud­co­via

[4] Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd pred­sta­vu­je z poh­ľa­du sús­ta­vy sú­dov „hyb­rid“ kom­bi­nu­jú­ci pr­vky ok­res­ných sú­dov ako sú­dov pr­vos­tup­ňo­vých a kraj­ských sú­dov ako od­vo­la­cích sú­dov, na čo sa čas­to za­bú­da.

[5] pod­ľa § 69 ods. 2 zá­ko­na č. 385/2000 Z. z. o sud­coch a prí­se­dia­cich, funkč­ný príp­la­tok za vý­kon fun­kcie pat­rí sud­co­vi Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du a sud­co­vi naj­vyš­šie­ho sú­du, kto­rý roz­ho­du­je o op­rav­ných pros­tried­koch vo ve­ciach, na kto­ré je v pr­vom stup­ni prís­luš­ný Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd, me­sač­ne v su­me rov­na­jú­cej sa dvoj­ná­sob­ku prie­mer­nej no­mi­nál­nej me­sač­nej mzdy za­mes­tnan­ca v hos­po­dár­stve Slo­ven­skej re­pub­li­ky za pred­chá­dza­jú­ci ka­len­dár­ny rok a pod­ľa § 34 ods. 8 zá­ko­na č. 385/2000 Z. z. o sud­coch a prí­se­dia­cich, má sud­ca Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du ob­li­ga­tór­ne ná­rok na za­bez­pe­če­nie ochra­ny svo­jej oso­by, svo­jich ro­din­ných prís­luš­ní­kov a svoj­ho oby­dlia, na bez­plat­né pos­kyt­nu­tie pri­me­ra­ných pros­tried­kov na za­bez­pe­če­nie ochra­ny ale­bo náh­ra­dy nák­la­dov ta­kej ochra­ny. Nap­ro­ti to­mu pod­ľa § 34 ods. 6 zá­ko­na č. 385/2000 Z. z. o sud­coch a prí­se­dia­cich, os­tat­ní sud­co­viama­jú prá­vo na za­bez­pe­če­nie ochra­ny svo­jej oso­by, svo­jich ro­din­ných prís­luš­ní­kov a svoj­ho oby­dlia, iba v od­ôvod­ne­ných prí­pa­doch a ak o to sprá­vu sú­du po­žia­da; ta­kis­to má prá­vo na bez­plat­né pos­kyt­nu­tie pri­me­ra­ných pros­tried­kov na za­bez­pe­če­nie ochra­ny ale­bo náh­ra­dy nák­la­dov ta­kej ochra­ny

[7]dô­vo­do­vá sprá­va k zá­ko­nu č. 458/2003 Z. z., dô­vo­do­vá sprá­va k zá­ko­nu č. 267/2004 Z. z. a dô­vo­do­vá sprá­va k zá­ko­nu č. 291/2009 Z. z.

[8]bliž­šie poz­ri uz­ne­se­nie Ok­res­né­ho sú­du Tr­na­va zo dňa 01. 07. 2019 sp. zn. 4Tk/3/2019 v spo­je­ní s uz­ne­se­ním Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du zo dňa19. 09. 2019 sp. zn. PK-1T/26/2019 a uz­ne­se­ním Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo dňa 09. 10. 2019 sp. zn. 3Ndt/24/2019

[9] je­den ob­ža­lo­va­ný je tres­tná vec, dva­ja ob­ža­lo­va­ní sú prob­lé­my a tra­ja ob­ža­lo­va­ní sú ne­ko­neč­ný prí­beh...

[10]uz­ne­se­nie naj­vyš­šie­ho sú­du zo dňa sp. zn. 5 To 9/2013, z 24. 04. 2014, na kto­ré pou­ka­zo­val pro­ku­rá­tor Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry v po­rov­na­ní s uz­ne­se­ním naj­vyš­šie­ho sú­du 2 Tost 8/2012, z 09. 05. 2012, na kto­ré pou­ka­zo­val se­nát Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du

[11]k da­nej prob­le­ma­ti­ke bliž­šie poz­ri aj R 29/2018 a R 51/2013


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia