K oprávneniam Kriminálneho úradu finančnej správy ako oznamovateľa trestnej činnosti

Publikované: 03. 05. 2020, čítané: 1934 krát
 

 

JUDr. Ing. Ti­mo­tej Ba­ďo

pro­ku­rá­tor

K op­ráv­ne­niam Kri­mi­nál­ne­ho úra­du fi­nan­čnej sprá­vy ako ozna­mo­va­te­ľa tres­tnej čin­nos­ti 

V praxi sa mož­no stret­núť s tým, že Kri­mi­nál­ny úrad fi­nan­čnej sprá­vy (ďa­lej aj „KÚFS“) pros­tred­níc­tvom re­fe­rá­tu tres­tných ozná­me­ní po­dá­va vo ve­ciach po­doz­re­nia z da­ňo­vých tres­tných či­nov (na kto­rých vy­šet­ro­va­nie, resp. skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie nie je vec­ne prís­luš­ný) množ­stvo tres­tných ozná­me­ní a nás­led­ne v prí­pa­de nes­po­koj­nos­ti s vy­ba­ve­ním tres­tné­ho ozná­me­nia po­dá­va pro­ti uz­ne­se­niam sťaž­nos­ti.

Som však to­ho ná­zo­ru, že Kri­mi­nál­ny úrad fi­nan­čnej sprá­vy vo ve­ciach, v kto­rých po­dal tres­tné ozná­me­nie, ne­má bez ďal­šie­ho op­ráv­ne­nie na po­dá­va­nie sťaž­nos­tí a ani na up­lat­ňo­va­nie iných práv ozna­mo­va­te­ľa pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku.

K uve­de­né­mu dô­vo­dím nas­le­dov­ne:

Trest­ný po­ria­dok sí­ce vý­slov­ne kon­šti­tuu­je prá­vo ozna­mo­va­te­ľa po­dať sťaž­nosť pro­ti niek­to­rým uz­ne­se­niam (napr. o od­miet­nu­tí tres­tné­ho ozná­me­nia, za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia a pod.), av­šak pri vy­hod­no­co­va­ní, či je sub­jekt sťa­žo­va­te­ľa na ta­ký­to úkon op­ráv­ne­ný, je pot­reb­né po­su­dzo­vať aj ďal­šie sú­vi­sia­ce okol­nos­ti.

            Po­da­nie sťaž­nos­ti je práv­nym úko­nom, a pre­to, ako pri kaž­dom práv­nom úko­ne, sa pre vy­vo­la­nie ním za­mýš­ľa­ných účin­kov vy­ža­du­je spl­ne­nie dvoch ku­mu­la­tív­nych pod­mie­nok.

Mu­sí ísť o ta­ký úkon, s kto­rým oso­bit­né pred­pi­sy spá­ja­jú ur­či­té práv­ne účin­ky (pr­vá pod­mien­ka). A zá­ro­veň mu­sí byť úkon reali­zo­va­ný sub­jek­tom pl­ne spô­so­bi­lým na ten­to práv­ny úkon (dru­há pod­mien­ka).

            Nap­rík­lad, oso­ba sú­dom poz­ba­ve­ná spô­so­bi­los­ti na práv­ne úko­ny ale­bo ob­me­dze­ná na práv­ne úko­ny v roz­sa­hu po­dá­va­nia pí­som­ných po­da­ní na sú­dy, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a štát­ne or­gá­ny sí­ce mô­že účin­ne po­dať tres­tné ozná­me­nie, av­šak nie z ti­tu­lu, že je na ta­ký­to úkon op­ráv­ne­ná (spô­so­bi­lá), ale „len“ z ti­tu­lu, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sú po­vin­né ex of­fi­cio za­obe­rať­sa po­da­ním, z kto­ré­ho vy­plý­va po­doz­re­nie z tres­tnej čin­nos­ti.

Sa­mot­ná sku­toč­nosť, že sa tres­tné ozná­me­nie oso­by ob­me­dze­nej ale­bo poz­ba­ve­nej spô­so­bi­los­ti na prá­ve úko­ny vy­ba­vu­je, sa neod­vo­dzu­je od práv a práv­nej spô­so­bi­los­ti tej­to oso­by, ale od po­vin­nos­ti or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní sa ta­kým­to po­da­ním za­obe­rať.

Úpl­ne od­liš­ná si­tuácia nas­tá­va v prí­pa­de, ak ta­ká­to oso­ba po­dá sťaž­nosť pro­ti od­miet­nu­tiu tres­tné­ho ozná­me­nia. V ta­kom­to prí­pa­de oso­ba sí­ce reali­zu­je prá­vo, kto­ré jej vy­plý­va pria­mo z Tres­tné­ho po­riad­ku, av­šak bez mož­nos­ti, aby ten­to úkon vy­vo­lal ňou za­mýš­ľa­ný práv­ny úči­nok (účin­né ini­cio­va­nie sťaž­nos­tné­ho ko­na­nia) z dô­vo­du, že tá­to oso­ba ne­má na ta­ký­to úkon práv­nu spô­so­bi­losť.  

            Ob­dob­ná si­tuácia nas­tá­va aj v prí­pa­de po­da­nia sťaž­nos­ti Kri­mi­nál­nym úra­dom fi­nan­čnej sprá­vy. V zmys­le plat­né­ho práv­ne­ho sta­vu KÚFS ne­má v tres­tnom ko­na­ní pro­ces­nú sub­jek­ti­vi­tu. Bez pro­ces­nej sub­jek­ti­vi­ty niet pro­ces­nej spô­so­bi­los­ti.

            Ab­sen­cia pro­ces­nej sub­jek­ti­vi­ty Kri­mi­nál­ne­ho úra­du fi­nan­čnej sprá­vy v tres­tnom ko­na­ní vy­slo­ve­ne vy­plý­va z us­ta­no­ve­nia § 9 ods. 6 zá­ko­na č. 35/2019 Z. z., v kto­rom zá­ko­no­dar­ca pro­ces­nú sub­jek­ti­vi­tu KÚFS li­mi­tu­je vý­luč­ne na ko­na­nie pod­ľa Ci­vil­né­ho spo­ro­vé­ho po­riad­ku a Správ­ne­ho súd­ne­ho po­riad­ku.

            Aj z kom­pa­rá­cie s us­ta­no­ve­nia­mi § 5 ods. 5 a § 7 ods. 7 to­tož­né­ho zá­ko­na vy­plý­va, že zá­ko­no­dar­ca a prio­ri ne­za­mýš­ľal zve­riť Kri­mi­nál­ne­mu úra­du fi­nan­čnej sprá­vy prá­vo vy­ko­ná­vať vplyv na tres­tné ko­na­nie. Zá­ko­no­dar­ca pros­tred­níc­tvom ci­to­va­ných us­ta­no­ve­ní dôs­led­ne roz­li­šu­je me­dzi op­ráv­ne­nia­mi KÚFS a op­ráv­ne­nia­mi da­ňo­vých a col­ných úra­dov, kto­rým tú­to prá­vo­moc, na roz­diel od KÚFS, vy­slo­ve­ne zve­ril. Ci­tu­jem: „Da­ňo­vý (pozn. aj col­ný) úrad má pro­ces­nú sub­jek­ti­vi­tu v ko­na­ní pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku, Ci­vil­né­ho spo­ro­vé­ho po­riad­ku a Správ­ne­ho súd­ne­ho po­riad­ku a ko­ná pred or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní a pred sú­dom sa­mos­tat­ne...“

            Z vy­ššie uve­de­ných zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní a ich kom­pa­rá­cie jed­noz­nač­ne vy­plý­va ten zá­ver, že zá­ko­no­dar­ca za­mýš­ľal vy­me­dziť pro­ces­nú spô­so­bi­losť Kri­mi­nál­ne­ho úra­du fi­nan­čnej sprá­vy už­šie, než je to­mu v prí­pa­de da­ňo­vých úra­dov a col­ných úra­dov.

Vy­chá­dza­júc z teórie ro­zum­né­ho zá­ko­no­dar­cu je ne­vyh­nut­né pre­zu­mo­vať, že zá­ko­no­dar­ca by nik­dy ne­kon­šti­tuo­val us­ta­no­ve­nie zá­ko­na, kto­ré by bo­lo nad­by­toč­né, ne­reali­zo­va­teľ­né – ne­vy­vo­lá­va­jú­ce žiad­ne práv­ne účin­ky. V práv­nom ži­vo­te sí­ce nas­tá­va­jú aj si­tuácie, keď sa ur­či­té us­ta­no­ve­nie zá­ko­na v sú­vis­los­ti s čas­tou a ne­do­ko­na­lou zme­nou práv­nych pred­pi­sov sta­ne neap­li­ko­va­teľ­né (ob­so­len­tné), av­šak v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de o uve­de­nú si­tuáciu bez po­chýb nej­de, na­koľ­ko pred­met­né us­ta­no­ve­nie na­do­bud­lo svo­ju účin­nosť len ne­dáv­no (01.07.2019) a od uve­de­né­ho dá­tu­mu ne­nas­ta­li ta­ké zme­ny práv­nych pred­pi­sov, kto­ré by ma­li vplyv na je­ho práv­nu re­le­van­tnosť.

Aj zo sys­te­ma­ti­ky pred­met­né­ho zá­ko­na vy­plý­va zá­ver, že li­mi­to­va­nie pro­ces­nej spô­so­bi­los­ti KÚFS bo­lo zo stra­ny zá­ko­no­dar­cu cie­ľa­ve­do­mé (za­mýš­ľa­né) a nie ná­hod­né (nej­de te­da len o akú­si le­gis­la­tív­no-tech­nic­kú chy­bu).

Z uve­de­ných dô­vo­dov te­da ne­mož­no pre­hlia­dať us­ta­no­ve­nie § 9 ods. 6 zá­ko­na č. 35/2019 Z. z., z kto­ré­ho li­mi­tá­cia pro­ces­nej sub­jek­ti­vi­ty Kri­mi­nál­ne­ho úra­du fi­nan­čnej sprá­vy jed­noz­nač­ne vy­plý­va.

Reš­pek­to­va­nie pro­ces­nej spô­so­bi­los­ti pri vy­ko­ná­va­ní a po­su­dzo­va­ní pro­ces­ných úko­nov má v práv­nom ži­vo­te svoj nes­po­chyb­ni­teľ­ný vý­znam. Nao­pak, jej ne­reš­pek­to­va­nie by vy­tvá­ra­lo ab­sur­dné si­tuácie. Nap­rík­lad, ak by tres­tné ozná­me­nie po­dal ge­ne­rál­ny ria­di­teľ So­ciál­nej pois­ťov­ne, sťaž­nosť pro­ti je­ho od­miet­nu­tiu by po­tom mo­hol po­dať (aj bez oso­bit­né­ho po­ve­re­nia ale­bo spl­no­moc­ne­nia) ho­cik­to­rý z viac ako 5000 za­mes­tnan­cov So­ciál­nej pois­ťov­ne. Kto­rý­koľ­vek zo za­mes­tnan­cov by po­tom mal prá­vo vy­ko­ná­vať aj os­tat­né prá­va ozna­mo­va­te­ľa, napr. na­ze­ra­nie do spi­su, prá­vo navr­ho­vať dô­ka­zy a pod. Ta­ký­to prís­tup je pot­reb­né dô­raz­ne od­miet­nuť ako práv­ne ne­kon­form­ný.   

            Po­kiaľ ide o ur­čo­va­nie pro­ces­nej sub­jek­ti­vi­ty, tá­to sa spra­vid­la od­vo­dzu­je od hmot­nop­ráv­nej sub­jek­ti­vi­ty. V prí­pa­de ak ur­či­tý sub­jekt (napr. or­gán, or­ga­ni­zač­ný zlož­ka, út­var) zo zá­ko­na ne­má hmot­nop­ráv­nu sub­jek­ti­vi­tu, zá­ko­no­dar­ca mu na­priek to­mu mô­že priz­nať sub­jek­ti­vi­tu pro­ces­nú a to buď neob­me­dze­nú ale­bo li­mi­to­va­nú len na ur­či­té ty­py ko­na­ní.

Te­da, po­kiaľ by tres­tné ozná­me­nie po­dal nap­rík­lad už spo­me­nu­tý ge­ne­rál­ny ria­di­teľ So­ciál­nej pois­ťov­ne, ten­to by bol op­ráv­ne­ný (v pos­ta­ve­ní ozna­mo­va­te­ľa) aj na po­da­nie sťaž­nos­ti, na­koľ­ko mu to­to op­ráv­ne­nie jed­nak expres­sis ver­bis vy­plý­va z Tres­tné­ho po­riad­ku (pr­vá pod­mien­ka) a zá­ro­veň dis­po­nu­je neob­me­dze­nou (ne­li­mi­to­va­nou) pro­ces­nou sub­jek­ti­vi­tou (dru­há pod­mien­ka), kto­rá sa od­vo­dzu­je od to­ho, že ako šta­tu­tár ko­ná v me­ne or­gá­nu, kto­rý má hmot­nop­ráv­nu sub­jek­ti­vi­tu.

Kri­mi­nál­ny úrad fi­nan­čnej sprá­vy však hmot­nop­ráv­nou sub­jek­ti­vi­tou ne­dis­po­nu­je vô­bec a pro­ces­nú sub­jek­ti­vi­tu mu zá­ko­no­dar­ca zve­ril iba v ko­na­niach pod­ľa Ci­vil­né­ho spo­ro­vé­ho po­riad­ku a Správ­ne­ho súd­ne­ho po­riad­ku, nie však v ko­na­niach pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku.

            Mož­no pre­to uza­vrieť, že po­da­ním sťaž­nos­ti v tres­tnom ko­na­ní si KÚFS pris­vo­ju­je prá­vo­moc v ob­las­ti, kto­rá mu ne­bo­la zá­ko­no­dar­com zve­re­ná. Prá­vo na po­da­nie sťaž­nos­ti poš­ko­de­ným tým nie je dot­knu­té.

Na dru­hú stra­nu, pre úpl­nosť ne­mož­no ne­do­dať nas­le­du­jú­ce:

            Po­da­nie sťaž­nos­ti zá­kon­ným spô­so­bom zo stra­ny Kri­mi­nál­ne­ho úra­du fi­nan­čnej sprá­vy však nie je úpl­ne vy­lú­če­né.

Pod­ľa § 4 ods. 5 na­pos­le­dy spo­me­nu­té­ho zá­ko­na: „...za fi­nan­čné ria­di­teľ­stvo ko­ná pred or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní a pred sú­dom pre­zi­dent; pre­zi­dent mô­že po­ve­riť ko­na­ním za fi­nan­čné ria­di­teľ­stvo pred or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní a pred sú­dom iné­ho prís­luš­ní­ka fi­nan­čnej sprá­vy.“

            Iba v prí­pa­de, ak by kon­krét­ny prís­luš­ník fi­nan­čnej sprá­vy, te­da aj prís­luš­ník fi­nan­čnej sprá­vy slu­žob­ne za­ra­de­ný na vý­kon slu­žob­nej čin­nos­ti do Kri­mi­nál­ne­ho úra­du fi­nan­čnej sprá­vy (vrá­ta­ne ria­di­te­ľa KÚFS), bol vý­slov­ne, pod­ľa vy­ššie ci­to­va­né­ho us­ta­no­ve­nia oso­bit­ne spl­no­moc­ne­ný pre­zi­den­tom fi­nan­čnej sprá­vy na ko­na­nie pred or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní, by ten­to prís­luš­ník mo­hol v tres­tnom ko­na­ní účin­ne up­lat­ňo­vať prá­va ozna­mo­va­te­ľa.

            Preu­ká­za­nie uve­de­né­ho po­ve­re­nia však le­ží vý­luč­ne na sťa­žo­va­te­ľo­vi - kon­krét­nom za­mes­tnan­co­vi fi­nan­čnej sprá­vy (vrá­ta­ne ria­di­te­ľa KÚFS), kto­ré­mu ta­ké­to po­ve­re­nie bo­lo ude­le­né. Ta­ké­to po­ve­re­nie mu­sí byť pí­som­né, mu­sí byť or­gá­nu roz­ho­du­jú­ce­mu o sťaž­nos­ti do­ru­če­né naj­nes­kôr v deň roz­ho­do­va­nia o sťaž­nos­ti a mu­sí byť ude­le­né (da­to­va­né) naj­nes­kôr v deň od­os­la­nia sťaž­nos­ti.

Za včas­nosť a úpl­nosť po­ve­re­nia si zod­po­ve­dá sám KÚFS – nie je po­vin­nos­ťou or­gá­nu roz­ho­du­jú­ce­ho o sťaž­nos­ti vy­zý­vať KÚFS na od­strá­ne­nie ne­dos­tat­kov po­da­nia.

            Mož­no te­da uzat­vo­riť, že v prí­pa­de, ak je tres­tné ozná­me­nie po­da­né Kri­mi­nál­nym úra­dom fi­nan­čnej sprá­vy, ten­to mô­že účin­ne po­dať sťaž­nosť pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku iba v prí­pa­de, ak bo­la sťaž­nosť po­da­ná prís­luš­ní­kom fi­nan­čnej sprá­vy, kto­rý bol na to oso­bit­ne spl­no­moc­ne­ný pre­zi­den­tom fi­nan­čnej sprá­vy. Pre spres­ne­nie je ne­vyh­nut­né do­dať, že v ta­kom­to prí­pa­de sa po­da­ná sťaž­nosť po­va­žu­je ako sťaž­nosť po­da­ná fi­nan­čným ria­di­teľ­stvom (kto­ré na roz­diel od KÚFS má hmot­nop­ráv­nu sub­jek­ti­vi­tu) a nie ako sťaž­nosť po­da­ná KÚFS.

            Uve­de­né zá­ve­ry sa pri­me­ra­ne vzťa­hu­jú aj na up­lat­ňo­va­nie os­tat­ných práv ozna­mo­va­te­ľa v tres­tnom ko­na­ní.

            S uve­de­nou prob­le­ma­ti­kou sú­vi­sí aj nas­le­du­jú­ci ap­li­kač­ný prob­lém - ako roz­hod­núť v príp­rav­nom ko­na­ní, ak po­da­ná sťaž­nosť je sí­ce dô­vod­ná, av­šak bo­la po­da­ná neop­ráv­ne­nou oso­bou, resp. je po­da­ná ones­ko­re­ne.

            Trest­ný po­ria­dok roz­li­šu­je dva re­ži­my, v rám­ci kto­rých je mož­né zru­šiť ne­zá­kon­né roz­hod­nu­tia po­li­caj­ta. Pr­vým re­ži­mom je re­žim pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 230 ods. 2 písm. e) Tr. po­riad­ku - do­zo­ro­vé op­ráv­ne­nie pro­ku­rá­to­ra. Dru­hým re­ži­mom je sťaž­nos­tné ko­na­nie pod­ľa § 194 Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­ré je po­va­hy lex spe­cia­lis k us­ta­no­ve­niu § 230 ods. 2 písm. e) Tres­tné­ho po­riad­ku.

            Po­kiaľ je po­da­ná dô­vod­ná sťaž­nosť, kto­rá je práv­ne per­fek­tná aj po for­mál­nej strán­ke (po­da­ná včas, op­ráv­ne­nou oso­bou a pod.), je pro­ku­rá­tor po­vin­ný o sťaž­nos­ti roz­hod­núť v sťaž­nos­tnom ko­na­ní a nie pos­tu­pom pod­ľa § 230 ods. 2 písm. e) Tres­tné­ho po­riad­ku.

            Ak však bo­la po­da­ná sťaž­nosť, kto­rá je dô­vod­ná, ale nespĺňa spo­me­nu­té for­mál­ne ná­le­ži­tos­ti, nie je mož­né sťaž­nos­ti v sťaž­nos­tnom ko­na­ní vy­ho­vieť. Ten­to zá­ver jed­noz­nač­ne vy­plý­va aj zo sys­te­ma­ti­ky us­ta­no­ve­ní up­ra­vu­jú­cich ko­na­nie o sťaž­nos­ti a ich vzá­jom­né­ho vzťa­hu, kde us­ta­no­ve­nie § 194 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku má sub­si­diár­nu po­va­hu k us­ta­no­ve­niu § 193 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku.

Si­tuáciu mož­no pri­po­do­biť aj od­vo­la­niu vo­či roz­sud­ku, kto­ré by sí­ce bo­lo dô­vod­né, av­šak bo­lo po­da­né ones­ko­re­ne.

            Po­kiaľ však dô­vo­dy na zru­še­nie uz­ne­se­nia vy­da­né­ho po­li­caj­tom exis­tu­jú, nie je vy­lú­če­né, aby pro­ku­rá­tor aj na­priek práv­ne im­per­fek­tnej sťaž­nos­ti uz­ne­se­nie zru­šil v re­ži­me mi­mo sťaž­nos­tné­ho ko­na­nia pos­tu­pom pod­ľa § 230 ods. 2 písm. e) Tres­tné­ho po­riad­ku.

            Roz­li­šo­va­nie me­dzi jed­not­li­vý­mi „zru­šo­va­cí­mi“ us­ta­no­ve­nia­mi (pos­tup­mi) má aj svo­je vý­znam­né pro­ces­né dôs­led­ky. 

V prí­pa­de, ak pro­ku­rá­tor zru­šu­je uz­ne­se­nia o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia, pos­tú­pe­ní ve­ci ale­bo pre­ru­še­ní tres­tné­ho stí­ha­nia, je pri ta­kom­to pos­tu­pe li­mi­to­va­ný 30-dňo­vou le­ho­tou, kto­rá za­čí­na ply­núť odo dňa do­ru­če­nia uz­ne­se­nia pro­ku­rá­to­ro­vi. Nap­ro­ti to­mu,pri roz­ho­do­va­ní o sťaž­nos­ti, pro­ku­rá­tor nie je via­za­ný žiad­nou zá­kon­nou le­ho­tou.

Ak by pro­ku­rá­tor zru­šil uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia v sťaž­nos­tnom ko­na­ní, pri­čom sťaž­nosť sa nes­kôr uká­že ako po­da­ná neop­ráv­ne­nou oso­bou ale­bo ones­ko­re­ne a k zru­še­niu uz­ne­se­nia doš­lo po up­ly­nu­tí 30-dňo­vej le­ho­ty od je­ho do­ru­če­nia pro­ku­rá­to­ro­vi, je práv­ne spo­chyb­ni­teľ­ný kaž­dý ďal­ší pos­tup (vrá­ta­ne prí­pad­né­ho vzne­se­nia ob­vi­ne­nia ale­bo po­da­nia ob­ža­lo­by), kto­rý nas­le­do­val po ta­kom­to zru­še­ní uz­ne­se­nia o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia. 

Zá­ver

            Z dô­vo­do­vej sprá­vy nie je mož­né vy­čí­tať, čo vie­dlo zá­ko­no­dar­cu k li­mi­to­va­niu pro­ces­nej sub­jek­ti­vi­ty Kri­mi­nál­ne­ho úra­du fi­nan­čnej sprá­vy. Kri­mi­nál­ny úrad fi­nan­čnej sprá­vy po­dá­va spra­vid­la kva­li­fi­ko­va­né tres­tné ozná­me­nia, a pre­to z poh­ľa­du riad­ne­ho ob­jas­ne­nia skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci je žia­du­ce, aby prá­va ozna­mo­va­te­ľa v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku mo­hol up­lat­ňo­vať ten, kto tres­tné ozná­me­nie sku­toč­ne vy­pra­co­val. De le­ge fe­ren­da mož­no pre­to uva­žo­vať nad roz­ší­re­ním pro­ces­nej sub­jek­ti­vi­ty Kri­mi­nál­ne­ho úra­du fi­nan­čnej sprá­vy aj na tres­tné ko­na­nie.

            Ako práv­ne nez­my­sel­né sa ja­ví aj ča­so­vé ob­me­dzenie pre pro­ku­rá­to­ra vo vzťa­hu k zru­šo­va­niu niek­to­rých dru­hov uz­ne­se­ní.

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia