O utajených dohodách medzi prokurátorom a kajúcnikom v trestnom konaní

Publikované: 23. 07. 2020, čítané: 562 krát
 

 

        O uta­je­ných do­ho­dách me­dzi pro­ku­rá­to­rom a ka­júc­ni­kom v tres­tnom ko­na­ní

Pod­ne­tom na na­pí­sa­nie toh­to prís­pev­ku bol roz­su­dok Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va (ďa­lej len ESLP) zo dňa 12.11.2019 vo ve­ci Ad­ma­čo v. Slo­ven­ská re­pub­li­ka (sťaž­nosť č. 45084/14), kto­rý sa za­obe­ral do­ka­zo­va­ním tres­tnej čin­nos­ti za po­mo­ci vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka a skon­čil pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku po­mer­ne nes­láv­ne (kon­šta­to­va­ním po­ru­še­nia člán­ku 6 Do­ho­vo­ru).

Té­ma ka­júc­ni­kov (na­zý­va­ných tiež ko­run­ní sved­ko­via, či spolu­pra­cu­jú­ci pá­cha­te­lia[1]) a ich práv­nej úp­ra­vy re­zo­nu­je nie­len v práv­nych kru­hoch, ale vzbu­dzu­je aj ne­ma­lý zá­ujem ve­rej­nos­ti. Je to­mu tak pre­to, že ka­júc­nik, na­priek to­mu, že je sám pá­cha­te­ľom tres­tnej čin­nos­ti, zís­ka­va vďa­ka svoj­mu sve­dec­tvu vo­či iným oso­bám buď úpl­nú bez­tres­tnosť (za­sta­ve­nie tres­tné­ho stí­ha­nia), pod­mie­ne­nú bez­tres­tnosť (pod­mie­neč­né za­sta­ve­nie tres­tné­ho stí­ha­nia spolu­pra­cu­jú­ce­ho ob­vi­ne­né­ho) ale­bo „vy­viaz­ne“ iba so sym­bo­lic­kým, či pod­stat­ne zní­že­ným tres­tom (mi­mo­riad­ne zní­že­nie tres­tu).

 Ka­júc­nik, ako pá­cha­teľ tres­tnej čin­nos­ti, us­ved­ču­je iné oso­by svo­jou vý­po­ve­ďou a za ta­ké­to sve­dec­tvo zís­ka­va od štá­tu (pro­ku­ra­tú­ry) ur­či­té vý­ho­dy. Ka­júc­nik a pro­ku­ra­tú­ra te­da uzat­vá­ra­jú ne­for­mál­nu zmlu­vu, v kto­rej si do­hod­nú vý­ho­dy, kto­ré ka­júc­ni­ko­vi bu­dú ply­núť, ak bu­de opa­ko­va­ne vy­po­ve­dať o ur­či­tej tres­tnej čin­nos­ti[2].

Vzhľa­dom k to­mu, že vý­po­veď ka­júc­ni­ka je čas­to je­di­ným us­ved­ču­jú­cim dô­ka­zom o mož­nej tres­tnej čin­nos­ti, je mi­mo­riad­ne dô­le­ži­tým dôs­led­né ove­ro­va­nie a hod­no­te­nie ta­kej­to vý­po­ve­de, na­koľ­ko tá mô­že byť prav­di­vá, av­šak mô­že byť aj zá­mer­ne skres­le­ná, či nep­rav­di­vá a to nap­rík­lad s cie­ľom zís­kať čo naj­väč­šie vý­ho­dy od pro­ku­ra­tú­ry, res­pek­tí­ve mo­ti­vo­va­ná sna­hou roz­dro­biť, či pre­niesť svo­ju vi­nu na iné oso­by a vy­tvo­riť si tak lep­šiu po­zí­ciu na vy­jed­ná­va­nie vý­hod za pos­kyt­nu­tie sve­dec­tva.

ESLP vo ve­ci Adam­čo v tom­to sme­re zdô­raz­nil, že pou­ži­tie vý­po­ve­dí pos­kyt­nu­tých sved­ka­mi vý­me­nou za ich bez­tres­tnosť ale­bo iné vý­ho­dy mô­že spo­chyb­niť spra­vod­li­vosť ko­na­nia pro­ti ob­vi­ne­né­mu a mô­že vy­vo­lať zá­važ­né otáz­ky v tom oh­ľa­de, že ta­ké­to vý­po­ve­de sú už zo sa­mej ich pod­sta­ty ma­ni­pu­lo­va­teľ­né a mô­žu byť pos­kyt­nu­té vý­luč­ne s cie­ľom zís­kať vý­ho­dy po­nú­ka­né vý­me­nou za nich ale­bo s cie­ľom osob­nej poms­ty. Ri­zi­ko, že oso­ba mô­že byť ob­vi­ne­ná a od­sú­de­ná na zá­kla­de neo­ve­re­ných tvr­de­ní, kto­ré nie sú ne­vyh­nut­ne ne­ziš­tné, pre­to ne­mož­no pod­ce­niť.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že vy­uží­va­nie ka­júc­ni­kov v tres­tnom ko­na­ní je v mno­hých tres­tných ve­ciach dô­le­ži­té a ne­zas­tu­pi­teľ­né na zis­ťo­va­nie roz­sa­hu spá­cha­nej zá­važ­nej tres­tnej čin­nos­ti a jej pá­cha­te­ľov, av­šak na stra­ne dru­hej, ne­sie so se­bou ur­či­té ri­zi­ká spo­čí­va­jú­ce v tom, že ka­júc­nik mô­že vy­po­ve­dať úpl­ne, či čias­toč­ne nep­rav­di­vo a to s cie­ľom, aby je­ho vý­po­veď bo­la roz­sia­hlej­šia, skut­ko­vo bo­hat­šia, za­sa­hu­jú­ca čo mož­no naj­väč­ší po­čet osôb ako mož­ných pá­cha­te­ľov a to s ve­do­mím, že čím viac sa po­vie (a je bez vý­zna­mu či všet­ko bu­de úpl­ná prav­da) tým väč­šie mô­žu byť vý­ho­dy, kto­ré mu bu­dú po­núk­nu­té zo stra­ny pro­ku­ra­tú­ry. To pla­tí o to viac v prí­pa­doch, v kto­rých ma­jú or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní o tres­tnej čin­nos­ti ka­júc­ni­ka po­mer­ne sil­né dô­ka­zy a keď by zjav­ne ne­ma­li prob­lém s je­ho us­ved­če­ním a to aj bez je­ho vý­po­ve­de.

ESLP k ne­dôs­led­nos­ti hod­no­te­nia vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka v roz­hod­nu­tí vo ve­ci Adam­čo uvie­dol, že ne­bo­lo tvr­de­né a ani inak zis­te­né, že pri po­su­dzo­va­ní dô­ka­zu pos­kyt­nu­té­ho (ka­júc­ni­kom) M. v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia pro­ti sťa­žo­va­te­ľo­vi bo­la ve­no­va­ná oso­bit­ná po­zor­nosť sku­toč­nos­ti, že ten­to dô­kaz po­chá­dza od sved­ka, kto­rý sa sám zú­čas­tnil na pred­met­nom tres­tnom či­ne. Nao­pak, skôr sa zdá, že dô­kaz bol pres­kú­ma­ný a po­sú­de­ný vnút­roš­tát­ny­mi súd­mi ako kaž­dý iný dô­kaz. V tom­to oh­ľa­de ESLP kon­šta­tu­je, že in­ten­zi­ta pries­ku­mu vy­ža­do­va­né­ho vo vzťa­hu k dô­ka­zu pos­kyt­nu­té­ho kom­pli­com je pria­mo úmer­ná vý­zna­mu do­ho­dy, kto­rú ten­to kom­plic zís­ka vý­me­nou za dô­kaz, kto­rý pos­kyt­ne. V po­su­dzo­va­nom prí­pa­de vý­ho­da, kto­rú M. zís­kal, pre­vý­ši­la zní­že­nie tres­tu ale­bo fi­nan­čnú vý­ho­du, keď­že zna­me­na­la prak­tic­ky bez­tres­tnosť za zlo­čin vraž­dy.

Z uve­de­nej ci­tá­cie roz­hod­nu­tia ESLP mož­no vy­vo­diť, že špe­ci­fic­kosť pos­ta­ve­nia ka­júc­ni­ka, kto­rý for­mál­ne vy­po­ve­dá ako sve­dok o mož­nej tres­tnej čin­nos­ti iných osôb, ho­ci sve­dok z ma­te­riál­ne­ho hľa­dis­ka nie je (je to­tiž pá­cha­te­ľom tres­tnej čin­nos­ti) spô­so­bu­je to, že vý­po­veď ta­ké­ho­to sved­ka nie je mož­né po­va­žo­vať za ko­niec do­ka­zo­va­nia (tak ako sa to čas­to de­je v slo­ven­ských práv­nych po­me­roch), ale má ísť o za­čia­tok do­ka­zo­va­nia a ta­ká­to vý­po­veď ka­júc­ni­ka by sa ne­ma­la pre­ce­ňo­vať (glo­ri­fi­ko­vať, či auto­ma­tic­ky po­va­žo­vať za prav­di­vú), ale ma­la by sa dôs­led­ne pre­ve­ro­vať a to aj mo­ti­vá­cia ka­júc­ni­ka spolu­pra­co­vať s pro­ku­ra­tú­rou.

Z hľa­dis­ka mož­nej mo­ti­vá­cie pri vý­po­ve­di ka­júc­ni­ka je pod­stat­ným poz­nať roz­sah do­ho­dy me­dzi ka­júc­ni­kom a pro­ku­rá­to­rom, t. j. roz­sah vý­ho­dy, kto­ré bo­li ka­júc­ni­ko­vi štá­tom sľú­be­né za pos­kyt­nu­tie sve­dec­tva (nap­rík­lad, či sa vý­ho­dy tý­ka­jú len mož­nej bez­tres­tnos­ti ka­júc­ni­ka, prí­pad­ne aj bez­tres­tnos­ti  je­ho blíz­kych osôb, kto­rí sa moh­li do­pus­tiť tres­tnej čin­nos­ti s ka­júc­ni­kom, res­pek­tí­ve, či ne­dot­knu­teľ­nosť zís­ka aj ma­je­tok ka­júc­ni­ka, kto­rý mo­hol byť ale­bo bol na­do­bud­nu­tý z čas­ti ale­bo úpl­ne z ne­le­gál­nych zdro­jov). Poz­na­nie do­ho­dy me­dzi ka­júc­ni­kom a štá­tom je dô­le­ži­té pre súd pri po­su­dzo­va­ní dô­ve­ry­hod­nos­ti vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka, ale nap­rík­lad aj pre ve­de­nie ob­ha­jo­by osôb, kto­ré ka­júc­nik us­ved­ču­je a v ne­pos­led­nom ra­de mô­že byť za­ují­ma­vé aj pre ve­rej­nosť, pre kto­rú mô­že byť cen­ným poz­na­tok za akých pod­mie­nok pri akej kon­krét­nej tres­tnej čin­nos­ti mož­no oča­ká­vať ur­či­té vý­ho­dy a akú po­do­bu ta­ké vý­ho­dy od štá­tu mô­žu mať.

Vzhľa­dom na sú­čas­nú práv­nu úp­ra­vu us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­ré sa tý­ka­jú ka­júc­ni­ka a kto­ré neob­sa­hu­jú ani zmien­ku o tom, že by ma­la byť do­ho­da me­dzi ka­júc­ni­kom a pro­ku­rá­to­rom o vý­ho­dách za pos­kyt­nu­té sve­dec­tvo for­ma­li­zo­va­ná a prí­pad­ne aj zve­rej­ne­ná, res­pek­tí­ve pri ab­sen­cii akých­koľ­vek le­gis­la­tív­ne sta­no­ve­ných pra­vi­diel pre uzat­vá­ra­nie ta­kých­to do­hôd, je po­tom sa­moz­rej­mým, že súd, ob­ha­jo­ba a ani ve­rej­nosť sa spra­vid­la až do skon­če­nia tres­tné­ho stí­ha­nia osôb vo­či kto­rým ka­júc­nik vy­po­ve­dá ne­doz­ve­dia ob­sah ta­kej­to do­ho­dy a ne­ve­dia nič o sku­toč­ných ko­neč­ných sľú­be­ných vý­ho­dách. Až nás­led­ne, po na­do­bud­nu­tí prá­vop­lat­nos­ti roz­hod­nu­tí o oso­bách vo­či kto­rým ka­júc­nik vy­po­ve­dal, sa ob­sah sľú­be­ných vý­hod ka­júc­ni­ko­vi dos­ta­ne „na zná­mosť“ a to v po­do­be roz­hod­nu­tí, kto­ré spra­vid­la za­ru­ču­jú ka­júc­ni­ko­vi bez­tres­tnosť, res­pek­tí­ve sym­bo­lic­ký, či pod­stat­ne zní­že­ný trest.

V tom­to sme­re je nut­né uviesť, že za zís­ka­nú vý­ho­du je pot­reb­né po­va­žo­vať aj vy­uži­tie in­šti­tú­tu do­čas­né­ho od­lo­že­nia vzne­se­nia ob­vi­ne­nia (§ 205 Tr. por.), čo mož­no ne­po­chyb­ne vy­vo­diť aj z roz­hod­nu­tia ESLP vo ve­ci Adam­čo. ESLP v tom­to sme­re zdô­raz­nil, že zá­ver vnút­roš­tát­nych sú­dov, že ka­júc­nik M. ne­zís­kal žiad­nu vý­ho­du je pod­ľa ESLP v roz­po­re s nás­led­ným vý­vo­jom v po­do­be zru­še­nia roz­hod­nu­tia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, pod­ľa kto­ré­ho mal spá­chať trest­ný čin kri­vej vý­po­ve­de a za­sta­ve­ní je­ho tres­tné­ho stí­ha­nia pre vraž­du K., k čo­mu doš­lo vý­slov­ne a oso­bit­ne vý­me­nou za je­ho sve­dec­tvo. Je prav­da, že vý­sle­dok toh­to vý­vo­ja nas­tal až po tres­tnom ko­na­ní pro­ti sťa­žo­va­te­ľo­vi, av­šak už po­čas ne­ho bo­lo tres­tné stí­ha­nie M. za vraž­du K. do­čas­ne od­lo­že­né. Bol to pred­bež­ný krok sme­rom ku ko­neč­né­mu ukon­če­niu toh­to tres­tné­ho stí­ha­nia.

Zá­ve­ry o ur­či­tej ne­dôs­led­nos­ti, či príl­iš­nej struč­nos­ti práv­nej úp­ra­vy ka­júc­ni­ka v SR mož­no de­monštro­vať na me­diál­ne zná­mom prí­pa­de, v kto­rom vy­stu­pu­je ako ka­júc­nik (s do­čas­ne od­lo­že­ným vzne­se­ním ob­vi­ne­nia) bý­va­lý sud­ca.

Po­kiaľ ide o do­ho­du me­dzi ním ako ka­júc­ni­kom a pro­ku­ra­tú­rou o vý­ho­dách za pos­kyt­nu­té sve­dec­tvo, tak o jej ob­sa­hu nie je zrej­mé nič. Mož­no sa pre­to len dom­nie­vať, že vý­ho­dy, kto­ré mu bo­li pos­kyt­nu­té sú po­mer­ne roz­siah­le. Pr­vou vý­ho­dou, kto­rú ako ka­júc­nik už ne­po­chyb­ne zís­kal je, že za­tiaľ ne­bol ob­vi­ne­ný (vý­ho­da vo for­me do­čas­ne od­lo­že­né­ho vzne­se­nia ob­vi­ne­nia), vy­stu­pu­je ako sve­dok a je tu reál­ny pred­pok­lad, že v bu­dúc­nos­ti bu­de je­ho tres­tné stí­ha­nie za­sta­ve­né. Ok­rem to­ho je tu mé­dia­mi sko­lo­ňo­va­né po­doz­re­nie, že man­žel­ka toh­to ka­júc­ni­ka by moh­la byť po­doz­ri­vá zo spá­chania tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti, kto­rej sa moh­la do­pus­tiť tým, že pos­kyt­nu­té úp­lat­ky „prep­ra­la“ v rám­ci vý­ko­nu svo­jej pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti. Mož­ná bez­tres­tnosť man­žel­ky ka­júc­ni­ka by te­da moh­la byť dru­hou vý­ho­dou. A na­po­kon, je po­zo­ru­hod­ným, že pro­ku­rá­tor za­tiaľ „ne­sia­hol“ ani na ma­je­tok toh­to ka­júc­ni­ka, či je­ho man­žel­ky a to aj na­priek to­mu, že ka­júc­nik mal priz­nať na­vy­šo­va­nie svoj­ho ma­jet­ku pri­jí­ma­ním úp­lat­kov. Tre­ťou vý­ho­dou za pos­kyt­nu­té sve­dec­tvo tak mô­že byť ne­dot­knu­teľ­nosť ma­jet­ku ka­júc­ni­ka a to aj na­priek to­mu, že z čas­ti mô­že po­chá­dzať z tres­tnej čin­nos­ti.

Sku­toč­nosť, že vý­ho­dy pos­kyt­nu­té to­mu­to ka­júc­ni­ko­vi za je­ho sve­dec­tvo mô­žu byť prek­va­pi­vo ši­ro­ké si všim­li aj mé­diá, kto­ré mož­nú do­ho­du toh­to ka­júc­ni­ka s pro­ku­rá­to­rom ozna­či­li za do­ho­du, kto­rú ne­má ob­do­bu.

https://www.top­ky.sk/cl/10/1936607/Do­ho­da-Koc­ne­rov­ho-sud­cu-ne­ma-ob­do­bu--Za-sve­dec­tvo-dos­tal-bez­tres­tnost--ne­cha­li-mu-aj-ti­si­ce-eur-z-up­lat­kov

Keď­že do­ho­da me­dzi pro­ku­rá­to­rom a ka­júc­ni­kom ne­má žiad­nu for­mál­nu po­do­bu, pro­ku­ra­tú­ra pre mé­diá od­miet­la bliž­šie spres­niť aké vý­ho­dy vlas­tne ten­to ka­júc­nik má sľú­be­né za pos­kyt­nu­té sve­dec­tvo a prí­pad­ne či bo­li pos­kyt­nu­té až v ta­kom veľ­kom roz­sa­hu ako sú po­pí­sa­né vy­ššie. K uve­de­né­mu je pot­reb­né do­dať, že pri ka­júc­ni­koch nie je zná­my nie­len ob­sah do­ho­dy, ale ani spô­sob jej schva­ľo­va­nia zo stra­ny pro­ku­ra­tú­ry, t. j., či na jej schvá­le­nie pos­ta­čí súh­las do­zo­ro­vé­ho pro­ku­rá­to­ra, res­pek­tí­ve, či mu­sí nap­rík­lad súh­la­siť aj je­ho na­dria­de­ný pro­ku­rá­tor. Tak­tiež neexis­tu­jú žiad­ne pra­vid­lá pre tvor­bu ta­kých­to do­hôd zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra a to ani o tom, aké vý­ho­dy mô­žu byť ka­júc­ni­kom za sve­dec­tvo sľu­bo­va­né (nap­rík­lad, či sa mô­žu tý­kať iba oso­by ka­júc­ni­ka ale­bo je mož­né ísť ďa­lej a bez­tres­tným mô­žu byť aj blíz­ke oso­by ka­júc­ni­ka, res­pek­tí­ve, či je mož­né do do­ho­dy za­hr­núť aj ne­dot­knu­teľ­nosť ma­jet­ku ka­júc­ni­ka, ak áno, tak pre­čo a po­dob­ne).

V tom­to sme­re ESLP vo ve­ci Adam­čo uvie­dol, že vý­ho­dy, kto­ré ka­júc­nik M. zís­kal mu bo­li pos­kyt­nu­té v rám­ci prá­vo­mo­ci pro­ku­ra­tú­ry a pro­ku­ra­tú­ra je v Slo­ven­skej re­pub­li­ke or­ga­ni­zo­va­ná ako jed­not­ná hie­rar­chia. To pred­pok­la­dá ur­či­tý stu­peň koor­di­ná­cie, kto­rý je v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de ďa­lej naz­na­čo­va­ný aj ur­či­tým per­so­nál­nym spo­je­ním v po­do­be účas­ti pro­ku­rá­to­ra Š. v rôz­nych ko­na­niach. ESLP sa dom­nie­va, že pred­bež­ný be­ne­fit, z kto­ré­ho M. ťa­žil v ča­se tres­tné­ho ko­na­nia pro­ti sťa­žo­va­te­ľo­vi ne­mož­no od­de­liť od cel­ko­vej vý­ho­dy, kto­rú zís­kal v sú­vis­los­ti so svo­jím vlas­tným tres­tným stí­ha­ním za vraž­du K. vý­me­nou za je­ho sve­dec­tvo, kto­rým us­ved­čil sťa­žo­va­te­ľa. Ok­rem iné­ho ESLP poz­na­me­nal, že všet­ky roz­hod­nu­tia tý­ka­jú­ce sa tres­tné­ho stí­ha­nia M. bo­li pri­ja­té vý­luč­ne v rám­ci prá­vo­mo­ci pro­ku­ra­tú­ry bez akej­koľ­vek súd­nej kon­tro­ly.

Po­kiaľ by bo­la prav­da, že vý­ho­dy ka­júc­ni­ka za pos­kyt­nu­té sve­dec­tvo za­hŕňa­jú nie­len je­ho prí­pad­nú bez­tres­tnosť, ale aj mož­nú bez­tres­tnosť je­ho man­žel­ky, či ne­dot­knu­teľ­nosť je­ho ma­jet­ku, po­tom je le­gi­tím­ne sa pý­tať, či ta­ké­to až neú­mer­ne roz­siah­le vý­ho­dy pos­kyt­nu­té na stra­ne jed­nej nie sú pod­mie­ne­né oča­ká­va­ným roz­sia­hlym roz­sa­hom je­ho vý­po­ve­de na stra­ne dru­hej, te­da mož­ným úče­lo­vým hro­ma­de­ním skut­kov, či ich mož­ných pá­cha­te­ľov zo stra­ny ka­júc­ni­ka a to z dô­vo­du, aby vy­ho­vel do ne­ho vkla­da­ným oča­ká­va­niam a „za­slú­žil si“ po­ža­do­va­né vý­ho­dy.

Ne­vi­dím žiad­ny dô­vod, pre­čo by ne­mal byť mi­ni­mál­ne za­is­te­ný ma­je­tok toh­to ka­júc­ni­ka a je­ho man­žel­ky, po­kiaľ je tu dô­vod­né po­doz­re­nie, že údaj­né úp­lat­ky, kto­ré ma­li byť ka­júc­ni­ko­vi od­ov­zda­né, a o kto­rých sám vy­po­ve­dá, že ich po­be­ral moh­li byť pre­lie­va­né do ma­jet­ku man­žel­ky ka­júc­ni­ka a nás­led­ne pros­tred­níc­tvom pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti man­žel­ky ka­júc­ni­ka le­ga­li­zo­va­né. Po­kiaľ sa tak do­po­siaľ nes­ta­lo a ne­dot­knu­teľ­nosť ma­jet­ku ka­júc­ni­ka nie je sú­čas­ťou je­ho do­ho­dy s pro­ku­ra­tú­rou, po­tom je sku­toč­ne otáz­ne pre­čo si pro­ku­ra­tú­ra nepl­ní svo­je po­vin­nos­ti a ne­za­bez­pe­čí za­is­te­nie ma­je­tok, kto­rý mal ka­júc­nik zís­kať pá­cha­ním tres­tnej čin­nos­ti (a to buď v tres­tnom ko­na­ní ale­bo pros­tred­níc­tvom zá­ko­na o preu­ka­zo­va­ní pô­vo­du ma­jet­ku). Tak­tiež je otáz­ne, či by sú­čas­ťou do­ho­dy ma­la ale­bo moh­la byť aj prí­pad­ná bez­tres­tnosť man­žel­ky ka­júc­ni­ka.

Som ná­zo­ru, že uta­jo­va­nie do­hôd me­dzi štá­tom za­stú­pe­ným pro­ku­rá­to­rom a ka­júc­ni­kom z hľa­dis­ká sľú­be­ných vý­hod pre ka­júc­ni­ka je kon­trap­ro­duk­tív­ne, na­koľ­ko roz­sah sľú­be­ných vý­hod mô­že mať vý­raz­ný do­pad na po­su­dzo­va­nie vie­ro­hod­nos­ti vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka zo stra­ny sú­du. To pla­tí o to viac, ak vý­po­veď ka­júc­ni­ka je je­di­ným ale­bo roz­ho­du­jú­cim dô­ka­zom bez kto­ré­ho by ne­bo­lo mož­né vô­bec uva­žo­vať o vý­ro­ku o vi­ne, či v niek­to­rých prí­pa­doch ani o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia.

Mož­né le­gis­la­tív­ne ná­me­ty de le­ge fe­ren­da         

Vzhľa­dom na roz­hod­nu­tie ESLP vo ve­ci Adam­čo, ako aj s pou­ka­zom na uve­de­ný prí­pad ka­júc­ni­ka a uta­je­nosť vý­hod, kto­ré by mu ma­li ply­núť z pos­kyt­nu­té­ho sve­dec­tva, by bo­lo vhod­ným uva­žo­vať, či nie je na­mies­te dať práv­ny rá­mec sys­té­mu uzat­vá­ra­nia do­hôd me­dzi štá­tom a ka­júc­ni­kom, kto­rý by sa tý­kal nap­rík­lad spô­so­bu schva­ľo­va­nia do­ho­dy na úrov­ni pro­ku­ra­tú­ry, roz­sa­hu mož­ných vý­hod, kto­ré by le­gál­ne moh­li byť ka­júc­ni­ko­vi sľú­be­né ako aj nap­rík­lad po­vin­nos­ťou ove­ro­vať vý­po­ve­de ka­júc­ni­kov (aby ne­bo­li auto­ma­tic­ky po­va­žo­va­né za dô­ve­ry­hod­né bez ďal­šie­ho), či dô­vod­mi pri kto­rých mož­no po­va­žo­vať uzat­vo­re­nú do­ho­du za po­ru­še­nú. Rov­na­ko tak by bo­lo vhod­ným práv­ne up­ra­viť po­vin­nosť pro­ku­ra­tú­ry zve­rej­niť pod­stat­né bo­dy ta­kej­to do­ho­dy a to mi­ni­mál­ne v ko­na­ní pred sú­dom v prí­pa­doch, v kto­rých by bo­la po­da­ná ob­ža­lo­ba, kto­rá by bo­lo za­lo­že­ná na vý­po­ve­di ka­júc­ni­ka.

My­šlien­ku vy­uží­va­nia sve­dec­tiev ka­júc­ni­kov na ob­jas­ne­nie tres­tnej čin­nos­ti nie je nut­né za­vr­ho­vať (v ko­neč­nom dôs­led­ku exis­ten­ciu in­šti­tú­tu ka­júc­ni­ka pred­pok­la­da­jú aj práv­ne ak­ty Európ­skej únie a vy­uži­tie ta­ké­ho­to sve­dec­tva bez ďal­šie­ho ani ne­po­ru­šu­je spra­vod­li­vosť ko­na­nia v zmys­le člán­ku 6 Do­ho­vo­ru), av­šak do­ho­da me­dzi štá­tom a ka­júc­ni­kom by ma­la mať jas­nej­šie (pev­nej­šie) pra­vid­lá, kto­ré by ma­li byť, as­poň vo všeo­bec­ných ry­soch, up­ra­ve­né práv­nou nor­mou, aby spô­sob kreo­va­nia ta­kých­to do­hôd bol pred­ví­da­teľ­ný a ich ob­sah v ko­neč­nom dôs­led­ku pres­kú­ma­teľ­ný sú­dom, kto­rý roz­hod­nu­tie o vi­ne, či ne­vi­ne.

      Vý­ňa­tok z od­ôvod­ne­nia roz­hod­nu­tia ESLP vo ve­ci Adam­čo pro­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ke

Sťa­žo­va­teľ v da­nej ve­ci na­mie­tal po­ru­še­nie člán­ku 6 Do­ho­vo­ru, ok­rem iné­ho, aj z dô­vo­du, že je­ho od­sú­de­nie sa za­kla­da­lo na dô­ka­ze zís­ka­nom od sved­ka, kto­rý za sve­dec­tvo pro­ti sťa­žo­va­te­ľo­vi zís­kal vý­ho­du. Sve­dok M. v prie­be­hu ko­na­nia zme­nil vý­po­veď s cie­ľom zís­kať vý­ho­du z do­ho­dy s pro­ku­rá­to­rom.

Sve­dok M. bol pred zme­nou svo­jej vý­po­ve­de v tres­tnom ko­na­ní pro­ti sťa­žo­va­te­ľo­vi ob­vi­ne­ný z vraž­dy inej obe­te (oso­by O.) a v sú­vis­los­ti s tým­to ob­vi­ne­ním bol vza­tý do väz­by. Na­po­kon bol zba­ve­ný ob­vi­ne­nia a pre­pus­te­ný. Na zá­kla­de je­ho priz­na­nia, kto­ré uro­bil v prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia pro­ti sťa­žo­va­te­ľo­vi, bol M. tiež po­doz­ri­vý z vraž­dy (oso­by K.) ako sťa­žo­va­te­ľov kom­plic. Pro­ku­rá­tor súh­la­sil s do­čas­ným od­lo­že­ním vzne­se­né­ho tres­tné­ho ob­vi­ne­nia pro­ti ne­mu. Nás­led­ne bo­lo pro­ti M. vzne­se­né ob­vi­ne­nie, av­šak tres­tné stí­ha­nie bo­lo za­sta­ve­né, na­koľ­ko zá­ujem spo­loč­nos­ti na ob­jas­ne­ní zlo­či­nu pre­vy­šu­je zá­ujem na tres­tnom stí­ha­ní M.

Vlá­da SR na­mie­ta­la, že pou­ži­tie vý­po­ve­de sved­ka vý­me­nou za je­ho bez­tres­tnosť ale­bo iné vý­ho­dy sa­mo ose­be ne­pos­ta­ču­je na to, aby spô­so­bi­lo nes­pra­vod­li­vosť ko­na­nia s tým, že v ča­se, keď sve­dok M zme­nil svo­ju vý­po­veď a za­čal us­ved­čo­vať sťa­žo­va­te­ľa je­ho tres­tné stí­ha­nie v inom prí­pa­de bo­lo iba pre­ru­še­né a M. ne­mo­hol mať žiad­nu is­to­tu zís­ka­nia bez­tres­tnos­ti.

Sťa­žo­va­teľ uvie­dol, že pred tým ako M. zme­nil svo­ju vý­po­veď bol pr­vos­tup­ňo­vým sú­dom dvak­rát os­lo­bo­de­ný a dô­kaz pos­kyt­nu­tý M. bol kľú­čo­vý. Sťa­žo­va­teľ tiež na­mie­tal, že tres­tné stí­ha­nie M. bo­lo na­ko­niec za­sta­ve­né a M. bol pre­pus­te­ný z väz­by.

Pod­ľa ná­zo­ru ESLP ne­bo­lo spor­né, že dô­kaz pos­kyt­nu­tý M. bol iba jed­ným zo sú­bo­ru dô­ka­zov us­ved­ču­jú­cich sťa­žo­va­te­ľa, av­šak os­tat­né dô­ka­zy bo­li len ne­pria­me a k roz­ho­du­jú­ce­mu zvra­tu doš­lo až vte­dy, keď sve­dok M. zme­nil svo­ju vý­po­veď, pri­čom iš­lo ak nie o je­di­ný, tak pri­naj­men­šom o roz­ho­du­jú­ci dô­kaz pro­ti sťa­žo­va­te­ľo­vi.

ESLP zdô­raz­nil, že pou­ži­tie vý­po­ve­dí pos­kyt­nu­tých sved­ka­mi vý­me­nou za ich bez­tres­tnosť ale­bo iné vý­ho­dy mô­že spo­chyb­niť spra­vod­li­vosť ko­na­nia pro­ti ob­vi­ne­né­mu a mô­že vy­vo­lať zá­važ­né otáz­ky v tom oh­ľa­de, že ta­ké­to vý­po­ve­de sú už zo sa­mej ich pod­sta­ty ma­ni­pu­lo­va­teľ­né a mô­žu byť pos­kyt­nu­té vý­luč­ne s cie­ľom zís­kať vý­ho­dy po­nú­ka­né vý­me­nou za nich ale­bo s cie­ľom osob­nej poms­ty. Ri­zi­ko, že oso­ba mô­že byť ob­vi­ne­ná a od­sú­de­ná na zá­kla­de neo­ve­re­ných tvr­de­ní, kto­ré nie sú ne­vyh­nut­ne ne­ziš­tné, pre­to ne­mož­no pod­ce­niť.

ESLP uvie­dol, že v ča­se sťa­žo­va­te­ľov­ho od­sú­de­nia a od­vo­la­nia spo­čí­va­li vý­ho­dy, kto­ré M. údaj­ne zís­kal vý­me­nou za us­ved­če­nie sťa­žo­va­te­ľa v zba­ve­ní ob­vi­ne­nia z vraž­dy O., za­sta­ve­nia tres­tné­ho stí­ha­nia a je­ho pre­pus­te­nia z väz­by na slo­bo­du v rám­ci ko­na­nia o tom­to ob­vi­ne­ní, ako aj do­čas­né­ho od­lo­že­nia je­ho ob­vi­ne­nia z vraž­dy K.

ESLP uvie­dol, že sťa­žo­va­te­ľo­ve ar­gu­men­ty, kto­rý­mi na­pa­dol dô­ve­ry­hod­nosť M. ako sved­ka pred vnút­roš­tát­ny­mi súd­mi bo­li pres­kú­ma­né iba od­vo­la­cím sú­dom a sťa­žo­va­teľ ne­dos­tal žiad­nu špe­ci­fic­kú od­po­veď od sú­dov, kto­ré sa za­obe­ra­li je­ho ve­cou nás­led­ne, kon­krét­ne od do­vo­la­cie­ho sú­du a ús­tav­né­ho sú­du.

Zá­ver vnút­roš­tát­nych sú­dov, že M. ne­zís­kal žiad­nu vý­ho­du je pod­ľa ESLP v roz­po­re s nás­led­ným vý­vo­jom v po­do­be zru­še­nia roz­hod­nu­tia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, pod­ľa kto­ré­ho mal spá­chať trest­ný čin kri­vej vý­po­ve­de a za­sta­ve­ní je­ho tres­tné­ho stí­ha­nia pre vraž­du K., k čo­mu doš­lo vý­slov­ne a oso­bit­ne vý­me­nou za je­ho sve­dec­tvo. Je prav­da, že vý­sle­dok toh­to vý­vo­ja nas­tal až po tres­tnom ko­na­ní pro­ti sťa­žo­va­te­ľo­vi, av­šak už po­čas ne­ho bo­lo tres­tné stí­ha­nie M. za vraž­du K. do­čas­ne od­lo­že­né. Bol to pred­bež­ný krok sme­rom ku ko­neč­né­mu ukon­če­niu toh­to tres­tné­ho stí­ha­nia. Na­vy­še ESLP uvá­dza, že vý­ho­dy, kto­ré M. zís­kal mu bo­li pos­kyt­nu­té v rám­ci prá­vo­mo­ci pro­ku­ra­tú­ry a že pro­ku­ra­tú­ra je v Slo­ven­skej re­pub­li­ke or­ga­ni­zo­va­ná ako jed­not­ná hie­rar­chia. To pred­pok­la­dá ur­či­tý stu­peň koor­di­ná­cie, kto­rý je v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de ďa­lej naz­na­čo­va­ný aj ur­či­tým per­so­nál­nym spo­je­ním v po­do­be účas­ti pro­ku­rá­to­ra Š. v rôz­nych ko­na­niach. ESLP sa dom­nie­va, že pred­bež­ný be­ne­fit, z kto­ré­ho M. ťa­žil v ča­se tres­tné­ho ko­na­nia pro­ti sťa­žo­va­te­ľo­vi ne­mož­no od­de­liť od cel­ko­vej vý­ho­dy, kto­rú zís­kal v sú­vis­los­ti so svo­jím vlas­tným tres­tným stí­ha­ním za vraž­du K. vý­me­nou za je­ho sve­dec­tvo, kto­rým us­ved­čil sťa­žo­va­te­ľa.

Zá­ro­veň ESLP uvie­dol, že ne­bo­lo tvr­de­né a ani inak zis­te­né, že pri po­su­dzo­va­ní dô­ka­zu pos­kyt­nu­té­ho M. v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia pro­ti sťa­žo­va­te­ľo­vi bo­la ve­no­va­ná oso­bit­ná po­zor­nosť sku­toč­nos­ti, že ten­to dô­kaz po­chá­dza od sved­ka, kto­rý sa sám zú­čas­tnil na pred­met­nom tres­tnom či­ne. Nao­pak, skôr sa zdá, že dô­kaz bol pres­kú­ma­ný a po­sú­de­ný vnút­roš­tát­ny­mi súd­mi ako kaž­dý iný dô­kaz. V tom­to phľa­de ESLP kon­šta­tu­je, že in­ten­zi­ta pries­ku­mu vy­ža­do­va­né­ho vo vzťa­hu k dô­ka­zu pos­kyt­nu­té­ho kom­pli­com je pria­mo úmer­ná vý­zna­mu do­ho­dy, kto­rú ten­to kom­plic zís­ka vý­me­nou za dô­kaz, kto­rý pos­kyt­ne. V po­su­dzo­va­nom prí­pa­de vý­ho­da, kto­rú M. zís­kal, pre­vý­ši­la zní­že­nie tres­tu ale­bo fi­nan­čnú vý­ho­du, keď­že zna­me­na­la prak­tic­ky bez­tres­tnosť za zlo­čin vraž­dy. Ok­rem iné­ho ESLP poz­na­me­nal, že všet­ky roz­hod­nu­tia tý­ka­jú­ce sa tres­tné­ho stí­ha­nia M. bo­li pri­ja­té vý­luč­ne v rám­ci prá­vo­mo­ci pro­ku­ra­tú­ry bez akej­koľ­vek súd­nej kon­tro­ly.

ESLP uzat­vo­ril, že pou­ži­tie dô­ka­zu zís­ka­né­ho od M. ne­bo­lo spre­vá­dza­né pri­me­ra­ný­mi zá­ru­ka­mi tak, aby bo­la za­ru­če­ná cel­ko­vá spra­vod­li­vosť ko­na­nia. ESLP pre­to dos­pel k zá­ve­ru, že tres­tné ko­na­nie pro­ti sťa­žo­va­te­ľo­vi nespĺňa­lo zá­ru­ky spra­vod­li­vos­ti pod­ľa člán­ku 6 Do­ho­vo­ru a pre­to doš­lo k po­ru­še­niu člán­ku 6 Do­ho­vo­ru.



[1] ku ko­run­né­mu sved­ko­vi poz­ri bliž­šie nap­rík­lad Po­lík, P.: Sve­dok v tres­tnom ko­na­ní, Pa­neu­róp­ska vy­so­ká ško­la, 2011, s. 241 a nasl.

[2] v ča­se, keď som pô­so­bil ako pro­ku­rá­tor bo­li ta­ké­to do­ho­dy ne­for­mál­ne - ne­pí­sa­né, pri­čom ne­mám ve­do­mosť o tom, že by sa nie­čo na ta­kej­to praxi zme­ni­lo)


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia