Ako ďalej v činnosti Súdnej rady SR?

Publikované: 07. 09. 2020, čítané: 794 krát
 

 

JUDr.Da­ri­na Lič­ko­vá,

 eme­rit­ná sud­ky­ňa Naj­vyš­šie­ho sú­du SR

                                        Ako ďa­lej v čin­nos­ti Súd­nej ra­dy SR?

Ako ho­vor­ky­ňa a člen­ka ne­for­mál­nej sku­pi­ny niek­to­rých bra­tis­lav­ských sud­cov a ad­vo­ká­tov, v rám­ci od­bor­nej dis­ku­sie, su­ma­ri­zu­jem tie­to úva­hy o mož­nos­tiach efek­tív­nej čin­nos­ti Súd­nej ra­dy SR/ďa­lej len „ súd­na ra­da“ ale­bo „ ra­da „/:

1/ No­voz­vo­le­ný pred­se­da Súd­nej ra­dy SR prof. JUDr.Ján­Ma­zák,Phd. za­tiaľ nep­red­lo­žil kom­plexnú kon­cep­ciu čin­nos­ti súd­nej ra­dy na nas­le­du­jú­ce ob­do­bie, vý­sled­ky audi­tu vy­uží­va­nia ús­tav­ných a zá­kon­ných kom­pe­ten­cii súd­nej ra­dy a prio­rit­né rie­še­nia prob­lé­mov vý­ko­nu súd­nic­tva cez ča­so­vo oh­ra­ni­če­né pro­jek­ty.

Kri­ti­ka je­ho pred­chod­ky­ne JUDr.L.Pra­žen­ko­vej /všet­ko by ro­bil inak, kom­pe­ten­cie ra­dy bo­li ap­li­ko­va­né pla­to­nic­ky, sprá­va za rok 2018 má ste­ril­ný cha­rak­ter/ je ne­kon­krét­na a bez ana­lý­zy. Aj je­ho me­dia­li­zo­va­ný vý­rok o zbe­da­če­nom sta­ve súd­nic­tva a tak­mer žiad­nej dô­ve­ry ob­ča­nov v súd­nic­tvo, je sub­jek­tív­ny poh­ľad ne­ko­reš­pon­du­jú­ci s ob­jek­tív­ny­mi šta­tis­tic­ký­mi vý­sled­ka­mi sú­dov za rok 2019 a pr­vý polrok 2020.

2/ Sud­co­via ma­jú k súd­nej ra­de am­bi­va­lent­ný vzťah, po­va­žu­jú ho za by­rok­ra­tic­ký or­gán. Ne­po­ci­ťu­jú sa­mos­tat­ný pr­vok v čin­nos­ti ra­dy, ochra­nu pred útok­mi mé­dií a po­kus­mi o po­li­tic­ký tlak. Ak­tuál­nou úlo­hou pred­se­du súd­nej ra­dy mu­sí byť po­kus o do­ho­du súd­nej ra­dy s ma­so­vo­ko­mu­ni­kač­ný­mi pros­tried­ka­mi, prí­pad­ne aj vzá­jom­né ro­ko­va­nie cez ok­rúh­ly stôl. Vy­tvo­riť tre­ba všeo­bec­né pra­vid­lá, kto­ré by ob­jek­ti­vi­zo­va­li poh­ľad mé­dií na súd­nic­tvo a nao­pak, prí­pad­ne náj­sť spô­sob na od­stra­ňo­va­nie mož­ných fak­tic­kých po­chy­be­ní ri­por­tu no­vi­ná­ra o súd­nom prí­pa­de.

Škan­da­li­zo­va­nie sú­dov mé­dia­mi nik­dy neodzr­kad­ľu­je reál­ny stav v súd­nic­tve, sú­dy ne­mô­žu roz­ho­do­vať pod­ľa že­la­ní mé­dií a po­li­ti­kov. Mu­sí to byť súd­na ra­da , kto­rá bu­de zdo­ko­na­ľo­vať kon­tak­ty me­dzi súd­mi a mé­dia­mi, upev­ňo­vať vzá­jom­né po­cho­pe­nie vlas­tných úloh a tvr­do sa vy­jad­ro­vať k po­ku­som mé­dií o zne­va­žo­va­ní sud­cov, kto­ré ve­dú  k zvý­še­niu ich nák­la­du a zis­ku no­vín.

Po pr­vých kro­koch, pred­se­da súd­nej ra­dy prek­va­pi­vo vy­užil opač­nú stra­nu a vy­pra­co­val dva pod­ne­ty na dis­cip­li­nár­ne ko­na­nie na dvoch bez­prob­lé­mo­vých sud­cov/?!/.

3/ Súd­na ra­da sa dl­ho­roč­ne za­me­ria­va­la iba na le­gi­ti­mi­zač­né opat­re­nia – per­so­nál­ne za­bez­pe­če­nie vý­ko­nu súd­nej mo­ci. Kri­ti­zo­va­ná bo­la pre dis­kri­mi­ná­ciu sud­cov od­chá­dza­jú­cich na dô­cho­dok. Vr­cho­lom bo­lo neak­cep­to­va­nie ná­le­zu ús­tav­né­ho sú­du člen­mi ra­dy /tzv. do­ži­vot­ní fun­kcio­ná­ri/ o nep­rí­pus­tnos­ti čle­na súd­nej ra­dy a fun­kcio­ná­ra sú­du. Upo­zor­niť tre­ba, že tá­to tzv. per­so­nál­na ko­rup­cia na­ďa­lej pretr­vá­va, čo evo­ku­je pot­re­bu úp­ra­vy dĺžky fun­kcie fun­kcio­ná­rov iba na dve po se­be nas­le­du­jú­ce ob­do­bia.

  Aj pri no­vej zos­ta­ve súd­nej ra­dy  pretr­vá­va for­mal­izmus pri roz­ho­do­va­ní o pri­jí­ma­ní sta­no­vis­ka ra­dy, či kan­di­dát na vy­me­no­va­nie za sud­cu spĺňa pred­pok­la­dy sud­cov­skej spô­so­bi­los­ti. Bez sta­no­ve­nia kri­té­rií /pí­som­ných od­bor­ných otá­zok napr. zo spra­vo­va­cie­ho a kan­ce­lár­ske­ho po­riad­ku a práv­nej prob­le­ma­ti­ky práv­ne­ho sty­ku s cu­dzi­nou, má prie­beh tvor­by sta­no­vis­ka na za­sad­nu­tí ra­dy skôr ká­vič­ko­vý cha­rak­ter.

4/ Nu­lo­vé vý­sled­ky, dos­lo­va ig­no­ru­jú­ce člán­ky zá­ko­na a ús­ta­vy, vy­ka­zo­va­la súd­na ra­da pri pl­ne­ní dô­le­ži­tej ús­tav­nej pô­sob­nos­ti – za­bez­pe­čo­vať pl­ne­nie úloh ve­rej­nej kon­tro­ly súd­nic­tva. Roz­ší­re­nie tej­to pô­sob­nos­ti súd­nej ra­dy eš­te v ro­ku 2014 ma­lo pod­ľa dô­vo­do­vej sprá­vy vlá­dy SR pris­pieť „ k rie­še­niu dl­ho­do­bo nah­ro­ma­de­ných prob­lé­mov a k zlep­še­niu efek­tív­nos­ti a kva­li­ty vý­ko­nu súd­nic­tva“. Prob­lé­my ap­li­kač­nej  čin­nos­ti sú­dov sa vy­ge­ne­ru­jú po ana­lý­ze šta­tis­tic­kých úda­jov MS SR, vý­sled­kov od­vo­la­cích a do­vo­la­cích se­ná­tov a ná­le­zov ÚS SR. De­väť sud­cov zvo­le­ných sud­cov­skou ob­cou si zrej­me neu­ve­do­mu­je, že ide o ak­tuál­ne ap­li­kač­né prob­lé­my, s kto­rý­mi sa stre­tá­va­jú na pra­co­vis­ku? Ve­dia naj­lep­šie, kto­rým te­ma­tic­kým ok­ru­hom čin­nos­ti sú­dov sa tre­ba ve­no­vať. Zne­po­ko­ju­jú­ca je pa­si­vi­ta tých­to sud­cov, ako­by ich čin­nosť skon­či­la tým, že bo­li zvo­le­ní. Pred­sa súd­na ra­da sa má po­die­ľať na ria­de­ní a sprá­ve sú­dov, pod­po­ro­vať a do­hlia­dať akým spô­so­bom si pl­ní do­hlia­da­ciu po­vin­nosť mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti cez fun­kcio­ná­rov sú­dov nad dodr­žia­va­ním dôs­toj­nos­ti a ply­nu­los­ti súd­ne­ho ko­na­nia a zá­sad sud­cov­skej eti­ky. Súd­na ra­da ako špe­ci­fic­ký sa­mos­práv­ny or­gán  ne­má reál­ny vplyv na roz­ho­do­va­nie /po­li­tic­kú zod­po­ved­nosť za vý­kon spra­vod­li­vos­ti má mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti a mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti/, av­šak má pl­né dis­po­zí­cie v spolu­prá­ci s mi­nis­ter­stvom spra­vod­li­vos­ti up­lat­ňo­vať do­hlia­da­ciu a kon­trol­nú úlo­hu na ria­de­ní a sprá­ve sú­dov, pri­čom neus­po­ko­ji­vé vý­sled­ky v prá­ci mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti sa mu­sia od­ra­ziť na väč­šej ak­ti­vi­te čle­nov súd­nej ra­dy a na pred­vo­lá­va­ní jed­not­li­vých mi­nis­ter­ských fun­kcio­ná­rov. Z toh­to poh­ľa­du ge­ne­ro­va­nie nás­tro­jov na kon­krét­nom pl­ne­ní tej­to ús­tav­nej pô­sob­nos­ti, ne­mô­že sa za­obísť bez poz­va­nia mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti a s kon­kre­ti­zo­va­ním úloh na rie­še­nie pred­met­ných ap­li­kač­ných prob­lé­mov súd­nic­tva.

   Bez oz­ve­ny a reali­zá­cie zos­ta­la aj ďal­šia roz­ši­ru­jú­ca pô­sob­nosť ve­rej­nej kon­tro­ly súd­nic­tva – pri­jí­ma­nie opat­re­ní na po­sil­ne­nie dô­ve­ry v súd­nic­tvo.

   Vy­po­ve­da­jú­cu hod­no­tu ne­má zo stra­ny súd­nej ra­dy ani vy­hod­no­co­va­cia sprá­va o vý­sled­koch správ vnú­tor­nej re­ví­zie sú­dov. Vy­hod­no­te­nie spo­čí­va­jú­ce iba v tom, že je pot­reb­né zvý­šiť po­čet sud­cov prí­pad­ne súd­nych za­mes­tnan­cov, kto­ré sa ob­ja­vu­jú v kaž­dom uz­ne­se­ní súd­nej ra­dy, je pop­re­tím ob­jek­tív­ne­ho hod­no­te­nia, do akej mie­ry bo­li zis­te­né hlav­ne prí­či­ny ne­dos­tat­kov pri vý­ko­ne súd­nic­tva a aká bo­la úro­veň na ich od­stra­ňo­va­nie.

5/ Súd­na ra­da pod­ľa ju­di­ka­tú­ry a od­bor­nej li­te­ra­tú­ry je sa­mos­tat­ný súd­ny or­gán sui ge­ne­ris, kto­rý zod­po­ve­dá za sprá­vu súd­nej mo­ci a súd­nic­tva, ako aj za jej tran­spa­ren­tnosť. Emi­nen­tnou úlo­hou je chrá­niť ne­zá­vis­losť súd­nej mo­ci ako aj ne­zá­vis­losť jed­not­li­vých sud­cov. Ak­tuál­nou úlo­hou súd­nej ra­dy, po vy­tvo­re­ní svo­jej kon­cep­cie, mu­sí byť nas­ta­ve­nie auto­nóm­ne­ho ria­de­nia a vý­ko­nu súd­nej sprá­vy a pro­fi­lo­va­nie nás­tro­jov na pl­ne­nie úloh ve­rej­nej kon­tro­ly súd­nic­tva.

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia