Voľná úvaha a dôkazná núdza v rozhodovacej činnosti OČTK

npor. JUDr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec - vy­šet­ro­va­teľ

         Voľ­ná úva­ha a dô­kaz­ná nú­dza v roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti OČTK 

Niž­šie uve­de­né, ano­ny­mi­zo­va­né uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia sa tý­ka pos­tu­pu OČTK v prí­pa­doch tzv. dô­kaz­nej nú­dze a si­tuá­cií, keď sa s ňou OČTK mu­sia v rám­ci voľ­nej úva­hy vy­spo­ria­dať, vo svo­jej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti. Autor ob­sah člán­ku sme­ru­je k vý­kla­du ob­sa­hu § 2 ods. 12 Tres­tné­ho po­riad­ku, kde OČTK a súd: „hod­no­tia dô­ka­zy...pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí  jed­not­li­vo i v ich súhr­ne...“

V sa­mot­nom roz­hod­nu­tí pris­tú­pil edi­tor ku kon­zu­má­cií dô­kaz­nej nú­dze v po­do­be, že na zá­kla­de za­bez­pe­če­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov vy­tvo­ril chro­no­lo­gic­ko-lo­gic­kú re­ťaz. „Hlu­ché mies­ta“ z hľa­dis­ka do­ka­zo­va­nia nás­led­ne pre­mos­ťo­val naj­prav­de­po­dob­nej­ším lo­gic­kým zá­ve­rom o prie­be­hu uda­los­tí. Nás­led­ne zá­ve­rom vy­ko­nal „skúš­ku správ­nos­ti“, kto­rou vy­vra­cal zá­ve­ry po­chá­dza­jú­ce z po­ten­cio­nál­nej sub­sum­cie uda­los­tí pod skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu.

Sa­mot­ný text od­ôvod­ne­nia slú­ži na prib­lí­že­nie mož­ných prís­tu­pov OČTK k rie­še­niu tzv. „dô­kaz­nej nú­dze“ v tres­tnom ko­na­ní a v praxi nie veľ­mi ob­vyk­lej re­kom­pen­zá­cie dô­kaz­nej nú­dze for­mou lo­gic­kých úvah vy­šet­ro­va­te­ľa. Špe­ci­fi­kum da­né­ho dru­hu roz­hod­nu­tia je sku­toč­nosť, že sa­mot­né uz­ne­se­nie mu­sí mať pre svo­ju zá­kon­nosť, reg­res­ný vý­klad uda­los­tí. Te­da OČTK neo­dô­vod­ňu­je sku­toč­nos­ti, kto­ré sa sta­li, ale nao­pak, vy­vra­cia „po­ten­cio­nál­ne“ po­doz­re­nie ku kto­ré­mu even­tuál­ne moh­lo dôjsť. Uve­de­ný pos­tup je z hľa­dis­ka do­ka­zo­va­nia ná­roč­nej­ší na­koľ­ko len čí­ra do­ku­men­tá­cia poz­na­né­ho/poz­na­teľ­né­ho prie­be­hu uda­los­tí je jed­no­duch­šia ako „na­há­ňa­nie du­chov“ v po­do­be vy­vra­ca­nia rôz­nych al­ter­na­tív­nych va­riant sku­toč­nos­tí, kto­ré čas­tok­rát ne­mož­no re­le­van­tne potvr­diť a ani vy­vrá­tiť.

V sa­mot­nej kau­ze mož­no po­zo­ro­vať via­ce­ro spor­ných bo­dov da­nej kau­zy od sa­mot­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­ku, zá­ve­ry ob­hlia­da­jú­ce­ho le­ká­ra, až po opa­ko­va­nú ob­hliad­ku atď. Autor zvý­raz­ne­nou kur­zí­vou dá­va do po­zor­nos­ti spô­sob spra­co­va­nia si­tuácie s dô­kaz­nou nú­dzou. Nie len práv­ni lai­ci, ale čas­tok­rát aj pro­ku­rá­to­ri či prís­luš­ní­ci ad­vo­kát­ske­ho sta­vu nie raz a ve­he­men­tne po­ža­du­jú od­strá­ne­nie akých­koľ­vek po­chyb­nos­tí zo stra­ny OČTK v tres­tnom ko­na­ní, na­priek sku­toč­nos­ti, že pre tran­sfer ta­kých­to dô­ka­zov do tres­tné­ho ko­na­nia jes­tvu­je množ­stvo ob­jek­tív­nych pre­ká­žok (ich fak­tic­ká neexis­ten­cia, niž­šia va­li­di­ta, miz­nu­tie pa­mä­ťo­vých stop, zá­kon­né pre­káž­ky a pod.) čo čas­tok­rát ve­die v tres­tnom ko­na­ní ku vzni­ku tzv. dô­kaz­nej nú­dze.

Autor tou­to ces­tou od­ho­vá­ra slab­šie po­va­hy pred sa­mot­ným ob­sa­hom uz­ne­se­nia, na­koľ­ko sa v ňom mô­žu na­chá­dzať pa­sá­že spô­so­bu­jú­ce roz­ru­še­nie. Ob­sah uz­ne­se­nia je pub­li­ko­va­ný po vy­slo­ve­nom súh­la­se po­zos­ta­lých s pub­li­ká­ciou je­ho ob­sa­hu a s ich lás­ka­vým do­vo­le­ním. Autor tak­tiež upo­zor­ňu­je, že sa­mot­ný text je ur­če­ný prak­ti­kom a nie lai­kom. Autor zve­rej­ne­ním roz­hod­nu­tia umož­ňu­je kaž­dé­mu či­ta­te­ľo­vi stať sa nie len ge­ne­rá­lom po voj­ne, ale aj na pod­kla­de ka­zuis­ti­ky vy­hod­no­tiť efek­tív­nej­šie pos­tu­py resp. rie­še­nia da­nej kau­zy.

Autor tak, ako v pre­doš­lých člán­koch tý­ka­jú­cich sa ka­zuis­ti­ky z poh­ľa­du OČTK uvá­dza, že zna­losť spi­so­vé­ho ma­te­riál je pre správ­ne po­cho­pe­nie da­né­ho prí­pa­du ne­vyh­nut­ná. Aj na­priek vy­ššie­mu stup­ňu nez­ro­zu­mi­teľ­nos­ti ne­zain­te­re­so­va­né­ho či­ta­te­ľa mož­no na zá­kla­de do­leu­ve­de­ných zá­ve­rov pre­zen­to­vať mož­né prís­tu­py z poh­ľa­du zá­kon­nej voľ­nej úva­hy OČTK.

Na zá­ver úvo­du autor uvá­dza, že uz­ne­se­nie nie je vzo­ro­vý prík­lad od­ôvod­ne­ní pri da­nom dru­hu po­doz­re­nia z tres­tnej čin­nos­ti a ne­ref­lek­tu­je, za­uží­va­nú ap­li­kač­nú prax na tom­to úse­ku.

U Z N E S E N I E

            Pod­ľa § 215 ods.1 písm. b), ods. 4 Tres­tné­ho po­riad­ku tres­tné stí­ha­nie, kto­ré bo­lo ve­de­né  vo ve­ci  pre pre­čin usmr­te­nie pod­ľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na, al­ter­na­tív­ne za­bi­tie pod­ľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na  § 139 ods. 1 písm. e) Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rý mal byť spá­cha­ný tým spô­so­bom,

ž e

 v ča­se od XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX do XX.X hod. dňa XX.XX.XXXX v ro­din­nom do­me A uli­ca č. X, XXX, ok­res X, doš­lo k úmr­tiu oso­by NE­BOHÝ, nar. XX.XX.XXXX, by­tom A č. X, ok­res X, za do­po­siaľ pres­ne neš­pe­ci­fi­ko­va­ných okol­nos­tí, pri­čom ob­hlia­da­jú­ci le­kár MUDr. DOK­TOR, cu­dzie za­vi­ne­nie pred­bež­ne vy­lú­čil av­šak na­ria­dil pit­vu, z a s t a v u j e m  le­bo nie je ten­to sku­tok tres­tným či­nom  a nie je dô­vod na pos­tú­pe­nie ve­ci.

O d ô v o d n e n i e

Dňa XX.XX.XXXX bo­lo vy­šet­ro­va­te­ľom PZ za­ča­té tres­tné stí­ha­nie pre sku­tok uve­de­ný vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia. Vy­šet­ro­va­teľ príz­vu­ku­je, že aj na­priek sku­toč­nos­ti, že ob­hlia­da­jú­ci le­kár na mies­te vy­lú­čil cu­dzie za­vi­ne­nie, bol na zá­kla­de fak­tic­kej si­tuácie na mies­te ako aj ab­sen­cie ďal­ších in­for­má­cií o prie­be­hu úmr­tia vy­ko­na­ný neod­klad­ný a neo­pa­ko­va­teľ­ný úkon a to ob­hliad­ka mies­ta či­nu, čím doš­lo k fak­tic­ké­mu za­ča­tiu tres­tné­ho stí­ha­nia. V rám­ci ob­hliad­ky bo­li nás­led­ne za­is­te­né 3 pa­cho­vé sto­py a 5 bio­lo­gic­kých stôp.

Dňa XX.XX.XXXX bo­la vy­po­ču­tá SVED­KYŇA I, dcé­ra ne­bo­hé­ho, kto­rá vo svo­jej vý­po­ve­di ok­rem iné­ho uvied­la, že dňa XX.XX.XXXX v ča­se o XX.XX hod. bo­la s ot­com na­pos­le­dy v ro­din­nom do­me. Dňa XX.XX.XXXX v ča­se o XX.XX hod. voš­la do ro­din­né­ho do­mu pri­čom si všim­la od­om­knu­té dve­re, prev­rá­te­ný sto­jan, smet­nú bed­ňu, kto­rá bo­la na neob­vyk­lom mies­te a nás­led­ne si všim­la, na dve­rách od spál­ne krv, pri­čom hneď vo­la­la po­lí­ciu.

Dňa XX.XX.XXXX bol tu­naj­ší út­var vy­ro­zu­me­ný Súd­no­le­kar­skym a pa­to­lo­gic­koa­na­to­mic­kým pra­co­vis­kom X o pred­bež­ných zá­ve­roch pit­vy ne­bo­hé­ho, kto­rou bo­li zis­te­né po­čet­né zra­ne­nia „nas­ved­ču­jú­ce na opa­ko­va­né tu­pé ná­si­lie na ob­lasť hla­vy pri vzni­ku kto­rých ne­mož­no vy­lú­čiť aj zá­sah dru­hej oso­by...“ S pri­hliad­nu­tím na pred­bež­né zá­ve­ry vy­šet­ro­va­teľ PZ neod­klad­ne prib­ral znal­cov z od­bo­ru zdra­vot­níc­tvo, od­vet­vie súd­ne le­kár­stvo za úče­lom za­bez­pe­če­nia zna­lec­ké­ho skú­ma­nia tý­ka­jú­ce sa prí­čin smr­ti ne­bo­hé­ho, me­cha­niz­mu vzni­ku zra­ne­ní, zdra­vot­né­ho sta­vu ne­bo­hé­ho a pod. Znal­ca­mi bo­li vy­ko­na­né zna­lec­ké úko­ny č. Y a X.

Dňa XX.XX.XXXX vy­dal vy­šet­ro­va­teľ na zá­kla­de žia­dos­ti ro­di­ny lis­ti­nu, kto­rou pro­ku­rá­tor OP X, súh­la­sil s po­cho­va­ním ne­bo­hé­ho po vy­ko­na­ní ob­hliad­ky te­la a súd­nej pit­vy. 

Dňa XX.XX.XXXX bo­la reali­zo­va­ná do­da­toč­ná ob­hliad­ka mies­ta či­nu, pri kto­rej bo­li za­is­te­né 1 ks vec­ná sto­pa (žl­tá plas­to­vá met­lič­ka) a z nej za­is­te­né 1 x pa­cho­vá sto­pa, 1 x bio­lo­gic­ká sto­pa.

Dňa XX.XX.XXXX bo­la do­po­ču­tá SVED­KYŇA I, dcé­ra ne­bo­hé­ho, kto­rá vo svo­jom vý­slu­chu ok­rem iné­ho prib­lí­ži­la den­ný re­žim, do­má­ce ná­vy­ky ne­bo­hé­ho, je­ho zdra­vot­ný stav. Ďalej spres­ni­la čas pos­led­né­ho kon­tak­tu s ne­bo­hým na XX.XX.XXXX o XX.XX hod. Vo vý­slu­chu sa vy­jad­ri­la, že: „Veľ­mi ná­pad­ná pre mňa bo­la aj ku­ka ná­do­ba v chod­be, kto­rá tam pred­tým nik­dy ne­bo­la, vždy bý­va­la pri brá­ne a tam bol pri mo­jom prí­cho­de len vrch, to ve­ko. Mo­bil som si všim­la, že bol na ko­mo­de, ale tak si ho ne­dá­val, stá­le ho mal pri se­be, zväč­ša vo vrec­ku. Tiež som si všim­la spad­nu­tý kve­ti­náč, a aj vá­zu v chod­be, kto­rá bo­la roz­bi­tá. A tiež zo chod­bo­vej ste­ne aj ten ob­raz, kto­rý bol tiež spad­nu­tý. Vcho­do­vé dve­re do do­mu ne­bo­li za­mknu­té. Ďalej že sa svie­ti­lo v ku­chy­ni, kú­pel­ke a te­le­ví­zia bo­la za­pnu­tá.“ „...som si všim­la tú met­lič­ku, pri brá­ne ku pso­vi, tá tam ob­vyk­le ne­bý­va­la. Tiež som si pri up­ra­to­va­ní do­mu všim­la ru­ka­vi­ce v chod­be na ta­bu­ret­ke, kto­ré však ne­pat­ri­li ot­co­vi, a keď som sa pý­ta­la sú­ro­den­cov, tak ani im.“ Me­no­va­ná vo svo­jom vý­slu­chu spo­me­nu­la, že na za­dnom chod­ní­ku dvo­ra „bo­la tam čiap­ka aj zvrat­ky, bo­lo to mier­ne zľa­do­va­te­lé, iš­la som po­ma­ly.“ Zá­ve­rom uvied­la, že: „V do­me sme ne­naš­li žiad­ne pe­nia­ze, čo mi je po­doz­ri­vé. Ani 5 ,-€ na chlieb ne­mal tým pá­dom do 20. te­ho ke­dy dos­tá­val dô­cho­dok, to je di­vné.“

Dňa XX.XX.XXXX bo­la vy­po­ču­tá dcé­ra ne­bo­hé­ho SVED­KYŇA II, kto­rá vo svo­jom vý­slu­chu upria­mi­la po­zor­nosť na p. SVED­KYŇU III ako ot­co­vu zná­mu. Ďalej vo vý­po­ve­di po­pí­sa­la zdra­vot­ný stav ot­ca a tak­tiež, že ho vi­de­la na­pos­le­dy dňa XX.XX.XXXX v ča­se oko­lo XX.XX-XX.XX hod. Na otáz­ku či si všim­la nie­čo neob­vyk­lé  uvied­la: „hlav­ne tá bed­ňa v chod­be, všet­ko bo­lo na chod­be po­pa­da­né, roz­bi­tá vá­za. Mo­bil bol na chod­be na ko­mo­de, ten mal stá­le pri se­be“, pok­ra­čo­va­la: „Všet­ko bo­lo viac me­nej na­mies­te, nič ta­ké som si nev­šim­la. Na dvo­re som si všim­la zvrat­ky, bo­la v nich jed­na veľ­ká tab­let­ka, ta­ká väč­šia bie­la ok­rúh­la, pri zvrat­koch bo­la roz­sy­pa­ná ry­ža, tiež tá met­lič­ka pri pso­vi. Povrch bol zľa­do­va­te­lý, mu­se­li sme ho so­liť. Tiež na chod­be bo­la na ze­mi ci­ga­re­ta, Mal­bor­ky, kto­ré faj­čí. Tiež som ne­ro­zu­me­la, pre­čo bol z pe­ri­ná­ku vy­bra­ný pap­lón, ten bol od kr­vi. Tak­tiež by som chce­la uviesť, že ako po­doz­ri­vé vní­mam to, že na chod­be na obuv­ní­ku bol pár čier­nych ru­ka­víc, kto­ré ni­ko­mu ne­pa­tria a nie sú mat­ki­ne, a ru­ka­vi­ce sú žen­ské. Te­raz sú do­ma od­lo­že­né. Ja som ich len kus po­su­nu­la a od­fo­ti­la, le­bo som sa na ne pý­ta­la dcé­ry, kto­rá po­ve­da­la, že nie sú jej.“ Me­no­va­ná tak­tiež spo­me­nu­la za­kr­va­ve­nú met­lič­ku  v za­dnej čas­ti dvo­ra.

Dňa XX.XX.XXXX vy­da­la p. SVED­KYŇA II, mo­bil­ný te­le­fón p. NE­BOHÉHO.

Dňa XX.XX.XXXX vy­da­la p. SVED­KYŇA I pár čier­nych dám­skych ru­ka­víc, kto­ré bo­li náj­de­né pri up­ra­to­va­ní ro­din­né­ho do­mu.  

Dňa XX.XX.XXXX bol vy­po­ču­tý syn ne­bo­hé­ho SVE­DOK IV. kto­rý vo svo­jom vý­slu­chu ok­rem iné­ho len veľ­mi zbež­ne prib­lí­žil do­má­ce ná­vy­ky ne­bo­hé­ho, bliž­šie po­pí­sal zdra­vot­ný stav ot­ca ako aj je­ho kon­dí­ciu. Na otáz­ku či si vši­mol nie­čo neob­vyk­lé uvie­dol: „Tak ur­či­te tá smet­ná bed­ňa, čiap­ka na chod­ní­ku pri reb­rí­ku, zvrat­ky pri chod­ní­ku na dvo­re, svet­lo kto­ré svie­ti­lo v šo­pe, jed­na pa­pu­ča bo­la v chod­be pri tej bed­ni a dru­há bo­la v spál­ni. Ďalej na chod­be za­tla­če­né plas­to­vý ob­klad me­dzi chod­bou a ku­chy­ňou.  Os­tat­né bo­lo na mies­te, eš­te tá vá­za na chod­be.  Tiež by som chcel po­ve­dať, že vcho­do­vá brá­na bo­la za­mknu­tá, ale kľú­če bo­li len po­vy­tiah­nu­té, to mi po­ve­da­la ses­tra.... tú met­lič­ku, čo mi po­ve­da­li ses­try.“ Me­no­va­ný vý­slu­chom po­pí­sal mies­to, kde sa ma­la na­chá­dzať čiap­ka a zvrat­ky. Zá­ve­rom uvie­dol, „dosť sa ču­du­jem, na tom, od­kiaľ bo­lo toľ­ko tej kr­vi“

Dňa XX.XX.XXXX bo­la vy­po­ču­tá sved­ky­ňa SVED­KYŇA III, kto­rá ok­rem iné­ho uvied­la, že p. NE­BO­HE­HO poz­na­la od det­stva pri­čom sa jej čas­to zdô­ve­ro­val. Tak­tiež poz­na­me­na­la, že si vzá­jom­ne vy­po­má­ha­li ako nap­rík­lad, ona mu na­va­ri­la a on jej na napr. poh­ra­bal lís­tie z dvo­ru a pod. Me­no­va­ná uvied­la, že dňa XX.XX.XXXX bol u nej v ča­se oko­lo XX.XX hod. keď sa bol u nej naj­esť. Spo­mí­nal jej, že mu­sí ísť ku le­ká­ro­vi do X a rá­no mu­sí o XX.XX hod. vstá­vať. Me­no­va­ná uvied­la, že dňa XX.XX.XXXX jej v ča­se cca XX.XX hod. pí­sal SMS, že bol u le­ká­ra a je na ces­te späť. Me­no­va­ná ďa­lej uvied­la, že pred ces­tou k dok­to­ro­vi po­ve­dal, že ho bo­le­la ľa­vá no­ha. Na otáz­ku, ke­dy bo­la na­pos­le­dy v do­me p. NE­BOHÉHO uvied­la, že keď ma­la asi 10 -12 ro­kov. Zá­ve­rom vý­slu­chu uvied­la, že jej p. NE­BOHÝ XY aj fi­nan­čne pris­pie­val na jed­lo, me­sač­ne cca 50,-€ resp. jej no­sil ká­vu a pod., ale že mu ve­ľa neos­tá­val, av­šak mal s fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi vy­jsť.

Dňa 23.01.2020 bol vy­po­ču­tý sve­dok p. SVE­DOK V., kto­rý ok­rem iné­ho vo svo­jom vý­slu­chu uvie­dol, že ako za­mes­tna­nec Obec­né­ho úra­du dňa XX.XX.XXXX v ča­se oko­lo XX.XX hod.  až XX.XX hod. roz­sy­pá­val soľ na X uli­ci v X pre sil­nú po­ľa­do­vi­cu. V uve­de­nom ča­se na kri­žo­vat­ke pri po­lí­cií za­sta­vi­lo vo­zid­lo a vy­stú­pil z ne­ho p. H a pán NE­BOHÝ. Oba­ja sa im poz­dra­vi­li, p. NE­BOHÝ spo­me­nul, „že išiel od le­ká­ra, že si bol vy­ba­vo­vať stroj­ček do ucha, le­bo slab­šie po­čul, po­tom iš­li obid­va­ja sme­rom do de­di­ny“. Me­no­va­ný tiež spo­me­nul, že p. NE­BOHÝ si mal na­ku­po­vať u p. SVE­DOK VI. v pot­ra­vi­nách ne­ja­ké jed­lo. Ďalej uvie­dol, že mu p. SVE­DOK III. spo­mí­na­la že vo­la­la p. NE­BOHÝ: „On však vô­bec nez­dví­hal te­le­fón. Po­ve­da­la, že asi sa sta­lo nie­čo s je­ho man­žel­kou, le­bo ma­la váž­ny stav“.

Dňa XX.XX.XXXX bol vy­po­ču­tý sve­dok SVE­DOK VI, kto­rý ok­rem iné­ho uvie­dol, že v je­ho pre­daj­ni pot­ra­vín: „asi vo štvr­tok po obe­de (X.X.XXXX) sa za­sta­vil v ob­cho­de p. NE­BOHÉHO. Bol ob­le­če­ný len na­ľah­ko; tep­lá­ky, sve­ter a obuv tzv. kroxy. Kú­pil si 4 x fľaš­tič­ku fer­ne­tu cit­rus, 1 ks kon­zer­vy pre psy ale­bo mač­ku. V ru­ke mal 5 ale­bo 10 € ban­kov­ku. Spo­me­nul, že bol u dok­to­ra; bol sám, dl­ho sa nezdr­žal. Ur­či­te bo­lo von­ku vid­no, bo­lo to krát­ko po obe­de.“

Dňa XX.XX.XXXX bol vy­po­ču­tý sve­dok SVE­DOK VII, kto­rý ok­rem iné­ho uvie­dol, že oko­lo XX.XX – XX.XX hod. ča­kal v X s p. NE­BOHÝM  na auto­bus. Nás­led­ne im za­sta­vil p. SVE­DOK VIII, kto­rý ich od­vie­zol až ku po­lí­cií vo Veľ­kej Ide. Tam bo­lo asi 5 chla­pov, čo po­sy­pá­va­li chod­ník so­ľou. Vte­dy sa roz­de­li­li, na­koľ­ko on sa eš­te roz­prá­val s p. D. Pán NE­BOHÝ išiel sme­rom do de­di­ny. Od­vte­dy ho už ne­vi­del. Zá­ve­rom uvie­dol, že: „Spo­mí­nam si, že ne­mal ani bar­lu; mal hne­dý ka­bát ta­ký ¾, na čiap­ku si nes­po­mí­nam. Bo­lo veľ­mi kl­zko, mu­sel som ísť po trá­ve a nie po chod­ní­ku mal po­ma­lú chô­dzu, šmý­ka­lo sa. V aute ho­vo­ril, že bol u le­kár­ky.“

Vy­šet­ro­va­teľ si v tres­tnom ko­na­ní za­bez­pe­čil sprá­vu zo SHMÚ, pod­ľa kto­rej bo­lo dňa XX.XX.XXXX „za­mra­če­né a vy­sky­to­val sa sla­bý mr­znú­ci dážď, kto­rý pos­tup­ne v prie­be­hu dňa pre­šiel do mr­znú­ce­ho mr­ho­le­nia a v ča­se od XX.XX hod.  do sla­bé­ho sne­že­nia. Fú­kal juž­ný až ju­ho­zá­pad­ný vie­tor s rých­los­ťou 15 km/h. Tep­lo­ta vzdu­chu bo­la o 07.00 hod. oko­lo -2,8 C, o XX.XX hod. oko­lo -2,2 C a o XX.XX hod. oko­lo -2,4 C. Vl­hkosť vzdu­chu bo­la rá­no o XX.XX hod. 99%, o XX.XX hod. 95% a o XX.XX hod. 100%. Povrch pô­dy na na­šich sta­ni­ciach bol pok­ry­tý sú­vis­lou vrstvou sne­ho­vej pok­rýv­ky, pri­čom vý­ška cel­ko­vej sne­ho­vej pok­rýv­ky do­sa­ho­va­la 3 cm. Prí­zem­ná doh­ľad­nosť v ča­se XX.XX hod. do XX.XX hod.  do­sa­ho­va­la 6 až 10 km čo de­fi­nu­je­me ako dym­no, od XX.XX hod. do XX.XX hod do­sa­ho­va­la 3 až 1 km a v ča­se od XX.XX hod. do XX.XX hod. do­sa­ho­va­la iba 1 km, mies­ta­mi nie je vy­lú­če­né aj niž­šie, čo de­fi­nu­je­me ako vý­skyt hm­ly. Iné at­mos­fé­ric­ké ja­vy ne­bo­li po­zo­ro­va­né.“

 Vy­šet­ro­va­teľ v tres­tnom ko­na­ní po­žia­dal o ka­me­ro­vé zá­zna­my z ob­ce X v roz­sa­hu uli­ce X, tak­tiež ka­me­ro­vé zá­zna­my z pre­daj­ní, av­šak tie­to buď ne­bo­li ar­chi­vo­va­né, resp. ne­bo­li vy­ho­to­ve­né kvô­li ab­sen­cií ka­me­ro­vé­ho sys­té­mu.

Dňa XX.XX.XXXX vy­šet­ro­va­teľ prib­ral do tres­tné­ho ko­na­nia Kri­mi­na­lis­tic­ký a exper­tíz­ny ús­tav Ko­ši­ce na po­da­nie zna­lec­ké­ho po­sud­ku z od­bo­rov kri­mi­na­lis­ti­ka. KEÚ Ko­ši­ce, po­dal zna­lec­ký po­su­dok č. X, tý­ka­jú­ci sa roz­bo­ru bio­lo­gic­ké­ho ma­te­riá­lu za­is­te­né­ho na mies­te ob­hliad­ky.

Dňa XX.XX.XXXX vy­šet­ro­va­teľ vy­dal pod­net na vy­da­nie prí­ka­zu na zis­te­nie a ozná­me­nie úda­jov o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke a to kom­plexne v roz­sa­hu te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky jed­nak mo­bil­né­ho te­le­fó­nu ne­bo­hé­ho ako aj pev­nej lin­ky v roz­sa­hu od­chá­dza­jú­cich, pri­chá­dza­jú­cich ho­vo­roch, vrá­ta­ne slu­žieb ho­vo­ry, SMS, MMS a tak­tiež IMEI a uve­de­nie iden­ti­fi­kač­ných úda­jov ko­mu­ni­ku­jú­cich strán. Dňa XX.XX.XXXX Ok­res­ný súd X od­mie­tol návrh na vy­da­nie prí­ka­zu s pou­ka­zom na sku­toč­nosť, že zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní ne­bo­lo preu­ká­za­né ani to, či sa jed­ná o trest­ný čin.

Dňa XX.XX.XXXX vy­šet­ro­va­teľ prib­ral do tres­tné­ho ko­na­nia znal­ca z od­bo­ru kri­mi­na­lis­ti­ka, od­vet­vie kri­mi­na­lis­tic­ká in­for­ma­ti­ka, na po­da­nie zna­lec­ké­ho po­sud­ku z od­bo­ru kri­mi­na­lis­tic­ká in­for­ma­ti­ka z dô­vo­du zna­lec­ké­ho skú­ma­nia mo­bil­né­ho te­le­fó­nu ne­bo­hé­ho. Zna­lec po­dal zna­lec­ký po­su­dok č. X.

Dňa XX.XX.XXXX po­da­li znal­ky­ne z od­bo­ru zdra­vot­níc­tvo a far­má­cia, od­vet­vie súd­ne le­kár­stvo spo­loč­ný zna­lec­ký po­su­dok,  v kto­rom ok­rem iné­ho uvá­dza­jú:  ,,Bez­pros­tred­nou prí­či­nou smr­ti NE­BOHÉHO bol poú­ra­zo­vý opuch moz­gu pri vnút­ro­le­beč­nom po­ra­ne­ní a kr­vá­ca­ní z po­ra­ne­ní hla­vy.“ K me­cha­niz­mu vzni­ku zra­ne­ní a  mož­né­ho prie­be­hu úra­zo­vé­ho de­ja ok­rem iné­ho uvied­li, že  vzhľa­dom na cha­rak­ter po­ra­ne­ní zis­te­ných na te­le me­no­va­né­ho pri pit­ve, la­bo­ra­tór­ne vy­šet­re­nia bio­lo­gic­ké­ho ma­te­riá­lu od­ob­ra­té­ho pri pit­ve, vrá­ta­ne toxiko­lo­gic­ké­ho vy­šet­re­nia  a vy­šet­re­né okol­nos­ti  vy­plý­va­jú­ce zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu, kto­rý bol znal­com pos­kyt­nu­tý k vy­pra­co­va­niu zna­lec­ké­ho po­sud­ku,   zra­ne­nia zis­te­né na te­le NE­BOHÉHO pri pit­ve  jed­noz­nač­ne ne­nas­ved­čo­va­li na pou­ži­tie kon­krét­ne­ho pred­me­tu ale­bo pou­ži­tie ná­si­lia zo stra­ny inej oso­by kon­krét­nym spô­so­bom, resp. na  se­baob­ra­nu me­no­va­né­ho pred úto­kom zo stra­ny inej oso­by. Zra­ne­nia NE­BOHÉHO mo­hol utr­pieť opa­ko­va­ný­mi ná­hod­ný­mi pád­mi pri do­me aj v pries­to­roch do­mu. Prí­tom­nosť lie­kov zo sku­pi­ny anti­dep­re­sív (Tra­zo­dón, Ci­ta­lop­ram) v kr­vi me­no­va­né­ho v lie­čeb­nej dáv­ke zod­po­ve­dá lie­ko­vej anam­né­ze zom­re­lé­ho z dos­tup­nej zdra­vot­nej do­ku­men­tá­cie, pod­ľa kto­rej sa dl­ho­do­bo lie­čil na dep­re­sív­nu po­ru­chu.

V zmys­le § 2 ods. 10 Tres­tné­ho po­riad­ku: „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie. Dô­ka­zy ob­sta­rá­va­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti. Prá­vo ob­sta­rá­vať dô­ka­zy ma­jú aj stra­ny. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňu­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech, a v oboch sme­roch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie.“

Pod­ľa § 2 ods. 12 Tres­tné­ho po­riad­ku: „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne ne­zá­vis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.“

V zmys­le § 201 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku: „Po­li­cajt pos­tu­pu­je vo vy­šet­ro­va­ní ale­bo skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní tak, aby čo naj­rý­chlej­šie za­do­vá­žil pod­kla­dy na ob­jas­ne­nie skut­ku v roz­sa­hu pot­reb­nom  na po­sú­de­nie prí­pa­du a zis­te­nie pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu“

Pod­ľa § 215 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku „Pro­ku­rá­tor za­sta­ví tres­tné stí­ha­nie: písm. b) nie je ten­to sku­tok tres­tným či­nom a nie je dô­vod na pos­tú­pe­nie ve­ci.“ ods. 4 „Za­sta­viť tres­tné stí­ha­nie pod­ľa ods. 1 je op­ráv­ne­ný aj po­li­cajt, ak ne­bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie

V zmys­le § 8 Tres­tné­ho zá­ko­na: „Trest­ný čin je proti­práv­ny čin, kto­ré­ho zna­ky sú uve­de­né v tom­to zá­ko­ne, ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak.“

Pod­ľa § 15 Tres­tné­ho zá­ko­na: „trest­ný čin je spá­cha­ný úmy­sel­ne, ak pá­cha­teľ a)chcel spô­so­bom uve­de­ným v tom­to zá­ko­ne po­ru­šiť ale­bo oh­ro­ziť zá­ujem chrá­ne­ný v tom­to zá­ko­ne písm. b) ve­del, že svo­jim ko­na­ním mô­že ta­ké po­ru­še­nie ale­bo oh­ro­ze­nie spô­so­biť a pre prí­pad, že ho spô­so­bí, bol s tým uz­ro­zu­me­ný.“

V zmys­le § 17 Tres­tné­ho zá­ko­na: „Pre tres­tnosť či­nu spá­cha­né­ho fy­zic­kou oso­bou tre­ba úmy­sel­né za­vi­ne­nie, ak ten­to zá­kon vy­slo­ve­ne neus­ta­no­vu­je, že sta­čí za­vi­ne­nie z ned­ban­li­vos­ti.“

V zmys­le § 139 ods. 1 písm. e) Tres­tné­ho zá­ko­na tj. „oso­bou vy­ššie­ho ve­ku“ kto­rou sa ro­zu­mie: „oso­ba star­šia ako šes­ťde­siat ro­kov“ (§ 127 ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na).

V zmys­le § 147 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku „kto v úmys­le spô­so­biť váž­nu uj­mu na zdra­ví iné­mu z ned­ban­li­vos­ti spô­so­bí smrť, pot­res­tá sa....“

V zmys­le § 149 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na „kto iné­mu z ned­ban­li­vos­ti spô­so­bí smrť, pot­res­tá sa...“ pod­ľa ods. 2  „ak spá­cha čin uve­de­ný v ods. 1“ pod­ľa písm. b) „na chrá­ne­nej oso­be“.

Vy­šet­ro­va­teľ uvá­dza, že z hľa­dis­ka zna­lec­ké­ho skú­ma­nia z od­bo­ru Zdra­vot­níc­tvo, ne­bo­lo mož­né vy­ho­to­ve­nie jed­noz­nač­né­ho zá­ve­ru o vy­lú­če­ní cu­dzieho za­vi­ne­nia. Vzhľa­dom k uve­de­nej sku­toč­nos­ti ako aj s pri­hliad­nu­tím na ab­sen­ciu pria­mych sve­dec­kých vý­po­ve­dí nie je mož­né s ur­či­tos­ťou zos­ta­viť prie­beh uda­los­tí bez­pros­tred­ne pred úmr­tím, av­šak z hľa­dis­ka za­bez­pe­če­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov mož­no čias­toč­ne re­konštruo­vať prie­beh uda­los­ti zo dňa XX.XX.XXXX. Ne­re­konštruo­va­teľ­né čas­ti de­ja je mož­né na zá­kla­de lo­gic­kých úvah, resp. hypo­téz dopl­niť a vy­tvo­riť tak naj­prav­de­po­dob­nej­ší hypo­te­tic­ký pred­pok­lad o prie­be­hu uda­los­tí. Na dru­hej stra­ne je pot­reb­né uviesť, že ho­ci sa­mot­né lo­gic­ké nás­tro­je pred­sta­vu­jú zdroj poz­nat­kov, nie sú sa­mi o se­be schop­né spo­ľah­li­vo a jed­noz­nač­ne kom­pen­zo­vať „hlu­ché“ mies­ta z hľa­dis­ka za­bez­pe­če­ných dô­ka­zov a pre­to je pred ap­li­ká­ciou tých­to me­tód pot­reb­né upria­miť na ich niž­šiu  spo­ľah­li­vosť aj mož­nosť, že jed­not­li­vé zá­ve­ry ne­mu­sia byť v ur­či­tých as­pek­toch v sú­la­de s fak­tic­kým sta­vom či prie­be­hom de­ja. Vy­šet­ro­va­teľ v uve­de­ných prí­pa­doch bu­de pou­ka­zo­vať na re­le­van­tnosť resp. va­li­di­tu lo­gic­kých úsud­kov. Na­priek uve­de­ným ne­dos­tat­kom je vy­šet­ro­va­teľ po­vin­ný v tres­tnom ko­na­ní na zá­kla­de voľ­nej úva­hy po­sú­diť všet­ky dô­kaz­né pros­tried­ky sa­mos­tat­ne ako aj vo vzá­jom­ných sú­vis­los­tiach a vo ve­ci vy­dať ná­le­ži­té roz­hod­nu­tie. Vy­šet­ro­va­teľ podtr­hu­je, že uve­de­ný prie­beh je vy­pra­co­va­ný len pre úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia a to naj­mä s cie­ľom pri­jať zá­ver: či mož­no na zá­kla­de dô­kaz­ných pros­tried­kov ako ob­hliad­ky mies­ta či­nu, sve­dec­ké vý­po­ve­de a zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia ako aj lo­gic­ký­mi úsud­ka­mi dôjsť k tres­tnop­ráv­ne re­le­van­tné­mu zá­ve­ru, či k úmr­tiu moh­lo resp. ne­moh­lo dôjsť cu­dzím za­vi­ne­ním. Vy­šet­ro­va­teľ tak­tiež uvá­dza, že v tres­tnom ko­na­ní bo­li po­sú­de­né via­ce­ré va­rian­ty prie­be­hu skut­ku, av­šak z tres­tnop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka je nut­né vy­spo­ria­da­nie sa prá­ve s naj­prav­de­po­dob­nej­ším va­rian­tom prie­be­hu skut­ku, kto­rý vy­chá­dza zo sta­ros­tli­vé­ho, dôs­led­né­ho a riad­ne­ho po­sú­de­nia všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du.

Na zá­kla­de za­bez­pe­če­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov a to zna­lec­kých po­sud­kov z od­bo­ru súd­ne­ho le­kár­stva, ob­hlia­dok a tak­tiež sve­dec­kých vý­po­ve­dí, mož­no naj­prav­de­po­dob­nej­šie po­pí­sať deň pred úmr­tím nas­le­dov­ne. Dňa XX.XX.XXXX v ča­se o cca XX.XX hod. p. NE­BOHÝ vstá­va z dô­vo­du nut­nej náv­šte­vy u le­ká­ra v X. V uve­de­ný deň je sil­ná po­ľa­do­vi­ca. V ča­se o XX.XX hod. ab­sol­vu­je le­kár­sku pre­hliad­ku u MUDr. LEKÁR v X, kde sa sťa­žu­je na bo­lesť z pre­chlad­nu­tia v drie­ko­vej čas­ti chr­bti­ce. Na spia­toč­nej ces­te sa v ča­se oko­lo XX.XX hod. sna­ží o prep­ra­vu do ob­ce X. V ča­se me­dzi XX.XX až XX.XX hod. sa na­chá­dza spo­lu so SVED­KOM VII na auto­bu­so­vej zá­stav­ke v X, kde sa spo­loč­ne ka­ma­rát­skym zve­ze­ním dos­ta­nú v ča­se oko­lo XX.XX až XX.XX hod.  k bu­do­ve  X, kde p. NE­BOHÝ stre­tá­va sved­ka SVE­DOK V, s kto­rým sa poz­dra­via a  nás­led­ne sa už sám od­obe­rá po uli­ci X do svoj­ho do­mu. Krát­ko po obe­de sa pán NE­BOHÝ už v do­má­com ob­le­če­ní za­sta­ví u sved­ka SVE­DOK VI, u kto­ré­ho na­ku­pu­je ok­rem iné­ho aj kon­zer­vu pre mač­ku. V pres­ne ne­zis­te­nom ča­se po obe­de sa p. NE­BOHÝ dos­tá­va na dvor svoj­ho ro­din­né­ho do­mu. Naj­prav­de­po­dob­nej­šie v tom­to ča­se si od brá­ny, po sil­ne zľa­do­va­te­nom scho­dis­ku, be­rie práz­dnu plas­to­vú smet­nú bed­ňu ako cho­dít­ko, na­koľ­ko v tom ča­se má obu­té tzv. kroxy. Zo smet­nej bed­ne sní­ma ve­ko, kto­ré ne­chá­va pri brá­ne. Kľú­če pod­ľa zvy­ku po­ne­chá­va v brá­ne. Nás­led­ne sa dos­tá­va spo­lu s bed­ňou do vy­vý­še­né­ho pit­vo­ra, kde bed­ňu po­ne­chá­va. V poo­bed­ných ho­di­nách sa po­hy­bu­je po do­me, za­pne te­le­ví­ziu, je slad­ké po­chu­ti­ny. Naj­prav­de­po­dob­nej­ší v po­po­lud­ňaj­ších ho­di­nách je nú­te­ný za­pnúť svet­lo v kú­peľ­ni, kto­ré ne­chá­va za­pnu­té. Pri­jí­ma lie­ky, naj­prav­de­po­dob­nej­šie v ku­chy­ni, kde tak­tiež po­ne­chá­va za­pnu­té svet­lo. Len od­ha­do­va­ne v ča­se oko­lo XX.XX hod. ide me­no­va­ný na dvor ro­din­né­ho do­mu, pri­čom si opäť obu­je kroxy a na hla­vu si dá­va čiap­ku, oblie­ka si tma­vo­ze­le­nú mi­ki­nu. Po vý­cho­de z do­mu sa naj­prav­de­po­dob­nej­šie od­obe­rá k brá­ne, kde na ve­ko smet­nej bed­ne uk­la­dá ot­vo­re­nú kon­zer­vu pre mač­ky. Nás­led­ne sa pre­su­nie do za­dnej čas­ti dvo­ra po chod­ní­ku, kto­rý je v tom ča­se úpl­ne zľa­do­va­te­ný a v mier­nom sklo­ne, pri­čom sa dos­tá­va do pries­to­ru šo­py, kde za­pí­na svet­lo a zrej­me ide nakŕmiť psa, kto­rý je v oh­ra­de v za­dnej čas­ti dvo­ru. Zo šo­py be­rie so se­bou kus ry­že. Prib­liž­ne cca 2 m od vý­cho­du zo šo­py, sa na zľa­do­va­te­nom chod­ní­ku poš­myk­ne a pa­dá na chr­bá,t pri­čom utr­pí sil­ný, tu­pý úder do ob­las­ti te­me­na hla­vy, kto­rý je prek­ry­tý čiap­kou. Pri pá­de roz­sy­pe ry­žu. Po tom­to pá­de me­no­va­ný strá­ca ve­do­mie na pres­ne ne­zis­te­ný čas. Po­by­tom me­no­va­né­ho na zľa­do­va­te­nom povr­chu do­chá­dza k čias­toč­né­mu pod­chla­de­niu. Ná­raz spô­so­bí ťaž­ké zra­ne­nie a to roz­siah­lu frak­tú­ra zá­hlav­nej kos­ti, kto­rá však ne­vied­la k von­kaj­šie­mu kr­vá­ca­niu. Po ur­či­tom ča­se me­no­va­ný na­be­rá ve­do­mie, vstá­va zrej­me pre­va­le­ním na bok, kde vzhľa­dom k po­ra­ne­niu hla­vy nas­tá­va dá­via­ci ref­lex a do­chá­dza k vy­vr­hnu­tiu ob­sa­hu ža­lúd­ka. Na mies­te pá­du za­ne­chá­va čiap­ku. Sil­ne ot­ra­se­ný po pá­de sa po­kú­ša dos­tať do do­mu, pri­čom pri stra­te koor­di­ná­cie prevr­há­va sto­jan na kve­ty v pit­vo­re a str­há­va ok­ras­ný ob­raz na ste­ne pit­vo­ra  a zva­ľu­je pred­tým ulo­že­nú smet­nú bed­ňu, pri­čom si zo­bú­va ľa­vú kroxu. Nás­led­ne pre­chá­dza do chod­by, kde si spô­so­bu­je bo­les­ti­vé zra­ne­nie pal­ca ľa­vej no­hy, za­tiaľ nekr­va­vé­ho, nás­led­ne sa po­tá­ca a pre­lia­ču­je plas­to­vé ob­lo­že­nie ste­ny chod­by. Sil­ne ot­ra­se­ný sa dos­tá­va až do spal­ne, kde si sa­dá na po­hov­ku pred za­pnu­tý te­le­ví­zor a de­zo­rien­to­va­ne si zo­bú­va pra­vú kroxu. Nie je mož­né pres­ne uviesť dĺžku toh­to po­by­tu, av­šak po­mer­ne sko­ro sa pre­ja­ví nás­le­dok roz­sia­hlej frak­tú­ry le­beč­ných kos­tí a tlak spô­so­bí náh­le kr­vá­ca­nie cez nos v po­mer­ne in­ten­zív­nom roz­sa­hu. Me­no­va­ný sa sna­ží o za­me­dzenie kr­vá­ca­nia pril­ože­ním pap­ló­nu a zrej­me sa po­kú­ša dos­tať z mies­tnos­ti von, je mož­né že k mo­bil­né­mu te­le­fó­nu ulo­že­né­mu v chod­be. Pri sna­he o pos­ta­ve­nie sa, do­chá­dza k sil­né­mu pá­du dop­re­du, pri­čom me­no­va­ný utr­pí zra­ne­nie v pra­vej spán­ko­vej čas­ti. Uve­de­né zra­ne­nie spô­so­bu­je sil­né kr­vá­ca­nie. Nás­led­ne sa me­no­va­ný opa­ko­va­ne po­kú­ša vstať pri­čom sa zá­ro­veň od­obe­rá do obý­va­cej iz­by, kde na po­me­dzí do­chá­dza k ďal­šie­mu pá­du me­no­va­né­ho a to na prah me­dzi spál­ňou a obý­va­cou mies­tnos­ťou, kto­ré spô­so­bu­je zra­ne­nie v ob­las­ti pe­ry a ľa­vej čas­ti hor­né­ho lí­ca s nás­led­ným sil­ným kr­vá­ca­ním. V tej­to si­tuá­cií sa me­no­va­ný sna­ží o opo­ru pri vstá­va­ní a zva­ľu­je sto­lič­ku v obý­va­cej iz­be. Nás­led­ne sa po via­ce­rých váž­nych zra­ne­niach prevr­há­va späť do spál­ne, kde pa­dá do po­zí­cie na chr­bte. V tom­to ča­se do­chá­dza k poš­pi­ne­niu. Me­no­va­ný sa po­kú­ša o opo­ru svo­jej hla­vy o blíz­ku skri­ňu a sna­ží sa dos­tať do po­zí­cie se­du, pri­čom si po­su­nom sťa­hu­je tep­lá­ko­vé no­ha­vi­ce. Nás­led­ne do­siah­ne opo­ru hla­vy a zá­ro­veň po­zí­ciu v kto­rej bol náj­de­ný ako ne­bo­hý. Bez­pros­tred­nou prí­či­nou smr­ti bol poú­ra­zo­vý opuch moz­gu pri vnút­ro­le­beč­nom po­ra­de­ní a kr­vá­ca­ní z po­ra­ne­ní hla­vy, pri­čom čas smr­ti bol znal­com sta­no­ve­ný na XX.XX až XX.XX hod.

Z hľa­dis­ka tres­tnop­ráv­ne­ho po­sú­de­nia mož­no po­va­žo­vať za roz­ho­du­jú­ce zra­ne­nie za­dnej čas­ti te­me­na, tu­pou si­lou bez kr­vá­ca­nia, kto­ré mož­no vy­svet­liť pá­dom na ľad v čiap­ke. Ďal­ším roz­hod­ným oka­mi­hom je čias­toč­né pod­chla­de­nie kon­ča­tín, ku kto­ré­mu mož­no uviesť, že k ne­mu ne­moh­lo dôjsť v inter­iéri vy­ku­ro­va­né­ho do­mu. Uve­de­ný stav pou­ka­zu­je na sku­toč­nosť, že zra­ne­nie, kto­ré vie­dlo k úmr­tiu vznik­lo v exte­rié­ri. Tak­tiež mož­no uviesť, že krv bo­la náj­de­ná je­di­ne v spál­ni a obý­va­cej mies­tnos­ti čo in­di­ku­je, že kr­vá­ca­jú­ce zra­ne­nia ne­bo­li tran­zit­né a doš­lo k nim len v pries­to­re tých­to mies­tnos­tí. Po­zos­ta­lý­mi pou­ká­za­né sku­toč­nos­ti tý­ka­jú­ce sa po­doz­re­ní ako napr. ru­ka­vi­ce náj­de­né v ro­din­nom do­me ozna­če­né ako cu­dzie, žl­tá plas­to­vá met­lič­ka so sto­pa­mi kr­vi pri psom ko­ter­ci a tak­tiež ab­sen­cia fi­nan­čných pros­tried­kov ma­jú z hľa­dis­ka do­ka­zo­va­nia lo­gic­ké vy­svet­le­nie. Zna­lec­kým skú­ma­ním spo­me­nu­tých ru­ka­víc bo­lo, zis­te­né, že ich uží­va­te­ľom bol jed­noz­nač­ne ne­bo­hý. Bio­lo­gic­ký ma­te­riál na žl­tej plas­to­vej met­lič­ke bol tak­tiež iden­ti­fi­ko­va­ný ako ne­bo­hé­ho, pri­čom je pot­reb­né uviesť, že s naj­väč­šou prav­de­po­dob­nos­ťou je star­šie­ho dá­ta a zrej­me po­chá­dza z kož­nej od­re­ni­ny pal­ca pra­vej ru­ky. Lo­gic­kým zá­ve­rom tak­tiež mož­no vy­lú­čiť skut­ko­vý dej, že ne­bo­hý naj­skôr pa­dol na zľa­do­va­te­ný chod­ník v exte­rié­ri, nás­led­ne sa pre­su­nie dov­nút­ra, za­tiaľ čo dom­ne­lý pá­cha­teľ vy­hľa­dá na po­zem­ku ne­bo­hé­ho útoč­né te­le­so, plas­to­vú met­lič­ku, s kto­rou po tom, čo ne­bo­hý za­čal v inter­iéry kr­vá­cať 1 x udrie ne­bo­hé­ho met­lič­kou do ob­las­ti tvá­re, nás­led­ne z mies­ta od­íde a met­lič­ku po­ne­chá pri psom ko­ter­ci v za­dnej čas­ti dvo­ra. Tak­tiež je lo­gic­kým zá­ve­rom mož­né vy­vrá­tiť dom­nien­ku, že met­lič­ka bo­la zra­ňu­jú­cim pred­me­tom a to z dô­vo­du, že bio­lo­gic­ký ma­te­riál bol za­zna­me­na­ný len v úpl­ne mi­ni­mál­nom roz­sa­hu a  to na rúč­ke pred­met­nej met­lič­ky,  čo by in­di­ko­va­lo, že pá­cha­teľ mu­sel ucho­piť met­lič­ku v šte­ti­no­vej čas­ti, a zá­sa­ho­vá časť nás­tro­ja by te­da bo­la sa­mot­ná rúč­ka. Ab­sen­ciu fi­nan­čných pros­tried­kov mož­no vy­svet­liť úh­ra­dou za ná­kup u SVED­KA VI a tak­tiež kon­šta­to­va­ním SVED­KYŇE III, že ne­bo­hé­mu vzhľa­dom na je­ho ži­vot­né nák­la­dy neos­tá­va­lo ve­ľa fi­nan­čných pros­tried­kov.

Zna­lec­kým skú­ma­ním mo­bil­né­ho te­le­fó­nu ne­bo­hé­ho ne­bo­li zis­te­né žiad­ne sku­toč­nos­ti, že ne­bo­hý bol v kon­tak­te s iný­mi či cu­dzí­mi oso­ba­mi, kto­ré by moh­li na­po­môcť oz­rej­me­niu ve­ci.

Zá­ve­ry vy­šet­ro­va­te­ľa o vy­lú­če­ní cu­dzieho za­vi­ne­nia čias­toč­ne pod­po­ru­je aj ab­sen­cia niek­to­rých sprie­vod­ných či cha­rak­te­ris­tic­kých dru­hov resp. ty­pov stôp. V da­nom prí­pa­de sa to tý­ka naj­mä ab­sen­cie tzv. ob­ran­ných zra­ne­ní na te­le ne­bo­hé­ho, ab­sen­cia cu­dzieho bio­lo­gic­ké­ho ma­te­riá­lu z pod nech­tov ne­bo­hé­ho, ab­sen­cia zjav­ných stop po zá­pa­se či preh­ľa­dá­va­ní v inter­iéry a exte­rié­ry, neob­vyk­lé či cha­rak­te­ris­tic­ké kr­vné sto­py vy­plý­va­jú­ce z úto­kov vo­či te­lu s pred­me­tom a pod. 

Vy­šet­ro­va­teľ zá­ve­rom kon­šta­tu­je, že pr­vot­ný zá­ver MUDr. DOK­TOR o úmr­tí bez cu­dzieho za­vi­ne­nia, na­priek rôz­ny­mi po­doz­re­niam či nez­rov­na­los­tiam ne­bo­lo mož­né v tres­tnom ko­na­ní vy­vrá­tiť a te­da mož­no po­va­žo­vať zá­ver ohlia­da­jú­ce­ho le­ká­ra za správ­ny no­ci s nes­práv­ne uve­de­nou prí­či­nou smr­ti.

S pri­hliad­nu­tím na všet­ky tie­to ho­reu­ve­de­né sku­toč­nos­ti, je za sú­čas­nej dô­kaz­nej si­tuácie zjav­né, že sku­tok pre kto­rý bo­lo ve­de­né tres­tné stí­ha­nie sa stal, av­šak nie je tres­tným či­nom a nie je dô­vod na je­ho po­sú­de­nie a to z dô­vo­du ab­sen­cie ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu, na­koľ­ko z dô­kaz­ných pros­tried­kov sa dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ne ja­ví ako preu­ká­za­né, že v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s úmr­tím ne­bo­lo zis­te­né ko­na­nie inej oso­by. Z uve­de­né­ho dô­vo­du je pot­reb­né za­sta­viť tres­tné stí­ha­nie a uve­de­né roz­hod­nu­tie vy­šet­ro­va­te­ľa je pred­met­ným uz­ne­se­ním ná­le­ži­te od­ôvod­ne­né.

Nák­la­dy zna­lec­ké­ho skú­ma­nia v tres­tnej ve­ci bo­li vo vý­ške 2.354,93,-€

Dos­lov ku ka­zuis­ti­ke:

            Autor do­vys­vet­lí ap­li­ko­va­né pos­tu­py. V pr­vom ra­de je pot­reb­né uviesť, že ap­li­ká­cia sa­mot­ných lo­gic­kých úvah vy­šet­ro­va­te­ľa v tres­tnom ko­na­ní nie je štan­dar­dná a z poh­ľa­du auto­ra je uve­de­ný „opatr­ný prís­tup“ k ap­li­ká­cií tých­to úvah na mies­te. Sám edi­tor ju vy­užil len na pre­mos­ťo­va­nie hlu­chých miest z hľa­dis­ka dô­ka­zov a v špe­ci­fic­kom ty­pe uz­ne­se­nia a v špe­ci­fic­kej dô­kaz­nej si­tuá­cií. Hlav­ným prob­lém sa­mot­nej ap­li­ká­cie uve­de­ných me­tód je tá sku­toč­nosť, že ho­ci lo­gic­ké zá­ve­ry vy­šet­ro­va­te­ľa mož­no hod­no­tiť a mož­no ich vo via­ce­rých prí­pa­doch po­va­žo­vať za správ­ne, ne­ma­jú zá­sad­nú schop­nosť auten­tic­kej re­konštruk­cie sku­toč­nos­tí a de­jov, kto­ré sa sta­li v mi­nu­los­ti. Me­dzi his­to­ric­kou mi­nu­los­ťou resp. skut­ko­vým prie­be­hom de­ja a správ­nos­ťou lo­gic­kých zá­ve­rov jed­no­du­cho ne­mož­no vy­hľa­dať kau­za­li­tu. Na­viac, ap­li­ká­ciu poz­nat­kov v po­do­be „lo­gic­kej úva­hy vy­šet­ro­va­te­ľa“ ne­mož­no sto­tož­ňo­vať s vý­ro­ko­vou lo­gi­kou, ale jed­ná sa o špe­ci­fic­ké „sub­jek­tív­ne“ zá­ve­ry vy­chá­dza­jú­ce z vlas­tnos­tí, schop­nos­tí a naj­mä skú­se­nos­tí in­di­vi­duál­ne­ho vy­šet­ro­va­te­ľa, kto­ré vy­chá­dza­jú z poz­nat­kov ap­li­kač­nej praxe a kto­ré pred­sta­vu­jú hlav­ný prís­pe­vok vy­šet­ro­va­te­ľa do tres­tné­ho ko­na­nia.

            Autor vy­lu­ču­je aký­koľ­vek po­kus o pret­lá­ča­nie tren­du sub­sti­tú­cie dô­kaz­nej nú­dze for­mou ima­gi­ná­cie vy­šet­ro­va­te­ľov. Na dru­hej stra­ne je pot­reb­né uviesť, že lo­gic­ké úva­hy vy­šet­ro­va­te­ľa ma­jú svo­je špe­ci­fic­ké mies­to v tres­tnom ko­na­ní a ne­mož­no ich v žiad­nom prí­pa­de opo­mí­nať ale­bo de­ho­nes­to­vať bez ich kva­li­fi­ko­va­né­ho vy­vrá­te­nia[1]. Autor má za to, že lo­gic­ké úva­hy sú za is­tých okol­nos­tí a pri opatr­nom a kri­tic­kom prís­tu­pe spô­so­bi­lé na pro­duk­ciu re­le­van­tných a zá­kon­ných dô­ka­zov v tres­tnom ko­na­ní. Sa­moz­rej­mos­ťou ap­li­ká­cie tých­to úvah je ná­le­ži­té oz­rej­me­nie a zdô­vod­ne­nie tých­to úvah pre pot­re­by spät­nej kon­tro­ly a pres­kú­ma­teľ­nos­ti. Lo­gic­ká úva­ha vy­šet­ro­va­te­ľa ne­má pred­sta­vo­vať tran­sport sub­jek­tív­ne­ho ná­zo­ru vy­šet­ro­va­te­ľa do tres­tné­ho ko­na­nia ale o tran­sport prak­tic­kých skú­se­nos­tí a zruč­nos­tí or­gá­nov čin­ných v tres­tnom pri vy­hod­no­co­va­ní dô­ka­zov a ako ta­ké mu­sia spĺňať ná­le­ži­tos­ti zá­kon­nos­ti.

Prehl­bo­va­nie dô­kaz­nej nú­dze?

            Na zá­ver si autor do­vo­lí pre­zen­to­vať súk­rom­ný ná­zor na pro­ces eró­zie, ale­bo ak chce­te úmy­sel­né­ho prehl­bo­va­nia dô­kaz­nej nú­dze v tres­tnom ko­na­ní. Tak ako je zjav­né, že je pro­ti pl­ne auto­ma­ti­zo­va­né­mu tran­sfe­ru úsud­ku vy­šet­ro­va­te­ľov do tres­tné­ho ko­na­nia, rád by za­rea­go­val aj na opač­ný extrém.

Na pod­kla­de me­dia­li­zo­va­ných in­for­má­cií, ale aj proti­chod­ných prís­tu­pov OČTK a sú­dov k vy­hod­no­te­niu dô­ka­zov mož­no uviesť, že sa nie len v práv­nej ob­ci ot­vá­ra fi­lo­zo­fic­ko-práv­na otáz­ka mie­ry is­to­ty, kto­rú OČTK ale­bo súd mu­sí na­do­bud­núť, aby po­doz­ri­vé­ho/pá­cha­te­ľa uz­nal vin­ným za tres­tnú čin­nosť[2]. V niek­to­rých prí­pa­doch má to­tiž pos­ta­čo­vať k vy­hod­no­te­niu či od­sú­de­niu tvr­de­nie pro­ti tvr­de­niu[3], av­šak v iných prí­pa­doch, ob­raz­ne po­ve­da­né ne­po­mô­že, ani keď sa priz­ná vrah, le­bo len sa­mot­né priz­na­nie nie je dos­ta­ču­jú­ce a mu­sí byť spre­vá­dza­né aj ďal­ší­mi zá­sad­ný­mi dô­kaz­ný­mi pros­tried­ka­mi. V dneš­nej pos­tra­cio­nál­nej do­be si na­po­div dr­ží re­la­tiv­izmus v tres­tnom ko­na­ní svo­je mies­to a žiaľ aj pri vy­hod­no­co­va­ní dô­ka­zov. Pod­ľa toh­to re­la­ti­viz­mu žiad­ny dô­kaz nie je „ko­run­ný“ a všet­ky dô­ka­zy je ne­vyh­nut­né vý­kla­dom „oz­rej­miť“. Z poh­ľa­du auto­ra však ma­jú dô­ka­zy pro­du­ko­vať v pr­vom ra­de fak­ty a tie nás­led­ne prib­li­žu­jú prie­beh sa­mot­né­ho de­ja. Tie­to fak­ty či poz­nat­ky, sí­ce mož­no  ko­men­to­vať, av­šak ten­to „ko­men­tár“ ne­mož­no po­va­žo­vať za sa­mot­ný fakt. Autor si do­vo­lí kri­ti­ku fak­tog­ra­fic­ké­ho re­la­ti­viz­mu v tres­tnom ko­na­ní. Uve­de­ný, nad lo­gic­kú mie­ru, kri­tic­ký prís­tup k hod­no­te­niu dô­kaz­ných pros­tried­kov a ich re­la­ti­vi­zá­cia ve­die ku sta­vu, že ne­pria­me dô­ka­zy v tres­tnom ko­na­ní ab­so­lút­ne strá­ca­jú re­le­van­tnosť a va­li­di­tu a z pria­mych dô­ka­zov sa stá­va­jú dopl­nko­vé dô­kaz­né pros­tried­ky, kto­ré „pod­ľa pot­re­by“ mož­no brať do úva­hy, sa­moz­rej­me v zá­vis­los­ti od prí­pa­du, pri­čom naj­dô­le­ži­tej­ším „dô­ka­zom“ sú aké­koľ­vek tvr­de­nia preu­ka­zu­jú­ce ne­vi­nu po­doz­ri­vé­ho, hoc aj tie, kto­ré ne­mož­no ve­ri­fi­ko­vať[4].

Pod­ľa ná­zo­ru auto­ra, tres­tné ko­na­nie ob­sa­hu­je, re­gu­lá­to­ry zá­kon­nej(správ­nej) „mie­ry is­to­ty“ ale­bo lep­šie po­ve­da­né „kva­li­ty is­to­ty“. Pr­vým je sa­mot­ný for­mál­ny cha­rak­ter tres­tné­ho ko­na­nia, kto­rý už od za­čiat­ku tres­tné­ho ko­na­nia jed­nak br­zdí, ale vy­ko­ná­va aj fun­kčnú se­lek­ciu dô­kaz­ných pros­tried­kov, dru­hým je od­bor­ná eru­do­va­nosť a mo­rál­na in­teg­ri­ta per­so­nál­ne­ho apa­rá­tu na úse­ku tres­tné­ho ko­na­nia. Prá­ve zlep­šo­va­nie dru­hé­ho, dvoj­zlož­ko­vé­ho re­gu­lá­to­ra po­va­žu­je autor na zá­klad hrá­dze pro­ti vý­kla­do­vé­mu re­la­ti­viz­mu. Pod­ľa súk­rom­né­ho pos­tre­hu auto­ra ma­jú naj­väč­ší prob­lém s po­sú­de­ním „kva­li­ty is­to­ty“ oso­by, kto­ré buď ne­dis­po­nu­jú dos­ta­toč­nou mo­rál­nou in­teg­ri­tou ale­bo nao­pak dis­po­nu­jú len ne­dos­ta­toč­nou od­bor­nou úrov­ňou.

Autor zá­ve­reč­nou poz­nám­kou ape­lo­val na triez­vy prís­tup k vy­hod­no­co­va­niu dô­kaz­ných pros­tried­kov.

 

Diskusia