Núdzový stav nie je žiaden kolotoč! - 1. časť

Publikované: 16. 11. 2020, čítané: 919 krát
 

 

Auto­ri: JUDr. Du­šan Ďurík

            Mgr. Pe­ter Ver­na­rec

 

Nú­dzo­vý stav nie je žia­den ko­lo­toč! – 1. časť

Uz­ne­se­ním vlá­dy SR č. 587 z 30.9.2020 bol k 1.10.2020 vy­hlá­se­ný nú­dzo­vý stav na pos­tih­nu­tom úze­mí SR na ob­do­bie 45 dní, čím mal nú­dzo­vý stav skon­čiť k 14.11.2020. Eš­te pred­tým, než vlá­da roz­hod­la o predĺže­ní nú­dzo­vé­ho sta­vu o ďal­ších 45 dní (11.11.2020), v mé­diách sa ob­ja­vi­la in­for­má­cia, že ús­tred­ný krí­zo­vý štáb od­po­rú­ča vlá­de predĺžiť nú­dzo­vý stav o ďal­ších 90 dní; slo­vo roz­hod­la sa pri­tom ho­dí dať skôr do úvo­dzoviek, le­bo tech­ni­ka akou to vlá­da uro­bi­la, keď ako ke­by no­ve­li­zo­va­la práv­ny pred­pis „čís­lo 45 sa nah­rá­dza čís­lom 90“ vy­vo­lá­va váž­ne po­chyb­nos­ti o tom, či vô­bec má ten­to akt vlá­dy po­va­hu riad­ne­ho roz­hod­nu­tia, ale­bo je to opäť len ďal­ší v po­ra­dí zmä­toč­ných úko­nov.

Pod­ľa čl. 5 ods. 1 a 2 ús­tav­né­ho zá­ko­na č. 277/2002 Z. z. o bez­peč­nos­ti štá­tu v ča­se voj­ny, voj­no­vé­ho a vý­ni­moč­né­ho sta­vu:

(1) Nú­dzo­vý stav mô­že vlá­da vy­hlá­siť len za pod­mien­ky, že doš­lo ale­bo bez­pros­tred­ne hro­zí, že dôj­de k oh­ro­ze­niu ži­vo­ta a zdra­via osôb, a to aj v prí­čin­nej sú­vis­los­ti so vzni­kom pan­dé­mie, ži­vot­né­ho pros­tre­dia ale­bo k oh­ro­ze­niu znač­ných ma­jet­ko­vých hod­nôt v dôs­led­ku ži­vel­nej poh­ro­my, ka­tas­tro­fy, prie­my­sel­nej, dop­rav­nej ale­bo inej pre­vádz­ko­vej ha­vá­rie; nú­dzo­vý stav mož­no vy­hlá­siť len na pos­tih­nu­tom ale­bo na bez­pros­tred­ne oh­ro­ze­nom úze­mí.

 (2) Nú­dzo­vý stav mož­no vy­hlá­siť v ne­vyh­nut­nom roz­sa­hu a na ne­vyh­nut­ný čas, naj­dlh­šie na 90 dní.

Ci­to­va­né zne­nie ús­tav­né­ho zá­ko­na expli­cit­ne neup­ra­vu­je mož­nosť vy­hlá­se­ný nú­dzo­vý stav predĺžiť. Up­ra­vu­je iba maximál­nu do­bu, na kto­rú mô­že byť nú­dzo­vý stav vy­hlá­se­ný. Na­priek predĺže­niu nú­dzo­vé­ho sta­vu o 45 dní, čo mož­no po­va­žo­vať stá­le za predĺže­nie nú­dzo­vé­ho sta­vu v rám­ci maximál­ne prí­pus­tnej do­by 90 dní, vy­ná­ra sa otáz­ka, čo v prí­pa­de, ak predĺže­ný nú­dzo­vý stav up­ly­nie? Bu­de mož­né vy­hlá­siť nú­dzo­vý stav opä­tov­ne?

Vy­chá­dza­me prá­ve z od­po­rú­ča­nia ús­tred­né­ho krí­zo­vé­ho štá­bu, kto­rý od­po­rú­čal vlá­de SR, aby nú­dzo­vý stav predĺži­la o ďal­ších 90 dní, čo, ako sa dom­nie­va­me, nie je prí­pus­tné, a to jed­nak for­mál­ne, keď­že tá­to mož­nosť predĺže­nia (na roz­diel od nap­rík­lad vý­ni­moč­né­ho sta­vu, kde je v zá­ko­ne expli­cit­ne vy­jad­re­né, že vý­ni­moč­ný stav mož­no predĺžiť, av­šak aj tu je maximum tr­va­nia 90 dní) nie je v ús­tav­nom zá­ko­ne vy­jad­re­ná. Už ja­zy­ko­vým vý­kla­dom (ako vý­cho­dis­ko­vým vý­kla­do­vým pra­vid­lom) us­ta­no­ve­ní ús­tav­né­ho zá­ko­na mož­no dos­pieť k zá­ve­ru, že nú­dzo­vý stav ne­mož­no predĺžiť na viac ako 90 dní, a te­da, že nú­dzo­vý stav mô­že tr­vať naj­viac 90 dní.

Vlá­da SR v tej­to sú­vis­los­ti eš­te v jú­ni 2020 uva­žo­va­la o tzv. „zno­vu­vyh­lá­se­ní“ nú­dzo­vé­ho sta­vu, a to v nad­väz­nos­ti na pr­vé vy­hlá­se­nie nú­dzo­vé­ho sta­vu v tom­to ro­ku v sú­vis­los­ti s pan­dé­miou CO­VID-19, keď sa pred­se­da vlá­dy SR vy­jad­ril v tom zmys­le, že „sta­čí poč­kať mi­nú­tu a nú­dzo­vý stav vy­hlá­si­me na­no­vo.“

Ta­ké­to vy­jad­re­nia vy­chá­dza­jú z hl­bo­ké­ho ne­po­cho­pe­nia da­nej práv­nej úp­ra­vy a, žiaľ, ako sa zdá aj ne­po­cho­pe­nia prin­cí­pov de­mok­ra­tic­ké­ho a práv­ne­ho štá­tu (viď naj­mä člá­nok 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky).Nú­dzo­vý stav po up­ly­nu­tí sú­čas­né­ho nú­dzo­vé­ho sta­vu by bo­lo mož­né sa­moz­rej­me vy­hlá­siť ivo vzťa­hu k inej krí­zo­vej si­tuá­cii,napr. ži­vel­nej poh­ro­me, či eko­lo­gic­kej ka­tas­tro­fe,te­da inej uda­los­ti vy­vo­lá­va­jú­cej krí­zo­vý stav, nie však vo vzťa­hu ku (tr­va­jú­cej) krí­zo­vej si­tuá­cii CO­VID-19, vo vzťa­hu ku kto­rej už bol ak­tuál­ne vy­hlá­se­ný nú­dzo­vý stav.

Nú­dzo­vým sta­vom sa:

     (i)        jed­nak po­sil­ňu­jú kom­pe­ten­cie or­gá­nov krí­zo­vé­ho ria­de­nia (pre­dov­šet­kým vlá­dy SR) na zá­kla­de oso­bit­ných práv­nych pred­pi­sov (zá­kon č. 179/2011 Z. z. o hos­po­dár­skej mo­bi­li­zá­cii a zá­kon č. 387/2002 Z. z. o ria­de­ní štá­tu v krí­zo­vých si­tuáciách mi­mo ča­su voj­ny);

    (ii)        jed­nak op­ráv­ňu­jú štát­ne or­gá­ny k šir­šie­mu zá­sa­hu do zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd jed­not­liv­cov.

Úče­lom zá­ko­no­dar­cu, resp. ús­ta­vo­dar­cu (keď­že ideo ús­tav­ný zá­kon) bo­lo úp­ra­vou nú­dzo­vé­ho sta­vu do­čas­ne a v nut­nom roz­sa­hu po­sil­niť kom­pe­ten­cie štát­nych or­gá­nov na úkor zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd, a to za úče­lom od­vrá­te­nia krí­zo­vej si­tuácie, kto­rá nas­ta­la na ur­či­tom úze­mí. Aby zá­sah do zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd ne­bol úpl­ne bez­bre­hý, ús­ta­vo­dar­ca up­ra­vil dve zá­klad­né pod­mien­ky vy­hlá­se­né­ho nú­dzo­vé­ho sta­vu, a to aby ten­to bol vy­hlá­se­ný v ne­vyh­nut­nom roz­sa­hu a na ne­vyh­nut­ný čas, naj­viac však na 90 dní.Úpra­vou kon­krét­ne­ho ča­so­vé­ho rám­ca tak ús­ta­vo­dar­ca pred­pok­la­dal, že štát­ne or­gá­ny v da­nom ča­se vy­ko­na­jú ne­vyh­nut­né efek­tív­ne opat­re­nia na od­vrá­te­nie krí­zo­vej si­tuácie, pri­čom 90 dní po­va­žo­val za op­ti­mál­ny ča­so­vý rá­mec na do­siah­nu­tie da­né­ho úče­lu.

Špe­ku­lá­cie oh­ľa­dom opa­ko­va­né­ho vy­hla­so­va­nia nú­dzo­vé­ho sta­vu, a to do­kon­ca bez aké­ho­koľ­vek ča­so­vé­ho ob­me­dzenia, sa zrej­me opie­ra­jú o chyb­ný ná­zor, že v práv­nom po­riad­ku ne­má­me žia­den ob­dob­ný in­šti­tút, kto­rým by bo­lo mož­né rie­šiť da­nú krí­zo­vú si­tuáciu, na­koľ­ko ús­ta­vo­dar­ca pri pri­jí­ma­ní ús­tav­né­ho zá­ko­na ne­po­čí­tal s tým, že mô­že nas­tať si­tuácia, kto­rú svet pre­ží­va dnes. S uve­de­ným sa však ne­mož­no sto­tož­niť, a už vô­bec pri­jí­mať ako vý­ho­vor­ku a zá­mien­ku na predl­žo­va­nie nú­dzo­vé­ho sta­vu, kto­rý - ako vy­plý­va z ús­tav­né­ho zá­ko­na a je­ho úče­lu, ne­mož­no v sú­vis­los­ti s kon­krét­nou krí­zo­vou si­tuáciou spô­so­bom, aký zva­žu­je vlá­da, tak­to predl­žo­vať. Slo­ven­ská re­pub­li­ka je stá­le práv­nym a de­mok­ra­tic­kým štá­tom (člá­nok 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky), nie to­ta­lit­ným re­ži­mom. Na­vy­še, už i anti­cké rím­ske prá­vo poz­na­lo in­šti­tút tzv. di­ktá­to­ra (ne­za­mie­ňať s no­vo­do­bý­mi sa­moz­van­ca­mi ako Hit­ler, Sta­lin a pod., iš­lo o riad­ny or­gán re­pub­li­ky), kto­rý v ča­se ne­bez­pe­čen­stva rím­skej re­pub­li­ky hro­zia­ce­ho zvnút­ra či zvon­ku prev­zal v kra­ji­ne moc (bol se­ná­tom schvá­le­ný a kon­zu­lom po­ve­re­ný mi­mo­riad­ny­mi prá­vo­mo­ca­mi), av­šak to len na ob­do­bie polro­ka, te­da opäť na ur­či­tý ča­so­vo vy­me­dze­ný rá­mec, kto­rý mal rov­na­kýú­čel, ako má ča­so­vé ob­me­dzenie nú­dzo­vé­ho sta­vu u nás, a te­da pred­pok­lad, že v rám­ci uve­de­né­ho ob­do­bia bu­dú pri­ja­té efek­tív­ne mi­mo­riad­ne opat­re­nia na od­vrá­te­nie toh­to ne­bez­pe­čen­stva. Už anti­ckí Ri­ma­nia te­da bo­li v tom­to sme­re dos­ta­toč­ne oboz­ret­ní a prá­ve nes­kor­ší ko­niec ich re­pub­li­ky je me­men­tom pre nás, že ak stra­tí­me os­tra­ži­tosť (ako ju na­po­kon stra­ti­li Ri­ma­nia), stra­tí­me aj re­pub­li­ku (ako sa to sta­lo Ri­ma­nom) a jej de­mok­ra­tic­ký a práv­ny cha­rak­ter; his­to­ria ma­gis­tra vi­tae.

V sú­vis­los­ti s dom­ne­lou „ne­do­ko­na­los­ťou“ práv­nej úp­ra­vy sa v mé­diách ob­ja­vi­li vy­hlá­se­nia čle­nov vlá­dy SR, že vlá­da prip­ra­vu­je no­ve­lu ús­tav­né­ho zá­ko­na, kto­rá by ma­la ten­to dom­ne­lý ne­dos­ta­tok v ús­tav­nom zá­ko­ne od­strá­niť. Aká­koľ­vek ini­cia­tí­va ta­ké­ho­to ty­pu však už vo svo­jom zá­rod­ku mô­že byť proti­ús­tav­ná, na­koľ­ko tak nú­dzo­vý stav, ako i vý­ni­moč­ný stav pred­sta­vu­jú práv­ne re­ži­my, vy­zna­ču­jú­ce sa svo­jou do­čas­nos­ťou a ne­vyh­nut­nos­ťou. Práv­na úp­ra­va po­čí­ta­jú­ca s re­ži­mom tr­va­jú­cim čo i len rok je lá­ma­ním ús­tav­ných prin­cí­pov Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ako práv­ne­ho a de­mok­ra­tic­ké­ho štá­tu v zmys­le čl. 1 ods. 1 Ústa­vy SR.

Vý­kla­do­vým pra­vid­lom ar­gu­men­tum ad ab­sur­dum, a te­da do­ve­de­ním ve­ci k nez­my­sel­né­mu, ale lo­gic­ky správ­ne­mu zá­ve­ru, by tak nú­dzo­vý stav (či iný práv­ny re­žim, ob­sa­ho­vo to­tož­ný s nú­dzo­vým sta­vom) na Slo­ven­sku mo­hol v dôs­led­ku mož­né­ho predl­žo­va­nia ta­kým­to po­kút­nym spô­so­bom, aký zva­žu­je vlá­da, tr­vať po­koj­ne i naj­bliž­ších 10 ro­kov (i ke­by to však ma­lo byť len rok, bo­lo by to pre­lo­me­ním ús­tav­ných prin­cí­pov), keď­že stá­le nie je mož­né pred­po­ve­dať, koľ­ko bu­de CO­VID-19 krí­za reál­ne tr­vať. Vlá­da by tak kaž­dých 90 dní opä­tov­ne vy­hla­so­va­la nú­dzo­vý stav, čím by na ob­do­bie uve­de­ných 10 ro­kov (ro­ka) bol úpl­ne po­pie­ra­ný prin­cíp práv­ne­ho a de­mok­ra­tic­ké­ho štá­tu, a v ko­neč­nom dôs­led­ku i zá­klad­né ľud­ské prá­va a slo­bo­dy, čím by nas­tal stav hor­ší, ako v anti­ckej rím­skej re­pub­li­ke.

Na tom­to mies­te je vhod­né pou­ká­zať na práv­nu úp­ra­vu nú­dzo­vé­ho sta­vu v Čes­kej re­pub­li­ke, kde mož­no ba­dať prís­nej­šie pod­mien­ky vy­hla­so­va­nia nú­dzo­vé­ho sta­vu. V zmys­le čl. 5 a 6 ús­tav­né­ho zá­ko­na č. 110/1998 Sb. o bez­peč­nos­ti Čes­ké re­pub­li­ky mô­že vlá­da ČR vy­hlá­siť nú­dzo­vý stav v sú­vis­los­ti s kon­krét­nou krí­zo­vou si­tuáciou naj­dlh­šie na 30 dní, pri­čom zá­kon priz­ná­va mož­nosť uve­de­nú le­ho­tu predĺžiť, to však len za pred­chá­dza­jú­ce­ho súh­la­su Pos­la­nec­kej sne­mov­ne. Za­ují­ma­vý je i čl. 6 ods. 1 pred­met­né­ho ús­tav­né­ho zá­ko­na, pod­ľa kto­ré­ho je vlá­da ČR po­vin­ná sú­čas­ne s nú­dzo­vým sta­vom vy­me­dziť, kto­ré prá­va sta­no­ve­né v oso­bit­nom zá­ko­ne a v akom roz­sa­hu sa ob­me­dzu­jú a kto­ré po­vin­nos­ti a v akom roz­sa­hu sa uk­la­da­jú. Ústa­vo­dar­ca v Čes­kej re­pub­li­ke bol tak eš­te prís­nej­ší, keď nú­dzo­vý stav ob­me­dzil le­ho­tou 30 dní, pri­čom pod­mien­kou vy­me­dzenia ob­me­dzo­va­ných práv a uk­la­da­ných po­vin­nos­tí už v ča­se vy­hlá­se­nia nú­dzo­vé­ho sta­vu zá­ro­veň pod­čiar­kol ne­vyh­nut­nosť, ako zá­klad­ný znak nú­dzo­vé­ho sta­vu, čím zá­ro­veň rea­gu­je na po­žia­dav­ku efek­tív­ne­ho rie­še­nia krí­zo­vej si­tuácie, čo je už spo­mí­na­ným úče­lom nú­dzo­vé­ho sta­vu.

V sú­vis­los­ti so spo­mí­na­ným úče­lom nú­dzo­vé­ho sta­vu, kto­rým je pri­ja­tie efek­tív­nych nás­tro­jov a opat­re­ní na od­strá­ne­nie krí­zo­vej si­tuácie dá­va­me do po­zor­nos­ti preh­ľad práv­nych ak­tov, kto­ré bo­li pri­ja­té vlá­dou SR prá­ve v sú­vis­los­ti s vy­hlá­se­ným nú­dzo­vým sta­vom:

6 uz­ne­se­ní o schvá­le­ní skrá­te­né­ho le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia:

-          Uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 676/2020 k návr­hu na skrá­te­né le­gis­la­tív­ne ko­na­nie o vlád­nom návr­hu zá­ko­na, kto­rým sa me­ní a dopĺňa zá­kon č. 91/2010 Z. z. o pod­po­re ces­tov­né­ho ru­chu v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov v sú­vis­los­ti s ocho­re­ním CO­VID-19

-          Uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 670/2020 k návr­hu na skrá­te­né le­gis­la­tív­ne ko­na­nie o vlád­nom návr­hu zá­ko­na, kto­rým sa me­ní a dopĺňa zá­kon č. 213/2019 Z. z. o od­pla­tách a o pos­ky­to­va­ní prís­pev­ku v ci­vil­nom le­tec­tve a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní zá­ko­na č. 90/2020 Z. z.

-          Uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 660/2020 k návr­hu na skrá­te­né le­gis­la­tív­ne ko­na­nie o vlád­nom návr­hu zá­ko­na, kto­rým sa dopĺňa zá­kon č. 461/2003 Z. z. o so­ciál­nom pois­te­ní v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov

-          Uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 652/2020 k návr­hu na skrá­te­né le­gis­la­tív­ne ko­na­nie o vlád­nom návr­hu zá­ko­na, kto­rým sa me­nia a dopĺňa­jú niek­to­ré zá­ko­ny v pô­sob­nos­ti Mi­nis­ter­stva kul­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky v sú­vis­los­ti s dru­hou vl­nou pan­dé­mie ocho­re­nia CO­VID-19

-          Uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 647/2020 k návr­hu na skrá­te­né le­gis­la­tív­ne ko­na­nie o vlád­nom návr­hu zá­ko­na, kto­rým sa me­ní a dopĺňa zá­kon č. 355/2007 Z. z. o ochra­ne, pod­po­re a roz­vo­ji ve­rej­né­ho zdra­via a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov a kto­rým sa me­nia a dopĺňa­jú niek­to­ré zá­ko­ny

-          Uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 643/2020 k návr­hu na skrá­te­né le­gis­la­tív­ne ko­na­nie o vlád­nom návr­hu zá­ko­na, kto­rým sa me­ní a dopĺňa zá­kon č. 361/2014 Z. z. o da­ni z mo­to­ro­vých vo­zi­diel a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov

(pre za­ují­ma­vosť, po­čas 1. nú­dzo­vé­ho sta­vu ich bo­lo schvá­le­ných 48)

6 uz­ne­se­ní o opat­re­niach v sú­vis­los­ti s krí­zo­vou si­tuáciou (v rám­ci opat­re­ní ob­siah­nu­tých v nú­dzo­vom sta­ve)

-          Uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 587/2020 k návr­hu na vy­hlá­se­nie nú­dzo­vé­ho sta­vu pod­ľa čl. 5 ús­tav­né­ho zá­ko­na č. 227/2002 Z. z. o bez­peč­nos­ti štá­tu v ča­se voj­ny, voj­no­vé­ho sta­vu, vý­ni­moč­né­ho sta­vu a nú­dzo­vé­ho sta­vu v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov

-          Uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 624/2020 návr­hu na­ria­de­nia vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky na vy­ko­na­nie niek­to­rých opat­re­ní hos­po­dár­skej mo­bi­li­zá­cie v sú­vis­los­ti s vy­hlá­se­ním nú­dzo­vé­ho sta­vu na za­bez­pe­če­nie rie­še­nia dru­hej vl­ny pan­dé­mie ko­ro­na­ví­ru­su CO­VID-19

-          Uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 671/2020 k návr­hu na­ria­de­nia vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rým sa me­ní a dopĺňa na­ria­de­nie vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 269/2020 Z. z. na vy­ko­na­nie niek­to­rých opat­re­ní hos­po­dár­skej mo­bi­li­zá­cie v sú­vis­los­ti s vy­hlá­se­ním nú­dzo­vé­ho sta­vu na za­bez­pe­če­nie rie­še­nia dru­hej vl­ny pan­dé­mie ko­ro­na­ví­ru­su CO­VID-19

-          Uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 678/2020 k návr­hu na roz­ší­re­nie opat­re­ní v rám­ci vy­hlá­se­né­ho nú­dzo­vé­ho sta­vu pod­ľa čl. 5 ús­tav­né­ho zá­ko­na č. 227/2002 Z. z. o bez­peč­nos­ti štá­tu v ča­se voj­ny, voj­no­vé­ho sta­vu, vý­ni­moč­né­ho sta­vu a nú­dzo­vé­ho sta­vu v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov vy­hlá­se­né­ho uz­ne­se­ním vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 587 z 30. sep­tem­bra 2020

-          Uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 693/2020 k návr­hu na ďal­šie roz­ší­re­nie opat­re­ní v rám­ci vy­hlá­se­né­ho nú­dzo­vé­ho sta­vu pod­ľa čl. 5 ús­tav­né­ho zá­ko­na č. 227/2002 Z. z. o bez­peč­nos­ti štá­tu v ča­se voj­ny, voj­no­vé­ho sta­vu, vý­ni­moč­né­ho sta­vu a nú­dzo­vé­ho sta­vu v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov vy­hlá­se­né­ho uz­ne­se­ním vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 587 z 30. sep­tem­bra 2020

-          Uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 704/2020 k návr­hu na ďal­šie roz­ší­re­nie opat­re­ní v rám­ci vy­hlá­se­né­ho nú­dzo­vé­ho sta­vu pod­ľa čl. 5 ús­tav­né­ho zá­ko­na č. 227/2002 Z. z. o bez­peč­nos­ti štá­tu v ča­se voj­ny, voj­no­vé­ho sta­vu, vý­ni­moč­né­ho sta­vu a nú­dzo­vé­ho sta­vu v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov vy­hlá­se­né­ho uz­ne­se­ním vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 587 z 30. sep­tem­bra 2020

2 na­ria­de­nia v sú­vis­los­ti s vy­hlá­se­ním hos­po­dár­skej mo­bi­li­zá­cie

-          Na­ria­de­nie vlá­dy SR č. 269/2020 Z. z. na vy­ko­na­nie niek­to­rých opat­re­ní hos­po­dár­skej mo­bi­li­zá­cie v sú­vis­los­ti s vy­hlá­se­ním nú­dzo­vé­ho sta­vu na za­bez­pe­če­nie rie­še­nia dru­hej vl­ny ko­ro­na­ví­ru­su CO­VID-19

-          Na­ria­de­nie vlá­dy SR č. 291/2020 Z. z. kto­rým sa me­ní a dopĺňa na­ria­de­nie vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 269/2020 Z. z. na vy­ko­na­nie niek­to­rých opat­re­ní hos­po­dár­skej mo­bi­li­zá­cie v sú­vis­los­ti s vy­hlá­se­ním nú­dzo­vé­ho sta­vu na za­bez­pe­če­nie rie­še­nia dru­hej vl­ny ko­ro­na­ví­ru­su CO­VID-19

V prí­pa­de opat­re­ní vlá­dy SR pri­ja­tých prá­ve v sú­vis­los­ti s krí­zo­vou si­tuáciou (a hosp. mo­bi­li­zá­ciou), pri tých­to mož­no uva­žo­vať, že bez vy­hlá­se­nia nú­dzo­vé­ho sta­vu by ich ob­sah ne­bo­lo mož­né zreali­zo­vať, stá­le však os­tá­va otáz­kou, či iš­lo o zá­sah do zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd le­gi­tím­ny. V sú­la­de s čl. 13 ods. 4 Ústa­vy SR je to­tiž pri ob­me­dzo­va­ní zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd nut­né dbať na ich pod­sta­tu a zmy­sel, pri­čom ob­me­dzenia zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd mož­no pou­žiť len na us­ta­no­ve­ný cieľ. V tej­to sú­vis­los­ti je nut­né dať do po­zor­nos­ti, že otáz­ka le­gi­ti­mi­ty zá­sa­hu do zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd vy­ššie uve­de­ný­mi opat­re­nia­mi vlá­dy SR je stá­le vy­so­ko dis­ku­ta­bil­ná, na­koľ­ko mno­hý­mi z nich vlá­da so zá­klad­ný­mi ľud­ský­mi prá­va­mi a slo­bo­da­mi tan­co­va­la na veľ­mi, veľ­mi ten­kom ľa­de.

Zá­ro­veň pou­ka­zu­je­me na to, že uve­de­né opat­re­nia bo­li vo všeo­bec­nos­ti kri­ti­zo­va­né ako nee­fek­tív­ne a chaotic­ké, bez to­ho aby bo­li ako­koľ­vek vy­hod­no­te­né, čo vo všeo­bec­nos­ti vlas­tne zne­mož­ňu­je aký­koľ­vek test pro­por­cio­na­li­ty zá­sa­hu do zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd jed­not­liv­cov vy­ko­nať; ak sú opat­re­nia chaotic­ké, má­lo efek­tív­ne a naj­mä riad­ne ne­vy­hod­no­te­né, už na pr­vý poh­ľad nespĺňa­jú kri­té­ria pro­por­cio­na­li­ty, le­bo sa o to prís­luš­né or­gá­ny ani nes­na­žia.

V prí­pa­de skrá­te­né­ho le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia však uve­de­né nep­la­tí. Skrá­te­né le­gis­la­tív­ne ko­na­nie mô­že pre­beh­núť aj bez to­ho, aby bol vy­hlá­se­ný nú­dzo­vý stav. Pod­ľa čl. 13 ods. 7 le­gis­la­tív­nych pra­vi­diel vlá­dy SR: „„Ak nas­ta­nú mi­mo­riad­ne okol­nos­ti (naj­mä oh­ro­ze­nie ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd ale­bo bez­peč­nos­ti, ak hro­zia štá­tu znač­né hos­po­dár­ske ško­dy, v prí­pa­de vy­hlá­se­nia nú­dzo­vé­ho sta­vu ale­bo opat­re­ní na rie­še­nie mi­mo­riad­nej si­tuácie), ak hro­zí nespl­ne­nie zá­väz­kov vy­plý­va­jú­cich zo Zmlu­vy o pris­tú­pe­ní Slo­ven­skej re­pub­li­ky k Európ­skej únii ne­dodr­ža­ním le­ho­ty ur­če­nej na preb­ra­tie smer­ni­ce Európ­skej únie, im­ple­men­tá­ciu na­ria­de­nia ale­bo roz­hod­nu­tia Európ­skej únie, ale­bo ak ide o návrh zá­ko­na pred­kla­da­ný mi­mo plá­nu le­gis­la­tív­nych úloh vlá­dy z dô­vo­du je­ho na­lie­ha­vos­ti v ter­mí­ne, kto­rý neu­mož­ňu­je le­ho­tu uve­de­nú v od­se­ku 6 dodr­žať, je mož­né pri­po­mien­ko­vé ko­na­nie us­ku­toč­niť v skrá­te­nej for­me. V tom­to prí­pa­de le­ho­tu na ozná­me­nie pri­po­mie­nok ur­čí pred­kla­da­teľ; tá­to le­ho­ta však nes­mie byť krat­šia ako se­dem pra­cov­ných dní a za­čí­na ply­núť dňom zve­rej­ne­nia návr­hu zá­ko­na na por­tá­li.“

Sú­čas­ný nú­dzo­vý stav tak mal svoj zmy­sel, bol vy­hlá­se­ný v ča­se, keď sa si­tuácia s CO­VID-19 zhor­šo­va­la, pri­čom v rám­ci vy­hlá­se­né­ho nú­dzo­vé­ho sta­vu bo­li pri­ja­té opat­re­nia prá­ve za úče­lom zmier­ne­nia ná­ras­tu poč­tov na­ka­ze­ných, čo mož­no s oh­ľa­dom na ak­tuál­ne vý­sled­ky hod­no­tiť ako pri­me­ra­né. Ústav­ný súdSR sa v ná­le­ze PL. ÚS 22/2020-104 zo 14.10.2020, v sú­vis­los­ti s návr­hom ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra a sku­pi­ny pos­lan­cov NRSR pro­ti uz­ne­se­niu o vy­hlá­se­ní sú­čas­né­ho nú­dzo­vé­ho sta­vu, už vy­jad­ril v tom zmys­le, že vlá­da je tým sub­jek­tom, kto­rý vie naj­lep­šie zhod­no­tiť pot­re­bu vy­hlá­se­nia nú­dzo­vé­ho sta­vu, s čím ne­mož­no ne­súh­la­siť; Ústav­ný súd SR tým však v zá­sa­de len po­ve­dal, že je to v pô­sob­nos­ti vlá­dy, čo nes­po­chyb­ňu­je­me. Vlá­da však ne­mô­že svoj­voľ­ne predl­žo­vať nú­dzo­vý stav, bez oh­ľa­du na pra­vid­lá a od­vo­lá­vať sa na to, že ne­má inú mož­nosť. V rám­ci ak­tuál­ne plat­né­ho nú­dzo­vé­ho sta­vu vlá­da SR ma­la svoj po­ten­ciál pri­jí­mať opat­re­nia na od­vrá­te­nie ne­bez­pe­čen­stva, resp. na od­vrá­te­nie pot­re­by opä­tov­né­ho vy­hlá­se­nia nú­dzo­vé­ho sta­vu, v rám­ci kto­ré­ho moh­la a ma­la­vy­my­slieť a pri­jať efek­tív­ne opat­re­nia, kto­rý­mi by sa pre­diš­lo sú­čas­né­mu sta­vu bez­moc­né­ho va­ja­ta­nia. Sú­čas­ný pos­tup vlá­dy pri­po­mí­na bez­rad­né­ho to­pia­ce­ho sa, kto­rý sa aj slam­ky chy­tá. Úva­hy o mož­nej zme­ne ús­tav­né­ho zá­ko­na, kto­rá by vy­ššie kri­ti­zo­va­ný pos­tup vlá­dy ma­la le­gi­ti­mi­zo­vať, tre­ba - z rov­na­kých dô­vo­dov ako je uve­de­né vy­ššie - od­miet­nuť. Ak vlá­da (ale­bo aký­koľ­vek štát­ny or­gán) zly­há pri up­lat­ňo­va­ní svo­jich prá­vo­mo­cí, ne­mô­že to byť le­gi­tím­ny dô­vod na zme­nu práv­nej úp­ra­vy, aby sa to­to zly­ha­nie ne­ja­ko za­ona­či­lo. Pre­dov­šet­kým mu­sí uro­biť vy­hod­no­te­nie opat­re­ní a pro­jek­ciu do bu­dúc­nos­ti, po­tom up­lat­niac kri­té­ria tes­tu pro­por­cio­na­li­ty pri­jať (ďal­šie) vhod­né opat­re­nia; nie špe­ku­lo­vať ako spre­pá­če­ním vek­slák z 80-ro­kov dvad­sia­te­ho sto­ro­čia kde­si na Mi­le­tič­ke, ako so sys­té­mom vy­bab­rať.

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia