K nadužívaniu trvania kolúznej väzby v trestnom konaní

Publikované: 08. 12. 2020, čítané: 9604 krát
 

 

             K na­du­ží­va­niu tr­va­nia ko­lúz­nej väz­by v tres­tnom ko­na­ní

Je nes­po­chyb­ni­teľ­né, že ko­lúz­ny dô­vod väz­by pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. je kla­sic­kým, štan­dar­dným dô­vo­dom väz­by a v po­čia­toč­ných štá­diách tres­tné­ho stí­ha­nia (pri vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by) je čas­to opod­stat­ne­ný.

 Prob­le­ma­tic­kým sa však ten­to vä­zob­ný dô­vod stá­va v ďal­ších štá­diách príp­rav­né­ho ko­na­nia, keď väz­ba ob­vi­ne­né­ho z toh­to dô­vo­du tr­vá po­mer­ne dl­hé ča­so­vé ob­do­bie (ne­zriad­ka v slo­ven­ských práv­nych po­me­roch aj viac ako 12 me­sia­cov) a keď je od­ôvod­ňo­va­ná už nie pot­re­bou vy­po­čuť sved­kov, na kto­rých by mo­hol ob­vi­ne­ný ko­lúz­ne pô­so­biť (pre­to­že tí sú nap­rík­lad už vy­po­ču­tí), ale sku­toč­nos­ťou, že tí­to už vy­po­ču­tí sved­ko­via bu­dú vy­po­ve­dať aj v ko­na­ní pred sú­dom a pre­to by mal ko­lúz­ny dô­vod väz­by tr­vať aj na­ďa­lej.

 Som ná­zo­ru, že ta­ké­to od­ôvod­ne­nie tr­va­nia ko­lúz­ne­ho dô­vo­du väz­by (ča­ka­nie na do­ka­zo­va­nie v ko­na­ní pred sú­dom) je v roz­po­re s Tres­tným po­riad­kom, na­koľ­ko za­vá­dza tzv. ob­li­ga­tór­nu ko­lúz­nu väz­bu, kto­rý tr­vá neus­tá­le a bez oh­ľa­du na to, v akom štá­diu sa na­chá­dza do­ka­zo­va­nie v príp­rav­nom ko­na­ní.

Ten­to ne­žia­dú­ci jav, keď sa z ko­lúz­nej väz­by stá­va v príp­rav­nom ko­na­ní ob­li­ga­tór­na ko­lúz­na väz­ba mož­no po­zo­ro­vať vo via­ce­rých roz­hod­nu­tiach rôz­nych sú­dov, pri­čom spra­vid­la ide o roz­hod­nu­tia, kto­rý­mi sú za­mie­ta­né žia­dos­ti ob­vi­ne­ných o pre­pus­te­nie z väz­by na slo­bo­du, res­pek­tí­ve, v kto­rých je ob­vi­ne­ným predĺže­ná le­ho­ta tr­va­nia väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní s tým, že neus­tá­le tr­va­nie ko­lúz­ne­ho dô­vo­du väz­by je od­ôvod­ňo­va­né opa­ko­va­ne naj­mä tak, že vo ve­ci ide stá­le o príp­rav­né ko­na­nie a naj­dô­le­ži­tej­ším štá­diom tres­tné­ho ko­na­nia je hlav­né po­jed­ná­va­nie v ko­na­ní pred sú­dom a pre­to by v príp­rav­nom ko­na­ní us­tá­le­ný ko­lúz­ny dô­vod väz­by mal tr­vať (mi­ni­mál­ne) až do vy­po­ču­tia sved­kov, či spolu­ob­vi­ne­ných v ko­na­ní pred sú­dom na hlav­nom po­jed­ná­va­ní.

Náv­rat niek­to­rých slo­ven­ských sú­dov k za­vá­dzaniu ob­li­ga­tór­nej ko­lúz­nej väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní s la­ko­nic­kým od­ôvod­ne­ním, že „tre­ba vy­čkať na do­ka­zo­va­nie na hlav­nom po­jed­ná­va­ní“ nie je mož­né ak­cep­to­vať.

            Ústav­ný súd Čes­kej re­pub­li­ky od­mie­tol ta­ký­to spô­sob náh­ľa­du na tr­va­nie ko­lúz­nej väz­by už v ro­ku 1998 a to v ná­le­ze Ústav­né­ho sú­du ČR sp. zn. III. ÚS 240/1997 zo dňa 09.04.1998. V tom­to svo­jom roz­hod­nu­tí ús­tav­ný súd skon­šta­to­val, že „zne­nie us­ta­no­ve­nia § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. ve­die časť or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní (ale aj sú­dy) k vý­kla­du, že ak je ob­vi­ne­ný v ko­lúz­nej väz­be a je oba­va, že bu­de pô­so­biť na sved­kov ale­bo spolu­ob­vi­ne­ných, nie je mož­né (za ta­kej­to si­tuácie) pre­pus­tiť ob­vi­ne­né­ho z väz­by skôr, než bu­de vec pre­jed­na­ná pred sú­dom, nie te­da skôr, nap­rík­lad v prie­be­hu príp­rav­né­ho ko­na­nia. Ta­ký­to pos­tup však pod­ľa pres­ved­če­nia ús­tav­né­ho sú­du je nes­práv­ny. Väz­ba je v kaž­dom tres­tnom ko­na­ní sku­toč­ne a len vý­ni­moč­ným opat­re­ním a to iba vte­dy, po­kiaľ rov­na­ké­ho úče­lu ne­mož­no do­siah­nuť inak. Us­ta­no­ve­nie § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. nie je mož­né chá­pať ako me­cha­nic­ký po­kyn pre ob­li­ga­tór­ne tr­va­nie ko­lúz­nej väz­by, do kto­rej bol ob­vi­ne­ný vza­tý v príp­rav­nom ko­na­ní a to až do do­by, než bu­dú sú­dom vy­po­ču­tí všet­ci sved­ko­via, prí­pad­ne spolu­ob­vi­ne­ní. Ko­lúz­na väz­ba tak smie tr­vať aj v príp­rav­nom ko­na­ní iba ne­vyh­nut­nú do­bu. Pre­to tiež dô­vo­dy väz­by vo vzťa­hu k vý­po­ve­diam sved­kov ale­bo spolu­ob­vi­ne­ných mô­žu skon­čiť už v príp­rav­nom ko­na­ní.

            Je s po­di­vom, že v ro­ku 2020 je nut­né pou­ka­zo­vať na ju­di­ka­tú­ru z ro­ku 1998 v otáz­ke, kto­rá sa zda­la byť aj v práv­nych po­me­roch SR dáv­no vy­rie­še­ná a nes­por­ná.

            V tom­to sme­re je nut­né pou­ká­zať aj na iné ús­ka­lia tr­va­nia ko­lúz­ne­ho dô­vo­du väz­by, keď sa v príp­rav­nom ko­na­ní nie­ke­dy aj tak­ti­zu­je s plá­no­va­ním vý­slu­chov jed­not­li­vých sved­kov s tým, že sa vy­po­čú­va­jú me­nej pod­stat­ní sved­ko­via (t. j. vo ve­ci nie sú prie­ťa­hy, na­koľ­ko sa ko­ná), av­šak pod­stat­ní sved­ko­via, vo vzťa­hu ku kto­rým bo­la kon­šta­to­va­ná ko­lúz­na oba­va, vy­po­čú­va­ní nie sú. V ta­kých­to prí­pa­doch sa tr­va­nie ko­lúz­nej väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní „na­ťa­hu­je“ a od­ôvod­ňu­je sa tak, že vy­šet­ro­va­nie eš­te ne­bo­lo skon­če­né, vec je dô­kaz­ne ná­roč­ná, vy­šet­ro­va­teľ prie­bež­ne ko­ná, av­šak eš­te bu­de nut­né vy­po­čuť sved­kov, na kto­rých by ob­vi­ne­ný mo­hol ko­lúz­ne vplý­vať.

            Ako te­da za­brá­niť to­mu, aby tr­va­nie ko­lúz­nej väz­by na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­bo­lo na­du­ží­va­né a ko­lúz­na väz­ba netr­va­la neu­ve­ri­teľ­ných 12, 15, či do­kon­ca 18 me­sia­cov, res­pek­tí­ve, aby sa ko­lúz­na väz­ba ne­me­ni­la na ob­li­ga­tór­nu ko­lúz­nu väz­bu v príp­rav­nom ko­na­ní,  prí­pad­ne, aby or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ne­moh­li tak­ti­zo­vať s ko­lúz­nou väz­bou pri ve­de­ní do­ka­zo­va­nia v príp­rav­nom ko­na­ní a ume­lo ju „na­ťa­ho­vať“?

Zrej­me na za­brá­ne­nie tých­to ne­žia­dú­cich ja­vov ne­bu­de sta­čiť len ap­li­kač­ná prax, ale bu­de nut­né zme­niť us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku. Prík­lad hod­ný nas­le­do­va­nia by sme moh­li náj­sť v Čes­kej re­pub­li­ke.

            Pre ob­jek­ti­vi­tu je nut­né uviesť, že ani or­gá­ny ap­li­kač­nej praxe v Čes­kej re­pub­li­ke sa ne­vyh­li vy­ššie po­pí­sa­ným si­tuáciám ne­žia­dú­ce­ho predl­žo­va­nia tr­va­nia ko­lúz­nej väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní, či zá­vá­dzania ob­li­ga­tór­nej ko­lúz­nej väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní, čo­ho dô­ka­zom je nie­len vy­ššie uve­de­ná ju­di­ka­tú­ra čes­ké­ho ús­tav­né­ho sú­du, ale aj nás­led­ná zme­na re­le­van­tných us­ta­no­ve­ní čes­ké­ho Tres­tné­ho po­riad­ku.

            Zá­ko­no­dar­ca v Čes­kej re­pub­li­ke te­da rea­go­val na nea­dek­vát­nu ap­li­kač­nú prax pri ko­lúz­nej väz­be (na neú­mer­né dl­hé tr­va­nie ko­lúz­nej väz­by) tak, že tr­va­nie ko­lúz­nej väz­by ča­so­vo ob­me­dzil.

Pod­ľa § 72a ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku Čes­kej re­pub­li­ky väz­ba z dô­vo­du uve­de­né­ho v § 67 písm. b) (v pod­mien­kach SR ide o ko­lúz­nu väz­bu v zmys­le § 71 ods. 1 písm. b) mô­že tr­vať naj­dlh­šie tri me­sia­ce. Po­kiaľ ne­bol ob­vi­ne­ný, kto­rý nie je vo väz­be sú­čas­ne aj z iné­ho dô­vo­du, pre­pus­te­ný z väz­by pred up­ly­nu­tím tej­to le­ho­ty, mu­sí byť pre­pus­te­ný naj­nes­kôr pos­led­ný deň tej­to le­ho­ty (tre­ba dopl­niť, že ak už ob­vi­ne­ný pô­so­bil na sved­kov, či spolu­ob­vi­ne­ných ale­bo inak ma­ril vy­šet­ro­va­nie, mô­že sa roz­hod­núť o po­ne­cha­ní ob­vi­ne­né­ho vo väz­be nad uve­de­nú troj­me­sač­nú le­ho­tu – v práv­nych pod­mien­kach SR by te­da bo­lo mož­né dlh­šie tr­va­nie ko­lúz­nej väz­by než tri me­sia­ce iba za pred­pok­la­du spl­ne­nia pod­mie­nok uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 71 ods. 3 Tr. por.).

Za­ují­ma­vos­ťou je, že ča­so­vé ob­me­dzenie ko­lúz­nej väz­by maximál­ne na 2 až 3 me­sia­ce od za­tknu­tia up­ra­vo­val aj Trest­ný po­ria­dok č. 119/1873, kto­rý bol účin­ný na úze­mí tzv. pr­vej Čes­kos­lo­ven­skej re­pub­li­ky ako aj Trest­ný po­ria­dok z ro­ku 1956 (zá­kon č. 64/1956), kto­rý ob­me­dzo­val tr­va­nie ko­lúz­nej väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní na 2 me­sia­ce.

Za­stá­vam ná­zor, že väz­ba, či jej ďal­šie tr­va­nie by sku­toč­ne ma­la byť vý­ni­moč­ným a vždy iba fa­kul­ta­tív­nym opat­re­ním (tak ako nás to uči­li na práv­nic­kej fa­kul­te a ako sa to zvyk­ne po­vin­ne uvá­dzať aj v od­bor­ných ko­men­tá­roch), te­da ma­lo by sa aj k ďal­šie­mu tr­va­niu väz­by pris­tu­po­vať oboz­ret­ne a nie me­cha­nic­ky (auto­ma­tic­ky, čas­to len s povr­chným od­ôvod­ne­ním). To pla­tí o to viac v prí­pa­de ko­lúz­ne­ho dô­vo­du väz­by, keď le­ho­ta 3 až 5 me­sia­cov v príp­rav­nom ko­na­ní mu­sí or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní sta­čiť na to, aby do­ka­zo­va­ním eli­mi­no­va­li ten­to dô­vod väz­by (ak v Čes­kej re­pub­li­ke pos­ta­ču­jú zá­ko­nom sta­no­ve­né 3 me­sia­ce a to už od ro­ku 2001, pre­čo by ne­ma­li sta­čiť aj na úze­mí SR?). Zá­ko­no­dar­ca by sa mal pre­to cel­kom ur­či­te za­my­slieť nad mož­nos­ťou za­ve­de­nia jed­noz­nač­né­ho ča­so­vé­ho ob­me­dzenia a sta­no­viť pria­mo v zá­ko­ne le­ho­tu tr­va­nia ko­lúz­nej väz­by na úrov­ni 3, prí­pad­ne maximál­ne 6 me­sia­cov.

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia