Úvaha s otázkou prečo Súdna mapa

Publikované: 13. 12. 2020, čítané: 995 krát
 

 

JUDr. Ma­rián Ševčík, Csc.,

autor je bý­va­lý vy­so­koš­kol­ský uči­teľ na PF Tr­nav­skej uni­ver­zi­ty a bý­va­lý ve­dú­ci slu­žob­né­ho úra­du Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR. V sú­čas­nos­ti je ad­vo­ká­tom v Bra­tis­la­ve.

                            Úva­ha s otáz­kou prečo Súd­na ma­pa

         Úvo­dom sa žia­da naj­prv ve­no­vať po­zor­nosť zá­klad­né­mu slo­vu uži­té­mu a nie pou­ži­té­mu v pro­jek­te, kto­rý auto­ri ho­nos­ne naz­va­li  „Súd­na ma­pa“.

             Pri let­mom na­hliad­nu­tí napr.  do Ma­lé­ho slov­ní­ka cu­dzích slov autor­ky Má­ria Iva­no­vá – Šalin­go­vá na str. 381 sa dočí­ta­me, že slo­vo ma­pa má la­tin­ský pô­vod, a je uvá­dza­ná v troch vý­zna­moch. Po pr­vé ako zob­ra­ze­nie povr­chu – zem­ské­ho ale­bo hviez­dnej ob­lo­hy v zmen­še­nom po­me­re (mier­ke), po dru­hé ho­vo­ro­vo da­čo pri­po­mí­na­jú­ce ma­pu, po tre­tie, obal z tvr­dých do­sák (napr. na spi­sy).

           Keď k to­mu pri­po­jí­me prí­dav­né me­no súd­na, tak nám z to­ho vy­chá­dza zob­ra­ze­nie povr­chu úze­mia Slo­ven­skej re­pub­li­ky pre pot­re­by sú­dov ale­bo tvr­dý obal, v kto­rých sú sú­dy ulo­že­né ako spi­sy. Te­da nič li­cho­ti­vé pre lo­gic­ké vní­ma­nie, chá­pa­nie a vy­uži­tie.

             Na­ši  pred­ko­via - slo­ven­skí tvor­co­via slo­ven­skej le­gis­la­tí­vy - si bo­li ve­do­mí to­ho, že keď mám nie­čo lo­gic­ky po­me­no­vať a nás­led­ne rie­šiť, tak sa mu­sia naj­prv po­pa­so­vať s his­to­ric­kým vý­vo­jom, vrám­ci kto­ré­ho na slo­ven­skej pod­sta­te sú­dy už bo­li kreo­va­né, roz­ví­ja­né a etab­lo­va­né.

               Je nes­por­né, že his­tó­ria for­mo­va­la sús­ta­vu sú­dov na Slo­ven­sku v súz­vu­ku s mor­fo­ló­giou slo­ven­ské­ho úze­mia, pre­to­že tej­to zá­klad­nej pre­mi­se sa bu­do­va­li ko­mu­ni­kačné reálie –  oby­čaj­né chod­ní­ky, nás­led­ne ces­ty, rých­los­tné ces­ty, di­aľ­ni­ce, že­lez­ni­ce. Skrát­ka prí­ro­da ur­čo­va­la reál­ne mož­nos­ti ko­mu­ni­ká­cie me­dzi oby­va­teľ­mi jed­not­li­vých re­gió­nov, a nie poh­ľad cez iné hľa­dis­ká ale­bo ra­dy či od­po­rú­ča­nia spo­za slo­ven­ských hra­níc.

               Z uve­de­né­ho dô­vo­du sa vžil po­jem or­ga­ni­zá­cia sús­ta­vy sú­dov a nás­led­ne ich sí­diel s tým cieľom, aby zod­po­ve­da­li pot­re­bám  štá­tu  a je­ho ob­ča­nov. Inak ani ci­sár pán ne­do­ká­zal spra­vo­vať žiad­ne úze­mie.

             Vznik Čes­kos­lo­ven­ska a je­ho roz­voj bol pok­ra­čo­va­ním tra­dič­ných or­ga­ni­zač­ných štruk­túr, na čom ne­do­ká­za­lo nič zme­niť ani úsi­lie a sna­ha pri vy­tvo­re­ní Mi­nis­ter­stva uni­fi­fi­ka­ce so síd­lom v sto­ve­ža­tej Pra­he, na­koľ­ko re­zí­duom Ra­kús­ko – Uhor­ska po vy­rov­na­ní bo­lo, že tu bo­li dva práv­ne sys­té­my (pred­li­tav­ský a za­li­tav­ský, či inak ra­kús­ke prá­vo a uhor­ské prá­vo), kto­ré sú pod­nes reali­tou, a to na­priek to­mu, že Slo­ven­ská re­pub­li­ka je člen­ským štá­tom Európ­skej únie.

              Od ro­ku 1918 or­ga­ni­zá­cia sú­dov v ča­soch 1. Čes­kos­lo­ven­skej re­pub­li­ky ver­ne ko­pí­ro­va­la územ­nos­práv­ne čle­ne­nie a to­mu zod­po­ve­da­la sieť sú­dov, či sta­ros­vet­sky po­ve­da­né sieť sed­rií a áreš­tov.

              Uve­de­né vý­cho­dis­ko nez­me­ni­lo ani ob­do­bie ro­kov 1938 – 1945, ani sús­ta­vu sú­dov po pri­ja­tí Ústa­vy 9. má­ja či Ústa­vy z ro­ku 1960, a ani pri­ja­tie zá­ko­na o čes­kos­lo­ven­skej fe­de­rá­cii, te­da ani roz­pad čes­kos­lo­ven­skej re­pub­li­ky po ro­ku 1992.

             Zá­kla­dom bo­la vždy naj­vyš­šia práv­na nor­ma - Ústa­va – a na jej zá­kla­doch bo­la vy­bu­do­va­ná sieť sú­dov.

       S čím sa dnes v sú­čas­nom pro­jek­te ho­nos­ne naz­va­nom súd­na ma­pa stre­tá­va­me ?

Mô­že­me len su­cho skon­šta­to­vať, že nie je to územ­nos­práv­ne us­po­ria­da­nie Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod­ľa zák. č. 221 / 1996 Z.z., a že sa nes­ta­lo vo­dí­kom, či zá­kla­dom pre uva­žo­va­né zme­ny, ale zo­sú­la­de­nie mi­mo­riad­nej or­ga­ni­zá­cie štát­nej mo­ci v ča­se pan­dé­mie  pod­ľa re­gio­nál­ne­ho us­po­ria­da­nia ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva  po tak­tov­kou vo­jen­ských správ.

      Priam to na­bá­da po­lo­žiť si rečníc­ku otáz­ku – je to cie­le­ný pre­jav mi­li­ta­ri­zá­cie ve­rej­nej  a súd­nej mo­ci?     

       V ro­ku 2007 M.E.S.A. 10 pod ve­de­ním tro­ji­ce auto­rov Va­len­to­vič .M.-Ma­ru­ši­nec J.-Pi­lát J vy­dal  štú­diu pod náz­vom „Ana­lý­za sys­té­mu súd­nic­tva„, kto­rá už pra­co­va­la s poj­mom „sys­tém„, te­da ma­la na zre­te­li, že je pot­reb­né pra­co­vať s lo­gic­kým inštru­men­tá­riom, a nie s poj­ma­mi, na kto­rých nie je mož­né mať dl­ho­do­bú ži­vot­nosť.

        Ne­ga­tí­vom tej­to štú­die bo­lo, že na­rá­ba­la s údaj­mi (v dneš­ných ča­soch po­pu­lár­nej­šie po­ve­da­né s dá­ta­mi), kto­ré už v ča­se jej pub­li­ká­cie bo­li neak­tuál­ne. Pod­rob­nos­ti o ich ča­so­vej pre­ko­na­nos­ti sú uve­de­né na stra­nách 5 – 10, pri­čom zhr­nu­tie svo­jich zá­ve­rov vtes­na­li do jed­nej stra­ny.

       Autor­ský ko­lek­tív súd­nej ma­py rád po­rov­ná­va ra­kús­ky a súčas­ný slo­ven­ský mo­del sús­ta­vy všeo­bec­ných sú­dov, ale pri­tom zrej­me ve­do­me opo­mí­na, že :

     Ra­kús­ko sa nes­tret­lo a ne­zá­pa­si­lo s prob­lé­ma­mi ako Slo­ven­sko po ro­ku 1989, te­da reš­ti­tú­cie, dôs­led­ky ari­zá­cie, pri­va­ti­zá­cie, rep­ri­va­ti­zá­cie, ve­rej­né ob­sta­rá­va­nie, plu­ra­li­tu ve­rej­né­ho ži­vo­ta, dos­tup­nosť sú­dov pre svo­jich ob­ča­nov, pri­me­ra­nú rých­losť súd­ne­ho ko­na­nia, prie­ťa­hy v ko­na­ní, per­so­nál­nu reor­ga­ni­zá­ciu sú­dov a ich ma­naž­men­tov,

·pre­kot­ne vy­ko­ná­va­nú no­ve­li­zá­ciu práv­nych pred­pi­sov a ne­ga­tív­ne dôs­led­ky ne­pria­mej no­ve­li­zá­cie práv­nych pred­pi­sov,

·na­ras­ta­jú­ci počet reš­tan­čných ve­cí,

·ža­bo­my­šie dis­ku­sie o počte sud­cov na jed­not­li­vých súd­nych sé­driach .

      Mi­mo­riad­ne ús­mev­ne vy­znie­va sna­ha o ob­me­dzenie počtu dru­hos­tup­ňo­vých sú­dov z poč­tu 8 na po­čet  3 a zá­ro­veň jed­ným dy­chom tre­ba uviesť, že sa zoh­ľad­ňu­je aj ja­zy­ko­vá oso­bi­tosť.

    Ko­di­fi­ká­to­ri Slo­ven­ské­ho ja­zy­ka sa mu­sia v hro­boch ob­ra­cať, kon­krét­ne Štur, Hur­ban, Va­jan­ský, keď sa ta­kou­to ar­gu­men­tá­ciou zho­di­lo zo sto­la ich úsi­lie a vý­sle­dok do­siah­nu­tý v Hl­bo­kom.

    Zní­že­nie počtu od­vo­la­cích sú­dov ne­po­ve­die k zrý­chle­niu ko­na­nia na tých­to sú­doch, ale k vzni­ku väč­šej ča­so­vej spot­re­be a eko­no­mic­kým nák­la­dom. Veď len prep­ra­va súd­nych spi­sov z pr­vé­ho stup­ňa na dru­hý stu­peň bu­de pred­sta­vo­vať zvý­še­né nák­la­dy, ne­ho­vo­riac o tom, že súd­ny spis mu­sí mať vždy po­va­hu ori­gi­ná­lu, kto­rý nie je mož­né nah­ra­diť elek­tro­nic­kou poš­tou a elek­tro­nic­kou ko­mu­ni­ká­ciou.

         Tvr­de­nie, že navr­hnu­tý mo­del súd­nej ma­py za­bez­pečí dos­tup­nosť účas­tní­kov súd­ne­ho ko­na­nia do dvoch ho­dín, je údaj , kto­rý je v po­lo­he sci – fi, pre­to­že  sú­dy neov­plyv­nia or­ga­ni­zá­ciu ve­rej­nej dop­ra­vy, kto­rá naj­mä na ces­tách je spri­va­ti­zo­va­ná a že­lez­ni­ce k to­mu nik­dy ne­bo­li us­po­ria­da­né, pre­to­že bu­de prev­lá­dať eko­no­mic­ký kal­kul prep­rav­cu.

        Zá­ro­veň je na mies­te otáz­ka, či štát za­bez­pe­čí, aby sa účas­tní­ci súd­ne­ho ko­na­nia dos­ta­li za dve ho­di­ny po ab­sol­vo­va­ní súd­ne­ho po­jed­ná­va­nia aj do­mov ?

        Ar­gu­men­tá­cia, že občan sa v prie­me­re pot­re­bu­je na súd dos­tať dvak­rát do ži­vo­ta, je ab­so­lút­ne ne­reál­na ar­gu­men­tá­cia. Veď len sú­čas­ná agen­da Mi­nis­ter­stva prá­ce, so­ciál­nych ve­cí a ro­di­ny Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri pro­jek­toch pr­vej po­mo­ci je ta­ká chaotic­ká a proti­re­či­vá, že poš­ko­dzu­je ob­ča­nov – žia­da­te­ľov o po­moc, te­da vy­vo­lá­va  pot­re­bu mno­hých súd­nych ko­na­ní i hro­mad­ných ža­lob­ných návr­hov. Zo sa­mot­né­ho pro­jek­tu vô­bec ne­vyp­lý­va, ako sa chcú auto­ri po­pa­so­vať s reš­tan­čný­mi ve­ca­mi, kto­rých po­čet na­ras­tá.

       V pro­jek­te súd­na ma­pa ne­na­chá­dza­me žia­den ana­ly­tic­ky údaj o tom, ako sa bu­de eko­no­mic­ky rie­šiť prek­lád­ka sud­cov a vy­šších súd­nych úrad­ní­kov do no­vo kreo­va­ných sú­dov.

      Uviesť, že sud­co­via bu­dú nie­kam do­chá­dzať na vlas­tné nák­la­dy, kto­ré ne­vy­vo­la­li, je neúc­ta k osob­nos­ti všet­kých ka­te­gó­rií pra­cov­ní­kov v jus­tí­cii.

      Zrej­me ex ka­ted­ra sa opo­mí­na, že ma­jú svo­je ro­di­ny a štát­ny roz­počet ne­do­ká­že všet­ky po­lož­ky prek­lád­ky sa­tu­ro­vať.

   Ne­dá sa pri tej­to prob­le­ma­ti­ke pri­po­me­núť ne­ga­tív­nu skú­se­nosť pri ru­še­ní sú­dov ča­se 1. Dzu­rin­do­vej vlá­dy.

     Zru­ši­lo sa 10 sú­dov, jed­ným dy­chom sa zru­ši­li ok­res­né úra­dy, nah­ra­di­li ich ob­vod­né úra­dy v počte 50 (re­for­ma Vik­to­ra Niž­ňan­ské­ho), a nák­la­dy na pre­vádz­ku sú­dov sa nez­ní­ži­li.

      Vzni­kol napr. me­ga Ok­res­ný súd Trenčín, kto­rý ne­bol schop­ný  včas zvlád­nuť ná­pad ža­lob­ných návr­hov za zru­še­né ok­res­né v územ­nom súd­nom ob­vo­de Kraj­ské­ho sú­du Tren­čín, a to ani po pre­su­nu­tí agen­dy zru­še­né­ho Ok­res­né­ho sú­du Par­ti­zán­ske do pô­sob­nos­ti Kraj­ské­ho sú­du Nit­ra, a pri zru­še­ní re­gio­nál­nych že­lez­nič­ných tra­tí i auto­bu­so­vých li­niek dos­tup­nosť pre ob­ča­nov bo­la viac ako prob­le­ma­tic­ká.  Ob­dob­ne to bo­lo aj na iných úze­miach .

          Če­reš­nič­kou v pro­ce­se toh­to zru­šo­va­nia bo­la si­tuácia v mes­te Ná­mes­to­vo. Mes­to Ná­mes­to­vo da­ro­va­lo bu­do­vu štá­tu na zria­de­nie ok­res­né­ho sú­du v tom­to ok­res­nom mes­te, štát pri zru­še­ní toh­to sú­du bu­do­vu pre­dal.

       Zria­de­nie v in­šti­tu­cio­nál­nej ro­vi­ne sa­mos­tat­né­ho správ­ne­ho súd­nic­tva je po­zi­tív­nou strán­kou súd­nej ma­py, ale ab­sen­tu­je v nej as­poň náčrt rie­še­nia  prob­le­ma­ti­ky ve­rej­né­ho ob­sta­rá­va­nia a oso­bit­ne prob­le­ma­ti­ky ná­pa­dov súd­ne­ho pries­ku­mu v ná­miet­ko­vom ko­na­ní vo ve­ciach bu­do­va­nia ces­tnej infra­štruk­tú­ry a čer­pa­nia euro­fon­dov. Je no­to­ric­ky zná­me, že tá­to prob­le­ma­ti­ka v sú­čas­nej práv­nej úp­ra­ve nie je dob­rá.

       Oso­bit­nú ka­pi­to­lu pred­sta­vu­je my­šlien­ka zria­de­nia mest­ských sú­dov v Bra­tis­la­ve a v Ko­ši­ciach. Mi­nu­losť nie tak dáv­na da­la dos­ta­tok ar­gu­men­tov, že tá­to ka­te­gó­ria sú­dov v Bra­tis­la­ve a v Ko­ši­ciach ma­la mno­ho ne­ga­tív­nych strá­nok. Sú­čas­ný stav je funkč­ný . Uvá­dzať ako ar­gu­ment, že Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I ne­má svo­je síd­lo, nie je vi­nou toh­to sú­du, ale Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR, kto­ré ne­do­ká­za­lo náj­sť v štát­nom roz­poč­te fi­nan­čné pros­tried­ky na re­konštruk­ciu bu­do­vy, ale aj mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va – Sta­ré mes­to spo­lu s Hlav­ným mes­tom SR Bra­tis­la­vou, kto­rí vhod­nú bu­do­vu na Mic­kiewic­zo­vej ul. pre­ne­cha­li na iné úče­ly, kto­ré uve­de­ným územ­nos­práv­nym sub­jek­tom ani nes­lú­žia. 

           Cieľom toh­to prís­pev­ku bo­lo pou­ká­zať na úz­ke mies­ta tzv. ma­py s tým, aby v rám­ci od­bor­nej dis­ku­sie bol v ko­neč­nom dôs­led­ku kreo­va­ný mo­del sí­diel sú­dov, kto­ré bu­dú zoh­ľad­ňo­vať pot­re­by slo­ven­ských ob­ča­nov a aby Slo­ven­sko ne­bo­lo skú­šob­ným la­bo­ra­tó­riom pre za­hra­nič­ných po­rad­cov. 

       Cit. pra­me­ne :  

·Iva­no­vá -Šalin­go­vá, Má­ria Ma­lý Slov­ník cu­dzích slov, Slo­ven­ské pe­da­go­gic­ké nak­la­da­teľstvo, Bra­tis­la­va,1972, 1. vy­da­nie, str. 381,

·Va­len­to­vič Mar­tin-Ma­ru­ši­nec Ján- Pi­lát Ja­ros­lav, Ana­lý­za sys­té­me súd­nic­tva. M.E.S.A.10, Cen­trum pre eko­no­mic­ké a so­ciál­ne ana­lý­zy, 2007

·Valček Adam, Pr­vé pod­rob­nos­ti o ru­še­ní sú­dov : Z 54 má byť trid­sať, SME, 20.11.2020,

·Sle­záček Ka­rol, Sud­co­via vi­dia v no­vej súd­nej ma­pe od Ko­lí­ko­vej via­ce­ré prob­lé­my, 30.11.2020, SI­TA

·Re­for­ma súd­nej ma­py, MS SR , No­vem­ber 2020

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia