Otvorený list sudcov. A ministerka spravodlivosti

 

Mar­ce­la Ko­so­vá

sud­ky­ňa Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve

a člen­ka Súd­nej ra­dy SR vo­le­ná sud­ca­mi

                           Ot­vo­re­ný list sud­cov. A mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti.

Sud­co­via na­pí­sa­li ot­vo­re­ný list, vraj prázd­ny.

Dňa 15. ja­nuá­ra 2021 o 20.17 hod. bol na „den­ní­ku n“ v newsfiltri zve­rej­ne­ný nas­le­dov­ný text re­dak­to­ra Ju­ra­ja Ja­vor­ské­ho:

„Sud­co­via na­pí­sa­li ot­vo­re­ný, ale prázd­ny list

Pro­ti re­for­me súd­nic­tva, kto­rú or­ga­ni­zu­je mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti Má­ria Ko­lí­ko­vá, sa dô­raz­ne oz­va­la sko­ro štvr­ti­na slo­ven­ských sud­cov. Ot­vo­re­ný kri­tic­ký list mi­nis­ter­ke pod­pí­sa­lo viac ako 320 sud­cov, čo je naj­viac v his­tó­rii slo­ven­ské­ho súd­nic­tva.

Sud­cov­ský re­kord. Je to trik­rát viac, ako bo­lo sud­cov, čo vy­zva­li svo­jich ko­le­gov z Koč­ne­ro­vej Three­my, aby lás­ka­vo pres­ta­li sú­diť. Je to troj­ná­sob­ne viac, ako bo­lo pod­pi­sov pod do­te­raz naj­od­váž­nej­šou re­vol­tou súd­nej mo­ci, kto­rou sud­co­via va­ro­va­li pred zná­sil­ňo­va­ním prá­va Šte­fa­nom Ha­ra­bi­nom.

       Vte­dy bol pro­test sud­cov pre­ja­vom ich zod­po­ved­nos­ti za stav súd­nic­tva a zá­ro­veň osob­nej gu­rá­že, pre­to­že če­li­li pom­stych­ti­vé­mu a veľ­mi moc­né­mu Ha­ra­bi­no­vi.

Sta­rý ko­be­rec. Ten­to­raz znie hlas sud­cov zba­be­los­ťou a osob­ným pros­pe­chom. Fakt, že má ta­kú si­lu, že sa prá­ve pro­ti re­for­me súd­nic­tva oz­va­la re­kor­dne veľ­ká sku­pi­na sud­cov, je smut­ným potvr­de­ním je­ho ža­los­tné­ho sta­vu. Ho­vo­rí, že aj po tom, čo skon­či­lo pár sud­cov vo vy­šet­ro­va­cej väz­be, zos­tá­va súd­nic­tvo pre­ras­te­né hru­bou vrstvou sta­ré­ho, za­tuch­nu­té­ho so­cia­lis­tic­ké­ho pu­chu, kto­rý sa nech­ce dať len tak ľah­ko vy­prá­šiť.

Ot­vo­re­ný, ale prázd­ny list. Ho­ci je re­for­ma súd­nic­tva veľ­mi kon­krét­na, troj­stov­ka sud­cov je vo svo­jej kri­ti­ke veľ­mi všeo­bec­ná. Vo svo­jom ot­vo­re­nom lis­te ne­pí­šu, čo je zlé na re­duk­cii poč­tu sú­dov, na zväč­šo­va­ní súd­nych ob­vo­dov ale­bo na zvy­šo­va­ní špe­cia­li­zá­cie sú­dov. Na­mies­to to­ho vy­čí­ta­jú re­for­me, že je zá­sa­hom vý­kon­nej a zá­ko­no­dar­nej mo­ci do súd­nej, ako­by súd­na moc ne­po­dlie­ha­la zá­ko­nom, kto­ré pí­še vlá­da. Vy­čí­ta­jú mi­nis­ter­ke, že ne­po­čú­va pri­po­mien­ky, ho­ci ona predĺži­la pri­po­mien­ko­vé ko­na­nie. Ža­lu­jú sa, že ich pri­po­mien­ky sú ig­no­ro­va­né, no keď ma­jú ta­kú kva­li­tu ako ich ot­vo­re­ný list, tak ig­no­rá­cia je eš­te tá naj­sluš­nej­šia mož­ná reak­cia.

Sud­co­via ver­zus vlá­da. Naš­ťas­tie mi­nis­ter­ka evi­den­tne po­čí­ta­la s od­po­rom a pris­tu­pu­je k ne­mu s chlad­nou hla­vou. Sud­com opa­ko­va­ne ho­vo­rí, že ich chce po­čú­vať, a pri­po­mí­na im, že jej cie­ľom je udr­žať ich v sys­té­me, aku­rát ten sys­tém má byť efek­tív­nej­ší.“

Ne­mie­nim hod­no­tiť text žur­na­lis­tu, v kto­rom urá­ža sud­cov slo­va­mi „..znie hlas sud­cov zba­be­los­ťou a osob­ným pros­pe­chom....aj po tom, čo skon­či­lo pár sud­cov vo vy­šet­ro­va­cej väz­be, zos­tá­va súd­nic­tvo pre­ras­te­né hru­bou vrstvou sta­ré­ho, za­tuch­nu­té­ho so­cia­lis­tic­ké­ho pu­chu, kto­rý sa nech­ce dať len tak ľah­ko vy­prá­šiť“. List som pod­pí­sa­la aj ja. Do jus­tí­cie som nas­tú­pi­la v ro­ku 1995 po skon­če­ní vy­so­kej ško­ly. Je to už sí­ce dl­há do­ba, ale pa­mä­tám si, že vte­dy už so­cial­izmus ne­bol.

Pán re­dak­tor uvá­dza: „fakt, že prá­ve pro­ti re­for­me súd­nic­tva sa oz­va­la re­kor­dne veľ­ká sku­pi­na sud­cov, je smut­ným potvr­de­ním je­ho ža­los­tné­ho sta­vu“. Mu­sím po­ve­dať, že je to pres­ne nao­pak. Fakt, že sa pro­ti no­vej súd­nej ma­pe oz­va­la re­kor­dne veľ­ká sku­pi­na sud­cov, je potvr­de­ním ža­los­tné­ho sta­vu navr­ho­va­nej re­for­my, ako aj spô­so­bu, akým bo­la pri­ja­tá.

Do­vo­lím si zhr­núť veľ­mi krát­ko, ke­dy  a ako sa pí­še ot­vo­re­ný list. Ide o si­tuáciu, keď na­priek sna­he pi­sa­te­ľov, nie je rie­še­ný prob­lém, kto­rý sa tý­ka ve­rej­né­ho zá­uj­mu, a o vy­rie­še­nie kto­ré­ho sa bez­výs­led­ne sna­žia už dlh­šiu do­bu. Ad­re­su­je sa oso­be, kto­rá má rie­še­nie prob­lé­mu v kom­pe­ten­cii. Je pot­reb­né opí­sať prob­lém sa­mot­ný a dať návrh na je­ho vy­rie­še­nie. Sa­moz­rej­me, mu­sí byť pod­pí­sa­ný a zve­rej­ne­ný dos­tup­ným spô­so­bom. Si­la ot­vo­re­né­ho lis­tu nie je v poč­te pís­me­niek, kto­ré ob­sa­hu­je. Cie­ľom lis­tu nie je ani una­viť ad­re­sá­ta či ve­rej­nosť pod­rob­nos­ťa­mi, ale pri­tiah­nuť po­zor­nosť na prob­lém, aby sa kom­pe­ten­tní zo­bu­di­li. 

Mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti v rôz­nych svo­jich me­diál­nych vý­stu­poch k ot­vo­re­né­mu lis­tu uvied­la, že nie je z ne­ho zrej­mé, čo vlas­tne sud­co­via chcú.

       Sta­čí si ho pre­čí­tať. Stiah­nu­tie pa­rag­ra­fo­vé­ho zne­nia no­vej súd­nej ma­py z le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su. Rov­na­ko uvied­la, že asi ne­bu­de veľ­ký prie­nik sud­cov, kto­rí ten­to list pod­pí­sa­li so sud­ca­mi, kto­rí sa vy­jad­ri­li v mi­nu­los­ti k Ha­ra­bi­no­vi. Ne­viem pre­čo pa­ni mi­nis­ter­ka tak­to pod­sú­va ve­rej­nos­ti „roz­pol­te­nosť“ sud­cov. Pod ten­to list sa však pod­pí­sal aj sud­ca Naj­vyš­šie­ho sú­du SR JUDr. Pe­ter Pa­lu­da. Cel­kom zá­sad­ný prie­nik. As­poň pod­ľa mňa.

Pre­čo stiah­nu­tie návr­hu.

Vy­ne­chám úpl­né de­tai­ly ty­pu, že sa ru­šia sú­dy, na kto­rých je za­mýš­ľa­ná špe­cia­li­zá­cia už te­raz, vrá­ta­ne po­ru­čen­skej agen­dy, že jed­no­du­cho nie je prav­dou, že sa na kraj­ských sú­doch roz­ho­du­je od sto­la, ale sa po­jed­ná­va, že roz­de­le­nie no­vých ob­vo­dov sú­dov na zá­kla­de „ná­re­čí“ je nez­my­sel, na­vy­še eš­te uro­be­ný zle. Že sa ne­poč­ka­lo na vý­sle­dok pro­jek­tu Vá­ha ve­cí, ho­ci na zá­kla­de je­ho vý­sled­kov vy­spe­lé štá­ty ur­ču­jú po­čet sud­cov a ob­jem fi­nan­cií do jus­tí­cie /nap­rík­lad Ra­kús­ko, Ne­mec­ko, Iz­rael/, a že dopl­ne­nie vý­sled­ku toh­to pro­jek­tu „po­tom“ ne­dá­va zmy­sel, keď­že už sud­co­via bu­dú „roz­de­le­ní“ na no­vé sú­dy.

         Tvr­de­nie pa­ni mi­nis­ter­ky, že no­vá súd­na ma­pa bo­la ko­mu­ni­ko­va­ná so sud­ca­mi a tí­to sa aj po­die­ľa­li na jej tvor­be, ne­ko­reš­pon­du­je so sku­toč­nos­ťou. Ani neus­tá­le opa­ko­va­nie tej­to nep­rav­dy z nej prav­du nes­pra­ví. Súd­na ma­pa bo­la prip­ra­ve­ná  na mi­nis­ter­stve za účas­ti ne­ja­kých exper­tov MS SR, ich me­ná ne­vie­me, uvá­dza to mi­nis­ter­stvo. A vraj sud­cov. Tiež to uvá­dza mi­nis­ter­stvo na svo­jej strán­ke. Tiež bez mien. Prob­lém je v tom, že k príp­ra­ve toh­to ma­te­riá­lu ne­no­mi­no­va­la Súd­na ra­da SR, sud­cov­ské ra­dy jed­not­li­vých sú­dov ale­bo nap­rík­lad pred­se­do­via sú­dov žiad­ne­ho sud­cu. Pre­čo? Ne­bo­li os­lo­ve­ní. Nie len to. Keď sa sud­co­via do­má­ha­li dlh­šiu do­bu, aby pa­ni mi­nis­ter­ka „od­taj­ni­la“ ako vy­ze­rá príp­ra­va no­vej súd­nej ma­py, opa­ko­va­ne uvá­dza­la, že by to ne­bo­lo po­li­tic­ky ko­rek­tné. Tre­ba si poč­kať. Tak sme ča­ka­li.

Súd­nu ma­pu pa­ni mi­nis­ter­ka pred­sta­vi­la sud­com v no­vem­bri 2020. On­li­ne. Áno, je ta­ká diš­tan­čná do­ba. Ideál­na na ta­ký­to me­ga pro­jekt. Aku­rát, že pa­ni mi­nis­ter­ka ako je­di­ná bo­la po­čuť. Na kaž­dom kraj­skom sú­de v prie­me­re asi ho­di­nu. Sud­co­via pí­sa­li otáz­ky do cha­tu. A ča­ka­li, či a čo bu­de na ne od­po­ve­da­né. Na­priek nás­led­né­mu množ­stvu pí­som­ných pri­po­mie­nok ani jed­na ne­bo­la ak­cep­to­va­ná. Ani jed­na. Návrh zos­tal nez­me­ne­ný a zhru­ba o dva týž­dne uz­re­lo svet­lo sve­ta je­ho pa­rag­ra­fo­vé zne­nie. Pa­ni mi­nis­ter­ka až po­tom na niek­to­ré otáz­ky od­po­ve­da­la pí­som­ne. V sprie­vod­nom lis­te uvied­la /súd­nej ra­de, pred­se­dom sú­dov/, že si ce­ní zá­ujem o re­for­mu súd­nej ma­py, že návrh súd­nej ma­py po­va­žu­je za dob­rý pre kaž­dý navr­ho­va­ný ob­vod,  je ale prip­ra­ve­ná vy­po­čuť si aké­koľ­vek pri­po­mien­ky.

Snáď sa mi po­da­ri­lo vy­svet­liť aj pá­no­vi re­dak­to­ro­vi, pre­čo sud­co­via „vy­čí­ta­jú mi­nis­ter­ke, že ne­po­čú­va pri­po­mien­ky, ho­ci ona predĺži­la pri­po­mien­ko­vé ko­na­nie. Ža­lu­jú sa, že ich pri­po­mien­ky sú ig­no­ro­va­né, no keď ma­jú ta­kú kva­li­tu ako ich ot­vo­re­ný list, tak ig­no­rá­cia je eš­te tá naj­sluš­nej­šia mož­ná reak­cia“. Po­kiaľ ide o kon­šta­to­va­nie pá­na re­dak­to­ra, že „ho­ci je re­for­ma súd­nic­tva veľ­mi kon­krét­na, troj­stov­ka sud­cov je vo svo­jej kri­ti­ke veľ­mi všeo­bec­ná“, tre­ba na­pí­sať, že pri­po­mien­ky a návr­hy, kto­ré bo­li do­ru­če­né pa­ni mi­nis­ter­ke bo­li veľ­mi kon­krét­ne. Ok­rem mno­hých pri­po­mie­nok od jed­not­li­vých sú­dov jej bol za­čiat­kom de­cem­bra 2020 nap­rík­lad do­ru­če­ný ma­te­riál pod náz­vom „Súd­na ma­pa inak“, kto­rý ob­sa­ho­val kon­krét­ny návrh na vy­tvo­re­nie no­vej ma­py kraj­ských sú­dov vrá­ta­ne správ­ne­ho súd­nic­tva. Nie že by ich bo­lo tre­ba re­du­ko­vať, ale te­da keď už. Návrh bol vy­pra­co­va­ný pri zoh­ľad­ne­ní sta­vu do ro­ku 1996 a ak­cep­to­val exis­tu­jú­cu špe­cia­li­zá­ciu ako aj mno­hé ďal­šie ve­ci. Reak­cia pa­ni mi­nis­ter­ky? Žiad­na. Mi­mo­cho­dom, pot­re­ba re­duk­cie kraj­ských sú­dov ne­vyp­lý­va ani zo sprá­vy CE­PEJ. Tá­to ko­mi­sia zá­ro­veň kla­die veľ­ký dô­raz na to, že ak akú­koľ­vek re­for­mu súd­nic­tva, tak je­di­ne za spolu­prá­ce so sud­ca­mi. Bo­lo by za­ují­ma­vé zis­tiť, ako im bo­la tá­to neexis­tu­jú­ca spolu­prá­ca vy­svet­le­ná.

Špe­cia­li­zá­cia sud­cov. Su­per vec. Pre sud­cu aj ob­ča­na. Aku­rát, že tú­to na mno­hých ru­šia­cich sa sú­doch má­me už te­raz a na mno­hých tých, kto­ré zos­tá­va­jú nie /nap­rík­lad Kraj­ský súd Tr­na­va/. Na­vy­še, z jed­nej z od­po­ve­dí pa­ni mi­nis­ter­ky vy­plý­va, že „...ak si­tuácia v navr­ho­va­nom ob­vo­de umož­ní za­cho­va­nie špe­cia­li­zá­cie sud­cov na­do­bud­nu­tej praxou pri pot­reb­nom poč­te sud­cov, ur­či­te je to pre­fe­ro­va­ným rie­še­ním.“ Ak umož­ní. V prek­la­de, sud­ca, kto­rý ro­bí ro­ky jed­nu agen­du, mô­že skon­čiť v cel­kom inej agen­de. Ideál­na ga­ran­cia špe­cia­li­zá­cie.

Zrý­chle­nie ko­na­nia. Kto by ho nech­cel. Aku­rát, že no­vá súd­na ma­pa ho ni­čím ne­ga­ran­tu­je, prá­ve nao­pak. Opäť od­po­veď pa­ni mi­nis­ter­ky: „...zá­me­rom je, aby v čo naj­väč­šej mie­re sud­co­via do­kon­či­li svo­je roz­ro­be­né ve­ci a až no­vé ve­ci bo­li pri­de­ľo­va­né pod­ľa no­vých pod­mie­nok. Cie­ľom je mi­ni­ma­li­zo­vať mož­nosť pre­roz­de­ľo­va­nia ve­cí me­dzi sud­ca­mi zru­šo­va­ných a nás­tup­níc­kych sú­dov a reš­pek­to­vať tak zá­sa­du zá­kon­né­ho sud­cu v čo naj­šir­šej mie­re.“ Či­že, kaž­dý sud­ca si bu­de do­kon­čo­vať svo­je ve­ci tak, ako ich má do­po­siaľ. No­vé ve­ci dos­ta­nú sud­co­via rov­no­mer­ne. Aku­rát, že ne­bu­de ani zďa­le­ka za­cho­va­ná rov­no­mer­ná za­ťa­že­nosť sud­cov. Tí sud­co­via, kto­rí to­ho ma­jú me­nej te­raz, to­ho bu­dú mať me­nej aj po­tom. A ak sa bu­dú ne­ja­ké ve­ci pre­roz­de­ľo­vať, ich vy­ba­ve­nie sa tým, že ich dos­ta­ne no­vý sud­ca, kto­rý ich mu­sí na­no­vo naš­tu­do­vať, predĺži.

Tak­že pán re­dak­tor, to­to sú od­po­ve­de na  Va­še otáz­ky „čo je zlé na re­duk­cii poč­tu sú­dov, na zväč­šo­va­ní súd­nych ob­vo­dov ale­bo na zvy­šo­va­ní špe­cia­li­zá­cie sú­dov“. Čo z navr­ho­va­ných zmien reál­ne po­mô­že ob­ča­nom, aby sa do­moh­li svoj­ho prá­va rých­lej­šie a s kva­lit­nej­ším vý­sled­kom? A net­re­ba si mý­liť chlad­nú hla­vu s ig­no­ro­va­ním, keď pí­še­te, že „Naš­ťas­tie mi­nis­ter­ka evi­den­tne po­čí­ta­la s od­po­rom a pris­tu­pu­je k ne­mu s chlad­nou hla­vou“.

Mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti.

Ok­rem kri­ti­ky ce­lej súd­nej ma­py snáď už kaž­dým /ok­rem pred­se­du Súd­nej ra­dy SR a ini­cia­tí­vy ZOJ/, bo­la Mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti SR Má­ria Ko­lí­ko­vá v pos­led­ných dňoch z via­ce­rých strán vy­zva­ná, aby zo svoj­ho pos­tu od­stú­pi­la. Nie je pot­reb­né sa roz­pi­so­vať pre­čo. Ona uvied­la, že by to bo­lo zba­be­lé. Ja ju pria­mo vy­zý­vať  ne­bu­dem.

Pa­ni mi­nis­ter­ka ako člen­ka no­vov­znik­nu­tej po­li­tic­kej stra­ny v ro­ku 2019 v mé­diách uvied­la svoj ná­zor, že by som ma­la od­stú­piť z ko­mi­sie Súd­nej ra­dy SR /kto­rá pre­šet­ro­va­la sud­cov spo­mí­na­ných v Three­me/, le­bo „za­bí­jač­ka“. Od­stú­pi­la som. Môj ná­zor je, že by pa­ni mi­nis­ter­ka ma­la od­stú­piť zo svoj­ho pos­tu, le­bo „Pum­pa“.

 

 

 

 

Diskusia