Klamala som?

 

Mar­ce­la Ko­so­vá

sud­ky­ňa Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve

a člen­ka Súd­nej ra­dy SR vo­le­ná sud­ca­mi

 

                                                        Kla­ma­la som?

Keď Vám mi­nis­ter či mi­nis­ter­ka v pria­mom te­le­víz­nom pre­no­se po­vie, že ne­ho­vo­rí­te prav­du, tre­ba spo­zor­nieť. Na­vy­še, keď to po­vie mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti, a keď to po­vie sud­co­vi či sud­ky­ni.

Klam­stvo je úmy­sel­ná nep­rav­da vy­dá­va­ná za prav­du, vý­rok prek­ru­cu­jú­ci sku­toč­ný stav ve­cí. Aris­to­te­les nap­rík­lad gno­zeo­lo­gic­ky vy­me­dzil klam­stvo. „Po­kiaľ úsu­dok spo­ju­je to, čo je v sku­toč­nos­ti roz­de­le­né, ale­bo roz­de­ľu­je to, čo je v sku­toč­nos­ti spo­je­né, tak je to klam­stvo“..

De­ba­ta, kto­rej sme bo­li obid­ve účas­tné, te­da pa­ni mi­nis­ter­ka a ja, dňa 29.1.2021 v te­le­ví­zii TA3 o 20.00 ho­di­ne, bo­la ok­rem iné­ho aj o tom, čo bo­lo pod­kla­dom pre vy­pra­co­va­nie no­vej súd­nej ma­py. Pa­ni mi­nis­ter­ka uvied­la, že sku­pi­na, kto­rá na nej vo fi­ná­le pra­co­va­la (na­pí­sa­la by som aj me­ná čle­nov tej­to sku­pi­ny, ale sú uta­je­né) vy­chá­dza­la zo zá­ve­rov CE­PEJ (Európ­ska ko­mi­sia pre efek­tív­nu spra­vod­li­vosť) a zo zá­ve­rov via­ce­rých sku­pín, v kto­rých do ro­ku 2018 pra­co­va­li aj sud­co­via. Z toh­to vy­vo­di­la, že te­da sud­co­via sa zú­čas­tni­li na príp­ra­ve no­vej súd­nej ma­py. Ja som uvied­la, že to­mu tak nie je a na príp­ra­ve no­vej súd­nej ma­py, ako bo­la pred­lo­že­ná pa­ni mi­nis­ter­kou, nie len že nes­po­lup­ra­co­va­li sud­co­via, ale ani sa s ni­mi o tom nik­to ne­roz­prá­val. Vlas­tne bo­la ve­do­me uta­jo­va­ná.

Ide iba o roz­diel­ny poh­ľad, ale­bo jed­na z nás ho­vo­rí nep­rav­du? Skú­sim prib­lí­žiť, ako to bo­lo so CE­PEJ a sku­pi­na­mi do ro­ku 2018.

Ako to te­da bo­lo s Európ­skou ko­mi­siou pre efek­tív­nu spra­vod­li­vosť

CE­PEJ  vo svo­jej sprá­ve z no­vem­bra 2017 uvied­la, že bo­la po­žia­da­ná vlá­dou, aby vy­hod­no­ti­la fun­go­va­nie slo­ven­ské­ho súd­nic­tva a vy­pra­co­va­la od­po­rú­ča­nia ako ďa­lej zlep­šiť efek­tív­nosť slo­ven­ských sú­dov. CE­PEJ pred vy­pra­co­va­ním sprá­vy nav­ští­vi­la šesť slo­ven­ských sú­dov, bo­li vy­pra­co­va­né dva do­taz­ní­ky, je­den vy­pl­ni­lo 125 res­pon­den­tov a dru­hý 110 res­pon­den­tov, bo­li vy­uži­té slo­ven­ské súd­ne šta­tis­ti­ky. CE­PEJ uvied­la, že am­bí­ciou tí­mu exper­tov je v rám­ci za­da­nia pos­kyt­núť od­po­rú­ča­nia štát­nym or­gá­nom, av­šak nie je am­bí­ciou kri­tic­ky hod­no­tiť súd­nu ma­pu ale­bo prip­ra­viť špe­ci­fic­ké od­po­rú­ča­nia o jej re­ví­zii. To­to je v pr­vom ra­de úlo­ha pre me­dziin­šti­tu­cio­nál­nu a inter­dis­cip­li­nár­nu pra­cov­nú sku­pi­nu, kto­rá po­zos­tá­va naj­mä z od­bor­ní­kov slo­ven­ské­ho ná­rod­né­ho tí­mu, vrá­ta­ne sud­cov, aby prev­za­li zod­po­ved­nosť za príp­ra­vu a reali­zá­ciu re­for­my súd­nej ma­py.

Čí­ta­te dob­re. Rôz­nych od­bor­ní­kov z rôz­nych in­šti­tú­cií a dis­cip­lín vrá­ta­ne sud­cov. Za­pa­mä­taj­te si.

CE­PEJ nás­led­ne v ro­ku 2019 zor­ga­ni­zo­va­la stret­nu­tie so zá­stup­ca­mi Ho­lan­dska, Ne­mec­ka a Iz­rae­la, kto­rí od­pre­zen­to­va­li spô­so­by, aký­mi me­ra­jú ob­tiaž­nosť ve­ci tzv. „vá­že­nie prí­pa­dov“, na zá­kla­de kto­rých ur­ču­jú poč­ty sud­cov a fi­nan­čných pros­tried­kov do súd­nic­tva. Súd­na ra­da SR  po do­ho­de s Ana­ly­tic­kým cen­trom MS SR a od­ob­re­ním vte­daj­šie­ho mi­nis­tra spra­vod­li­vos­ti,  roz­beh­la ten­to pro­jekt „vá­hy prí­pa­dov“, pri­čom nep­retr­ži­te po­čas ce­lej príp­ra­vy ko­mu­ni­ko­va­la so všet­ký­mi sud­ca­mi na Slo­ven­sku. Osob­ne som s tí­mom obiš­la trik­rát všet­ky kraj­ské sú­dy, kde bo­li prí­tom­ní aj sud­co­via ok­res­ných sú­dov, kto­rí sa vý­raz­nou mie­rou na nas­ta­ve­ní toh­to pro­jek­tu po­die­ľa­li. Ne­vyb­ra­li sme si ich my, ale sud­co­via v kaž­dom kra­ji svo­jich zá­stup­cov no­mi­no­va­li.  Pro­jekt sa roz­be­hol do štá­dia zbe­ru úda­jov, pre­ru­še­ný bol pre pan­dé­miu CO­VID-19.

Pre ob­jas­ne­nie. Návrh no­vej súd­nej ma­py ne­poč­kal na vý­sled­ky pro­jek­tu „vá­ha ve­cí“. Pa­ni mi­nis­ter­ka tvr­dí, že ho sta­čí dopl­niť „po­tom“.

Pra­cov­né sku­pi­ny, kto­ré pra­co­va­li do ro­ku 2018 a ich zá­ve­ry.

Na prá­cu CE­PEJ nad­via­za­li sku­pi­ny, v kto­rých pra­co­va­li aj sud­co­via či zá­stup­co­via Súd­nej ra­dy SR. Te­da aj ja.

Sku­pi­ny, kto­ré sa za­obe­ra­li súd­nou ma­pou a špe­cia­li­zá­ciou sú­dov a sud­cov svo­ju prá­cu zhr­nu­li do zá­ve­rov. Ne­bu­dem Vás una­vo­vať pod­rob­nos­ťa­mi a me­to­di­kou, všet­ky sú zve­rej­ne­né na por­tá­li sud­na­moc.sk vrá­ta­ne zá­ve­rov, od­po­rú­ča­ní a ta­bu­liek.

Bo­lo kon­šta­to­va­né, že za­vá­dzanie no­vej súd­nej ma­py sa od­po­rú­ča us­ku­toč­niť v šty­roch nav­zá­jom sú­vi­sia­cich kro­koch.  V pr­vom kro­ku má dôjsť k zme­ne kau­zál­nej prís­luš­nos­ti, kto­rá ne­bu­de vý­raz­ne za­sa­ho­vať do exis­tu­jú­cej súd­nej ma­py. Kon­krét­ne by sa agen­da ob­chod­ná a správ­na ma­la pre­niesť na vy­bra­né sú­dy, čím sa za­bez­pe­čí špe­cia­li­zá­cia, kto­rá je v sú­la­de s od­po­rú­ča­nia­mi CE­PEJ, európ­skou praxou  a zá­ro­veň pred­sta­vu­je lo­gic­ký dôs­le­dok ras­tú­cej kom­plexnos­ti prá­va. V dru­hom kro­ku sa má de­tail­ne ana­ly­zo­vať exis­tu­jú­ci stav a úro­veň za­ťa­že­nos­ti ok­res­ných a kraj­ských sú­dov. V tre­ťom kro­ku má dôjsť k vy­hod­no­te­niu kri­té­rií. Vo fi­nál­nom kro­ku by sa na zá­kla­de tých­to vy­hod­no­te­ní ma­li op­ti­ma­li­zo­vať poč­ty súd­nych od­de­le­ní.

Aby bo­lo mož­né pris­tú­piť ku kon­krét­ne­mu návr­hu no­vej súd­nej ma­py, bo­lo kon­šta­to­va­né, že je pot­reb­né v pr­vom ra­de ana­ly­zo­vať sú­čas­ný stav súd­nic­tva SR.  Spo­je­ná pra­cov­ná sku­pi­na uvied­la, že „vo­lá“ po tom, aby sa po­sú­di­la si­tuácia na re­gio­nál­nej úrov­ni, na úrov­ni jed­not­li­vých sú­dov, a do­kon­ca aj na úrov­ni jed­not­li­vých sud­cov. Cie­ľom ma­lo byť, aké je op­ti­mum ve­cí, kto­ré mô­že reál­ne zvlá­dať súd a sud­ca, a to pri zoh­ľad­ne­ní špe­ci­fík kon­krét­nej agen­dy a sú­du.

Aha. Aj tu má­me vo­la­nie po pro­jek­te „vá­ha ve­cí“, kto­rý pod­ľa pa­ni mi­nis­ter­ky nie je pot­reb­ný na vy­tvo­re­nie no­vej súd­nej ma­py.

Pra­cov­ná sku­pi­na “Súd­na ma­pa“ od­po­ru­či­la kri­té­riá a ich vy­hod­no­te­nie pre tvor­bu súd­nej ma­py, a to ná­pad ve­cí  a je­ho štruk­tú­ra, po­čet oby­va­te­ľov /pozn. že by vý­sle­dok sčí­ta­nia oby­va­teľ­stva?/, vý­voj de­mog­ra­fie, pot­reb­ný po­čet sud­cov, pro­duk­ti­vi­ta sú­dov, blíz­kosť iných or­gá­nov štát­nej sprá­vy (po­lí­cia, pro­ku­ra­tú­ra, správ­ne or­gá­ny, väz­ni­ce...), in­ves­tí­cie do bu­dov, dos­tup­nosť pre ob­ča­nov a his­to­ric­ký kon­text, vý­voj bu­dú­cich in­ves­tí­cií, roz­voj re­gió­nu, efek­tív­nej­šie vy­uži­tie ve­rej­ných fi­nan­cií pri sprá­ve sú­dov. Návrh súd­nej ma­py by mal byť prie­ni­kom vy­ššie uve­de­ných kri­té­rií.

Návrh zmien kraj­ských sú­dov

Na úrov­ni kraj­ských sú­dov bo­la uve­de­ná nut­nosť špe­cia­li­zá­cie. To zna­me­ná pre­sun správ­nej a ob­chod­nej agen­dy na tri kraj­ské sú­dy, res­pek­tí­ve pod­ľa ná­pa­du na pri­me­ra­ný po­čet kraj­ských sú­dov. Naj­schod­nej­ším je spo­je­nie ob­vo­dov sied­mych kraj­ských sú­dov do troch pre ob­chod­nú aj správ­nu agen­du so za­cho­va­ním pô­vod­né­ho ob­vo­du a kau­zál­nej prís­luš­nos­ti Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve.

Čí­ta­te dob­re. Roz­de­liť ob­chod­nú a správ­nu agen­du rov­no­mer­ne me­dzi se­dem kraj­ských sú­dov a ten bra­tis­lav­ský po­ne­chať. Žiad­ne ru­še­nie žiad­ne­ho kraj­ské­ho sú­du. A ne­náj­de­te ho v ce­lom ma­te­riá­li. Nik­de ani náz­nak.

Návrh spo­je­nia ob­vo­dov kraj­ských sú­dov pre ob­chod­nú a správ­nu agen­du bol nas­le­dov­ný:

Ko­šic­ko – Pre­šov­ský,  

pre agen­du správ­ne­ho súd­nic­tva bol navr­hnu­tý  Kraj­ský súd v Pre­šo­ve. Pre ob­chod­nú agen­du  Kraj­ský súd v Ko­ši­ciach pre ce­lý spo­je­ný ob­vod.  Je mož­né na zá­kla­de iných pod­stat­ných in­for­má­cií vy­me­niť kau­zál­nu prís­luš­nosť súd­nych agend, na­koľ­ko z poh­ľa­du ná­pa­du ve­cí sú oba sú­dy vy­rov­na­né.

Ži­lin­sko – Ban­sko­bys­tric­ký,

pre agen­du správ­ne­ho súd­nic­tva bol navr­hnu­tý Kraj­ský súd v Ži­li­ne. Pre ob­chod­nú agen­du  Kraj­ský súd v Ban­skej Bys­tri­ci pre ce­lý spo­je­ný ob­vod.

Ni­trian­sko – Tren­čian­sko – Tr­nav­ský,

pre agen­du správ­ne­ho súd­nic­tva bol navr­hnu­tý  Kraj­ský súd v Tren­čí­ne. Pre ob­chod­nú agen­du  Kraj­ský súd v Nit­re pre ce­lý spo­je­ný ob­vod. Kraj­ský súd v Tr­na­ve by už ne­bol kau­zál­ne prís­luš­ný pre no­vé ve­ci za tie­to agen­dy, iba za do­beh ve­cí v prís­luš­ných agen­dách.

Ke­by som chce­la byť uš­ti­pač­ná, da­la by som Vám te­raz návrh, aby ste hľa­da­li de­sať spo­loč­ných bo­dov so súd­nou ma­pou prip­ra­ve­nou „taj­nou sku­pi­nou“. Ale neh­ľa­daj­te. Spo­loč­né tam nie je nič. Je­di­ný kraj­ský súd, te­da Kraj­ský súd v Tr­na­ve, kto­rý bol od­po­ru­če­ný ako súd len pre ci­vil­né a tres­tné ve­ci, bez ob­chod­ných a správ­nych ve­cí sa ne­ja­kým tran­sfor­mač­ným zá­zra­kom doč­kal pos­ta­ve­nia jed­né­ho z troch od­vo­la­cích sú­dov v ce­lej re­pub­li­ke.

Návrh zmien ok­res­ných sú­dov

Na kaž­dom ok­res­nom sú­de by ma­la byť za­cho­va­ná agen­da ci­vil­ná a po­ru­čen­ská; resp. mož­no aj agen­da tres­tná. Agen­du ob­chod­nú a ob­chod­ný re­gis­ter by mal za­stre­šo­vať je­den súd v ob­vo­de kra­ja a mož­no aj agen­da tres­tná by moh­la byť iba na jed­nom sú­de v ob­vo­de kra­ja. K agen­de správ­nej na ok­res­ných sú­doch ako aj iným agen­dám ne­bol za­uja­tý jed­noz­nač­ný pos­toj.

Na otáz­ku, koľ­ko by mal mať kaž­dý ob­vod kraj­ské­ho sú­du ok­res­ných sú­dov, bo­lo od­po­ve­da­né pred­lo­že­ním nie­koľ­kých va­rian­tov a zá­ro­veň zdô­raz­ne­né, že vý­ber al­ter­na­tív bu­de ov­plyv­ne­ný dop­ra­co­va­ním vply­vu zvyš­ných uka­zo­va­te­ľov a dis­ku­siou a zá­ver­mi os­tat­ných pra­cov­ných sku­pín.  Bo­lo zdô­raz­ne­né, že vý­sled­ky  pos­ky­tu­jú len in­for­ma­tív­ny pre­po­čet na zá­kla­de vzťa­hu ná­pa­du ve­cí (doš­lé ve­ci) vy­ká­za­né­ho v ro­ku 2017, poč­tu pr­vos­tup­ňo­vých sú­dov v ob­vo­de kra­ja a od­ha­do­va­né­ho op­ti­mál­ne­ho ná­pa­du ve­cí na sud­cu. Vý­sled­ky pre­to nie sú dos­ta­toč­né pre tran­sfor­má­ciu a pred­kla­da­nie návr­hov fi­nál­nej súd­nej ma­py Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Mô­žu slú­žiť len ako pod­klad pre zis­ťo­va­nie mož­nos­tí, li­mi­tov a tes­to­va­nie sce­ná­rov, kto­ré by ma­li vy­ply­núť z od­bor­nej de­ba­ty a zoh­ľad­ne­nia ďal­ších, rov­na­ko dô­le­ži­tých uka­zo­va­te­ľov a ako kva­li­fi­ko­va­ný ma­te­riál pre ot­vo­re­nie šir­šej dis­ku­sie k té­me re­for­my súd­nej ma­py pre od­bor­nú ve­rej­nosť.

Vší­ma­te si? Ma­te­riál na ot­vo­re­nie šir­šej dis­ku­sie k té­me súd­nej ma­py pre od­bor­nú ve­rej­nosť.

Ana­ly­tic­ké cen­trum prip­ra­vi­lo mo­del pre vý­po­čet prís­luš­né­ho poč­tu sud­cov a nás­led­ných mož­nos­tí sta­no­ve­nia poč­tu sú­dov pod­ľa pre­men­ných vstup­ných úda­jov. Na zá­kla­de ná­pa­du vo vy­bra­ných re­gis­troch z ro­ku 2017 a sta­no­ve­né­ho op­ti­mál­ne­ho ná­pa­du na jed­né­ho sud­cu bol vy­po­čí­ta­ný teo­re­tic­ký po­čet prís­luš­ných sud­cov vo všet­kých agen­dách /C, Cb, P, T/. Vý­sle­dok bol ďa­lej roz­de­le­ný na su­má­re za ok­res­né sú­dy v ob­vo­de prís­luš­né­ho kra­ja. Vý­sled­ky mo­de­lo­va­nia pos­kyt­li rôz­ne sce­ná­re poč­tu sud­cov a sú­dov, kto­ré zoh­ľad­ňu­jú flexibil­né nas­ta­ve­nie vstup­ných úda­jov a op­ti­mál­nych pod­mie­nok (zme­nou pre­men­ných). Pred­kla­da­ný návrh „súd­nej ma­py“ strik­tne zoh­ľad­ňu­je iba za­da­nie a je­di­ný uka­zo­va­teľ (zo sied­mych) pot­reb­ný pri tvor­be súd­nej ma­py a to ná­pad ve­cí/doš­lé ve­ci. V žiad­nom prí­pa­de sa ne­dá po­va­žo­vať za ko­neč­ný ma­te­riál sta­no­vu­jú­ci po­čet a roz­mies­tne­nie pr­vos­tup­ňo­vých sú­dov v rám­ci Slo­ven­skej re­pub­li­ky – súd­nu ma­pu.

Tak­to bo­li vy­tvo­re­né tri va­rian­ty poč­tu ok­res­ných sú­dov. Pri­po­mí­nam, že „v žiad­nom prí­pa­de sa ne­dá po­va­žo­vať za ko­neč­ný ma­te­riál sta­no­vu­jú­ci po­čet a roz­mies­tne­nie pr­vos­tup­ňo­vých sú­dov“ Ani je­den va­riant nie je na po­čet 30 ok­res­ných sú­dov. Len aby sa ve­de­lo.

Náv­rat do ro­ku 1996? Čí­taj­te

Zme­na územ­nos­práv­ne­ho čle­ne­nia Slo­ven­ska, kto­rá sa us­ku­toč­ni­la v ro­ku 1996 s účin­nos­ťou od 1.1.1997 zna­me­na­la, ok­rem iné­ho, vznik no­vých ok­re­sov a vý­znam­ne sa tým dotk­la aj us­po­ria­da­nia sú­dov. V ro­ku 1997 bo­li zria­de­né sú­dy v niek­to­rých no­vých ok­res­ných mes­tách. Zvý­še­nie poč­tu sú­dov nez­na­me­na­lo zvý­še­nie poč­tu sud­cov. Sud­co­via bo­li pre­lo­že­ní (s ich súh­la­som) z exis­tu­jú­cich sú­dov do no­vo­za­lo­že­ných sú­dov. K zrý­chle­niu súd­ne­ho ko­na­nia mal pris­pieť aj no­vý zá­kon o roz­hod­cov­skom ko­na­ní z ro­ku 2002, kto­ré­ho cie­ľom bo­lo vy­tvo­riť pod­mien­ky na šir­šie vy­uži­tie mi­mo­súd­ne­ho rie­še­nia spo­rov. V ro­koch 2002-2006 pre­beh­la „Op­ti­má­li­zá­cia súd­nej sús­ta­vy“.  Od 1. ja­nuá­ra 2005 bo­lo zru­še­ných de­sať ok­res­ných sú­dov. Na Slo­ven­sku vte­dy zos­ta­lo 8 kraj­ských sú­dov, 45 ok­res­ných sú­dov a Špe­ciál­ny súd. V ro­ku 2006 opäť doš­lo  k zme­ne zá­ko­na o síd­lach a ob­vo­doch sú­dov v Slo­ven­skej re­pub­li­ke k 1. ja­nuá­ru 2008, sa opä­tov­ne  ob­no­vi­lo de­väť ok­res­ných sú­dov. Po­čet sú­dov sa tak zvý­šil na 63.

Po­kiaľ ide o kraj­ské sú­dy, pred ro­kom 1997 exis­to­val Kraj­ský súd Bra­tis­la­va, Mes­tský súd Bra­tis­la­va (od­vo­la­cí súd pre ob­vod­né sú­dy na úze­mí hlav­né­ho mes­ta), Kraj­ský súd Ban­ská Bys­tri­ca a Kraj­ský súd Ko­ši­ce. Na zá­kla­de vy­hláš­ky MS SR č. 250/1991 Zb. pod­ľa § 3 písm. b/ zák. č. 597/1990 Zb. v ob­vo­de Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve bo­la zria­de­ná je­ho po­boč­ka v Nit­re, nás­led­ne sa­mos­tat­ný Kraj­ský súd v Nit­re,  do ob­vo­du kto­ré­ho naj­skôr pat­ri­li ok­res­né sú­dy Le­vi­ce, Nit­ra, To­poľ­ča­ny a nes­kôr už aj No­vé Zá­mky a Ko­már­no.

Ani Vám to ne­se­dí?

Kla­ma­la som ja? Je mi­nis­ter­kou pred­lo­že­ný návrh súd­nej ma­py vý­sled­kom nie­koľ­ko­roč­nej dis­ku­sie so sud­ca­mi? Ref­lek­tu­je na od­po­rú­ča­nia CE­PEJ? Je náv­ra­tom do ro­ku 1996?

 

 

 

 

 

Diskusia