JUDr. Ayše Pružinec Eren, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave
Nielen o extrémne predražených bufetoch vo výkone väzby
Európsky parlament dlhodobo apeluje na členské štáty EÚ, aby sa uväznenie vrátane vyšetrovacej väzby používalo len v zákonom odôvodnených prípadoch a v prípade väzňov, ktorí nepredstavujú vážne nebezpečenstvo pre spoločnosť, by sa mali uprednostňovať alternatívne tresty (domáce väzenie alebo iné opatrenia), či náhrady väzby, a zároveň vyjadril značné znepokojenie nad väzenskými podmienkami, ktoré existujú v niektorých členských štátoch, a stavom viacerých európskych väzníc; a vyzval členské štáty, aby dodržiavali pravidlá väznenia vyplývajúce z nástrojov medzinárodného práva a noriem Rady Európy.
Európsky parlament ešte v roku 2017 vyjadril poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch sa umiestňovanie do vyšetrovacej väzby bežne využíva, čo môže v kombinácii so zlými väzenskými podmienkami a ďalšími faktormi znamenať porušenie základných práv väzňov; a vyjadril presvedčenie, že riešenie problému nadmerného využívania vyšetrovacej väzby si vyžaduje inovatívne riešenia vrátane modernizácie trestného poriadku a posilnenia súdnictva.
Napriek tomu, že Európsky parlament aj na Slovenskú republiku v tomto smere apeluje dlhodobo, otázke dĺžky kolúznej väzby a väzenskými podmienkam sa Ministerstvo spravodlivosti začalo venovať až v súčasnosti, a dovolím si tvrdiť, že iba v dôsledku tlaku, ktorý bol vytvorený právnickou obcou, ku ktorej sa v poslednom období pripojila aj časť politického spektra.
Ministerstvo spravodlivosti je povinné väzenský systém riadiť efektívne, zároveň je povinné na základe európskych nariadení, ktorými je Slovenská republika viazaná znižovať počet väzňov prostredníctvom častejšieho využívania neväzobných opatrení (napr. elektronické monitorovanie) a zabezpečiť minimalizáciu vyšetrovacej väzby, avšak ako ukazujú nedávno zverejnené štatistiky, Slovenská republika sa v tejto otázke vybrala úplne opačným smerom (druhý najväčší počet väznených osôb v EÚ).
Je nutné si uvedomiť, že zbavenie slobody sa nerovná zbaveniu dôstojnosti, avšak pokiaľ štát poskytuje slovenskému väzňovi na 1 mesiac 1 kotúč toaletného papiera, 1 dcl šampónu, 1 zubnú pastu, oblečenie, pri ktorom konfekčná veľkosť uväznenej osoby nie je smerodajná, t. j. väzňovi je poskytnutá napr. obuv, ktorá je aj o dve tri čísla väčšia, v horších prípadoch menšia, má možnosť sa sprchovať 2 x do týždňa a ako je dlhodobo medializované, životný priestor v cele pre jednu osobu predstavuje max. 3 m2., o humánnych podmienkach väzňov nemôže byť ani reč. Súčasťou väzenského oblečenia však nie je napr. kabát (prešivák), čiže si predstavme, že môžeme na 1 hodinu za celý deň opustiť celu a ak je zlé počasie, musí si väzeň obliecť opakovane použitý kabát, čo najmä v tomto pandemickom období, k zdravotnej ochrane väzňov určite neprispieva.
O ľudskosti zodpovedajúcom zaobchádzaní v našich väzniciach nesvedčí ani to, že v celách nie je žiadne vetranie, keď okná v celách sú okrem mreže zabezpečené aj sklobetónom, tzn., že prúd čerstvého vzduchu je minimálny a najmä je úplne obmedzené vniknutie prirodzeného denného svetla, t. j. väzni sú počas väzby vystavení dennému svetlu 1 hodinu denne (!), keď majú nárok na „vychádzku“. A teraz si predstavme 30 – 35 stupňové vonkajšie teploty a 4 – 5 väzňov na jednej cele a ich životné podmienky. Nehovorí sa ani o tom, že v prípade, ak je väzňovi na cele povolený televízor, rádio alebo ventilátor, musí za vstupnú kontrolu každého kusu zaplatiť 20 eur a následne každý mesiac je povinný platiť 5 eur za tv, 5 eur za rádio a ak má ventilátor, tak aj zaň 5 eur.
Väzeň má síce možnosť raz do týždňa si nakúpiť nielen potraviny, avšak je nútený si nakúpiť predovšetkým základné hygienické potreby, keďže od štátu dostane na mesiac jeden kotúč wc papiera a deci šampónu, avšak prístup aj k týmto úplne bežným a najmä nevyhnutným potrebám každej ľudskej bytosti je absolútne obmedzený prehnanými cenami, ktoré sú úmyselne 2 – 3 násobne vyššie v porovnaní s maloobchodným predajom. Nie je žiadnym tajomstvom, že napríklad kilo hrozna vo väzenskom bufete stojí aj 16 eur a v obchode napríklad 3 eurá. Súčasťou vybavenia našich ciel chladničky nie sú, takže v prípade, ak si chce väzeň kúpiť potraviny, ktoré podliehajú skaze (jogurty, mlieko a pod.), je jeho nákup, okrem 200 - 300 % vyššej cene znemožnený aj tým, že si ho nemá kde uskladniť.
Prenájom ústavných predajní (bufetov) spadá do kompetencie ZVJS, ktoré však patrí do pôsobnosti MS SR a problémom je, že nemá oprávnenie kontrolovať cenotvorbu v týchto zariadeniach, takže víťaz konkurzu na prenájom ústavnej predajne je vlastne pri určovaní cien neobmedzeným pánom a väzeň sa stáva ešte aj jeho rukojemníkom.
Nielen naša spoločnosť vníma problematiku väzenstva ako slepé črevo, a je preto na periférii záujmu, a zároveň sa úplne zabúda na to, že uložením trestu odňatia slobody, má byť človeku odňatá iba sloboda, nie všetky ostatné práva a trestá sa prioritne nie preto, lebo bolo spáchané zlo, ale najmä preto, aby nebolo páchané zlo.
Politickú zodpovednosť za stav väzenstva v SR objektívne nesie iba minister spravodlivosti, ktorému je Zbor väzenskej a justičnej stráže priamo podriadený a preto zodpovedá za všetko, čo sa od momentu uväznenia s väzňom deje, z toho vyplýva aj povinnosť tohto rezortu dohliadať na podmienky, v ktorých je väzba alebo výkon trestu vykonávaný, t. j. aj na legislatívne pravidlá konkurzov na prenájmov bufetov tak, aby bolo vylúčené vysokú cenu nájmu kompenzovať neúnosnými cenami za tovar, ktorý je väzeň v záujme zabezpečenia si iba základných potrieb nútený zaplatiť, nakoľko však tento problém je dlhodobo neriešený, mal verejný ochranca práv už dávno využiť svoje kompetencie a dožadovať sa zmeny.
Ďalšou možnosťou je činnosť prokurátora, ktorý vykonáva dozor v miestach obmedzenia slobody, keďže má právo vstupovať do väzenských priestorov, povinnosť pravidelne vykonávať previerky, vybavovať sťažnosti väzňov a pokiaľ vybavenie sťažnosti, v tomto prípade napríklad na drakonické ceny v ústavných predajniach, do jeho kompetencií nespadá, má zabezpečiť, aby boli doručené kompetentným orgánom, teda Ministerstvu spravodlivosti, ktoré je zároveň gestorom vykonávania Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, s korelujúcou povinnosťou, ochraňovať ľudské práva a základné slobody osôb, ktoré sú rozhodnutím štátneho orgánu slobody zbavené.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.