Náhradné materstvo v kontexte ochrany základných práv a slobôd

Mgr. Alexan­dra Mi­ši­no­vá, LL.M., ad­vo­kát­sky kon­ci­pient

Náh­rad­né ma­ter­stvo v kon­texte ochra­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd

Úvod

V in­ten­ciách náh­rad­né­ho ma­ter­stva mož­no ho­vo­riť o no­vo­do­bej me­tó­de asis­to­va­nej rep­ro­duk­cie za úče­lom rie­še­nia nep­lod­nos­ti. Náh­rad­né resp. su­ro­gač­né ma­ter­stvo pred­sta­vu­je ob­lasť, v rám­ci kto­rej mož­no po­zo­ro­vať pre­lí­na­nie eti­ky, prá­va, ako aj mi­mop­ráv­nych ob­las­tí me­di­cí­ny, bio­ló­gie, ba do­kon­ca aj fi­lo­zo­fie. Mož­no zvý­raz­niť, že ide o veľ­mi dis­ku­to­va­nú té­mu, kto­rej znač­nú po­zor­nosť ve­nu­je tak Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va, ako aj Súd­ny dvor EÚ.

Práv­na úp­ra­va náh­rad­né­ho ma­ter­stva v pod­mien­kach Slo­ven­skej re­pub­li­ky

Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 82 ods. 1 zá­ko­na č. 36/2005 Z. z. o ro­di­ne v plat­nom zne­ní (ďa­lej aj ako „zá­kon o ro­di­ne“)[1] je mat­kou di­eťa­ťa že­na, kto­rá di­eťa po­ro­di­la. Pod­ľa nas­le­dov­né­ho od­se­ku rov­na­ké­ho zá­kon­né­ho us­ta­no­ve­nia sú do­ho­dy a zmlu­vy, kto­ré sú v roz­po­re s vy­ššie uve­de­ným us­ta­no­ve­ním nep­lat­né. Mož­no te­da uviesť, že zá­kaz su­ro­gá­cie v pod­mien­kach Slo­ven­skej re­pub­li­ky je mož­né kon­šta­to­vať so zre­te­ľom na § 82 ods. 2 Zá­ko­na o ro­di­ne, kde sa za­kot­vu­je nep­lat­nosť do­hôd a zmlúv, kto­ré nie sú v sú­la­de so zá­sa­dou, v zmys­le kto­rej „mat­kou di­eťa­ťa je že­na, kto­rá di­eťa po­ro­di­la“. Pre lep­šiu ilus­trá­ciu mož­no uviesť Ná­lez Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej aj ako „ÚS SR“) II. ÚS 424/2015, kde ÚS SR kon­šta­to­val, že zmlu­va o náh­rad­nom ma­ter­stve by tr­pe­la nep­lat­nos­ťou pre roz­por s dob­rý­mi mrav­mi – slo­ven­ská práv­na úp­ra­va je v tom­to sme­re strik­tná. Na Slo­ven­sku nie je mož­ný tzv. „pre­ná­jom ma­ter­ni­ce“.[2]

Na tom­to mies­te si do­vo­ľu­je­me uviesť do po­zor­nos­ti, že v na­šom práv­nom pros­tre­dí nie je vy­lú­če­ný v prí­pa­de su­ro­gač­né­ho ma­ter­stva ani tres­tnop­ráv­ny pos­tih s pou­ka­zom na § 179 (Ob­cho­do­va­nie s ľuď­mi), event. § 180 a nasl. (Zve­re­nie di­eťa­ťa do mo­ci iné­ho) zá­ko­na č. 300/2005 Trest­ný zá­kon.[3] V tých­to in­ten­ciách mož­no spo­me­núť su­se­dia­cu Čes­kú re­pub­li­ku, kto­rá sí­ce exak­tne ne­re­gu­lu­je ter­mi­no­ló­giu ty­pic­kú pre náh­rad­né ma­ter­stvo, av­šak svo­ji­mi us­ta­no­ve­nia­mi kreo­va­la ces­tu, up­ra­vi­la lep­šie niek­to­ré in­šti­tú­ty, aby sa tak pred­chá­dza­lo ile­gál­nym ko­na­niam v tej­to ob­las­ti. V pod­mien­kach Čes­kej re­pub­li­ky su­ro­gač­né ma­ter­stvo nep­red­sta­vu­je trest­ný čin, av­šak zvý­raz­ňu­je­me, že su­ro­gač­ná mat­ka nes­mie pri­jať za vy­no­se­nie di­eťa­ťa a pô­rod fi­nan­čnú čias­tku. Vy­chá­dza sa to­tiž zo všeo­bec­nej zá­sa­dy, v zmys­le kto­rej pla­tí, že pou­ži­tie čas­tí ľud­ské­ho te­la ne­mô­že pred­sta­vo­vať zdroj fi­nan­čné­ho pros­pe­chu ale­bo iných vý­hod tak pre oso­bu, z kto­rej te­la bu­dú tie­to čas­ti od­obe­ra­né, ani pre ni­ko­ho iné­ho vrá­ta­ne zdra­vot­níc­ke­ho za­ria­de­nia, kto­ré od­ber vy­ko­ná­va.[4]

Eti­ka v kon­texte su­ro­gá­cie

Ako sme už vy­ššie naz­na­či­li náh­rad­né ma­ter­stvo pred­sta­vu­je veľ­mi dis­ku­to­va­nú prob­le­ma­ti­ku, kto­rá si vy­slú­ži­la po­zor­nosť súd­nych auto­rít, kto­ré viac­krát za­uja­li sta­no­vis­ká k su­ro­gač­né­mu ma­ter­stvu v kon­texte štan­dar­du ochra­ny zá­klad­ných ľud­ských práv na­koľ­ko ide o té­mu, v rám­ci kto­rej vy­vstá­va nie­koľ­ko zá­sad­ných otá­zok.

V kra­ji­nách, kde je náh­rad­né ma­ter­stvo po­vo­le­né mô­že dôjsť k si­tuáciám, ke­dy sa náh­rad­ná mat­ka roz­hod­ne, že sa di­eťa­ťa nev­zdá ale­bo k rôz­nym prob­lé­mom v sú­vis­los­ti s na­do­bud­nu­tím ro­di­čov­stva po for­mál­nej strán­ke. V po­dob­nom prí­pa­de roz­ho­do­val Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va (ďa­lej aj ako „ESĽP“) v roz­hod­nu­tí Pa­ra­di­so a Cam­pa­nel­li pro­ti Ta­lian­sku zo dňa 24.01.2017.[5] V tom­to prí­pa­de iš­lo o de­väť­me­sač­né di­eťa, kto­ré bo­lo vy­no­se­né su­ro­gač­nou mat­kou na Uk­ra­ji­ne, kto­ré bo­lo od­ob­ra­né ob­jed­ná­va­teľ­ské­mu ta­lian­ske­mu pá­ru. V tej­to ve­ci uzav­re­li ta­lian­ski ro­di­čia zmlu­vu o náh­rad­nom ma­ter­stve s rus­kou mat­kou, a di­eťa sa na­ro­di­lo v Rus­ku na kli­ni­ke. Po pô­ro­de da­la náh­rad­ná mat­ka sťa­žo­va­te­ľo­vi súh­las s na­do­bud­nu­tím ro­di­čov­stva k di­eťa­ťu, a nás­led­ne sa sťa­žo­va­te­lia za­re­gis­tro­va­li v Mos­kve ako ro­di­čia di­eťa­ťa. Po­mo­cou ta­lian­ske­ho kon­zu­lá­tu, kde pred­lo­ži­li rod­ný list di­eťa­ťa sa vrá­ti­li nas­päť do Ta­lian­ska. Tu však nas­tal prob­lém s re­gis­trá­ciou rod­né­ho lis­tu. Ta­lian­sky kon­zu­lát zá­ro­veň in­for­mo­val prís­luš­né or­gá­ny, že rod­ný list ob­sa­hu­je fa­loš­né in­for­má­cie, a v tej­to sú­vis­los­ti za­čal nes­kôr pro­ku­rá­tor ko­na­nie. Na zá­kla­de DNA tes­tov bo­lo zis­te­né, že sťa­žo­va­te­lia nie sú bio­lo­gic­ký­mi ro­dič­mi di­eťa­ťa.Sťa­žo­va­te­lia v ko­na­ní pred ESĽP na­mie­ta­li, že ko­na­ním vnút­roš­tát­nych or­gá­nov doš­lo k zá­sa­hu do ich prá­va na reš­pek­to­va­nie ro­din­né­ho ži­vo­ta. Ta­lian­ske or­gá­ny to­tiž­to ich ro­di­čov­stvo neuz­na­li, di­eťa im od­ob­ra­li, vy­sta­vi­li di­eťa­ťu no­vý rod­ný list a vy­hlá­si­li ho za di­eťa nez­ná­mych ro­di­čov. Nes­kôr umož­ni­li je­ho adop­ciu inej ro­di­ne. Mož­no zvý­raz­niť, že roz­ho­du­jú­cou sku­toč­nos­ťou pre­čo ESĽP tak roz­ho­dol bo­la ochra­na ve­rej­né­ho po­riad­ku a su­ve­re­ni­ty vnút­roš­tát­ne­ho prá­va.

Vy­nú­ti­teľ­nosť zmlúv o su­ro­gač­nom ma­ter­stve

As­pekt vy­nú­ti­teľ­nos­ti zmlúv o su­ro­gač­nom ma­ter­stve sa stal veľ­mi ak­tuál­ny po pre­puk­nu­tí prí­pa­du, kto­rý dos­tal ná­zov „Prí­pad no­vo­ro­den­ca M“ (Ba­by M ca­se). [6]Iš­lo o pr­vý prí­pad, v rám­ci kto­ré­ho ame­ric­ký súd roz­ho­do­val o plat­nos­ti su­ro­gač­nej zmlu­vy.  Man­že­lia Wiliam Stern a je­ho man­žel­ka Eli­sa­beth Ster­no­vá uzav­re­li zmlu­vu s Ma­ry Beth Whi­te­head, kto­rá bo­la su­ro­gač­nou mat­kou na dob­ro­voľ­nej bá­ze, v zmys­le zmlu­vy ma­la byť p. Whi­te­head op­lod­ne­ná sper­mia­mi pá­na Ster­na, a nás­led­ne po pô­ro­de ma­la ro­di­čov­ské prá­va pre­viesť na je­ho man­žel­ku Eli­sa­beth.  Av­šak po pô­ro­de Ma­ry Beth Whi­te­head dos­pe­la k ná­zo­ru, že si di­eťa po­ne­chá. Pred­met­ný prí­pad bol pre­jed­ná­va­ný sú­dom v štá­te New Jer­sey, kto­rý su­ro­gač­nú zmlu­vu ozna­čil ako nep­lat­nú, na­koľ­ko bo­la v roz­po­re s ve­rej­ným zá­uj­mom a uvie­dol, že mat­kou di­eťa­ťa je Ma­ry Beth Whi­te­head a ot­com je Wiliam Stern. Uve­de­ná vec bo­la pos­tú­pe­ná Sú­du pre­jed­ná­va­jú­ce­mu ro­din­né zá­le­ži­tos­ti, kto­rý zve­ril di­eťa do sta­ros­tli­vos­ti Ster­nov­cov a p. Whi­te­head po­vo­lil pra­vi­del­né náv­šte­vy jej dcé­ry.

Mož­no kon­šta­to­vať, že zo sa­mot­nej zmlu­vy o náh­rad­nom ma­ter­stve vy­plý­va, že ho mu­sí od­ov­zdať ob­jed­ná­va­teľ­ské­mu pá­ru, čo však ne­mož­no vy­nu­co­vať. Prá­ve pre­to otáz­ka vy­nú­ti­teľ­nos­ti ta­kých­to zmlúv bý­va naj­čas­tej­šou prí­či­nou súd­nych spo­rov. V rám­ci zmlúv o su­ro­gač­nom ma­ter­stve však mož­no uviesť, že v prí­pa­de, ak by ich stra­ny ne­pok­la­da­li za pros­peš­né obojstran­ne, tak ťaž­ko by sme naš­li sa­mot­ný cau­sa con­trac­tus, ne­ho­vo­riac o ich vy­nú­ti­teľ­nos­ti.

Zo­pár úvah na zá­ver

In­šti­tút náh­rad­né­ho ma­ter­stva pre pá­ry so špe­ci­fic­ký­mi zdra­vot­ný­mi prob­lé­ma­mi je ne­po­chyb­ne veľ­mi dô­le­ži­tým a vý­znam­ným kro­kom, av­šak v tom­to kon­texte je žia­du­ce zvý­raz­niť, že po­vo­le­nie su­ro­gá­cie a jej ne­dos­ta­toč­ná zá­kon­ná re­gu­lá­cia mô­že ne­ga­tív­ne ov­plyv­ňo­vať spo­loč­nosť. V prí­pa­de príl­iš li­be­rál­nej úp­ra­vy by moh­li nas­tať si­tuácie, že náh­rad­né mat­ky bu­dú vy­uží­va­né v prí­pa­doch bez zdra­vot­nej in­di­ká­cie na stra­ne ob­jed­ná­va­teľ­ské­ho pá­ru, nap­rík­lad pri pra­cov­nej vy­ťa­že­nos­ti či sna­he vy­hnúť sa dis­kom­for­tu po­čas te­ho­ten­stva. Av­šak v ta­kých­to prí­pa­doch by sa náh­rad­ným mat­kám mu­se­la vy­plá­cať fi­nan­čná od­me­na, na­koľ­ko by už iš­lo o sku­toč­ný ob­chod. To by po­ten­ciál­ne moh­lo viesť k ob­cho­do­va­niu s ľud­ský­mi te­la­mi. Uvoľ­ne­nie vý­hrad etic­ké­ho cha­rak­te­ru, ako je nap­rík­lad zá­kaz ob­cho­do­va­nia s ľud­ským te­lom, mô­že pred­sta­vo­vať ri­zi­ko pre bu­dú­ce sme­ro­va­nie dar­cov­stva or­gá­nov, tka­nív a bu­niek, nech už bol pri­már­ny účel ako­koľ­vek dob­re mie­ne­ný.

V pod­mien­kach Slo­ven­skej re­pub­li­ky mož­no ho­vo­riť o po­ma­ly sa blí­žia­cej re­ko­di­fi­ká­cii Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka. V in­ten­ciách blí­žia­cej sa re­ko­di­fi­ká­cie sa mož­no pris­tú­pi i k rie­še­niu vy­ššie uve­de­ných dis­ku­ta­bil­ných otá­zok, čo po­va­žu­jem za prí­nos­né a ne­vyh­nut­né. Av­šak pri kon­ci­po­va­ní us­ta­no­ve­ní v in­ten­ciách náh­rad­né­ho ma­ter­stva vždy tre­ba mať na zre­te­li, aby bo­lo ne­doš­lo k ri­zi­ku neop­ráv­ne­né­ho ob­cho­do­va­nia s čas­ťa­mi ľud­ské­ho te­la ale­bo k ich od­obe­ra­niu bez súh­la­su dar­cu.

Zoz­nam pou­ži­tých zdro­jov:

Práv­ne pred­pi­sy:

Zá­kon č. 36/2005 o ro­di­ne a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov.

Zá­kon č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon.

Od­bor­né člán­ky:

ER­DOSOVÁ, A. : Náh­rad­né ma­ter­stvo ako bioetic­ký prob­lém z poh­ľa­du ochra­nu zá­klad­ných práv a slo­bôd. In: Jus­tič­ná re­vue, roč­ník 72, č. 4 (2020), s. 471-480. ISSN 1335-6461

Ju­di­ka­tú­ra:

Ná­lez Ústav­né­ho sú­du SR zo dňa II. ÚS 424/2015 zo dňa 01.07.2015.

Roz­hod­nu­tie Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va zo dňa 24.01.2017 vo ve­ci Pa­ra­di­so a Cam­pa­nel­li.

Roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du New Jer­sey vo ve­ci Ba­by M, 1988.

 

Diskusia