Je možné krádež spáchanú vlámaním kvalifikovať ako zločin poškodzovania cudzej veci spáchaný vlámaním?

 

          Je mož­né krá­dež spá­cha­nú vlá­ma­ním kva­li­fi­ko­vať ako zlo­čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci spá­cha­ný vlá­ma­ním?

Cie­ľom to­ho prís­pev­ku je as­poň v struč­nos­ti pou­ká­zať na niek­to­ré ne­lo­gic­ké tren­dy, kto­ré sa za­čí­na­jú ob­ja­vo­vať v ap­li­kač­nej praxi v sú­vis­los­ti s práv­nym po­sú­de­ním tres­tných či­nov krá­de­že spá­cha­ných vlá­ma­ním. 

Ide spra­vid­la o skut­ko­vo jed­no­du­ché prí­pa­dy, v kto­rých nap­rík­lad pá­cha­teľ vnik­ne do uzam­knu­tej piv­ni­ce tak, že vy­lo­mí vstup­né dve­re na piv­ni­ci, pri­čom nás­led­ne z piv­ni­ce od­cu­dzí nap­rík­lad bi­cy­kel v hod­no­te 500 euro a na vy­lo­me­ných vstup­ných dve­rách do piv­ni­ce spô­so­bí ško­du vo vý­ške 300 euro. 

Ta­ké­to prí­pa­dy bo­li do­po­siaľ práv­ne kva­li­fi­ko­va­né ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1 písm. a) (spô­so­be­nie ma­lej ško­dy na od­cu­dze­ných ve­ciach), písm. b) (pris­vo­je­nie si cu­dzej ve­ci zmo­ce­ne­ním za po­mo­ci vlá­ma­nia) Tr. zák. v jed­no­čin­nom sú­be­hu s pre­či­nom poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci pod­ľa § 245 ods. 1 Tr. zák. (spô­so­be­nie ma­lej ško­dy poš­ko­de­ním vstup­ných dve­rí). Tá­to práv­na kva­li­fi­ká­cia ne­bo­la do­po­siaľ spor­ná.

Časť or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní v Bra­tis­lav­skom kra­ji však aku­tál­ne za­čí­na ta­ké­to prí­pa­dy práv­ne po­su­dzo­vať inak a to ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1 písm. a) (spô­so­be­nie ma­lej ško­dy na od­cu­de­ných ve­ciach) Tr. zák. v jed­no­čin­nom sú­be­hu so zlo­či­nom (!) poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci pod­ľa § 245 ods. 1 (spô­so­be­nie ma­lej ško­dy poš­ko­de­ním vstup­ných dve­rí), ods. 3 písm. c) (za­váž­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia v zmys­le § 138 písm. e) Tr. zák., t. j. poš­ko­de­nie cu­dzej ve­ci spá­cha­né vlá­ma­ním).

Z uve­de­nej zme­ny práv­nej kva­li­fi­ká­cie ta­kých­to ko­na­ní vy­plý­va, že znak „vlá­ma­nie“ je čas­ťou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní „pre­su­nu­tý“ z tres­tné­ho či­nu krá­de­že do tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci, te­da ob­vi­ne­né­mu je kla­de­né za vi­nu, že vlá­ma­ním spá­chal trest­ný čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci a nie trest­ný čin krá­de­že.

Ta­ká­to práv­na kva­li­fi­ká­cia je pod­ľa môj­ho ná­zo­ru ab­so­lút­ne nes­práv­na a ide o zjav­né „ná­sil­né“ nad­hod­no­te­nie práv­nej kva­li­fi­ká­cie s cie­ľom „dos­tať ob­vi­ne­né­ho do zlo­či­nu“.

Oh­ľad­ne zna­ku „vlá­ma­nia“ je nut­né vy­chá­dzať z us­ta­no­ve­nia § 122 ods. 4 Tr. zák., kto­ré de­fi­nu­je, ke­dy je trest­ný čin spá­cha­ný vlá­ma­ním. Sta­ne sa tak len vte­dy, po­kiaľ pá­cha­teľ „vnik­ne do uzav­re­té­ho pries­to­ru“.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va (§ 122 ods. 4 Tr. zák. a con­trá­rio), že trest­ný čin nie je spá­cha­ný vlá­ma­ním, po­kiaľ sa sa­mot­ný trest­ný čin „vy­čer­pá“ (je do­ko­na­ný) bez oh­ľa­du na to, či pá­cha­teľ vnik­ne, ale­bo nev­nik­ne do uzat­vo­re­né­ho pries­to­ru a keď je iba pros­tried­kom na spá­chanie iné­ho tres­tné­ho či­nu, kto­rý je prá­ve spo­je­ný s „vnik­nu­tím do uzat­vo­re­né­ho pries­to­ru“.

Vo vy­šie po­pi­so­va­ných tres­tných ve­ciach je cie­ľom (úmys­lom) pá­cha­te­ľa od­cu­dziť ve­ci, kto­ré sa na­chá­dza­jú v piv­nič­ných pries­to­roch, t. j. „vnik­nu­tie do uzat­vo­re­né­ho pries­to­ru“ (vlá­ma­nie) tu je pá­cha­te­ľom spo­je­né s tres­tným či­nom krá­de­že. Trest­ný čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci je iba pros­tried­kom pre spá­chanie tres­tné­ho či­nu krá­de­že a poš­ko­de­ním dve­rí je do­ko­na­ný, ak je spô­so­be­ná ma­la ško­da (te­da v zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te pod­ľa § 245 ods. 1 Tr. zák.) s tým, že znak „vlá­ma­nie, t. j. vnik­nu­tie do uzat­vo­re­né­ho pries­to­ru“ už nie je pok­ry­tý tres­tným či­nom poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci (kto­rý už bol do­ko­na­ný), ale je neod­de­li­teľ­nou sú­čas­ťou tres­tné­ho či­nu krá­de­že (úmys­lom pá­cha­te­ľa je vnik­núť do uzat­vo­re­né­ho pries­to­ru s cie­ľom zmoc­niť sa cu­dzích ve­cí a nie s cie­ľom poš­ko­diť cu­dziu vec).

Práv­nu kva­li­fi­ká­ciu tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci pod­ľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. (s pou­ka­zom na znak „vlá­ma­nie“) by bo­lo mož­né pou­žiť teo­re­tic­ky v iných prí­pa­doch, nap­rík­lad v prí­pa­de, ak by úmys­lom (cie­ľom) pá­cha­te­ľa bo­lo vnik­núť do uzat­vo­re­né­ho pries­to­ru z dô­vo­du, aby tam (v uzat­vo­re­nom pries­to­re) poš­ko­dil cu­dziu vec, t. j. znak „vlá­ma­nie“ by tu bol neod­de­li­teľ­nou sú­čas­ťou tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci.

Vo vy­ššie po­pí­sa­ných tres­tných ve­ciach mu­sí byť pre­to znak „vlá­ma­nie“ sú­čas­ťou tres­tné­ho či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. a nie sú­čas­ťou len ale­bo aj „ved­ľaj­šie­ho“ tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci pod­ľa § 245 Tr. zák., kto­ré­ho spá­chanie slú­ži len ako pros­trie­dok na roz­vi­nu­tie všet­kých zna­kov tres­tné­ho či­nu krá­de­že.

Vzhľa­dom na uve­de­né je pod­ľa môj­ho ná­zo­ru ne­vyh­nut­né od­miet­nuť „pre­sú­va­nie“ zna­ku „vlá­ma­nia“ z tres­tné­ho či­nu krá­de­že do tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci a to iba z dô­vo­du, že to za­ru­ču­je prís­nej­šiu práv­nu kva­li­fi­ká­ciu pre ob­vi­ne­né­ho, na­koľ­ko lo­gic­kým a te­leolo­gic­kým vý­kla­dom je nut­né dos­pieť k zá­ve­ru, že ak chce pá­cha­teľ v uzat­vo­re­nom pries­to­re od­cu­dzo­vať cu­dzie ve­ci, po­tom vnik­nu­tie do toh­to uzat­vo­re­né­ho pries­to­ru pre­ko­na­ním za­bez­pe­čo­va­cej pre­káž­ky je neod­de­li­teľ­nou sú­čas­ťou tres­tné­ho či­nu krá­de­že, na­koľ­ko prá­ve trest­ný čin krá­de­že je zá­ko­no­dar­com kon­ci­po­va­ný na to, aby pos­ti­ho­val pris­vo­jo­va­nie si cu­dzích ve­cí ich zmoc­ne­ním.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia