Justičné omyly v USA ako varovanie pre Slovenskú republiku

Publikované: 06. 03. 2021, čítané: 1360 krát
 

 

Jus­tič­né omy­ly v USA ako va­ro­va­nie pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku

V rám­ci mo­ni­to­rin­gu li­te­ra­tú­ry by som chcel v struč­nos­ti pou­ká­zať na za­ují­ma­vý a pod­net­ný člá­nok, kto­rý bol pub­li­ko­va­ný v ča­so­pi­se Na­tio­nal Geog­rap­hic č. 3/2021 (čes­ká ver­zia) s náz­vom „182 z tých, kto­rí skon­či­li v ce­le smr­ti, bo­li ne­vin­ní“ s pod­ti­tu­lom „Pri­ná­ša­me prí­be­hy o tom, ako sa spra­vod­li­vosť zmý­li­la“.

Ten­to člá­nok za­uj­me naj­mä šta­tis­tic­ký­mi údaj­mi, z kto­rých vy­plý­va, že pre­ve­ro­va­nie čin­nos­ti po­lí­cie, pro­ku­rá­to­rov a pri­de­le­ných ob­haj­cov, ako aj tes­to­va­nie DNA po­moh­lo od ro­ku 1972 za­chrá­niť pred tres­tom smr­ti 182 ľu­dí a do de­cem­bra ro­ku 2020 vie­dlo k os­lo­bo­de­niu cez 2700 ob­ža­lo­va­ných, pro­ti kto­rým bo­la po­da­ná ob­ža­lo­ba po ro­ku 1989.

Väč­ši­na prí­pa­dov, v kto­rých bo­la naj­skôr prá­vop­lat­ne vy­slo­ve­ná vi­na a nás­led­ne (nie­ke­dy aj po dl­hých ro­koch vä­ze­nia) doš­lo k zba­ve­niu ob­vi­ne­nia, bo­la za­lo­že­ná na hru­bých chy­bách, kto­ré vied­li k myl­né­mu od­sú­de­niu. Iš­lo o prí­pa­dy, v kto­rých po­li­caj­ti pred­lo­ži­li vy­nú­te­né ale­bo inak fa­lo­loš­né priz­na­nie. Pro­ku­rá­to­ri tiež nie­ke­dy za­ml­ča­li dô­kaz, kto­rý by vie­dol k os­lo­bo­de­niu ob­ža­lo­va­né­ho. Nie­ke­dy sa ob­ja­vu­je aj myl­ná iden­ti­fi­ká­cia oči­té­ho sved­ka. Naj­čas­tej­šie však ide o kri­vú prí­sa­hu sved­ka ob­ža­lo­by.

Dva z troch prí­pa­dov, v kto­rých na­po­kon doš­lo k zba­ve­niu ob­vi­ne­nia, ho­ci pred­tým bo­la vy­slo­ve­ná vi­na ob­ža­lo­va­né­ho, vy­chá­dza­li z nes­práv­ne­ho pos­tu­pu úrad­ných osôb. Z cel­ko­vé­ho poč­tu na­po­kon os­lo­bo­de­ných tres­tných ve­cí až 62% ! prí­pa­dov bo­lo za­lo­že­ných na kri­vej prí­sa­he, či fa­loš­nom ob­vi­ne­ní, 29% na nes­práv­nom fo­ren­znom dô­ka­ze a do­kon­ca až v 13% ! prí­pa­dov iš­lo o fa­loš­né priz­na­nie (čas­to vy­nú­te­né po­lí­ciou). V tom­to sme­re šta­tis­ti­ka v člán­ku uvá­dza aj to, že USA ma­jú naj­väč­ší po­čet uväz­ne­ných osôb na sve­te a sú jed­nou z tri­nás­tich kra­jín, v kto­rej sa v kaž­dom z pos­led­ných pia­tich ro­kov vy­ko­ná­va­li tres­ty smr­ti (na­priek tej­to rep­re­sii ma­jú USA na­ďa­lej neu­ve­ri­teľ­ne vy­so­kú kri­mi­na­li­tu, t. j. rep­re­sia zjav­ne ne­za­be­rá na eli­mi­ná­ciu kri­mi­na­li­ty v tej­to kra­ji­ne).

Člá­nok pri­ná­ša aj via­ce­ro neu­ve­ri­teľ­ných prí­be­hov, v kto­rých doš­lo k myl­né­mu od­sú­de­niu a v kto­rých ne­vin­ní od­sú­de­ní tráv­li dl­hé ro­ky vo vä­ze­ní (nap­rík­lad 27 ro­kov, 13 ro­kov a po­dob­ne) a to prí­pad­ne aj v ce­lách smr­ti. 

Nap­rík­lad prí­pad Ga­ry­ho Drin­kar­da, kto­rý bol ob­vi­ne­ný z vraž­dy ob­chod­ní­ka. Je­ho nev­las­tná ses­tra a jej par­tner uzav­re­li s po­lí­ciou do­ho­du, z kto­rej vy­ply­nu­lo, že Drin­kard je do vraž­dy za­ple­te­ný. Nev­las­tná ses­tra ob­ža­lo­va­né­ho a jej par­tner bo­li vte­dy ob­vi­ne­ní z tres­tné­ho či­nu lú­pe­že, kto­rá s vraž­dou ne­sú­vi­se­la. Súh­la­si­li s tým, že po­lí­cia za­sta­ví ich ob­vi­ne­nie, po­kiaľ bu­dú sved­čiť, že im Drin­kard po­ve­dal, že tú oso­bu za­vraž­dil (iš­lo te­da o sve­dec­tvo dvoch osôb, kto­rí vraž­du ne­vi­de­li, ale kto­rým sa mal k vraž­de priz­nať ob­ža­lo­va­ný). Pro­ku­rá­tor pos­ta­vil ce­lý prí­pad na tých­to sve­dec­tvách (kto­ré ozna­čil za kľú­čo­vé) a neus­tá­le zdô­raz­ňo­val dom­ne­lé priz­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho pred ni­mi. Drin­kard bol uz­na­ný za vin­né­ho a bol mu ulo­že­ný trest smr­ti. V ce­le smr­ti strá­vil šesť ro­kov. Až po ro­koch bo­li pred­lo­že­né dô­ka­zy o tom, že v ča­se vraž­dy mal ob­ža­lo­va­ný váž­ne zra­ne­nie chrtb­ta a uží­val sil­né lie­ky a bo­lo vy­lú­če­né, že by mo­hol vraž­du spá­chať. Naj­vyš­ším sú­dom bol nás­led­ne os­lo­bo­de­ný.

Ďal­ší prí­pad pou­ka­zu­je na tres­tnú vec Da­mo­na Thi­bo­deauxa, kto­rý bol od­sú­de­ný za vraž­du a zná­sil­ne­nie svo­jej štr­nás­ťroč­nej ne­te­re. Priz­nal sa po in­ten­zív­nom vý­slu­chu na po­lí­cii spo­je­nom s ne­dos­tat­kom spán­ku. Vý­po­veď nás­led­ne sí­ce od­vo­lal, ale bol na­po­kon od­sú­de­ný na trest smr­ti. V ce­le smr­ti strá­vil de­sať ro­kov, pri­čom os­lo­bo­de­ný bol až po zno­vuot­vo­re­ní prí­pa­du, keď je­ho ne­vi­nu potvr­di­la ana­lý­za DNA z mies­ta či­nu a sú­dom bo­lo roz­hod­nu­té, že je­ho pô­vod­né priz­na­nie bol vy­nú­te­né a nep­rav­di­vé.

Člá­nok v ča­so­pi­se uvá­dza aj ďal­šie tres­tné ve­ci, kde bo­li od­sú­de­né ne­vin­né oso­by na pod­kla­de ne­dos­ta­toč­nej prá­ce po­lí­cie a pro­ku­rá­to­ra (nap­rík­lad za­ned­ba­nie ana­lý­zy niek­to­rých dô­ka­zov, či ich úpl­né ig­no­ro­va­nie, pre­to­že sved­či­li v pros­pech ob­ža­lo­va­né­ho), res­pek­tí­ve, kde bo­li od­sú­de­nia za­lo­že­né na kri­vých sve­dec­tvách ob­ža­lo­by a nie­ke­dy aj na nich nad­vä­zu­jú­cich fa­loš­ných priz­na­niach, kto­rým po­lí­cia a pro­ku­ra­tú­ra veľ­mi vďač­ne uve­ri­la, na­koľ­ko ma­la ľah­ko uzat­vo­re­ný prí­pad a hlad ve­rej­nos­ti po ob­jas­ne­ní čas­to zá­važ­ných tres­tných či­nov (spra­vid­la iš­lo o vraž­dy) bol us­po­ko­je­ný.

A čo to má spo­loč­né so Slo­ven­skom? Mož­no to chá­pať ako ur­či­té va­ro­va­nie aj pre na­še tres­tné stí­ha­nia, kto­ré, naj­mä v te­raj­šej ére ka­júc­ni­kov, kto­rých vý­po­ve­diam sa bez­hra­nič­ne ve­rí, mô­žu veľ­mi ľah­ko skĺznuť k jus­tič­ným omy­lom. To pla­tí hlav­ne v me­diál­ne sle­do­va­ných prí­pa­doch, v kto­rých sa po­lí­cia a pro­ku­ra­tú­ra chce poch­vá­liť šo­ku­jú­ci­mi od­ha­le­nia­mi, kto­ré však čas­to „vi­sia“ len na vý­po­ve­diach ka­júc­ni­kov. Aký­koľ­vek od­klon od tých­to vý­po­ve­dí (nap­rík­lad z dô­vo­du, že úda­je v nej uve­de­né sa ne­potvr­dzu­jú, prí­pad­ne sa iným do­ka­zo­va­ním vy­vra­ca­jú) by po­tom pre po­lí­ciu a pro­ku­ra­tú­ru zna­me­nal preh­ru a pre­to ba­dať ten­den­ciu or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní tr­vať na vý­po­ve­diach ka­júc­ni­kov za kaž­dú ce­nu. Ta­ký­to pos­tup v USA čas­to vie­dol k jus­tič­né­mu omy­lu a zni­če­niu ži­vo­ta nes­pra­vod­li­vo od­sú­de­ných osôb. Sve­dok Kraj­čík a nie­len prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Mam­rá­ka (ale nap­rík­lad aj prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Špir­ka) by ma­li byť va­rov­ným sig­ná­lom, že ani SR nie je imún­na vo­či mož­ným jus­tič­ným omy­lom a príl­iš pre­mo­ti­vo­va­ným or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní.

Po­kiaľ má te­da niek­to zá­ujem o in­for­má­cie o mož­ných jus­tič­ných omy­loch a šta­tis­tic­kých úda­joch, a ne­má čas k tej­to prob­le­ma­ti­ke čí­tať od­bor­nú li­te­ra­tú­ru, cel­kom ur­či­te by si mal za­kú­piť ak­tuál­ne čís­lo ča­so­pi­su Na­tio­nal Geog­rap­hic a pre­čí­tať si pod­rob­nos­ti o jed­not­li­vých prí­pa­doch, či šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľoch. Neu­ve­ri­teľ­né čí­ta­nie a to aj z hľa­dis­ka ne­dos­ta­toč­nej práv­nej úp­ra­vy nás­led­né­ho od­škod­ňo­va­nia ta­kých­to osôb.

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia