Kritériá pre posudzovanie policajnej provokácie - prípad Akbay a ostatní proti Nemecku

 

Kri­té­riá na po­su­dzo­va­nie nep­rí­pus­tnej po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie - prí­pad Ak­bay a os­tat­ní pro­ti Ne­mec­ku

Úvod­ná poz­nám­ka (JUDr. Pe­ter Šam­ko):

            Ide o dô­le­ži­té roz­hod­nu­tie Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va, v kto­rom sa ten­to súd pod­rob­ne za­obe­ral po­li­caj­nou pro­vo­ká­ciou, t. j. pod­ne­co­va­ním oso­by k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu a dôs­led­ka­mi, kto­ré mu­sí súd roz­ho­du­jú­ci vo ve­ci vy­vo­diť, po­kiaľ zis­tí, že k po­li­caj­nej pro­vo­ká­cii sku­toč­ne doš­lo (tak ako to bo­lo aj v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de).

ESLP sa za­obe­ral vec­ným a pro­ces­ným tes­tom k zis­te­niu po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie, pri­čom po­mer­ne strik­tne (a jed­noh­las­ne) od­mie­tol, aby bo­lo mož­né uz­nať ob­vi­ne­né­ho za vin­né­ho zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, kto­rý bol po­lí­ciou vy­pro­vo­ko­va­ný. ESLP od­mie­tol aj do­te­raj­šiu prax v Spol­ko­vej re­pub­li­ke Ne­mec­ko, kto­rá v ta­kých­to prí­pa­doch pri­púš­ťa uz­na­nie vi­ny s tým, že nep­rí­pus­tnosť po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie sa kom­pen­zu­je iba pri vý­ro­ku o tres­te a to je­ho pod­stat­ným zmier­ne­ním. 

Vý­znam­ným je aj to, že ESLP sta­no­vil po­vin­nosť vy­lú­čiť dô­ka­zy zís­ka­né po­li­caj­nou pro­vo­ká­ciou z tres­tné­ho ko­na­nia a to aj dô­ka­zy, kto­ré na ta­ké­to nep­rí­pus­tné dô­ka­zy nad­vä­zu­jú (ako sú nap­rík­lad nás­led­né priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho a po­dob­ne). ESLP fak­tic­ky, a pod­ľa môj­ho ná­zo­ru správ­ne, up­lat­nil pri vy­lú­če­ní dô­ka­zov dok­trí­nu plo­dov z ot­rá­ve­né­ho stro­mu a nie, pre európ­sky kon­ti­nent tra­dič­nú a po­mer­ne po­chyb­nú, teóriu kon­flik­tu zá­uj­mov, pri kto­rej sa pro­ces­né va­dy rie­šia pod­ľa vy­va­žo­va­nia zá­uj­mu na pot­res­ta­ní pá­cha­te­ľa na stra­ne jed­nej a za­cho­va­ní práv ob­vi­ne­né­ho na stra­ne dru­hej.

 ESLP nas­le­do­val a potvr­dil v tom­to sme­re svo­ju pred­chá­dza­jú­cu ju­di­ka­tú­ru vo ve­ci Furcht pro­ti Ne­mec­ku (roz­hod­nu­tie zo dňa 23.10.2014, sťaž­nosť č. 54648/09), kto­rá sa tak­tiež tý­ka­la nep­rí­pus­tnej po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie a nep­rí­pus­tnos­ti dô­ka­zov, kto­ré bo­li ňou zís­ka­né.

Roz­hod­nu­tie ESLP:

Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va v roz­sud­ku oh­ľad­ne sťaž­nos­ti č. 40495/15 zo dňa 15.10.2020 po­su­dzo­val prí­pad, v kto­rom sa za­obe­ral po­li­caj­nou pro­vo­ká­ciou, kto­rou sa ro­zu­mie pro­vo­ko­va­nie (pod­ne­co­va­nie) po­doz­ri­vé­ho k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu.

Pod­stat­né sú nas­le­dov­né zá­ve­ry roz­hod­nu­tia ESLP: 

1/ prí­pus­tnosť dô­ka­zov a ich pou­ži­teľ­nosť pri zis­te­ní po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie

a)

prí­pus­tnosť dô­ka­zov a ich pou­ži­teľ­nosť v súd­nom ko­na­ní je sí­ce pri­már­ne ve­cou vnút­roš­tát­ne­ho prá­va a je v zá­sa­de ve­cou vnút­roš­tát­nych sú­dov, aby po­sú­di­li pou­ži­teľ­nosť pred­lo­že­ných dô­ka­zov, av­šak sú­dy mu­sia ove­riť aj to, či ko­na­nie ako ce­lok vrá­ta­ne spô­so­bu, akým bo­li dô­ka­zy zís­ka­né a vy­ko­na­né je spra­vod­li­vé. Sú­dy tak mu­sia ga­ran­to­vať, aby prá­vo ob­vi­ne­né­ho na spra­vod­li­vý pro­ces v zmys­le člán­ku 6 ods. 1 Do­ho­vo­ru pre­vá­ži­lo nad vý­zna­mom a úče­lom bo­ja so zá­važ­nou kri­mi­na­li­tou.

b)

po­kiaľ doš­lo k po­li­caj­nej pro­vo­ká­cii, je ne­vyh­nut­né z ok­ru­hu dô­kaz­ných pros­tried­kov vy­lú­čiť aké­koľ­vek dô­ka­zy zís­ka­né v dôs­led­ku po­li­caj­né­ho pod­ne­co­va­nia, vrá­ta­ne prí­pad­né­ho priz­na­nia ob­vi­ne­né­ho, ak exis­tu­je úz­ka sú­vis­losť me­dzi vý­po­ve­ďou ob­vi­ne­né­ho a po­li­caj­nou pro­vo­ká­ciou. V ta­kom­to prí­pa­de priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho ne­mô­že nap­ra­viť účin­ky po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie. K do­siah­nu­tiu spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su v zmys­le člán­ku 6 ods. 1 Do­ho­vo­ru mu­sia byť vy­lú­če­né všet­ky dô­ka­zy zís­ka­né v dôs­led­ku po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie a od­sú­de­nie ob­vi­ne­né­ho nes­mie byť za­lo­že­né na dô­ka­zoch zís­ka­ných po­li­caj­ným pod­ne­co­va­ním. Po­kiaľ nie je mož­né dos­pieť k od­su­dzu­jú­ce­mu roz­sud­ku na zá­kla­de iných dô­ka­zov, je nut­né tres­tné stí­ha­nie za­sta­viť ale­bo ob­vi­ne­né­ho os­lo­bo­diť spod ob­ža­lo­by.

2/ vec­ný a pro­ces­ný test k zis­te­niu po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie

a)

 ESLP vy­ko­nal vec­ný a pro­ces­ný test k zis­te­niu po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie, pri­čom v rám­ci vec­né­ho tes­tu mož­no uro­biť zá­ver, že k po­li­caj­né­mu pro­vo­ko­va­niu do­chá­dza vte­dy, keď sa po­li­caj­ti neob­me­dzu­jú na vy­šet­ro­va­nie tres­tnej čin­nos­ti v zá­sa­de pa­sív­ne, ale ma­jú na sub­jekt (po­doz­ri­vé­ho a nes­kôr ob­vi­ne­né­ho) ta­ký vplyv, že ho pod­ne­cu­jú k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu, kto­rý by inak ne­bol spá­cha­ný, aby tak bo­lo mož­né zís­kať dô­ka­zy a za­čať tres­tné stí­ha­nie (vzniesť ob­vi­ne­nie). ESLP zdô­raz­nil, že dô­vo­dom zá­ka­zu po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie je to, že úlo­hou po­lí­cie je pred­chá­dzať tres­tnej čin­nos­ti a vy­šet­ro­vať ju a nie ju pod­ne­co­vať. Pod­sta­tou pro­ces­né­ho tes­tu je ur­če­nie, či vnút­roš­tát­ne sú­dy uro­bi­li kro­ky ne­vyh­nut­né k od­ha­le­niu okol­nos­tí oh­ľad­ne na­mie­ta­né­ho pod­ne­co­va­nia a či a aké vý­sled­ky vy­vo­di­li v prí­pa­de zis­te­nia po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie. 

Vec­ný test skú­ma­nia po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie:

Pri vec­nom tes­te súd skú­ma dô­vo­dy skry­tej ope­rá­cie a sprá­va­nie or­gá­nov, kto­ré ju vy­ko­ná­va­li. Súd zis­ťu­je, či exis­to­va­li ob­jek­tív­ne po­doz­re­nia, že sa po­doz­ri­vý zú­čas­tnil tres­tnej čin­nos­ti ale­bo mal úmy­sel trest­ný čin spá­chať. 

ESLP skon­šta­to­val, že vnút­roš­tát­ne or­gá­ny ne­ma­jú žiad­ny dô­vod opod­stat­ne­ne po­do­zrie­vať oso­bu z pred­chá­dza­jú­cej tres­tnej čin­nos­ti (v da­nom prí­pa­de iš­lo o ob­cho­do­va­nie s dro­ga­mi), po­kiaľ ne­ma­jú žiad­ny zá­znam v re­gis­tri tres­tov, ne­bo­lo pro­ti nim za­ča­té pred­bež­né vy­šet­ro­va­nie a nič ne­nas­ved­čo­va­lo to­mu, že da­ná oso­ba vy­ví­ja sna­hu za­po­jiť sa do ob­cho­do­va­nia s dro­ga­mi, po­kiaľ ne­bo­la os­lo­ve­ná po­lí­ciou. 

ESLP uvie­dol, že tie­to okol­nos­ti mož­no po­va­žo­vať, v zá­vis­los­ti na okol­nos­tiach kon­krét­ne­ho prí­pa­du, za znám­ku exis­ten­cie tres­tnej čin­nos­ti ale­bo jej zá­me­ru:

- po­doz­ri­vou oso­bou pre­zen­to­va­ná zna­losť sú­čas­ných cien drog a schop­nosť zís­kať dro­gy v krát­kej do­be,

- pe­ňaž­ný zisk po­doz­ri­vej oso­by z ta­kých tran­sak­cií.

 ESLP pri sta­no­ve­ní hra­ni­ce me­dzi le­gi­tím­nou in­filtrá­ciou po­lí­cie a pod­ne­co­va­ním k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu skú­ma otáz­ku, či bol po­doz­ri­vý (nes­kôr ob­vi­ne­ný) vy­sta­ve­ný nát­la­ku k spá­chaniu tres­tnej čin­nos­ti. V prí­pa­de drog je upus­te­nie od pa­sív­ne­ho prís­tu­pu zo stra­ny vy­šet­ru­jú­cich or­gá­nov spo­je­né s ta­kým ko­na­ním, ako je prev­za­tie ini­cia­tí­vy pri kon­tak­to­va­ní po­doz­ri­vej oso­by, ob­no­ve­nie po­nu­ky na­priek je­ho pô­vod­né­mu od­miet­nu­tiu, na­lie­ha­vé vý­zvy, zvy­šo­va­nie ce­ny nad prie­mer ale­bo ape­lo­va­nie na sú­cit po­doz­ri­vej oso­by zmie­ne­ním ab­sti­nen­čných príz­na­kov.

Dô­kaz­né bre­me­no má štát­ny or­gán. Je na ob­ža­lo­be, aby preu­ká­za­la, že ne­doš­lo k žiad­ne­mu pod­ne­co­va­niu (pro­vo­ko­va­niu) za pred­pok­la­du, že ob­vi­ne­nia nie sú cel­kom nep­rav­de­po­dob­né. ESLP v tom­to sme­re zdô­raz­nil pot­re­bu jas­né­ho a pred­ví­da­teľ­né­ho pos­tu­pu schva­ľo­va­nia vy­šet­ro­va­ných opat­re­ní a ich riad­ne­ho doh­ľa­du. ESLP po­va­žu­je súd­ny doh­ľad za naj­vhod­nej­ší pros­trie­dok v prí­pa­de taj­ných ope­rá­cií. 

ESLP zdô­raz­nil, že po­kiaľ by pod­ľa vec­né­ho tes­tu k pro­vo­ko­va­niu mo­hol súd na zá­kla­de dos­tup­ných in­for­má­cií s dos­ta­toč­nou is­to­tou kon­šta­to­vať, že vnút­roš­tát­ne or­gá­ny vy­šet­ro­va­li čin­nosť sťa­žo­va­te­ľa v zá­sa­de pa­sív­ne a ne­pod­ne­co­va­li ho k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu, pos­ta­čo­va­lo by to za nor­mál­nych okol­nos­tí k to­mu, aby ESLP dos­pel k zá­ve­ru, že nás­led­né pou­ži­tie dô­ka­zov zís­ka­ných taj­ným opat­re­ním v tres­tnom ko­na­ní ne­vy­vo­lá­va roz­por s člán­kom 6 ods. 1 Do­ho­vo­ru.

Pro­ces­ný test skú­ma­nia po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie:

K to­mu­to pro­ces­né­mu tes­tu pris­tu­pu­je súd v prí­pa­de ak zis­tí z vec­né­ho tes­tu, že sťa­žo­va­teľ bol pod­ne­co­va­ný k tres­tnej čin­nos­ti, prí­pad­ne ak ne­zís­kal dos­ta­tok in­for­má­cií zo spi­su, res­pek­tí­ve ide o in­for­má­cie nep­reu­ká­za­né, či ne­dos­ta­toč­né.

Pro­ces­ný test zis­ťu­je, či vnút­roš­tát­ne sú­dy uro­bi­li všet­ky ne­vyh­nut­né kro­ky k od­ha­le­niu na­mie­ta­né­ho pod­ne­co­va­nia a či v prí­pa­de zis­te­nia, že k pod­ne­co­va­niu doš­lo ale­bo v prí­pa­de, v kto­rom ob­ža­lo­ba nep­reu­ká­za­la, že by k ne­mu ne­doš­lo, bo­li pri­ja­té zá­ve­ry v sú­la­de s Do­ho­vo­rom.

ESLP uvie­dol, že v prí­pa­de zis­te­nia dô­vod­nos­ti ná­miet­ky o pro­vo­ká­cii, bu­de ta­ké­to zis­te­nie za­klať po­vin­nosť sú­du za­sta­viť tres­tné ko­na­nie z dô­vo­du zneu­ži­tia pro­ce­su ale­bo vy­lú­čiť aké­koľ­vek dô­ka­zy zís­ka­né pod­ne­co­va­ním – po­li­caj­nou pro­vo­ká­ciou.

ESLP zo­pa­ko­val, že ve­rej­ný zá­ujem na bo­ji pro­ti tres­tnej čin­nos­ti ne­mô­že os­pra­vedl­niť pou­ži­tie dô­ka­zov zís­ka­ných v dôs­led­ku po­li­caj­né­ho pod­ne­co­va­nia (pro­vo­ká­cie), na­koľ­ko by tým bol ob­vi­ne­ný vy­sta­ve­ný ri­zi­ku, že bu­de od sa­mot­né­ho za­čiat­ku de­fi­ni­tív­ne zba­ve­ný spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su. K do­siah­nu­tiu spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su v zmys­le člán­ku 6 ods. 1 Do­ho­vo­ru mu­sia byť vy­lú­če­né všet­ky dô­ka­zy zís­ka­né v dôs­led­ku po­li­caj­né­ho pod­ne­co­va­nia ale­bo mu­sí byť pou­ži­tý pos­tup s po­dob­ný­mi dôs­led­ka­mi. Oso­ba nes­mie byť pot­res­ta­ná za tres­tnú čin­nosť (ale­bo jej časť), kto­rá bo­la vý­sled­kom pod­ne­co­va­nia zo stra­ny štát­nych or­gá­nov.

ESLP pre­to uzat­vo­ril, že po­kiaľ bo­lo v da­nom prí­pa­de od­sú­de­nie sťa­žo­va­te­ľa za trest­ný čin za­lo­že­né na dô­ka­zoch zís­ka­ných po­li­caj­nou pro­vo­ká­ciou, nie je mož­né ani znač­né zmier­ne­nie tres­tu sťa­žo­va­te­ľo­vi po­va­žo­vať za pos­tup s ob­dob­ným dôs­led­kom, akým je vy­lú­če­nie na­pad­nu­tých dô­ka­zov. Ďalej ESLP sta­no­vil, že priz­na­nie k tres­tné­mu či­nu spá­cha­né­mu v dôs­led­ku pro­vo­ká­cie ne­mô­že vy­ma­zať pod­ne­co­va­nie ani je­ho účin­ky.

b)

ESLP v da­nom prí­pa­de roz­ší­ril prí­pa­dy po­li­caj­né­ho pod­ne­co­va­nia k tres­tnej čin­nos­ti aj na oso­by, kto­ré sa sí­ce po­die­ľa­li na vy­pro­vo­ko­va­nom tres­tnom či­ne, ale sa­mé ne­bo­li v pria­mom kon­tak­te s prís­luš­ný­mi po­li­caj­tmi, po­kiaľ zo stra­ny po­li­caj­tov bo­lo mož­né pred­ví­dať, že pá­cha­teľ do tres­tnej čin­nos­ti za­po­jí aj iné oso­by.

ESLP ďa­lej zdô­raz­nil, že oso­ba mô­že byť pod­ro­be­ná po­li­caj­nej pro­vo­ká­cii aj keď ne­bo­la v pria­mom kon­tak­te s po­li­caj­tmi pra­cu­jú­ci­mi v uta­je­ní, ale bo­la do tres­tné­ho či­nu za­po­je­ná spolu­pá­cha­te­ľom, kto­rý bol po­lí­ciou pria­mo pod­ne­co­va­ný (pro­vo­ko­va­ný) k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu. ESLP zoh­ľad­nil, či je pre po­lí­ciu pred­ví­da­teľ­né, že oso­ba pria­mo pod­ne­co­va­ná k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu prav­de­po­dob­ne kon­tak­tu­je iné oso­by, aby sa po­die­ľa­li na tres­tnom či­ne, či bo­li čin­nos­ti tej­to oso­by ur­če­né tak­tiež ko­na­ním po­li­caj­tov a či zú­čas­tne­né oso­by bo­li vnút­roš­tát­ny­mi súd­mi po­va­žo­va­né za spolu­pá­cha­te­ľov tres­tné­ho či­nu.

V da­nej ve­ci dos­pel ESLP k zá­ve­ru, že tak sťa­žo­va­teľ, kto­rý bol v pria­mom kon­tak­te s taj­ným agen­tom, tak spolu­pá­cha­teľ bo­li pod­ne­co­va­ní k spá­chaniu dro­go­vé­ho tres­tné­ho či­nu (vo vzťa­hu k dvom sťa­žo­va­te­ľom bol te­da po­ru­še­ný Do­ho­vor).

Struč­ný po­pis skut­ko­vé­ho sta­vu, kto­rý bol po­sú­de­ný ako po­li­caj­ná pro­vo­ká­cia:

Po­li­caj­ný in­for­má­tor ozná­mil Brém­skym col­ným úra­dom v ro­ku 2009, že sťa­žo­va­teľ MPS ob­cho­du­je v ka­viar­ni v Berlí­ne s he­roí­nom. Nás­le­do­va­lo od­po­čú­va­nie, kto­ré od­hla­li­lo dis­ku­sie v kó­do­va­nom ja­zy­ku, av­šak ne­potvr­di­lo a ani cel­kom ne­vyv­rá­ti­lo po­doz­re­nie pro­ti MPS. MPS ne­mal žiad­ny zá­znam v re­gis­tri tres­tov.

Po­lí­cia po­žia­da­la iné­ho in­for­má­to­ra M., aby sa za­po­jil do vy­šet­ro­va­nia, kto­rý za­čal pra­vi­del­ne nav­šte­vo­vať ka­via­reň sťa­žo­va­te­ľa a pý­tal sa sťa­žo­va­te­ľa na ob­cho­do­va­nie s he­roí­nom. In­for­má­tor v sú­la­de s po­li­caj­ný­mi po­kyn­mi ho­vo­ril sťa­žo­va­te­ľo­vi, že mô­že do­vá­žať dro­gy cez prís­tav Bre­mer­ha­ven v kon­taj­ne­roch a dos­tať ich z prís­ta­vu za po­mo­ci pra­cov­ní­ka v prís­ta­ve K., kto­rý do­ká­že obísť col­nú kon­tro­lu. MPS rea­go­val tak, že nech­ce mať nič spo­loč­né s he­roí­nom, ale ha­šiš a ko­kaín by po­va­žo­val za inú zá­le­ži­tosť.

MPS ne­mal žiad­ne kon­tak­tné oso­by a ani fi­nan­čné pros­tried­ky na do­voz ko­kaí­nu, na­priek to­mu súh­la­sil s návr­hom in­for­má­to­ra po­lí­cie M., aby sa zoz­ná­mil s pra­cov­ní­kom prís­ta­vu. To bo­lo v ro­ku 2010 a iš­lo tiež o po­li­caj­né­ho agen­ta. Ani po­lí­cia ne­zis­ti­la žiad­ne kon­tak­ty MPS v tom­to sme­re. Po­li­caj­ný agent K. za­pô­so­bil na MPS tým, aké kon­tka­ty v prís­ta­ve mu pre­zen­to­val a ako mu po­pi­so­val ľah­ký spô­sob, akým mô­žu byť dro­gy do­ve­ze­né bez ri­zi­ka ich náj­de­nia a MPS pre­to za­čal tvr­diť, že poš­le oso­bu do Juž­nej Ame­ri­ky za úče­lom príp­ra­vy do­dáv­ky ko­kaí­nu, ho­ci ta­kú oso­bu ne­mal.

MPS, kto­rý sa cí­til pod tla­kom po­lí­cie vy­ko­nal via­ce­ré po­ku­sy o nad­via­za­nie pot­reb­ných kon­tak­tov, av­šak všet­ky po­ku­sy zly­ha­li a to až do ja­ra ro­ku 2011. MPS po­žia­dal ďal­šie­ho (tre­tie­ho) sťa­žo­va­te­ľa o nad­via­za­nie kon­tak­tov s ob­chod­ník­mi s ko­kaí­nom pros­tred­níc­tvom oso­by za­dr­ža­nej v Tu­rec­ku, av­šak aj po­ku­sy tej­to oso­by zly­ha­li. Po­lí­cia si bo­la ve­do­má, že MPS ne­zís­kal ne­vyh­nut­né kon­tak­ty k to­mu, aby mo­hol ko­kaín do­dá­vať do prís­ta­vu. In­for­má­tor však opa­ko­va­ne tvr­dil, že MPS chce ob­cho­do­vať s dro­ga­mi cez prís­tav.

V má­ji ro­ku 2011 MPS s dru­hým sťa­žo­va­te­ľom a je­ho zná­mym sa stet­li v Ho­lan­dsku a ho­vo­ri­li spo­lu o mož­ných ob­cho­doch s dro­ga­mi. Do­hod­li sa že zor­ga­ni­zu­jú spo­loč­ne s kon­tkný­mi oso­ba­mi do­voz 100kg ko­kaí­nu z Juž­nej Ame­ri­ky. Dro­gy ma­li byť do­ve­ze­né cez prís­tav a cez po­li­caj­né­ho pra­cov­ní­ka K.

Dňa 17.08.2011 bo­lo do prís­ta­vu v kon­taj­ne­ri do­da­ných tak­mer 100kg ko­kaí­nu. Dňa 18.08.2011 si MPS a K. vy­zdvyh­li dro­gy z kon­taj­ne­ru v prís­ta­ve a od­nies­li ich do by­tu, kto­rý pre­na­jal MPS za po­mo­ci K. MPS, dru­hý ako aj tre­tí sťa­žo­va­teľ, kto­rý dro­gy mal pre­viesť z prís­ta­vu do Be­ríl­na bo­li v ten deň za­tknu­tí.

V ro­ku 2012 bol MPS uz­na­ný za vin­né­ho z ne­do­vo­le­né­ho ob­cho­do­va­nia s dro­ga­mi a bol mu ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 4 ro­ky a 5 me­sia­cov. Dru­hé­mu sťa­žo­va­te­ľo­vi bol ulo­že­ný trest od­ňa­ti as­lo­bo­dy vo vý­me­re 3 ro­ky a 7 me­sia­cov za na­po­má­ha­nie s ob­cho­do­va­ním s dro­ga­mi a tre­tie­mu sťa­žo­va­te­ľo­vi bol ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 4 ro­ky za neop­ráv­ne­nú dr­žbu drog. Kraj­ský súd vý­rok o vi­ne za­lo­žil pri­már­ne na priz­na­niach MPS a ďal­ších sťa­žo­va­te­ľov uro­be­ných na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Kraj­ský súd však dos­pel k zá­ve­ru, že MPS bol v roz­po­re s práv­nym štá­tom pod­ne­co­va­ný k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu, pre kto­rý bol uz­na­ný za vin­né­ho a te­da doš­lo k po­ru­še­niu člán­ku 6 ods. 1 Do­ho­vo­ru. Zis­til, že pro­ti MPS bo­lo na za­čiat­ku dos­ta­toč­né po­doz­re­nie z ob­cho­do­va­nia s dro­ga­mi a to na pod­kla­de in­for­má­cií od po­li­caj­né­ho in­for­má­to­ra a z od­pos­lu­chov. Po­li­caj­ný in­for­má­tor však nás­led­ne znač­ne po­kú­šal MPS a po veľ­mi dl­hú do­bu na ne­ho vy­vý­jal tlak. Vy­šet­ro­va­cie or­gá­ny na­vy­še vy­tvo­ri­li znač­nú po­nu­ku pre spá­chanie tres­tné­ho či­nu tým, že pros­tred­níc­tvom prís­ta­vu Bre­mer­ha­ven pred­sta­vi­li zá­dnli­vo bez­peč­ný do­voz­ný ka­nál pre do­voz drog. Mo­hol to byť len ten­to bez­peč­ný ka­nál, kto­rý umož­nil MPS nad­via­zať kon­tkat s do­dá­va­te­ľom ko­kaí­nu, pre­to­že pred­tým žiad­ne ta­ké­to kon­tak­ty ne­mal. Na­vy­še, prá­ve ten­to do­voz­ný ka­nál pres­ved­čil MPS k prep­ra­ve veľ­ké­ho množ­stva drog, čo iš­lo znač­ne nad rá­mec tres­tných či­nov, z kto­rých bol MPS na za­čiat­ku po od­po­čú­va­ní je­ho te­le­fó­nu dô­vod­ne po­doz­ri­vý.

Kraj­ský súd však od­mie­tol za­sta­viť tres­tné stí­ha­nie (či os­lo­bo­diť spod ob­ža­lo­by) sťa­žo­va­te­ľov z dô­vo­du proti­práv­nej pro­vo­ká­cie k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu, pri­čom tú­to sku­toč­nosť vzal do úva­hy pri vý­me­re tres­tov. Kraj­ský súd vzal do úva­hy, že bez pod­ne­co­va­nia by mu­sel byť MPS ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy naj­me­nej na 10 ro­kov a trest zní­žil z dô­vo­du zis­te­nej pro­vo­ká­cie k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu.

Spol­ko­vý súd­ny dvor nás­led­ne za­mie­tol op­rav­né pros­tried­ky sťa­žo­va­te­ľov. Potvr­dil zis­te­nie kraj­ské­ho sú­du, že MPS a dru­hý sťa­žo­va­teľ bo­li v roz­po­re so zá­ko­nom pod­ne­co­va­ní k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu a pre­to ko­na­nie pro­ti nim ne­bo­lo spra­vod­li­vé. Od­ká­zal na us­tá­le­nú ju­di­ka­tú­ru, z kto­rej vy­plý­va, že pro­vo­ká­cia k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu ne­ve­die k za­sta­ve­niu tres­tné­ho stí­ha­nia, ale len k zmier­ne­niu tres­tu.

V ro­ku 2014 Spol­ko­vý ús­tav­ný súd za­mie­tol aj ús­tav­né sťaž­nos­ti. Skon­šta­to­val, že aj v prí­pa­de, ak bo­li sťa­žo­va­te­lia pod­ne­co­va­ní k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu mož­no up­lat­niť zá­kaz k vy­má­ha­niu ná­ro­ku štá­tu na ulo­že­nie tres­tu iba vo vý­ni­moč­ných prí­pa­doch. Je nut­né vziať do úva­hy, že zá­sa­da práv­ne­ho štá­tu ne­chrá­ni­la len zá­uj­my ob­vi­ne­né­ho, ale tiež ve­rej­ný zá­ujem na tres­tnom stí­ha­ní. Po­ru­še­nie člán­ku 6 ods. 1 Do­ho­vo­ru bo­lo dos­ta­toč­ne súd­mi kom­pen­zo­va­né pri vý­ro­ku o tres­te.

ESLP vo svo­jom vy­ššie ci­to­va­nom roz­hod­nu­tí roz­ho­dol tak, že pri MPS a dru­hom sťa­žo­va­te­ľo­vi je­do­my­sel­ne zis­til po­ru­še­nie člán­ku 6 ods. 1 Do­ho­vo­ru, na­koľ­ko MPS a dru­hý sťa­žo­va­teľ by nes­pá­cha­li trest­ný čin bez vply­vu štát­nych or­gá­nov, pri­čom vy­slo­ve­ne od­mie­tol ap­li­kač­nú prax v Spol­ko­vej re­pub­li­ke Ne­mec­ko, kto­rá umož­ňo­va­la od­sú­diť oso­bu aj za trest­ný čin, kto­rý bol vy­pro­vo­ko­va­ný (pod­ne­co­va­ný) štát­ny­mi or­gán­mi a kom­pen­zo­vať ta­ký­to pos­tup štát­nych or­gá­nov iba pri vý­ro­ku o tres­te.

 

 

 

 

Diskusia