Najvyšší súd SR o rozdieloch medzi trestným činom podplácania a lobingom

Publikované: 26. 03. 2022, čítané: 1212 krát
 

 

Mgr. Eri­ka Krut­ko­vá, vy­šší súd­ny úrad­ník, Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd

Roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du SR zo dňa 02. 03.2022 sp. zn. 3To/9/2020

Ob­ža­lo­va­ný mal na za­sad­nu­tí mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va – Ra­ča po­núk­nuť tam prí­tom­né­mu sta­ros­to­vi, ako aj pos­lan­com mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva, ne­pe­ňaž­ný úp­la­tok vo for­me vý­stav­by par­ku ale­bo det­ské­ho ih­ris­ka pre mes­tskú časť za to, že ten­to (pozn.: skut­ko­vá ve­ta ob­ža­lo­by neš­pe­ci­fi­ku­je, či má ísť o sta­ros­tu ale­bo mies­tne za­stu­pi­teľ­stvo ako ta­ké) roz­hod­ne v sú­la­de so sta­veb­ným zá­me­rom ob­ža­lo­va­né­ho oh­ľa­dom „čier­nej“ stav­by tak, že pred­met­nú „čier­nu“ stav­bu do­da­toč­ne po­vo­lí.

Slov­né spo­je­nie „Kto iné­mu...“ ne­mož­no vy­kla­dať tak, že pôj­de o ima­gi­nár­ny pred­met tres­tné­ho či­nu bez pres­né­ho ozna­če­nia pod­plá­ca­nej kon­krét­nej oso­by. Ne­mož­no pod­pla­tiť mies­tne za­stu­pi­teľ­stvo, ne­mož­no pod­pla­tiť vlá­du, parla­ment, oby­va­te­ľov a pod. Mož­no pod­pla­tiť len kon­krét­ne­ho sta­ros­tu, pos­lan­ca (pos­lan­cov) atď.

Pod poj­mom „Iným“ v zmys­le § 333 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na tre­ba ro­zu­mieť kon­krét­nu oso­bu (pred­met ako fa­kul­ta­tív­ny znak ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty toh­to tres­tné­ho či­nu), kto­rá má do­sah na ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu a kto­rá mô­že zís­kať za svo­je ko­na­nie osob­ný pros­pech, na kto­rý ne­má práv­ny ná­rok.

Naj­vyš­ší súd vní­ma ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho nie ako tres­tné, ale skôr ako ur­či­tý druh lo­bin­gu ale­bo ako ko­na­nie blíz­ke ve­rej­né­mu prís­ľu­bu v zmys­le § 850 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka. Ko­nal sí­ce úče­lo­vo (v sna­he vy­rie­šiť svoj prob­lém) ale ve­rej­ne, nes­krý­va­ne, tran­spa­ren­tne a v dob­rej vie­re (pri­me­ra­ne - § 850 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka).

Lo­bin­gom je čin­nosť jed­not­liv­cov ale­bo zá­uj­mo­vých sku­pín, kto­ré sa usi­lu­jú ov­plyv­niť le­gis­la­tív­ny ale­bo re­gu­lač­ný pro­ces. Pro­ces pre­sa­dzo­va­nia zá­uj­mov lo­bis­tov ale­bo lo­bin­go­vých or­ga­ni­zá­cií pre­bie­ha tran­spa­ren­tne a ot­vo­re­ne, keď lob­ista na prís­luš­nom fó­re svo­ju po­žia­dav­ku ot­vo­re­ne pre­zen­tu­je.

Me­dzi zá­klad­né cha­rak­te­ris­tic­ké čr­ty pod­plá­ca­nia (dá­va­nia či pri­jí­ma­nia úp­lat­ku) pat­rí aj ty­pic­ky skry­té - uta­je­né ko­na­nie pod­plá­ca­jú­ce­ho aj pod­plá­ca­né­ho. V pred­met­nej ve­ci sa stal pres­ný opak. Ob­ža­lo­va­ný chcel nes­krý­va­ne a ve­rej­ne rie­šiť svoj „prob­lém“.

Pl­né zne­nie roz­sud­ku Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 3To/9/2020 zo dňa 02.03.2022

 Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du JUDr. Mar­ti­na Bar­ge­la a sud­cov JUDr. Ja­ny Kos­to­lan­skej a JUDr. Pet­ra Ka­ňu na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom 2. mar­ca 2022 v Bra­tis­la­ve, v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho J O pre pre­čin pod­plá­ca­nia pod­ľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na pre­jed­nal od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra Úra­du Špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­da­né pro­ti roz­sud­ku Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du v Pe­zin­ku, sp. zn. PK-2T/8/2020 z 2. jú­la 2020 a tak­to

roz­ho­dol:

Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. d) Tres­tné­ho po­riad­ku zru­šu­je roz­su­dok Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du v Pe­zin­ku, sp. zn. PK-2T/8/2020 z 2. jú­la 2020.

Na zá­kla­de § 322 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, pod­ľa § 285 pís­me­no b) Tres­tné­ho po­riad­ku

ob­ža­lo­va­né­ho J O nar......

os­lo­bo­dzu­je

spod ob­ža­lo­by pro­ku­rá­to­ra Úra­du Špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky, sp. zn. VII/2 Gv98/18/1000-37 z 25. feb­ruára 2020, pod­ľa kto­rej sa mal do­pus­tiť pre­či­nu pod­plá­ca­nia pod­ľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na tak, že

- dňa 23. jú­na 2015 v ča­se oko­lo 18:13 h v za­sa­da­cej mies­tnos­ti na­chá­dza­jú­cej sa na II. pos­cho­dí bu­do­vy Mies­tne­ho úra­du, Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča, Alstro­va 249 Bra­tis­la­va (ďa­lej len MÚ Ra­ča), ako sta­veb­ník v ko­na­ní ve­de­nom na Sta­veb­nom úra­de MU Ra­ča o od­strá­ne­ní ne­po­vo­le­nej stav­by (vi­noh­rad­níc­ke do­my), na za­sad­nu­tí Mes­tské­ho za­stu­pi­teľ­stva Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča po­nú­kol sta­ros­to­vi a pos­lan­com Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va — Ra­ča ne­pe­ňaž­ný úp­la­tok vo for­me vý­stav­by par­ku ale­bo det­ské­ho ih­ris­ka pre mes­tskú časť v hod­no­te 30.000,00 Eur za to, že ten­to roz­hod­ne v sú­la­de s je­ho sta­veb­ný­mi zá­mer­mi a stav­by na­chá­dza­jú­ce sa v ka­tas­trál­nom úze­mí MČ Ra­ča na par­ce­lách čís­lo 2446/2, 2453/3, 2406/59 a 2401/5 za­pí­sa­né na lis­te vlas­tníc­tva čís­lo 4357, pos­ta­ve­né bez plat­né­ho sta­veb­né­ho po­vo­le­nia mu do­da­toč­ne po­vo­lí,

pre­to, že sku­tok nie je tres­tným či­nom.

Od­ôvod­ne­nie

Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd v Pe­zin­ku roz­sud­kom, sp. zn. PK-2T/8/2020 z 2. jú­la 2020, pos­tu­pom pod­ľa § 285 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku, os­lo­bo­dil ob­ža­lo­va­né­ho J O spod ob­ža­lo­by pro­ku­rá­to­ra Úra­du Špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky, sp. zn. VII/2 Gv 98/18/1000-


37 z 25. feb­ruára 2020, pod­ľa kto­rej sa mal do­pus­tiť pre­či­nu pod­plá­ca­nia pod­ľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na tak, že

- dňa 23. jú­na 2015 v ča­se oko­lo 18:13 h v za­sa­da­cej mies­tnos­ti na­chá­dza­jú­cej sa na ÍL pos­cho­dí bu­do­vy Mies­tne­ho úra­du, Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča, Alstro­va 249 Bra­tis­la­va (ďa­lej len MÚ Ra­ča), ako sta­veb­ník v ko­na­ní ve­de­nom na Sta­veb­nom úra­de MU Ra­ča o od­strá­ne­ní ne­po­vo­le­nej stav­by (vi­noh­rad­níc­ke do­my), na za­sad­nu­tí Mes­tské­ho za­stu­pi­teľ­stva Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča po­nú­kol sta­ros­to­vi a pos­lan­com Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča ne­pe­ňaž­ný úp­la­tok vo for­me vý­stav­by par­ku ale­bo det­ské­ho ih­ris­ka pre mes­tskú časť v hod­no­te 30.000,00 Euro za to, že ten­to roz­hod­ne v sú­la­de s je­ho sta­veb­ný­mi zá­mer­mi a stav­by na­chá­dza­jú­ce sa v ka­tas­trál­nom úze­mí MČ Ra­ča na par­ce­lách čís­lo 2446/2, 2453/3, 2406/59 a 2401/5 za­pí­sa­né na lis­te vlas­tníc­tva čís­lo 4357, pos­ta­ve­né bez plat­né­ho sta­veb­né­ho po­vo­le­nia mu do­da­toč­ne po­vo­lí,

pre­to, že ne­bo­lo do­ká­za­né, že sa stal sku­tok, pre kto­rý je ob­ža­lo­va­ný stí­ha­ný.

Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd svo­je roz­hod­nu­tie od­ôvod­nil v pod­sta­te nas­le­dov­ne:

„Ob­ža­lo­ba kla­die za vi­nu ob­ža­lo­va­né­mu, že 23. jú­na 2015 na za­sad­nu­tí mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča ako sta­veb­ník v ko­na­ní ve­de­nom na Sta­veb­nom úra­de Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča o od­strá­ne­ní ne­po­vo­le­nej stav­by po­nú­kol sta­ros­to­vi vý­stav­bu par­ku ale­bo det­ské­ho ih­ris­ka pre mes­tskú časť v hod­no­te 30.000 Eur za to, že ten­to roz­hod­ne tak, že stav­by na po­zem­koch pa­re. č. 2401/5, 2406/59, 2446/2, 2453/3 v ka­tas­trál­nom úze­mí Bra­tis­la­va - mes­tská časť Ra­ča, pos­ta­ve­né bez sta­veb­né­ho po­vo­le­nia, mu do­da­toč­ne po­vo­lí. Pri­tom zo zvu­ko­vé­ho zá­zna­mu zo za­sad­nu­tia mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva, ako pria­me­ho a ob­jek­tív­ne nes­po­chyb­ni­teľ­né­ho dô­ka­zu vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný vy­stú­pil pred pos­lan­ca­mi mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva a os­lo­vil ich s po­nu­kou vý­stav­by par­ku ale­bo ih­ris­ka v pros­pech Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča. Te­da po­nu­ku ad­re­so­val pos­lan­com.

I keď sta­ros­ta bol prí­tom­ný na tom­to mies­tnom za­stu­pi­teľ­stve, je­ho prá­vo­moc a pô­sob­nosť je od­liš­ná od prá­vo­mo­ci a pô­sob­nos­ti mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva, kto­rá je vy­hra­de­ná v § 15 zá­ko­na č. 377/1990 Z. z. o hlav­nom mes­te a v šta­tú­te mes­tskej čas­ti. Pod­ľa § 17 ods. 4 toh­to zá­ko­na, vo vzťa­hu k mies­tne­mu za­stu­pi­teľ­stvu, je sta­ros­ta op­ráv­ne­ný zvo­lá­vať a viesť je­ho za­sad­nu­tia a pod­pi­so­vať uz­ne­se­nia mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva, na kto­rých sa hla­so­va­ním uz­nies­li je­ho pos­lan­ci. Ob­ža­lo­va­ný po­nu­ku pre­dos­trel pos­lan­com na za­sad­nu­tí mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva po up­ly­nu­tí do­by viac ako dvoch me­sia­cov od od­os­la­nia e-mai­lu s rov­na­kou po­nu­kou, kto­rý zos­tal bez od­oz­vy zo stra­ny pos­lan­cov. Ko­nal tak z pod­ne­tu pos­lan­ky­ne D G, kto­rá poz­na­júc je­ho prob­lé­my so stav­bou ho sa­ma na­bá­da­la, aby na mies­tnom za­stu­pi­teľ­stve vy­stú­pil v čas­ti ur­če­nej pre ob­ča­nov. Na zá­kla­de tých­to zis­te­ní súd dos­pel k zá­ve­ru, že ob­ža­lo­va­ný svo­jim vý­slov­ným spô­so­bom, kto­rým pre­ja­vil ocho­tu pos­kyt­núť vý­ho­du mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča, nes­le­do­val zá­mer, aby je­ho po­žia­dav­ke vy­ho­vel sta­ros­ta, pre­to­že ak­ti­vi­ty sta­ros­tu, a to i v re­gio­nál­nom pe­rio­di­ku, tak ako vy­po­ve­da­li sved­ky­ne Mgr. M L a D G, pre­dur­čo­va­li, že aká­koľ­vek po­nu­ka v pros­pech mes­tskej čas­ti zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rá by bo­la ad­re­so­va­ná sta­ros­to­vi, by ne­bo­la pri­ja­tá. Na­po­kon, že ako ad­re­sát ta­kej­to po­nu­ky ne­mo­hol byť sta­ros­ta Mgr. P lo­gic­ky vy­plý­va i z to­ho, že sta­ros­to­vi mal ob­ža­lo­va­ný tú­to po­žia­dav­ku neús­peš­ne ad­re­so­vať už pred­tým, a to v ča­se pries­tup­ko­vé­ho ko­na­nia. Po­nu­ka úp­lat­ku je ko­na­ním spo­čí­va­jú­cim v po­nu­ke neop­ráv­ne­nej vý­ho­dy vo for­me pria­me­ho ma­jet­ko­vé­ho pros­pe­chu ale­bo proti­služ­by, kto­rú má dos­tať up­lá­ca­ný ale­bo s je­ho súh­la­som iná oso­ba. V pre­jed­ná­va­nom prí­pa­de po­nú­ka­ný ma­jet­ko­vý pros­pech, ob­ža­lo­bou de­fi­no­va­ný ako neop­ráv­ne­ná vý­ho­da, na kto­rú ne­bol da­ný práv­ny ná­rok, ma­la zís­kať Mes­tská časť Bra­tis­la­va - Ra­ča ako práv­nic­ká oso­ba, pri­čom ako vy­plý­va z dô­ka­zov ad­re­sá­tom po­nu­ky bo­li pos­lan­ci mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva tej­to mes­tskej čas­ti. Pod­ľa ob­ža­lo­by mal J O tým­to ko­na­ním sle­do­vať zá­mer, aby stav­by na po­zem­koch pa­re. č. 2401/5, 2406/59, 2446/2, 2453/3 v ka­tas­trál­nom úze­mí Bra­tis­la­va - mes­tská časť Ra­ča, kto­ré pos­ta­vil bez sta­veb­né­ho po­vo­le­nia, mu sta­ros­ta do­da­toč­ne po­vo­lil. Ko­na­nie o do­da­toč­nom po­vo­le­ní stav­by je v sú­la­de s § 88a sta­veb­né­ho zá­ko­na v prá­vo­mo­ci a pô­sob­nos­ti sta­veb­né­ho úra­du, pri­čom pod­ľa § 7a písm. i/ zá­ko­na č. 377/1990 Z. z. o hlav­nom mes­te, mes­tskej čas­ti je vy­hra­de­né vy­ko­ná­vať agen­du sta­veb­né­ho úra­du. Pod­ľa § 17 toh­to zá­ko­na sta­ros­ta je vý­kon­ným i šta­tu­tár­nym or­gá­nom mes­tskej čas­ti. Z uve­de­ných zá­kon­ných no­riem te­da vy­plý­va, že v in­kri­mi­no­va­nom ča­se sa na pl­ne­ní úloh spo­loč­nos­ti a štá­tu spo­je­ných s roz­ho­do­va­ním o do­da­toč­nom po­vo­ľo­va­ní sta­vieb v ka­tas­trál­nom úze­mí Bra­tis­la­va - mes­tská časť Ra­ča po­die­ľal sta­ros­ta Mgr. P P, kto­rý pri­tom po­ží­val prá­vo­moc, kto­rá mu bo­la v rám­ci zod­po­ved­nos­ti za pl­ne­nie tých­to úloh zve­re­ná sta­veb­ným zá­ko­nom a zá­ko­nom č. 377/1990 Z. z. o hlav­nom mes­te. V zmys­le uve­de­né­ho sta­ros­ta Mgr. P bol op­ráv­ne­ný roz­ho­do­vať o prá­vach a po­vin­nos­tiach ob­ža­lo­va­né­ho, kto­ré sú­vi­se­li s pred­met­ný­mi stav­ba­mi, t. j. s ko­na­ním a roz­ho­do­va­ním o ich do­da­toč­nom po­vo­ľo­va­ní, či od­strá­ne­ní sta­vieb. Z hľa­dis­ka zá­uj­mov spo­loč­nos­ti sa jed­ná o čin­nosť, kto­rá sú­vi­sí s pl­ne­ním spo­lo­čen­sky vý­znam­ných úloh. Mes­tská časť Bra­tis­la­va - Ra­ča ako práv­nic­ká oso­ba v in­kri­mi­no­va­nom Ča­se tvo­ri­la vô­ľu a pre­ja­vo­va­la ju na­vo­nok pros­tred­níc­tvom sta­ros­tu Mgr. P P. Práv­nic­kú oso­bu mož­no up­lá­cať len up­lá­ca­ním fy­zic­kej oso­by, kto­rá je op­ráv­ne­ná tvo­riť vô­ľu práv­nic­kej oso­by a pre­ja­vo­vať ju na­vo­nok. Ozna­če­ný ma­jet­ko­vý pros­pech pre mes­tskú časť však ne­bol ob­ža­lo­va­ným po­nú­ka­ný pria­mo sta­ros­to­vi, ale pos­lan­com mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva. Zo zvu­ko­vé­ho zá­zna­mu zo za­sad­nu­tia mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva v spo­je­ní s e-mai­lo­vou ko­mu­ni­ká­ciou zo dňa 17. ap­rí­la 2015 je ne­po­chyb­né aký zá­mer tým ob­ža­lo­va­ný sle­do­val. Ob­ža­lo­va­ný ne­žia­dal pos­lan­cov mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva o spros­tred­ko­va­nie zá­sa­hu do roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sta­veb­né­ho úra­du, ale chcel do­siah­nuť do­da­toč­né po­vo­le­nie ním zreali­zo­va­ných sta­vieb ces­tou zmien a dopl­nkov územ­né­ho plá­nu tak, aby po­zem­ky, na kto­rých pos­ta­vil stav­by bez roz­hod­nu­tia o umies­tne­ní stav­by a bez sta­veb­né­ho po­vo­le­nia, bo­li v územ­nom plá­ne Bra­tis­la­vy zme­ne­né z os­tat­ných plôch a vi­níc na po­zem­ky sta­veb­né. Pos­lan­ci mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva ne­ma­li le­gis­la­tív­ny pod­klad na vstup do ko­na­nia a roz­ho­do­va­nia o tej­to otáz­ke a po­kiaľ sa tak di­alo mi­mo le­gis­la­tív­ne­ho rám­ca, tak len for­mou od­po­rú­ča­nia, vy­jad­re­nia, súh­la­su, či ne­súh­la­su so zme­na­mi, tak ako vy­po­ve­da­li sved­ko­via M D, Mgr. R I a ďal­ší. Me­dzi úp­lat­kom a vý­ko­nom úrad­ných po­vin­nos­tí mu­sí byť sú­vis­losť - ta­ká­to neop­ráv­ne­ná vý­ho­da mu­sí mať vzťah k vý­ko­nu čin­nos­ti ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, kto­rý za­stá­va fun­kciu v zá­ko­ne vy­me­no­va­ných or­gá­noch ve­rej­nej mo­ci, štát­nej sprá­vy, územ­nej sa­mos­prá­vy ale­bo práv­nic­kej oso­by (§ 128 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku) V pre­jed­ná­va­nom prí­pa­de ta­ká­to sú­vis­losť do­ká­za­ná ne­bo­la. Vý­rok o vi­ne mô­že byť za­lo­že­ný len na ta­kých dô­ka­zoch, kto­ré úpl­ne vy­lu­ču­jú po­chyb­nosť, že sa stal sku­tok, kto­rý je pred­me­tom tres­tné­ho stí­ha­nia. Po vy­čer­pa­ní do­siah­nu­teľ­ných dô­ka­zov a na zá­kla­de vý­sled­kov do­ka­zo­va­nia vy­ko­na­né­ho na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, súd ne­mo­hol spo­ľah­li­vo, bez ro­zum­ných a dô­vod­ných po­chyb­nos­tí, dos­pieť k zá­ve­ru, že sa sku­tok tak ako je uve­de­ný v ob­ža­lo­be stal a že sa us­ku­toč­ni­lo ta­ké ko­na­nie tvo­ria­ce pod­sta­tu skut­ku ako sa v po­pi­se ob­ža­lo­by uvá­dza. Pre­to up­lat­ňu­júc zá­sa­du pre­zum­pcie ne­vi­ny, pod­ľa kto­rej má ne­do­ká­za­ná vi­na rov­na­ký vý­znam ako preu­ká­za­ná ne­vi­na, roz­ho­dol Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd tak, že ob­ža­lo­va­né­ho pod­ľa § 285 pís­me­no a) Tres­tné­ho po­riad­ku spod ob­ža­lo­by os­lo­bo­dil“.

Pro­ti roz­sud­ku Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du po­dal riad­ne a včas od­vo­la­nie pro­ku­rá­tor ar­gu­men­tu­júc v pod­sta­te nas­le­dov­ne:

„Obž. J O si uve­do­mo­val, že vý­stav­bou ro­din­ných do­mov v ka­tas­trál­nom úze­mí Bra­tis­la­va - Ra­ča bez sta­veb­né­ho po­vo­le­nia ko­nal v roz­po­re so sta­veb­ným zá­ko­nom. Je­ho cie­ľom bo­lo do­da­toč­ným sta­veb­ným ko­na­ním reali­zo­va­ným sta­veb­ným úra­dom v pria­mej po­dria­de­nos­ti šta­tu­tá­ro­vi - sta­ros­to­vi Mies­tne­ho úra­du Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča zle­ga­li­zo­vať ne­le­gál­ne stav­by, čo sta­veb­ný zá­kon ne­vy­lu­ču­je. Tým­to bol mo­ti­vo­va­ný k ve­rej­nej po­nu­ke vý­stav­by par­ku ale­bo det­ské­ho ih­ris­ka pre mes­tskú časť v hod­no­te 30.000 Eur ad­re­so­va­nej prí­tom­ným pos­lan­com ako aj sta­ros­to­vi na ro­ko­va­ní Mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča, kto­ré sa ko­na­lo 23. jú­na 2015. Tú­to sku­toč­nosť do­ku­men­tu­je zvu­ko­vý zá­znam z prie­be­hu ro­ko­va­nia ako aj pre­pis zvu­ko­vej nah­ráv­ky vy­stú­pe­nia ob­ža­lo­va­né­ho J O. Zhod­ne sa k to­mu vy­jad­ru­jú aj sved­ko­via Mgr. P P, Mgr. M D, Mgr. R I, M M, Ing. M D, Mgr. L A P, Ing. R , Mgr. M L, D G, Ing. M J a R Ž. Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní bo­lo proti­práv­ne ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho dos­ta­toč­ne preu­ká­za­né aj z poh­ľa­du prí­čin­nej sú­vis­los­ti me­dzi po­nú­ka­ným úp­lat­kom a oča­ká­va­nou proti­služ­bou, pri­čom súd­na prax pri­púš­ťa po­núk­nu­tie ale­bo pri­ja­tie úp­lat­ku aj iným ako fy­zic­kým oso­bám. Je lo­gic­ké, že po­nu­ka bo­la vy­slo­ve­ná pred fy­zic­ký­mi oso­ba­mi - sta­ros­tom a pos­lan­ca­mi a be­ne­fit z tak­to zís­ka­né­ho úp­lat­ku mal slú­žiť ob­ča­nom uve­de­nej Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča. Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né sku­toč­nos­ti po­va­žu­jem roz­su­dok Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du Pe­zi­nok, sp. zn. PK-2T/8/2020 z 2. jú­la 2020, za pred­čas­ný a nes­práv­ny, pre­to­že vznik­li po­chyb­nos­ti o správ­nos­ti skut­ko­vých zis­te­ní na­pad­nu­té­ho vý­ro­ku. Navr­hu­jem Naj­vyš­šie­mu sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zru­šiť na­pad­nu­tý roz­su­dok pod­ľa § 321 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku a pod­ľa § 322 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku vrá­tiť vec sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol“.

K od­vo­la­niu pro­ku­rá­to­ra sa vy­jad­ril ob­ža­lo­va­ný (č. 1. 417 anasl., zv. č. III. spi­su) v pod­sta­te tak, že:

„ ... pr­vos­tup­ňo­vý roz­su­dok po­va­žu­jem za vec­ne správ­ny, vy­da­ný na zá­kla­de dos­ta­toč­ne zis­te­né­ho skut­ko­vé­ho sta­vu, kto­rý bol zis­te­ný na zá­kla­de zá­kon­ne vy­ko­na­ných dô­ka­zov a správ­ne vy­hod­no­te­ných dô­ka­zov .... Pro­ku­rá­tor po­dal od­vo­la­nie z dô­vo­du, že po­va­žu­je pr­vos­tup­ňo­vý roz­su­dok za pred­čas­ný a nes­práv­ny pre­to, že vraj „vznik­li po­chyb­nos­ti o správ­nos­ti skut­ko­vých zis­te­ní na­pad­nu­té­ho vý­ro­ku“. Pro­ku­rá­tor pri špe­ci­fi­ko­va­ní toh­to od­vo­la­cie­ho dô­vo­du od­ká­zal na us­ta­no­ve­nie § 321 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku... pod­ľa tých­to tvr­de­ní pro­ku­rá­to­ra te­da nes­práv­nosť pr­vos­tup­ňo­vé­ho roz­sud­ku má spo­čí­vať v tom, že bol vy­da­ný pred­čas­ne (te­da na zá­kla­de ne­dos­ta­toč­ne zis­te­né­ho skut­ko­vé­ho sta­vu), pre­to­že ma­jú exis­to­vať dô­ka­zy, kto­ré je pot­reb­né buď vy­ko­nať ale­bo opa­ko­vať. V texte pí­som­né­ho od­ôvod­ne­nia od­vo­la­nia pro­ku­rá­tor však neu­vá­dza ani je­den ta­ký dô­kaz ale­bo návrh dô­ka­zu, kto­rý by bo­lo buď pot­reb­né vy­ko­nať ale­bo zo­pa­ko­vať tak, aby bol ná­le­ží­te zis­te­ný skut­ko­vý stav, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti. Nao­pak, pro­ku­rá­tor na str. č. 2 od­ôvod­ne­nia od­vo­la­nia kon­šta­tu­je, že sa nes­to­tož­ňu­je s ná­zo­rom pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du, že by ne­bol sku­tok dos­ta­toč­ne preu­ká­za­ný ako proti­práv­ny čin a ďa­lej pro­ku­rá­tor do­kon­ca tvr­dí, že na hlav­nom po­jed­ná­va­ní bo­lo proti­práv­ne ko­na­nie dos­ta­toč­ne preu­ká­za­né aj z poh­ľa­du prí­čin­nej sú­vis­los­ti. Pro­ku­rá­tor ne­na­mie­tal ne­dos­ta­toč­nosť zis­te­né­ho skut­ko­vé­ho sta­vu ani na hlav­nom po­jed­ná­va­ní a ani na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ne­žia­dal žiad­ne dô­ka­zy zo­pa­ko­vať a ne­navr­ho­val ani vy­ko­nať žiad­ne ďal­šie dô­ka­zy. Zá­ro­veň je z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia zrej­mé, že v rám­ci hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia bo­li riad­ne a zá­kon­ne vy­ko­na­né všet­ky dos­tup­né dô­ka­zy, kto­ré sa k pred­met­né­mu skut­ku via­žu a kto­ré sú dô­le­ži­té na me­ri­tó­me roz­hod­nu­tie. Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že pro­ku­rá­to­rom uvá­dza­ný od­vo­la­cí dô­vod nie je da­ný a neexis­tu­jú ani chy­by ko­na­nia, kto­ré by bo­lo mož­né pod us­ta­no­ve­nie § 321 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku sub­su­mo­vať. Zá­ro­veň neexis­tu­jú ani ta­ké chy­by ko­na­nia, kto­ré sí­ce ne­bo­li od­vo­la­ním vy­tý­ka­né, ale od­ôvod­ňo­va­li by po­da­nie do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku. Na zá­kla­de tých­to sku­toč­nos­tí je ne­po­chyb­né, že od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra nie je dô­vod­né a pre­to navr­hu­jem, aby od­vo­la­cí súd od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra ako ne­dô­vod­né za­mie­tol. Pro­ku­rá­tor tiež uvá­dza, že ne­moh­lo dôjsť k po­ru­še­niu môj­ho prá­va na ob­ha­jo­bu, pre­to­že som vraj o zme­ne skut­ko­vej ve­ty bol vy­ro­zu­me­ný a ne­doš­lo vraj k zme­ne to­tož­nos­ti skut­ku. Ob­vi­ne­nie mi však bo­lo vzne­se­né za to, že som mal sta­ros­to­vi po­núk­nuť úp­la­tok za to, že ^le­ga­li­zu­je čier­ne stav­by“, pri­čom z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní bo­lo ne­po­chyb­ne preu­ká­za­né, že v sku­toč­nos­ti som ja 23. jú­na 2015 nead­re­so­val sta­ros­to­vi žiad­nu po­nu­ku a už vô­bec nie sľub úp­lat­ku v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 131 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku a po­nu­ka ne­bo­la vy­slo­ve­ná za úče­lom aké­ho­koľ­vek zá­sa­hu do roz­ho­do­va­cej prá­vo­mo­ci sta­ros­tu či sta­veb­né­ho úra­du Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča. Z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia je te­da zrej­mé, že z hľa­dis­ka ko­na­nia a nás­led­ku sa nes­ta­lo vô­bec nič z to­ho, za čo mi bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie. Dom­nie­vam sa, že v tom­to sme­re je ar­gu­men­tá­cia pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du ... jas­ná a zro­zu­mi­teľ­ná, pre­to ju už na tom­to­mies­te me je pot­reb­né opa­ko­vať. Dopĺňam len, že skú­ma­nie môj­ho úmys­lu vo vzťa­hu ku ko­na­niu o do­da­toč­nom po­vo­le­ní sta­vieb pri po­su­dzo­va­ní môj­ho ko­na­nia z 23. jú­na 2015 je ab­so­lút­ne ire­le­van­tné, pre­to­že ak by aj pos­lan­ci mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva návrh na zme­nu územ­né­ho plá­nu pre­ro­ko­va­li, a ak by aj za­stu­pi­teľ­stvu Mes­ta Bra­tis­la­va návrh na zme­nu územ­né­ho plá­nu ad­re­so­va­li, aj tak by ne­vyh­nut­ne ne­mu­se­lo dôjsť k zme­ne územ­né­ho plá­nu Mes­tom Bra­tis­la­va a te­da ani k do­da­toč­né­mu po­vo­le­niu pred­met­ných sta­vieb. K do­da­toč­né­mu po­vo­le­niu pred­met­ných sta­vieb by do­kon­ca ne­mu­se­lo dôjsť ani vtom prí­pa­de, ak by aj sku­toč­ne doš­lo k zme­ne územ­né­ho plá­nu, pre­to­že aj vtá­kom prí­pa­de je len v kom­pe­ten­cii prís­luš­né­ho sta­veb­né­ho úra­du, aby žia­dosť o do­da­toč­né po­vo­le­nie sta­vieb po­sú­dil a roz­ho­dol o nej. V pod­rob­nos­tiach od­ka­zu­jem tiež na pí­som­né sta­no­vis­ko ob­ha­jo­by z 20. mar­ca 2020 a tiež aj na zá­ve­reč­nú reč pred­ne­se­nú mo­jim ob­haj­com na hlav­nom po­jed­ná­va­ní pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du 2. jú­la 2020, a to nie­len vo vzťa­hu k vy­ššie uve­de­nej ar­gu­men­tá­cii pro­ku­rá­to­ra, ale aj k ďal­ším sku­toč­nos­tiam od­ôvod­ňu­jú­cim ab­sen­ciu tak ob­jek­tív­nej, ako aj sub­jek­tív­nej strán­ky prís­luš­nej skut­ko­vej pod­sta­ty“.

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky ako súd od­vo­la­cí pres­kú­mal v zmys­le § 317 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku, ako i správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré mu pred­chá­dza­lo. Mal pri­tom na zre­te­li aj po­vin­nosť pri­hliad­nuť na chy­by, kto­ré ne­bo­li od­vo­la­ním vy­tý­ka­né, ak by od­ôvod­ňo­va­li po­da­nie do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku a zis­til, že od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra je dô­vod­né ale pre iné sku­toč­nos­ti ako pre­zen­to­val v od­vo­la­ní.

Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd v rám­ci pro­ces­né­ho pos­tu­pu reš­pek­to­val a dodr­žal zá­klad­né zá­sa­dy tres­tné­ho ko­na­nia uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, naj­mä zá­sa­dy zá­kon­né­ho pro­ce­su - § 2 ods. 7 Tres­tné­ho po­riad­ku, prá­va na ob­ha­jo­bu - § 2 ods. 9 Tres­tné­ho po­riad­ku, voľ­né­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov (§ 2 ods. 12 Tres­tné­ho po­riad­ku), ako aj zá­sa­dy rov­nos­ti strán (kon­tra­dik­tó­mos­ti) tak, ako je tá­to ob­siah­nu­tá v § 2 ods. 14 Tres­tné­ho po­riad­ku. Od­vo­la­cí súd kon­šta­tu­je, že súd pr­vé­ho stup­ňa dos­pel k vy­hlá­se­né­mu roz­sud­ku po bez­chyb­nom pro­ces­nom pos­tu­pe a v sú­la­de so všet­ký­mi us­ta­no­ve­nia­mi, kto­ré ten­to pro­ces up­ra­vu­jú.

Pod­ľa § 2 ods. 10 Tres­tné­ho po­riad­ku or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie. Dô­ka­zy ob­sta­rá­va­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti. Prá­vo ob­sta­rá­vať dô­ka­zy ma­jú aj stra­ny. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňu­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech, a v oboch sme­roch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie.

Pod­ľa § 2 ods. 12 Tres­tné­ho po­riad­ku or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne ne­zá­vis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.

Po­kiaľ súd pr­vé­ho stup­ňa pos­tu­po­val pri hod­no­te­ní dô­ka­zov dôs­led­ne pod­ľa § 2 ods. 12 Tres­tné­ho po­riad­ku - te­da tie­to hod­no­til pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo a v ich súhr­ne a nás­led­ne dos­pel k lo­gic­ky od­ôvod­ne­ným úpl­ným skut­ko­vým zis­te­niam - ne­mô­že od­vo­la­cí súd pos­tu­pom pod­ľa § 321 ods. 1 písm. b) Tres­tné­ho po­riad­ku od­vo­la­ním na­pad­nu­tý roz­su­dok zru­šiť len z dô­vo­du, že sám dos­pe­je na zá­kla­de svoj­ho pres­ved­če­nie k iné­mu hod­no­te­niu tých is­tých dô­ka­zov s iným do úva­hy pri­chá­dza­jú­cim vý­sled­kom.

Pos­tup pod­ľa § 285 písm. b) Tres­tné­ho po­riad­ku je nut­né ap­li­ko­vať vte­dy, ak sa skut­ko­vý dej uve­de­ný v ob­ža­lo­be sí­ce stal, av­šak ne­napĺňa zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu. Ne­napl­ne­nie zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu mô­že spo­čí­vať v tom, že chý­ba­jú ob­jek­tív­ne ale­bo sub­jek­tív­ne zna­ky, ďa­lej že iš­lo o om­yl, o nut­nú ob­ra­nu, kraj­nú nú­dzu, op­ráv­ne­né pou­ži­tie zbra­ne, do­vo­le­né ri­zi­ko, vý­kon prá­va a po­vin­nos­ti, súh­las poš­ko­de­né­ho, pl­ne­nie úlo­hy agen­ta v roz­sa­hu § 30 ods. 1 a 3 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Naj­vyš­ší súd na roz­diel od Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du dos­pel k zá­ve­ru, že sku­tok pre­zen­to­va­ný v ob­ža­lo­be sa stal, ale ko­na­ním ob­ža­lo­va­né­ho uve­de­nom v ob­ža­lo­be ne­bo­la napl­ne­ná ob­jek­tív­na a ani sub­jek­tív­na strán­ka skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu pod­plá­ca­nia pod­ľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na.

Naj­vyš­ší súd uvá­dza nas­le­dov­né.

Pod­ľa § 131 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na úp­lat­kom sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie vec ale­bo iné pl­ne­nie ma­jet­ko­vej či ne­ma­jet­ko­vej po­va­hy, na kto­ré nie je práv­ny ná­rok.

Po­jem úp­la­tok mož­no de­fi­no­va­ný tak, že mu­sí sú­čas­ne (ku­mu­la­tív­ne) spĺňať dve nas­le­du­jú­ce práv­ne - kva­li­fi­kač­né cha­rak­te­ris­ti­ky:

a)   ide o vec ale­bo iné pl­ne­nie ma­jet­ko­vej ale­bo ne­ma­jet­ko­vej po­va­hy, pos­kyt­nu­tú (sľú­be­nú) pod­plá­ca­jú­cim so ziš­tným mo­tí­vom (zís­ka­nie is­tej vý­ho­dy, na kto­rú by inak ne­mal ná­rok) a pri­jí­ma­nú pod­plá­ca­ným tak­tiež so ziš­tným mo­tí­vom - obo­ha­tiť sa (pril­ep­šiť si, ale­bo zís­kať nie­čo čo by inak ne­zís­kal),

b)     na kto­rú (vec ale­bo iné pl­ne­nie) nie je práv­ny ná­rok.

Pod­ľa § 333 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, kto iné­mu v sú­vis­los­ti s ob­sta­rá­va­ním ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu pria­mo ale­bo cez spros­tred­ko­va­te­ľa pos­kyt­ne, po­núk­ne ale­bo sľú­bi úp­la­tok, ale­bo z toh­to dô­vo­du pos­kyt­ne, po­núk­ne ale­bo sľú­bi úp­la­tok inej oso­be, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na šesť me­sia­cov až tri ro­ky.

Ob­sah pred­chá­dza­jú­cich od­se­kov je v ich vzá­jom­nom spo­je­ní mož­né vy­kla­dať tak, že úp­lat­kom je neop­ráv­ne­ný pros­pech, kto­rý zís­ka­va pod­plá­ca­ný ale­bo s je­ho súh­la­som iná oso­ba za je­ho ko­na­nie sú­vi­sia­ce s ob­sta­rá­va­ním ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu v pros­pech pos­ky­to­va­te­ľa úp­lat­ku.

Pod­sta­tou pod­plá­ca­nia je, že pod­plá­ca­ná oso­ba zís­ka­va „za nie­čo“ neop­ráv­ne­ný pros­pech ale­bo neop­ráv­ne­nú vý­ho­du. Z hľa­dis­ka teo­re­tic­kých vý­cho­dísk tre­ba pod účin­kom tres­tné­ho či­nu ro­zu­mieť nie­len po­ru­še­nie či oh­ro­ze­nie hmot­né­ho pred­me­tu (člo­vek) tres­tné­ho či­nu ale aj okol­nosť, keď hmot­ný pred­met zís­ka­va tres­tným či­nom neop­ráv­ne­ný pros­pech ale­bo neop­ráv­ne­nú vý­ho­du, po­kiaľ tie­to nie sú nás­led­kom tres­tné­ho či­nu. Ten­to pros­pech, resp. vý­ho­da, sú účin­kom tres­tné­ho či­nu (ako fa­kul­ta­tív­ny znak ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­plá­ca­nia) pre­ja­vu­jú­cim sa na hmot­nom pred­me­te tres­tné­ho či­nu, kto­rým je v prí­pa­de tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 333 Tres­tné­ho zá­ko­na pod­plá­ca­ná oso­ba. Mož­no te­da vy­vo­diť, že úp­la­tok tak mu­sí vždy mať „osob­ný“ cha­rak­ter „obo­ha­cu­jú­ci“ pod­plá­ca­nú oso­bu, kto­rá zís­ka­ný pros­pech či vý­ho­du aj tak­to vní­ma a pri­jí­ma. Na uve­de­nom nič ne­me­ní sku­toč­nosť, že pod­plá­ca­ný je ale­bo by mal byť zá­ro­veň pá­cha­te­ľom tres­tné­ho či­nu pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 Tres­tné­ho zá­ko­na, pre­to­že konštruk­cia skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­plá­ca­nia pod­ľa § 333 Tres­tné­ho zá­ko­na ne­rie­ši tres­tnú zod­po­ved­nosť pod­plá­ca­nej oso­by, ale tú­to rie­ši prá­ve oso­bit­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Ob­ža­lo­va­né­mu sa - zjed­no­du­še­ne po­ve­da­né - kla­die za vi­nu ta­ké ko­na­nie, kto­rým mal na za­sad­nu­tí mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča po­núk­nuť tam prí­tom­né­mu sta­ros­to­vi, ako aj pos­lan­com mies­tne­ho za­stu­pi­teľ­stva, ne­pe­ňaž­ný úp­la­tok vo for­me vý­stav­by par­ku ale­bo det­ské­ho ih­ris­ka pre mes­tskú časť za to, že ten­to (pozn.: skut­ko­vá ve­ta ob­ža­lo­by neš­pe­ci­fi­ku­je, či má ísť o sta­ros­tu ale­bo mies­tne za­stu­pi­teľ­stvo ako ta­ké) roz­hod­ne v sú­la­de so sta­veb­ným zá­me­rom ob­ža­lo­va­né­ho O oh­ľa­dom „čier­nej“ stav­by tak, že pred­met­nú „čier­nu“ stav­bu do­da­toč­ne po­vo­lí.

Tu si tre­ba uve­do­miť, že pred­met­ný „pros­pech“, kto­rý pro­ku­rá­tor v po­da­nej ob­ža­lo­be ozna­ču­je ako ne­pe­ňaž­ný úp­la­tok, by zís­ka­li vý­luč­ne ob­ča­nia mes­tskej čas­ti a nie sta­ros­ta ale­bo ten - kto­rý pos­la­nec. Z pred­lo­že­né­ho spi­su ne­vyp­lý­va sna­ha ale­bo po­kus ob­ža­lo­va­né­ho pod­pla­tiť sta­ros­tu (to­to pro­ku­rá­tor ne­do­ká­zal) ale­bo kon­krét­ne­ho pos­lan­ca (to­to v ob­ža­lo­be vô­bec nie je špe­ci­fi­ko­va­né). Ani je­ho e-mail a ani je­ho ve­rej­né vy­stú­pe­nie pred pos­lan­ca­mi nes­ved­čí o tom, že by ob­ža­lo­va­ný za vy­rie­še­nie je­ho „prob­lé­mu“ po­nú­kal sta­ros­to­vi, resp. kon­krét­ne­mu pos­lan­co­vi či pos­lan­com, aký­koľ­vek úp­la­tok. Po­nu­ka vý­stav­by par­ku či ih­ris­ka bo­la sme­ro­va­ná (sí­ce úče­lo­vo, ale) len v pros­pech oby­va­te­ľov Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča. Sta­ros­ta a ani pos­lan­ci (ak by aj vy­ho­ve­li žia­dos­ti ob­ža­lo­va­né­ho) by tak ne­zís­ka­li žiad­ny osob­ný pros­pech ani vý­ho­du, na kto­rú ne­ma­jú práv­ny ná­rok. Pros­pech - vý­ho­du, kto­rú pro­ku­rá­tor, pod­ľa ná­zo­ru naj­vyš­šie­ho sú­du, nes­práv­ne ozna­čil „úp­lat­kom“ by zís­ka­li oby­va­te­lia Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča, kto­rí ale v tom­to prí­pa­de nie sú sub­jek­tom ob­sta­rá­va­jú­cim ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu.

Slov­né spo­je­nie „Kto iné­mu...“ ne­mož­no vy­kla­dať tak, že pôj­de o ima­gi­nár­ny pred­met tres­tné­ho či­nu bez pres­né­ho ozna­če­nia pod­plá­ca­nej kon­krét­nej oso­by. Ne­mož­no pod­pla­tiť mies­tne za­stu­pi­teľ­stvo, ne­mož­no pod­pla­tiť vlá­du, parla­ment, oby­va­te­ľov a pod. Mož­no pod­pla­tiť len kon­krét­ne­ho sta­ros­tu, pos­lan­ca (pos­lan­cov) atď.

Pod poj­mom „Iným“ v zmys­le § 333 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na tre­ba ro­zu­mieť kon­krét­nu oso­bu (pred­met ako fa­kul­ta­tív­ny znak ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty toh­to tres­tné­ho či­nu), kto­rá má do­sah na ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu a kto­rá mô­že zís­kať za svo­je ko­na­nie osob­ný pros­pech, na kto­rý ne­má práv­ny ná­rok.

Na pred­me­te tres­tné­ho či­nu sa pre­ja­vu­je úči­nok tres­tné­ho či­nu. V prí­pa­de toh­to tres­tné­ho či­nu to lo­gic­ky zna­me­ná, že zís­ka­nie pros­pe­chu (úp­lat­ku) sa mu­sí pre­ja­viť u pod­plá­ca­nej oso­by ako jej osob­ný pros­pech, na kto­rý ne­má práv­ny ná­rok. Vý­stav­ba det­ské­ho ih­ris­ka či par­ku v mes­te je všeo­bec­ným pros­pe­chom bez cha­rak­te­ru osob­né­ho pros­pe­chu. Pre­to sa ta­ký­to úči­nok pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu nik­dy ne­mô­že pre­ja­viť na kon­krét­nom pred­me­te ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 333 Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rým by mal byť sta­ros­ta, resp. ten - kto­rý pos­la­nec. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že ak by aj bo­lo vy­ho­ve­né žia­dos­ti ob­ža­lo­va­né­ho, sta­ros­ta a ani pos­lan­ci by dos­lo­va ne­zís­ka­li nič a už vô­bec nie vec ale­bo iné pl­ne­nie, na kto­ré ne­ma­jú ná­rok.

Ob­ža­lo­va­ný tak ko­na­ním opí­sa­ným v ob­ža­lo­be ne­mo­hol napl­niť ob­jek­tív­nu strán­ku skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­plá­ca­nia pod­ľa § 333 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, pre­to­že je­ho po­nu­ka ne­bo­la ad­re­so­va­ná iné­mu v zmys­le toh­to tres­tné­ho či­nu a tiež z dô­vo­du, že je­ho po­nu­ka nespĺňa­la zá­klad­né cha­rak­te­ris­ti­ky úp­lat­ku naj­mä s oh­ľa­dom na to, že úp­la­tok mu­sí mať „osob­ný“ cha­rak­ter, čo cel­kom lo­gic­ky vy­plý­va zo sa­mot­nej pod­sta­ty úp­lat­ku. Ok­rem to­ho me­dzi zá­klad­né cha­rak­te­ris­tic­ké čr­ty pod­plá­ca­nia (dá­va­nia či pri­jí­ma­nia úp­lat­ku) pat­rí aj ty­pic­ky skry­té - uta­je­né ko­na­nie pod­plá­ca­jú­ce­ho aj pod­plá­ca­né­ho. V pred­met­nej ve­ci sa stal pres­ný opak. Ob­ža­lo­va­ný chcel nes­krý­va­ne a ve­rej­ne rie­šiť svoj „prob­lém“.

Už len vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né po­va­žu­je naj­vyš­ší súd roz­hod­nu­tie Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du o os­lo­bo­de­ní ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by za správ­ne.

Na­priek to­mu naj­vyš­ší súd do­dá­va.

Naj­vyš­ší súd vní­ma ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho nie ako tres­tné, ale skôr ako ur­či­tý druh lo­bin­gu ale­bo ako ko­na­nie blíz­ke ve­rej­né­mu prís­ľu­bu v zmys­le § 850 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka (Ve­rej­ným prís­ľu­bom sa za­vä­zu­je ten, kto ve­rej­ne vy­hlá­si, že za­pla­tí od­me­nu ale­bo pos­kyt­ne iné pl­ne­nie jed­né­mu ale­bo nie­koľ­kým z bliž­šie neob­me­dze­né­ho poč­tu osôb, kto­ré spl­nia pod­mien­ky ur­če­né vo ve­rej­nom prís­ľu­be).Lo­bin­gom je čin­nosť jed­not­liv­cov ale­bo zá­uj­mo­vých sku­pín, kto­ré sa usi­lu­jú ov­plyv­niť le­gis­la­tív­ny ale­bo re­gu­lač­ný pro­ces. Pro­ces pre­sa­dzo­va­nia zá­uj­mov lo­bis­tov ale­bo lo­bin­go­vých or­ga­ni­zá­cií pre­bie­ha tran­spa­ren­tne a ot­vo­re­ne, keď lob­ista na prís­luš­nom fó­re svo­ju po­žia­dav­ku ot­vo­re­ne pre­zen­tu­je (viac k lo­bin­gu viď niž­šie).

Pres­ný opak pla­tí pre ko­rup­čnú tres­tnú čin­nosť, v rám­ci kto­rej jed­na stra­na skry­tým a taj­ným spô­so­bom pos­ky­tu­je pe­nia­ze, da­ry ale­bo iné for­my ne­le­gál­nych vý­hod dru­hej stra­ne, kto­rá sa ta­kých­to vý­hod do­ža­du­je, prí­pad­ne do­kon­ca pod­mie­ňu­je svo­je ko­na­nie ich pos­kyt­nu­tím.

Od­vo­la­cí súd uzat­vá­ra, že ob­ža­lob­ným návr­hom kon­šta­to­va­ná „neop­ráv­ne­ná vý­ho­da“ vo for­me vý­stav­by par­ku ale­bo det­ské­ho ih­ris­ka moh­la slú­žiť vý­luč­ne v pros­pech je­di­né­ho sub­jek­tu, a to Mes­tskej čas­ti Bra­tis­la­va - Ra­ča a jej oby­va­te­ľom. Zá­ro­veň pla­tí, že mes­tskú časť ne­mož­no pod­pla­tiť.

Pod­ľa ná­zo­ru naj­vyš­šie­ho sú­du v ko­na­ní ob­ža­lo­va­né­ho ab­sen­tu­je i sub­jek­tív­na strán­ka skut­ko­vej pod­sta­ty ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu, na­koľ­ko z ob­sa­hu pred­lo­že­né­ho spi­su­je zrej­mé, že ob­ža­lo­va­ný J O ním pred­ne­se­nú po­nu­ku vô­bec ne­chá­pal ako úp­la­tok - tzn. ne­ko­nal s úmys­lom nie­ko­ho pod­pla­tiť. Ko­nal sí­ce úče­lo­vo (v sna­he vy­rie­šiť svoj prob­lém) ale ve­rej­ne, nes­krý­va­ne, tran­spa­ren­tne a v dob­rej vie­re (pri­me­ra­ne - § 850 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka). Aj z dô­vo­du ab­sen­cie sub­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 333 Tres­tné­ho zá­ko­na roz­ho­dol Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd správ­ne o os­lo­bo­de­ní ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by.

Naj­vyš­ší súd obi­ter di­ctum na vy­svet­le­nie do­dá­va, že „lo­bo­va­nie“ alo­bing ako ta­ký spo­čí­va­jú­ci v čin­nos­ti „lo­bis­tov“ je v množ­stve de­mok­ra­tic­kých a práv­nych štá­tov Európ­skej únie (no naj­mä v spo­lo­čen­sko - po­li­tic­kom us­po­ria­da­ní Spo­je­ných štá­tov ame­ric­kých - ďa­lej aj len „USA“) nie­len le­gál­ny, ale do­kon­ca v zá­sa­de priaz­ni­vý pr­vok de­mok­ra­tic­ké­ho roz­ho­do­va­nia. Lo­bing ako pro­fe­sio­nál­ne ov­plyv­ňo­va­nie vlád­nych roz­hod­nu­tí po­mo­cou spros­tred­ko­va­te­ľov rep­re­zen­tu­jú­cich cie­le zá­uj­mo­vých sku­pín je v USA zná­my prib­liž­ne od ro­ku 1830. Prá­vo na lo­bing sa od­vo­dzu­je z pr­vé­ho do­dat­ku Ústa­vy USA: „Theright to pe­ti­tion the Go­ver­nmentfor a red­ress of grie­van­ces“.Vo voľ­nom prek­la­de to zna­me­ná, že vlá­da nes­mie vy­dať zá­kon, kto­rý by za­ka­zo­val ľu­ďom po­dá­vať vlád­ne pe­tí­cie ale­bo sťaž­nos­ti, a tak sa vy­jad­ro­vať k naj­roz­lič­nej­ším roz­hod­nu­tiam a le­gis­la­tí­ve. V prí­pa­de Európ­skej únie sa pri­ja­la všeo­bec­ná de­fi­ní­cia sfor­mu­lo­va­ná Európ­skou ko­mi­siou, pod­ľa kto­rej sú lo­bin­gom „všet­ky čin­nos­ti vy­ko­ná­va­né s cie­ľom ov­plyv­niť pro­ces tvor­by po­li­ti­ky a roz­ho­do­va­nia európ­skych in­šti­tú­cií“. Európ­sky parla­ment sa už 8. má­ja 2008 uz­nie­sol na Vy­tvo­re­ní­rám­ca pre čin­nosť pred­sta­vi­te­ľov zá­uj­mo­vých sku­pín (lo­bis­tov) v in­šti­tú­ciách EU [2007/2115(INI)]. Vý­zva je ad­re­so­va­ná všet­kým fir­mám aj jed­not­liv­com, kto­rí ko­mu­ni­ku­jú s člen­mi ale­bo úrad­ník­mi in­šti­tú­cií EÚ s cie­ľom ov­plyv­niť ich roz­ho­do­va­nie. Re­gis­trá­cia je dob­ro­voľ­ná a or­ga­ni­zá­cie pri nej mu­sia zve­rej­niť kto sú, aké sú ich cie­le a pos­la­nie, na aké po­li­ti­ky sa špe­cia­li­zu­jú, ich fi­nan­čné zdro­je, aby bo­lo mož­né ur­čiť ich po­za­die, me­ná klien­tov, za kto­rých lo­bu­jú. Ot­vo­re­nosť, čes­tnosť a bez­úhon­nosť sú hlav­né zá­sa­dy, kto­ré EK vy­ža­du­je od lo­bis­tov pô­so­bia­cich v Bru­se­li. Sú ob­siah­nu­té aj v etic­kom kó­dexe sprá­va­nia, kto­rý pre lo­bis­tov vy­da­la Európ­ska ko­mi­sia.

Naj­vyš­ší súd dos­pel k zá­ve­ru, že sku­tok uve­de­ný v ob­ža­lo­be sa stal, ale v ko­na­ní ob­ža­lo­va­né­ho ab­sen­tu­je ob­jek­tív­na i sub­jek­tív­na strán­ka skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­plá­ca­nia pod­ľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na.

Pre­to roz­ho­dol naj­vyš­ší súd o os­lo­bo­de­ní ob­ža­lo­va­né­ho J O spod ob­ža­lo­by pod­ľa § 285 písm. b) Tres­tné­ho po­riad­ku [nie ako Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd pod­ľa § 285 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku], pri­čom sa­mot­ná pod­sta­ta sa nez­me­ni­la, na­koľ­ko vý­sled­kom ko­na­nia je ta­kis­to os­lo­bo­de­nie ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by - len z iné­ho dô­vo­du. Naj­vyš­ší súd tak­to roz­ho­dol na pod­kla­de od­vo­la­nia po­da­né­ho pro­ku­rá­to­rom a pre­to ne­mo­hol je­ho od­vo­la­nie za­miet­nuť (R 88/2015).

S oh­ľa­dom na vy­ššie uve­de­né roz­ho­dol naj­vyš­ší súd tak, ako je uve­de­né vo vý­ro­ku toh­to roz­sud­ku.

Ten­to roz­su­dok bol pri­ja­tý po­me­rom hla­sov 3:0.

Pou­če­nie: Pro­ti to­mu­to roz­hod­nu­tiu nie je prí­pust­ný riad­ny op­rav­ný pros­trie­dok.

V Bra­tis­la­ve 2. mar­ca 2022

JUDr. Mar­tin B a r g e l, v. r.
pred­se­da se­ná­tu

 

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia