Najvyšší súd SR: Nestrannosť sudcu nemôže spochybniť ani záväzný právny názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého nestranným nie je

Publikované: 28. 08. 2022, čítané: 1355 krát
 

 


JUDr. Martin Bezák, PhD., advokát

Najvyšší súd SR: Nestrannosť sudcu nemôže spochybniť ani záväzný právny názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého nestranným nie je

Nižšie je s predchádzajúcim súhlasom klienta zverejnená jeho sťažnosť, ktorú podal proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.07.2022, sp. zn. 5 To 7/2022, ktorým nebol z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci klienta vylúčený sudca JUDr. Juraj Kliment napriek tomu, že Ústavný súd Slovenskej republiky svojim nálezom vyslovil, že v tejto trestnej veci nie je zákonným sudcom.

Sťažnosť primárne reaguje na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky urobil v právnom štáte doposiaľ nevídanú vec, keď namiesto toho, abyna základe názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým je podľa ustanovenia § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov viazaný, vylúčil sudcu JUDr. Juraja Klimenta z vykonávania úkonov v trestnej veci klienta, rozhodol sa tento záväzný právny názor nerešpektovať a spochybňovať.

Pre zachovanie objektivity je pod textom sťažnosti klienta zverejnené aj samotné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré táto sťažnosť reaguje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky                                                                       

Župné námestie 13

814 90 Bratislava

 

V Bratislave, dňa 08.08.2022

 

K č.:    5To/7/2022

Vec:    Ing. Marián Kučerka -Odôvodnenie sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.07.2022

Obžalovaný Ing. Marián Kučerka, narodený ..... v Nitre, trvalým pobytom ....., týmto, prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Martina Bezáka, PhD., advokáta, so sídlom Klincová 15, 821 08 Bratislava, podávam nasledujúce

odôvodnenie sťažnosti,

ktorú som podal dňa 03.08.2022 proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zo dňa 21.07.2022, sp. zn. 5To 7/2022 (ďalej len ako „napadnuté uznesenie“), ktorého výrokom nebol JUDr. Juraj Kliment, sudca najvyššieho súdu, vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v mojej trestnej veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 5To 7/2022, ani v súvisiacej veci sp. zn. 5 Tost/14/2022, nakoľko považujem napadnuté uznesenie za nezákonné a svojvoľné z nasledovných dôvodov:

I.

K zaujatosti sudcu JUDr. Juraja Klimenta

 

1.                  V rámci námietok zaujatosti vznesených voči sudcovi JUDr. Jurajovi Klimentovi som vo svojich podaniach zo dňa 22.06.2022 a 18.07.2022 poukazoval predovšetkým na nasledovné skutočnosti, ktoré odôvodňujú zaujatosť JUDr. Juraja Klimenta:

 

a)      zaujatosť (nezákonnosť) sudcu JUDr. Juraja Klimenta bola v mojej trestnej veci už konštatovaná výrokom právoplatného a vykonateľného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zo dňa 09.12.2021, č. k. II. ÚS 300/2021-53 (ďalej aj ako „nález“), ktorý je záväzný aj pre najvyšší súd a jeho predstaviteľov;

 

b)      upozornil som na to, že v náleze ústavného súdu je explicitne uvedené, že, citujem: „Synergické kontextuálne vnímanie (III. ÚS 39/2021) existencie príbuzenského vzťahu k prokurátorovi, proaktívne neoznámenie jeho možného vylúčenia z vykonávania úkonov trestného konania pre príbuzenský pomer k prokurátorovi, ako aj v napadnutom uznesení najvyššieho súdu nereflektovanie argumentácie sťažovateľa týkajúcej sa nezákonného postupu jeho synovca má podľa ústavného súdu značnú relevanciu a intenzitu. Popísané skutočnosti spochybňujú objektívnu nestrannosť JUDr. Klimenta. A práve toto zdanie je z ústavného hľadiska neprípustné.“  V náleze je zaujatosť sudcu JUDr. Klimenta zároveň zhodnotená nasledovne (bod 27 nálezu): „Pri komplexnom zhodnotení vzťahu sudcu JUDr. Klimenta k prokurátorovi JUDr. Repovi tak ústavný súd konštatuje, že tento je takej povahy a intenzity, že objektívne vyvoláva pochybnosti o jeho nestrannosti nielen u sťažovateľa, ale aj u akéhokoľvek nestranného pozorovateľa, čo môže viesť až k strate dôvery občanov v spravodlivosť.“ (bod 26 nálezu);

 

c)      v nadväznosti na uvedené som zdôraznil, že tie isté dôvody, pre ktoré ústavný súd konštatoval zaujatosť sudcu JUDr. Juraja Klimenta v prípravnom štádiu môjho trestného konania v rovnakom rozsahu pretrvávajú aj v odvolacom štádiu môjho trestného konania, preto prípadné nevylúčenie JUDr. Juraja Klimenta z rozhodovania v odvolacom štádiu môjho trestného konania, by, slovami ústavného súdu, mohlo viesť k strate dôvery občanov v spravodlivosť;

 

d)     namietal som, že je z právneho hľadiska neudržateľné, aby bol sudca v jednom štádiu trestného konania voči obvinenému považovaný za zaujatého na základe právoplatného a vykonateľného výroku nálezu ústavného súdu, a v ďalšom štádiu toho istého trestného konania by bol ten istý sudca voči tomu istému obvinenému považovaný za nestranného a nezaujatého a poukazoval som na to, že už len samotná skutočnosť, že existuje nález, v ktorom ústavný súd  konštatoval zaujatosť JUDr. Juraja Klimenta, diskvalifikuje tohto sudcu z možnosti, aby mohol byť pri rozhodovaní v rámci toho istého trestného konania vo vzťahu k mojej osobe považovaný z objektívneho hľadiska za nestranného a nezaujatého;

 

e)      zdôraznil som tiež skutočnosť, že ústavný súd neobmedzil svoje konštatovanie ohľadom porušenia mojich základných práv výlučne na to, že JUDr. Juraj Kliment neoznámil svoju zaujatosť pri rozhodovaní v mojej trestnej veci, a to napriek existencii príbuzenského pomeru s JUDr. Ondrejom Repom, ale ústavný súd v náleze konštatoval, že JUDr. Juraj Kliment porušil moje základné práva tiež tým, že pri svojom rozhodovaní vôbec nereflektoval moju argumentáciu týkajúcu sa nezákonného postupu jeho synovca (bod 26 nálezu).

 

f)       upozornil som aj na okolnosti, ktoré preukazujú subjektívnu zaujatosť JUDr. Juraja Klimenta voči mojej osobe prejavujúcu sa jeho vlastným zaujatým konaním voči mojej osobe (zhromažďovaním materiálov a informácii  z iných trestných spisov týkajúcich sa mojej osoby);

 

g)      poukázal som na to, že vzhľadom na všetky uvedené okolnosti je zjavné, že by sa nikomu, kto by sa nachádzal v mojom procesnom postavení obžalovaného, nemohlo v prípade nevylúčenia JUDr. Juraja Klimenta javiť, že sú poskytnuté dostatočné záruky toho, aby vec bola rozhodnutá nestranným sudcom, čo je jeden zo základných pilierov spravodlivého súdneho konania v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a článku 6 ods. 1  Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“);

 

h)      upozornil som na bohatú rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“) ako aj ústavného súdu v otázke zaujatosti sudcov, zdôrazňujúc, že je minimálnym štandardom, aby akýkoľvek sudca, voči ktorému existujú legitímne pochybnosti o nedostatku nestrannosti, nesmel vec prejednávať (porovnaj rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Maurice c. Francúzsko, sťažnosť č. 29369/10, § 78). V nadväznosti na uvedené som namietal, že všetky vyššie uvedené skutočnosti nepochybne spĺňajú prinajmenšom kritérium „legitímnych pochybností o nedostatku nestrannosti“ a boli už len preto splnené zákonné predpoklady pre vylúčenie JUDr. Klimenta z rozhodovania v mojej trestnej veci vedenej pod sp. zn. 5To/7/2022, aj keď osobne som toho názoru, že zďaleka nejde len o legitímne pochybnosti, ale o zjavne preukázanú subjektívnu zaujatosť JUDr. Juraja Klimenta vo vzťahu k mojej osobe; 

 

i)        taktiež som namietal, že by súd nemal prihliadať na vyjadrenie prokurátora JUDr. Matúša Harkabusa, nakoľko odkazovalo na priložené podanie iného prokurátora v inej trestnej veci. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Trestného poriadku sa podanie vždy posudzuje podľa obsahu. Pokiaľ vyjadrenie prokurátora žiadny obsah nemalo, pretože z neho vôbec nie je zrejmé, z akých dôvodov považuje prokurátor moju námietku zaujatosti za nedôvodnú, nemal by naň súd vôbec prihliadať. Prokurátor je pred súdom stranou s procesným postavením rovným môjmu, a preto musí uniesť nielen dôkazné, ale aj argumentačné bremeno. 

 

2.                  Napadnuté uznesenie sa s vyššie uvedenými skutočnosťami, ktorými som preukazoval dôvodnosť mnou vznesenej námietky zaujatosti vo vzťahu k sudcovi JUDr. Klimentovi, takmer vôbec nevysporiadalo. Považujem preto napadnuté uznesenie za nezákonné z dôvodu jeho arbitrárnosti.

 

3.                  Vo vzťahu k skutočnostiam uvedeným pod písmenami a) až e) napadnuté uznesenie uvedené námietky vôbec nereflektuje a svojvoľne konštatuje, že:

 

3.1                   „predmetný nález nemôže obstáť“ (str. 6 napadnutého uznesenia), nález „trpí faktickými a právnymi nedostatkami“ (str. 8 napadnutého uznesenia), pred jeho vydaním si „ústavný súd nesprávne vyhodnotil námietku Ing. Kučerku“ (str. 8 napadnutého uznesenia), ústavný súd mal „nesprávne ustáliť skutkový stav“ (str. 8 napadnutého uznesenia);

3.2                   tieto a iné výhrady vo vzťahu k nálezu ústavného súdu uvedené v napadnutom uznesení podľa napadnutého uznesenia vylučujú „aby nález a závery z neho plynúce mohli viesť k spochybneniu nezávislosti a nestrannosti JUDr. Klimenta“ (str. 8 napadnutého uznesenia);

3.3                   vo vzťahu k tomu, že ústavný súd v náleze uviedol, že moje práva boli porušené aj tým, že senát najvyššieho súdu nevenoval žiadnu pozornosť mojej výpovedi, z ktorej vyplynulo, že sa mi prokurátor JUDr. Ondrej Repa vyhrážal väzbou, je v napadnutom uznesení uvedené, že túto argumentáciu považoval konajúci senát za „podružnú (rezonujúcu skôr v mediálnom, sotva právnom priestore), ktorá sa v praxi bežne vyskytuje a len veľmi výnimočne je založená na pravdivých skutočnostiach (dovolatelia bežne argumentujú, že boli odsúdení na základe vyfabrikovaných dôkazov, zmanipulovaných výpovedí a pod)“, a preto najvyšší súd na túto argumentáciu „nepovažoval za potrebné bližšie reagovať“ (str. 8 napadnutého uznesenia);

3.4                   ústavný súd nemá právomoc konštatovať zaujatosť sudcu a „nález nebol vydaný v tom istom konaní, v akom má teraz sudca JUDr. Kliment rozhodovať“ (str. 9 napadnutého uznesenia).

 

4.                  Uvedenú argumentáciu v napadnutom uznesení najvyššieho súdu považujem za absolútne neprípustnú z viacerých dôvodov:

 

4.1                   Napadnuté uznesenie v rozpore s ustanovením § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „ZoÚS“) v znení neskorších predpisov svojvoľne polemizuje s nálezom ústavného súdu, ktorým je najvyšší súd (a jeho predstavitelia) viazaný.

4.2                    Je absolútne bezprecedentné, aby senát najvyššieho súdu v napadnutom uznesení kritizoval nález ústavného súdu, vyslovoval nesúhlas s jeho závermi a dospel k záveru, že bude ignorovať právny názor ústavného súdu vyslovený v tomto náleze, obzvlášť za situácie, keď bol najvyšší súd priamo adresátom tohto nálezu a je pre neho, ako pre stranu konania pred ústavným súdom, záväzný. Štátne orgány sú povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, preto pre najvyšší súd a jeho predstaviteľov neexistuje žiadna zákonná možnosť nekonať v zmysle § 134 ods. 1 ZoÚS v súlade s nálezom ústavného súdu a polemizovať s jeho odôvodnením, bez ohľadu na to, ako závažné výhrady by k jeho obsahu mohol mať.

4.3                   Viazanosť najvyššieho súdu uvedeným nálezom je zvýraznená tým, že ide o nález vydaný v tom istom konaní, v akom by mal sudca JUDr. Juraj Kliment rozhodovať o mojej osobe aj teraz. Je nesporné, v rozpore s tvrdením najvyššieho súdu, že ide o jedno trestné konanie. Podľa § 10 ods. 15 Trestného poriadku „trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej.“ Je notorietou, že pojem trestné konanie je pojem širší ako pojem trestné stíhanie, preto jeho úsek nemôže byť vymedzený kratšie, z čoho nesporne vyplýva, že rozhodovanie o väzbe obvineného v prípravnom konaní a rozhodovanie o odvolaní obžalovaného voči neprávoplatnému rozhodnutiu prvostupňového súdu prebieha v rámci jedného (a toho istého) trestného konania, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra, citujem: „Akokoľvek je trestné konanie, ktorého základné zásady sú uvedené v § 2 Trestného poriadku, členené do niekoľkých fáz, nemôže byť z týchto fáz posudzovaná izolovane. Ak teda, napríklad, prípravné konanie trpí nezahojiteľnými vadami, nemôže ani konanie pred súdom, pokiaľ sa s týmito vadami buď vôbec alebo nenáležitým spôsobom nevysporiadalo, spĺňať podmienky nestranného a spravodlivého procesu v zmysle článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 Dohovoru.“ [nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 06.03.2000, sp. zn. IV. ÚS 615/99, zverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len „Zb. ÚS ČR“) pod číslom 34 vo zväzku 17 na strane 241].

4.4                   Je potrebné opätovne zdôrazniť, že zaujatosť sudcu JUDr. Juraja Klimenta bola konštatovaná priamo výrokom právoplatného a vykonateľného nálezu ústavného súdu, ktorý vyslovil porušenie môjho základného práva na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru v súvislosti s mojim právom na zákonného sudcu.

4.5                   Rovnako je neprípustné, aby najvyšší súd v napadnutom uznesení spochybňoval právny názor ústavného súdu, podľa ktorého k porušeniu mojich základných práv došlo aj v dôsledku toho, že najvyšší súd pri svojom rozhodovaní vôbec nereflektoval moju argumentáciu týkajúcu sa nezákonného postupu prokurátora JUDr. Ondreja Repu, a to spôsobom, ktorým naznačuje, že som mal v danej veci klamať, resp. že je štatisticky pravdepodobné, že som klamal, a preto vôbec nebolo potrebné na moje tvrdenia reagovať. Rovnako je dôležité aj na tomto mieste zdôrazniť, že najvyšší súd postupoval v hrubom rozpore so zákonnom a svojimi oprávneniami, ktoré mu boli zverené zákonom, ak v napadnutom uznesení akýmkoľvek spôsobom polemizoval s názorom ústavného súdu a jeho odôvodnením. Nad rámec toho však považujem za potrebné uviesť, že je samostatným porušením mojich práv na obhajobu, ak najvyšší súd, bez toho, aby v tejto veci vykonal sám akékoľvek dokazovanie, konštatoval, že moje tvrdenia sú nepravdivé, že štatisticky je pravdepodobné, že klamem, a preto sa mojou argumentáciou nebude vôbec zaoberať. Súd môže v trestnom konaní vychádzať len z tých okolností, ktoré vyplynuli z dôkazov vykonaných zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní, resp. v prípade odvolacieho konania, aj z dôkazov, ktoré odvolací súd vykonal na verejnom zasadnutí o odvolaní niektorej zo strán trestného konania z dôvodu, že vykonanie týchto dôkazov považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie o odvolaní [teda rozhodne nie zo štatistiky (sic!), ktorú navyše nepodporil žiadnymi konkrétnymi a overiteľnými údajmi]. Na hlavnom pojednávaní však neboli vykonané žiadne také dôkazy, ktoré by spochybňovali moje tvrdenie, že na mňa prokurátori JUDr. Ondrej Repa a JUDr. Michal Šúrek vyvíjali nátlak za účelom môjho priznania a usvedčovania iných osôb (práve naopak, boli na ňom vykonané dôkazy, z ktorých vyplynulo, že orgány činné v trestnom konaní na mňa v tomto smere vyvíjali permanentný nátlak, ktorý začal ešte pred mojim zadržaním a obvinením a pokračoval v podstate počas celej doby, čo som bol vo väzbe), a najvyšší súd takéto dôkazy ani vykonať nemohol, keďže zatiaľ moje odvolanie na verejnom zasadnutí neprejednal. Je preto zjavné, že senát 5 T vedený jeho predsedom JUDr. Jurajom Klimentom, ktorý je pod napadnutým uznesením podpísaný, dospel k záveru, že skutočnosti uvedené v náleze ústavného súdu zo dňa 09.12.2021, č. k. II. ÚS 300/2021-53 sa nezakladajú na pravde (str. 2 napadnutého uznesenia), teda že v uvedených okolnostiach klamem, bez akýchkoľvek dôkazov, len na základe vlastného predpojatého presvedčenia. Tým sudca JUDr. Juraj Kliment len konečným spôsobom potvrdil, že v mojej trestnej veci je nielen objektívne, ale, očividne, aj subjektívne zaujatý. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že JUDr. Juraj Kliment ako predseda senátu 5 T v napadnutom uznesení dezinterpretuje nález ústavného súdu zo dňa 09.12.2021, č. k. II. ÚS 300/2021-53, keď tvrdí, že ústavný súd v bodoch 11, 21 a 24 jeho odôvodnenia dospel k záveru, že JUDr. Ondrej Repa bol v mojej veci dozorujúcim prokurátorom (str. 6 napadnutého uznesenia). To však ústavný súd vôbec netvrdí, tvrdí iba toľko, že JUDr. Ondrej Repa bol činný v mojej trestnej veci, čo je nespochybniteľný fakt, keďže tento prokurátor spolu s jeho kolegom JUDr. Michalom Šúrekom ma vypočúvali na Úrade špeciálnej prokuratúry k okolnostiam, o ktorých som mal mať podľa ich presvedčenia vedomosť a ktoré z ich pohľadu mali mať trestnoprávnu relevanciu. Už na prvý pohľad je zrejmé, že pojmy „byť činný v trestnej veci“ a „vykonávať dozor“ nemožno stotožňovať ani zamieňať. Prvý z týchto pojmov je širší (prokurátor, ktorý je činný v trestnej veci konkrétnej osoby môže vykonávať aj iné úkony než dozor nad zákonnosťou prípravného konania), zatiaľ čo druhý z nich je užší. Zjavnú zaujatosť sudcu JUDr. Juraja Klimenta možno pozorovať aj v ďalších vyjadreniach, ktoré obsahuje odôvodnenie napadnutého uznesenia. Na strane 6 napadnutého uznesenia senát 5 T najvyššieho súdu slovami JUDr. Juraja Klimenta napríklad naznačuje, že ústavný súd si mal skutkové okolnosti mojej trestnej veci ešte predtým, ako vydal svoje rozhodnutie, overiť na Úrade špeciálnej prokuratúry. Odhliadnuc od toho, že JUDr. Jurajovi Klimentovi, ako sudcovi najvyššieho súdu, musí byť známe, akým spôsobom súd zisťuje skutkové okolnosti významné pre jeho rozhodnutie (dokazovaním, ktoré, mimochodom, ústavný súd vykonáva len výnimočne), nie je zrejmé, ako si mal ústavný súd objektívne na Úrade špeciálnej prokuratúry predmetné okolnosti overiť. Zrejme mal sudca ústavného súdu, ktorý bol sudcom spravodajcom vo veci mojej ústavnej sťažnosti, zavolať na Úrad špeciálnej prokuratúry priamo prokurátorovi JUDr. Ondrejovi Repovi a opýtať sa ho, či na mňa vyvíjal nátlak, alebo akým iným spôsobom bol „činný v mojej trestnej veci“. Asi nie je ani potrebné uvádzať, ako by takýto, slovami sudcu JUDr. Juraja Klimenta, „dopyt“ dopadol.

 

5.                  Vo vzťahu k námietke uvedenej pod písmenom f) v napadnutom uznesení najvyšší súd uvádza, že listiny týkajúce sa mojej osoby z iných trestných konaní si JUDr. Juraj Kliment ako sudca spravodajca legálnou cestou vyžiadal od orgánov činných v trestnom konaní.  Opätovne je zrejmé, že ide o zjavne zaujaté konanie sudcu JUDr. Juraja Klimenta voči mojej osobe. Sudca JUDr. Juraj Kliment nemohol mať (čisto len z mediálneho priestoru a svojej úradnej činnosti) informácie o tom, z akých spisov má požadované dokumenty žiadať, pod akými ČVS sú dané konania vedené, či informácie o tom, na akých policajných útvaroch sú dané konania vedené. To, že týmito informáciami disponoval, preukazuje jeho osobný vklad vo veci. Získavanie informácii nad rámec toho, čím by za normálnych okolností disponovať mohol (s veľkou pravdepodobnosťou využívajúc práve svoj blízky príbuzenský vzťah s prokurátorom JUDr. Ondrejom Repom) práve preukazuje jeho subjektívnu zaujatosť voči mojej osobe.

 

6.                  Moje námietky uvedené pod písmenami g) a h) napadnuté uznesenie vôbec nereflektuje a nijakým spôsobom sa nevysporiadalo s tým, že judikatúra ESĽP jednoznačne vylučuje, aby sa na JUDr. Juraja Klimenta mohlo hľadieť ako na nezaujatého v mojej trestnej veci, nakoľko sú nepochybne preukázané skutočnosti, ktoré zakladajú minimálne legitímne pochybnosti o nedostatku nestrannosti JUDr. Juraja Klimenta vo vzťahu k mojej osobe.

 

7.                  Námietku uvedenú pod písmenom i) napadnuté uznesenie ani jednou vetou nereflektovalo, iba uvádza, že sa prokurátor vyjadril tým spôsobom, že odkázal na „svoje vyjadrenie z 22. januára 2022“ (str. 3 napadnutého uznesenia), čo nie je pravda, nakoľko nešlo ani len o jeho vlastné vyjadrenie, ale o vyjadrenie iného prokurátora v inej trestnej veci. Je ťažké si predstaviť, že by najvyšší súd bral ako procesne účinné podanie obhajcu, ktorý by namiesto svojho vyjadrenia k veci odkázal na vyjadrenie iného obhajcu v inej trestnej veci, preto podľa môjho názoru došlo aj k porušeniu môjho práva na rovnosť zbraní a kontradiktórnosť konania, ktoré sú súčasťou základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že úlohou všeobecného súdu v trestnom konaní je predovšetkým byť arbitrom a nie je možné, aby bol „pomocníkom“, ktorý upraví alebo doplní podanie príslušného prokurátora tak, aby mu mohol vyhovieť, alebo aby za týmto účelom napravil chybný postup ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 28.03.2007, sp. zn. II. ÚS 336/2006, zverejnený v Zb. ÚS ČR pod číslom 56 vo zväzku 44 na strane 719).

 

8.                  Vzhľadom na uvedené považujem napadnuté uznesenie za nezákonné, nakoľko je arbitrárne a nedáva odpovede na viaceré námietky/skutočnosti, ktoré som v konaní o námietke zaujatosti formuloval a zároveň je absolútne svojvoľné, nakoľko priamo konštatuje, že právoplatný a vykonateľný výrok nálezu ústavného súdu najvyšší súd rešpektovať nemieni, pretože nesúhlasí s odôvodnením uvedeného nálezu. Takýto postoj štátneho orgánu, ktorý je zároveň jedným z vrcholných reprezentantov súdnej moci, je v právnom štáte absolútne neprípustný. Nehovoriac o tom, aký príklad dáva takýto postoj sudcu, ktorý nerešpektuje pre neho záväzné rozhodnutie ústavného súdu, verejnosti. Zrejme ani ja, potom ako mi senát 5 T vedený (jeho vlastnými slovami) nestranným predsedom zamietne odvolanie, ktorým som napadol odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, nebudem musieť takéto rozhodnutie najvyššieho súdu rešpektovať, ak tak nemusí robiť sudca, ktorý je jeho predstaviteľom.

 

 

II.

K zaujatosti všetkých sudcov senátu 5 T najvyššieho súdu

 

9.                  V rámci námietok zaujatosti vznesených voči všetkým členom senátu 5 T najvyššieho súdu, t. j. voči sudcom JUDr. Jurajovi Klimentovi, JUDr. Petrovi Štiftovi a JUDr. Petrovi Hatalovi som vo svojich podaniach zo dňa 22.06.2022 a 18.07.2022 poukazoval predovšetkým na nasledovné skutočnosti, ktoré ich zaujatosť odôvodňujú:

 

a)      Namietal som zaujatosť z toho dôvodu, že v rámci mnou podaného odvolania namietam zákonnosť rozhodovania o väzbe a všetkých rozhodnutí týkajúcich sa môjho väzobného stíhania, a preto bude otázka zákonnosti týchto rozhodnutí predmetom posúdenia odvolacím súdom. Ak by nedošlo k vylúčeniu všetkých sudcov senátu 5 T najvyššieho súdu z vykonávania úkonov v mojej trestnej veci, tak by v rámci odvolacieho konania tento senát posudzoval a preskúmaval zákonnosť svojho vlastného postupu v prípravnom konaní.

 

b)      Poukazoval som na to, že vyššie uvedený postup by bol rozpore aj s judikatúrou ESĽP, ktorá konštatuje, že skutočnosť, že sudca má v merite rozhodovať vec, ktorú rozhodoval ako sudca v predsúdnej časti trestného konania, indikuje v objektívnej rovine jeho možnú zaujatosť, pretože si takýmto spôsobom už k veci vytvoril konkrétny vnútorný postoj. (napr. rozhodnutie vo veci o veci Hauschildt proti Dánsku, rozsudok ESĽP zo dňa 24.05.1989, č. 10486/83, § 51 - 53).

 

c)      Poukazoval som na to, že sudcovia senátu 5 T, ktorí  v prípravnom konaní posudzovali aj materiálne dôvody mojej väzby (dôvodnosť môjho trestného stíhania) už preto z objektívneho hľadiska majú sformulovaný určitý vnútorný postoj k môjmu trestnému stíhaniu, ktorý v prípade ich nevylúčenia prirodzene bude determinovať a ovplyvňovať ich rozhodovanie v merite veci. V prípade, ak by sudcovia senátu 5 T najvyššieho súdu chceli v rámci rozhodnutia v odvolacom konaní prisvedčiť mojim obhajobným námietkam, museli by priamo poprieť závery svojho vlastného rozhodnutia o mojej väzbe, čo prirodzene limituje a deformuje slobodný, nestranný a nezaujatý postoj, a preto nie je možné na nich z objektívneho hľadiska nazerať ako na nezaujatých.

 

10.              O mojej riadne a včas uplatnenej námietke zaujatosti voči všetkým členom senátu 5 T najvyšší súd vo výroku napadnutého uznesenia vôbec nerozhodol, čo považujem za porušenie môjho práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru.

 

11.              V rámci uplatnenej námietky zaujatosti som podrobne vysvetlil, v čom zaujatosť sudcov spočíva. Uvedení sudcovia v súčasnej dobe už majú sformulovaný názor na otázku mojej viny/neviny, ktorý by ich rozhodovanie v odvolacom konaní nepochybne ovplyvňoval a limitoval a zároveň už disponujú informáciami o mojej trestnej veci. Na základe uvedeného je zrejmé, že ide o kvalifikovane a dôvodne vznesenú námietku zaujatosti pre pomer k veci (§ 31 ods. 1 Trestného poriadku), a preto bol najvyšší súd povinný o tejto námietke konať a rozhodnúť (§ 32 ods. 6 Trestného poriadku a contrario). Zaujatosť sudcov vo vzťahu k veci je daná aj vtedy, ak je sudca už vopred zainteresovaný na výsledku konania, alebo keď má vopred také poznatky o veci, ktoré by mal získať až v priebehu konania a ktoré môžu ovplyvniť jeho nestrannosť v rozhodovaní. Považujem za zásadné porušenie mojich procesných práv, ak orgán (v tomto prípade súd), ktorý má povinnosť rozhodnúť o každej riadne a včas uplatnenej námietke zaujatosti v trestnom konaní, o nej vôbec nerozhodne vo výroku uznesenia a len obiter dictum (v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia na strane 9) sa pár vetami venuje obsahu mojich námietok.

 

12.              Vo vzťahu k mnou vznesenej námietke voči všetkým členom senátu 5 T najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že sudcovia senátu 5 T nebudú preskúmavať svoj vlastný postup, nakoľko tento nebude predmetom prieskumu na odvolacom súde, pretože „z pohľadu ne/viny obžalovaného nie je relevantné, či skoršie rozhodnutie o väzbe spĺňalo požiadavky ochrany jeho ústavných práv alebo nie.“ (str. 9 napadnutého uznesenia).

 

13.              Ak všetci členovia senátu odvolacieho súdu, ktorý má ešte len rozhodovať o mojom odvolaní, mi už vopred oznámia, že o niektorej z mojich odvolacích námietok, ktorú si ešte ani len nemohli naštudovať (pretože túto námietku ešte len hodlám podrobne zdôvodniť, čo som najvyššiemu súdu vo svojom odvolaní a jeho prvom doplnení avizoval), jednoducho rozhodovať nebudú, pretože takáto námietka je irelevantná, nemožno takéto ich vyjadrenie posudzovať inak, ako exaktný dôkaz ich subjektívnej zaujatosti vo vzťahu k mojej veci. Z takéhoto vyjadrenia členov senátu 5 T najvyššieho súdu totiž jednoznačne vyplýva, že, prinajmenšom, na niektoré moje odvolacie námietky si ešte pred ich vecným prejednaním vytvoril názor o ich neopodstatnenosti.

 

14.              Navyše, ani toto tvrdenie najvyššieho súdu nemožno označiť inak ako za svojvoľné. Ak totiž obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania, a tiež v rámci podaného odvolania, poukazoval na nezákonnosť väzby a na nátlak, ktorý bol na jeho osobu vyvíjaný, tak tieto okolnosti nepochybne musia byť predmetom prieskumu na odvolacom súde, pretože spochybňujú zákonnosť trestného konania, ktoré sa proti obžalovanému viedlo, ako celku (k tomu viď judikát citovaný v bode 4.3 tohto podania).

 

15.              V závere odôvodnenia napadnutého uznesenia si senát 5 T najvyššieho súdu kladie rečnícku otázku, prečo som nenamietal zaujatosť sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta aj v konaní sp. zn. 5Tost/14/2022 o mojej sťažnosti proti uzneseniu, ktorým mi súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 425 ods. 1 Trestného poriadku zaistil majetok potom, ako mi odsudzujúcim rozsudkom uložil trest prepadnutia majetku. V súčasnosti v súdnej praxi prevláda názor, že pri rozhodovaní o zaistení majetku súd nepreskúmava dôvodnosť obvinenia obvineného, keďže na rozdiel od rozhodovania o väzbe, mu takúto povinnosť neukladá zákon. Aj keď sa s takýmto názorom rozhodne nestotožňujem, pretože súd, podľa môjho názoru, musí aj pri zaisťovaní majetku obvineného vždy posudzovať, či je obvinený dôvodne stíhaný pre konkrétny trestný čin (keďže je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné, aby štát obmedzoval osobu na jej vlastníckom práve bez toho, aby na to boli dané konkrétne zákonné dôvody), mohol  by najvyšší súd na jeho základe posúdiť moju námietku vznesenú v konaní sp. zn. 5Tost/14/2022 voči sudcom JUDr. Petrovi Hatalovi a JUDr. Petrovi Štiftovi ako nedôvodnú a účelovú, pretože ich vopred, v prípravnom konaní vytvorený názor o mojej vine, by v takomto prípade nezohrával pri ich rozhodovaní o dôvodnosti zaistenia môjho majetku žiadny právne relevantný význam.

 

16.              Preto som nenamietal zaujatosť sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v konaní sp. zn. 5Tost/14/2022. Keďže cesta do pekla je vždy dláždená dobrými úmyslami, moju opatrnosť v tomto smere senát 5 T najvyššieho súdu, ako inak, opäť vyložil v môj neprospech. V každom prípade považujem za potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak najvyšší súd dospeje k záveru, že sudcov JUDr. Juraja Klimenta, JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta je potrebné z dôvodov, ktoré som namietal, považovať za zaujatých v meritórnom konaní sp. zn. 5To/7/2022, musí byť aj vec sp. zn. 5Tost/14/2022 pridelená na prejednanie a rozhodnutie iným sudcom najvyššieho súdu, keďže podľa súčasného znenia rozvrhu práce najvyššieho súdu ide o vec akcesorickú, ktorá vždy sleduje osud hlavnej (meritórnej) veci.     

 

 

III.

Záverečný návrh

 

17.              Navrhujem preto, aby príslušný senát najvyššieho súdu, ktorý bude rozhodovať o mojej sťažnosti, uznesenie najvyššieho súd zo dňa 21.07.2022, sp. zn. 5To/7/2022, postupom podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že vylúči sudcov JUDr. Juraja Klimenta, JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta z vykonávania úkonov v trestnej veci vedenej najvyšším súdom pod sp. zn. 5To/7/2022 a sudcu JUDr. Juraja Klimenta aj z vykonávania úkonov v súvisiacej trestnej veci vedenej najvyšším súdom pod sp. zn. 5Tost/14/2022.

 

Ing. Marián Kučerka

v mene obžalovaného

JUDr. Martin Bezák, PhD., advokát

 

 

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

UZNESENIE

 

ECLI :SK:NSSR:2022:9521100277.3

5 To 7/2022

IČS: 9521100277

 

 

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. JurajaKlimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovanéhopplk. Ing. Mariána Kučerku pre obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa§ 329 ods. l, ods. 3 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné, prerokovalna neverejnom zasadnutí konanom 21. júla 2022 v Bratislave, námietky zaujatostiobžalovaného pplk. Ing. Mariána Kučerku z 22. júna 2022, a takto

 

rozhodol:

 

Podľa § 32 ods. 3 Tr. por. JUDr. Juraj Kliment, sudca Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky n i e j e v y l ú č e n ý z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veciobžalovaného pplk. Ing. Mariána Kučerku, vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republikypod sp. zn. 5 To 7 /2022 a súvisiacej veci pod sp. zn. 5 Tost 14/2022.

 

Odôvodnenie

 

Na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") bolo 22. júna 2022predložené odvolanie obžalovaného pplk. Ing. Mariána Kučerku proti rozsudkuŠpecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný súd") zo 17. marca 2022, sp. zn.7T/5/2021 (ktorým súd rozhodol o vine obžalovaného za obzvlášť závažný zločin prijímaniaúplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a iné), a sťažnosť obžalovaného proti uzneseniušpecializovaného súdu zo 17. marca 2022, sp. zn. 7T/5/202 l (ktorým súd rozhodol o zaistení majetku obžalovaného).

 

Odvolanie a sťažnosť ( ohľadne ktorej ako veci súvisiacej bol vylúčený náhodnývýber) boli technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskejrepubliky pridelené senátu 5T, ktorý pracuje v zložení: JUDr. Juraj Kliment (predsedasenátu), JUDr. Peter Hatala (predseda senátu) a JUDr. Peter Štift (predseda senátu) s tým,že budú ďalej vedené pod sp. zn. 5 To 7/2022 a 5 Tost 14/2022.

 

Dňa 22. júna 2022 podal obžalovaný pplk. Ing. Marián Kučerka, prostredníctvomobhajcu JUDr. Martina Bezáka, PhD. námietku zaujatosti voči sudcom JUDr. Klimentovi,JUDr. Hatalovi a JUDr. Štiftovi ( ďalším podaním z toho istého dňa a z tých istých dôvodovnamietal zaujatosť JUDr. Klimenta vo veci 5 Tost 14/2022), v ktorej uviedol, že dotknutýsenát už o jeho veci raz rozhodoval, a to konkrétne 7. januára 2021, sp. zn. 5 Tost 56/2020,ktoré rozhodnutie bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd")z 9. decembra 2021, sp. zn. II. ÚS 300/2021, zrušené, pretože o ňom rozhodoval nezákonnýsudca JUDr. Kliment; následne obžalovaný odcitoval pasáže z bodov 22 - 25 a 27 nálezu.Sudca JUDr. Kliment sa nikomu nemôže javiť ako nezaujatý, a to tak pre jeho pomer k veci,ako aj pre jeho pomer k obžalovanému. Ani sudcovia JUDr. Hatala a JUDr. Štiit sa nemôžuz objektívneho hľadiska javiť ako nezaujatí, a to nielen preto, že boli členmi senátu,ktorý nevenoval žiadnu pozornosť jeho argumentácii, ale tiež preto, že „významnýmspôsobom [prispeli] k nezákonnému obmedzeniu [jeho] osobnej slobody a celkovejnezákonnosti trestného stíhania ... " Ak by namietaní sudcovia neboli vylúčení, preskúmavaliby zákonnosť vlastného postupu z prípravného konania, ktorý je predmetom konaniana odvolacom súde.

 

Na základe týchto skutočností obžalovaný Ing. Kučerka navrhol, aby najvyšší súdrozhodol tak, že JUDr. Kliment, JUDr. Hatala a JUDr. Štiťt vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania.

 

K námietke sa sudca JUDr. Juraj Kliment vyjadril tak, že sa necíti byť zaujatýa je schopný rozhodnúť nezávisle a nestranne. To, že ústavný súd skonštatoval porušenie právobžalovaného nie je takou okolnosťou, ktorá by ho vylučovala z ďalšieho rozhodovaniao obžalovanom. V náleze popísané skutočnosti sa nezakladajú na pravde a v podrobnostiachodkázal na s. 11 - 16 uznesenia z 27. januára 2022, sp. zn. 5 Tost-š 2/2022.

 

K námietke sa JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift zhodne vyjadrili tak,že sa vo veci necítia byť zaujatí a sú schopní vo veci rozhodnúť nezávisle a nestranne;ich skoršia rozhodovacia činnosť o obžalovanom nemôže byť dôvodom pre ich vylúčenie.

 

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky(ďalej len „prokurátor") sa k námietke obžalovaného Ing. Kučerku 27. júna 2022 vyjadril tak,že odkázal na svoje vyjadrenie z 21. januára 2022 vo veci vedenej na najvyššom súdepod sp. zn. 5 Tost-š 2/2022 a dodal, že o námietkach vo vzťahu k sudcom JUDr. Hatalovia JUDr. Štiftovi by sa v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por. nemalo konať.

 

K vyjadreniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný Ing. Kučerka 29. júna 2022a 18. júla 2022, prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Bezáka, PhD. v súhrne tak, že nie jespôsobilé spochybniť dôvodnosť jeho námietok. Podstata námietky voči JUDr. Klimentovispočívala v tom, že jeho objektívnu zaujatosť už v tejto veci skonštatoval ústavný súd.K sudcom JUDr. Hatalovi a JUDr. Štiftovi pripomenul, že nenamieta spôsob ich rozhodnutia,ale skutočnosť, že zákonnosť svojho postupu budú preskúmavať ako sudcovia odvolaciehosúdu. Z vyjadrenia prokurátora nevyplýva, ktoré časti vyjadrenia z 21. januára 2022, v akomrozsahu, akým spôsobom a z akých dôvodov by mali jeho námietky spochybniť.Argumentáciu iného prokurátora nemožno na jeho trestnú vec použiť, keďže zaujatosťJUDr. Klimenta už bola v tejto veci vyslovená. Nie je predsa možné, aby bol sudca v jednomštádiu trestného konania voči obvinenému považovaný za zaujatého a v ďalšom štádiu už tenistý sudca voči tomu istému obvinenému zaujatý nie je. Tie isté dôvody, pre ktoré ústavný súdskonštatoval zaujatosť JUDr. Klimenta pretrvávajú aj v odvolacom štádiu konania.JUDr. Repa, PhD. je synovcom JUDr. Klimenta a počas trestného konania poukazovalna nátlak JUDr. Repu, PhD. a JUDr. Šúreka. Na tom nič nemení ospravedlnenie, záveryz iného konania, ani pohľad prokurátorov na vierohodnosť svedka Hazuchu. Týmitoskutočnosťami sa bude musieť zaoberať odvolací súd, v ktorom nemôže pôsobiť strýkoosoby, na ktorej nátlak poukazuje. Vyjadril obavu, že JUDr. Kliment bude motivovanýsnahou legitimizovať konanie vlastného synovca. JUDr. Kliment svoju zaujatosť neoznámilpodľa § 32 ods. 1 Tr. por., pričom on (obžalovaný) o dôvodoch zaujatosti pred rozhodnutímnemal vedomosť. JUDr. Kliment porušil jeho práva aj tým, že pri rozhodovaní vôbecnereagoval na jeho argumentáciu, týkajúcu sa nezákonného postupu jeho synovca. Okrem4 5 To 7/2022toho JUDr. Kliment v konaní pred ústavným súdom predkladal listiny, ktoré nemoholnadobudnúť v rámci svojej úradnej činnosti. Dodnes mu nie je jasné, na akom zákonnompodklade disponoval ospravedlnením z 23. marca 2021 a uznesením z 30. júna 2021.Vo vzťahu k JUDr. Hatalovi a JUDr. Štiftovi zopakoval, že namieta zákonnosť rozhodnutío väzbe; ak by nedošlo k vylúčeniu sudcov, títo by posudzovali vlastný postup z prípravného konania.

 

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudcaalebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci"), prokurátor, policajt, probačný mediačnýúradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktoréhomožno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencomalebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

 

Podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základenámietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhodujeorgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci,ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

 

Podľa§ 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istýchdôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesenábezodkladne podľa § 31 ods. 5 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánovčinných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá jezaložená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

 

Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné vo všeobecnej rovine uviesť,že pochybnosti o nezaujatosti sudcu môžu vyvolávať štyri druhy vzťahov vyplývajúcez pomeru (i) k veci, (ii) k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, (iii) k ich zástupcomalebo (iv) k inému orgánu činnému v tomto konaní. Hoci to z právnej úpravy explicitne nevyplýva, z povahy veci je zrejmé, že tieto vzťahy majú zostupnú tendenciu. Pokiaľ ideo spôsobilosť vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu s následkom jeho vylúčenia z konaniaa rozhodovania veci, vzťah s najväčším potenciálom je pomer k veci a na opačnej strane tohtospektra stojí pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Z uvedenej hierarchie vzťahovlogicky vyplýva, že kým pomer k veci by mal mať v zásade vždy za následok vylúčeniesudcu, pomer k stranám konania a k ich zástupcom nemusí nevyhnutne viesť k jeho vylúčeniua pomer k inému orgánu činnému v danom konaní by spravidla mal viesť k vylúčeniu sudculen výnimočne, a to v závislosti od konkrétnych okolností danej veci a pri dôslednomzohľadnení povahy a intenzity tohto vzťahu (primerane uznesenie ústavného súduz 23. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 310/2020).

 

Pri posudzovaní (ne)zaujatosti sudcu sa pritom uplatňuje jednak subjektívny prístup,ktorý vychádza prioritne (no nie iba) z osobného presvedčenia konkrétneho sudcu, ktoréhoosobná nezaujatosť (nestrannosť) sa predpokladá až dovtedy, kým sa nepreukáže opak,a jednak prístup objektívny, ktorý vyplýva z požiadavky, aby spravodlivosť bola nielenvykonávaná, ale musí sa i zdať, že je vykonávaná, a ktorého cieľom je preveriť, či existujúnejaké overiteľné skutočnosti spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Vo vzťahuk objektívnemu aspektu hodnotenia nezaujatosti sudcu treba skúmať, či obava, že niektorýsudca nie je nestranný, môže byť považovaná za objektívne oprávnenú (primeranenapr. rozsudok ESĽP vo veci Hauschildt proti Dánsku z 24. mája 1989). Inak povedané,aj pri posudzovaní, tzv. javovej stránky nestrannosti sudcu je podstatnou reálna existenciaobjektívnych okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam, že sudca disponuje určitým- nie nezaujatým vzťahom k veci, stranám alebo k ich zástupcom. Objektívnu nestrannosťpritom ale nemožno chápať tak, že by čokoľvek, čo môže vrhnúť hoci len tieň pochybnostína nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučovalo ako zaujatého. Sudca nie je strojna rozhodovanie oslobodený od akéhokoľvek svetonázoru, subjektívnych pocitov, sympatií,či antipatií, ale je súčasťou určitého sociálneho prostredia, od ktorého nie je a nemôže byťúplne izolovaný. Preto aj ESCP pristupuje k tejto otázke realisticky a vyžaduje, aby sa obavaz absencie nestrannosti sudcu zakladala na konkrétnych, preukázateľných dostatočnezávažných skutočnostiach (porovnaj rozsudok ESĽP vo veci Tanner a Malminen proti Fínskuz 26. februára 2002).

 

Na základe týchto úvah súd dospel k záveru, že dôvody na vylúčenie sudcuJUDr. Klimenta nie sú dané a o námietke týkajúcej sa sudcov JUDr. Hatalu a JUDr. Štifta súdnekonal. Skutočnosti, ktoré ústavný súd viedli v konaní, sp. zn. II. ÚS 300/2021 k záveruo porušení práv obžalovaného, sa nezakladajú na pravde. Ústavný súd dospel k záveru,že uznesením zo 7. januára 2021, sp. zn. 5 Tost 56/2020, boli porušené práva obžalovaného (v tom čase obvineného) Ing. Kučerku podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Ústavy SRa iné v dôsledku „synergického kontextuálneho vnímania" príbuzenského vzťahu medzisudcom JUDr. Klimentorn a prokurátorom JUDr. Reporn, PhD. (strýko - synovec),ktorý rodinný pomer sudca JUDr. Kliment z vlastnej iniciatívy neoznámil (zrejme ho „zatajil"), aby ako sudca spravodajca nereflektoval na námietky Ing. Kučerku ohľadnene zákonného pôsobenia JUDr. Repu, PhD. na jeho osobu (bod 26 nálezu).

 

Bez ohľadu na to, že ústavný súd si v celom priebehu konania nevyjasnil podstatusťažovateľovej námietky (ktorá sa netýkala pomeru medzi sudcom JUDr. Klimentoma prokurátorom JUDr. Repom, PhD., ale pomeru medzi sudcom JUDr. Klimentom a v tomčase obvineným Ing. Kučerkom, ktorý o sudcovom príbuznom - JUDr. Repoví, PhD.vypovedal v tom zmysle, že sa mal dopustiť trestnej činnosti), bez spisového materiálu (viď.

bod 9 nálezu), dokonca v rozpore s tvrdeniami samotného sťažovateľa (viď. body 62 – 65sťažnosti), nesprávne vychádzal z predpokladu, že jeho trestnú vec dozorovalJUDr. Repa, PhD., s ktorým je JUDr. Kliment príbuzný. Prokurátor JUDr. Repa, PhD.,ale trestnú vec obžalovaného Ing. Kučerku nikdy nedozoroval a vo veci ani žiadneprocesné úkony nevykonával. Predmetnú trestnú vec mali v dozore prokurátori JUDr. Šúrek,JUDr. Kysel a JUDr. Harkabus s tým, že úkony v nej vykonávali (tak v čase vydania nálezu,ako aj po jeho vydaní) výlučne prokurátori JUDr. Kysel, JUDr. Bíro a JUDr. Harkabus (zv. 1,č. 1. 100, 121 - 122, 139, 158, 182,197,252,258,271,277,291, zv. 3,746, 786, zv. 7, č. 1.1931, 1937, 1941, 1944- 1945, 1948, 1953, 2036, zv. 8, č. 1. 2180, 2209, 2254, 2274, 2277,2329, 2347, 2352, 2371, zv. 9, č. 1. 2437, 2437, 2466, 2503, 2541, 2634, 2647). Pokiaľ teda ústavný súd (bez dopytu na ÚŠP GP SR, bez spisového materiálu a v rozpore s tvrdeniami

sťažovateľa) dospel k záveru, že JUDr. Repa, PhD., ktorý je synovcom sudcu JUDr. Klimentabol vo veci Ing. Kučerku dozorovým prokurátorom (viď. body 11, 21 a 24 nálezu),aby potom s poukazom na nález ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 39/2021 (ktorý riešil situáciu,kde JUDr. Repa, PhD. vykonával úkony trestného konania, ktorých zákonnosť malpreskúmavať JUDr. Kliment) zistil porušenie práv obžalovaného, potom predmetný nález nemôže obstáť.

 

V dôsledku nesprávne pochopenej námietky sťažovateľa (obžalovaného Ing. Kučerku)a nedostatočne/nesprávne zisteného skutkovému stavu, potom ústavný súd nereagovalani na argumentáciu JUDr. Klimenta z vyjadrenia z 22. júla 2021 (ktorej podstatu v bode 7 .2konštatačnej časti nezrekapituloval), podľa ktorej podanie trestného oznámenia na sudcuešte automaticky nezakladá dôvod, pre ktorý by mal byť vylúčený z prejednávaniaa rozhodovania veci (k tomu viď. II. ÚS l l /2021, III. ÚS 126/2021 ), z ktorého dôvoduani výpoveď o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu prokurátorom,s ktorým je sudca v príbuzenskom pomere k takémuto výsledku nemôže viest' (a maioriad minus).Ak by súd pripustil iný výklad, obvinení by si prostredníctvom účelovýchtrestných oznámení „vyberali" sudcov (prokurátorov/vyšetrovateľov), ktorí o ich trestnej vecibudú rozhodovať. Rovnako ústavný súd nereagoval na námietky, podľa ktorýchsa obžalovaný Ing. Kučerka (medzičasom po podaní ústavnej sťažnosti) JUDr. Repovi, PhD.za krivé obvinenie ospravedlnil a vyšetrovateľka OR PZ Pezinok uznesením z 30. júna 2021,ČVS: ORP-6/l-VYS-PK-2021, podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por. odmietla trestnéoznámenie pre podozrenie z trestného činu podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (o. i.)prokurátorom JUDr. Repom, PhD.

 

Súčasťou „synergického kontextuálneho vnímania" okolností vedúcich k porušeniupráva na zákonného sudcu bolo ústavným súdom deklarované proaktívne neoznámenie(zrejme v zmysle „zatajenie") príbuzenského vzťahu JUDr. Klimentom. Odhliadnuc od toho,že JUDr. Kliment nemal čo oznámiť (JUDr. Repa, PhD. nebol dozorovým prokurátoromvo veci Ing. Kučerku a výpoveď o prípadnej trestnej činnosti jeho rodinného príslušníka,

ho z konania nevylučovala), súd nereagoval na argument, podľa ktorého vo veci, sp. zn.II. ÚS 428/2020 v tom istom zložení odmietol oznamovanie zaujatosti podľa § 32ods. 1 Tr. por. len kvôli právnej opatrnosti (k tomu viď. aj uznesenie najvyššieho súduz 18. mája 2022, sp. zn. 3 Tost 7 /2022). Ak ale na jednej strane ústavný súd dospeje k záverom,že „esenciálnou náležitosťou oznámenia vlastnej zaujatosti sudcu musí byť vyjadrenie jehopresvedčenia o tom, že je v danej veci z niektorého zo zákonných dôvodov zaujatý, a pretožiada, aby bol z konania a rozhodovania vylúčený" (bod 11 O), nemôže na strane druhejv neprospech sudcovej nezaujatosti/nestrannosti vyhodnotiť, že také oznámenie (podporenéustálenou judikatúrou) neučinil. Ak podľa ústavného súdu skutočnosť, že JUDr. Klimentneoznámil svoju zaujatosť, nasvedčuje tomu, že v skutočnosti zaujatým je, potom opačnýprípad, ak by JUDr. Kliment svoju zaujatosť oznámil (a vyjadril presvedčenie o potrebe svojho vylúčenia) by mal viesť k ad absurdum záveru, že zaujatým nie je.

 

Tomuto spôsobu uvažovania (nech by JUDr. Kliment postupoval akokoľvek, zrejmeby tak či tak bol zaujatý) potom zodpovedá ďalší ústavným súdom vytýkaný aspekt, a síceabsencia akejkoľvek reakcie na námietku sťažovateľa Ing. Kučerku o jeho zastrašovaníJUDr. Repom, PhD. Uvedenú argumentáciu považoval vo veci konajúci senát(pri rozhodovaní o ne/vzatí do väzby) za podružnú (rezonujúcu skôr v mediálnom, sotvav právnom priestore), ktorá sa v praxi bežne vyskytuje a len veľmi výnimočne je založenána pravdivých skutočnostiach( dovolatelia bežne argumentujú, že boli odsúdení na základevyfabrikovaných dôkazov, zmanipulovaných výpovedí a pod.); z tohto dôvodu na ňu súd(tak pri rozhodovaní o väzbe, ako aj pri vyjadrení k ústavnej sťažnosti) nepovažovalza potrebné bližšie reagovať (všeobecné súdy nemusia reagovať na každú námietkuprocesnej strany, musia reagovať len na tie, ktoré majú pre vec rozhodujúci význam; k tomuviď. II. ÚS 188/2013, II. ÚS 193/2013, II. ÚS 140/2013 a iné). Je predsa evidentné, že všetkytakéto, ako aj akékoľvek iné podozrenia z nezákonného postupu orgánov činných v trestnomkonaní musia byť (v trestnom alebo disciplinárnom konaní) vyšetrené a dovtedy ostávajúlen v rovine tvrdení.

 

A hoci nález z 9. decembra 2021 trpí aj ďalšími faktickými a právnymi nedostatkami(napr. ústavný súd uznal argument o nezákonnom sudcovi, hoci mu zo strany Ing. Kučerkunepredchádzala námietka zaujatosti, nezoberal sa vlastnou rozhodovacou praxou, ohľadnepríbuzenstva ako okolnosti ne/odôvodňujúcej vylúčenie sudcu; bližšie viď. s. 11 - I 6uznesenia z 27. januára 2022, sp. zn. 5 Tost-š 2/2022) už len to, že pred jeho vydaním si ústavný súd nesprávne vyhodnotil námietku Ing. Kučerku (ktorý nespochybnil vzťah sudcuk dozornjúcemu prokurátorovi, ale schopnosť sudcu rozhodnúť, hoci sťažovateľ jeho synovcaobvinil z trestnej činnosti), aby si potom nesprávne ustálil skutkový stav (že sudcov synovecmal vo veci vykonávať dozor), v neprospech sudcovej nezaujatosti a nestrannosti vyhodnotil,že ju sám nespochybnil (pričom dôvodmi tohto jeho postupu založenými na ustálenejjudikatúre sa nezaberal) a na obvinenie jeho rodinného príslušníka (ktoré sa potom v časevydania nálezu javilo ako nepravdivé) nijako nereagoval, vylučuje, aby nález a záveryz neho plynúce mohli viesť k spochybneniu nezávislosti a nestrannosti JUDr. Klimenta.

 

K výhradám obžalovaného Ing. Kučerku najvyšší súd dodáva, že ústavný súd nemá právomocskonštatovať, či ten ktorý sudca je alebo nie je zaujatý (o tom vždy musia rozhodnúťvšeobecné súdy) a ani jeho nález nebol vydaný v tom istom konaní, v akom má teraz sudcaJUDr. Kliment rozhodovať [pozn. inak by po vylúčení sudcu z prípravného konania došlozo zákona (bez osobitného rozhodovania) kjeho vylúčeniu aj v súdnom konaní].

 

Samotná okolnosť, že senát 5T (vrátane sudcov JUDr. Hatalu a JUDr. Štifta) porušilpráva Ing. Kučerku vydaním neústavného rozhodnutia o väzbe, sp. zn. 5 Tost 56/2020 stojímimo dôvodov uvedených v § 31 ods. l Tr. por. Rozhodovacou činnosťou sudcu, vrátanetej ktorá (hoci nesprávne, ale predsa) bola vyhodnotená ako odporujúca ústavnému právuobžalovaného (vtedy obvineného) na osobnú slobodu v rozsahu jeho práva na zákonnéhosudcu, nemožno odôvodniť námietku zaujatosti. Pokiaľ ide o vyjadrenie obžalovaného, podľaktorého majú byť konajúci sudcovia vylúčení aj preto, aby nepreskúmavali svoj vlastnýpostup v konaní, sp. zn. 5 Tost 56/2020 súd uvádza, že predmetný postup nebude predmetomprieskumu na odvolacom súde. Z pohľadu ne/viny obžalovaného nie je relevantné, či skoršierozhodnutie o väzbe spĺňalo požiadavky ochrany jeho ústavných práv alebo nie. Pre úplnosťsúd dodáva, že opodstatnenosť väzobného stíhania obžalovaného Ing. Kučerku dokladá aj následné rozhodnutie tunajšieho súdu z 22. júna 2021, sp. zn. 4 Tost 29/2021 (ktoréústavný súd nálezom z 10. mája 2022, sp. zn. IV. ÚS 13/2022, nespochybnil). Ďalšími(novými) skutočnosťami, na ktoré obžalovaný poukázal vo vyjadrení z 18. júla 2022, sa súdzaoberať nebude, pretože neboli uplatnené bez meškania podľa § 32 ods. 6 Tr. por. Azdak výhrade o údajne nezákonnom postupe pri predkladaní listín ústavnému súdu, súd dodáva, že predmetné listiny si JUDr. Kliment ako sudca spravodajca pripravujúci koncept vyjadrenialegálnou cestou vyžiadal od orgánov činných v trestnom konaní, o čom existujú záznamyv konaní pod sp. zn. KP 3/2021 .

 

Na záver súd dopĺňa, že mu nebolo jasné, z akého dôvodu obžalovaný Ing. Kučerkana strane jednej spochybnil integritu sudcov JUDr. Hatalu a JUDr. Štifta ohľadne merita vecia na strane druhej takým spôsobom nepostupoval pri rozhodovaní podľa § 425 ods. 1 Tr. por.Keďže rozhodnutie o ne/vylúčení namietaných sudcov ohľadne merita sa musí vždy týkaťaj procesných otázok, ktoré v priebehu konania vzniknú, rozhodnutie o ne/vylúčení vo veci,sp. zn. 5 To 7/2022 sa musí týkať aj veci pod sp. zn. 5 Tost 14/2022. Na základe týchtoskutočností najvyšší súd rozhodol podľa § 32 ods. 3 Tr. por. tak, že JUDr. Kliment nie jevylúčený z trestnej veci Ing. Kučerku , sp. zn. 5 To 7/2022, pričom o námietkach voči sudcomJUDr. Hatalovi a JUDr. Štiftovi podľa § 32 ods. 6 Tr. por. s poukazom na § 31 ods. 1 Tr. por.nekonal. Týmto rozhodnutím súd zároveň. v zmysle čl. IV ods. 6, ods. 7 Rozvrhu prácev znení bodu opatrenia č . 4 per analogiam rozhodol o nevylúčení sudcu JUDr. Klimenta vo vecne súvisiacej veci obžalovaného, sp. zn. 5 Tost 14/2022.

 

Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.

 

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je potrebné podať

do 3 pracovných dní od oznámenia tohto uznesenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky. Podaná sťažnosť nemá odkladný účinok a bude

o nej rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky.

 

V Bratislave 21. júla 2022

 

JUDr. Juraj Kliment, v. r.

predseda senátu

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia