K hodnoteniu lekárskej správy predloženej obvineným v trestnom konaní

Publikované: 04. 10. 2022, čítané: 1075 krát
 

 

Mgr. Erika Krutková, vyšší súdny úradník, Špecializovaný trestný súd


K hodnoteniu lekárskej správy predloženej obvineným v trestnom konaní


I. Skutočnosť, že obvinený predloží lekársku správu, v ktorej je lekárom o obvinenom konštatované, že nie je schopný sa zúčastniť na pojednávaní, sama o sebe k záveru o jeho neschopnosti zúčastniť sa hlavného pojednávania nestačí, pretože túto úvahu môže uskutočniť iba súd, a to na základe konkrétnych okolností veci (povaha ochorenia, rizika spojená s účastí na pojednávaní, náročnosť pojednávania, predchádzajúce správanie obvineného).


II. V prípade lekárskej správy nemožno akceptovať len zmienku o diagnóze, pretože takéto vyjadrenie lekára neobsahuje konkrétne informácie, ktoré by viedli k posúdeniu zdravotného stavu obvineného.[1]


(nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 31.05.2022 sp. zn. III. ÚS 609/22)[2]


Skutkové okolnosti prípadu


Obžalovaný sa ústavnou sťažnosťou domáhal zrušenia príkazu na zatknutie vydaného Okresným súdom Semily 11.01.2022 sp. zn. 4 T 196/2020 s tvrdením, že ním boli porušené jeho ústavne zaručené práva zakotvené v Listine základných práv a slobôd a v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.


Na Okresný súd v Semilech bola podaná obžaloba na sťažovateľa a pre trestný čin podvodu podľa § 209 ods. 1, 2 a 3 Trestného zákona. Obžalovaný sa najprv ospravedlnil z účasti na hlavnom pojednávaní v januári 2021 s odvolaním sa na protiepidemiologické opatrenia a následne bolo hlavné pojednávanie odročené na 14. júna 2021 z dôvodu zlej epidemiologickej situácie. Z účasti na tomto termíne sa obžalovaný ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, pričom predložil potvrdenie o pracovnej neschopnosti. Okresný súd považoval ospravedlnenie za nedôvodné, hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného (sťažovateľa) a rozsudkom zo 14.06.2021 ho uznal za vinného z trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť tým, že v období od 15.07.2018 do 20.09.2019 podvodným spôsobom vylákal od poškodených takmer 300.000,- Kč v malých sumách. Obžalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolanie, pričom predložil lekársku správu, podľa ktorej trpí od konca roka 2020 nádorovým ochorením v ľavom pečeňovom laloku a podľa ktorej zdravotný stav obžalovaného neumožňuje jeho účasť na akomkoľvek pojednávaní.


Krajský súd následne rozsudok v celom rozsahu zrušil, keďže dospel k záveru, že z lekárskej správy predloženej obžalovaným jednoznačne vyplýva, že nie je schopný zúčastniť sa pojednávania a že predmetný stav trvá od konca roka 2020, t. j. aj v čase hlavného pojednávania pred okresným súdom. Krajský súd uviedol, že vzhľadom na nové informácie o zdravotnom stave, ktoré obžalovaný predložil spolu so žiadosťou o odročenie verejného zasadnutia pred krajským súdom, mu nezostávalo nič iné, ako dospieť k záveru, že ospravedlnenie obžalovaného z hlavného pojednávania bolo dôvodné. Podľa názoru krajského súdu postupom okresného súdu, ktorý pojednal vec v neprítomnosti obžalovaného, hoci neboli splnené zákonné podmienky, bolo obžalovanému (sťažovateľovi) znemožnené vyjadriť sa k veci a uplatniť svoje procesné práva. Krajský súd následne vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že ak zdravotný stav obžalovaného dlhodobo neumožňuje jeho účasť na hlavnom pojednávaní, je na okresnom súde, aby posúdil, či je namieste prerušenie trestného stíhania.


Okresný súd následne vydal napadnutý príkaz na zatknutie, v ktorom uviedol, že obžalovaný zneužíva svoj pobyt v Nemecku a predkladá lekárske správy s cieľom mariť hlavné pojednávanie. Okresný súd dospel k záveru, že informácie o účasti obžalovaného na jednaniach, ako aj informácie o tom, že opakovane cestuje do Českej republiky, kde sa dopúšťa ďalšieho konania, ktoré by pravdepodobne mohlo byť opätovne posúdené ako trestný čin podvodu, rozhodne nesvedčia o tom, že nie je schopný zúčastniť sa hlavného pojednávania, pričom tento záver vychádza napr. zo skutočnosti, že obžalovaný bol kontrolovaný ako vodič vozidla v Liberci. Konanie obžalovaného vyhodnotil ako vyhýbanie sa trestnému stíhaniu. Dospel tiež k záveru, že existujú dôvody väzby, keďže obžalovaný je dôvodne podozrivý zo spáchania ďalšej trestnej činnosti v roku 2021. Okresný súd dospel k záveru, že účasť obžalovaného nie je možné zabezpečiť len jeho predvolaním, keďže predložil lekárske potvrdenia, ktoré podľa názoru okresného súdu nepreukazujú, že obžalovaný nie je schopný zúčastniť sa na pojednávaní, a dodal, že preto postupoval vydal príkaz na zatknutie.


 

Argumenty sťažovateľa


Obžalovaný predovšetkým tvrdí, že predmetný príkaz na zatknutie nemá potrebné náležitosti a že podľa obžalovaného v ňom nie sú vôbec uvedené dôvody jeho vydania, pričom poukazuje na požiadavky kladené ústavným súdom na rozhodnutia, na základe ktorých možno obmedziť osobnú slobodu jednotlivca. Domnieva sa, že okresný súd sa nezaoberal splnením zákonných dôvodov na vydanie príkazu na zatknutie a že nevyužil možné miernejšie postupy na zabezpečenie prítomnosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Dodáva, že okresný súd sa ani nepokúsil doručiť obžalovanému písomnosť s poukazom na to, že obžalovaného možno predvolať, keďže má zriadenú aj dátovú schránku, do ktorej mu zjavne chodí korešpondencia. Domnieva sa, že v jeho prípade neboli naplnené dôvody väzby a tvrdí, že okresný súd len špekuluje, že sa obžalovaný bude vyhýbať trestnému stíhaniu, hoci ho ani nepredvolal. Uvádza, že nie je nekontaktný a že svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní ospravedlnil lekárskymi správami. Uznáva, že je možné, že jeho ospravedlnenie neúčasti na hlavnom pojednávaní bolo z pohľadu súdu nedostatočné, ale podľa jeho názoru bolo úlohou okresného súdu vysvetliť obžalovanému, čo považuje za dostatočné a včasné ospravedlnenie. Dodáva, že okresný súd mohol nariadiť preskúmanie jeho zdravotného stavu znalcom, ak mal pochybnosti o závažnosti jeho stavu.


Posúdenie ústavnej sťažnosti


Ústavný súd preskúmal obsah napadnutého príkazu na zatknutie a otázku, či v danom prípade boli splnené podmienky na jeho vydanie, a dospel k záveru, že splnené neboli. Trestný poriadok stanovuje presný opis dôvodov, na základe ktorých sa vydáva príkaz na zatknutie. Okrem toho podmienkou vydania príkazu na zatknutie je existencia jedného z dôvodov väzby  a obvineného nemožno predvolať, predviesť na súd alebo zadržať, aby sa zabezpečila jeho prítomnosť pri výsluchu. Posledná podmienka vychádza zo skutočnosti, že Trestný poriadok obsahuje množstvo nástrojov, ktorými orgány činné v trestnom konaní dosahujú účel trestného konania a ktoré sú primerané konkrétnemu konaniu stíhaných osôb. Pritom je potrebné neustále posudzovať, či je konkrétny procesný nástroj vhodný pre danú situáciu a či nepostačuje miernejší postup. Na vydanie príkazu na zatknutie musí byť splnených niekoľko podmienok a) naplnenie väzobného dôvodu, b) príkaz na zatknutie musí byť vydaný na osobu, proti ktorej sa začalo trestné stíhanie, c) obvineného nemožno predvolať, predviesť na súd alebo zadržať, d) vydanie príkazu na zatknutie je v konkrétnom prípade primeraným zabezpečovacím opatrením.


Okresný súd založil napadnuté rozhodnutie na odôvodnení, že predchádzajúce ospravedlnenia obžalovaného z nariadených hlavných pojednávaní predstavujú vyhýbanie sa trestnému stíhaniu a existencii dôvodov útekovej a preventívnej väzby.


Po tom, ako krajský súd zrušil odsúdenie obžalovaného, ho teda okresný súd už nepredvolal, ale vydal príkaz na zatknutie. V odôvodnení napadnutého príkazu na zatknutie sa však nenachádza takmer žiadna argumentácia týkajúca sa použitia iných procesných nástrojov ako príkazu na zatknutie. Okresný súd len konštatuje, že podľa jeho názoru nie je možné zabezpečiť účasť obžalovaného len jeho predvolaním, keďže obžalovaný predložil lekárske potvrdenia, ktoré podľa názoru súdu nepreukazujú, že sa obžalovaný nemôže zúčastniť na pojednávaní. Zároveň podľa ústavného súdu nebola dodržaná povinnosť posúdiť, či zvolený procesný nástroj v trestnom konaní zodpovedá situácii a či nebolo možné použiť miernejší prostriedok nápravy.


Pre posúdenie tohto prípadu je osobitne dôležité, že okresný súd po zrušení svojho rozsudku obžalovaného nepredvolal. Predchádzajúce predvolanie, aj vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd akceptoval ospravedlnenie ako riadne, nemôže byť samo osebe argumentom pre záver, že sa obžalovaný nedostavil v predmetnej veci bez dôležitého dôvodu. Vzhľadom na okolnosti prípadu ústavný súd dospel k záveru, že zákonné predpoklady na vydanie príkazu na zatknutie neboli splnené. Požiadavky ústavného poriadku môže spĺňať príkaz na zatknutie, ktorý spĺňa podmienky na jeho vydanie a obsahuje dostatočne konkrétne dôvody na pozbavenie osobnej slobody jednotlivca. Keďže tieto podmienky na vydanie príkazu na zatknutie neboli z uvedených dôvodov splnené, ústavný súd konštatuje, že okresný súd porušil právo obžalovaného na osobnú slobodu, keďže obmedzenie jeho osobnej slobody malo nasledovať bezprostredne a nevyhnutne po vydaní príkazu na zatknutie.


Ústavný súd dodáva, že v danom prípade vzhľadom na konkrétne predchádzajúce správanie obžalovaného a jeho ospravedlnenia v iných trestných veciach bolo možné po neúspešnom pokuse o jeho predvolanie dospieť k záveru, že účasť obžalovaného na hlavnom pojednávaní nemožno účinne zabezpečiť prostredníctvom predvolania. Na účinné použitie predvolania nepostačuje samotná skutočnosť, že obvinenému bolo doručené predvolanie, ale len skutočnosť, že sa na základe predvolania osobne dostaví. V danom prípade možno preto dospieť k záveru, že obžalovanému možno doručiť predvolanie, čo však v prípade jeho ďalších ospravedlnení nemusí viesť k jeho účinnému zaisteniu prítomnosti na hlavnom pojednávaní. Existencia takéhoto zistenia však sama osebe nepostačuje na splnenie podmienok na vydanie príkazu na zatknutie.


Ďalej je potrebné pripomenúť, že z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že okresný súd má v prípade, ak obžalovaný ospravedlní svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, preskúmať zdravotný stav obžalovaného, aby zvážil, či je jeho ďalšia účasť na pojednávaní možná. Príkaz na zatknutie však nemožno použiť na účely preskúmania zdravotného stavu obvineného alebo posúdenia rizík, ktoré by mu mohli vzniknúť účasťou na pojednávaní; takýto postup by predstavoval zneužitie obmedzenia základnej slobody na iný účel, než na ktorý bolo ustanovené. Okresný súd v konaní nijako podrobne neskúmal zdravotný stav obžalovaného, ani v napadnutom uznesení nepopisoval svoje námietky voči ospravedlneniu obžalovaného z hlavného pojednávania zo zdravotných dôvodov, pričom však z tohto ospravedlnenia vyvodil dôvody na vydanie príkazu na zatknutie. Zo záznamu vyplýva, že obžalovaný dvakrát ospravedlnil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní. V ospravedlnení z 19.01.2021 uviedol ako dôvod protiepidemiologické opatrenia a nemožnosť vycestovať z Nemecka do Českej republiky a v ospravedlnení z hlavného pojednávania z 12.06.2021 obžalovaný predložil potvrdenie o práceneschopnosti. Okresný súd nepovažoval toto ospravedlnenie za riadne, s čím možno súhlasiť, keďže všeobecné potvrdenie o práceneschopnosti samo o sebe nepredstavuje riadne ospravedlnenie[3]. Až po jeho meritórnom rozhodnutí obžalovaný predložil odvolaciemu súdu lekársku správu všeobecnej lekárky, v ktorej sa uvádza, že obžalovaný má novotvar v pečeňovom laloku a že jeho súčasný zdravotný stav mu znemožňuje účasť na pojednávaní. Hoci nejde o úplne abstraktné potvrdenie o práceneschopnosti, ktoré samo osebe nemôže byť dostatočným podkladom, podľa ústavného súdu z tejto lekárskej správy nevyplýva povaha ochorenia obžalovaného a spôsob jeho liečby, ani povaha a rozsah zdravotných obmedzení obžalovaného, iba jeho diagnóza. To však môže u rôznych pacientov spôsobiť ťažkosti rôznej závažnosti, pričom sa neuvádzajú ani žiadne zdravotné riziká pre obžalovaného vyplývajúce z jeho účasti na výsluchu.


Zároveň mal zohľadniť skutočnosť, že krajský súd na základe lekárskej správy zistil, že obžalovaný predložil potvrdenie o nespôsobilosti zúčastniť sa pojednávania a že ospravedlnenie obžalovaného bolo riadne. Ak za tejto situácie okresný súd usúdil, že zdravotný stav obžalovaného určite nebude natoľko vážny, aby mu bránil v účasti na pojednávaní, mohol sa pokúsiť kontaktovať lekára a overiť rozsah závažnosti ochorenia obžalovaného v tomto smere alebo mu nariadiť, aby sa podrobil vyšetreniu znalcom na zistenie jeho zdravotného stavu. Ústavný súd pripúšťa, že okolnosti prípadu môžu nasvedčovať tomu, že obžalovaný sa môže zúčastniť na pojednávaní. Skutočnosti, že obžalovaný sa osobne zúčastnil hlavného pojednávania na Okresnom súde v Liberci a že osobne nahliadol do spisu na Krajskom súde v Hradci Králové, ako aj opakované cesty obžalovaného do Českej republiky, odôvodňujú pochybnosti o vážnosti zdravotného stavu obžalovaného. Zároveň však treba poznamenať, že toto posúdenie možnosti obžalovaného zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní má svoje miesto napríklad pri nariadení hlavného pojednávania alebo pri posudzovaní vhodnosti prípadného ospravedlnenia a ďalších možných postupov.


Ústavný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že o tom, či je obžalovaný schopný zúčastniť sa konania, rozhoduje vždy súd, lekárska správa je iba podkladom pre jeho rozhodovanie.Ak obžalovaný tvrdí, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa na pojednávaní, je povinnosťou súdu takéto tvrdenie preskúmať. Skutočnosť, že obžalovaný predloží lekársku správu, v ktorej sa uvádza, že nie je spôsobilý zúčastniť sa na súdnom konaní, však sama osebe nepodporuje záver, že nie je spôsobilý zúčastniť sa na konaní. Je na samotných sudcoch, aby posúdili dôvodnosť ospravedlnenia na základe konkrétnych okolností prípadu (náročnosť plánovaných úkonov na pojednávaní), zisteného zdravotného stavu osoby (povaha ochorenia, zistené zdravotné obmedzenia, možné dôsledky a riziká účasti na pojednávaní) a predchádzajúceho správania obžalovaného (účasť na iných súdnych pojednávaniach, návšteva lekára, rehabilitácia, pracovné aktivity, služobné cesty atď.) V prípade lekárskej správy nemožno akceptovať len zmienku o diagnóze, pretože takéto vyjadrenie lekára neobsahuje konkrétne informácie, ktoré by viedli k posúdeniu zdravotného stavu obžalovaného.Základom pre záver súdu, že obžalovaný nie je schopný zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní, pretože by to vzhľadom na povahu jeho ochorenia bolo neprimeranou záťažou vzhľadom na následky alebo riziká, musia byť informácie uvedené v lekárskej správe. Skutočnosť, že v správe lekára sa uvádza, že nie je schopný zúčastniť sa na súdnom konaní, sama osebe nepostačuje, pretože ide o kvalifikáciu, ktorú môže urobiť len súd. K takémuto záveru dospela nemecká judikatúra, pozri napríklad rozhodnutie Kammergericht Berlin zo 6. februára 2007, vec č.: 1 AR 152/07 - 2 Ws 99/07.


Ako obiter dictum ústavný súd poznamenáva, že predloženie lekárskej správy v rozsahu, v akom ju vyhotovil všeobecný lekár obžalovaného, v ktorej sa okrem snímok zo sonografického vyšetrenia uvádza len to, že obžalovaný trpí nádorovým ochorením pečene, ale neuvádza sa nič o ťažkostiach alebo prekážkach súvisiacich s jeho účasťou na pojednávaní, by nemala viesť súd k záveru, že obžalovaný, ktorý túto správu predkladá, sa nemôže zúčastniť na pojednávaní. V skutočnosti z nej nevyplývajú žiadne informácie o zdravotných obmedzeniach obžalovaného a o prípadných rizikách spojených s jeho účasťou na vypočutí. Je zrejmé, že k obdobným úvahám dospel okresný súd aj pri vydávaní napadnutého príkazu na zatknutie, ktorý však ústavný súd zrušil vzhľadom na nesplnenie zákonných predpokladov na jeho vydanie a ktorý podľa ústavného súdu nedostatočne odôvodnil svoje závery, prečo nebolo možné uplatniť inýzaisťovací inštitút a ako posúdil ospravedlnenie obžalovaného zo zdravotných dôvodov.


Teraz bude na okresnom súde, aby sa najprv pokúsil predvolať obžalovaného na hlavné pojednávanie, alebo ak jeho predvolanie nebude viesť k účinnému zabezpečeniu jeho prítomnosti na hlavnom pojednávaní, aby sa pokúsil dosiahnuť tento cieľ inými prostriedkami stanovenými v Trestnom poriadku. Príkaz na zatknutie ako prostriedok zabezpečenia účasti obvineného na trestnom konaní môže byť odôvodnený len vtedy, ak orgány činné v trestnom konaní vyčerpali všetky ostatné, menej invazívne možnosti vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo aspoň vylúčili možnosť ich použitia v odôvodnení. Ak sa obžalovaný naďalej ospravedlňuje z účasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, okresný súd musí posúdiť, či sú jeho ospravedlnenia riadne. Ak by sa obžalovaný z účasti na pojednávaní riadne neospravedlnil, bolo by možné vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Pri posudzovaní ospravedlnenia zo zdravotných dôvodov môže okresný súd vychádzať z lekárskych správ o zdravotnom stave obžalovaného, ako aj zo zistených skutočností o činnosti obžalovaného a v krajnom prípade môže dokonca dať vypracovať znalecký posudok na posúdenie zdravotného stavu obžalovaného a jeho schopnosti zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní.


[1] Alebo ako výstižne poznamenal Ústavný súd Českej republiky vo svojom ďalšom náleze zo dňa 28.06.2022 sp. zn. I. ÚS 1785/21 - Není-li v lékařské zprávě uvedeno nic, nedozví se z ní soud (ani prostřednictvím znalce) nic !

[3]uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Tdo 28/2004 z 21.01.2004


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia