Uznesenie súdu o odmietnutí obžaloby vo veci obvineného Ing. Vladimíra Pčolinského

Publikované: 08. 10. 2022, čítané: 2020 krát
 


Publikované uznesenie je zaujímavé najmä z pohľadu pomerne učebnicových porušení práv obvineného zo strany tzv. elitných policajtov a prokurátorov, ktoré im vytýka sudca špecializovaného trestného súdu. Z uznesenia je skutočne evidentná až horlivá snaha postaviť obvineného pred súd a to bez ohľadu na také drobnosti ako sú zákonné ustanovenia o skončení vyšetrovania a práva obvineného.

 Uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn.12T/7/2022 zo dňa 09.09.2022

Samosudca špecializovaného trestného súdu JUDr. Rastislav Stieranka v trestnej veci obvineného Ing. Vladimíra Pčolinského o preskúmaní obžaloby v Banskej Bystrici dňa 09.09.2022 takto

rozhodol:

Súd podľa § 241 ods. 1 písm.f) Trestného poriadku

odmieta obžalobu

podanú prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. Vll/1 Gv 41/2021/1000 zo dňa 17.05.2022. na obvineného Ing. Vladimíra Pčolinského, PhD., nar. ......

a vracia vec prokurátorovi.

Odôvodnenie

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

JUDr. Peter Kysel, podal na Špecializovanom trestnom súde dňa 17.05.2022 obžalobu voči obvinenému (zv. 9, č.l. 3502) pre skutok, v zmysle ktorého:

- obvinený, v tom čase ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS") v presne nezistenom čase na prelome mesiacov jún a júl 2020, pravdepodobne pred dňom 06.07.2020, spoločne s JUDr. B B, v tom čase 1. námestníkom riaditeľa SIS, v priestoroch SIS v Bratislave, spoločne vyzradili JUDr. Ľ M, ako nepovolanej osobe, informáciu o spravodajskom rozpracovaní osoby JUDr. Z K, teda informácie v stupni utajenia „Dôverné", načo JUDr. Ľ M prezentoval pred obvineným a JUDr. B B požiadavku od JUDr. Z K, aby ako vedúci predstavitelia SIS za finančnú odmenu zabezpečili, aby SIS utlmila spravodajské rozpracovanie JUDr. Z K, prípadne aby informácie získané spravodajskou činnosťou SIS nemali na JUDr. Z K negatívne následky, s čím obvinený a JUDr. B B súhlasili, na čo JUDr. K, v presne nezistený deň, pravdepodobne v období od 12.08.2020 do 16.08.2020 v kaštieli v obci N Ž - T č.... odovzdal JUDr. M obálku s finančnou hotovosťou 40.000,- € určenú pre vedenie SIS, približne o deň alebo o dva JUDr. M odovzdal túto obálku s finančnou hotovosťou JUDr. B B v kancelárii spol. L SK, s.r.o., v administratívnej budove v Bratislave na T ulici č.... s odôvodnením, načo JUDr. B polovicu peňazí 20.000,- € odovzdal v kancelárii riaditeľa SIS v Bratislave obvinenému, ktorý ich prijal, následne spravodajské rozpracovanie osoby JUDr. K pokračovalo v už realizovanom rozsahu s tým, že podľa ich vzájomnej dohody sa malo utlmovať, načo následne dňa 01.10.2020 potom, ako JUDr. B zistil, že podriadení príslušníci SIS zistili ďalší telefonický kontakt, ktorý by mohol používať JUDr. K a na ktorý bol so súhlasom sudcu Krajského súdu Bratislava sp. zn...... od 01.10.2020 nasadený informačno-technický prostriedok, o vydaní súhlasu ako aj odpočúvaní tohto telefonického kontaktu obratom informoval obvineného, ktorý vydal pokyn, aby bol tento informačno-
technický prostriedok predčasne ukončený, čo sa aj dňa 02.10.2020 stalo, pričom obvinený tak konal z dôvodu prevzatia finančných prostriedkov pochádzajúcich od JUDr. K, ako aj za účelom nezískavania ďalších možných spravodajských informácií k tejto osobe, čím obvinený vykonával svoju zverenú právomoc riaditeľa SIS spôsobom odporujúcim ustanoveniam § 48 ods. 3 písm. a), písm. f), písm. i) zákona č. 73/1998 Z.z. a oprávnenia podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 166/2003 Z.z., na základe § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 46/1993 Z.z., ňou vykonávané na základe plnenia jej úloh podľa § 2 zák. č. 46/1993 Z.z., nariadil nevyužívať z iných ako zákonných dôvodov, pričom o vine osôb JUDr. Z K, JUDr. Ľ M a JUDr. B B za tento skutok nebolo zatiaľ právoplatne rozhodnuté v inom trestnom konaní.

Takéto údajné konanie navrhol prokurátor v podanej obžalobe voči obvinenému právne kvalifikovať ako zločin „Prijímanie úplatku" podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., zločin „Zneužívanie právomoci verejného činiteľa" podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák., s poukazom na § 140 písm. a) Tr. zák. a ako prečin „Ohrozenie dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti" podľa § 353 ods. 1 Tr. zák.

Po podaní obžaloby a jej následnom doručení obvinenému a jeho obhajcovi boli súdu doručené tri rozsiahle podania obvineného (celkovo 145 strán), ktorými:

-           dňa 26.05.2022 (zv. 9, č.l. 3530-3542) navrhol odmietnuť obžalobu

-           dňa 01.06.2022 (zv. 9, č.l. 3752-3785) predložil súdu svoje návrhy na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní

-           dňa 06.06.2022 (zv. 10, či 3789-3849) podal trestné oznámenie voči dozorovému prokurátorovi pre jeho procesný postup v tejto trestnej veci

-           dňa 08.08.2022 (zv. 10, č.l. 3851-3887) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, a zároveň ešte doplnil svoj predchádzajúci návrh na odmietnutie obžaloby.

Okrem toho boli súdu dňa 26.05.2022 z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky doručené návrhy a podania obvineného (207 strán), ktorými sa tento ešte počas prípravného konania (pred podaním obžaloby) domáhal svojich práv podávaním návrhov podľa § 363 Tr. por. (zv. 9, č.l. 3543-3749).

V sprievodnom liste k týmto podaniam prokurátorka GP SR, JUDr. Martina Cibuľová, o.i. upozornila, že v priebehu prípravného konania konal a rozhodol nepríslušný prokurátor o podanej sťažnosti obv. Pčolinského voči nevylúčeniu sa dozorového prokurátora, pričom poukázala na špecifickú právnu úpravu v tomto smere (zv. 9, č.l. 3543).

Samosudca v zmysle § 241 ods. 1 Tr. por. podanú obžalobu (vrátane vyšetrovacieho spisu a dodatočne doručených podaní) preskúmal, pričom zistil existenciu zákonných dôvodov na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci späť prokurátorov i, vzhľadom na závažné procesné chyby, v dôsledku ktorých bolo porušené právo obvineného na jeho riadnu obhajobu.

A.      Porušenie práva na záverečné preštudovanie spisu

V zmysle ustanovenia § 208 ods. 1 Tr. por. ak policajt považuje vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému:

-           v primeranej lehote preštudovať sa spisy

-           v primeranej lehote podať návrhy na doplnenie vy šetrovania.

V danom prípade vyšetrovateľ dňa 04.05.2022 už považoval vyšetrovanie za skončené a oznámil obvinenému a jeho obhajcom termín na preštudovanie spisu dňa 09.05.2022 (zv. 8, č.l. 3441). Obhajcovia a obvinený ešte v ten istý deň (04.05.2022) vyšetrovateľovi oznámili, že v určený termín (09.05.2022) sa tohto úkonu nemôžu zúčastniť kvôli kolízií iných pracovných povinností obhajcov, pričom obvinený o. i. uviedol, že sa chce úkonu zúčastniť a realizovať ho v prítomnosti svojich obhajcov (zv. 8, č.l. 3447-3448).

Následne obvinený požiadal o zmenu termínu záverečného preštudovania spisu ešte aj osobitným podaním, ktoré bolo vyšetrovateľovi doručené dňa 06.05.2022 (zv. 8, č.l. 3460). Týmto podaním obvinený zopakoval svoj záujem zúčastniť sa osobne preštudovania spisu, ako aj predniesť svoje návrhy na doplnenie dokazovania, pričom doplnil, že medzičasom sa stal práceneschopný. Zo súbežne pripojeného lekárskeho potvrdenia vyplýva, že obvinenému bola dňa 06.05.2022 diagnostikovaná akútna hnisavá bronchitída (kód .....) a neboli mu povolené ani vychádzky vzhľadom na možné závažné zhoršenie jeho zdravotného stavu (zv. 8, č.l. 3455-3456).

Vyšetrovateľ dňa 09.05.2022 ráno oznámil obvinenému a jeho obhajcom, že neakceptuje ich žiadosti o zmenu termínu nariadeného úkonu a preštudovanie sa uskutoční v ten istý deň (zv. 8, č.l. 3463).

Obvinený (prostredníctvom obhajcu) vzápätí elektronicky zaslal vyšetrovateľovi svoje návrhy na doplnenie dokazovania a tiež návrh na preskúmanie postupu vyšetrovateľa podľa ust. § 210 Tr. por. (zv. 8, č.l. 3475).

Vyšetrovateľ tieto návrhy obvineného neakceptoval a ešte v ten deň vypracoval návrh na podanie obžaloby, avšak bez odôvodnenia (§ 209 ods. 1 druhá veta Tr. por.). V spise je založené vyjadrenie vyšetrovateľa k návrhom obvineného na doplnenie dokazovania, ale chýba doklad o tom, kedy bolo také vyjadrenie doručené obvinenému či jeho obhajcom (zv. 8, č.l. 3491). Obdobne je v spise založené aj vyjadrenie prokurátora k návrhu obvineného na preskúmanie postupu vyšetrovateľa prokurátorovi podľa § 210 Tr. por., ale chýba doklad o tom, kedy bola táto odpoveď doručená obvinenému či jeho obhajcom (zv. 8, č.l. 3501).

Vzhľadom na vyššie uvedené (chronologicky opísané) skutočnosti súd konštatuje, že vyšetrovateľ nedodržal postup upravený v ust. § 208 ods. 1 Tr. por., v dôsledku čoho bolo porušené právo obvineného na záverečné preštudovanie spisu v primeranej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na niektoré judikované úvahy, z ktorých čerpal:

Právo na preštudovanie celého spisového materiálu po skončení vyšetrovania (vrátane práva podať návrhy na doplnenie vyšetrovania) zakotvené v ust. § 208 Tr. por. je významnou súčasťou práva obvineného na jeho obhajobu. Tento inštitút zároveň slúži aj na preverenie procesného postupu vo vyšetrovaní a citeľne napomáha naplneniu zásady zistenia skutkového stavu v takej kvalite, ktorá vylučuje dôvodné pochybnosti. Významu tohto inštitútu preto musí zodpovedať aj prístup orgánov činných v trestnom konaní a súdu tak, aby bol reálne a v plnom rozsahu naplnený (ZSPč. 82/2008).

Právo obhajcu preštudovať spisy v primeranej lehote nemožno posudzovať autonómne, bez zreteľa na jeho povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení § 44 Tr, por., najmä na jeho povinnosť poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, pretože inak ústavou a zákonom zaručené právo obvineného na obhajobu, ktoré zahŕňa aj právo radiť sa s obhajcom a obhajovať sa jeho prostredníctvom, by v takej dôležitej fáze trestného stíhania (skončenie vyšetrovania) nemalo reálny obsah a zmysel (uzn. NS SR sp. zn. 2To/2/2005 zo dňa 01.11.2008).

Za nevyužitie práva na preštudovanie spisu treba považovať rezignáciu obvineného na ich využitie výlučne zo subjektívnych dôvodov. Za jeho rezignáciu nemožno považovať situáciu, keď sa obvinený alebo obhajca z objektívnych dôvodov nedostavia na preštudovanie spisu a svoju neúčasť riadne ospravedlnia. Ani snaha CXľTK o urýchlené skončenie vyšetrovania nemôže konvalidovať porušenie práva obvineného na spravodlivý a férový proces vo forme neumožnenia mu riadne preštudovať spis, ak taký úkon bolo možné bez problémov vykonať (uzn. NS SR sp. zn. 3Tost/9/2019 zo dňa 01.06.2021 - ZSP č. 29/2021).

V posudzovanom prípade nešlo o tzv. väzobnú vec, v ktorej by bolo potrebné konať prednostne a urýchlene (§ 2 ods. 6 druhá veta Tr. por.). Vyšetrovateľ však oznámil ukončenie vyšetrovania hneď nasledujúci deň potom, ako bol prvýkrát (v pozícii svedka) vypočutý JUDr. Z K (zv. 8, č.l. 3182), ktorého zmenenú výpoveď mohol obv. Ing. Pčolinský vnímať ako zásadný obrat dôkaznej situácie. Napriek tomu vyšetrovateľ už nasledujúci deň oznámil, že dokazovanie považuje za skončené a neakceptoval požiadavku na vypočutie obvineného či aspoň na jeho konfrontáciu so svedkom JUDr. K.

Termín a preštudovanie spisu vyšetrovateľ určil s predstihom len troch pracovných dní, pričom obvinený aj jeho obhajcovia mu hneď v ten deň deklarovali svoj záujem zúčastniť sa nariadeného úkonu, akurát v inom termíne - obhajcovia pre kolíziu s inými povinnosťami a obvinený pre záujem realizovať toto svoje právo v prítomnosti obhajcov.

Dodatočne (06.05.2022) však obvinený predložil potvrdenie o svojej práceneschopnosti, vrátane lekárskej správy obsahujúcej aj vyjadrenie: „... bez vychádzok, z dôvodu možného závažného zhoršenia zdravotného stavu". Voči formulácii tohto ospravedlnenia či k textu lekárskej správy vyšetrovateľ neuviedol žiadne výhrady, len obvinenému po troch dňoch (v deň nariadeného úkonu) stroho oznámil, že jeho ospravedlnenie neakceptuje (zv. 8, č.l. 3463).

Neskôr vyšetrovateľ uviedol, že zo strany obvineného a jeho obhajcov išlo o obštrukčné konanie (zv. 8, č.l. 3496). Obdobne vyhodnotil konanie obvineného a jeho obhajcov aj prokurátor v závere odôvodnenia ním podanej obžaloby (zv. 9, č.l. 3516).

V zásade platí, že orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené preskúmavať a hodnotiť dôvodnosť lekárskych potvrdení, keďže v tomto smere obvykle nedisponujú odbornými znalosťami. Voči konaniu, ktoré sa im javilo ako obštrukčné, je potrebné bojovať férovým spôsobom. Orgány štátu nemôžu skĺznuť do subjektívneho (emóciami ovládaného) procesného postupu.

Pokiaľ teda mal vyšetrovateľ pochybnosti, či obvinený skutočne nie je schopný riadne absolvovať nariadený úkon (študovať vyšetrovací spis a podávať návrhy na doplnenie dokazovania počas trvania akútnej hnisavej bronchitídy), mohol požiadať o preverenie dôvodnosti jeho práceneschopnosti, príp. iniciovať kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Súd opäť poznamenáva, že nešlo o väzobnú (urgentnú) vec a nešlo ani o úkon, na ktorý by bol obvinený predvolaný v zmysle ustanovenia § 120 Tr. por., ktoré je označené ako „ Predvolanie a predvedenie obvineného".

Súd teda konštatuje, že obvinený riadne a včas ospravedlnil svoju neúčasť na úkone, ktorý bol následne „zrealizovaný" v jeho neprítomnosti v rozpore s ust. § 208 Tr. por.

B.      Nerozhodnutie o námietke zaujatosti prokurátora

V danom prípade obv. Pčolinský ešte počas prípravného konania (zv. 7, č.l. 2729-2892) namietol zaujatosť prokurátora JUDr. Petra Kysela, ktorý vykonával dozor nad dodržiavaním zákonnosti v celom prípravnom konaní (§ 23 ods. 1 Tr. por.).

Prokurátor rozhodol o svojom nevylúčení, pričom obvinený podal voči takému uzneseniu sťažnosť, o ktorej konal a rozhodol zástupca špeciálneho prokurátora (zv. 7, č.l. 2903), ktorý svoju právomoc nesprávne odvodil poukazom na ust. § 190 ods. 2 písm. b) Tr. por.

Postup pri rozhodovaní o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu o (ne-)vylúčení je v Trestnom poriadku osobitne upravený (lex specialis - § 32 ods. 5 Tr. por.), preto sa všeobecné ustanovenie (§ 190 ods. 2 Tr. por.) nepoužije.

Trestný poriadok teda rozlišuje medzi označením prokurátora, ktorý má rozhodnúť o sťažnosti podľa § 190 ods. 2 písm. b) Tr. por. (nadriadený prokurátor) a označením prokurátora, ktorý má rozhodnúť o sťažnosti podľa § 32 ods. 5 písm. b) Tr. por. (bezprostredne nadriadený prokurátor).

Mohlo by sa zdať, že ide len o lingvistickú nejednotnosť zákonodarcu, lenže rovnako medzi označeniami „nadriadený prokurátor" a „bez prostredné nadriadený prokurátor" rozlišuje aj Zákon o prokuratúre, ktorý obsahuje aj podrobnú definíciu týchto označení (§ 53 a § 54 zák. č. 153/2001 Z.z.). Trestný poriadok síce neobsahuje vlastnú definíciu týchto dvoch pojmov (napr. v § 10 Tr. por.), avšak v ustanoveniach § 53 ods. 3 a § 54 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z.z. je výslovne uvedené, že definície týchto pojmov obsiahnuté Zákerne o prokuratúre sa majú použiť aj pre prípad ich použitia v Trestnom poriadku.

V zmysle ust § 32 ods. 5 písm. b) Tr. por. mal teda o sťažnosti obvineného voči uzneseniu JUDr. Kysela rozhodovať jemu bezprostredne nadriadený prokurátor. Takým prokurátorom bol v zmysle ust. § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z., v spojení s § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 154/2001 Z.z., vedúci oddelenia, na ktorom bol namietaný prokurátor v tom čase služobne zaradený a nie špeciálny prokurátor, resp. jeho zástupca.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že doteraz nebolo riadne rozhodnuté o sťažnosti obv. Pčolinského voči uzneseniu o nevylúčení dozorového prokurátora. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že kým nie je právoplatne rozhodnuté o podanej námietke, môže taký prokurátor realizovať len úkony, ktoré sú už nariadené alebo ktorých nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania (§ 32 ods. 4 Tr. por.). Podanie obžaloby však takým úkonom v tejto neväzobnej veci nebolo.

C.      Nerovnaká starostlivosť pri objasňovaní veci

V zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. majú OČí K s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolností svedčiace v prospech aj v neprospech obvineného a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Súd akceptuje, že dozor nad dodržiavaním zákonnosti, vrátane vyššie uvedených zásad, vykonáva v prípravnom konaní prokurátor ako dominus litis prípravného konania (§ 230 ods. 1 Tr. por.), čo napokon opakovane potvrdzuje už ustálená judikatúra, ktorej časť súd uvádza:

Porušenie povinnosti zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností a porušenie na to nadväzujúcich povinností OČTK ustanovených v § 2 ods. 10 Tr. por. nie je procesnou chybou a nie je sankcionované rozhodnutím o odmietnutí obžaloby. Sankciu predstavuje neunesenie dôkazného bremena prokurátorom v súdnom konaní, a to vo vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam relevantným ako kvalifikačný moment z hľadiska uznania viny, čomu zodpovedá výrok súdu podľa § 285 písm. a) alebo písm. c) Tr. por., alebo skutková a kvalifikačná úprava žalovaného činu v prospech obžalovaného. Procesnou chybou (§ 241 ods. 1 písm. f) Tr. por.) sa rozumie nedodržanie závažných formálnych náležitostí postupu a úkonov v prípravnom konaní. Úprava práv obhajoby, ktorej porušenie je zákonom len demonštratívne uvedené ako procesná chyba, sa odvíja od ustanovení § 34 ods. 1 Tr. por. a § 44 ods. 2 Tr. por. (Rt-118/2014).


Ak má prokurátor v trestnom konaní niesť zodpovednosť za dokázanie viny obvineného v konaní pred súdom a ak má súd v tomto konaní vystupovať ako nestranný orgán, nemožno zároveň opodstatnene požadovať, aby súd vo vzťahu k prípravnému konaniu plnil úlohu „prieskumného vyšetrovateľa" a aby svojím rozhodnutím pri preskúmaní obžaloby určoval, či prokurátor môže a akým spôsobom má uniesť dôkazné bremeno v súdnom konaní, ako má byť obžaloba odôvodnená a čo musí obsahovať, aby obstála v súdnom konaní pre uznanie viny obvineného (7SP č. 38/2014).

Súd teda v tomto štádiu trestného konania nehodnotil aktuálny stav dôkaznej situácie. Možno však prisvedčiť obvinenému, že postup OČľK (najmä v závere vyšetrovania) sa mu mohol javiť ako tendenčný, bez snahy o objektívne vyšetrenie tejto trestnej veci, t.j. v rozpore s § 2 ods. 10 posledná veta Tr. por.

Objasňovaniu okolností s rovnakou starostlivosťou v prospech i v neprospech obvineného nesvedčí odmietnutie návrhu na vykonanie výsluchu (konfrontácie) obv. Pčolinského potom, čo svedok JUDr. Z K dňa 03.05.2022 prvýkrát vypovedal voči obvinenému.

Isteže, nemožno spravodlivo požadovať, aby orgány činné v trestnom konaní neustále „prepočúvali" osoby, ktoré mali byť zainteresované na páchaní činu. To však neplatí v situácii, kedy bývalý spoluobvinený (teraz ako svedok) zásadným spôsobom zmení svoje dovtedajšie tvrdenia, pričom OČTK túto zmenenú výpoveď vyhodnotia ako usvedčujúci dôkaz v neprospech obvineného (zv. 8, č.l. 3501) a vyšetrovanie neväzobnej veci vzápätí ihneď ukončia...

Opakovane oneskorené oznámenie stanoviska vyšetrovateľa o odmietnutí dôkazov navrhovaných obvineným (zv. 8, č.l. 3394 aj 3491) tiež nijako nenasvedčuje záujmu OČTK objasňovať vec s rovnakou starostlivosťou v prospech aj v neprospech obvineného a vykonávať dôkazy v oboch smeroch tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Prenechávanie vykonania dôkazov na súd, ako to uviedol vyšetrovateľ v stanovisku k návrhu obvineného na doplnenie dokazovania (zv. 8, č.l. 3492), je v protiklade s touto povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní.

V tejto súvislosti možno poukázať aj na odmietnutie návrhov obvineného na vypočutie niektorých príslušníkov SIS s tým, že ich vyjadrenia boh spísané vo forme úradných záznamov SIS, ktoré vyšetrovateľ považoval za postačujúce (zv. 7, č.l. 3043). Aj prokurátor považuje vyjadrenia týchto osôb zrejme za dôležité, ale navrhuje ich vykonať pred súdom len ako tzv. listinný dôkaz (zv. 9, č.l. 3517).

Takýto prístup zvolili OČIK napriek tomu, že v právnej praxi je už ustálené, že úradný záznam v zásade nemôže slúžiť ako dôkaz, ak osobu, ktorej vyjadrenie úradný záznam obsahuje, možno v konaní procesným spôsobom vypočuť (obdobne Rt-17/1997-IL, ZSP č. 39/2020-IL, Rt-2b/1989, Rt-45/2003-ČR). Tento záver platí o to skôr, ak úradné záznamy mali byť spísané len v rámci SIS, ktorá ani nebola v pozícii orgánu činného v trestnom konaní. Navrhnutím procesné nevykonateľného dôkazu OČľK presunuli na súd realizáciu prípadného výsluchu týchto osôb, vrátane zbavenia ich mlčanlivosti.

V závere možno zhrnúť že vyššie uvedené pochybenia (A. až C.) nemožno bagatelizovať a paušálne odmietať s tým, že výkonu práv obvineného bude učinené zadosť dodatočne - až v konaní pred súdom. Takto je potrebné nahliadať aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý obvykle zasahuje až vtedy, keď zistí porušenie ústavných (základných) práv sťažujúcej sa osohy (čl. 127 ods. 1 Ústavy SR). Všeobecné súdy však môžu a majú priebežne naprávať aj iné (procesné) pochybenia. Ak ide o závažné procesné chyby zistené po podaní obžaloby, je povinnosťou (nie možnosťou) súdu odmietnuť obžalobu a vrátiť vec prokurátorovi.

Ústavný súd opakovane konštatuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany OČTK a súdov naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na Ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd.

Zároveň však Ústavný súd zdôrazňuje, že tento právny názor nemožno uplatňovať formalistický bez ohľadu na podstatu a účel jednotlivých štádií trestného konania, vrátane štádia predbežného preskúmania obžaloby, v ktorom sa zásadným spôsobom mení právne postavenie fyzickej osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie. Paušálne odmietanie sťažností s odkazom na skutočnosť, že obžalovaný ešte bude mať (v ďalších štádiách trestného konania) možnosť namietať pochybenia, ku ktorým už došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania, by spochybňovalo účel a význam predbežného preskúmavania obžaloby v rámci zákonom ustanoveného trestného procesu. Rezignácia na poskytnutie ochrany právom garantovaným osobám, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie v štádiu predbežného preskúmania obžaloby aj v prípadoch, keď im boli postupom OČTK preukázateľne odňaté, resp. ich realizácia bola znemožnená, by v konečnom dôsledku spochybňovala zmysel a účel tohto štádia trestného konania a viedla by k jeho formalizácii (obdobne nález T JS SR sp. zn. IV. ÚS 49/2011 zo dňa 25.05.2011, str. 16).

Súd neakceptoval podnet obvineného(zv. 10, č.l. 3851) a nepodal návrh na začatie tzv. prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, keďže inštitút preskúmania obžaloby, vrátane možnosti jej odmietnutia v prípade zistenia závažných procesných chýb v zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por., súd považuje za účinný prostriedok nápravy (či. 10 ods. 1 Smernice EÚ č. 2016/343 a čl. 8 ods. 2 Smernice EÚ č. 2012/13) vo vzťahu k porušeniu práva na preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania, vrátane práva podať návrhy na doplnenia dokazovania.

Vo vzťahu k ostatným otázkam, ktoré obvinený navrhol predložiť Súdnemu dvoru EÚ, súd konštatuje, že v predmetnej veci zistil porušenie práva obvineného na riadne preštudovanie spisu už podľa vnútroštátnych predpisov (§ 208 ods. 1 Tr. por.) a v dôsledku tohto rozhodol o odmietnutí obžaloby a vrátení veci späť prokurátorovi (späť do prípravného konania). Výklad aplikovaného ustanovenia § 280 ods. 1 Tr. por. v kontexte s namietanými predpismi EÚ teda súd ani nepovažoval za sporný.

Vzhľadom na všetky doteraz uvedené skutočnosti a úvahy Špecializovaný trestný súd rozhodol o odmietnutí tejto obžaloby a o vrátení veci späť prokurátorovi.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať na Špecializovanom trestnom súde sťažnosť, a to v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia.

V Banskej Bystrici dňa 09.09.2022, JUDr. Rastislav Stieranka, sudca



 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia