Zrušujúce uznesenie Generálneho prokurátora SR alebo o vytváraní zločineckých skupín

Publikované: 03. 12. 2022, čítané: 4002 krát
 

 

Zrušujúce uznesenie Generálneho prokurátora SR v tzv. veci Súmrak alebo o vytváraní zločineckých skupín

Nižšie uvedené uznesenie generálneho prokurátora zaujme najmä podrobným definovaním zločineckej skupiny v kontexte trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a to aj na podklade rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Z tohto zrušujúceho uznesenia je zrejmé, že skutok bol buď nesprávne právne kvalifikovaný (čo sa v praxi stáva) alebo účelovo nadkvalifikovaný (čo by sa v praxi stávať nemalo). Je pritom zásadný rozdiel medzi tým, keď sa zločinecké skupiny zákonne odhaľujú a tým, keď sa zločinecké skupiny nezákonne vytvárajú. Uznesenie celkom určite stojí za prečítanie.

Zrušujúce uznesenie Genarálneho prokurátora SR bolo prevzaté z webovej stránky generálnej prokuratúry.

Uznesenie Generálneho prokurátora SR

IV/3 Pz 77/22/1000-8                                                 Bratislava,   28. novembra 2022

IV/3 Pz 78/22/1000-5
IV/3 Pz 79/22/1000-5

 

U z n e s e n i e

 

Generálny  prokurátor  Slovenskej  republiky  v trestnej  veci  obvinených  doc. JUDr. A.A., CSc., JUDr. A.B., PaedDr. A.C. a Ing. A.D.za skutky právne kvalifikované ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa  §  296 Trestného  zákona  a iné,  evidovanej  na  Úrade  špeciálnej  prokuratúry  Generálnej prokuratúry  Slovenskej  republiky  pod  sp.  zn.  VII/2  Gv 56/22/1000,  o návrhoch obvinených doc. JUDr. A.A., CSc., z 09.08.2022, JUDr. A.B. z 09.08.2022, PaedDr.A.C. a Ing. A.D. z 11.08.2022 na zrušenie právoplatného uznesenia v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1, § 364 ods. 1    písm. a), ods. 2, § 366 ods. 1, ods. 2, § 367 ods. 1   písm. b) Trestného poriadku, takto

 

r o z h o d o l :

 

Právoplatným uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky povereného výkonom funkcie zástupcu špeciálneho prokurátora z 03.08.2022 sp. zn. VII/2 Gv 56/22/1000-122, ktorým podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné sťažnosti obvinených doc. JUDr. A.A., CSc., JUDr. A.B., PaedDr. A.C. a Ing. A.D.,

 

b o l      p o r u š e n ý      z á k o n

 

v ustanovení  § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a v konaní, ktoré jeho vydaniu   predchádzalo, v ustanoveniach § 2 ods. 1, ods. 10, ods. 12, § 199 ods. 3, §  206 ods.  1, ods.  3 Trestného poriadku a v ustanoveniach  §  296,  §  326 ods.  1 písm.  b),      §  264  ods.  1,  ods.  3  písm.  b) Trestného  zákona,  v   neprospech obvineného: doc. JUDr. A.A., CSc., nar. xxx, trvale bytom xxx,v ustanovení § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a v konaní, ktoré jehovydaniu   predchádzalo, v ustanoveniach        § 2 ods. 1, ods. 10, ods. 12, § 199 ods. 3,§  206 ods.  1, ods.  3 Trestného poriadku a v ustanoveniach  §  296,  §  264 ods.  1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v    neprospech obvineného:

 JUDr. A.B., nar. xxx, trvale bytom xxx,

v ustanovení  § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a v konaní, ktoré jeho vydaniu   predchádzalo, v ustanoveniach § 2 ods. 1, ods. 10, ods. 12, § 206 ods. 1,ods. 3 Trestného poriadku a v ustanovení    § 264 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v    neprospech obvinených:

PaedDr. A.C., nar. xxx, trvale bytom xxx,
Ing. A.D., nar. xxx, trvale bytom xxx.

Právoplatné uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky povereného výkonom funkcie zástupcu špeciálneho prokurátora z 03.08.2022 sp. zn. VII/2 Gv 56/22/1000-122 sa zrušuje.

 

Zrušuje   sa   aj   predchádzajúce   konanie,   a to   právoplatné   uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Východ z 19.04.2022 sp. zn. PPZ-230/NKA-VY4-2021, v spojení s opravným uznesením vyšetrovateľa PZ z 20.04.2022 sp. zn. PPZ-230/NKA-VY4-2021, v časti, ktorou podľa § 199 ods.1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie v bode 1/ za skutok právne kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania  a podporovania  zločineckej  skupiny  podľa §  296  Trestného  zákona a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie

1./  doc.  JUDr.  A.A.,  CSc.,  v  skutku  v  bode  1/  tohto  uznesenia  za  zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa §  296 Trestného zákona,  v  skutku  v bode 2/  tohto  uznesenia  za  prečin  zneužívania  právomoci

verejného činiteľa podľa  §  326 ods.  1 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu    so    zločinom    ohrozenia    obchodného,    bankového,    poštového, telekomunikačného a daňového  tajomstva podľa  §  264  ods.  1, ods.  3    písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona a v skutku v bode
3/ tohto uznesenia za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.  1 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa §  264 ods.  1, ods. 3   písm. b) Trestného zákona s poukazom na  § 141 písm. a) Trestného zákona;

2./JUDr.  A.B.  v  skutku  v  bode      1/  tohto  uznesenia  za  zločin  založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa  §  296 Trestného zákona, v skutku  v bode  2/  tohto  uznesenia  za  zločin  ohrozenia  obchodného,  bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa  §  264 ods.  1, ods.  3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona a v skutku v bode 3/ tohto uznesenia za zločin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového  tajomstva podľa  §  264  ods.  1, ods.  3    písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona;  Ing.  A.D.  v  skutku  v bode       2/  tohto  uznesenia  za  zločin  ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa §  264 ods.  1, ods. 3   písm. b) Trestného zákona s poukazom na  § 141 písm. a)Trestného  zákona  a v skutku  v bode      3/  tohto  uznesenia  za  zločin  ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa §  264 ods.  1, ods. 3   písm. b) Trestného zákona s poukazom na  § 141 písm. a) Trestného zákona;

4./  PaedDr.  A.C.  v  skutku  v bode  2/  tohto  uznesenia  za  zločin  ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa §  264 ods.  1, ods. 3   písm. b) Trestného zákona s poukazom na  § 141 písm. a) Trestného  zákona  a v skutku  v bode 3/  tohto  uznesenia  za  zločin  ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa §  264 ods.  1, ods. 3   písm. b) Trestného zákona s poukazom na  § 141 písm. a) Trestného zákona.

 

Vyšetrovateľovi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Východ, sa prikazuje, aby o veci znovu konal a rozhodol.


O d ô v o d n e n i e

Vyšetrovateľ Ministerstva  vnútra Slovenskej republiky,  Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Východ  (ďalej aj  „vyšetrovateľ PZ“) uznesením  z 19.04.2022  sp.  zn.  PPZ-230/NKA-VY4-2021,  v spojení  s opravným uznesením vyšetrovateľa PZ z 20.04.2022 sp. zn. PPZ-230/NKA-VY4-2021, podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie

1./ doc. JUDr. A.A., CSc. (ďalej aj „obvinený A.A.“) v skutku v bode 1/ tohto uznesenia za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v skutku v bode 2/ tohto uznesenia za prečin zneužívania právomoci  verejného  činiteľa  podľa  §  326  ods.  1  písm.  b)  Trestného  zákona  v jednočinnom súbehu so zločinom ohrozenia obchodného, bankového,  poštového, telekomunikačného a daňového  tajomstva podľa  §  264  ods.  1, ods.  3    písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona a v skutku v bode 3/ tohto uznesenia za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.  1 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa §  264 ods.  1, ods. 3   písm. b) Trestného zákona s poukazom na  § 141 písm. a) Trestného zákona;

2./ JUDr. A.B. (ďalej aj „obvinený A.B.“) v skutku   v bode 1/ tohto uznesenia za zločin  založenia,  zosnovania  a  podporovania  zločineckej  skupiny  podľa §  296 Trestného  zákona,  v  skutku  v bode       2/  tohto  uznesenia  za  zločin  ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa §  264 ods.  1, ods. 3   písm. b) Trestného zákona s poukazom na  § 141 písm. a) Trestného  zákona  a v skutku  v bode 3/  tohto  uznesenia  za  zločin  ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa §  264 ods.  1, ods. 3   písm. b) Trestného zákona s poukazom na  § 141 písm. a) Trestného zákona;


3./ Ing. A.D. (ďalej aj „obvinený A.D.“) v skutku v bode 2/ tohto uznesenia za zločin   ohrozenia   obchodného,   bankového,   poštového,   telekomunikačného a daňového tajomstva podľa  §  264 ods.  1, ods.  3    písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona a v skutku v bode 3/ tohto uznesenia za  zločin  ohrozenia  obchodného,  bankového,  poštového,  telekomunikačného a daňového tajomstva podľa  §  264 ods.  1, ods.  3    písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona;

4./ PaedDr. A.C. (ďalej aj „obvinený A.C.“) v skutku v bode 2/ tohto uznesenia za  zločin  ohrozenia  obchodného,  bankového,  poštového,  telekomunikačného a daňového tajomstva podľa  §  264 ods.  1, ods.  3    písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona a v skutku v bode 3/ tohto uznesenia za  zločin  ohrozenia  obchodného,  bankového,  poštového,  telekomunikačného a daňového tajomstva podľa  §  264 ods.  1, ods.  3    písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

 

skutok 1

obvinený A.A., zastávajúci od  04.04.2012 do  22.03.2018 funkciu predsedu vlády  Slovenskej  republiky  (ďalej  len  „SR“),  ako  vysokopostavený  verejný  činiteľ výkonnej moci ústrednej štátnej správy SR, spolu s obvineným A.B., zastávajúcim od 04.04.2012  do    22.03.2018  funkciu  ministra  vnútra  SR,  ako  vysokopostaveným verejným činiteľom výkonnej moci ústrednej štátnej správy SR, zosnovali na území SR od presne nezisteného obdobia zločineckú skupinu spolu  s A.D., za súčinnosti s A.C. (t. č. už trestne stíhanými, resp. obžalovanými, v konaní vedenom pod ČVS:PPZ-331/NKA-BA2-2020 (ďalej len „kauza Očistec“)) a spol., za čo bolo niektorým členom tejto  zločineckej  skupiny  dňa 05.11.2020    vznesené  obvinenie  vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej len „NAKA P PZ“) v kauze  Očistec  pre  zločin „Založenie,  zosnovanie  a  podporovanie  zločineckej skupiny“ v zmysle ustanovenia § 296 Trestného zákona a iné,a to tým spôsobom, že na vysoké štátne funkcie, z pozície politickej moci, vopred pripraveným,  dohodnutým  a  naplánovaným  spôsobom  dosadili  ako  verejných funkcionárov  nimi  vybrané  a  im  lojálne  osoby  a  to,  okrem  iných,  v súčinnosti s A.D., minimálne PaedDr. A.C. do pozície prezidenta Policajného zboru SR (ďalej len „PZ“), JUDr. A.E. do pozície riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len KÚFS), Ing. A.K. do pozície riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA P PZ (ďalej  len „NJFP“),  zároveň  obvinený  A.B.  ovplyvnil  Ing.  A.F.,  v  tom  čase zastávajúceho  post  ministra  financií  SR,  aby  tento  dosadil  pre  obvineného  A.B. lojálneho človeka, a to Ing. A.G. do pozície prezidenta Finančnej správy (ďalej len „FS“), po čom títo následne do nimi podriadených pozícií dosadzovali ďalšie im lojálne osoby vopred odsúhlasené obvineným A.A., obvineným A.B., ako aj A.D., cieľom obvinených A.A., A.B. a ďalších členov predmetnej zločineckej skupiny bolo, okrem  iného,  utajenie  samotnej  existencie  zločineckej  skupiny,  ako  aj  utajenie páchania samotnej trestnej činnosti jej členmi, pričom niektorí jej členovia sú už toho času z konkrétnych trestných činov obžalovaní, prípadne odsúdení,

ďalším ich cieľom bolo tiež aj utajenie spáchania vlastných trestných činov a to, okrem iného  aj  zneužívania  právomoci  verejného  činiteľa  a  ohrozenia  obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, pre ktoré sú A.A. a A.B. obvinení podľa bodu 2) a 3) tohto uznesenia,obvinení A.A. a A.B. v takto vzájomne prepojenom, koordinovanom a viacstranne výhodnom vzťahu s A.D. a ďalšími osobami obvinenými v kauze Očistec, ako aj ďalšími doposiaľ presne nestotožnenými osobami, tak už ako členovia zločineckej skupiny, ktorú predtým zosnovali páchali trestnú činnosť, podrobne popísanú v bode2) a 3) uznesenia, a to aj za účelom zabezpečenia si osobných výhod ako aj výhod v politickom  súboji  pre  stranu  SMER-SD  v  rámci  politického  súboja  a  získania zvýhodnenia v ňom, a to použitím nedovolených prostriedkov a metód slúžiacich k získaniu informácií, ktoré diskreditujú politických oponentov, a teda ich cieľom bolo, aby došlo k vzájomne viacstranne výhodnému vzťahu, kde upevnenie a predĺženie politického vplyvu a moci strany SMER-SD by zároveň umožnilo ďalšie fungovanie tejto zločineckej skupiny, skupina dosahovala svoje ciele prostredníctvom svojej výkonnej zložky, na ktorú vykonával rozhodujúci vplyv A.D., teda prostredníctvom jej členov, prípadne osôb pre ňu činných vo funkciách v PZ a FS minimálne:

A.C. do funkcie prezidenta Policajného zboru SR zastávajúcim v období od 15.05.2012 do 31.05.2018, Mgr. A.H. do funkcie riaditeľa národnej protikorupčnej jednotky NAKA PPZ, ktorú zastával v období od 01.12.2012 do 19.04.2018 a predtým do funkcie riaditeľa odboru Západ Úradu boja proti korupcii PPZ (ďalej len „ÚBPK PPZ“), ktorú zastával v období od 20.08.2012 do 30.11.2012, Mgr. A.I. do funkcie vedúceho oddelenia odhaľovania odboru Západ ÚBPK PPZ, v období od  17.08.2012 do  30.11.2012, v období od  01.12.2012 do  31.08.2013 do funkcie zástupcu riaditeľa odboru podpory riadenia NAKA PPZ    a v období 01.09.2013 až 31.12.2016 do funkcie riaditeľa odboru podpory riadenia NAKA PPZ,  JUDr. A.J. do funkcie zástupcu riaditeľa národnej protikorupčnej jednotky NAKA PPZ v období od  15.01.2013 do  31.10.2015 a v období  01.11.2015 až  31.12.2018 do funkcie riaditeľa NAKA PPZ, Ing. A.K. do funkcie riaditeľa expozitúry Stred národnej protikorupčnej jednotky NAKA PPZ v období od 01.12.2012 do 31.01.2014 a v období 01.02.2014 až 31.08.2019 do funkcie riaditeľa NJFP NAKA PPZ,

Mgr.  A.L.  do  funkcie  riaditeľa  odboru  podpory  riadenia  NAKA  PPZ  v období  od 01.01.2017  do  31.08.2017  a  v  období  od  01.09.2017  do  28.02.2019  do  funkcie riaditeľa finančnej spravodajskej jednotky NAKA PPZ,

Mgr. A.U. do funkcie zástupcu riaditeľa NJFP NAKA PPZ v období od 01.02.2017 do 30.09.2019, Ing. A.M. do funkcie vedúceho oddelenia finančnej polície odboru Západ Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ v období od 01.09.2012 do 30.11.2012 a v období od 01.12.2012 do 30.09.2019 do funkcie zástupcu riaditeľa expozitúry Západ NJFP NAKA PPZ, JUDr. A.E. do funkcie riaditeľa KÚFS v období od 15.09.2014 do 02.06.2020 a

Ing. A.G. do funkcie prezidenta Finančnej správy od 09.05.2012 do 01.10.2018, ktorí páchali trestnú činnosť aj mimo záujmov obvinených A.A. a A.B., najmä pre svoj vlastný finančný prospech,členovia  tejto  zločineckej  skupiny  tak  týmto  spôsobom,  vo  viacstranne  výhodnej spolupráci  a  vzájomnou  si  ochranou  a  výpomocou,  vykonávali  svoju  činnosť koordinovane a plánovane, pričom nižšie postavení členovia v skupine plnili úlohy zadané vyššie postavenými členmi, pričom spravidla využívali ako výkonnú zložku príslušníkov NAKA P PZ a Finančnej správy, ktorá v rámci záujmov obvinených A.A. a A.B. vykonávala pre nich najmä činnosti spočívajúce:

- v neoprávnenom získavaní informácií o obchodnej činnosti rôznych právnických osôb v súvislosti minimálne s osobami v tej dobe činného prezidenta SR Ing.  A.N. a politického oponenta Mgr. A.O., ako aj iných osôb, a to predovšetkým informácií a podkladov obsahujúcich, okrem iného aj daňové tajomstvo;

- v neoprávnenom lustrovaní v informačných systémoch Ministerstva vnútra SR (ďalej len MV SR“), FS a iných doposiaľ presne nezistených systémoch, a následnom zhromažďovaní  týchto  zabezpečených  informácií  a v  neoprávnenom  získavaní informácií  o  súkromnom  a  pracovnom  živote  rôznych  fyzických  osôb  za  účelom vytvorenia  vhodných  podmienok  pre  ďalšie  účelové  neobjektívne  posúdenie a zabezpečenie dôkazov pri realizácii trestných konaní vedených na NAKA P PZ, v súvislosti minimálne s osobou v tej dobe činného prezidenta SR Ing. A.N., politického oponenta Mgr. A.O., Mgr. A.V., JUDr. A.P. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry JUDr. A.R., ako aj iných osôb, podľa potrieb a politických záujmov obvineného A.A. a obvineného A.B., resp. im blízkych a spriaznených osôb, ktoré mali na výsledku trestného konania osobný, politický alebo iný záujem;

- v informovaní o tom, v akom štádiu sa nachádzajú konkrétne konania, a to minimálne vo vzťahu k vtedy činnému prezidentovi SR Ing. A.N. a v tom čase opozičnému politikovi Mgr. A.O., na NAKA P PZ a FS, za účelom ich následnej medializácie prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov  a v zhromažďovaní informácií z týchto trestných konaní, a to hlavne za účelom získavania informácií na zabezpečenie podkladov z týchto konaní a ich spracovanie do podoby vykonštruovaných dôkazov,
zhromažďovaní vykonštruovaných dôkazov a skreslených informácií slúžiacich na diskreditáciu  ich  politických  oponentov  a  iných  osôb  poukazujúcich  na  páchanie trestnej činnosti členov predmetnej zločineckej skupiny, na základe čoho následne za účelom,  ako  utajenia  samotnej  existencie  tejto  zločineckej  skupiny,  tak  utajenia páchania trestnej činnosti jej členmi, v rámci viacstranne výhodného vzťahu, týmto spôsobom vytvárali verejný a mediálny tlak prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, ktorý obvinený A.A. a obvinený A.B., pod zámienkou svojich legálnych aktivít,  za  spolupráce  ďalších  doposiaľ  presne  nestotožnených  osôb,  využili  na ovplyvnenie verejnej mienky a vytváranie povedomia verejnosti o ich bezúhonnosti a presvedčenia verejnosti   o páchaní trestnej činnosti ich politických oponentov a iných osôb  poukazujúcich  na  trestnú  činnosť  páchanú  členmi  predmetnej  zločineckej skupiny, ako aj sekundárne obvineného A.A. a A.B.;

 

skutok 2

 

 

obvinený A.A., zastávajúci od 04.04.2012 do 22.03.2018 funkciu predsedu vlády SR, ako vysokopostavený verejný činiteľ výkonnej moci ústrednej štátnej správy SR a zároveň člen ním zosnovanej zločineckej skupiny minimálne od roku  2015, pred voľbami do Národnej rady SR konajúcimi sa v mesiaci marec roku 2016, mediálne zverejňoval rôzne informácie podliehajúce daňovému tajomstvu v zmysle § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov, za účelom osobnej a  politickej  diskreditácie  jeho  politického  oponenta  Mgr.  A.O.,  s  ním  spojeným daňovým deliktom v tej postupnosti, že tieto informácie najprv zhromaždil, uložením pokynov nad rámec svojich oprávnení vyplývajúcich z ust. § 1 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, prostredníctvom svojho vtedajšieho hovorcu A.S., nar. xxx, pre vlastné osobné a politické potreby a na jeho priamy pokyn, ktoré A.S. zabezpečil od im spriaznených a politicky dosadených osôb minimálne z FS a to najmenej od Ing. A.G., ktorý v tej dobe zastával funkciu prezidenta FS, a Ing. A.T., ktorý v tej dobe zastával funkciu generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej Finančného riaditeľstva SR, A.S. taktiež Ing. A.G. požiadal pre obvineného A.A. aj o vypracovanie podrobnej analýzy k daňovému deliktu spoločnosti P.R. ktorej konateľom bol v minulosti Mgr. A.O. do takej podoby, aby túto analýzu mohol obvinený A.A. následne mediálne využiť na verejnú diskreditáciu Mgr. A.O., tieto kompromitujúce materiály, následne už vypracované v podobe pre mediálne využitie,  s  dôrazom  na  pomenovanie  podstaty  daňového  deliktu  a  jeho  využitie v mediálnej politickej kampani tak spôsobom, aby bolo nespochybniteľné, že Mgr. A.O. je daňový podvodník, odovzdal Ing. A.G. osobne A.S. v jeho kancelárii na Úrade vlády SR, pre ďalšiu potrebu obvineného A.A. ešte pred jeho osobným verejným vyjadrením, následne sa stretli v trojici obvinený A.A., A.S. a A.G., kde A.S. obvineného A.A., za prítomnosti Ing. A.G., informoval o výsledkoch tejto analýzy    a o možnostiach jej využitia pre mediálnu diskreditáciu A.O.,zároveň dvaja iní členovia zločineckej skupiny uvedenej v bode 1) uznesenia a trestne stíhanej vo veci kauzy Očistec, konkrétne obvinený A.D. a obvinený A.C. v presne nezistený deň v lete roku 2015 zadali požiadavku JUDr. A.E., aby zistil skutočnosti, ktoré zakladali podozrenie z daňových trestných činov u Mgr. A.O. s tým, že toto majú od vedenia politickej strany SMER-SD a komunikovali túto požiadavku opakovane s obvineným A.A. a obvineným A.B., následne A.E. zistil časť informácií ohľadne daňových  záležitostí  Mgr.  A.O.  a spoločnosti  P.S.,  po  zhromaždení  informácií zabezpečených JUDr. A.E. a Ing. A.G. cestou Ing. A.T. sa v nezistený deň v roku 2015, v kancelárii v tej dobe činného ministra vnútra SR, t. č. obvineného A.B., uskutočnilo stretnutie ktorého sa zúčastnili JUDr. A.E., v tej dobe činný prezident PZ obvinený A.C. a obvinený A.D., za účelom vysvetlenia časovej snímky k osobe Mgr. A.O. vo vzťahu k zhromaždeným materiálom za účelom jeho diskreditácie, kde došlo k požiadavke od obvineného A.B.  „dajme dokopy ešte nejaké informácie“, kde mu bolo zo strany obvineného A.D. odpovedané že „toto sú dostatočné informácie pre ten účel, na ktorý to chceli, po týchto udalostiach bolo dňa 05.02.2016 vydané verejné vyhlásenie obvineným A.A., ktoré je podrobne zachytené minimálne aj v internetovom odkaze A.A: A.O. je daňový podvodník, prepral cez biele kone 122 miliónov (teraz.sk), v ktorom sa okrem iného obvinený A.A., vyjadruje priamo k politickému oponentovi politickej strany SMER-SD, a to osobe Mgr. A.O., a to najmä k jeho podnikateľskej činnosti, kde detailne popisuje ním získané a zhromaždené materiály, týkajúce sa podozrenia z daňovej trestnej činnosti spojenej so spoločnosťou P.R., pričom v postupnom slede uvádza konkrétne konanie, mená a sumy finančných prostriedkov a následne predkladá novinárom, ako ním získaný dôkaz fotokópie zmluvy o predaji podniku, úradného záznamu a zápisnice o ústnom pojednávaní z Daňového úradu v Trnave s výpoveďou osoby A.Z., obvinený A.A. tiež v tomto vyjadrení číta konkrétne informácie z daňového konania s osobou Mgr. A.O. a detailne popisuje v dokumentoch zachytené informácie, pričom tieto informácie sú daňovým tajomstvom podľa § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov,

 

skutok 3

obvinený A.D. a obvinený A.C. v presne nezistený deň, na prelome jari a leta roku 2017 požiadali v rodinnom dome v xxx, čo je bydlisko obvineného A.D., ako členovia zločineckej skupiny uvedenej   v bode 1) uznesenia a trestne stíhanej vo veci kauzy
Očistec  JUDr.  A.E.  vtedajšieho  riaditeľa  KÚFS  o  pomoc  pri  zbieraní  informácií týkajúcich sa podozrení z daňových trestných činov vtedajšieho prezidenta SR Ing.
A.N. s tým, že už pri tomto stretnutí mal obvinený A.C. k dispozícii nejaké podklady z trestných konaní týchto vecí, a to na základe žiadosti od obvineného A.A., ktorý mal s Ing. A.N. osobné aj politické spory,

v následnosti na túto požiadavku, v presne nezistený čas, sa začiatkom leta 2017 stretli obvinený A.D., obvinený A.C. a JUDr. A.E. v hoteli K.Z. v xxx, kde A.C. odovzdal JUDr. A.E. rešerš výstupu konaní finančnej správy voči spoločnosti K.G., s.r.o., s analýzou podozrení  zo  spáchania  daňových  trestných  činov  v  súvislosti  s  prezidentskou kampaňou Ing. A.N., tieto  materiály  obsahujúce  daňové  tajomstvo  podľa      §  11  zákona  č.     563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov po ich zabezpečení následne odovzdal obvinený A.D. minimálne v časti výsledkov a nálezov z daňových kontrol týkajúcich sa spoločnosti K.G. za účelom ich zverejnenia A.W., nar. xxx obvinenému v inom,  priamo  súvisiacom  trestnom  konaní,  z prečinu  ohrozenie  obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva v zmysle § 20 Trestného zákona, vedenom na NAKA P PZ odbor Bratislava pod ČVS:PPZ-320/NKA-BA3-2019, ktorý  následne  požiadal  o rozposlanie  týchto  zhromaždených  materiálov  ďalšiu obvinenú osobu v tej istej trestnej veci, a to Ing. A.X., ktorý ich na jeho žiadosť rozposlal v dňoch 11.09.2017, 14.09.2017 a 19.09.2017 pre rôzne verejne prístupné médiá, z ním          konšpiratívnym         spôsobom         vytvorených         emailových         adries yegor223@protonmail.com    a    yegor223@yandex.ua,    konkrétnym    koncovým  príjemcom,  podľa  vopred  pripraveného  zoznamu  zostaveného  obvineným  A.D., ktorého v tejto veci usmerňoval a urgoval obvinený A.B., a to najmenej na e-mailové adresy   pravda@pravda.sk,   redakcia@dennkin.sk,   monika.todova@gmail.com, spravodaistvo@sme.sk, z ktorých boli mediálne tieto kompromitujúce informácie ďalej zverejňované,v nadväznosti na tieto udalosti inicioval v presne nezistený deň, na jeseň roku 2017 obvinený A.B., v tom čase zastávajúci funkciu ministra vnútra SR, stretnutie na Úrade vlády SR, na ktoré zavolal Ing. A.G. s tým, aby prišiel  k „šéfovi“, čím myslel obvineného A.A., vtedajšieho predsedu vlády SR a zobral so sebou aj „xxx“, čím myslel JUDr. A.E., na tomto stretnutí obvinený A.A., za účasti obvineného A.B. a, nad rámec svojich oprávnení vyplývajúcich z ust. § 1 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, požadoval od JUDr. A.E. a Ing. A.G. ďalšie informácie o daňových deliktoch spoločnosti K.G.,s.r.o. a vtedy činného prezidenta SR Ing. A.N., o dodávateľoch spoločnosti K.G. o predmete zdaniteľných plnení, obdobné otázky kládol aj obvinený A.B., pričom tieto informácie poskytoval najmä JUDr. A.E.,následne krátko po tomto stretnutí sa uskutočnilo druhé stretnutie na Úrade vlády SR, ktoré opäť inicioval obvinený A.B., a ktorého sa zúčastnili, okrem neho aj obvinený A.A., obvinený A.C., obvinený A.D. a A.G., na ktorom si dohadovali ďalšie kroky smerom k diskreditácii Ing. A.N. na základe už získaných údajov daňového tajomstva (ďalej aj „uznesenie o vznesení obvinenia“).

 

Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podali obvinení sťažnosti, a to obvinený A.A. prostredníctvom zvolených obhajcov JUDr. Svetozára Chabadu a JUDr. Davida Lindtnera, obvinený A.B. priamo do zápisnice o svojom výsluchu, ktorú následne doplnil (odôvodnil) prostredníctvom zvolených obhajcov JUDr. Milana Cíbika a JUDr. Davida  Lindtnera,  obvinený  A.D.  priamo  do  zápisnice  o svojom  výsluchu  a aj prostredníctvom  zvolených  obhajcov  JUDr.  Michala  Mandzáka  a Mgr.  Alexandry Kokavcovej  a obvinený  A.C.  prostredníctvom  zvolených  obhajcov  JUDr.  Michala Mandzáka a Mgr. Alexandry Kokavcovej. Podané sťažnosti obvinených prokurátor poverený výkonom funkcie zástupcu špeciálneho prokurátora (ďalej len „prokurátor“) uznesením z 03.08.2022 sp. zn. VII/2 Gv 56/22/1000-122 podľa   § 193 ods. 1 písm. c) Trestného  poriadku  ako  nedôvodné  zamietol  (ďalej  len „uznesenie  o zamietnutí sťažnosti“).

 

Uznesenie o vznesení obvinenia v spojení s uznesením o zamietnutí sťažnosti nadobudlo právoplatnosť 03.08.2022.

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bol 09.08.2022 osobne doručený návrh obvineného A.A. z 09.08.2022, podaný v   zastúpení obhajcom JUDr. Davidom Lindtnerom, KALLAN Legal, s. r. o., a obhajcom JUDr. Svetozárom Chabadom (ďalej aj „Návrh  A.A.“ alebo  aj  spoločné  označenie  „Návrhy“)  a návrh  obvineného  A.B. z 09.08.2022, podaný v   zastúpení advokátskou kanceláriou KALLAN Legal, s. r. o., zastúpená  JUDr.  Davidom  Lindtnerom,  advokátom  a konateľom  a advokátskou kanceláriou  Cíbik  Legal,  s.  r.  o,  zastúpená  JUDr.  Milanom  Cíbikom,  advokátom a konateľom (ďalej aj „Návrh A.B.“ alebo aj spoločné označenie „Návrhy“), v ktorých žiadajú zrušiť ako nezákonné napadnuté právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia v spojení s uznesením o zamietnutí sťažnosti.

Návrhy, ktoré sú v relevantných dôvodoch zhodné, odôvodnili najmä troma ťažiskovými   námietkami   vo   vzťahu   k nezákonnosti   napadnutého   uznesenia o vznesení obvinenia, a to (i) nezákonnosťou konania, ktoré predchádzalo vydaniu uznesenia  o vznesení  obvinenia,  (ii)  nerešpektovaním  zásady  náležitého  zistenia skutkového  stavu  veci  a zásady  voľného  hodnotenia  dôkazov  a (iii)  absenciou obligatórnych znakov skutkových podstát stíhaných trestných činov, ktoré podrobne zdôvodnili v Návrhoch.   V závere Návrhov zároveň poukázali na nezákonný postup, keď  o sťažnostiach  proti  uzneseniu  o vznesení  obvinenia  rozhodol  prokurátor, o námietke zaujatosti ktorého nebolo do dňa rozhodnutia o sťažnostiach rozhodnuté.

 

Vzhľadom  na  dôvody  podrobne  uvedené  v Návrhoch  obvinení  A.A.  a A.B. navrhli zrušiť  právoplatné uznesenie  o vznesení obvinenia  v spojení  s uznesením o zamietnutí  sťažnosti  postupom  podľa  §  363  ods.  1  a nasledujúcich  Trestného
poriadku.

Návrhy následne doplnili podaním z 12.10.2022, ktorého prílohou boli zápisnice o výsluchoch obvinených A.A., A.B., A.C. a A.D..

Dňa  12.08.2022  bol  Generálnej  prokuratúre  Slovenskej  republiky  osobne doručený spoločný návrh obvinených A.D. a A.C.   z 11.08.2022, podaný v zastúpení obhajcom  JUDr.  Martinom  Pohovejom,  v ktorom  žiadajú  zrušiť  ako  nezákonné napadnuté  právoplatné  uznesenie  o vznesení  obvinenia  v spojení  s uznesením o zamietnutí sťažnosti (ďalej aj „Spoločný návrh“).

Spoločný  návrh  odôvodnili  najmä  porušením  práva  na  obhajobu  tým,  že rozhodovaciu  právomoc  v prípade  rozhodovania  o ich  sťažnosti  proti  uzneseniu o vznesení  obvinenia  vykonával  prokurátor  JUDr.  Ladislav  Masár,  ktorý  nespĺňa požiadavku   objektívneho   a nestranného  rozhodovania   z dôvodov   uvedených v podanej námietke zaujatosti z 26.07.2022, o ktorej prokurátor JUDr. Ladislav Masár
nekonal  a rovnako  nekonal  ani  o  námietke  porušenia  čl. 4  ods. 1  Smernice
2016/343/EU. Týmto postupom prokurátora došlo k podstatnému porušeniu práva na obhajobu  v konaní  predchádzajúcom  rozhodnutiu  o sťažnosti  proti  uzneseniu o vznesení obvinenia.Podstatným zásahom do efektívneho výkonu práva na obhajobu je aj absencia legitímneho dôvodu, pre ktorý im je odopieraný prístup k dôkazom, predovšetkým k listinám zo súvisiacich trestných vecí Mgr. A.O. a Ing. A.N., pričom ani prokurátor v uznesení o zamietnutí sťažnosti neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by v záujme riadneho odôvodnenia sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia nemali mať možnosť oboznámiť sa s predmetnými dôkazmi. V ďalšej  časti  Spoločného  návrhu  obvinení  namietajú  použitie  dôkazov   - obrazovozvukových záznamov z akcie „Bombardér“, získaných na základe uzneseniao začatí trestného stíhania podľa  §  199 ods.  1 Trestného poriadku zo  04.01.2020 sp.  zn.  PPZ-326/NKA-ZA1-2020,  ktoré  bolo  uznesením  prokurátora  Krajskej prokuratúry Nitra zo 16.11.2021 sp. zn. Kv 104/21/4400-9 podľa § 230 ods. 1, ods. 2 písm.  e)  Trestného  poriadku  zrušené.  Z týchto  nezákonných  dôkazov  vychádzal prokurátor pri ustálení naplnenia   zákonných znakov zločinu podľa § 296 Trestného zákona.

 

Vzhľadom na dôvody podrobne uvedené v Spoločnom návrhu obvinení A.D. a A.C.   navrhli   zrušiť   právoplatné   uznesenie   o vznesení   obvinenia   v spojení s uznesením o zamietnutí sťažnosti postupom podľa  §  363 ods.  1 a nasledujúcich Trestného poriadku.

 

Pre  potreby  vybavenia  Návrhov  obvinených  A.A.,  A.B.,  A.D.  a A.C.  bol Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky predložený na vec sa vzťahujúci spisový materiál,  a to  vyšetrovací  spis  Ministerstva  vnútra  Slovenskej  republiky,  Prezídia Policajného  zboru,  národnej  kriminálnej  agentúry,  odboru  Západ  sp.  zn.  PPZ230/NKA-VY4-2021.

Návrhy obvinených   boli podané oprávnenými osobami podľa  §  364 ods.  1 písm. a) Trestného poriadku a v   zákonnej lehote troch mesiacov ustanovenej § 364 ods. 1 Trestného poriadku, preto boli splnené procesné podmienky na preskúmanie zákonnosti namietaných uznesení orgánov prípravného konania.

 

Preskúmaním veci som zistil, že právoplatným uznesením o vznesení obvinenia v spojení  s uznesením  o zamietnutí  sťažnosti  ako  aj  konaním,  ktoré  ich  vydaniu predchádzalo,  vrátane  uznesenia  vyšetrovateľa  PZ  z 19.04.2022  sp.  zn.  PPZ-230/NKA-VY4-2021 v časti, ktorou podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné  stíhanie  v bode 1/  za  skutok  právne  kvalifikovaný  ako  zločin  založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,   bol porušený zákon v   ustanoveniach   § 2 ods. 1, ods. 10, ods. 12, § 193 ods. 1 písm. c), § 199 ods. 3, § 206 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku  a v ustanoveniach § 296, § 326 ods. 1 písm. b), § 264 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, a to v neprospech obvinených.

Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného poriadku návrh na postup podľa § 363 ods. 1 môžu podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia

a) obvinený vo svoj prospech,

b) v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie,

c) poškodený v neprospech obvineného,

d) zúčastnená osoba.


 

 

 

Podľa § 364 ods. 2 Trestného poriadku generálny prokurátor môže rozhodnúť podľa § 363 ods. 1 aj bez návrhu podľa odseku 1, a to v prospech alebo v neprospech obvineného, pritom nie je viazaný návrhom podaným podľa odseku 1.

Podľa  §  364 ods.  3 Trestného poriadku generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

 

Podľa § 366 ods. 1 Trestného poriadku, ak generálny prokurátor zistí, že zákon bol porušený, vysloví uznesením, že napadnutým rozhodnutím alebo jeho časťou, alebo v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v prospech alebo v neprospech obvineného.

 

Podľa  §  366 ods.  2 Trestného poriadku, ak bol zákon porušený, generálny prokurátor súčasne s výrokom podľa odseku 1 zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo. Ak je nezákonný len
niektorý výrok rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší len tento výrok. Zruší aj ďalšie rozhodnutia policajta a prokurátora, ktoré na zrušené rozhodnutie obsahovo  nadväzujú,  ak  vzhľadom  na  zmenu,  ku  ktorej  došlo  zrušením,  stratili
podklad.

 

Podľa  §  367 ods.  1 písm. b) Trestného poriadku po zrušení napadnutého rozhodnutia  alebo  jeho  časti  generálny  prokurátor  prikáže  orgánu,  o ktorého rozhodnutie spravidla ide, aby o veci znovu konal a rozhodol.

Podľa § 367 ods. 3 Trestného poriadku orgán, ktorému vec bola prikázaná, je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie generálny prokurátor nariadil, a  je  viazaný jeho   právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil, okrem ak sa zmenili skutkové alebo právne okolnosti, z ktorých právny názor generálneho prokurátora vychádzal.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje Trestný poriadok.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného  na  starostlivom  uvážení  všetkých  okolností  prípadu  jednotlivo  i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

 

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

 

Podľa § 199 ods. 3 Trestného poriadku uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie.

Podľa § 206 ods.1 veta prvá Trestného poriadku ak je na podklade trestného oznámenia  alebo  zistených  skutočností  po  začatí  trestného  stíhania  dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným   súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo  prekladateľ,  aj  ministrovi  spravodlivosti,  a ak  je  obvineným  advokát,  aj Slovenskej   advokátskej   komore;   o tomto   úkone   upovedomí   bez   meškania oznamovateľa a poškodeného.

 

Podľa § 206 ods. 3 Trestného poriadku uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.

 

Podľa § 264 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona trestného činu  ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva sa dopustí, kto vyzvedá obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, poštové tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo alebo daňové tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe alebo kto také tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí a taký čin spácha ako člen nebezpečného zoskupenia.

 

Podľa § 141 písm. a) Trestného zákona nebezpečným zoskupením sa rozumie zločinecká skupina.

 

Podľa   §   296    Trestného    zákona    trestného    činu    založenia,   zosnovania a podporovania zločineckej skupiny sa dopustí, kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje.


 

 

Podľa  §  326 ods.  1 písm. b) Trestného zákona trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu  alebo  zadovážiť  sebe  alebo  inému  neoprávnený  prospech  prekročí  svoju
právomoc.

 

Podľa  §  128 ods.  1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca  funkciu  v  orgáne  verejnej  moci,  príslušník  ozbrojených  síl,  osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona  vyžaduje,  aby  trestný  čin  bol  spáchaný  v  súvislosti  s  jeho  právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho  orgánu  uznaného  Slovenskou  republikou  alebo  funkcionár  alebo  iný zodpovedný  pracovník  orgánu  činného  v  trestnom  konaní  iného  štátu,  orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.

 

Týmito ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona  sa vyšetrovateľ PZ a prokurátor v predmetnej trestnej veci dôsledne neriadili.

 

V prvom   rade   je   potrebné   vysporiadať   sa   s námietkami   obhajoby o nezákonnosti postupu v súvislosti s rozhodovaním o sťažnostiach obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia, o ktorých mal podľa obhajoby rozhodnúť prokurátor, o námietke zaujatosti ktorého nebolo do dňa rozhodnutia o sťažnostiach rozhodnuté.

 

Uvedené námietky považujem za nedôvodné, nakoľko podanie obvinených A.A. a A.B. z 27.07.2022, označené ako „Námietka zaujatosti v zmysle § 31 ods. 1, 5 Tr. por. proti prokurátorovi ÚŠP GP SR JUDr. Ladislavovi Masárovi (i) pre jeho pomer k trestnej veci vedenej na ÚŠP pod sp. zn. VII/2 Gv  56/22/1000 a na NAKA pod ČVS:PPZ-230/NKA-VY4-2021, (ii) pre jeho pomer k osobe obhajcu obvinených JUDr. Davidovi Lindtnerovi, ako aj  (iii) pre porušenie čl.  4 ods.  1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 zo dňa 09.03.2016 o posilnení určitých aspektov 

prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní“, bolo vybavené   upovedomením prokurátora podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku z 01.08.2022 sp. zn. VII/2 Gv 56/22/1000-119, v ktorom sa náležite a vecne správne vysporiadal s predmetným podaním, ktoré podľa obsahu    62 ods.  1 Trestného poriadku) nespĺňalo náležitosti námietky zaujatosti uvedené   v § 31 ods. 1 Trestného poriadku (pomer  k prejednávanej  veci  alebo  k osobám  taxatívne  uvedeným v predmetnom zákonnom ustanovení).

 

Zároveň je potrebné dodať, že z čiastočne rovnakých dôvodov obvinený A.A. namietal zaujatosť JUDr. Ladislava Masára aj podaním z 22.04.2022 označeným ako „Námietka  zaujatosti  voči  zástupcovi  špeciálneho  prokurátora  JUDr.  Ladislavovi Masárovi  a prokurátorom  Úradu  špeciálnej  prokuratúry“,  doplneným  podaním z 27.04.2022, ktoré boli s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 Trestného poriadku posúdené ako žiadosť o odňatie a prikázanie veci, nie ako námietka zaujatosti voči JUDr. Ladislavovi Masárovi, o ktorej bolo následne rozhodnuté príkazom generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo 04.05.2022 sp. zn. IV/1 GPt 302/22/1000-8.

Rovnako aj podanie obvinených A.C. a A.D. z 26.07.2022, adresované JUDr. Ladislavovi  Masárovi,  poverenému  zástupcovi  špeciálneho  prokurátora,  ktorého obsahom bolo aj podanie námietky zaujatosti podľa  § 31 ods.1, ods. 5 Trestného poriadku proti osobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. Ladislavovi Masárovi, následne odôvodnené podaním z 27.07.2022 (i) pre jeho postup ako predsedu disciplinárnej komisie v disciplinárnom konaní sp. zn.  1Dk  1/2018, vedenej proti JUDr. A.R., z čoho vyplýva jeho pomer k trestnej veci, (ii) pre jeho bližšie nešpecifikované výroky počas konania v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorými mal prezentovať doc. JUDr. A.A., CSc., už ako vinného   a hodnotiť   dôkaznú   situáciu   ako   jednoznačnú   a pre   jeho   bližšie nešpecifikované  verejné  vyhlásenie  pre  Denník  N  z 26.04.2022,  bolo  vybavené upovedomením prokurátora podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku   z 01.08.2022 sp. zn.  VII/2  Gv  56/22/1000-118,  v ktorom  sa  náležite  a  vecne  správne  vysporiadal s predmetným  podaním,  ktoré  podľa  obsahu    62  ods.  1  Trestného  poriadku) nespĺňalo náležitosti námietky zaujatosti uvedené   v § 31 ods. 1 Trestného poriadku (pomer  k prejednávanej  veci  alebo  k osobám  taxatívne  uvedeným  v predmetnom zákonnom ustanovení).

Pokiaľ ide o námietku obvinených A.A. a A.B.   o nezákonnosti konania, ktoré predchádzalo  vydaniu  uznesenia  o vznesení  obvinenia,  týkajúcu  sa  operatívneho rozpracovania  časti  tvrdení  uvedených  obvineným  A.G.  v zápisnici  o výsluchu obvineného  z 30.06.2021  sp.  zn.  PPZ-331/NKA-BA2-2020,  pri  ktorom  analýzou súvisiacich  písomností (úradných  záznamov)  vyplynulo  podozrenie  z inscenáciea manipulácie právne významných skutočností, poukazujem na ustanovenie § 199 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého policajt postupuje primerane podľa odseku 1 (začne trestné stíhanie), ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.


 

 

 

 

Z uvedeného  ustanovenia  vyplýva,  že  trestné  stíhanie  možno  začať  aj v prípade, ak sa policajt o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie „inak“ ako z trestného oznámenia.

 

Skutočnosti  zistené   „inak“    teda  skutočnosti  alebo  informácie  zistené (dôkazne využiteľnými) postupmi   podľa Trestného poriadku (procesný postup) alebo podľa osobitného zákona (mimoprocesný postup)   pred začatím trestného stíhania.

Iný zdroj v zmysle ustanovenia § 199 ods. 2 Trestného poriadku („inak“) nie je legálne definovaný, predovšetkým však pôjde o skutočnosti zistené v rámci činnosti polície a prokuratúry, poprípade zistené z verejne dostupných zdrojov, pre ktoré je ale charakteristická mimodôkazná povaha takto získanej informácie, na podklade ktorej sa o kritických skutkových okolnostiach bude ďalej konať už procesne, teda budú sa dokazovať s pozitívnym alebo negatívnym výsledkom (stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 47/2019).

V kontexte uvedeného platí, že   pri začatí trestného stíhania je v rovnocennej pozícii tak zistenie relevantnej skutočnosti z trestného oznámenia ako aj jej zistenie „inak“, teda jej zistenie mimodôkazne (z verejne dostupných zdrojov), ale aj dôkazné zistenie  dotknutej  skutočnosti  postupom  podľa  Trestného  poriadku  pred  začatím trestného stíhania (najmä zaisťovacie inštitúty upravené ustanoveniami § 89 a nasl. Trestného poriadku), ktoré je použiteľné aj pri neskoršom rozhodovaní vo veci samej, alebo  mimoprocesným  postupom  podľa  osobitného  zákona  (napr.  podľa  zákona č.    171/1993  Z.  z.  o Policajnom  zbore  v znení  neskorších  predpisov,  zákonač.   166/2003  Z.  z.  o ochrane  súkromia  pred  neoprávneným  použitím  informačno-technických   prostriedkov   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).

 

V danom  prípade  bolo  trestné  stíhanie  začaté  jednak  na  podklade  tzv. mimoprocesného  prostriedku  (podnetu),  ktorým  bol  Realizačný  návrh  na  začatie trestného stíhania   zo 04.10.2021 sp. zn. PPZ-NKA-OV-1005-010/2021-PZ (ďalej len „realizačný návrh“), ako aj na podklade trestného oznámenia Ing. A.N.  zo 07.10.2021, následne  vykonaných  výsluchov  osôb  postupom  podľa  §  196  ods.  2  Trestného poriadku, a to JUDr. A.E., Ing. A.G., Ing. A.K., Ing. A.T. a A.W. a zabezpečených písomných podkladov - relevantných častí vyšetrovacích spisov z trestných konaní vedených pod sp. zn.: PPZ-331/NKA-BA2-2020 (akcia Očistec), PPZ-326/NKA-ZA1-2020 (akcia Bombardér), PPZ-321/NKA-ZA2-2021 (trestná vec obvineného Mgr. A.Y.), PPZ-320/NKA-BA3-2019 (trestná vec obvinených A.W. a Ing. A.X.), PPZ-392/NKA-ZA2-2019  (akcia Fatima), ktoré vyšetrovateľ PZ popisuje v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia.

 

Z realizačného návrhu a jeho príloh je zrejmé, že tzv. operatívne preverovanie vykonávané podľa Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 166/2020o operatívno-pátracej činnosti (ďalej len „Nariadenie MV SR“), evidované pod sp. zn. PPZ-NKA-OV-1005/2021-PZ,  prebiehalo    od  08.09.2021,  o čom  svedčí  úradný záznam z 21.09.2021 sp. zn. PPZ-NKA-OV-1005/2021-PZ z operatívneho zisťovania informácií podľa čl.  8 Nariadenia MV SR z 08.09.2021, ktorá písomnosť je prvou písomnosťou  tzv.  operatívneho  spisu,  nie    od  doručenia  zápisnice  o výsluchu obvineného Ing. A.G. z 30.06.2021 sp. zn. PPZ-331/NKA-BA2-2020, ako sa mylne domnieva obhajoba. Odstupujúci prípis vyšetrovateľa PZ   zo 04.08.2021 sp. zn. PPZ-331/NKA-BA2-2020,  ktorým  bola  pracovnej  skupine  Očistec  zaslaná  na  ďalšie dokumentovanie   a operatívne   rozpracovanie   predmetná  zápisnica   o výsluchu obvineného Ing. A.G., bol príslušnému policajnému útvaru doručený 24.09.2021 a bol zaevidovaný pod sp. zn.   PPZ-NKA-OV-1005-004/2021-PZ, teda do už založeného operatívneho  spisu     k v tom  čase  realizovanému  operatívnemu  preverovaniu. Samotná skutočnosť, že niektoré úradné záznamy z vykonanej operatívno-pátracej činnosti boli vyhotovené  (spísané) s odstupom niekoľkých dní od jej zrealizovania, nesvedčí  tomu,  že  v nich  uvedené  informácie  neboli  reálne  získané  operatívno-pátracou činnosťou. Uvedenú námietku preto považujem za nedôvodnú.

Nedôvodná   je aj procesná námietka obvinených A.A. a A.B. o konaní vecne nepríslušného vyšetrovateľa PZ v tzv. predprípravnom konaní, ktorý až 05.04.2022 vypracoval podnet  na  vydanie  opatrenia  podľa  §  230  ods.  2  písm.  i)  Trestného poriadku.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že vyšetrovateľ PZ po doručení realizačného   návrhu, jeho  zaevidovaní   pod   sp.   zn.   PPZ-230/NKA-VY4-2021 a vyhodnotení, považoval za potrebné skutočnosti v ňom uvedené doplniť a verifikovať vykonaním úkonov postupom podľa  §  196 ods.  2 Trestného poriadku, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že po doručení realizačného návrhu bolo následne 07.10.2021 Ing. A.N. podané   trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného  činu  zneužívania  právomoci  verejného  činiteľa  podľa  §  326  Trestného zákona.

Nakoľko  z úkonov  vykonaných  postupom  podľa  §  196  ods.  2  Trestného poriadku vyplynulo    podozrenie zo spáchania trestnej činnosti minimálne osobami pôsobiacimi  v tom  čase  na  finančnej  správe,  konkrétne  Ing.  A.G.  a JUDr.  A.E., vyšetrovateľ PZ vypracoval  05.04.2022 podnet na vydanie opatrenia podľa  §  230 ods. 2 písm. i) Trestného poriadku.

 

Podľa § 230 ods. 2 písm. i) Trestného poriadku prokurátor je pri výkone dozoru oprávnený urobiť opatrenie, aby vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie trestného činu príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru vykonal policajt uvedený v § 10 ods.  7 písm. a), pričom pred urobením opatrenia si prokurátor vyžiada stanovisko riaditeľa Úradu inšpekčnej služby; rovnako je prokurátor oprávnený postupovať aj pri vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní trestného činu colníka.


 

 

 

Z  citovaného  zákonného  ustanovenia  vyplýva,  že  vydanie  opatrenia  sa vyžaduje  pre  fázu  trestného  konania  spojenú  s vyšetrovaním  alebo  skráteným vyšetrovaním, ktoré sú formami prípravného konania. Prípravným konaním sa podľa §  10 ods.  15 Trestného poriadku rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej. Obidve formy  prípravného  konania (vyšetrovanie  a skrátené  vyšetrovanie)  sa  začínajú vydaním uznesenia alebo vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu podľa   § 199 ods. 1 Trestného poriadku.Na podklade predloženého podnetu vyšetrovateľa PZ   z 05.04.2022 sp. zn. PPZ-230/NKA-VY4-2021   dozorový   prokurátor   Úradu   špeciálnej   prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „dozorový prokurátor“) v súlade s uvedeným zákonným ustanovením vyžiadal stanovisko riaditeľa   Úradu   inšpekčnej služby  listom  sp.  zn.  VII/1  Gn 72/22/1000-4  z 12.04.2022  a takýto  súhlas  bol 13.04.2022  udelený  zástupcom  riaditeľa  Úradu     inšpekčnej  služby  a súčasne riaditeľom  útvaru  ochrannej  služby  a prevencie (z dôvodu  dočasne  neobsadenej funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby).

 

Následne dozorový prokurátor vydal opatrenie z 13.04.2022 sp. zn. VII/1 Gn 72/22/1000-6, ktorým určil, že vyšetrovanie v trestnej veci vedenej na Úrade špeciálnej prokuratúry  Generálnej  prokuratúry  Slovenskej  republiky  pod  sp.  zn.  VII/1  Gn 72/22/1000 a na národnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru, odbore Východ pod sp. zn. PPZ-230/NKA-VY4-2022 vykoná policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm.  a)  Trestného  poriadku,  konkrétne  vyšetrovateľ  PZ  Ministerstva  vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej    agentúry, odboru  Východ,  a to  aj  vo  vzťahu  k trestným  činom  príslušníkov  ozbrojených bezpečnostných zborov.

Až po vydaní opatrenia dozorovým prokurátorom   vyšetrovateľ PZ   uznesením z 19.04.2022 sp. zn. PPZ-230/NKA-VY4-2021 podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie a súčasne podľa  §  206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie obvineným A.A., A.B., A.D. a A.C..

Ako dôvodnú možno považovať námietku obvinených A.A. a A.B. týkajúcu sa absencie obligatórnych znakov skutkových podstát stíhaných trestných činov.

 

Z ustanovenia §   363  ods.    1  Trestného  poriadku  vyplýva,  že  generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta nielen v prípade zistenia procesných pochybení ale aj v prípade zistenia pochybení v hmotnoprávnych predpisoch. Zároveň z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že takýto postup generálneho prokurátora je obligatórny, čo je vyjadrené slovom „zruší“.


 

 

 

Skutočnosť,   že   postupom   podľa     §    363   ods.     1   Trestného   poriadku a nasledujúcich  dochádza  k zrušeniu  právoplatných  uznesení  prokurátora  alebo policajta  tak  v prípade  zistenia  porušenia  procesných  noriem,  ako  aj  v prípade porušenia  hmotnoprávnych  noriem,  je  vyjadrením  jednej  zo  základných  zásad trestného konania, upravenej v ustanovení § 2 ods. 1 Trestného poriadku, ktorou sa riadi celé trestné konanie, teda konanie podľa Trestného poriadku  (§ 10   ods.  14 Trestného poriadku).

 

Z ustanovenia  §  1 Trestného poriadku vyplýva, že postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov upravuje Trestný poriadok, ktorý v § 2 ods. 1 ustanovuje, že  nikto  nemôže  byť  stíhaný  ako  obvinený  inak  než  zo  zákonných  dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

 

Kedy môže byť niekto stíhaný ako obvinený pre spáchanie trestného činu ustanovuje § 206 Trestného poriadku. Zároveň platí, že trestne stíhať podľa Trestného poriadku možno len pre trestný čin.

Zásada stíhania len zo zákonných dôvodov je premietnutím zásady vyjadrenej v čl. 17  ods.  2  Ústavy  Slovenskej  republiky  do  zákona  o trestnom  konaní  a  je najdôležitejšou zásadou trestného konania. Táto zásada nadväzuje na hmotnoprávnu zásadu nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), ktorá je upravená v čl.  49 Ústavy Slovenskej republiky a v čl.  39 Listiny základných práv a slobôd. Napriek tomu, že jednotlivé zásady trestného konania sú rovnocenné, zásada stíhania len zo zákonných dôvodov je primárnou a jednou z najdôležitejších zásad trestného konania, od ktorej sa odvíjajú ostatné zásady trestného konania, nakoľko ide nielen o zásadu trestného práva, ale aj o zásadu ústavnú, preto má prednosť pred záujmom na  náležitom  zistení  skutkového  stavu,  pri  ktorom  vždy  musí  byť  zákonnosť zachovávaná. Preto aj vo vzťahu k účelu trestného konania, ktorý je uvedený v § 1 Trestného poriadku (náležité zistenie trestných činov   a spravodlivé potrestanie ich páchateľov), tento účel nemožno nadradiť zásade stíhania len zo zákonných dôvodov.
V zmysle tejto zásady trestné stíhanie možno začať len vtedy, keď existuje dôvodné podozrenie  zo  spáchania  trestného  činu,  teda  v prípade  existencie     konania definovaného v osobitnej časti Trestného zákona, pričom musí byť dodržaný postup
ustanovený Trestným poriadkom.

 

Po preskúmaní veci bolo potrebné skonštatovať neurčitosť, nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a nepreskúmateľnosť skutkovej vety vo vzťahu ku skutku v bode 1/, keďže vyšetrovateľ PZ nešpecifikoval okolnosti, za ktorých malo dôjsť   k spáchaniu skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Uznesenie o vznesení obvinenia v skutku v bode  1/ napriek jeho rozsiahlosti (kvantite)   nespĺňa náležitosti uvedené v ustanovení § 206 ods. 3 Trestného poriadku (kvalitu), podľa ktorého   uznesenie o vznesení obvinenia musí  obsahovať  označenie  osoby,  voči  ktorej  sa  vznáša  obvinenie,  opis  skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonné pomenovanie trestného činu,

o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona   a skutočností,   ktoré  odôvodňujú   vznesenie   obvinenia.   Z uvedeného zákonného  ustanovenia  vyplýva,  že  pri  vznesení  obvinenia    206  ods.  1    3 Trestného   poriadku)   sa   vyžaduje   opis   skutku     na   úrovni   jeho   vecnej a časopriestorovej nezameniteľnosti s iným skutkom.

V opise skutku v bode  1/ v rozpore s ustanovením  §  206 ods.  3 Trestného poriadku absentuje vymedzenie obdobia a miesta, v ktorom, a na ktorom malo zo strany  obvinených  A.A.  a A.B.  dôjsť  k zosnovaniu  zločineckej  skupiny.  Rovnako absentuje aj vymedzenie obdobia, v ktorom mali obvinení A.A. a A.B. v tejto skupine pôsobiť už ako jej členovia, vymedzenie miesta, na ktorom mala zločinecká skupina v rámci  územia  Slovenskej  republiky  pôsobiť,  keďže  v ďalšej  časti  skutku    ako členovia zločineckej skupiny, prípadne jej podporovatelia (ani táto skutočnosť nie je zo skutku  zrejmá)  vymenovaní  funkcionári  Policajného  zboru  a Finančnej  správy Slovenskej republiky sídliaci a pôsobiaci na území miest Bratislava, Banská Bystrica (Ing. A.K.) a Nitra ((Mgr. A.I.),   čo vyplynulo z tam uvedeného funkčného zaradenia jednotlivých osôb.

 

Takto  formulovaný  opis  skutku  v bode     1/,  obsahujúci  neurčité,  nejasné,všeobecné  a domnelé  konštatovania,  nezodpovedá  podmienke  nezameniteľnostiskutku  vyjadrenej  v ustanovení      §   206  ods.     3  Trestného  poriadku.  Zároveň nezodpovedá  ani  obsahovej  požiadavke  uvedenej  v ustanovení     §   199  ods.    3 Trestného poriadku, podľa ktorého uznesenie o začatí trestného stíhania musí, okrem iného, obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých  k  nemu  došlo.  Jedná  sa  o obligatórne  obsahové  náležitosti,  ktoré  musí uznesenie o začatí trestného stíhania obsahovať, čo je vyjadrené použitím slova „musí“. I keď pri uznesení o začatí trestného stíhania je  prípustný voľnejší opis skutku s rámcovým  zameraním  podozrenia,  aj  pri  takomto  voľnejšom  opise  skutku    je nevyhnutné,  aby  v ňom  boli  obsiahnuté  všetky  skutkové  okolnosti  podstatné pre právne posúdenie veci v kontexte zákonných znakov trestného činu, ohľadom ktorého sa trestné konanie vedie, a ktoré súčasne budú charakterizovať skutkový dej.

 

Predmetom trestného stíhania totiž nie je pomenovanie trestného činu s jeho zákonným označením, ale konkrétny skutok páchateľa významný z hľadiska trestného práva  hmotného,  teda  taký  skutok,  ktorý  vykazuje  znaky  skutkovej  podstaty konkrétneho trestného činu alebo trestných činov v prípade ich jednočinného súbehu. Konkrétny skutok treba odlišovať od znakov skutkovej podstaty určitého trestného činu, ktoré samy osebe nie sú skutkom. Vzhľadom na základnú zásadu trestného konania, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku), konkrétny skutok, pre ktorý sa má viesť trestné stíhanie, musí byť v súlade s ustanovením § 199 ods. 3 a § 206 ods. 3 Trestného poriadku popísaný tak, aby zodpovedal príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ tomu tak nie je, trestnému stíhaniu chýba jeho predmet a teda niet skutku, o ktorom by bolo možné konať a rozhodovať

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.05.2005 sp. zn.  1 Tzo V 1/2005).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že opis skutku, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, nezodpovedá príslušným  znakom skutkovej podstaty tohto  trestného činu, keďže skutok neobsahuje opis pojmových znakov zločineckej skupiny.

 

Skutok,  ako  je  opísaný  v bode    1/  skutkovej  vety,  je  neudržateľný  nielen z procesnoprávneho   hľadiska,   ale   aj   z hľadiska   hmotnoprávneho,   nakoľko nezodpovedá právnej kvalifikácii ako zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, keďže neobsahuje také konkrétne zavinené  konanie  obvinených  A.A.  a  A.B.,  ktorým  mali  naplniť  zákonné  znaky uvedeného stíhaného trestného činu. Obvinenie tak bolo vznesené pre skutok, ktorý nie je žiadnym trestným činom, nakoľko v ňom absentujú   zákonné znaky stíhaného trestného činu definované v Trestnom zákone,  čím došlo k porušeniu zásady stíhania len zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku).

Uvedený nedostatok nie je možné napraviť ani v ďalšom konaní, napríklad upravením skutkovej vety v obžalobe (v prípade jej podania), nakoľko pre neurčitosť, zmätočnosť a nezrozumiteľnosť skutku uvedeného v bode 1/ skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia by takouto úpravou skutku za účelom dosiahnutia jeho určitosti, zrozumiteľnosti a obsiahnutia všetkých zákonných znakov stíhaného trestného činu, došlo k porušeniu zásady totožnosti skutku.

I keď   judikačná   prax   súdov   totožnosť   skutku   vymedzuje   pomerne široko: „Podstata skutku nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta, času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia. Z toho potom vyplýva, že totožnosť skutku nenarušujú zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré individualizujú skutok, okrem iného i čo do miesta a   času  spáchania,   spôsobu   vykonania   a   pohnútky   činu,   ako  aj   formy zavinenia“   (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo/86/2017), zmenu, ktorou by sa do skutku až následne v ďalšom priebehu trestného stíhania doplnili  zákonné  pojmové  znaky  stíhaného  trestného  činu,  v žiadnom  prípade nemožno považovať za zmenu, ktorá skutok iba individualizuje a nenarušuje jeho totožnosť.

 

Vágnosť  znenia  skutkovej  vety  v  bode     1/  skonštatoval  aj  Najvyšší  súd Slovenskej republiky v uznesení z 13.05.2022 sp. zn. 5Tostš 11/2022, keď uviedol: “Tu však treba poznamenať, že znenie skutkovej vety pod bodom 1 vyznieva dosť vágne v časti, kde sa uvádza, že obv. doc. A.A. ako predseda vlády a obv. JUDr. A.B. ako minister vnútra „zosnovali zločineckú skupinu tým spôsobom, že na vysoké štátne funkcie, z pozície politickej moci, vopred pripraveným a naplánovaným spôsobom dosadili   ako verejných funkcionárov nimi vybrané a im lojálne osoby..., a to PaedDr. A.C. do pozície prezidenta Policajného zboru SR, JUDr. A.E. do pozície riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy..., po čom títo následne do nimi podriadených pozícií dosadzovali ďalšie im lojálne osoby vopred odsúhlasené obvineným A.A., obvineným A.B....“ Je totiž bežné, že takto postupuje každý minister vymenovaný do funkcie po tom, čo novú vládu zostavuje bývalá opozícia, pričom práve na ministerstve vnútra je bežná ( v rámci SR) taká prax, že nový minister, ľudovo povedané, nechá vymeniť od prezidenta PZ všetkých funkcionárov až po vedúceho poschodia na OO PZ.“:

Pre  kvalifikáciu  určitého  skutku  ako  trestného  činu  sa  vyžaduje,  aby  boli súčasne naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty toho-ktorého trestného činu, teda subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka a pri prečinoch aj materiálny  znak,  ktorým  je  vyjadrený  stupeň  závažnosti  činu.  Pri  absencii ktoréhokoľvek zákonného znaku nemôže ísť o trestný čin.

 

V prípade  skutku  uvedeného  v bode   1/  skutkovej  vety,  okrem    vyššie konštatovanej  absencie  uvedenia  času  a miesta  spáchania  skutku,  absentuje  aj vyjadrenie obligatórnych zákonných znakov stíhaného trestného činu a zákonných definičných znakov zločineckej skupiny.

Ako      bolo   uvedené   vyššie,   trestného   činu   založenia,   zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona sa dopustí, kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje.  Ústredným  pojmom  skutkovej  podstaty  uvedeného  trestného  činu  je „zločinecká skupina“.

Trestný zákon definuje pojem skupina osôb a organizácia v § 129, v odseku 2 konkrétne organizovanú skupinu a v odseku 4 zločineckú skupinu. Z ich zákonného vymedzenia vyplýva, že u oboch skupín ide o skupinu najmenej troch osôb, ktoré pre uľahčenie    spáchania    trestnej   činnosti    konajú    s    určitou    plánovitosťou, koordinovanosťou, a teda deľbou úloh v ich rámci.

Nad  tento  spoločný  rámec  Trestný  zákon,  oproti  organizovanej  skupine, zločineckú skupinu definuje aj ako skupinu existujúcu počas určitého obdobia s cieľom spáchať jeden, alebo viac zločinov, alebo trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona, trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho   oddielu   Trestného   zákona,   a   ktorá   je   charakteristická   svojou štruktúrovanosťou (R 51/2013).

 

V prípade zločineckej skupiny ide podľa platných hmotnoprávnych predpisov o najvyššiu a najsofistikovanejšiu mieru spolupráce medzi páchateľmi, ktorá sa naviac musí vyznačovať ďalšími znakmi uvedenými v zákone.

Súčasná  legálna  definícia  zločineckej  skupiny  podľa  platného  Trestného zákona  bola  sformulovaná  podľa  vzoru  Dohovoru  OSN  proti  nadnárodnému

organizovanému zločinu (ďalej len „Dohovor OSN“), ktorý v článku 2 písm. a) definuje „organizovanú zločineckú skupinu“ ako štruktúrovanú skupinu troch alebo viacerých osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať  jeden  alebo  viacej  závažných  trestných  činov  alebo  trestných  činov ustanovených podľa tohto dohovoru na účely získania finančnej alebo inej materiálnej výhody priamo alebo nepriamo. V článku 2 písm. c) Dohovoru OSN je definovaná „štruktúrovaná   skupina“   ako   skupina,  ktorá   nebola   náhodne   vytvorená   na bezprostredné spáchanie trestného činu, a v ktorej nemusia byť formálne rozdelené úlohy jej členov, nevyžaduje sa trvanie členstva v nej alebo rozvinutá štruktúra.

 

V súvislosti s predmetným Dohovorom OSN, ktorý bol prijatý v New Yorku 15.11.2000, v mene Slovenskej republiky podpísaný 14.12.2000 v Palerme, s ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas uznesením č. 582 z 28.10.2003, prezident  Slovenskej  republiky  ho  ratifikoval 20.11.2003,  a  ktorý  pre  Slovenskú republiku nadobudol platnosť 02.01.2004 (publikovaný ako oznámenie č. 621/2003 Z. z.), je potrebné poukázať na skutočnosť, že na rozdiel od uvedeného Dohovoru OSN, ktorý pozná iba pojem „organizovaná zločinecká skupina“ (obdobne napríklad aj právna úprava v Českej republike v ustanovení  § 129 Trestného zákoníka), platná právna úprava Slovenskej republiky pozná samostatne organizovanú skupinu a aj zločineckú skupinu.

 

V prípade Dohovoru OSN nejde o medzinárodnú zmluvu s tzv. nadzákonným charakterom podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý bez ďalšieho podmienenia  umožňuje  nadobudnúť  nadzákonný  charakter  iba  trom  kategóriám medzinárodných zmlúv, a to:

1.medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách,

2. medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon,

3.medzinárodné  zmluvy,  ktoré  priamo  zakladajú  práva  alebo  povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.

 

Dohovor  OSN  nepatrí  medzi  uvedené  kategórie  medzinárodných  zmlúv s tzv. nadzákonným charakterom, nakoľko nemá ľudskoprávny obsah, nie je priamo vykonateľnou medzinárodnou zmluvou  (self-executing) a priamo nezakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb  (Dohovor OSN obsahuje výhradne záväzky pre štát ako taký), ale patrí do kategórie medzinárodných zmlúv podliehajúcich úprave článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pri ktorých sa pred ich ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami,  s  medzinárodnými  zmluvami  vojenskej  povahy,  s  medzinárodnými zmluvami,  z  ktorých  vzniká  Slovenskej  republike  členstvo  v  medzinárodných organizáciách,  s  medzinárodnými  hospodárskymi  zmluvami  všeobecnej  povahy,

s  medzinárodnými  zmluvami,  na  ktorých  vykonanie  je  potrebný  zákon,  ako  aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5. Z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 582 z 28.10.2003      (ktoré bolo zabezpečené z webovej stránky Národnej rady Slovenskej republiky) vyplynulo, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s Dohovorom OSN súhlas, avšak bez pridelenia  doložky  prednosti,  ktorá  deklaruje,  aby  príslušné  vnútroštátne  orgány priamo   a prednostne   vnútroštátne   aplikovali   ustanovenia   takto   kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy.

 

Vzhľadom  na  uvedené  je  pri  definovaní  zločineckej  skupiny  potrebné prednostne vychádzať z vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v Trestnom zákone, ktorá v rámci trestnej súčinnosti rozlišuje organizovanú skupinu a zločineckú skupinu.

 

Aj preto neobstojí tvrdenie prokurátora prezentované v odôvodnení uznesenia o zamietnutí sťažnosti (obvinených A.A. a A.B.) v časti týkajúcej sa skutku v bode 1/ v súvislosti  s  naplnením  zákonných  znakov  zločinu  založenia,  zosnovania  a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pri ktorom vychádzal najmä z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.04.2014 sp. zn. 5To 9/2013.

 

V prípade zločineckej skupiny ide podľa platných hmotnoprávnych predpisov o najvyššiu a najsofistikovanejšiu mieru spolupráce medzi páchateľmi, ktorá sa navyše musí vyznačovať ďalšími znakmi uvedenými v zákone.

Zločinecká skupina ako najvyššia forma trestnej súčinnosti je podľa v súčasnosti platnej legálnej definície charakterizovaná nasledujúcimi znakmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne:

-     skupina najmenej troch osôb,

-     skupina je štruktúrovaná,

-     existencia počas určitého časového obdobia,

-   koordinované konanie s cieľom spáchania jedného alebo viacerých zločinov, trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona alebo niektorého z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti Trestného zákona,

-   páchanie  trestných  činov  s  cieľom  priameho  alebo  nepriameho  získania finančnej alebo inej výhody.

 

Práve  znak  štruktúrovanosti  zločineckej  skupiny  a  formy  jej  riadenia v podstatnej miere zvyšujú nebezpečenstvo jej konania (pravdepodobnosť úspešného dosiahnutia cieľa) a zároveň majú podstatný vplyv na jej relatívnu stabilitu v čase, čo


predstavuje ďalší zo znakov zákonného vymedzenia zločineckej skupiny na rozdiel od organizovanej skupiny.

Ide totiž o to, že práve štruktúra tejto skupiny (inak aj organizačná štruktúra) ako usporiadanie jej častí do celku tvorí kostru, ktorá spolu so sofistikovaným riadením umožňuje veľmi efektívne dosahovať cieľ. Pritom na rozdiel od organizovanej skupiny zločinecká skupina je organizačne členitejšia, hlavne vertikálne a ďaleko formálnejšia v zmysle vzťahov nadriadenosti a podriadenosti jej zložiek bez ohľadu na existenciu nejakých písomných noriem, ako je tomu u organizácií pôsobiacich v rámci zákona.

Uvedená štruktúra teda spolu so sofistikovaným riadením, medzi ktoré patrí dôsledné plánovanie činnosti (na rozdiel od organizovanej skupiny hlavne dlhodobé a strategické), operatívne riadenie zložiek štruktúry pre dosiahnutie už konkrétnych cieľov (na rozdiel od organizovanej skupiny), kontrola zložiek skupiny a spätná väzba na vyvodenie dôsledkov a opatrení pre jej ďalšiu činnosť do budúcna  (plánovanie a zvyšovanie jej úspešnosti) sú tie zásadné rozdiely, ktoré túto  skupinu odlišujú z hľadiska formy a obsahu od riadenia organizovanej skupiny, teda nižšej formy organizovaného zločinu.

Dá sa teda zhrnúť, že zločinecká skupina je stabilná skupina najmenej troch osôb, ktorej cieľom je páchať trestnú činnosť vo forme zločinov a vymedzených trestných činov, charakteristická predovšetkým (na rozdiel od organizovanej skupiny) vertikálnou   organizačnou   štruktúrou   s   formálnymi   znakmi   nadriadenosti a podriadenosti v jej rámci (resp. i jej časti) a so sofistikovaným riadením (R 51/2013).

K obdobným záverom výkladu pojmu zločineckej skupiny dospela judikačná prax súdov aj v ďalších rozhodnutiach, napríklad:

 

Uznesenie Najvyššieho súdu   Slovenskej republiky z 22.03.2007 sp. zn. 3Ndtš 1/2007, v ktorom sa uvádza: “(...) zločinecká skupina (na rozdiel od organizovanej skupiny)   je  vyššou   formou   organizovanej   skupiny   páchateľov,   ktorá   je charakterizovaná tým, že je štruktúrovanou skupinou najmenej troch osôb. Takáto štruktúrovaná skupina je skupina, ktorá nebola vytvorená náhodne na bezprostredné spáchanie konkrétneho trestného činu, a v ktorej spravidla nie sú formálne rozdelené úlohy jednotlivých členov. Organizačná štruktúra zločineckej skupiny sa spravidla skladá z vedenia organizácie, zo stredného článku a výkonnej zložky. Pre takúto skupinu sú charakteristické hierarchické väzby a pevné organizačné vzťahy medzi vedením a výkonnými zložkami skupiny. Vyznačuje sa vysokou deľbou práce, ale celková  štruktúra  organizácie  je  pre  členov  neprehľadná,  čo    konšpiratívny význam.“.

Uznesenie Najvyššieho súdu  Slovenskej republiky zo 06.12.2012 sp. zn. 5 Ndt 18/2012,  v ktorom  sa  uvádza: “Na  rozdiel  od  organizovanej  skupiny,  ktorú charakterizuje určité rozdelenie úloh medzi jej členmi, pre zločineckú skupinu nestačí iba toto rozdelenie, ale sa vyžaduje aj určitá vnútorná organizačná štruktúra. Pre túto vnútornú organizačnú štruktúru sú charakteristické stabilne usporiadané vzťahy medzi jednotlivými zložkami, ktoré uvedenú skupinu tvoria. Vzájomné vzťahy sú vymedzené najmä z toho hľadiska, ktorá zložka je nadriadená a predstavuje riadiace centrum, ktorá zložka je podriadená a predstavuje stredný článok zaisťujúci konanie ďalšieho

výkonného článku. Zločineckú skupinu taktiež charakterizuje relatívna stálosť a prísne dodržiavanie pravidiel, podľa ktorých jednotlivé zložky medzi sebou kooperujú. Práve táto organizačná štruktúra spolu so sofistikovaným riadením majú za následok, že
zločinecká skupina môže efektívnejšie dosahovať svoj cieľ. V posudzovanej veci práve preto,  že  chýba  vnútorná organizačná  štruktúra,  nemožno  hovoriť  o  zločineckej skupine(...)“.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.01.2016 sp. zn. 2 Ndt 27/2015,  v ktorom  sa  uvádza: „(...)  zásadným  rozdielom  medzi  organizovanou a zločineckou skupinou, ako vyplýva už zo samotného názvu a čiastočne i z ich definícií, ktoré sa však v mnohom prekrývajú (deľba úloh, plánovitosť, koordinovanosť s cieľom páchať trestnú činnosť), je (interpretačne) okolnosť, že organizovaná skupina vzniká spontánne, v snahe uľahčiť a zjednodušiť páchanie trestnej činnosti, ktorej by sa   mohol   dopustiť   i   jeden   páchateľ   alebo   dvaja   spolupáchatelia,   lenže komplikovanejšie než skupina páchateľov, ktorí si medzi sebou delia úlohy a konajú koordinovane. Nie je však organizovaná skupina na rozdiel od zločineckej skupiny dopredu  a  zámerne    pri  svojom  vzniku  vybudovaná  profesionálne  za  účelom páchania  najzávažnejšej  trestnej  činnosti,  keď  takto  je  zločinecká  skupina  i štruktúrovaná a riadená, vrátane imanentného atribútu takého riadenia  - vzťahov nadriadenosti   a   podriadenosti,   ktorých   nerešpektovanie   je  sankcionovateľné prostriedkami skupiny v rámci jej vnútornej štruktúry.“.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.04.2015 sp. zn. 6 Tost 3/2015, v ktorom sa uvádza: „ Pre naplnenie znakov zločineckej skupiny sa vyžaduje už určitá štruktúrovanosť v rámci zoskupenia jednotlivých osôb. Vyžaduje sa určitá koordinovanosť  medzi  jednotlivými  členmi.  Existujú  v  nej  vzťahy  nadriadenosti  a podriadenosti. Spoločným cieľom členov zločineckej skupiny je získanie finančnej alebo  inej  výhody.  Z  časového  hľadiska  ide  o  dlhšie  trvajúce  zoskupenie  so strategickým  a  operatívnym  riadením  so  zameraním  na  dosiahnutie  konkrétnych cieľov. Z hľadiska početnosti páchania trestných činov, znak zločineckej skupiny je
naplnený aj vtedy, ak je spáchaný aj jeden trestný čin. Dôležitý je zámer zločineckej skupiny spočívajúci v tom, že trestná činnosť sa pácha sústavne.“

 

Štruktúrovanosťou skupiny je tak potrebné rozumieť vnútorné usporiadanie skupiny  vyplývajúce  zo  vzťahov  medzi  jej  jednotlivými  členmi,  teda  hierarchické rozdelenie jej členov z hľadiska postavenia a vplyvu v skupine. Organizačná štruktúra skupiny predstavuje mechanizmus, ktorý slúži na koordináciu a riadenie aktivít jej členov. Jej zmyslom je rozdelenie úloh medzi členov a koordinácia aktivít tak, aby boli zamerané na dosahovanie jej cieľov. O štruktúrovanú skupinu pôjde, ak vo vnútri skupiny existujú minimálne v neformálnej rovine vzťahy nadriadenosti a podriadenosti, ktoré sú členmi skupiny aspoň konkludentne rešpektované a viac-menej dodržiavané.
Vzťahy nadriadenosti a podriadenosti v skupine nemusia mať a zvyčajne ani nemajú trvalý  charakter,  podliehajú  vývoju (najmä  u nižšie  postavených  osôb),  kedy  sa napríklad z rovnako postaveného člena môže stať nadriadený ostatným členom.

 

Štruktúrovanou skupinou treba chápať ľudí vyberaných, pripravovaných, vopred určených na určité poslanie a postavenie, vedomých si svojho postavenia na určitom stupni   a úloh   v skupine (uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky

z 11.01.2016 sp. zn. 2 Ndt 27/2015).

 

Pre  organizačnú  štruktúru  zločineckej  skupiny  býva  typická  vertikálna organizačná  členitosť  založená  na  hierarchickom  odstupňovaní  jej  členov.  Býva založená minimálne na dvoch, častejšie na troch stupňoch riadenia a stupni výkonu. Spravidla sa skladá z vedenia organizácie, zo stredného článku a výkonných článkov. Štruktúra zločineckej skupiny je hierarchicky členená a vykazuje organizačné vzťahy medzi centrom a výkonnými článkami skupiny. Štruktúru zločineckej skupiny tvorí spravidla  najvyššie  centrum (šéf  alebo  riadiace  centrum),  ktoré  určuje  pravidlá organizácie hierarchie jednotlivých stupňov, spôsob komunikácie, výber ľudí, využitie ziskov a koordinuje styky. Stredný stupeň je tvorený vedúcimi jednotlivých skupín so svojím ochranným a finančným personálom, výkonná zložka, ktorá zaisťuje konkrétne špecializované činnosti.

Štruktúrovanosť ako usporiadanie skupiny, kde má každý člen skupiny svoje miesto,   v sebe   zahŕňa   aj   istú   mieru   deľby   určených   úloh,   plánovitosti a koordinovanosti.

 

Koordinované konanie, ktoré je ďalším definičným znakom zločineckej skupiny, predstavuje určitý vzájomne zladený, zharmonizovaný postup osôb zúčastnených na činnosti zločineckej skupiny, a to nielen pri páchaní trestnej činnosti, prípadne pri jej následnom maskovaní, resp. jej príprave, ale aj pri fungovaní samotnej zločineckej skupiny. Koordinácia môže byť výsledkom vzájomnej dohody členov alebo aj príkazu nadriadeného  člena.  Legálna  definícia  zločineckej  skupiny  nevyžaduje  formálne rozdelenie (deľbu) úloh alebo funkcií, avšak vzhľadom na potrebu koordinovaného konania bude zväčša s koordináciou konania spojená aj deľba úloh medzi osoby podieľajúce sa na činnosti zločineckej skupiny, v rámci ktorej majú členovia aspoň vo všeobecných črtách určené, akú úlohu majú zohrať pri páchaní trestnej činnosti, či už pri jej príprave, samotnej realizácii, prípadne i po spáchaní trestného činu. V rámci plánovitosti  by  páchatelia  ako  členovia  zločineckej  skupiny  mali  konať  s  aspoň rámcovou predstavou o činnostiach, ktoré vykonali, vykonávajú alebo vykonajú ostatní členovia skupiny, resp. iné osoby podieľajúce sa na činnosti skupiny alebo na trestnom čine alebo trestných činoch skupinou páchaných.

Cieľom  koordinovaného  konania  zločineckej  skupiny  je  spáchanie  jedného alebo viacerých zločinov alebo trestných činov vymedzených  v § 129 ods. 4 Trestného zákona. Páchanie týchto trestných činov zločineckou skupinou, ako aj celá činnosť skupiny je zameraná na priame alebo nepriame získanie finančnej alebo inej výhody.

 

Ďalším zákonným znakom zločineckej skupiny je jej existencia počas určitého časového obdobia, avšak nemusí ísť o trvalé zoskupenie. Tento časový znak je potrebné vykladať v závislosti od cieľov zločineckej skupiny a povahy ňou páchanej trestnej činnosti. Aj rozhodovacia prax súdov sa priklonila skôr k flexibilnému výkladu tohto znaku zločineckej skupiny, keď napríklad Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 18.04.2018 sp. zn. 4 To 4/2018 skonštatoval, že zločinecká skupina je najvyššou formou organizovaného zločinu, existuje počas určitého časového obdobia, nevznikla ad hoc (spontánne, len s cieľom uľahčenia si páchania trestnej činnosti, na

rozdiel  od  organizovanej  skupiny),    určitú  organizačnú  štruktúru  s rozdelením funkcií a deľbou činností, je charakterizovaná vzťahmi nadriadenosti a podriadenosti, je relatívne stabilná s dodržiavaním vlastných pravidiel a jej organizačná štruktúra je dôsledne utajovaná.

Objektívna stránka zločinu   založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny     podľa §  296  Trestného  zákona  spočíva  v založení  alebo  zosnovaní zločineckej skupiny, pričom trestné je už aj samotné členstvo, činnosť pre zločineckú skupinu alebo podpora v takejto skupine, pričom na naplnenie skutkovej podstaty uvedeného trestného činu   stačí jedno z uvedených konaní.

Za  zakladateľa  zločineckej skupiny  treba  považovať  subjekt,  ktorý vykonal činnosť (úkony) smerujúcu k vzniku (založeniu) zločineckej skupiny a k jej ďalšiemu trvaniu a má v zoskupení postavenie „spiritus rector“ (riadiaceho vodcu).

Za zosnovateľa zločineckej skupiny treba považovať subjekt, ktorý vymyslel takúto skupinu a vyvíjal činnosť spočívajúcu v iniciovaní dohody o založení zločineckej skupiny, vo vytvorení plánu činnosti, vyhľadaní osôb, rozdelení ich úloh, systému odmeňovania  a  sankcií,  určení  hierarchie  a  štruktúry  vzťahov  podriadenosti a nadriadenosti (uznesenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 22.12.2011 sp. zn. 2T/17/2011-6256 vo veci obvineného B.B.a spol.).

Zakladateľ  alebo zosnovateľ  zločineckej  skupiny  je  spravidla  aj  členom zoskupenia.

Za člena zločineckej skupiny treba považovať subjekt, ktorý má v hierarchii zoskupenia určité postavenie a vykonáva činnosť (úkony), ktorou prispieva k ďalšiemu trvaniu zoskupenia, dosiahnutiu konkrétneho cieľa zoskupenia a k naplneniu účelu jeho vzniku. K začleneniu sa do štruktúry môže prísť aj počas existencie a fungovania
skupiny.

I keď  formálne  prijatie  za  člena  skupiny  v zmysle  platnej  judikatúry  nie  je potrebné, každý člen takejto skupiny sa musí minimálne cítiť ako člen pevného a dobre organizovaného zoskupenia, pričom pre vznik členstva sa nevyžaduje formálne prijatie (uznesenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 17.12.2009  sp. zn. BB-3 T 27/09).

Z hľadiska závažnosti subjektívneho vzťahu zakladateľa, zosnovateľa alebo člena  k zločineckej  skupine  je  treba  uviesť,  že  najvyššiu  závažnosť  vo  vzťahu k zoskupeniu a trestnému činu má zakladateľ zločineckej skupiny, nižšiu závažnosť má zosnovateľ zločineckej skupiny a najnižšiu závažnosť vo vzťahu k zoskupeniu a trestnému činu má člen zločineckej skupiny.


 

 

 

Tieto   formy  objektívnej  stránky  trestného   činu  založenia,  zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona sú vo vzájomnom pomere subsidiarity a konzumpcie.

Činnosť  pre zločineckú  skupinu  alebo jej  podporovanie  je  tiež  zákonným znakom objektívnej stránky trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, teda vyjadruje modus operandi tohto trestného činu. Zároveň vyjadruje objektívny vzťah osoby vykonávajúcej činnosť v prospech  zločineckej  skupiny  alebo podporujúcej  jej  vznik  a trvanie,  k tejto kvalifikovanej forme trestnej súčinnosti. Vzhľadom na to, že tieto zákonné znaky objektívnej stránky trestného činu majú objektívny charakter, sú aj legálne definované v zákone (§ 129 ods. 6, ods. 7 Trestného zákona).

Trestnoprávnou podstatou „činnosti pre zločineckú skupinu“ a „podporovania zločineckej skupiny“ je iné súčinnostné konanie páchateľa pre skupinu, popísané v § 129 ods. 6 a ods. 7 Trestného zákona, než páchanie trestnej činnosti členom alebo spoločne s členom zločineckej skupiny. Definičné rozlíšenie však vždy neplatí pre členstvo  v  zločineckej  skupine  a  činnosť  pre  zločineckú  skupinu,  keď  „členstvo“ v zločineckej skupine (§ 296 Trestného zákona) je synonymom pre „úmyselnú účasť“ v takej skupine, teda činnosti pre zločineckú skupinu (§ 129 ods. 6 písm. a) Trestného zákona),  čo  znamená  kvalifikačnú  duplicitu.  V  naposledy  uvedenom  prípade  je potrebné kvalifikovať len znak členstva, nie kumulatívne aj znak činnosti pre zločineckú skupinu, rovnako však aj v prípade, keď je páchateľ členom skupiny a je pre ňu činný aj inak než členstvom, alebo ju popri členstve aj podporuje (ide o konzumáciu nižšej formy vyššou formou spáchania zločinu podľa § 296 Trestného zákona). Páchateľ však môže byť pre zločineckú skupinu činný inak než členstvom v skupine a nemusí byť zároveň jej členom, rovnako môže skupinu podporovať ako nečlen (R 29/2018).

Aby  určité  konanie  mohlo  byť  kvalifikované  ako  trestný  čin  založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, musí v sebe implikovať všetky zákonom vyžadované znaky, vrátane definičných znakov
zločineckej  skupiny,  ktoré  musia  nájsť  svoj  odraz  vo  vyjadrení  skutkovej  vety rozhodnutia.

Pokiaľ sa obvineným A.A. a A.B. v skutku v bode  1/ kladie za vinu, že mali zosnovať zločineckú skupinu a následne byť jej členmi, je neprípustné nahrádzať opis skutkových  okolností  preukazujúcich  naplnenie  pojmových  znakov  stíhaného trestného činu odkazom na inú, aj keď súvisiacu trestnú vec (odkaz na kauzu Očistec). Skutok musí mať výpovednú hodnotu sám o sebe. Nie je prípustné, aby čo do svojich parametrov alebo znakov odkazoval na iný skutok alebo na odôvodnenie.

Skutok, pre ktorý bolo obvineným A.A. a A.B. v bode 1/ vznesené obvinenie, musí vyjadrovať všetky skutkové okolnosti významné z hľadiska právnej kvalifikácie. Je  nevyhnutné,  aby  skutková  veta  obsahovala  všetky znaky  základnej  ako  aj kvalifikovanej skutkovej podstaty, ak bol skutok právne kvalifikovaný aj podľa nej. Popis skutku musí byť  uvedený tak, aby jednotlivé  časti zodpovedali príslušným znakom  skutkovej  podstaty  trestného  činu     (Nález  Ústavného  súdu  Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 509/2015).

V znení  inkriminovaného  skutku  úplne  absentuje  popis  konania,  ktoré  by zodpovedalo „zosnovaniu“ skupiny, ktoré je obvineným A.A. a A.B. kladené za vinu, spôsobu fungovania a organizačnej štruktúry zločineckej skupiny. Nehovoriac o tom, že nie je zrejmé, kedy, kým a akým spôsobom zločinecká skupina vznikla, resp. bola následne založená, nakoľko obvineným A.A. a A.B. je v bode 1/ okrem zosnovania zločineckej skupiny   kladené za vinu aj členstvo v zločineckej skupine, ku ktorému logicky môže dôjsť až po založení (reálnom vytvorení) zločineckej skupiny.

Zo skutkovej vety v bode  1/ nie je zrejmé, v čom konkrétne boli naplnené definičné znaky zločineckej skupiny, najmä že:

- išlo o štruktúrovanú skupinu;

-  skupina  existovala  počas  určitého  časového  obdobia  na  určitom  mieste v rámci  Slovenskej  republiky,  nakoľko  jej  existencia  z časového  a priestorového hľadiska vôbec nie je vymedzená;

- existovala s cieľom spáchať jeden alebo viacero zločinov, alebo niektorý z trestných činov uvedených v § 129 ods. 4 Trestného zákona.

 

Obvinenému A.A. sa kladie za vinu, že ako predseda vlády spolu s obvineným A.B. ako ministrom vnútra mali „(...)zosnovať zločineckú skupinu spolu s Ing. A.D., za súčinnosti  s PaedDr.  A.C. (už  trestne  stíhanými  v inej  trestnej  veci)  a spol.  týmspôsobom,  že  na  vysoké  štátne  funkcie  mali  z pozície  politickej  moci  vopred pripraveným, dohodnutým a naplánovaným spôsobom dosadzovať  nimi vybrané a im lojálne osoby a to, PaedDr. A.C. do pozície prezidenta Policajného zboru SR, JUDr. A.E. do pozície riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy, Ing. A.K. do pozície riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA P PZ a iných ako aj Ing. A.G. do pozície prezidenta Finančnej správy, ktorého mal do tejto funkcie dosadiť obvinený JUDr. A.B.  prostredníctvom v tom čase ministra financií A.F., po čom títo následne do nimi podriadených pozícií dosadzovali ďalšie im lojálne osoby vopred odsúhlasené obvineným doc. JUDr. A.A., CSc., obvineným JUDr. A.B. ako aj Ing. A.D.(...)“.

Takto  uvedené  konanie  v sebe  neimplikuje  skutočnosti,  ktoré  by  svojou povahou definične napĺňali a zodpovedali „zosnovaniu“ zločineckej skupiny, teda že by   obvinení A.A. a A.B. spoločne s A.D. a za súčinnosti s A.C. „a spol.“ v nejakom období  a na  nejakom  mieste  iniciovali  dohodu  o založení  zločineckej  skupiny, naplánovali jej budúce úlohy, ich rozdelenie a s tým súvisiace určenie hierarchie a štruktúry skupiny. Zároveň   nie je zrejmé, čo sa myslí vyjadrením „a spol.“, či je tým vyjadrená skutočnosť, že na zosnovaní zločineckej skupiny sa mali podieľať ešte ďalšie osoby, a ak áno, konkrétne ktoré.


 

 

V tejto  súvislosti  je  potrebné  poznamenať,  že  v prípade  trestného  činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny ide o ohrozovací trestný čin, pričom nebezpečenstvo je abstraktné a z časového hľadiska je vzdialené (nehrozí bezprostredne), čo je vyjadrené aj tým, že už samotné vymyslenie, iniciovanie a dohoda  o založení  zločineckej  skupiny (pri  ktorej  je  hroziace  nebezpečenstvo abstraktné) je povýšená na dokonaný trestný čin. Pokiaľ má byť určité konania právne posudzované ako zosnovanie zločineckej skupiny, musí v opise skutku implikovať všetky definičné znaky, ktoré umožnia určité konanie takto právne posúdiť.

 

V kontexte uvedeného sa žiada uviesť, že v demokratickej spoločnosti pôsobia v politike  politické  subjekty  presvedčovaním  a vyjednávaním,  výsledkom  čoho  politické rozhodnutia. Vo všeobecnom význame je politikou aj každá dlhodobá cielená a premyslená  činnosť  rôzneho  charakteru  zameraná  na  spoločnosť  a ostatných jednotlivcov.    Medzi subjekty, ktoré sa zúčastňujú politického života  (tzv. politické subjekty), patria  jednotlivci (občania) alebo  organizácie  (politické  strany  a hnutia, mimovládne  organizácie  a iné  záujmové  skupiny),  z ktorých  najvýznamnejším subjektom je politická strana. Prvoradým cieľom politickej činnosti každej politickej strany (ale  aj  ostatných  politických  subjektov)  je  získanie  podielu  na  moci a rozhodovaní o politike (správe vecí verejných) celého spoločenstva alebo získanie vplyvu na rozhodovanie ostatných (ovplyvňovanie verejnej mienky, nátlakové akcie na štátne inštitúcie, petície a pod.).   O tento podiel na štátnej moci,   aby mohli realizovať svoje  politické  ciele,  sa  politické  strany  usilujú  pomocou  úspechu  vo  voľbách. V podmienkach pluralitného politického systému je zaužívaná zvyklosť, že jednotlivých členov  vlády  navrhuje  spravidla  predstaviteľ  politickej  strany,  ktorá  zvíťazila v parlamentných voľbách.

Obsadzovanie mnohých verejných funkcií politickým spôsobom je teda bežnou a akceptovanou vecou, pretože ak politik za niečo nesie politickú zodpovednosť, musí mať možnosť to ovplyvniť, a to najmä tým, že do verejných funkcií dosadí   lojálnych ľudí.  V  pluralitných  demokratických  systémoch  sa  politické  strany  stali  dôležitým prvkom. Prostredníctvom uchopenia volených inštitúcií uskutočňujú smerovanie chodu spoločnosti na určité obdobie. Politická strana vyberá a nominuje svojich kandidátov do funkcií, čím určuje    politické vedenie štátneho celku na určité obdobie a jeho prostredníctvom  zároveň  presadzuje  vlastné  názory  a  predstavy  o  budúcom smerovaní a fungovaní štátu. Proces dosadzovania kandidátov do úradov prebieha na základe dohôd medzi predstaviteľmi strany. Je realizovaný straníckou elitou. Inou možnosťou je nominácia miestnymi orgánmi strany. Popritom existuje aj nominácia závislá na lokálnom straníckom orgáne a v autoritatívnych stranách určuje kandidáta centrálny orgán.

Okrem uvedeného, v súvislosti s jednotlivými nomináciami je potrebné dodať nasledovné:


 

 

 

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení účinnom do 31.12.2012 Policajný zbor je podriadený ministrovi. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia   prezident Policajného zboru je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi. Prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva minister.

Z uvedeného vyplýva, že vymenovaním A.C. do funkcie prezidenta Policajného zboru vtedajší minister vnútra Slovenskej republiky A.B. realizoval zákonom mu dané oprávnenie. Zo žiadnych dôkazov zabezpečených do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia  o vznesení  obvinenia (teda  do  času  rozhodovania  o sťažnostiach obvinených)  nevyplynulo,  že  by  v súvislosti  s jeho  vymenovaním  došlo  k nejakej predchádzajúcej  dohode  medzi  A.A.,  A.B.  a A.D.  o  nominovaní  A.C.  na  funkciu prezidenta   Policajného zboru, respektíve, že by sa na nominovanie do tejto funkcie ponúkol samotný A.C. s vedomím svojho poslania a postavenia v  zločineckej skupine.

V súvislosti  s osobou  Ing.  A.K.  sa  v skutku  v bode  1/  uvádza,  že  mal  byť dosadený do funkcie riaditeľa národnej jednotky finančnej polície národnej kriminálnej agentúry  Prezídia  Policajného  zboru,  ktorú  zastával  v období  od  01.02.2014  do

31.08.2019.   V ďalšej časti skutku sa ale zároveň konštatuje súčinnosť Ing.   A.K. vo vzťahu k zločineckej skupine už v jeho pozícii riaditeľa expozitúry Stred národnej protikorupčnej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, ktorú zastával v období od 01.12.2012 do 31.01.2014. Takéto konštatovanie v tejto časti skutkovej vety v bode 1/ je zmätočné, nakoľko nie je zrejmé, v súvislosti s ktorou jeho  nomináciou  je  spojené  obvinenie  obvineného,  ktorému  je  kladené  za  vinu zosnovanie zločineckej skupiny. Logicky by sa tak mal vplyv obvineného s nomináciou Ing.   A.K. spájať s jeho vymenovaním do funkcie riaditeľa expozitúry Stred národnej protikorupčnej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru.

Aj z uznesenia vyšetrovateľa PZ z 05.11.2020 sp. zn. PPZ-331/NKA-BA2-2020, ktorým bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie viacerým osobám v kauze  Očistec, okrem iných aj Ing. A.K., a na ktoré sa poukazuje aj v skutku v bode  1/,   vyplýva, že Ing. A.K. mal byť členom zločineckej skupiny v období od 01.12.2012 až do 31.08.2019.

 

O tejto   skutočnosti, že by mal byť členom zločineckej skupiny od 01.12.2012, sa Ing. A.K. vo svojej výpovedi v tejto trestnej veci nevyjadroval. Zároveň sa vymyká elementárnej logike hovoriť o zosnovaní zločineckej skupiny, v rámci ktorého mal byť Ing. A.K. nominovaný do funkcie riaditeľa národnej jednotky finančnej polície národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, keď už v tom čase mal byť členom zločineckej  skupiny „dosadeným“  do  funkcie  riaditeľa  expozitúry  Stred  národnej protikorupčnej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru.

V súvislosti s vymenovaním Ing.   A.K. do vyššie uvedených funkcií je potrebné dodať,  že  do  funkcie  riaditeľa  expozitúry  Stred  národnej  protikorupčnej  jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, ktorú zastával v období od

01.12.2012 do 31.01.2014, bol vymenovaný vtedajším riaditeľom národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (B.C.) po úspešnom absolvovaní prijímacieho konania na znovuprijatie  do Policajného zboru a do funkcie riaditeľa národnej jednotky finančnej  polície  národnej  kriminálnej  agentúry  Prezídia  Policajného  zboru,  ktorú zastával od 01.02.2014 do 31.08.2019, bol vymenovaný vtedajším riaditeľom národnej kriminálnej  agentúry  Prezídia  Policajného  zboru  B.D..  Z výpovede  Ing.  A.K. nevyplynulo, že by v súvislosti s ponukou funkcie riaditeľa národnej jednotky finančnej polície národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru zároveň nadobudol vedomie svojho poslania a postavenia v  zločineckej skupine, a to zrejme s poukazom na skutočnosť, že v tom čase už mal byť členom zločineckej skupiny (kauza Očistec).

Ku dňu nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o vznesení obvinenia nebol ani jeden  z uvedených  bývalých  riaditeľov  národnej  kriminálnej  agentúry  Prezídia Policajného zboru vypočutý k okolnostiam vymenovania Ing.  A.K. do ním zastávaných funkcií,  a to  najmä  s prihliadnutím  na  skutočnosť,  že  v  žiadnej  z početných predchádzajúcich výpovedí Ing.   A.K. v trestnej veci sp. zn. PPZ-331/NKA-BA2-2020, ktoré vyšetrovateľ PZ zabezpečil do preskúmavanej trestnej veci, tento neuviedol, že by sa na jeho nominovaní mali akýmkoľvek spôsobom podieľať obvinení A.A. a A.B., resp. že by jeho nominácia mala byť nimi odsúhlasená alebo akýmkoľvek spôsobom odobrená.

O týchto skutočnostiach sa vyjadril až vo svojej výpovedi z 13.01.2022, v ktorej uviedol: “(...)veci musí však ešte prejednať, či už s pánom A.B., s pánom A.A. (...)“. K uvedenému sa žiada dodať, že takéto konanie nenapĺňa zákonné znaky žiadnej zo skutkových podstát trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona a samé o sebe nie je protiprávnym a ani neobvyklým konaním. Navyše, v prípade Ing. A.K. išlo o osobu, ktorá  pôsobila v Policajnom zbore už aj v predchádzajúcom období.

 

Tiež nie je zrejmé, na základe akých dôkazov vyšetrovateľ PZ dospel k záveru, že by Ing. A.K. po jeho dosadení do riadiacej funkcie, následne do ním riadených pozícií nominoval ďalšie lojálne osoby, ktoré mali byť vopred odsúhlasené obvineným A.A., obvineným A.B. a A.D., ako sa uvádza v skutku v bode 1/, nakoľko Ing. A.K. v rámci výpovede tieto skutočnosti neuvádzal. Skutok je v tejto časti neurčitý, nejasný a nepreskúmateľný, nakoľko nie sú uvedené osoby, ktoré mali byť následne dosadené do pozícií riadených Ing. A.K., ani ich postavenie v rámci skupiny, resp. ich činnosť alebo podpora skupiny.

V súvislosti s dosadením JUDr. A.E. do pozície riaditeľa kriminálneho úradu finančnej správy, ktorú mal zastávať v období od  15.09.2014 do  02.06.2020,    je potrebné uviesť, že podľa § 5 ods. 4 v tom čase účinného   zákona   č. 333/2011 Z. z.
o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov kriminálny úrad finančnej správy riadi a jeho činnosť zabezpečuje riaditeľ kriminálneho  úradu  finančnej  správy.  Riaditeľa  vymenúva  a  odvoláva  prezident
(rozumej prezident finančného riaditeľstva). Podľa odseku 5 citovaného zákonného

ustanovenia vnútornú organizačnú štruktúru kriminálneho úradu finančnej správy na návrh riaditeľa určuje prezident.

Podľa výpovede JUDr. A.E. s ponukou pozície riaditeľa kriminálneho úradu finančnej správy mal byť oslovený v marci 2014 A.D.,   ktorý sa mal prezentovať ako osoba, ktorá dostala možnosť ovplyvňovať výber ľudí a tento vplyv mal podľa jeho vyjadrení pochádzať priamo od A.A. a A.B..

A.D. k veci vypočutý nebol a Ing. A.G., ktorý JUDr. A.E. do funkcie riaditeľa kriminálneho  úradu  finančnej  správy  vymenoval,  síce  v tomto  trestnom  konaní vypočutý bol, a to opakovane, ale k okolnostiam nominovania JUDr. A.E. do tejto funkcie sa vôbec nevyjadroval a na tieto okolnosti nebol dopytovaný ani zo strany vypočúvajúceho  vyšetrovateľa  PZ.  Na  skutočnosti,  ktoré  uvádzal  vo  výpovedi v procesnom postavení obvineného v inom trestnom konaní, prihliadnuť nemožno, nakoľko takáto výpoveď by   mohla tvoriť podklad iba pre prípadný postup podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku.

 

Ako v prípade Ing.   A.K., aj v súvislosti s v skutku konštatovaným následným nominovaním lojálnych osôb vopred odsúhlasených obvineným A.A., obvineným A.B. a A.D.,   na   pozície   v riadiacej   pôsobnosti   JUDr.   A.E.,   je   skutok   neurčitý, nepreskúmateľný a navyše nekorešponduje s výpoveďou JUDr. A.E., ktorý uviedol, že s ponúknutou  funkciou  riaditeľa  kriminálneho  úradu  finančnej  správy  súhlasil  s odstupom času, po jej predchádzajúcom opakovanom odmietnutí, a po tom,   ako ponechali  obsadzovanie  ním  riadených  pozícií  na  jeho  rozhodnutí,  s výnimkou nominovania   jedného   námestníka,   ktorého   v konečnom   dôsledku   spomedzi navrhnutých kandidátov vybral JUDr. A.E..

 

Pokiaľ ide o nomináciu Ing. A.G. do funkcie prezidenta finančného riaditeľstva, do tejto funkcie mal byť odporučený vtedajším ministrom vnútra Slovenskej republiky obvineným A.B., čo nie je trestné a z pozície člena vlády a člena víťaznej politickej
strany aj obvyklé, a to po tom, čo ho s požiadavkou, že by mal záujem o manažérsku pozíciu  v štátnej  správe,  oslovil  sám  Ing.  A.G.  prostredníctvom  svojej  bývalej manželky.   Rozhodnutie   o vymenovaní,   resp.   nevymenovaní   Ing.  A.G.   bolo v konečnom dôsledku na rozhodnutí vtedajšieho ministra financií Slovenskej republiky Ing. A.F., nakoľko ako vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 4 v tom čase účinného zákona č.   333/2011 Z.  z.  o orgánoch  štátnej správy v oblasti daní,  poplatkov a colníctva v znení  neskorších  predpisov štatutárnym  orgánom  finančného  riaditeľstva  je prezident. Prezidenta vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky. Prezident riadi finančnú správu a zodpovedá za činnosť finančnej správy ministrovi.

 

Z uvedeného  zákonného  ustanovenia  jasne  vyplýva,  že  minister  vnútra Slovenskej  republiky  nemal  žiadne  personálne  oprávnenia  vo  vzťahu  k finančnej správe, čo následne potvrdil aj Ing. A.F. vo svojej svedeckej výpovedi, v rámci ktorej potvrdil, že Ing. A.G. mu bol predstavený A.B. ako možný kandidát na prezidenta

finančnej správy, pričom po následnom zvažovaní sa rozhodol vymenovať ho, nakoľko túto  nomináciu,  vzhľadom  na  predchádzajúce  pôsobenie  Ing.  A.G.,    vnímal  ako nomináciu odbornú, nie politickú. Zároveň poprel, že by ho niekto oslovil s pokynom alebo  príkazom  na  jeho  vymenovanie,  ako  aj  to, že  by  mal  s A.B.  dohodu o obsadzovaní    funkcií    na    ministerstve    financií Slovenskej    republiky a jemu   podriadených inštitúciách.

 

Aj v prípade Ing. A.G. a konštatovaného následného nominovania lojálnych osôb vopred odsúhlasených obvineným A.A., obvineným A.B. a A.D., na pozície v jeho riadiacej pôsobnosti, je skutok neurčitý, nejasný a nepreskúmateľný, nakoľko sa v ňom neuvádzajú žiadne osoby, ktoré mali byť Ing. A.G. takýmto spôsobom dosadené do jemu podriadených pozícií. Ani v prípade jemu podriadeného JUDr. A.E., ktorého bol podľa zákona oprávnený vymenovať práve  Ing. A.G.,  takáto skutočnosť nenachádza odraz v skutku v bode  1/ a o žiadnych takto dosadených osobách sa Ing. A.G. vo svojej výpovedi nevyjadroval.

 

Zo  skutku,  ako  je  popísaný  v bode       1/,  nevyplýva,  že  sa  malo  jednať o štruktúrovanú skupinu, nakoľko ani pri najlepšej vôli nie je možné identifikovať jej organizačnú štruktúru so zadefinovaním osôb, ktoré mali tvoriť jej riadiacu zložku, stredný článok a výkonný článok, z ktorej by zároveň vyplývala aj istá miera deľby určených úloh a koordinované konanie jej členov.

V inkriminovanom skutku sú vymenovaní desiati funkcionári Policajného zboru a finančnej  správy  s uvedením  ich  služobného  zaradenia  a časového  obdobia, v ktorom zastávali jednotlivé funkcie, z ktorého ale nie je možné zistiť ich zaradenie v rámci zločineckej skupiny (riadiaca zložka, stredný článok alebo výkonný článok).

 

Aj v tejto časti skutok pôsobí zmätočne, keď sa v nej uvádza:  “(...) skupina dosahovala svoje ciele prostredníctvom svojej výkonnej zložky, na ktorú vykonával rozhodujúci vplyv A.D., teda prostredníctvom jej členov, prípadne osôb pre ňu činných vo funkciách v PZ a FS, minimálne(...)“, a teda nie je zrejmé, či osoby tam uvedené boli členmi zločineckej skupiny alebo boli pre ňu „len“ činné, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, osoba   môže byť pre zločineckú skupinu činná inak ako členstvom v zoskupení, teda nemusí byť zároveň členom zločineckej skupiny. Rovnako nie je vyjadrené, v akej organizačnej zložke skupiny mali následne pôsobiť obvinení A.A. a A.B. už ako jej členovia.

Tak vyšetrovateľ PZ ako aj prokurátor v odôvodnení svojich uznesení síce uvádzajú,  že  obvinení  A.A.  a  A.B.  mali  mať  v skupine  rozhodujúcu  právomoc  a postavenie vrcholových riadiacich členov zločineckej skupiny (napr. posledný odsek zdola na strane 39-40, strana 97 tretí odsek zdola uznesenia o vznesení obvinenia, strana 9 druhý odsek zdola uznesenia o zamietnutí sťažnosti), avšak tieto ich tvrdenia nemajú  svoj  odraz  v opise  skutku  v bode 1/.  Za  povšimnutie  stojí  vyjadrenie vyšetrovateľa   PZ   v odôvodnení   uznesenia   o vznesení   obvinenia   vo   vzťahu

k riadiacemu  postaveniu  obvinených  A.A.  a A.B.  v zločineckej  skupine,  v ktorom uviedol: “Je významné, že v rámci hierarchie tejto zločineckej skupiny zastávali v jej štruktúre, ako jej ďalší členovia, významnú úlohu pri jej samotnom zosnovaní, ba dokonca v prípade obvineného A.A. niektoré indície smerujú až k jeho nadriadenému postaveniu  vo  vzťahu  k všetkým  ostatným  členom  zločineckej  skupiny (...)“.  Je potrebné uviesť, že trestné stíhanie proti konkrétnej osobe možno viesť len na základe dôkazov, nie indícií.

 

V popise skutku sa zároveň konštatuje využívanie výkonnej zložky, ktorá mala pozostávať z príslušníkov národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru a finančnej správy, plnenie úloh  zadaných vyššie postavenými členmi v skupine nižšie postavenými členmi, ale všetko sú to iba neurčité všeobecné formulácie, miestami neprípustne sa  odvolávajúce na kauzu Očistec, bez uvedenia konkrétnych osôb takto pôsobiacich v rámci štruktúry skupiny.

Vzhľadom na absenciu vyjadrenia štruktúry zločineckej skupiny a usporiadania jej  jednotlivých  častí (štruktúr)  do  celku,  s formálnymi  znakmi  nadriadenosti a podriadenosti,   s ktorou sa spájajú, a od ktorej sa odvíjajú aj ďalšie definičné znaky zločineckej  skupiny,  nadväzne  chýba  aj  vyjadrenie  sofistikovaného  riadenia, dôsledného plánovania a koordinovania, kontroly jednotlivých zložiek a spätnej väzby na vyvodenie dôsledkov a opatrení pre jej ďalšiu činnosť.

 

V popise  skutku  v bode    1/  absentuje  aj    vyššie  konštatované  časové a priestorové vymedzenie nielen zosnovania zločineckej skupiny ale aj jej následnej existencie. Jediný zistiteľný časový údaj je vymedzenie obdobia, v ktorom tá-ktorá osoba (s výnimkou osoby A.D.) zastávala určitú funkciu, čo v žiadnom prípade nie je možné považovať za časové vymedzenie existencie skupiny, i keď táto   aj z hľadiska času podlieha vývoju a prípadnej obmene členov v jej jednotlivých zložkách. Časové obdobie  existencie  zločineckej  skupiny  nevyplýva  ani  z odôvodnenia  rozhodnutí orgánov prípravného konania, keď v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľ  PZ  uvádza  časové  vymedzenie  existencie  skupiny  iba  všeobecným konštatovaním “(...)skupina existovala počas pomerne dlhého časového obdobia (...)“ (strana 97  odôvodnenia  tretí  odsek  zdola).  Prokurátor  v odôvodnení  uznesenia o zamietnutí sťažnosti v súvislosti s časovým pôsobením skupiny uviedol:  “To, že zločinecká skupina mala existovať počas určitého časového obdobia je zrejmé“, avšak táto „zrejmosť“ nemá žiadny odraz v popise skutku.

 

Nejasný  a zákonnému  vymedzeniu  nezodpovedajúci  je  aj  cieľ  existencie skupiny, ktorý je v popise skutku   uvedený ako utajenie samotnej existencie skupiny ako aj utajenie páchania samotnej trestnej činnosti jej členmi  a tiež utajenie spáchania vlastných trestných činov, a to okrem iného, zneužívania právomoci verejného činiteľa a ohrozenia  obchodného,  bankového,  poštového,  telekomunikačného  a daňového tajomstva.


 

 

 

Vyvodenie trestnej zodpovednosti za trestný čin podľa § 296 Trestného zákona nie je podmienené tým, aby na skutok popisujúci založenie, zosnovanie zločineckej skupiny, členstvo v nej, činnosť pre ňu alebo jej podporu, musel nadväzovať konkrétny
skutok zakladajúci niektorý z trestných činov uvedených v § 129 ods. 4 Trestného zákona.  Spáchanie  niektorého  z tu  vymedzených  trestných  činov  je  však  cieľom zločineckej skupiny, ktorý musí byť v skutku jasne vyjadrený a vymedzený.

 

Trestnosť založenia, zosnovania a podpory zločineckej skupiny totiž spočíva vo vedomej  príslušnosti  k  účelovo  zameranej  skupine,  v  jednotlivých  zákonom ustanovených  formách  takej príslušnosti,  a  účel existencie  takej skupiny  sa  buď páchaním ďalšej trestnej činnosti naplní - vtedy pôjde o iné skutky a viacčinný súbeh trestných činov, alebo nenaplní - kedy je možné trestné stíhanie len za vytvorenie štruktúry skupiny a začlenenia sa do nej, napr. pri "predčasnom" odhalení takej činnosti bez  jej  konkrétnych,  účel  napĺňajúcich  výsledkov,  alebo  vtedy,  ak  činnosť  pre zločineckú skupinu alebo jej podpora spočíva v úmyselnom konaní, ktoré samo o sebe nie je trestné, avšak smeruje k zachovaniu existencie takej skupiny (§ 129 ods. 6 písm. a), ods. 7 písm. a) Trestného zákona).

Účel  založenia  zločineckej  skupiny  spočíva  v  maximalizácii  kriminálne relevantného efektu (napr. majetkového profitu z trestnej činnosti taxatívne uvedenej v § 129 ods. 4 Trestného zákona). Splnenie kvalifikačných parametrov trestnej činnosti charakteristickej pre zločineckú skupinu (nie trestnej činnosti ex post spáchanej, ale z hľadiska účelu skupiny zamýšľanej) teda nie je limitované ďalšími skutkami, ktoré sú členom (preukázateľne založenej) zločineckej skupiny, resp. osobám pre ňu činným alebo ju podporujúcim, v priebehu jej činnosti dokázané (R 50/2021).

Bez  jasného  vymedzenia  trestnej  činnosti,  páchanie  ktorej    byť  cieľom zločineckej skupiny za účelom získania výhod, nie je potom   možné určiť ani to, či ide o konanie páchateľa zodpovedajúce vo vzťahu ku zločineckej skupine alebo o exces z činnosti zločineckej skupiny.

 

Okrem konštatovanej zjavnej absencie zákonných znakov zločineckej skupiny v skutku v bode 1/ trpí popis skutku aj značnou nejasnosťou a neurčitosťou, tým jeho nepreskúmateľnosťou,  a to  aj  v časti,  v ktorej    uvádzané  činnosti  vykonávané údajnou výkonnou zložkou, ktorá ale v popise skutku nebola žiadnym spôsobom konkretizovaná, v rámci záujmov obvineného A.A. a obvineného A.B..

 

V prvej odrážke sa ako činnosť vykonávaná v prospech menovaných osôb uvádza neoprávnené získavanie informácií o obchodnej činnosti  rôznych právnických osôb v súvislosti minimálne s osobami Ing. A.N. a Mgr. A.O., ako aj iných osôb, a to predovšetkým  informácií  a podkladov  obsahujúcich,  okrem  iného,  aj  daňové tajomstvo.

 

Obchodnou  činnosťou  sa  rozumie      výmenná činnosť  na trhu,  ktorá  spočíva v kúpe a predaji tovaru, teda činnosť, pri ktorej sa stretáva záujem predávajúceho (predajcu)  a kupujúceho   (kupca).  Vyvíjanie  obchodnej  činnosti,  zaoberanie  sa obchodom  sa  nazýva obchodovanie a osoba,  ktorá  sa  tomu  venuje  je obchodník (https://sk.wikipedia.org/wiki/Obchodná.činnosť).

Nie je tak zrejmé, v čom mala spočívať neoprávnenosť takéhoto konania, keďže zisťovanie informácií o obchodnej činnosti je bežnou vecou. Rovnako nie je zrejmá súvzťažnosť  týchto  nekonkretizovaných  právnických  osôb,  o ktorých  obchodnej činnosti mali byť získavané informácie, s osobami Mgr. A.O. a Ing. A.N., či z dôvodu ich pôsobenia v nich, alebo z dôvodu   vzájomného obchodného vzťahu medzi nimi. Možno sa len domnievať, že týmito právnickými osobami sa pravdepodobne mysleli obchodné spoločnosti P.R., s. r. o., xxx a K.G., s. r. o., xxx.

 

Tiež nie je zrejmé, či „iné“ skutočnosti obsiahnuté v takto získaných podkladoch a informáciách  spadajú  do  skupiny  objektov,  ktorým  je  poskytovaná  ochrana prostredníctvom   príslušných   ustanovení   Trestného   zákona (napr.   obchodné

tajomstvo).

 

V druhej odrážke  sa ako  činnosť  vykonávaná  v prospech  obvineného  A.A. a obvineného A.B. konštatuje neoprávnené lustrovanie v informačných systémoch Ministerstva  vnútra  Slovenskej  republiky  a finančnej  správy,  zhromažďovanie zabezpečených   informácií  a neoprávnené   získavanie   informácií   o súkromnom a pracovnom  živote „rôznych“  fyzických  osôb    za  účelom  vytvorenia  vhodných

podmienok pre ďalšie účelové   neobjektívne posúdenie a zabezpečenie dôkazov pri realizácii  trestných  konaní  vedených  na  národnej  kriminálnej  agentúre  Prezídia Policajného zboru, ktoré v popise skutku nie sú konkretizované.

 

I napriek tomu, že   sa uvádza spojitosť „minimálne“ s osobami Ing. A.N., Mgr. A.O., Mgr. A.V., JUDr. A.P.,  JUDr. A.R. a „inými osobami“, takéto strohé a všeobecné vymedzenie,  bez  uvedenia  konkrétnych  trestných  vecí,  prípadne  aj  procesného postavenia  vymenovaných  osôb  v týchto  trestných  konaniach,  v ktorých  mali  byť „účelovo  a neobjektívne“  zabezpečené  dôkazy,  nezodpovedá  nielen  zákonnej požiadavke nezameniteľnosti skutku, ale ani ústavnej konformnosti.

 

Rovnaký záver možno prijať aj k skutkovým okolnostiam uvedeným v poslednej odrážke,  v ktorej  sa  ako  činnosť  vykonávaná  v rámci  záujmov  obvineného  A.A. a obvineného  A.B.  konštatuje  informovanie  o štádiách  konkrétnych  konaní  na národnej kriminálnej agentúre  a finančnej  správe, a to minimálne vo vzťahu k osobám Ing. A.N. a Mgr. A.O., a to za účelom zabezpečenia podkladov z týchto konaní a ich „(...)spracovanie    do    podoby    vykonštruovaných   dôkazov,    zhromažďovaní vykonštruovaných dôkazov a skreslených informácií slúžiacich na diskreditáciu (...), na základe čoho následne, za účelom ako   utajenia samotnej existencie tejto zločineckej skupiny, tak utajenia páchania trestnej činnosti jej členmi (...)týmto spôsobom vytvárali verejný a mediálny tlak(...) “.


 

 

Okrem   toho,   že   opäť   nie      špecifikované   konania   označené   ako „konkrétne“, ani dôkazy označené ako „vykonštruované“, tieto skutočnosti nielenže nie sú identifikovateľné ani z odôvodnení rozhodnutí orgánov prípravného konania, ale nemajú oporu ani vo vykonaných dôkazoch, nakoľko žiadna z osôb vypočutých v tejto trestnej veci postupom podľa  §  196 ods.  2 Trestného poriadku o vykonštruovaní dôkazov nevypovedala a takáto skutočnosť nevyplynula ani z iných zabezpečených dôkazov.

 

Takáto  fabulácia  a konštatácia  akýchsi  domnienok  nemajúcich  oporu  vo vykonaných dôkazoch vážne narušuje celkovú vierohodnosť a dôvodnosť vedeného trestného stíhania. Ako chybné tvrdenie, ktoré porušuje základy logiky, sa javí aj tam uvedená argumentácia o vytváraní verejného a mediálneho tlaku za účelom „utajenia“ existencie zločineckej skupiny a páchanej trestnej činnosti.

 

S poukazom na vyššie konštatované skutočnosti, nakoľko popis skutku v bode 1/  nenapĺňa  pojmové  znaky  stíhaného  zločinu  založenia,  zosnovania  alebo podporovania  zločineckej  skupiny  podľa §  296  Trestného  zákona,  trpí  značnou neurčitosťou,      nejasnosťou    a zmätočnosťou,    nezodpovedá    ani    zásade nezameniteľnosti skutku, je nutné skonštatovať nepreskúmateľnosť a nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, a to aj v časti postupu podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku.

Neušiel   pozornosti   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   aj nepochybný fakt, že osoby, na výpovediach ktorých je založené obvinenie obvinených A.A. a A.B. vo vzťahu ku skutku v bode 1/, boli opakovane vypočúvané aj v súvisiacej trestnej  veci  PPZ-331/NKA-BA2-2020 (kauza  Očistec),  avšak  o tak  závažných skutočnostiach, ako je podieľanie sa obvinených A.A. a A.B. na zosnovaní zločineckej skupiny  a ich  následná  vedomá  účasť  v nej,  v tom  čase  nevypovedali.    Na  túto skutočnosť nereflektoval ani vyšetrovateľ PZ   pri ich vypočúvaní v tejto trestnej veci a nesnažil sa zistiť a objasniť túto významnú okolnosť a nesúlad v ich výpovediach.

 

Je len ťažko predstaviteľné, že na účasť na zosnovaní zločineckej skupiny a členstvo v skupine tak významných a exponovaných osôb pôsobiacich dlhé roky v politickom  živote  si  vypovedajúce  osoby  nespomenuli    pri  svojich  skôr realizovaných  výsluchoch,  ale    s odstupom  času  sa  pamäťová  stopa  všetkých vypočúvaných osôb obnovila, rozšírila a dostala do sféry tohto zistenia a poznania. O to vzácnejší a prekvapivejší je tento jav aj v spojení so skutočnosťou, že niektoré udalosti vypovedajúce osoby nezažili osobne, kedy sa prežitá udalosť v pamäti osoby zafixuje pevnejšie, ale do sféry ich poznania sa dostali iba sprostredkovane od iných osôb.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko konanie popísané v bode 1/ nenapĺňalo pojmové znaky zločinu založenia, zosnovania alebo podporovania zločineckej skupiny podľa  §  296  Trestného  zákona,  nebolo  predmetom  prieskumnej  činnosti  v rámci konania  o Návrhoch  podrobné  zaoberanie  sa  otázkou,  či  zadovážené  dôkazy v dostatočnej miere  odôvodňovali vznesenie obvinenia A.A. a A.B. za konanie, ktorým by mohli naplniť zákonné znaky uvedeného zločinu.

 

V súvislosti  s  námietkou  obvinených  A.D.  a A.C.  spočívajúcou  v tom,  že prokurátor v uznesení o zamietnutí sťažnosti, ktorým rozhodol aj o nimi podaných sťažnostiach proti uzneseniu o vznesení obvinenia,   vychádzal pri ustálení zákonných znakov zločinu založenia, zosnovania alebo podporovania zločineckej skupiny podľa §  296  Trestného  zákona  z nezákonných    obrazovozvukových  záznamov  z akcie Bombardér konštatujem, že v predmetnej trestnej veci im napadnutým uznesením o vznesení  obvinenia  nebolo  vznesené  obvinenie  za  skutok  uvedený  v bode  1/ skutkovej  vety,  právne  kvalifikovaný  ako  zločin  založenia,  zosnovania  alebo podporovania zločineckej skupiny podľa  §  296 Trestného zákona, a preto je táto obhajobná námietka vo vzťahu k ich osobám irelevantná.

 

Vo  vzťahu  ku  skutkom  v bodoch  2/  a 3/  uznesenia  o vznesení  obvinenia, v ktorých  popísané  konanie  je  v spojení  s osobou  obvineného  A.A.  právne kvalifikované aj ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa  §  326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona,  je kľúčovou z hľadiska právnej kvalifikácie konania obvineného A.A. otázka, či obvinený A.A. konal v postavení verejného činiteľa.

 

Legálna definícia pojmu verejný činiteľ je obsiahnutá v ustanovení         §  128 ods.   1  Trestného  zákona   (v  znení  účinnom  do   01.01.2021).  Podľa  prvej  vetyuvedeného  zákonného  ustanovenia  sa  verejným  činiteľom  rozumie  prezident Slovenskej  republiky,  poslanec  Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca,  prokurátor  alebo  iná  osoba  zastávajúca  funkciu  v  orgáne  verejnej  moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec  orgánu  štátnej  správy,  územnej  samosprávy  alebo  iného  štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba,  ktorá    oprávnenie  člena  stráže  prírody,  ak  sa  podieľa  na  plnení  úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou (§ 128 ods. 1 veta druhá Trestného zákona).

 

Z uvedenej definície je možné vyvodiť obligatórne znaky, ktoré musí spĺňať fyzická osoba, aby ju bolo možné považovať za verejného činiteľa. Táto osoba musí a) mať konkrétne postavenie, funkciu, pracovný alebo služobný pomer, b) podieľať sa na plnení úloh spoločnosti a štátu a c) používať pritom právomoc, ktorá jej bola v rámci

zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Znaky charakterizujúce fyzickú osobu ako verejného činiteľa musia byť splnené všetky súčasne (kumulatívne). Ak u osoby niektorý  z  uvedených  znakov  absentuje,  nepôjde  o  verejného  činiteľa  v  poňatí Trestného zákona.

Naplnenie prvých dvoch znakov uvedených pod písmenami a) a b) možno v prípade obvineného A.A. konštatovať, nakoľko sa ako predseda vlády Slovenskej republiky podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu. To už ale nemožno skonštatovať vo vzťahu k znaku pod písmenom c)  - používanie zverenej právomoci. Právomoc možno definovať ako súhrn oprávnení a povinností, ktoré zákon priznáva subjektu verejnej moci na výkon jeho činnosti. Výkonom právomoci je potom treba rozumieť oprávnenie  vykonávať  verejnú  moc  spočívajúcu  predovšetkým  v  autoritatívnom rozhodovaní  o právach  a  povinnostiach  iných  subjektov,  či    priamo  alebo sprostredkovane. Pritom musí ísť vždy o plnenie úloh, ktoré majú širší spoločenský dosah. Podľa ustálenej súdnej praxe musí chápanie pojmu právomoci   v sebe vždy zahrňovať prvok moci a prvok rozhodovania. Verejný činiteľ realizuje svoju právomoc v poňatí ustanovenia § 128 ods. 1 Trestného zákona v prípade, ak rozhoduje o právach alebo  povinnostiach  fyzických  alebo  právnických  osôb.  Právami  a  povinnosťami fyzických a právnických osôb je potrebné rozumieť akékoľvek práva a povinnosti týchto osôb, ktoré sú dané Ústavou Slovenskej republiky a sú upravené ďalej zákonmi a na ich podklade aj ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Naproti tomu osoba, ktorá nemá rozhodovaciu právomoc, nie je verejným činiteľom s výnimkou, keď zabezpečuje výkon rozhodnutia štátneho orgánu (napríklad R 11/1988).

 

Pre právnu kvalifikáciu určitého konania ako prečinu zneužívania právomoci verejného  činiteľa podľa  §  326 ods.  1 písm. b) Trestného  zákona  je z hľadiska objektívnej  stránky  potrebné,  aby  protiprávne  konanie  páchateľa  v  postavení verejného činiteľa spočívalo priamo vo vykonávaní jeho právomoci, teda v rámci výkonu právomoci, ktorá má prvky rozhodovania a moci, respektíve   rozhodovania vo sfére verejnej moci, a to spôsobom prekračujúcim jeho právomoc. O prekročenie právomoci ide, ak sa vykonáva činnosť patriaca do právomoci iného verejného činiteľa alebo orgánu či už nadriadeného, alebo podriadeného, pokiaľ verejný činiteľ nemá
právo prevziať vec na vybavenie. Patria sem aj prípady, keď verejný činiteľ koná bez osobitného zmocnenia, ktoré právny poriadok v danom prípade požaduje (napríklad R 19/1981).

 

Ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z.     o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, na ktoré vo svojich rozhodnutiach  poukazujú   orgány   prípravného   konania   v súvislosti   s právnou kvalifikáciou  konania  obvineného  A.A.  v bodoch  2/  a 3/ ako  prečinu  zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona vymedzuje oprávnenia    predsedu  vlády  v súvislosti  s činnosťou  vlády  Slovenskej  republiky, konkrétne jeho oprávnenie riadiť činnosť vlády Slovenskej republiky, zvolávať a viesť jej schôdze.


 

 

 

 

Nejde  však  o  ustanovenie  kompetenčné,  ktoré  by  zakladalo  akúkoľvek právomoc predsedu vlády, a preto jeho porušenie (aj formou jeho prekročenia) nie je zneužívaním právomoci verejného činiteľa. Na priznanie statusu verejného činiteľa v poňatí Trestného zákona obvinenému A.A. nepostačuje len zistenie, že bol členom vlády (predsedom  vlády  Slovenskej  republiky)    podieľajúcim  sa  na  plnení  úloh spoločnosti a štátu. Muselo by byť zároveň preukázané, že v rámci svojho postavenia pri plnení týchto úloh používal právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Ak sa člen vlády dopustí trestného činu zneužívajúc na to svoje postavenie, funkciu, prístup k zdrojom a dôveru, ktorá mu bola zverená, nemusí sa  automaticky  dopustiť  trestného  činu  spáchaného  verejným  činiteľom.  Pokiaľ nespácha trestný čin v súvislosti s právomocou rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a takéto rozhodovanie neobsahuje prvok moci a prvok rozhodovania, nekoná v pozícii verejného činiteľa, a preto jeho konanie nemôže byť kvalifikované  ako  trestný  čin  zneužívania  právomoci  verejného  činiteľa  podľa ustanovenia § 326 Trestného zákona.

 

U obvineného  A.A.  v súvislosti  s konaním  popísaným  v bodoch        2/  a 3/ evidentne absentoval prvok rozhodovania, v dôsledku čoho u neho nebol naplnený jeden z obligatórnych znakov verejného činiteľa, a síce znak používania zverenej právomoci. Potom ak obvinený nekonal v pozícii verejného činiteľa,  nemohol sa dopustiť     trestného  činu  zneužívania  právomoci  verejného  činiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.11.2015 sp. zn. 1 Tdo V 1/2015).

 

Predseda vlády Slovenskej republiky stojí na čele vlády a vystupuje v jej mene. Jeho postavenie je vymedzené v Ústave Slovenskej republiky alebo v iných zákonoch. Môže vykonávať len také povinnosti a činnosti, ktoré mu zveruje zákon. O prekročení
právomoci obvineným A.A. v postavení predsedu vlády Slovenskej republiky by sme mohli hovoriť iba v prípade, ak by vykonával činnosť, ktorá patrí do právomoci iného verejného činiteľa alebo orgánu. O takú situáciu by mohlo ísť napríklad v prípade, ak by rozhodol o udelení amnestie vo veciach priestupku, čo podľa čl. 119 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky patrí do právomoci vlády, alebo rozhodol o odpustení trestu uloženom súdom v trestnom konaní, čo podľa čl.  102 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky patrí  do  právomoci prezidenta, alebo ak by napríklad podľa  zákona  č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý mu v ustanovení § 40 ods. 5 zveruje právo   rozhodovať   o   oslobodení   od   povinnosti   mlčanlivosti   o   utajovaných skutočnostiach  členov  vlády, rozhodol  o oslobodení  od povinnosti  mlčanlivosti  outajovaných  skutočnostiach  sudcu,  čo  podľa  odseku   4  uvedeného    zákonného ustanovenia patrí do právomoci Súdnej rady Slovenskej republiky. V preskúmavanej trestnej však nejde o žiadny z naznačených prípadov.

Trestný zákon obsahuje uzavretý katalóg trestných činov a uzavretý katalóg trestov,  a  súčasne  zákaz  analógie  v  neprospech  páchateľa,  čím  štát  stanovuje

zákonné limity pre obmedzenie základných práv a slobôd občanov (napríklad   I. ÚS 313/06, II. ÚS 241/06). Z tohto princípu vyplýva subjektívne právo osoby byť trestne postihnutá spôsobom ustanoveným zákonodarcom len za konanie, ktoré ustanoví ako trestný  čin  iba  zákonodarca,  a  to  len  uložením  trestu,  ktorý  takisto  vymedzí zákonodarca. Tento princíp zároveň vylučuje extenzívny výklad Trestného zákona alebo použitie analógie v neprospech obvineného (napríklad III. ÚS 61/01).

 

Nesprávna právna kvalifikácia skutkov uvedených v bodoch 2/ a 3/, pokiaľ by konanie v nich popísané napĺňalo pojmové znaky iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, by sama osebe nebola spôsobilá viesť k záverom o nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia, nakoľko trestné stíhanie sa vedie pre skutok, nie pre právnu kvalifikáciu.

 

V bodoch 2/ a 3/ uznesenia o vznesení obvinenia sa obvineným A.A., A.B., A.D. a A.C.   kladie za vinu spáchanie trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa  §  264 ods.  1, ods.  3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona.

Vzhľadom  na  vyššie  skonštatovanú  neexistenciu  zločineckej  skupiny  bude v súvislosti  so  skutkami  v bodoch  2/  a 3/  skutkovej  vety  posudzované  naplnenie zákonných znakov tohto trestného činu vo vzťahu k jeho základnej skutkovej podstate vyjadrenej v ustanovení § 264 ods. 1 Trestného zákona.

Konanie obvinených popísané v skutkoch v bodoch 2/ a 3/ skutkovej vety sa na prvý pohľad môže javiť ako zodpovedajúce ustanoveniu  §  206 ods.  3 Trestného poriadku a perfektné aj z hmotnoprávneho pohľadu, avšak opak je pravdou a aj vo vzťahu ku skutkom popísaným v bodoch 2/ a 3/ skutkovej vety je nutné konštatovať ich neurčitosť, nejasnosť, chaotickosť a tým ich    nepreskúmateľnosť a nezákonnosť.

 

Obvineným sa v skutku v bode  2/ kladie za vinu spáchanie trestného činu ohrozenia  obchodného,  bankového,  poštového,  telekomunikačného  a daňového tajomstva podľa § 264 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť v presne
nezistenom období, minimálne od roku  2015, respektíve od leta  2015  (v prípade
obvinených  A.D.  a A.C.)  do  marca 2016,  a to  vyzvedaním  a obvinený  A.A.  aj
následným vyzradením daňového tajomstva.

 

Skutkové  okolnosti  v súvislosti  s konaním  obvineného  A.A.,  ktorým  mal vyzvedať  a následne  vyzradiť  daňové  tajomstvo  týkajúce  sa  v tom  čase  jeho politického oponenta Mgr. A.O. a s ním spojeným daňovým deliktom, sú uvedené veľmi neurčito, stroho, spôsobom nezodpovedajúcim požiadavke nezameniteľnosti skutku, čo vyplýva najmä z formulácie, že mal mediálne zverejňovať „rôzne informácie podliehajúce  daňovému  tajomstvu(...)  týkajúce  sa  Mgr.  A.O.  a s ním  spojeným daňovým deliktom (...)“.


 

 

Samotnému zverejneniu malo predchádzať vyzvedanie daňového tajomstva aj obvinenými A.B., A.D. a A.C., a to (vychádzajúc zo skutku v bode 2/) v postupnosti,
že:

-  A.S.  na  pokyn  obvineného  A.A.     zabezpečil  tieto  informácie  od  im spriaznených osôb minimálne z finančnej správy, a to najmenej od Ing. A.G. a Ing. A.T.
tak, že

-  A.S.  požiadal  Ing.  A.G.    o vypracovanie  analýzy  pre  obvineného  A.A. k daňovému deliktu spoločnosti P.R., ktorej konateľom bol v minulosti Mgr. A.O.,
           
-  tieto  kompromitujúce  materiály  následne    vypracované  v podobe  pre mediálne využitie tak, aby bolo nespochybniteľné, že Mgr. A.O. je daňový podvodník, odovzdal Ing. A.G. A.S. pre ďalšiu potrebu obvineného A.A.,

- zároveň obvinení A.D. a A.C. v lete 2015 zadali požiadavku JUDr. A.E., aby zistil skutočnosti zakladajúce podozrenie z daňových trestných činov u Mgr. A.O., ktorú požiadavku opakovane komunikovali s obvineným A.A. a s obvineným A.B.,

- následne JUDr. A.E. zistil časť informácií ohľadne daňových záležitostí   Mgr. A.O. a spoločnosti P.R.,

-  po  zhromaždení  informácií  zabezpečených  JUDr.  A.E.  a  Ing.  A.G. prostredníctvom Ing. A.T. sa v presne nezistený deň v roku 2015 stretli JUDr. A.E., obvinení A.C. a A.D. v kancelárii vtedajšieho ministra vnútra Slovenskej republiky obvineného A.B. za účelom vysvetlenia časovej snímky k osobe Mgr. A.O. vo vzťahu k zhromaždeným materiálom.

 

Po  vyššie  popísanom  vyzvedaní  malo  zo  strany  obvineného  A.A.  dôjsť  k vyzradeniu  daňového  tajomstva  tým,  že 05.02.2016  vydal  verejné  vyhlásenie podrobne  zachytené  minimálne  aj  v internetovom  odkaze  A.A:  A.O.  je  daňový podvodník, prepral cez biele kone 122 miliónov (teraz.sk), v ktorom detailne popisuje ním  získané  a zhromaždené  materiály  týkajúce  sa  podozrenia  z daňovej  trestnej činnosti spojenej    so spoločnosťou P.R. a následne novinárom predložil ako ním získaný dôkaz fotokópie zmluvy o predaji podniku, úradného záznamu a zápisnice o ústnom pojednávaní z Daňového úradu v Trnave s výpoveďou osoby A.Z..

 

Ako už bolo uvedené vyššie, trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí, kto vyzvedá alebo vyzradí daňové tajomstvo, ktorým sa podľa § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení účinnom do 31.12.2017  (ďalej len „daňový poriadok“) rozumie informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní.

 

Vo vzťahu k vyššie uvedenému popisu skutku v bode 2/ je nutné s poukazom na znenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 264 Trestného zákona uviesť, že nie je zrejmé, ktorého konkrétneho daňového subjektu, ktorým sa podľa § 4 ods. 2 písm. c) daňového poriadku rozumie osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva, sa malo konanie obvinených spočívajúce vo vyzvedaní a následnom vyzradení daňového tajomstva týkať, keď sa v popise 

skutku uvádza iba „Mgr. A.O.“, teda pravdepodobne by malo ísť o fyzickú osobu Mgr. A.O. a „spoločnosť P.R.“, teda pravdepodobne by malo ísť o spoločnosť P.R., s. r. o., ktorej konateľom bol v období od 23.12.2002 do 02.08.2010 Mgr. A.O., čo by bolo možné  vyvodiť  aj  z časti  popisu  skutku,  v ktorom  sa  uvádza:“(...)vypracovanie podrobnej  analýzy  k daňovému  deliktu  spoločnosti  P.R.,  ktorej  konateľom  bol v minulosti  Mgr.  A.O.  (...)“,  ale  vylúčený  nie  je  ani  daňový  subjekt -  podnikateľ (živnostník) Mgr. A.O. - P.R..

 

Kým nie je riadne a zrozumiteľne zadefinovaný daňový subjekt, nie je možné vysloviť záver o tom, že vyzvedané a následne aj vyzradené informácie o ňom boli získané pri správe daní, ktorou sa podľa § 2 písm. a) daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Pokiaľ   prokurátor v odôvodnení uznesenia o zamietnutí sťažnosti uvádza, že informácie  uvedené  v skutku  v bode 2/ (ktoré  ale  nijakým  spôsobom  nie  špecifikované, minimálne v časti skutku týkajúcej sa vyzvedania daňového tajomstva), mali povahu daňového tajomstva a boli získané pri správe daní, keďže mali byť vyzvedané od orgánov finančnej správy a následne použité proti politickým oponentom (strana 19 prvý odsek zdola), s takýmto tvrdením nemožno súhlasiť a toto nemá oporu ani vo vykonaných dôkazoch.

 

Podľa § 2 ods. 1 v tom čase účinného zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej  správy  v oblasti  daní,  poplatkov  a colníctva  v znení  neskorších  predpisov orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva boli ministerstvo, finančné riaditeľstvo, daňové úrady a colné úrady zapojené na rozpočet finančného riaditeľstva, Kriminálny úrad finančnej správy zapojený na rozpočet finančného riaditeľstva.

 

Podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.

 

Z popisu  skutku  ale  vyplýva,  že  informácie,  ktoré  mali  byť  obvinenými vyzvedané a obvineným A.A. následne aj vyzradené, mali byť vyzvedané od Ing. A.G., ktorý v tom čase zastával funkciu prezidenta finančného riaditeľstva, ktorý ich mal zabezpečiť prostredníctvom Ing. A.T., ktorý v tom čase zastával funkciu generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej finančného riaditeľstva a od JUDr. A.E., ktorý v tom čase zastával funkciu riaditeľa kriminálneho úradu finančnej správy. Teda žiadna z uvedených osôb nepôsobila na daňovom úrade, colnom úrade alebo ako štatutár obce,  ktoré  subjekty    podľa  zákona  považované  za  správcu  dane.  Žiadna z uvedených osôb sa vo svojich výpovediach ani nevyjadrila, že by v súvislosti so zisťovaním informácií, ktoré by mali tvoriť daňové tajomstvo, oslovila niekoho, kto pôsobil ako zamestnanec správcu dane.


 

 

 

Zároveň je potrebné poukázať na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) daňového poriadku, podľa ktorého osobou zúčastnenou na správe daní je aj druhostupňový orgán, ktorým je

1. finančné riaditeľstvo vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane,

2. ministerstvo vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo.

 

Takáto skutočnosť, že by finančné riaditeľstvo ako druhostupňový orgán bolo zúčastnené na správe daní v súvislosti s akýmkoľvek daňovým subjektom spojeným s osobou Mgr. A.O. (keďže tento nie je v popise skutku riadne zadefinovaný)    však zo zadovážených dôkazov nevyplýva.

Navyše, doposiaľ nebola žiadnym dôkazom verifikovaná ani skutočnosť, či dokumenty v popise skutku zadefinované ako  „fotokópie zmluvy o predaji podniku, úradného záznamu a zápisnice o ústnom pojednávaní z Daňového úradu v Trnave s výpoveďou osoby A.Z.“, boli súčasťou spisovej zložky príslušného správcu dane založenej v súvislosti s výkonom správy dane.

 

Aj  označenie  vyššie  uvedených  dokumentov  v popise  skutku  v bode      2/, v ktorých by mali byť obsiahnuté informácie podliehajúce daňovému tajomstvu, treba označiť  za  veľmi  všeobecné,  neurčité,  nejasné  a nezodpovedajúce  požiadavke nezameniteľnosti skutku s iným. „Zmluvou o predaji podniku“ bez bližšieho určenia zmluvných strán, alebo aspoň uvedenia dátumu jej uzatvorenia, mohla byť v súvislosti s osobou Mgr. A.O. tak zmluva uzatvorená spoločnosťou P.R., s. r. o., ktorej bol v minulosti konateľom, ako aj živnostníkom Mgr. A.O. - P.R.; „úradným záznamom“ bez označenia aspoň dátumu jeho vyhotovenia a subjektu, ktorý ho vyhotovil,   mohol byť   akýkoľvek úradný záznam, vyhotovený aj mimo rámca osôb účastných správy daní. Jediným ako-tak konkretizovaným dokumentom, ktorý by mohol súvisieť so správou  daní,  je „Zápisnica  o ústnom  pojednávaní  z Daňového  úradu  v Trnave s výpoveďou  osoby  A.Z.“,  ktorej  pravosť  nebola  dotknutým  daňovým  úradom verifikovaná, avšak aj bez toho, ani vo vzťahu   k takto označenému dokumentu nie je bez jeho  bližšieho definovania  (označením dátumu a    čísla  konania) zrejmé,  so správou daní ktorého daňového subjektu by mala súvisieť.

Tieto  skutočnosti  nevyplývajú  ani  z odôvodnenia  napadnutého  uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré napriek jeho rozsiahlosti a rozoberaniu nepodstatných a trestnú činnosť nepreukazujúcich „dôkazov“ neobsahuje žiadnu zmienku vo vzťahu ku konkretizovaniu daňového subjektu, ktorého by sa mali informácie podliehajúce daňovému  tajomstvu  týkať,  k identifikovaniu  a konkretizovaniu  týchto  informácií podliehajúcich  pod  daňové  tajomstvo,  ktoré  sa  mali  týkať  konkrétneho  subjektu, a ktoré  mali  byť  vyzvedané  a následne  vyzradené,  a ani  k uvedeným  listinným dôkazom. Namiesto rozoberania mediálnych vystúpení obvineného A.A. z rokov 2020-
2021, ktoré vyšetrovateľ PZ popisuje na viacerých stranách  (napr. strany  47  -  57 uznesenia  o vznesení  obvinenia)  by  sa  žiadalo  venovať  pozornosť  rozoberaniu dôkazov majúcich relevanciu vo vzťahu k stíhanému skutku v bode 2/, ako to vyžaduje

ustanovenie § 176 ods. 2 Trestného poriadku, napríklad konkrétnemu mediálnemu vystúpeniu  obvineného  A.A.  z 05.02.2016,  v súvislosti  s ktorým  sa  mal  dopustiť protiprávneho konania.

Skutok v bode  2/ v jeho časti týkajúcej sa vyzradenia daňového tajomstva obvineným A.A. je nepreskúmateľný aj z dôvodu absencie popísania konkrétneho konania obvineného, ktoré by bolo subsumovateľné pod skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 ods. 1 Trestného zákona.

 

V popise  skutku  je  namiesto  trestnoprávne  relevantného  konania  uvedený odkaz na  internetovú stránku  teraz.sk,  na ktorej by malo byť zachytené  verejné vyhlásenie obvineného A.A. k osobe politického oponenta politickej strany SMER-SD  Mgr. A.O., najmä k jeho „(...)podnikateľskej činnosti, kde detailne popisuje ním získané a zhromaždené materiály týkajúce sa podozrenia z daňovej trestnej činnosti spojenej so spoločnosťou P.R.(...)“. Nie je zrejmé, o aké konkrétne materiály, obsahujúce aké konkrétne informácie získané pri výkone správy daní, a ktorého konkrétneho daňového  subjektu má ísť.

V kontexte  vyššie  uvedených  dokumentov  je  potrebné  dodať,  že  spisový materiál obsahuje kópie dokumentov, konkrétne Zmluvy o predaji podniku zo xxx, kde ako predávajúca strana vystupuje Mgr. A.O. - P.R., úradného záznamu Daňového úradu Trnava z xxx č. xxx a Zápisnice o ústnom pojednávaní Daňového úradu Trnava z xxx č. xxx, ktoré boli zabezpečené v rámci trestného konania vedeného na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave pod sp. zn. KRP-130/1-VYS-BA-2016. Tieto sa ale týkajú daňového subjektu Mgr. A.O. - P.R., teda Mgr. A.O. ako podnikateľa (živnostníka).

 

Túto nejasnosť a zmätočnosť skutku v bode 2/ v súvislosti so zadefinovaním daňového  subjektu  ako  aj  dokumentov  obsahujúcich  informácie  podliehajúce daňovému  tajomstvu,  si  osvojil  aj  prokurátor,  keď  v odôvodnení  uznesenia o zamietnutí sťažnosti na strane 21 konštatuje: “Nad rámec toho je potrebné uviesť, že v skutkovej vete v bode  2/ uznesenia o vznesení obvinenia sú tieto informácie v súlade so zisteným skutkovým stavom konkretizované v súvislosti so spoločnosťou P.R., s. r. o., ako fotokópie zmluvy o predaji podniku, úradného záznamu a zápisnice o ústnom  pojednávaní  z Daňového  úradu  v Trnave  s výpoveďou  osoby  A.Z.“,  čo nekorešponduje s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi   a dôkazy, že týmito v skutku iba všeobecne uvedenými dokumentmi  by mali byť dokumenty týkajúce sa spoločnosti s ručením obmedzeným,   v spise absentujú.

 

Za takejto situácie, keď ani samotné orgány prípravného konania nevedia, v súvislosti s ktorým daňovým subjektom mali byť informácie vyzvedané a vyzradené, v kontexte čoho nie je potom možné ustáliť, či tieto informácie vôbec podliehajú daňovému tajomstvu, nemožno ani   od obvinených spravodlivo   požadovať, aby oni 

sami  túto  vedomosť    nadobudli  a následne  sa  aj  účinne  voči  takému  obvineniu obhajovali.

Podľa výpovede Ing. A.G. boli v súvislosti s výkonom jeho   funkcie (prezidenta finančného riaditeľstva) vyvíjané na neho rôzne politické tlaky smerujúce k diskreditácii politických oponentov strany SMER. Prvýkrát tieto tlaky zažil v súvislosti s daňovým deliktom Mgr. A.O., ktorý mal na neho vyvíjať  A.S., ktorý ho požiadal o analýzu daňového deliktu Mgr.  A.O. a jeho spoločnosti P.R., pričom mu uviedol, že tieto informácie chce využiť A.A. v politickom boji pred voľbami v roku  2016. Následne požiadal  Ing.  A.T.  o vypracovanie  tejto  analýzy,  pričom  vo  všeobecnosti  išlo o nadmerné  uplatnenie  nákladov  z využívania  služobného  auta  spoločnosti  P.R. a nákupu alebo prenájmu tlačiarenských strojov, ktoré spoločnosť P.R. využívala pre svoju obchodnú činnosť.

 

Z výpovede Ing. A.G. nie je zrejmé, ktorého konkrétneho daňového subjektu sa mala  týkať analýza daňového deliktu, ktorej vypracovanie následne zadal Ing. A.T., či malo ísť o osobu Mgr. A.O. ako fyzickú osobu, Mgr. A.O. ako podnikateľa (živnostníka) alebo o daňový delikt spoločnosti P.R., s. r. o. Rovnako sa nevyjadril, na základe čoho mal Ing. A.T. túto ním požadovanú analýzu vypracovať, či z informácií uložených v informačných systémoch finančnej správy, potom je ale otázne, či mal Ing. A.T. z pozície svojej funkcie   do týchto informačných systémov prístup a v akom rozsahu, alebo či Ing. A.G. poskytol Ing. A.T. dokumenty, a ktorého daňového subjektu sa mali týkať (o tejto skutočnosti vypovedal Ing. A.T.).

 

Podľa výpovede Ing. A.T.   bol na konci roka 2015 alebo začiatkom roka 2016 oslovený Ing. A.G. s tým, že by potreboval spraviť analýzu účtovníctva  (neuvádza analýzu daňového deliktu), zavolal ho k sebe do kancelárie, kde na stole ležali asi štyri šanóny plné dokumentov spoločnosti A.O.- P.R.. A.G. mu povedal, že potrebuje nájsť „náboje“ na A.O. a chce, aby mu k tomu spravil analýzu. Pýtal sa ho, pre koho to je, najprv mu tvrdil,   že je to pre policajtov, keďže „(...) to v tom čase vyšetrovala NPJ NAKA (...)“. Spracoval túto analýzu účtovníctva, ktorú odovzdal A.G. na USB kľúči, chcel, aby to spracoval mediálne zaujímavo. Spolu s analýzou mu vrátil aj šanóny. Asi dva týždne na to sa rozprával s pánom A.E., ktorý mu tiež potvrdil, že dostal zadanie od  A.G. na spracovanie analýzy, len mu spomenul, že k tomu spravili obrovskú plachtu a  zvinutú na papieri ju  odovzdal  A.G.. O tom, ako ďalej    A.G. nakladal s týmito informáciami    vedomosť    nemá,    ale    z tlačových   konferencií    pána    A.A. a z predvolebných diskusií A.A. mu bolo zrejmé, že tieto informácie skončili u nich. V tom čase pán A.G. pravidelne chodieval na Úrad vlády Slovenskej republiky.   Bolo to v rokoch 2015-2016. Aj keď mu nepovedal konkrétne osoby, ktorým to nosí, po zadaní, že to má byť mediálne atraktívne, mu bolo jasné, že takéto niečo sa nedá využiť v trestnom konaní, pretože súčasťou jeho analýzy neboli konkrétne odkazy na konkrétne doklady, keďže ich oficiálne nemohol mať.


 

 

Ing. A.T. na rozdiel od výpovede Ing. A.G. uviedol, že na požiadanie Ing. A.G. mal vypracovať analýzu účtovníctva  spoločnosti A.O. - P.R., nie daňového deliktu, a to z dokladov predložených mu samotným Ing. A.G., ktorý sa o uvedenej skutočnosti nevyjadroval a nie je ani zrejmé, ako sa k týmto dokladom dostal.

 

Podľa výpovede JUDr. A.E. ďalšou požiadavkou v roku 2015 zo strany A.D. a A.C.    a  bolo  zistenie  a ozrejmenie  skutočností,  ktoré  zakladali  podozrenie  zo skrátenia dane a poistného, resp. iných daňových trestných činov A.O. súvisiacich
s jeho firmou P.R. a zároveň aj nákupov tlačiarenských strojov zo zahraničia. Túto
požiadavku mali podľa ich slov dostať od vedenia politickej strany SMER. A.D. a A.C. komunikovali podľa vlastných slov túto záležitosť viackrát s A.A. a s A.B.. Čo sa týka daňových  deliktov  A.O.,  resp.  jeho firmy P.R.,  bola  pripravená analýza priebehu daňových kontrol a ich výstupov, ako aj rozhodnutia odvolacích orgánov, čo bolo premietnuté do časovej snímky, ktorú on mal k dispozícii a bola vytvorená z výstupov na finančnej správe. Na základe tejto požiadavky zadal úlohu niektorým ľuďom na finančnej  správe,  rovnako  ako  zadal  takú  istú  úlohu  A.G.  niektorým  ľuďom a v súčasnosti nevedel presne povedať, kto akú informáciu priniesol, vie len, že niečo zabezpečoval A.T.. Tieto informácie sa zhromaždili a nakoľko nemali jednoznačný výstup, tak z toho urobil nejakú chronológiu, aby to malo hlavu a pätu. Vysvetlenie tejto časovej snímky sa udialo v kancelárii ministra vnútra A.B. za účasti A.C. a A.D.. Myslí, že toto stretnutie sa odohralo v lete 2015, na ktorom si A.B. vypočul vysvetlenie tejto časovej snímky.

 

Ani z výpovede JUDr. A.E. nie je zrejmé, vo vzťahu ku ktorému konkrétnemu daňovému subjektu mal zistiť skutočnosti zakladajúce podozrenie z daňovej trestnej činnosti. Rozpor je aj v zadaní požiadavky, keď JUDr. A.E. uviedol, že sa malo ísť o požiadavku A.D. a A.C. a Ing. A.T. uviedol, že pán A.E. mal dostať požiadavku na spracovanie  analýzy  od  Ing.  A.G..  Nezanedbateľné  rozpory    aj  v časových súvislostiach, keď Ing. A.G. sa k bližšiemu časovému obdobiu nevyjadril, uviedol len, že to malo byť pred voľbami v roku 2016, Ing. A.T. uviedol, že s požiadavkou bol oslovený koncom roka 2015 začiatkom roka 2016 a z výpovede JUDr. A.E. vyplynulo, že už v lete 2015 mal v kancelárii vtedajšieho ministra vnútra   vysvetľovať časovú snímku spracovanú ním aj na základe informácií   od Ing. A.T.. Aj v tomto smere je otázne,  aké  konkrétne  skutočnosti boli obsahom  tejto  chronológie,  resp.  časovej snímky  (na to sa vyšetrovateľ PZ JUDr. A.E. nespýtal), a či vôbec podliehali pod
daňové tajomstvo.

 

Zároveň je potrebné poukázať na dôležitú skutočnosť, a síce, že ani jedna z vyššie  uvedených  osôb  nevypovedala,  že  by  súčasťou  nimi  získaných,  resp. zabezpečených  informácií  boli  akékoľvek  dokumenty,  teda  ani  tie,  ktoré    vo všeobecnosti uvedené v skutku v bode 2/. Z ich výpovedí vyplynulo, že zabezpečili iba vypracovanie analýzy (Ing. A.G. prostredníctvom Ing. A.T., ktorý zároveň uviedol, že súčasťou  ním  spracovanej analýzy neboli ani  len  odkazy na  konkrétne  doklady) a vypracovanie chronologickej časovej snímky (JUDr. A.E.).


 

 

 

Vzhľadom na vyššie uvedené je nutné skonštatovať, že skutok, tak ako je vymedzený v skutkovej vete v bode 2/, je vymedzený nedostatočne, nakoľko z neho nie je zrejmé, aké konkrétne informácie, a ktorého konkrétneho daňového subjektu mali byť vyzvedané a následne vyzradené, pritom ide o podstatné skutkové okolnosti, pretože až pri ich znalosti a prostredníctvom nich je možné zistiť, či skutočne ide o informácie,  ktoré  by  bolo  možné  podradiť  pod  pojem  daňové  tajomstvo  (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09.03.2022 sp. zn. 4Tdo/27/2021, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.01.2020 sp. zn. 4Tdo/63/2019).

Skutok  kladený  obvineným  za  vinu  musí  byť  vymedzený  jednak  tak,  aby obsahoval také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by pokrývali všetky podstatné znaky príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, a ktoré by umožňovali podradiť stíhaný skutok pod konkrétne ustanovenie Trestného zákona (hmotnoprávne hľadisko) a zároveň musí byť vymedzený (v súlade s ustanovením §  206 ods.  3 Trestného poriadku) tak, aby nebol zamenený s iným  (procesnoprávne hľadisko). Obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne.

Ako bolo uvedené vyššie, daňovým tajomstvom je podľa § 11 ods. 1 daňového poriadku informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Zmyslom existencie daňového tajomstva je ochrana informácií, ktoré sa správca dane alebo eventuálne iná osoba (napr. svedok) dozvie o daňovom subjekte z titulu účasti na správe  daní.  Ide  napr.  o  informácie  súvisiace  s  podnikaním  daňového  subjektu (informácia o objednávkach, dodávateľoch, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.). Daňový poriadok bližšie nešpecifikuje, čo konkrétne tvorí obsah daňového tajomstva, preto je potrebné citlivo zvažovať, ktorá informácia bude tvoriť obsah daňového tajomstva, pričom príliš extenzívny výklad tohto ustanovenia nie je namieste. Vo všeobecnosti daňovým tajomstvom bude konkrétna informácia o konkrétnom daňovom subjekte. Vychádzajúc z definície daňového tajomstva bude zaň možné považovať napríklad údaje, ktoré daňový subjekt nahlásil pri plnení svojej registračnej  povinnosti,  identifikačné  údaje  daňového  subjektu,  údaje  o  jeho podnikateľskej činnosti vrátane čísiel jeho účtov v bankách, na ktorých má sústredené peňažné  prostriedky.  Pri  ustálení  tohto  záveru  možno  vychádzať  z úvahy,  že tajomstvom je len informácia, ktorej zachovanie v tajnosti je v dôležitom verejnom záujme  (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.05.2016 sp. zn. 8Sži/30/2014).

Inštitút daňového tajomstva z hľadiska lexikálneho výkladu je možné   vymedziť ako právnu úpravu, ktorá vo všeobecnosti zabezpečuje nedostupnosť (§ 11 ods. 2 a 3 daňového  poriadku)  alebo  mimoriadne  sťaží  dostupnosť  dát,  informácií,  schém, mechanizmov, poznatkov alebo iných opisov skutočností týkajúcich sa daňového subjektu (§ 11 ods. 1 a ods. 5 a contrario daňového poriadku) získaných v procese   2 písm. a) daňového poriadku), ktorý najmä súvisí so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane, vo forme ich utajovania oprávnenými osobami alebo

skrývania, vrátane zákazu ich sprístupnenia či prezradenia neoprávneným osobám, a  to  ani  v  prípade,  ak  boli  od  správcu  dane  poskytnuté  oprávneným  osobám (rozhodnutie  Najvyššieho  súdu  Slovenskej  republiky  z 28.11.2017  sp.  zn. 1Sžf 66/2015).

V kontexte uvedeného možno konštatovať, že daňové tajomstvo zabezpečuje ochranu len tých informácií získaných pri výkone správy daní, ktoré sa týkajú pomerov konkrétnych subjektov, a nie paušálne všetkých informácií, ktoré sa správca  dane dozvie  pri  správe  daní.  Zovšeobecnené  informácie,  ktoré  nemajú  výpovednú hodnotu o majetkových, obchodných, či osobných pomeroch konkrétnych osôb, nie   chránené,  a  preto nie      daňovým   tajomstvom.   Miera   zovšeobecnenia
konkrétnych  informácií  musí  byť dostatočná na to, aby nebolo možné ani nepriamo odvodiť identitu osoby, o ktorej pomeroch daná informácia vypovedá.

 

S poukazom na uvedené, skutok vymedzený v bode 2/ neobsahuje podstatné skutkové okolnosti, čo bráni tomu, aby dotknutý skutok bolo možné podradiť pod príslušné  ustanovenie  Trestného  zákona 264  Trestného  zákona),  pretože neobsahuje skutkové okolnosti, ktoré by napĺňali jednotlivé podstatné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu (hmotnoprávne hľadisko).   Tento nedostatok nie je možné konvalidovať ani tým, že inak z procesnoprávneho hľadiska by bol skutok v zásade vymedzený správne  (v súlade s ustanovením  §  206 ods.  3 Trestného poriadku),  teda  tak  aby  nemohol  byť  zamenený  s iným,  ktorá  podmienka v posudzovanom prípade tiež nie je splnená.

 

Pre posúdenie určitého konania ako trestného činu nestačí v skutkovej vete uviesť  znaky  zodpovedajúce  právnej  vete (vyzvedanie  a vyzradenie  daňového tajomstva), ale je potrebné konštatovať konkrétne skutkové okolnosti, ktorými malo dôjsť  k vyzvedaniu  a vyzradeniu  konkrétnych  informácií  podliehajúcich  daňovému tajomstvu  o konkrétnom  daňovom  subjekte,  ktoré  by  bolo  možné  podradiť  pod jednotlivé normatívne znaky konkrétnej skutkovej podstaty príslušného trestného činu tak, aby skutok nebolo možné zameniť s iným.

 

Nezanedbateľnou  je  aj  skutočnosť,  že  mnohé  informácie  o podnikateľskej činnosti, o majetkových pomeroch osôb (či už fyzických alebo právnických) je možné zistiť  z verejne  dostupných  zdrojov  ako    napríklad  webové  stránky  samotných podnikateľov  a obchodných  spoločností, Obchodný  vestník,  Obchodný  register, Živnostenský  register,  Register  účtovných  závierok,  Register  úpadcov,  zoznamy dlžníkov z poisťovní, zoznamy finančnej správy a súdne rozhodnutia.

 

Obdobných  pochybení  pri  formulovaní  skutkovej  vety  a popise  skutkových okolnosti  tak,  aby  tieto  napĺňali  jednotlivé  podstatné  znaky  skutkovej  podstaty stíhaného trestného činu (hmotnoprávne hľadisko) sa vyšetrovateľ PZ dopustil aj vo vzťahu ku skutku v bode 3/ skutkovej vety.


 

 

Skutková veta aj v jej bode  3/ trpí neurčitosťou, zmätočnosťou a absenciou podstatných skutkových okolností.

Obvineným A.D. a A.C. sa v popise skutku v bode  3/ kladie za vinu, že na základe žiadosti obvineného A.A. „(...) požiadali JUDr. A.E., vtedajšieho riaditeľa KÚFS, o pomoc pri zbieraní informácií týkajúcich sa podozrení z daňových trestných činov vtedajšieho prezidenta SR Ing. A.N. (...)“.

 

Hneď v úvode sa žiada poznamenať, že podľa  §  2 ods.  1 písm. b) zákona č.  171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov Policajný zbor odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov. Podľa § 1 Trestného poriadku tento upravuje postup orgánov činných   v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. Odhaľovanie trestnej činnosti a zisťovanie ich páchateľov je teda zákonnou úlohou činnosti Policajného zboru ako aj orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

 

V následnosti na uvedené, kde sa ale nekonštatuje vyzvedanie konkrétnych informácií, ktoré by mali podliehať daňovému tajomstvu, ale pomoc pri získavaní informácií o možných podozreniach z daňových trestných činov Ing. A.N., odovzdal JUDr. A.E. obvinenému A.C., za prítomnosti obvineného A.D., „rešerš výstupu konaní finančnej správy voči spoločnosti K.G., s. r. o., s analýzou podozrení zo spáchania daňových trestných činov v súvislosti s prezidentskou kampaňou Ing. A.N.“.

Aj v tomto prípade je skutok nejasný ohľadne daňového subjektu, vo vzťahu ku ktorému mali byť vyzvedané informácie, keď v úvodnej časti popisu skutku sa uvádza iba osoba Ing. A.N. (teda fyzická osoba) bez konštatovania prepojenia na akúkoľvek
právnickú  osobu  a následne  sa    uvádza  vyhotovenie „rešerše“  vo  vzťahu
k obchodnej spoločnosti K.G., s. r. o.

 

Následne  „tieto materiály obsahujúce daňové tajomstvo podľa  §  11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov(...)“ obvinený A.D. odovzdal „(...)minimálne v časti výsledkov a nálezov z daňových kontrol týkajúcich sa spoločnosti K.G.(...)“   za účelom ich zverejnenia A.W., ktorý následne požiadal o ich rozposlanie  Ing.  A.X.,  ktorý  ich  v dňoch 11.09.2017, 14.09.2017  a 19.09.2017rozposlal z vytvorených emailových adries.

Opätovne   v popise   skutku   absentuje   uvedenie   konkrétnych   informácií podliehajúcich  daňovému  tajomstvu,  ktoré  mali  byť  obsiahnuté  v zabezpečených materiáloch a následne zverejnené. Namiesto popisu skutku tak, aby tento zodpovedal a napĺňal pojmové znaky príslušnej trestnoprávnej kvalifikácie, je v skutku uvedený odkaz  na  právny  predpis  so  strohým  konštatovaním,  že  zhromaždené  materiály obsahovali „daňové tajomstvo podľa  § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov“ .


 

 

 

Otázkou, či súčasťou skutkovej vety majú byť odkazy na jednotlivé ustanovenia osobitných zákonov sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1 TdoV 7/2016, v ktorom uviedol: „V skutku (skutkovej vete) teda nemá byť označený (ani) do Trestného zákona „integrovaný“ právny predpis, resp. jeho ustanovenie (aj keď by to nebolo relevantnou chybou)...Skutková veta obsahuje popis skutku (činu) tak,  aby  zodpovedal  trestnoprávnej  kvalifikácii,  čo  je  podmienené (aj)  správnou aplikáciou súvisiacich predpisov (k tomu pozri aj rozsudok najvyššieho súdu zo 16. decembra 2014, sp. zn. 2 To 8/2014)“.

Predmetnou otázkou sa zaoberal aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí pod sp. zn. 4To/52/2019, kde uviedol: „Vzhľadom k tomu, že nejde o blanketnú skutkovú podstatu      (trestný      čin      ohrozenie    obchodného,    bankového,   poštového,telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 Trestného zákona), nie je ani nutným, aby skutková veta výroku o vine obsahovala akýkoľvek odkaz na konkrétne ustanovenie  mimotrestného  zákona,  tak  ako  to  bolo  uvedené  v  skutkovej  vete výrokovej časti napadnutého rozsudku ako aj v skutkovej vete obžalobného návrhu (obdobne je to napríklad aj pri daňových trestných činoch, ktoré nie sú blanketnými skutkovými podstatami a nie je preto nutné v skutkových vetách odkazovať aj na konkrétne ustanovenia daňových zákonov, ale postačí prípadne iba poukázať na ne v odôvodnení rozhodnutia).“

 

Samotné uvedenie právneho predpisu v skutkovej vete nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, avšak za predpokladu, že by išlo o údaj v skutku   nadbytočný s tým, že skutok by v sebe zároveň ponímal aj konanie významné z trestnoprávneho hľadiska, čo v tomto prípade nebolo možné konštatovať.

 

Okrem skonštatovanej neurčitosti skutku v bode 3/ je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že tam popísané udalosti nie celkom zodpovedajú dôkaznej situácii.

 

Obvineným A.C. a A.D. sa kladie za vinu, že na žiadosť obvineného  A.A. požiadali  JUDr.  A.E.  o pomoc  pri  zbieraní  informácií    týkajúcich  sa  podozrení z daňových trestných činov Ing. A.N., čo, ako už bolo uvedené vyššie, v žiadnom prípade  nemôže  napĺňať  pojmové  znaky  trestného  činu  ohrozenia  obchodného, bankového,  poštového,  telekomunikačného  a daňového  tajomstva  podľa §  264Trestného zákona. Už v tom čase mal pritom obvinený A.C.   disponovať podkladmi z trestných konaní týkajúcich sa týchto vecí, čo vyplynulo z výpovede JUDr. A.E., keď uviedol:  “Na tomto stretnutí už mal A.C. k dispozícii podklady z trestných konaní vedených voči spol. K.G., ak sa nemýlim na OR PZ Poprad a KR PZ Prešov. Išlo o dve konania. Jedno sa týkalo DPH a druhé neviem či nie DPPO.“

V následnosti na uvedenú požiadavku odovzdal JUDr. A.E. obvinenému A.C. rešerš výstupu konaní finančnej správy voči spoločnosti K.G., s. r. o., ktorá obsahovala analýzu  podozrenia  zo  spáchania  daňových  trestných  činov  touto  spoločnosťou


v súvislosti s prezidentskou kampaňou Ing. A.N.. Po ich zabezpečení obvinený A.D. zabezpečil ich zverejnenie prostredníctvom A.W. a A.X..

Nakoľko konkrétne informácie podliehajúce daňovému tajomstvu, ktoré mali byť vyzvedané (čo z popisu skutku ani nevyplýva) a následne zverejnené, nie sú v skutku žiadnym spôsobom uvedené a identifikované, možno sa len domnievať, že týmito zverejnenými  materiálmi  mali  byť  anonymné  podania  adresované  vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, z ktorých na jednom boli ako autori uvedení „nespokojní  zamestnanci  daňového  úradu“,  uznesenie  vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v  Poprade, odboru kriminálnej polície, 3. oddelenia vyšetrovania z xxx sp. zn. ORP-xxx, časť  (6 strán) Protokolu Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad z xxx, č.: xxx a časť oznámenia daňového úradu o podozrení zo spáchania daňového trestného činu u daňového subjektu K.G., s. r. o., Poprad z 03.11.2014, ktoré boli do vyšetrovacieho spisu zabezpečené vyžiadaním zo spisového materiálu sp. zn. PPZ-331/NKA-BA2-2020 (kauza Očistec).

 

Z výpovede JUDr. A.E. však nevyplynulo, že by súčasťou rešerše, ktorú mal poskytnúť obvinenému  A.C., boli akékoľvek dokumenty    a listiny.  Zároveň  z jeho výpovede vyplynulo“ „(...)až do chvíle, kedy boli na KÚFS v obálke ako aj elektronicky doručené  dokumenty o podozrení  z trestnej činnosti spoločnosti  K.G.  a konkrétne dokumenty z PZ a FS, ktoré som predtým registroval u A.C.(...) kde v spise, ktorý priniesol A.G.,   sa nachádzali všetky kroky FS voči tejto spoločnosti, t. j. zápisnice o ústnych pojednávaniach, prípadne medzinárodné dožiadania, protokoly, rozhodnutia prvostupňového orgánu a iné. Tieto dokumenty sa v podaní, ktoré som uvádzal vyššie zo  septembra  2017,  ktoré  boli  aj  medializované  z e-mailovej  adresy  yegor@... nenachádzali.

 

Vyvstáva tak otázka, či vyššie uvedené materiály vôbec boli zabezpečené spôsobom  deklarovaným  v skutku  v bode 3/,  najmä  keď  aj  vyšetrovateľ  PZ v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia na strane 60 uvádza: “Z predmetného spisového materiálu (poznámka: myslí sa tým vyšetrovací spis sp. zn. PPZ-320/NKA-BA3-2019 vo veci obvinených A.W. a A.X.), a to hlavne výsluchu osoby Ing. A.X. vyplývajú aj skutočnosti, že predmetné materiály obsahujúce daňové tajomstvo mohol poskytnúť v predmetnej veci druhému obvinenému A.W. prostredníctvom Ing. A.D. (po ich  získaní)  na  ich  zverejnenie  B.A..  Tieto  skutočnosti  potvrdzujú  aj  nižšie zabezpečené písomné komunikácie z aplikácie Threema...“.

 

Odhliadnuc od skutočnosti, že výpoveď A.X. vykonaná v inom trestnom konaní v procesnom  postavení  obvineného  je  v preskúmavanej  trestnej  veci  absolútne nepoužiteľným a neprípustným dôkazom (vo vzťahu k postupu podľa § 206 ods. 1 Trestného  poriadku), vznikajú  dôvodné  a vážne pochybnosti o správnosti zistenia skutočností  uvedených  v popise  skutku  v bode 3/,  a to  aj  s poukazom  na písomnosť   - Podnet na začatie trestného stíhania Finančného riaditeľstva Slovenskej

republiky,   sekcie   inšpekcie   a vnútornej  kontroly,  Odboru   inšpekcie   FR  SR  

z 19.09.2017  (zv.  č.  II,    659-660),  z ktorého  okrem  iného  vyplýva,  že  uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, odboru kriminálnej polície, 3.  oddelenia  vyšetrovania  z xxx  sp.  zn.  ORP-xxx  je  opatrené  odtlačkom prezenčnej pečiatky Daňového úradu Prešov pobočka Poprad s dátumom doručenia 07.02.2016, a že uniknuté dokumenty pochádzajú pravdepodobne z informačného systému finančnej správy, do ktorého má prístup akýkoľvek zamestnanec finančnej správy s pridelenými prístupovými právami.

O poskytnutí  akýchkoľvek  dokumentov  z informačného  systému  finančnej správy sa však nevyjadrila žiadna z vypočutých osôb.

 

Ako už bolo uvedené vyššie, podľa výpovede JUDr. A.E., tento mal obvinenémuA.C. odovzdať iba rešerš a viac sa o spoločnosť K.G., s. r. o., nezaujímal.  V súvislosti s bývalým prezidentom Ing. A.N. a jeho spoločnosťou K.G., s. r. o., sa na prelome mesiacov november-december 2017 zúčastnil stretnutia na Úrade vlády Slovenskej republiky, na ktoré išiel s A.G., ktorý mal so sebou spis   o hrúbke 12 - 15 cm, a ktorý mu počas cesty povedal, že idú za premiérom a ministrom vnútra so spisom K.G.. Na Úrade vlády Slovenskej republiky sa stretli s obvinenými A.A. a A.B., kde po usadení sa  A.G.  položil  na  stôl  spis,  v ktorom  sa  nachádzala  kompletná  agenda  úkonov finančnej správy voči spoločnosti K.G.. Toto stretnutie vnímal zo strany A.A. tak, že „(...)to malo byť odborné potvrdenie skutočností, o ktorých už jasne vedel, viackrát sa vracal otázkami k systému toho daňového deliktu, k sume základu dane, k dani, ktorá mala byť krátená... chcel si byť na 100% istý, či to, čo je v spise, má reálny základ(...)sa pýtali na predmet fakturácie, nakoľko sa faktúry v spise nenachádzali“.    Zároveň uviedol,  že  v tomto  spise  týkajúcom  sa  spoločnosti  K.G.,  s.  r.  o.,  sa  uniknuté dokumenty nenachádzali.

Podľa výpovede Ing. A.G. tento sa v mesiaci október 2017 zúčastnil stretnutia na Úrade vlády Slovenskej republiky, na ktoré ho zavolal obvinený A.B. s tým, aby so sebou zobral aj xxx, myslel tým A.E., ktorému následne zavolal s tým, že majú ísť k premiérovi, ale že nevie, čoho sa stretnutie bude týkať. V aute mu A.E. povedal, že toto stretnutie sa asi bude týkať osoby A.N. a spoločnosti K.G.. Ing. A.G. vo svojej výpovedi neuviedol, že by na stretnutie niesol akýkoľvek spis alebo písomnosti. Vo svojej výpovedi uviedol: “Na tomto stretnutí A.E. prezentoval už pripravenú schému dodávateľských vzťahov spoločnosti K.G., pričom v niektorých prípadoch vedel uviesť, čo dodali tí konkrétni dodávatelia spoločnosti K.G., a že sa jedná napríklad o letáky a iné produkty alebo služby, ktoré jednoznačne deklarujú, že spoločnosť K.G. so naozaj uplatnila do nákladov produkty a služby súvisiace s prezidentskou kampaňou A.N.“, čo nekorešponduje s vyššie uvedeným tvrdením A.E. a ani s popisom skutku v bode  3/ v jeho  časti,  v ktorej sa uvádzajú udalosti nadväzujúce  na  zverejnenie informácií týkajúcich sa spoločnosti K.G., s. r. o., kedy sa    na jeseň  2017 malo uskutočniť stretnutie na Úrade vlády Slovenskej republiky, ktorého sa mali zúčastniť obvinený A.A., obvinený A.B., Ing. A.G. a JUDr. A.E., a na ktorom mali obvinení A.A. a A.B.  požadovať  od  Ing.  A.G.  a JUDr.  A.E. „(...)ďalšie  informácie  o daňových

deliktoch  spoločnosti  K.G.,  s.  r.  o.,  a vtedy  činného  prezidenta  SR  Ing.  A.N., o dodávateľoch  spoločnosti  K.G.,  o predmete  zdaniteľných  plnení(...)pričom  tieto informácie poskytoval najmä JUDr. A.E.“.

 

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je nutné skonštatovať, že skutkové okolnosti v súvislosti s konaním obvinených popísaným v bodoch  2/ a 3/ skutkovej vety, v ktorom sa vidí spáchanie konkrétneho trestného činu, sú chaotické, uvedené veľmi neurčito a spôsobom nezodpovedajúcim hmotnoprávnemu hľadisku, ale najmä požiadavke nezameniteľnosti skutku vyjadrenej v ustanovení § 206 ods. 3 Trestného  poriadku (tzv.  procesnému  hľadisku).  Preto  uznesenie  o vznesení obvinenia trpí deficitom nepreskúmateľnosti.

 

Skutkom sa rozumie určitá udalosť vo vonkajšom svete spočívajúca v konaní človeka, ktorá môže mať znaky jedného alebo viacerých trestných činov, alebo nemusí vykazovať znaky žiadneho trestného činu, a táto udalosť je vymedzená ako skutok v príslušnom akte orgánu prípravného konania alebo súdu.

Skutkovú  vetu  tvoria  obligatórne  znaky  skutkovej  podstaty  trestného  činu (hmotnoprávne hľadisko) a vecné, miestne, časové a iné súvislosti (procesnoprávne hľadisko), ktoré spájajú znaky skutkovej podstaty v skutkový dej (skutok) a zo znakov skutkovej podstaty vytvárajú logický a časovo harmonizovaný dej. Ich význam spočíva aj v tom, aby jeden skutok bol jednoznačne identifikovateľný a nezameniteľný s iným skutkom.

Skutková  veta  (popis  skutku)  nie  je  totožná  s  právnou  vetou  a  spravidla nepoužíva  terminológiu  právnej  vety (teda  terminológiu  dotknutého  zákonného ustanovenia), aj keď sa niekedy použité výrazy a formulácie skutkovej a právnej vety nevyhnutne prekrývajú (zhodujú). Skutková veta však musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie (R 22/2015).

Skutková veta musí zodpovedať právnej vete obsahovo, teda tak, aby bolo možné konštatovať naplnenie zákonných znakov trestného činu (subsumovať zistený skutkový  stav  pod  príslušné  ustanovenie  osobitnej  časti  Trestného  zákona (R  57/2016). Skutková veta odráža faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z hľadiska základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, teda kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona (R14/2019).

Znaky trestného činu sú určené konkrétnou skutkovou podstatou uvedenou v   osobitnej   časti   Trestného   zákona.  Je   nevyhnutné   aby   skutková   veta obsahovala všetky znaky základnej ako aj kvalifikovanej skutkovej podstaty, ak bol skutok  právne  kvalifikovaný  aj  podľa  nej.  Skutková  veta (popis  skutku)  musí bezpodmienečne  obsahovať  úplný  popis  skutočností  rozhodných  pre  naplnenie

všetkých znakov skutkovej podstaty  (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 509/2015).

Týmto  postupom  orgánov  činných  v trestnom  konaní  zároveň  došlo  aj k porušeniu práva na obhajobu. Zásada práva na obhajobu je vyjadrená v článku 50ods. 3 Ústavy SR a v čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právo na obhajobu upravuje aj čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V neposlednom zásadu práva na obhajobu upravuje § 2 ods. 9 Trestného poriadku a nadväzne  §  34 Trestného poriadku.   Každá z uvedených úprav pritom reprezentuje  požiadavku,  aby  v  trestnom  konaní  bola  zaručená  úplná  ochrana základných práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie. Právom na obhajobu sa rozumie súhrn práv daných osobe, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, na vykonanie obhajoby proti obvineniu. Toto právo sa vzťahuje na celé trestné konanie a zahrňuje,  okrem  iných,  aj  právo  obvineného  vedieť,  z čoho  je  obvinený,  ktoré reprezentuje  aj  vyššie  uvedené  ustanovenie §  206  ods.  3  Trestného  poriadku. Zmienená  súčasť  práva  obvineného  na  obhajobu  predstavuje  jej  fundamentálne základy, bez ktorých je uplatňovanie nadväzujúcich materiálnych práv, ale aj formálnej obhajoby  prostredníctvom  ustanoveného,  resp.  zvoleného  obhajcu  objektívne vylúčené.

Vzhľadom  na  uvedené  je  nevyhnutné  konštatovať,  že  konštrukcia  skutkov opísaných v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia bola tak neurčitá, že obvineným neumožňovala využiť ich právo  na obhajobu, pretože nevedeli, voči čomu sa majú vlastne brániť.

Výhrady možno vysloviť aj proti odôvodneniu uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré  nezodpovedá požiadavkám  kladeným  na  obsah  odôvodnenia  uznesenia ustanovením  §  176 ods.  2 Trestného poriadku. Uvedený nedostatok sa prejavuje najmä v neurčitosti definovania mnohých dôkazov, o ktoré sa mali opierať skutkové zistenia. Táto neurčitosť sa odzrkadľuje v častom odvolávaní sa vyšetrovateľa PZ na jednoznačne nešpecifikované dôkazy, ktoré boli navyše   vykonané v iných trestných konaniach, keď uvádza, príkladmo citujem:  „(...)Ako vyplýva z doteraz vykonaného dokazovania v tejto veci, aj v inej trestnej veci, tak(...)-strana 40; (...)Z predmetných vykonaných dôkazov, a to hlavne výsluchov osôb v rôznych procesných postaveniach vykonaných v tomto, ale tiež v iných trestných konaniach, ktoré boli do spisového materiálu  riadne  procesne  zabezpečené(...); (...)  je  tiež  možné  vyvodiť  záver, z dôkazov zabezpečených z kauzy Očistec a iných, kde konkrétne osoby v rôznych procesných postaveniach popisujú tiež sledovanie ďalších osôb(...)-strana  41;  (...) získavanie takýchto chránených informácií bolo v danom čase možné len preto, že
obvinení A.A. a A.B. zločineckú skupinu podrobne zadokumentovanú vyšetrovaním v kauze Očistec zosnovali spolu s obvineným A.D. a za spolupráce obvineného A.C. (tu len poznamenávam, že A.D. a A.C. nie sú v preskúmavanej trestnej veci trestne

stíhaní   za   skutok   právne   kvalifikovaný   ako   zločin   založenia,   zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona) a ako jej členovia tak preto cielene umožnili jej fungovanie. Z výsluchov osôb pred začatím trestného stíhania,  ako  aj  zo samotného  spisového  materiálu  kauzy  Očistec  jednoznačne vyplýva(...) ktoré priamo potvrdzujú vo svojich výpovediach A.G., A.E., A.K. a iní (...)-strana 44; (...)Zabezpečené  tlačové  konferencie  a mediálne  vyhlásenia  taktiež jednoznačne potvrdzujú skutočnosti vyplývajúce z vykonaných výsluchov a podporujú tvrdenia osôb vypočutých pred začatím trestného stíhania, ako aj osôb vypočutých v rôznom  procesnom  postavení,  ktorých  výsluchy  boli  do  spisového  materiálu zabezpečené z iných trestných konaní  (...)  (tu poznamenávam, že totožnosť osôb vypočutých pred začatím trestného stíhania, na rozdiel od „iných“, je z odôvodnenia zrejmá)-strana 45. Aj táto neurčitosť konštatovaných dôkazov, ktoré majú  preukazovať trestnú  činnosť  obvinených  a dôvodnosť  ich  obvinenia,  spôsobuje  v konečnom dôsledku chaotickosť a nejednoznačnosť uznesenia o vznesení obvinenia, hraničiacu až s ústavnou nekonformnosťou.

V mnohých prípadoch sa v súčasnej dobe stáva neželaným javom v procese dokazovania  orgánmi  prípravného  konania  nahrádzanie  riadneho  vykonávania dokazovania prostriedkami a inštitútmi upravenými Trestným poriadkom používaním dôkazov z iných trestných konaní pod zámienkou deklarovanej súčinnosti orgánov prípravného konania,   a to najmä v súvislosti so zabezpečovaním si výsluchov osôb v rôznych procesných postaveniach, ktoré by mohli byť maximálne podkladom pre začatie trestného stíhania formou ich ďalšieho operatívneho rozpracovania alebo preverovania,  avšak  nie  pre  vznesenie  obvinenia  konkrétnej  osobe  v inom, samostatne vedenom trestnom konaní.

Zistený  a konštatovaný  deficit  uznesenia  o vznesení  obvinenia  spočívajúci v nedostatku skutkovej vety nie je možné napraviť spôsobom, že by postupom podľa §  363  ods.  1  a nasledujúcich  Trestného  poriadku  bolo  zrušené  iba  uznesenie o zamietnutí sťažnosti, pri zachovaní uznesenia o vznesení obvinenia, a uložením prokurátorovi, aby o veci (podaných sťažnostiach obvinených) znovu konal a rozhodol.

I keď  uznesenie  o vznesení  obvinenia  a uznesenie  o zamietnutí  sťažnosti  tvoria z významového hľadiska jeden celok, nie je možné zistené nedostatky konvalidovať tým, že by absenciu skutkových okolností v skutkovej vete napravil prokurátor v rámci sťažnostného konania. Prekážkou takéhoto postupu je ustanovenie  §  195 ods.  1 Trestného poriadku, podľa ktorého orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v ktorej prospech bola sťažnosť podaná.

 

Napriek  tomu,  že  popis  skutkovej  vety  uznesenia  o vznesení  obvinenia neodráža  faktické  okolnosti  relevantné  z hmotnoprávneho  hľadiska,  ktoré  by umožňovali  v skutkovej  vete  popísané  skutočnosti  subsumovať  pod  konkrétnu skutkovú  podstatu  trestného  činu  uvedeného  v osobitnej  časti  Trestného  zákona

a zároveň ani okolnosti relevantné aj z procesnoprávneho hľadiska (vecné, časové a miestne vymedzenie skutku) a nezameniteľnosť skutku s iným skutkom, prokurátor v rozpore  s ustanovením §  193  ods. 1  písm.  c)  Trestného  poriadku  sťažnosti obvinených zamietol.

 

K zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia aj v jeho časti, ktorou vyšetrovateľ  PZ podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie vo veci v bode 1/ za skutok právne kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, bolo potrebné pristúpiť z dôvodu jeho absolútnej nezákonnosti. Aj keď pri začatí trestného stíhania postačuje voľnejší opis skutku (§  199 ods.  3 Trestného poriadku) v porovnaní s opisom skutku pri vznesení obvinenia (§ 206 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), opis skutku v bode 1/ skutkovej vety nezodpovedal elementárnym obsahovým požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia  §  199 ods.  3 Trestného poriadku, pretože skutok nebol vymedzený uvedením miesta a času zosnovania zločineckej skupiny, ani uvedením miesta a času, kde a v ktorom mali jej ďalší členovia (A.A. a A.B.) v tejto zločineckej skupine pôsobiť, ako ani ďalšie okolnosti, ktorými by bolo aspoň rámcovo    vymedzené podozrenie z trestnej činnosti, teda základné, zákonom požadované znaky zločineckej skupiny ako    určenie  najmenej  troch  osôb,    štruktúrovanosť  a  koordinovanosť    s cieľom spáchania  niektorého  (niektorých)  z  trestných  činov  uvedených  v  §  129  ods.  4 Trestného  zákona  a ich  páchanie  s cieľom  priameho  alebo  nepriameho  získania finančnej alebo inej výhody.

I keď  popis  skutkov  v bodoch  2/  a 3/  skutkovej  vety  neobsahuje  skutkové okolnosti   zodpovedajúce   požiadavke   jeho   nezameniteľnosti   s iným   skutkom a neponíma ani presné a určité vymedzenie podozrenia, možno s prihliadnutím na postačujúci voľnejší opis skutku  s rámcovým  zameraním podozrenia,  konštatovať naplnenie obsahových náležitostí vyžadovaných ustanovením § 199 ods. 3 Trestného poriadku, preto nebolo potrebné zrušiť uznesenie o vznesení obvinenia aj v časti postupu podľa § 199 ods.1, ods. 2 Trestného poriadku vo vzťahu ku skutkom v bode 2/ a 3// skutkovej vety.

V prípade popisu skutku v bode 2/ bol skutok vymedzený uvedením času -v presne  nezistenom  období  od  leta  2015  do  konania  volieb  do  Národnej  rady Slovenskej  republiky v marci  2016  (z verejne  dostupných  zdrojov  je  možné  zistiť presný čas ich konania, a to 05.03.2016), miesta - Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky  (i keď vo vzťahu k obidvom inštitúciám je možné zistiť presné miesto ich sídla, pre účely začatia trestného stíhania možno takéto miestne  vymedzenie  považovať  za  postačujúce)  a aspoň  rámcovým  zameraním podozrenia z ohrozenia daňového tajomstva v súvislosti s osobou Mgr. A.O. (i keď daňový   subjekt   a ani   informácie   podliehajúce   daňovému   tajomstvu   neboli konkretizované).


 

 

 

V prípade  popisu  skutku  v bode  3/  bol  skutok  tiež  vymedzený  uvedením času  -  v presne  nezistenom  období  od  prelomu  jari-leta  2017  do  jesene  2017, miesta - v xxx, v hoteli K.Z. v xxx a na Úrade vlády Slovenskej republiky (žiadalo by sa  upresniť  aj  miesto  následného  zverejnenia)  a aspoň  rámcovým  zameraním podozrenia z ohrozenia daňového tajomstva v súvislosti s osobou Ing. A.N. (i keď ani v tomto prípade daňový subjekt a ani informácie podliehajúce daňovému tajomstvu neboli konkretizované).

 

Vzhľadom na zistené nedostatky bolo potrebné podľa § 366 ods. 1 Trestného poriadku  vysloviť,  že  napadnutými  uzneseniami  orgánov  prípravného  konania a konaním,  ktoré  ich  vydaniu  predchádzalo,  bol  porušený  zákon  spôsobom a v rozsahu   uvedenom vo výroku tohto uznesenia v neprospech obvinených A.A., A.B., A.C. a A.D., podľa § 366 ods. 2 Trestného poriadku nezákonné uznesenia zrušiť a podľa § 367 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prikázať vyšetrovateľovi PZ, aby o veci znovu konal a rozhodol, pričom v prípade neexistencie dôvodného podozrenia z konania podozrivých A.A. a A.B. subsumovateľného pod zákonné znaky trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, bude potrebné vysporiadať sa aj s otázkou možného premlčania trestného stíhania vo vzťahu k trestnému činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa  §  264 ods.  1 Trestného zákona. V kontexte uvedeného dávam do pozornosti aj otázku vecnej príslušnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v ďalšom konaní.

 

Podľa § 367 ods. 3 Trestného poriadku orgán, ktorému vec bola prikázaná, je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie generálny prokurátor nariadil a je viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil, okrem ak sa zmenili skutkové alebo právne okolnosti, z ktorých právny názor generálneho prokurátora vychádzal.

 

 

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný  prostriedok nie je  prípustný (§ 363 ods. 3

Trestného poriadku).

 

 

 

 

generálny prokurátor Slovenskej republiky

v z. JUDr. Jozef Kandera
        
prvý námestník

generálneho prokurátora Slovenskej republiky

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia