Obnova konania a právo na zákonného sudcu

Publikované: 26. 12. 2022, čítané: 639 krát
 

 

Mgr. Erika Krutková, vyšší súdny úradník, Špecializovaný trestný súd

Obnova konania a právo na zákonného sudcu

 

I.           Súd nevyzval odsúdeného na doplnenie dôvodov obnovy konania a ani sa náležite nezaoberal jeho žiadosťou o ustanovenie obhajcu ale arbitrárne návrh odsúdeného posúdil ako podanie nespĺňajúce náležitosti návrhu na povolenie obnovy konania a bez predloženia veci senátu a procesného rozhodnutia nariadil vec skončiť „inak“, pričom Trestný poriadok pritom pri úprave inštitútu návrhu na povolenie obnovy konania skončiť vec týmto spôsobom neumožňuje a vyžaduje riadne formálne procesné rozhodnutie, riadne obsadeným súdom. O návrhu tak nebolo nielenže riadnym, ale žiadnym spôsobom rozhodnuté, a preto napriek formálnemu skončeniu veci „inak“ pretrváva naďalej stav neukončeného konania vo veci vedenej pod sp. zn. 4Nt/1/2021.

II.         Tento nedostatok pritom nebol odstránený i napriek iniciatíve predsedu senátu 15Nt, ktorý síce v dobrej viere, nemajúc inú možnosť, rozhodol o následne podanom návrhu odsúdeného v stave neukončeného konania o pôvodnom prvom návrhu ako senát nepríslušný. Ani následný postup senátu 15Nt však nie je spôsobilý zhojiť uvedené pochybenie súdu.

III.      Postupom súdu tak prišlo k porušeniu práva odsúdeného na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR, práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.11.2022 sp. zn. 1Tost/22/2022)

 

UZNESENIE

 

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a členov senátu JUDr. Františka Moznera a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci odsúdeného  T. V., o návrhu na povolenie obnovy konania vo veci Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T/18/2018, na neverejnom zasadnutí dňa 10. novembra 2022 v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného T. V. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 15Nt/2/2021, zo 6. júna 2022, takto

 

rozhodol:

 

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušuje sa napadnuté uznesenie a súdu prvého stupňa sa prikazuje , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

 

Odôvodnenie

 

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica napadnutým uznesením, sp. zn. 15Nt/2/2021, zo 6.júna 2022 zamietol návrh odsúdeného T. V. a jeho sestry M. M. na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn.PK-1T/18/2018.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť odsúdený a tiež jeho sestra.

V písomných dôvodoch sťažnosti prostredníctvom obhajcu poukazoval na to, že súd prvého stupňa účelovo vyhodnotil ním namietané skutočnosti, pričom jeho závery vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. Základným právom účastníka súdneho konania je jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru. Z neho potom vyplýva, že súdne rozhodnutie musí byť presvedčivé a riadne odôvodnené. Napadnuté uznesenie je však podľa neho nepreskúmateľné. Za podstatu svojej sťažnosti označil skutočnosť, že o jeho návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol nepríslušný senát, resp. nezákonný súd, teda senát, ktorý nebol príslušný na rozhodnutie o návrhu. Je pravdou, že on podal návrh na povolenie obnovy konania datovaný dňa 16. novembra 2021, ktorý bol zapísaný pod sp. zn. 6Nt/2/2021. Jeho setra následne podala identický návrh datovaný dňa 18. novembra 2021, ktorý bol zapísaný pod sp. zn. 15Nt/2/2021. Súd však zabudol uviesť, že ešte predtým on podal v poradí prvý návrh na povolenie obnovy konania, ktorý bol doručený súdu dňa 28. mája 2021 a bol nakoniec pridelený do senátu 4T pod sp. zn. 4Nt/1/2021. Vo vzťahu k tomuto v poradí prvému návrhu mu predsedníčka senátu dňa 21. júla 2021 oznámila, že v podaní absentuje uvedenie skutočností a dôkazov, ktoré by mohli privodiť iné rozhodnutie v pôvodnej veci. Preto ho nepovažovala za kvalifikovaný návrh na povolenie obnovy konania a vydala pokyn kancelárii súdu, aby vec bez rozhodnutia vyznačila ako „skončenú inak“. Týmto postupom mu bolo odňaté právo na zákonného sudcu, resp. zákonný senát, ktorým mal byť nepochybne senát 4Nt. Predsedníčka senátu uvedeným postupom fakticky rozhodla bez toho, aby v danej veci konal senát, pričom zákon takúto právomoc predsedovi senátu neprisudzuje. Podľa odsúdeného zákon oprávnenej osobe nepredpisuje povinnosť uviesť už v návrhu na povolenie obnovy konania všetky nové skutočnosti alebo dôkazy. Zároveň uviedol, že požiadal o ustanovenie obhajcu v danej veci, pričom predsedníčka senátu jeho žiadosť ignorovala, čím porušila jeho práva. Vyššie uvedené okolnosti namietal i predseda senátu 15Nt vo svojom podaní z 24. marca 2022, ktorým žiadal predsedu Špecializovaného trestného súdu o vykonanie nápravy. Predseda súdu listom zo 7. apríla 2022 uviedol, že z jeho pozície nie je možné zrušiť „odčiarkovacie L“, avšak stotožnil sa s argumentáciou, že predsedníčka senátu 4Nt nepostupovala správne. Tým je podľa odsúdeného daný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia a následne spojenie veci vedenej v senáte 15Nt k veci pôvodne vedenej v senáte 4Nt a na jej rozhodnutie pod sp. zn. 4Nt/1/2021.

Zároveň sa odsúdený nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že nie je možné striktne sa pridržiavať znenia článku 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru z dôvodu že Trestný poriadok mu umožňuje odstrániť vytýkané vady konania prostredníctvom dovolacieho konania. Právo na obnovu konania pre podstatné chyby je podľa neho natoľko významné, že podľa ods. 3 ho v znení článku 15 Dohovoru samotného nemožno derogovať ani vo výnimočných situáciách. Princíp právnej istoty spočívajúci v nezmeniteľnosti rozhodnutia musí ustúpiť všeobecnejšiemu a vyššiemu princípu právnej istoty spočívajúcemu v zákonnosti a ústavnosti a z toho vyplývajúcej predvídateľnosti práva ako aj súdneho rozhodnutia. Primárne je to, či ponechať, alebo neponechať v platnosti nezákonné, skutkovo nesprávne alebo inou vadou postihnuté právoplatné súdne rozhodnutie. Rovnako tak nemožno ospravedlňovať nemožnosť použitia inštitútu obnovy konania tým, že o námietkach týkajúcich sa nezákonnosti sa má rozhodnúť v rámci dovolacieho konania. Súd má preto podľa neho povinnosť pojem „nové skutočnosti“ v ustanovení § 394 Trestného poriadku vykladať a uplatňovať v súlade s pojmom „podstatná chyba“ v článku 4 ods. 2 protokolu č. 7 k Dohovoru. Z článku 53 Dohovoru vyplýva, že podmienky nového konania v prospech obvineného môžu byť upravené širšie ako v článku 2 ods. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru. Z dikcie „podstatná chyba v predchádzajúcom konaní“ vyplýva, že nejde len o vadu procesnú, ale aj hmotnoprávnu. Súd prvého stupňa bol preto povinný v tomto smere poskytnúť podrobnú argumentáciu. Podľa jeho názoru on vo svojom návrhu dostatočne identifikoval nové skutočnosti a dôkazy.

Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušené podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a aby bola vec vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.  

Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná, i keď pochybenia sa nedopustil priamo senát 15 Nt.

Z trestného spisu vyplýva, že odsúdený T. V. bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej aj „ŠTS“), sp. zn. PK-1T/18/2018, zo 7. novembra 2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3To/13/2018, z 15. mája 2019 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako to je uvedené v predmetnom  rozsudku.

Za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, spolu s trestom prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Zároveň mu bol podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložený aj ochranný dohľad na 3 roky spolu s uložením obmedzenia spočívajúceho v zákaze kontaktu s poškodenou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a s poukazom na ustanovenie § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona mu bola uložená povinnosť - príkaz nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej alebo v mieste jej pracoviska alebo miest, ktoré pravidelne navštevuje podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3 písm. f) Trestného zákona.

Odsúdený T. V. podal dňa 28. mája 2021 na ŠTS návrh na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na ŠTS pod sp. zn. PK-1T/18/2018. Vec bola v registri nakoniec zapísaná pod sp. zn. 4Nt/1/2021. V návrhu uviedol, že vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré budú mať vplyv na nové rozhodnutie vo veci. Zároveň uviedol, že podrobné odôvodnenie podá prostredníctvom obhajcu a požiadal o ustanovenie obhajcu, pretože sa jedná o prípad nutnej obhajoby. Následne predsedníčka senátu listom z 21. júla 2021 listom odsúdenému oznámila, že keďže jeho návrh neobsahuje nové skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých má za to, že vyšli najavo po právoplatnosti rozsudku a ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie vo veci, tak ho podľa obsahu nemožno považovať za návrh na povolenie obnovy konania, a preto nebude jeho návrh predložený na rozhodnutie senátu.

Dňa 19. novembra 2021 podala sestra odsúdeného M. M. identický návrh na povolenie obnovy konania v rovnakej veci v prospech odsúdeného, ktorý bol na ŠTS vedený pod sp. zn. 15Nt/2/2021.

Následne podal dňa 19. novembra 2021 odsúdený identický návrh na povolenie obnovy konania v rovnakej veci (už odôvodnený), ktorý bol na ŠTS vedený pod sp. zn. 6Nt/2/2021.

Predseda senátu ŠTS 15Nt požiadal listom z 24. marca 2022 predsedu ŠTS o vykonanie opatrenia v tom smere, že zistil, že v poradí o prvom návrhu na povolenie obnovy konania malo byť konané a rozhodnuté pod sp. zn. 4Nt/1/2021, kde však rozhodnuté nebolo – v registri bolo nesprávne vyznačené, že vec bola skončená inak. Preto žiadal, aby predseda ŠTS v rámci svojich právomocí vykonal opatrenia v tom smere, aby v príslušnom registri 4Nt bolo odčiarkovacie znamienko “L“ zrušené a aby táto vec nebola evidovaná ako skončená, čím sa umožní pripojenie vecí vedených pod sp. zn. 15Nt/2/2021 a 6Nt/2/2021 k veci 4Nt/1/2021.

Vzhľadom na uvedenú žiadosť odpovedal predseda ŠTS listom zo 7. apríla 2022 v tom smere, že síce súhlasí s tvrdeniami uvedenými v žiadosti, ale z pozície predsedu súdu nedisponuje oprávnením nariadiť, aby v príslušnom registri 4Nt bolo odčiarkovacie znamienko “L“ zrušené a aby táto vec nebola evidovaná ako skončená.

V dôsledku uvedeného následne ŠTS na verejnom zasadnutí dňa 6. júna 2022 obe veci spojil na spoločné konanie s tým, že boli vedené pod sp. zn. 15Nt/2/2021.

Na verejnom zasadnutí ŠTS vypočul odsúdeného a M. M..

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na dôvodoch svojho návrhu a nad rámec podaného návrhu namieta aj to, že obhajca Mgr. R. K. ho zastupoval na základe substitučnej plnej moci pri všetkých výsluchoch, pričom odsúdený žiadny súhlas na udelenie substitúcie neudelil a nemal tam čo hľadať. To sa týka aj hlavného pojednávania. Má za to, že došlo aj k manipulácii pri ohliadke miesta činu a zaistení doličných vecí, konkrétne lano sa nachádzalo na balkóne, ale svedkyňa K. v rámci odvolacieho konania predložila vyjadrenie, že lano sa nachádzalo na balkóne H. N. Na policajných záberoch je však pred bytovým domom. K tejto skutočnosti sa nemal možnosť v rámci odvolacieho konania vyjadriť. O tomto predložil aj fotodokumentáciu a vyjadrenie K. pre NS SR. Pokiaľ ide o odsúdeným namietanej manipulácie so zápisnicami o výsluchoch svedkyne K. 15. septembra 2017 vychádza aj z toho, že podpisoval zápisnicu o zadržaní podozrivej osoby s časom zadržania 6:15 hod., pričom dodatočne došlo k jej úpravám na čas 5:30 hod., a to z jednoduchého dôvodu, že osoba, ktorá ho mala podľa pôvodnej zápisnice o 6:15 hod. zadržať, v tom čase vykonávala obhliadku miesta činu od 4:00 do 8:30 hod., teda nemohla byť na dvoch miestach. K týmto úpravám došlo až po tom, ako bol odsúdený vzatý do väzby.

M. M. na verejnom zasadnutí na podanom návrhu trvala, bez toho, aby ho doplnila.

Následne ŠTS návrh odsúdeného i M. M. podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol.

V odôvodnení uviedol, že „pokiaľ ide o odsúdeným uvedené dôvody na povolenie obnovy konania, súd konštatuje, že tieto je možné označiť za dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) Trestného poriadku, a to predovšetkým s poukazom na argumentáciu odsúdeného označujúcu procesné pochybenia OČTK v prípravnom konaní a pochybenie prvostupňového súdu vo vzťahu k neoslobodení ustanoveného obhajcu spod povinnosti obhajovať odsúdeného. Na rozdiel od inštitútu dovolania, inštitút obnovy konania, ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje zásah do právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím vo veci, keďže umožňuje príslušnému orgánu verejnej moci znovu konať a rozhodovať vo veciach, ktoré už boli právoplatne rozsúdené. Obnova konania slúži predovšetkým na nápravu nesprávnych skutkových zistení na základe nových skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré nebolo možné v pôvodnom konaní použiť. K argumentácii odsúdeného týkajúcej sa skutočnosti, že podľa čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd novo odhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodovanie vo veci, nie sú prekážkou pri povolení obnovy konania, považuje súd za potrebné uviesť, že trestný poriadok SR v ôsmej hlave, druhom diely umožňuje v otázke mimoriadnych opravných prostriedkov využiť dva rozdielne inštitúty, a to dovolanie a obnovu konania. Na tomto mieste možno už len dodať s poukazom na vyššie uvedené, že v tomto prípade bez zbytočného opakovania vyššie uvedených záverov súdu nie je možné sa striktne pridržiavať znenia čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, predovšetkým z dôvodu, že trestný poriadok umožňuje odsúdenému odstrániť vytýkané vady konania prostredníctvom dovolacieho konania......... Odsúdený a jeho sestra nielenže nepredložili súdu žiadne nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé byť podkladom pre rozhodnutie o povolení obnovy konania, ale ani takéto dôkazy nenavrhli vykonať“.

Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti prišiel najvyšší súd k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď o návrhu odsúdeného a jeho sestry rozhodoval senát 15Nt, pretože uvedeným spôsobom prišlo k porušeniu práva odsúdeného na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR, práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Účelom práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je zabezpečiť, aby mal jednotlivec v zložitom procese hľadania práva a spravodlivosti aspoň raz možnosť predstúpiť pred nezávislý súd so svojou vecou, teda aby bol vypočutý. Inak povedané ide o to, aby mohol so svojou vecou predstúpiť pred konkrétneho sudcu vybaveného povinnosťou a právom zvážiť všetky okolnosti, ktorých individuálna a neopakovateľná povaha uplatneného nároku presahuje to, čo možno vteliť do abstraktnej právnej normy. Právo na hearing patrí aj do judikatúry ESĽP medzi zásadné a základné práva, na rešpektovaní ktorých treba bezvýhradne trvať (napr. rozhodnutie Delcourt proti Belgicku).

Účelom práva priznaného podľa článku 48 ods. 1 veta prvá Ústavy SR je zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný (II. ÚS 87/2001). Zároveň podľa § 3 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o sudcoch sudca rozhoduje v senáte alebo ako jediný sudca, ak tak ustanovuje zákon. Zákon ustanovuje, kedy sa na rozhodovaní senátov zúčastňuje aj prísediaci. O tom svedčí aj znenie § 3 ods. 2 Zákona o sudcoch, v zmysle ktorého sú si sudcovia a prísediaci pri rozhodovaní rovní.

K zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie by malo s poukazom na vyššie vyjadrené dochádzať len výnimočne a výlučne na základe zákona. Zákonným sudcom sa totiž stáva sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie; odňať vec jednému sudcovi a prideliť ju inému sudcovi možno iba zákonom ustanoveným postupom po splnení zákonom určených podmienok na odňatie veci. Takýmto permisívnym ustanovením je napr. § 277 ods. 5 veta tretia Trestného poriadku.

Ako už bolo uvedené, právo na zákonného sudcu je garantované priamo článkom 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Uvedené priamo esenciálne súvisí s princípom právneho štátu tak, ako je garantovaný v ustanovení článku 1 ods. 1 Ústavy SR a z neho vychádzajúcim princípom deľby moci. Zmyslom práva na zákonného sudcu je teda vylúčiť akékoľvek subjektívne motivované zásahy do prideľovania konkrétnej veci na rozhodnutie konkrétnemu sudcovi/konkrétnym sudcom.

Ako zároveň vyplýva z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 560/2018), prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. V ďalšej judikatúre (napr.: I. ÚS 8/94, II. ÚS 15/96, II. ÚS 43/97, II. ÚS 47/99, III. ÚS 31/01) ústavný súd v podstate vymedzil tri podmienky charakterizujúce požiadavky na „zákonného sudcu“ a to, že taký sudca:

a)              spĺňa formálne predpoklady na výkon funkcie sudcu,

b)              je natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie sudcu na určitý súd,

c)              bol určený na rozhodovanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce daného súdu, na ktorom funkciu vykonáva.

Možno pritom uviesť, že posledná podmienka uvedená pod bodom c) vychádza z nutnosti zabránenia účelovosti v prideľovaní vecí na rozhodovanie určitým konkrétnym sudcom, ktorej inštitucionálnym vyjadrením je rozvrh práce konkrétneho súdu na príslušný kalendárny rok. Vychádza z požiadavky náhodnosti výberu sudcu garantovanou tým, že sa na rok vopred vyberú sudcovia pre rozhodovanie genericky určených prípadov, z ktorých sa potom systémom elektronickej podateľne vyberie konkrétny sudca (konkrétni členovia senátu) ako zákonný sudca (zákonní sudcovia) na rozhodnutie v konkrétnej veci.

Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z článku 48 ods. 1 ústavy, a preto rozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť ústavne akceptovateľné (napr. III. ÚS 116/06). Ústavnej zásade neodňateľnosti zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 ústavy nezodpovedá prípad, ak sa zákonní sudcovia nezúčastnili na prerokovaní a rozhodovaní súdu vo veci bez splnenia zákonných predpokladov na ich nahradenie (napr. III. ÚS 62/2015).

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v danej veci podal odsúdený úplne prvý návrh na povolenie obnovy konania 28. mája 2021, pričom tento bol vedený na ŠTS pod sp. zn. 4Nt/1/2021. Zákonnými sudcami preto boli členovia uvedeného senátu. V danej veci pod uvedenou spisovou značkou však o návrhu odsúdeného nebolo procesne rozhodnuté, ale vec bola skončená bez formálneho rozhodnutia tzv. „inak“.

Z návrhu pritom explicitne vyplývalo, že sa jedná o návrh na povolenie obnovy konania v konkrétnej veci, pričom odsúdený uviedol, že presné dôvody dodatočne doplní po tom, čo mu bude ustanovený obhajca (o ustanovenie ktorého zároveň požiadal).

Nebolo preto možné skonštatovať, že podľa obsahu sa o návrh na povolenie obnovy konania nejedná.

Napriek tomu predsedníčka senátu nevyzvala odsúdeného na doplnenie dôvodov obnovy konania (napr. podľa § 398 ods. 1 Trestného poriadku), ani sa náležite nezaoberala jeho žiadosťou o ustanovenie obhajcu, pričom práve v súvislosti s týmto úkonom spájal odsúdený doplnenie konkrétnych dôvodov svojho návrhu.

Naopak, arbitrárne návrh odsúdeného posúdila ako podanie nespĺňajúce náležitosti návrhu na povolenie obnovy konania a bez predloženia veci senátu a procesného rozhodnutia nariadila vec skončiť „inak“.

Trestný poriadok pritom neumožňuje pri úprave inštitútu návrhu na povolenie obnovy konania skončiť vec týmto spôsobom. Práve naopak, v ustanoveniach §§ 399, 400, 402 Trestného poriadku vyžaduje riadne formálne procesné rozhodnutie, riadne obsadeným súdom.

Uvedeným postupom bolo porušené parciálne právo odsúdeného na prístup k súdu podľa článku 46 Ústavy SR a o jeho návrhu nebolo nielenže riadnym, ale žiadnym spôsobom rozhodnuté. Ako totiž vyplýva zo súdnej judikatúry, všeobecné súdy sú pri použití zákonom stanovených procesných pravidiel povinné tieto pravidlá interpretovať tak, aby dodržali maximy práva na spravodlivý proces vymedzené Ústavou, Listinou a Dohovorom. Musia teda prihliadať k tomu, že účastník konania svojim podaním sleduje ochranu svojich subjektívnych práv. Uvedené potom platí tým viac za situácie, ak postup všeobecných súdov implikuje taký významný zásah do procesného postavenia účastníka konania, ktorého dôsledkom je odopretie meritórneho prieskumu podania tohto účastníka. Všeobecné súdy sú preto pri posudzovaní podaní účastníkov konania povinné voliť postup ústretovejší k ich právu na súdnu ochranu, resp. k právu na prístup k súdu (pozri napr. nálezy ÚS ČR sp. zn.: I. ÚS 354/15, II. ÚS 475/13, IV. ÚS 3359/17).

Vo vzťahu k poradí prvému návrhu odsúdeného tak nebolo konanie o opravnom prostriedku, ktoré inicioval, riadne skončené, a preto napriek formálnemu skončeniu veci „inak“ pretrváva naďalej stav neukončeného konania vo veci vedenej pod sp. zn. 4Nt/1/2021. Tento nedostatok pritom nebol odstránený i napriek iniciatíve predsedu senátu 15Nt.

V situácii, keď sa v dôsledku pochybenia súdu nemohol odsúdený domôcť riadneho rozhodnutia o svojom návrhu, nemal inú možnosť, ako podať formálne nový návrh na povolenie obnovy konania. Rovnaký postup zvolila i jeho sestra.

Uvedené návrhy boli zapísané pod samostatné spisové značky a následne bolo konanie o nich spojené pod sp. zn. 15Nt/2/2021.

Ako však vyplýva z vyššie uvedeného, v prípade následných návrhov na povolenie obnovy konania nešlo o nové návrhy, pretože odsúdený i jeho sestra takýto „núdzový spôsob“ zvolili len a výlučne z dôvodu, že o predchádzajúcom riadne podanom návrhu nebolo v súlade so zákonom rozhodnuté. Tieto ďalšie návrhy je preto potrebné posúdiť s poukazom na neukončené predchádzajúce konanie ako „doplnenie“, a teda súčasť pôvodného prvého návrhu.

Ak teda o prvom návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, ktorý bol v súlade so zákonom i rozvrhom práce ŠTS bol zapísaný a vedený pod sp. zn. 4Nt/1/2021, dosiaľ riadne rozhodnuté nebolo a následné návrhy materiálne predstavujú len „núdzové“ doplnenie prvého návrhu, tak zákonným senátom príslušným na rozhodnutie je senát 4Nt. 

Uvedené pochybenie nie je spôsobilý zhojiť ani následný postup senátu 15Nt, ktorý síce v dobrej viere nemajúc inú možnosť, rozhodol v stave neukončeného konania o pôvodnom prvom návrhu ako senát nepríslušný.

V dôsledku uvedeného bude potrebné, aby ŠTS vykonal príslušné „technické“ opatrenia na to, aby o návrhu odsúdeného (obsahujúceho i následné „doplnenie“ prvého návrhu) a návrhu jeho sestry na povolenie obnovy konania rozhodol príslušný senát v súlade so zákonom a rozvrhom práce. Uvedeným senátom je senát 4Nt.

Najvyšší súd preto v dôsledku sťažnosti odsúdeného napadnuté uznesenie zrušil a zároveň prikázal súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol, a to vyššie naznačeným spôsobom.

Keďže súd prvého stupňa bude musieť vo veci nanovo rozhodnúť, nezaoberal sa už najvyšší súd bližšie sťažnostnými námietkami odsúdeného vo vzťahu k opodstatnenosti ním uvádzaných dôvodov na povolenie obnovy konania.

 

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

 

Poučenie : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

 

V Bratislave 10. novembra 2022 

 

 

JUDr. Patrik Príbelský, PhD., v. r.

predseda senátu

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia