Nezákonný postup vyšetrovateľa pri opätovnom zadržaní obvineného

 

Práv­ne ve­ty:

I. Z hľa­dis­ka prin­cí­pu zdr­žan­li­vos­ti, pri­me­ra­nos­ti, sub­si­dia­ri­ty, pro­por­cio­na­li­ty a fa­kul­ta­tív­nos­ti mu­sí byť za­dr­ža­nie ob­vi­ne­né­ho ne­vyh­nut­né pre do­siah­nu­tie úče­lu tres­tné­ho ko­na­nia, a naj­mä neod­klad­né, a nie úče­lo­vo ob­chá­dza­jú­ce zá­kon

II   Prí­pad­nú pre­ťa­že­nosť or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní ko­na­jú­cich vo ve­ci v sú­vis­los­ti s dodr­žia­va­ním zá­kon­ných le­hôt, nie je mož­né pri­čí­tať na ťar­chu za­dr­ža­né­mu ob­vi­ne­né­mu, na­koľ­ko je ve­cou štá­tu, aby si zor­ga­ni­zo­val svoj trest­ný sys­tém ta­kým spô­so­bom, aby or­gá­ny tres­tné­ho stí­ha­nia moh­li ko­nať s po­ža­do­va­nou rých­los­ťou.

 

 

  Uz­ne­se­nie

         Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku, v ko­na­ní pred sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie JUDr. Da­vi­dom Lin­dtne­rom, o návr­hu Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Pe­zi­nok na vza­tie obv. M. J. do väz­by, tak­to

 

r o z h o d o l :

 I. Pod­ľa § 72 ods. 1 písm. a), ods. 3 Tr. por. súd ne­vy­ho­vu­je návr­hu pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Pe­zi­nok na vza­tie obv. M.J., nar., trv. by­tom do väz­by.

 II. Pod­ľa § 87 ods. 2 Tr. por. súd ob­vi­ne­né­ho M. J. pre­púš­ťa zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du.

 

                                                         O d ô v o d n e n i e:

 Na Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku bol dňa 07.04.2011 do­ru­če­ný návrh pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Pe­zi­nok na vza­tie obv. M. J. do väz­by z dô­vo­dov  uve­de­ných v § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por..

 Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie pres­kú­mal návrh pro­ku­rá­to­ra na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by, kom­plet­ný k ve­ci sa vzťa­hu­jú­ci spi­so­vý ma­te­riál a vy­po­čul ob­vi­ne­né­ho. Súd pri roz­ho­do­va­ní o návr­hu pro­ku­rá­to­ra prio­rit­ne zis­ťo­val, či v da­nej ve­ci bo­li spl­ne­né všet­ky for­mál­ne pod­mien­ky roz­ho­do­va­nia o väz­be, kto­ré sú pred­pok­la­dom na to, aby súd mo­hol ďa­lej skú­mať, či sú v da­nej ve­ci u ob­vi­ne­né­ho spl­ne­né ma­te­riál­ne pod­mien­ky, te­da, či z kon­krét­nych sku­toč­nos­tí vy­plý­va aj niek­to­rý z vä­zob­ných dô­vo­dov, pri­čom zis­til a us­tá­lil nas­le­dov­né sku­toč­nos­ti:

Ako to vy­plý­va zo zá­zna­mu o ob­me­dze­ní osob­nej slo­bo­dy po­doz­ri­vej oso­by Ob­vod­né­ho od­de­le­nia PZ Pe­zi­nok zo dňa 02.04.2011, po­doz­ri­vej oso­be M. J. bo­la ob­me­dze­ná osob­ná slo­bo­da dňa 02.04.2011 v ča­se o 05.10 hod. a to v zmys­le § 85 ods. 2 Tr. por.

Zo zá­pis­ni­ce o za­dr­ža­ní a ob­me­dze­ní osob­nej slo­bo­dy po­doz­ri­vej oso­by OR PZ Pe­zi­nok vy­plý­va, že po­doz­ri­vý M. J. bol dňa 02.04.2011 o 14.55 hod. prev­za­tý vy­šet­ro­va­te­ľom.

Dňa 02.04.2011 bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci a nás­led­ne to­ho is­té­ho dňa vy­šet­ro­va­te­ľom OR PZ Pe­zi­nok uz­ne­se­ním vzne­se­né ob­vi­ne­nie ob­vi­ne­né­mu M. J. pre zlo­čin úto­ku na ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa §323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom v pred­met­nom uz­ne­se­ní.

Dňa 02.04.2011 o 16.10 hod. bol M. J. vy­šet­ro­va­te­ľom vy­po­ču­tý v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho, pri­čom vy­užil svo­je prá­vo v zmys­le § 34 ods. 1 Tr. por. a od­mie­tol vy­po­ve­dať.

Opat­re­ním vy­šet­ro­va­te­ľa OR PZ Pe­zi­nok bol ob­vi­ne­ný Ma­túš Ju­riš dňa 02.04.2011 o 18.10 hod. v zmys­le § 85 ods. 4 Tr. por. pre­pus­te­ný zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du s od­ôvod­ne­ním, že nie je zdra­vot­ne spô­so­bi­lý na umies­tne­nie do ce­ly po­li­caj­né­ho za­is­te­nia, pri­čom o pre­pus­te­ní ob­vi­ne­né­ho zo za­dr­ža­nia bol vy­ro­zu­me­ný pro­ku­rá­tor.

Z uve­de­né­ho pos­tu­pu or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní te­da jed­noz­nač­ne vy­plý­va, že po­tom, ako bo­lo ob­vi­ne­né­mu do­ru­če­né uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a bol vy­šet­ro­va­te­ľom vy­po­ču­tý, nep­red­lo­žil vy­šet­ro­va­teľ pro­ku­rá­to­ro­vi spis s pod­ne­tom na po­da­nie návr­hu na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by a pre­pus­til ho na slo­bo­du s tým, že z dô­vo­du kon­šta­to­va­nia le­ká­ra nie je spô­so­bi­lý na umies­tne­nie do CPZ /súd pre úpl­nosť do­dá­va, že ta­ký­to dô­vod pre­pus­te­nia ob­vi­ne­né­ho zo za­dr­ža­nia Trest­ný po­ria­dok ne­poz­ná, ocho­re­nie ob­vi­ne­né­ho nie je bez ďal­šie­ho dô­vo­dom, pre kto­rý by ne­mo­hol byť vza­tý do väz­by/, čím vy­šet­ro­va­teľ fak­tic­ky sám ne­pria­mo kon­šta­to­val ab­sen­ciu oba­vy, že ob­vi­ne­ný po pre­pus­te­ní na slo­bo­du bu­de pok­ra­čo­vať v tres­tnej čin­nos­ti ale­bo že sa bu­de vy­hý­bať tres­tné­mu stí­ha­niu a te­da sám uz­nal v da­nom štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia neexis­ten­ciu dô­vo­dov tzv. úte­ko­vej a pre­ven­tív­nej väz­by.

 Nás­led­ne dňa 06.04.2011 o 11.30!!!, zo sú­du nez­ná­mych dô­vo­dov, kto­ré by bo­li dô­vod­mi zá­kon­ný­mi, po tom, čo bol ob­vi­ne­ný dňa 02.04.2011 riad­ne vy­po­ču­tý v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho /ke­dy vy­užil svo­je prá­vo od­miet­nuť vy­po­ve­dať/, bez to­ho, aby bol vy­šet­ro­va­te­ľom riad­ne pí­som­ne, prí­pad­ne te­le­fo­nic­ky pred­vo­la­ný, v ča­se, ke­dy vy­šet­ro­va­teľ vy­ko­ná­val pro­ces­né úko­ny ako vý­sluch poš­ko­de­né­ho, sved­kov, za­bez­pe­čo­va­nia lis­tin­ných a iných dô­ka­zov, te­da v ča­se, ke­dy ta­ký­to úkon ne­bol bez­pros­tred­ne ne­vyh­nut­ným na do­siah­nu­tie úče­lu tres­tné­ho ko­na­nia a sú­čas­ne v ča­so­vom od­stu­pe 4 dní od skut­ku, pre kto­rý je ob­vi­ne­ný stí­ha­ný, v kto­rej do­be sa ob­vi­ne­ný ne­do­pus­til žiad­ne­ho ďal­šie­ho tres­tné­ho či­nu ani proti­práv­ne­ho ko­na­nia, te­da ab­so­lút­ne bez­dô­vod­ne po­li­cajt OR PZ Pe­zi­nok na zá­kla­de do­žia­da­nia vy­šet­ro­va­te­ľa pred­vie­dol ob­vi­ne­né­ho pred vy­šet­ro­va­te­ľa, kto­rý ho o 12.40 hod. pod­ľa § 86 ods. 1 Tr. por. za­dr­žal ako ob­vi­ne­né­ho z dô­vo­dov väz­by. Nás­led­ne o 16.10 hod. vy­šet­ro­va­teľ opä­tov­ne vy­po­čul ob­vi­ne­né­ho, kto­rý opä­tov­ne od­mie­tol vy­po­ve­dať /k uve­de­né­mu súd uvá­dza, že jed­ným zo zá­klad­ných práv ob­vi­ne­né­ho je je­ho prá­vo od­miet­nuť vy­po­ve­dať, pri­čom k vý­po­ve­di nes­mie byť ni­ja­kým spô­so­bom ne­zá­kon­ne do­nu­co­va­ný / te­da ani ši­ka­nóz­nym pred­vá­dza­ním na vý­sluch za úče­lom vý­po­ve­de bez pred­chá­dza­jú­ce­ho štan­dar­dné­ho pred­vo­la­nia na vý­sluch!//. Bez­pros­tred­ne po tom bol ob­vi­ne­ný umies­tne­ný do CPZ a nás­led­ne, v tej is­tej tres­tnej ve­ci, v kto­rej už vy­po­ve­dal a  bol po vý­slu­chu dňa 02.04.2011 pre­pus­te­ný zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du, bez to­ho, aby sa ob­vi­ne­ný do­pus­til po je­ho pre­pus­te­ní aké­ho­koľ­vek ďal­šie­ho proti­práv­ne­ho ko­na­nia ale­bo aby akým­koľ­vek spô­so­bom dal pod­net na dô­vod­nosť ta­ké­ho­to pos­tu­pu, vy­šet­ro­va­teľ po­dal pod­net na je­ho vza­tie do väz­by, kto­rý si pro­ku­rá­tor os­vo­jil a po­dal na ob­vi­ne­né­ho sud­co­vi pre príp­rav­né ko­na­nie návrh na je­ho vza­tie do väz­by z dô­vo­dov pod­ľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por.!!!

 Je zrej­mé, že OČTK tým­to pos­tu­pom úče­lo­vo ob­chá­dza­jú a po­ru­šu­jú zá­kon, aby tým kon­va­li­do­va­li svo­je pred­chá­dza­jú­ce po­chy­be­nie, keď ob­vi­ne­né­ho pre­pus­ti­li bez zá­kon­né­ho dô­vo­du, iba na zá­kla­de to­ho, že ne­bol pod­ľa ná­zo­ru le­ká­ra spô­so­bi­lý na umies­tne­nie do CPZ, a to v ča­se, ke­dy pod­ľa ná­zo­ru sú­du ma­te­riál­ne dô­vo­dy väz­by u ob­vi­ne­né­ho jed­noz­nač­ne exis­to­va­li. Súd má tiež za to, že uve­de­ný nás­led­ný ne­zá­kon­ný pos­tup OČTK  pri za­dr­ža­ní ob­vi­ne­né­ho má ne­po­chyb­ne svoj pô­vod tiež v me­diál­nom tla­ku, kto­rý bol na OČTK vy­vi­nu­tý po tom, ako bol ob­vi­ne­ný dňa 02.04.2011 pre­pus­te­ný zo za­dr­ža­nia, pre­to hľa­da­li spô­sob, ako „us­po­ko­jiť“ ve­rej­nú mien­ku a to aj za ce­nu po­ru­še­nia zá­ko­na. Súd te­da kon­šta­tu­je, že za­dr­ža­nie ob­vi­ne­né­ho vy­šet­ro­va­te­ľom dňa 06.04.2011 bo­lo v roz­po­re so zá­ko­nom. V tej­to sú­vis­los­ti súd zdô­raz­ňu­je, že z hľa­dis­ka prin­cí­pu zdr­žan­li­vos­ti, pri­me­ra­nos­ti, sub­si­dia­ri­ty, pro­por­cio­na­li­ty a fa­kul­ta­tív­nos­ti mu­sí byť za­dr­ža­nie ob­vi­ne­né­ho „ne­vyh­nut­né pre do­siah­nu­tie úče­lu tres­tné­ho ko­na­nia“, a naj­mä neod­klad­né, a nie „úče­lo­vé“, ako to­mu bo­lo v da­nom prí­pa­de. Po­kiaľ chcel vy­šet­ro­va­teľ s ob­vi­ne­ným vy­ko­nať ne­ja­ký pro­ces­ný úkon, nič mu neb­rá­ni­lo toh­to riad­ne v sú­la­de s prís­luš­ný­mi us­ta­no­ve­nia­mi Tr. por. toh­to pred­vo­lať a až v prí­pa­de, že by sa to ne­po­da­ri­lo, za­bez­pe­čiť je­ho pred­ve­de­nie v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 120 Tr. por. naj­mä vte­dy, ak je to pot­reb­né na ús­peš­né vy­ko­na­nie úko­nu. V da­nom prí­pa­de vy­šet­ro­va­teľ za­bez­pe­čil pred­ve­de­nie ob­vi­ne­né­ho bez spl­ne­nia uve­de­nej pod­mien­ky, na­koľ­ko ob­vi­ne­ný bol už vy­po­ču­tý. Je te­da zrej­mé, že tak­to vy­šet­ro­va­teľ pos­tu­po­val iba úče­lo­vo z dô­vo­du, aby mo­hol po­dať návrh na väz­bu ob­vi­ne­né­ho, kto­ré pri pred­chá­dza­jú­com za­dr­ža­ní ob­vi­ne­né­ho bez­pros­tred­ne po skut­ku svo­jim pos­tu­pom zma­ril. Ar­gu­men­tá­cia vy­šet­ro­va­te­ľa v tom­to sme­re, že exis­tu­je dô­vod­ná oba­va, že sa ob­vi­ne­ný skrý­va, na­koľ­ko sa mu dňa 05.04.2011 ne­po­da­ri­lo osob­ne !? do­ru­čiť pred­vo­la­nie na úkon a je­ho ses­trou bo­lo ozná­me­né, že sa do­ma nezdr­žia­va, le­bo bol vy­ho­de­ný z do­mu a inú ad­re­su kde sa bu­de zdr­žia­vať neuvie­dol je úče­lo­vá, za­vá­dza­jú­ca a ne­má opo­ru v zá­ko­ne, na­koľ­ko ob­vi­ne­ný ne­bol pri vý­slu­chu vy­zva­ný, aby uvie­dol, kde sa zdr­žia­va, ale aby uvie­dol ad­re­su na do­ru­čo­va­nie pí­som­nos­tí. Te­da sku­toč­nosť, že v tom ča­se bol z do­mu vy­ho­de­ný ni­ja­kým spô­so­bom ne­zak­la­dá oba­vu, že sa bu­de vy­hý­bať tres­tné­mu stí­ha­niu, na­koľ­ko ne­mož­no bez ďal­šie­ho vy­lú­čiť, že si na tej­to ad­re­se ne­bu­de pre­be­rať pí­som­nos­ti a ne­bu­de na pred­vo­la­nia rea­go­vať. Na­vy­še ob­vi­ne­ný je štu­den­tom gym­ná­zia, pri­čom z vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su ne­vyp­lý­va, že by ško­lu ne­nav­šte­vo­val, rov­na­ko zo spi­su ne­vyp­lý­va, že by ne­rea­go­val na prí­pad­né te­le­fo­nic­ké vý­zvy vy­šet­ro­va­te­ľa, keď­že uvie­dol čís­lo svoj­ho mo­bil­né­ho te­le­fó­nu. Aj z tých­to dô­vo­dov mož­no kon­šta­to­vať ne­zá­kon­nosť pos­tu­pu vy­šet­ro­va­te­ľa pri pred­ve­de­ní ob­vi­ne­né­ho.

 K pos­tu­pu OČTK pri pr­vom za­dr­ža­ní a nás­led­nom pre­pus­te­ní ob­vi­ne­né­ho na slo­bo­du z dô­vo­du je­ho nes­pô­so­bi­los­ti umies­tne­nia do CPZ je pot­reb­né uviesť, že OČTK po tom, ako tú­to in­for­má­ciu od le­ká­ra obdr­ža­li, ma­li pos­tu­po­vať tak, že oso­bu umiestnia do zdra­vot­né­ho za­ria­de­nia a po­kiaľ ma­li za to, že dô­vo­dy väz­by u ob­vi­ne­né­ho exis­tu­jú, ma­li pod­net pred­lo­žiť pro­ku­rá­to­ro­vi, kto­rý by nás­led­ne so sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie kon­zul­to­val spô­sob, na akom mies­te vy­po­čuť ob­vi­ne­né­ho a roz­hod­núť o je­ho vza­tí ale­bo nev­za­tí do väz­by. V prí­pa­de, že ta­ký­to náh­ly zdra­vot­ný prob­lém ob­vi­ne­né­ho mal po­va­hu pre­káž­ky brá­nia­cej ďal­šie­mu vý­ko­nu za­dr­ža­nia /čo však mož­no v da­nom prí­pa­de vzhľa­dom na po­va­hu tej­to zdra­vot­nej „pre­káž­ky“ u ob­vi­ne­né­ho jed­noz­nač­ne vy­lú­čiť, potvr­de­nie le­ká­ra to­tiž neob­sa­hu­je žiad­ny dô­vod ani sta­no­ve­nie di­ag­nó­zy/ a to aj z hľa­dis­ka dodr­ža­nia zá­kon­nej 48 ho­di­no­vej le­ho­ty pre je­ho od­ov­zda­nie sú­du, ma­li ob­vi­ne­né­ho umies­tniť do zdra­vot­níc­ke­ho za­ria­de­nia, pre­pus­tiť zo za­dr­ža­nia a kon­tro­lo­vať pros­tred­níc­tvom prís­luš­né­ho le­ká­ra zdra­vot­né­ho za­ria­de­nia, či sa ten­to stav zme­nil /do­ba umies­tne­nia oso­by v zdra­vot­níc­kom za­ria­de­ní sa to­tiž do do­by tr­va­nia za­dr­ža­nia ob­vi­ne­né­ho ne­za­po­čí­ta­va/. Nás­led­ne, po­kiaľ ma­li za to, že exis­tu­jú dô­vo­dy väz­by, ma­li ob­vi­ne­né­ho za­dr­žať hneď ako okol­nos­ti brá­nia­ce je­ho za­dr­ža­niu za­nik­li a pred­lo­žiť sú­du návrh na vza­tie do väz­by ob­vi­ne­né­ho v zá­kon­nej le­ho­te 48 ho­dín. Keď­že však ob­vi­ne­ný od do­by, ke­dy bol pre­pus­te­ný až po je­ho opä­tov­né za­dr­ža­nie ne­bol umies­tne­ný v zdra­vot­níc­kom za­ria­de­ní, bol de fak­to na slo­bo­de, čo opä­tov­ne iba dek­la­ru­je, že je­ho zdra­vot­ný stav v ča­se pre­pus­te­nia zrej­me ne­bol ta­ký zá­važ­ný, aby neu­mož­ňo­val je­ho umies­tne­nie do CPZ /sprá­vu prís­luš­né­ho le­ká­ra ma­li OČTK zod­po­ved­ne vy­hod­no­tiť a pres­kú­mať/, je pot­reb­né do­bu, po kto­rú bol ob­vi­ne­ný po pre­pus­te­ní na slo­bo­de až do je­ho opä­tov­né­ho za­dr­ža­nia, za­po­čí­tať do cel­ko­vej do­by za­dr­ža­nia. Je te­da zrej­mé, že tá­to do­ba, te­da le­ho­ta na pred­lo­že­nie návr­hu na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by sud­co­vi bo­la prek­ro­če­ná /02.04.2011 až 07.04.2011/. Súd má za to, že OČTK si bo­li tej­to sku­toč­nos­ti ve­do­mí, a pre­to ten­to stav chce­li kon­va­li­do­vať „no­vým“ za­dr­ža­ním za úče­lom za­lo­že­nia ply­nu­tia no­vej zá­kon­nej 48 ho­di­no­vej le­ho­ty. Tak­tiež ne­mož­no ak­cep­to­vať ar­gu­men­tá­ciu, že dô­vo­dom, pre­čo návrh na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by ne­bol po­da­ný bez­pros­tred­ne po je­ho pr­vom za­dr­ža­ní bo­la sku­toč­nosť, že sku­tok sa stal v deň pra­cov­né­ho po­ko­ja, pri­čom v ko­na­ní bo­lo pot­reb­né za­bez­pe­čiť všet­ky pot­reb­né pod­kla­dy pre prí­pad­né roz­hod­nu­tie o vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by, pri­čom neexis­to­va­la reál­na mož­nosť za­bez­pe­čiť pot­reb­né pod­kla­dy a le­ho­ta na pred­lo­že­nie návr­hu na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by pre pro­ku­rá­to­ra by up­ly­nu­la dňa 04.04.2011 o 05.10 h, čo pri­pa­da­lo na noc z ne­de­le na pon­de­lok.  Uve­de­nú ar­gu­men­tá­ciu je pot­reb­né bez vý­nim­ky od­miet­nuť, na­koľ­ko prí­pad­nú pre­ťa­že­nosť or­gá­nov ko­na­jú­cich vo ve­ci, nie je mož­né pri­čí­tať na ťar­chu ob­vi­ne­né­mu, na­koľ­ko je ve­cou štá­tu, aby si zor­ga­ni­zo­val svoj trest­ný sys­tém ta­kým spô­so­bom, aby or­gá­ny tres­tné­ho stí­ha­nia moh­li ko­nať s po­ža­do­va­nou rých­los­ťou.

 Súd pre­to kon­šta­tu­je, že pos­tup or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní je flag­ran­tným po­ru­še­ním zá­klad­ných ús­tav­ných práv ob­vi­ne­né­ho vy­plý­va­jú­cich z čl. 17 ods. 2, ods. 3 Ústa­vy, us­ta­no­ve­ní § 86 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, ab­so­lút­nym ne­reš­pek­to­va­ním prin­cí­pu práv­nej is­to­ty a stým spo­je­ným prin­cí­pom pred­ví­da­teľ­nos­ti prá­va a  jed­noz­nač­ne úče­lo­vým zá­kon ob­chá­dza­jú­cim pos­tu­pom.

 Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né súd kon­šta­tu­je ne­zá­kon­nosť pos­tu­pu OČTK pri opä­tov­nom za­dr­ža­ní ob­vi­ne­né­ho a te­da ne­dô­vod­né ob­me­dzenie je­ho osob­nej slo­bo­dy, pri­čom ta­ké­to po­ru­še­nie zá­ko­na nie je mož­né od­strá­niť ani nap­ra­viť. OČTK ne­pos­tu­po­va­li pri opä­tov­nom za­dr­ža­ní ob­vi­ne­né­ho v sú­la­de so zá­ko­nom pre­to súd ma­te­riál­ne pod­mien­ky väz­by v da­nom prí­pa­de nes­kú­mal, na­koľ­ko pred­pok­la­dom ta­ké­ho­to pos­tu­pu je spl­ne­nie for­mál­nych pod­mie­nok. Súd sa pre­to pri roz­ho­do­va­ní o o väz­be ob­me­dzil len na vý­rok o je­ho pre­pus­te­ní na slo­bo­du, na­koľ­ko ne­zá­kon­nosť ko­na­nia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní mô­že súd „nap­ra­viť“ len tak, že pre­pus­tí ob­vi­ne­né­ho na slo­bo­du. V ta­kých­to prí­pa­doch nep­ri­chá­dza do úva­hy skú­ma­nie exis­ten­cie ma­te­riál­nych dô­vo­dov väz­by, pre­to­že súd tak mô­že uro­biť len vte­dy, ak skon­šta­tu­je zá­kon­nosť pos­tu­pu OČTK, a te­da spl­ne­nie for­mál­nych ná­le­ži­tos­tí pre roz­hod­nu­tie o väz­be.

 Súd zá­ve­rom zdô­raz­ňu­je, že väz­ba pred­sta­vu­je je­den z naj­zá­važ­nej­ších zá­sa­hov do zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd ku kto­ré­mu do­chá­dza v do­be, ke­dy o vi­ne ob­vi­ne­né­ho nie je eš­te prá­vop­lat­ne roz­hod­nu­té a na­rá­ža tým pria­mo na prin­cíp pre­zum­pcie ne­vi­ny, pre­to mu­sia tak OČTK ako aj súd v ko­na­ní o to dôs­led­nej­šie dodr­žia­vať všet­ky zá­kon­né us­ta­no­ve­nia a pos­tu­po­vať v ich sú­la­de a naj­mä za­bez­pe­čiť dôs­led­né dodr­žia­va­nie práv ob­vi­ne­né­ho. Po­kiaľ by súd za da­ných okol­nos­tí roz­ho­dol o väz­be ob­vi­ne­né­ho, ta­ké­to roz­hod­nu­tie by bo­lo ne­zá­kon­ným, na­koľ­ko by bo­lo za­lo­že­né na po­ru­še­ní práv ob­vi­ne­né­ho a na po­ru­še­ní po­vin­nos­tí or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní.

 Z ho­re uve­de­ných dô­vo­dov súd ne­vy­ho­vel návr­hu pro­ku­rá­to­ra na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by a ob­vi­ne­né­ho pre­pus­til zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du.

 P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu mož­no po­dať sťaž­nosť do troch dní odo dňa je­ho ozná­me­nia, pros­tred­níc­tvom Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku, na Kraj­ský súd  v Bra­tis­la­ve. Sťaž­nosť ne­má od­klad­ný úči­nok. Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu mô­že pro­ku­rá­tor po­dať sťaž­nosť len ih­neď po vy­hlá­se­ní uz­ne­se­nia.

 

JUDr. Da­vid Lin­dtner

                                                                                             sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie

 

 

 

 

Diskusia