Súdny dvor EÚ: Príkaz súdu na odpočúvanie bez odôvodnenia nemusí byť v rozpore s právom EÚ

Článok 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa súdne rozhodnutia, ktorými sa povoľuje použitie osobitných vyšetrovacích postupov na základe odôvodnenej a podrobnej žiadosti orgánov činných v trestnom konaní, vypracovávajú na základe vopred pripraveného textu bez individualizovaného odôvodnenia, ale obmedzujú sa na konštatovanie, okrem dĺžky platnosti povolenia, že sú splnené požiadavky stanovené právnymi predpismi, na ktoré sa tieto rozhodnutia vzťahujú, za predpokladu, že presné dôvody, pre ktoré príslušný sudca rozhodol, že zákonné požiadavky sú splnené vzhľadom na skutkové a právne prvky charakterizujúce prejednávanú vec, možno ľahko a jednoznačne vyvodiť z krížového čítania rozhodnutia a žiadosti o povolenie, pričom žiadosť o povolenie musí byť po vydaní povolenia sprístupnená osobe, proti ktorej bolo použitie osobitných vyšetrovacích postupov povolené.

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti HYA, IP, DD, ZI a SS za účasť v organizovanej zločineckej skupine páchateľov.

3

Odôvodnenie 11 smernice 2002/58 stanovuje:

„Podobne ako smernica [Európskeho parlamentu a Rady] 95/46/ES [z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355)] sa táto smernica netýka otázok ochrany základných práv a slobôd vzťahujúcich sa k činnostiam, ktoré nie sú upravené právom [Únie]. Preto nemení existujúcu rovnováhu medzi právami jednotlivca na súkromie a možnosťami členských štátov prijať opatrenia uvedené v článku 15 ods. 1 tejto smernice, ktoré sú potrebné na ochranu verejnej bezpečnosti, obrany, bezpečnosti štátu (vrátane ekonomického blahobytu štátu, keď sa činnosti týkajú záležitostí bezpečnosti štátu) a presadzovanie trestného práva. Následne táto smernica nemá vplyv na možnosť členských štátov zachytávať elektronické správy alebo prijímať iné opatrenia, ak je to nevyhnutné z akýchkoľvek iných dôvodov a v súlade s Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a základných slobôd [podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len„EDĽP“)], interpretovaným rozsudkami súdneho dvora týkajúcimi sa ľudských práv [Európskeho súdu pre ľudské práva – neoficiálny preklad]; také opatrenia musia byť primerané, prísne proporcionálne vo vzťahu k zamýšľanému účelu a potrebné v rámci demokratickej spoločnosti a mali by byť predmetom primeranej ochrany v súlade s [EDĽP].“

4

Článok 2 prvý odsek tejto smernice stanovuje:

„Pokiaľ nie je stanovené inak, platia definície v smernici 95/46/ES a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) [(Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349)].“

5

Článok 5 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty vnútroštátnymi právnymi predpismi zabezpečia dôvernosť správ a príslušných prevádzkových dát [príslušných údajov o prenose dát – neoficiálny preklad] prenášaných pomocou verejnej komunikačnej siete a verejne dostupných elektronických komunikačných sietí. Zakážu najmä počúvanie, odpočúvanie [počúvanie, odpočúvanie, uchovávanie – neoficiálny preklad] a iné druhy narušovania [odpočúvania – neoficiálny preklad] alebo dohľadu nad správami a príslušnými prevádzkovými dátami [príslušnými údajmi o prenose dát – neoficiálny preklad] zo strany iných osôb než sú užívatelia bez súhlasu príslušných užívateľov, pokiaľ to nie je zákonne oprávnené v súlade s článkom 15 ods. 1 Tento odsek nebráni technickému uloženiu, ak je to potrebné s cieľom prenosu správy, bez vplyvu na princíp dôvernosti.“

6

Článok 15 ods. 1 tej istej smernice znie takto:

„Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu práv a povinností uvedených v článku 5, článku 6, článku 8 ods. 1, 2, 3 a 4 a článku 9 tejto smernice, ak také obmedzenie predstavuje nevyhnutné, vhodné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na zabezpečenie národnej bezpečnosti (t. j. bezpečnosti štátu), obrany, verejnej bezpečnosti a na zabránenie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov alebo neoprávnené používanie [neoprávneného používania – neoficiálny preklad] elektronického komunikačného systému podľa článku 13 ods. 1 smernice 95/46/ES. Na tento účel členské štáty môžu, medzi iným, prijať legislatívne opatrenia umožňujúce zadržanie [uchovávanie – neoficiálny preklad] údajov na limitované obdobie, oprávnené z dôvodov stanovených v tomto odseku. Všetky opatrenia uvedené v tomto odseku musia byť v súlade so všeobecnými princípmi práva [Únie] vrátane tých, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 1 a 2 [ZEÚ].“

7

Podľa článku 4 bodu 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1):

„Na účely tohto nariadenia:

…

…“

8

Článok 94 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje:

„Odkazy na zrušenú smernicu [95/46/ES] sa považujú za odkazy na toto nariadenie. Odkazy na Pracovnú skupinu pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, zriadenú článkom 29 smernice 95/46/ES, sa považujú za odkazy na Európsky výbor pre ochranu údajov zriadený týmto nariadením.“

9

Článok 121 ods. 4 bulharskej Ústavy stanovuje, že „súdne akty musia byť odôvodnené“.

10

Článok 34 Nakazatelno procesualen kodex (Trestný poriadok) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „NPK“) stanovuje, že „každý úkon súdu musí obsahovať… odôvodnenie…“.

11

Článok 172 NPK znie nasledovne:

„1.   Orgány zodpovedné za prípravné konanie môžu využívať osobitné vyšetrovacie postupy –…, ktoré slúžia na dokumentovanie činnosti sledovaných osôb…

2.   Osobitné vyšetrovacie postupy sa použijú tam, kde je to potrebné na vyšetrovanie závažných úmyselných trestných činov uvedených v kapitole 1, kapitole 2 oddieloch I, II, IV, V, VIII a IX, kapitole 3 oddiele III, kapitole 5 oddieloch I až VII, kapitole 6 oddieloch II až IV, kapitole 8, kapitole 8 ‚a’, kapitole 9 ‚a’, kapitole 11 oddieloch I až IV, kapitole 12, kapitole 13 a kapitole 14, ako aj trestných činov uvedených v článku 219 ods. 4 druhej alternatíve, článku 220 ods. 2, článku 253, článku 308 ods. 2, 3 a 5 druhej vete, článku 321, článku 321a, článku 356k a článku 393, a osobitnej časti Nakazatelen kodex [Trestný zákon], ak je zistenie daných okolností nemožné iným spôsobom alebo je spojené s mimoriadnymi ťažkosťami.“

12

Podľa článku 173 NPK:

„1.   Používanie osobitných vyšetrovacích postupov počas prípravného konania je podmienené predložením odôvodnenej písomnej žiadosti súdu zo strany dozorujúceho prokurátora. Ten pred podaním žiadosti informuje nadriadeného príslušnej prokuratúry.

2.   Žiadosť musí obsahovať:

13

Článok 174 ods. 3 a 4 NPK stanovuje:

„3.   Povolenie na použitie osobitných vyšetrovacích postupov v konaniach, ktoré patria do právomoci Specializiran nakazatelen săd [(Špecializovaný trestný súd, Bulharsko)] udeľuje vopred jeho predseda…

4.   Orgán uvedený v odsekoch 1 až 3 rozhoduje odôvodneným uznesením…“

14

Článok 175 NPK znie takto:

„…

3.   Lehota na uplatnenie osobitných vyšetrovacích postupov je:

4.   V prípade potreby možno lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť v súlade s článkom 174:

15

Článok 3 ods. 1 zakon za specialnite razuznavatelni sredstva (zákon o osobitných vyšetrovacích postupoch) z 8. októbra 1997 (DV č. 95 z 21. októbra 1997, s. 2) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZSRS“) stanovuje:

„Osobitné vyšetrovacie postupy sa použijú, ak je to potrebné, na predchádzanie a odhaľovanie závažných úmyselných trestných činov uvedených v kapitole 1, kapitole 2 oddieloch I, II, IV, V, VIII a IX, kapitole 3 oddiele III, kapitole 5 oddieloch I až VII, kapitole 6 oddieloch II až IV, kapitole 8, kapitole 8 ‚a’, kapitole 9 ‚a’, kapitole 11 oddieloch I až IV, kapitole 12, kapitole 13 a kapitole 14, ako aj trestných činov uvedených v článku 219 ods. 4 druhej alternatíve, článku 220 ods. 2, článku 253, článku 308 ods. 2, 3 a 5 druhej vete, článku 321, článku 321a, článku 356j a článku 393, a osobitnej časti [Trestného zákona], ak je zhromažďovanie potrebných informácií nemožné alebo spojené s mimoriadnymi ťažkosťami.“

16

Článok 6 ZSRS stanovuje:

„V prípade počúvania používaním technických prostriedkov, prostredníctvom zvuku alebo iným spôsobom, sa odpočúva… telefonická… komunikácia kontrolovaných osôb.“

17

Článok 11 ZSRS znie takto:

„Pri uplatňovaní spôsobov realizácie je dôkazom… zvukový záznam… na fyzickom nosiči.“

18

Článok 12 ods. 1 bod 1 ZSRS stanovuje:

„Osobitné vyšetrovacie postupy sa použijú vo vzťahu k osobám, o ktorých existujú informácie a dôvodné podozrenie, že pripravujú, páchajú alebo spáchali niektorý zo závažných úmyselných trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1“

19

Článok 13 ods. 1 ZSRS znie:

„Právo žiadať o použitie osobitných vyšetrovacích postupov a použiť informácie získané prostredníctvom nich, ako aj materiálne dôkazné prostriedky, prislúcha, v súlade s ich právomocou:

20

V zmysle článku 14 ods. 1 bodu 7 ZSRS:

„Na použitie osobitných vyšetrovacích postupov je potrebná odôvodnená písomná žiadosť príslušného nadriadeného orgánov uvedených v článku 13 ods. 1 alebo dozorujúceho prokurátora, prípadne orgánu uvedeného v článku 13 ods. 3, a v prípade riaditeľstva uvedeného v článku 13 ods. 1 bode 7 jeho riaditeľa. Žiadosť musí obsahovať… dôvody, pre ktoré sa potrebné údaje nedajú získať iným spôsobom alebo sa dajú získať len s mimoriadnymi ťažkosťami.“

21

Článok 15 ods. 1 ZSRS stanovuje:

„Vedúci orgánov uvedených v článku 13 ods. 1 alebo dozorujúci prokurátor a v prípade riaditeľstva uvedeného v článku 13 ods. 1 bode 7 predseda Komisie pre boj proti korupcii a pre konfiškáciu nezákonne získaného majetku, predloží žiadosť predsedom Sofijski gradski săd [Mestský súd Sofia, Bulharsko], príslušných krajských alebo vojenských súdov, Specializiran nakazatelen săd [Špecializovaný trestný súd] alebo nimi poverenému podpredsedovi, ktorí do 48 hodín písomne povolia použitie osobitných vyšetrovacích postupov, alebo ich použitie odmietnu s uvedením dôvodov ich rozhodnutia.“

22

V období od 10. apríla do 15. mája 2017 predložila Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko) predsedovi Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) sedem žiadostí o povolenie použiť osobitné vyšetrovacie postupy s cieľom počúvať a zaznamenávať alebo dokonca sledovať telefonické rozhovory IP, DD, ZI a SS, štyroch osôb podozrivých zo spáchania závažných trestných činov (ďalej len „žiadosti o odpočúvanie telefónov“).

23

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v každej z týchto žiadostí o odpočúvanie telefónov bol podrobne a odôvodnene opísaný účel žiadosti, meno a telefónne číslo dotknutej osoby, prepojenie medzi týmto číslom a touto osobou, doteraz zhromaždené dôkazy a úloha, ktorú údajne zohrala dotknutá osoba pri trestnej činnosti. Uvádzali sa aj konkrétne dôvody potreby vykonať požadované odpočúvanie s cieľom získať dôkazy o vyšetrovanej trestnej činnosti a dôvody a podmienky, pre ktoré nebolo možné získať tieto informácie inými prostriedkami.

24

Predseda Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) vyhovel každej z týchto žiadostí v ten istý deň, ako boli podané, a vydal sedem rozhodnutí o povolení na odpočúvanie telefónov (ďalej len „povolenia na odpočúvanie telefónov“).

25

Podľa Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd), ktorý je vnútroštátnym súdom, povolenia na odpočúvanie telefónov zodpovedajú vopred pripravenému vzoru, ktorého cieľom je pokryť všetky možné prípady povolenia bez ohľadu na skutkové a právne okolnosti, okrem obdobia, počas ktorého bolo použitie osobitných vyšetrovacích postupov povolené.

26

Tieto povolenia sa obmedzujú najmä na konštatovanie, že sú dodržané právne ustanovenia, na ktoré sa v nich odkazuje, bez toho, aby bol identifikovaný orgán, ktorý podal žiadosti o odpočúvanie telefónov, a bez toho, aby bolo v každom prípade uvedené meno a telefónne číslo dotknutej osoby, trestný čin alebo trestné činy uvedené v článku 172 ods. 2 NPK a článku 3 ods. 1 ZSRS, dôkazy o spáchaní jedného alebo viacerých z týchto trestných činov alebo kategórie osôb a priestorov uvedené v článku 12 ZSRS, v súvislosti s ktorými bolo povolené použitie osobitných vyšetrovacích postupov. Okrem toho vnútroštátny súd uvádza, že v týchto povoleniach nie sú uvedené argumenty špecializovanej prokuratúry, ktoré by na základe článku 172 NPK a článku 14 ZSRS preukazovali, že požadované informácie nebolo možné získať iným spôsobom ako odpočúvaním telefónov, ani v súvislosti s článkom 175 NPK neuvádzajú, či je lehota na použitie týchto postupov stanovená prvýkrát alebo či ide o predĺženie lehoty a na základe akého predpokladu a akých argumentov bolo o tejto lehote rozhodnuté.

27

Na základe týchto povolení boli niektoré rozhovory, ktoré viedli IP, DD, ZI a SS, zaznamenané a uložené v súlade s článkom 11 ZSRS.

28

Špecializovaná prokuratúra 19. júna 2020 obvinila tieto štyri osoby ako aj piatu osobu, HYA, z účasti v organizovanej zločineckej skupine páchateľov, ktorej cieľom bolo na účely obohatenia sa prevádzať štátnych príslušníkov tretích krajín cez bulharské hranice, pomáhať im pri nelegálnom vstupe na bulharské územie a prijímať alebo poskytovať úplatky v súvislosti s týmito činnosťami. Medzi obžalovanými sú aj traja príslušníci hraničnej polície na letisku v Sofii.

29

Vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje vo veci samej, uvádza, že obsah zaznamenaných rozhovorov má priamy význam na účel preukázania opodstatnenosti obvinení proti IP, DD, ZI a SS.

30

Vysvetľuje, že musí najprv preskúmať zákonnosť postupu, ktorý viedol k povoleniu odpočúvať telefóny. V tejto súvislosti by sa dalo usúdiť, že skutočnosť, že tieto povolenia boli vypracované podľa vopred pripraveného vzoru textu a bez individualizovaného odôvodnenia, mu neumožňuje overiť dôvody, ktoré v praxi použil sudca, ktorý povolenia udelil. Možno sa naopak domnievať, že vyhovením žiadosti špecializovanej prokuratúry sudca, ktorý vydal povolenia na odpočúvanie telefónu, v plnom rozsahu akceptoval dôvody týchto žiadostí a osvojil si ich.

31

Bez toho, aby vnútroštátny súd spochybnil súlad vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa odpočúvania telefónov, ako vyplýva najmä z ustanovení NPK a ZSRS, s článkom 15 ods. 1 smernice 2002/58, sa vnútroštátny súd pýta, či taká vnútroštátna prax, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej povinnosť odôvodniť súdne rozhodnutie, ktorým sa povoľuje použiť osobitné vyšetrovacie postupy na základe odôvodnenej žiadosti orgánov činných v trestnom konaní, je splnená, ak toto rozhodnutie, vypracované podľa vopred pripraveného vzoru a bez individualizovaného odôvodnenia, sa obmedzuje na konštatovanie, že sú splnené požiadavky stanovené touto právnou úpravou, na ktorú odkazuje, je v súlade s článkom 15 ods. 1 poslednou vetou tejto smernice v zmysle jej odôvodnenia 11.

32

Tento súd predovšetkým zdôrazňuje, že súdne rozhodnutia, akými sú povolenia na odpočúvanie telefónov, obmedzujú vo vzťahu k dotknutým fyzickým osobám práva a slobody zaručené článkami 7, 8 a 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Má tiež pochybnosti o súlade takéhoto postupu s právom na účinnú súdnu ochranu zakotveným v článku 47 Charty a so zásadou proporcionality ako všeobecnou zásadou práva Únie.

33

V prípade zápornej odpovede sa vnútroštátny súd pýta, či právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave vykladanej v tom zmysle, že zaznamenávanie telefonických rozhovorov povolené neodôvodneným súdnym rozhodnutím možno napriek tomu použiť ako dôkaz v trestnom konaní.

34

Za týchto okolností Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

35

Listom z 5. augusta 2022 Sofijsky gradsky săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko) informoval Súdny dvor, že na základe legislatívnej zmeny, ktorá nadobudla účinnosť 27. júla 2022, bol Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) zrušený a že niektoré trestné veci vedené na tomto súde, vrátane veci samej, mu boli od tohto dátumu postúpené.

36

Na úvod je potrebné pripomenúť, že ak členské štáty vykonávajú legislatívne opatrenia na základe článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, ktoré sa odchyľujú od zásady dôvernosti elektronických komunikácií zakotvenej v článku 5 ods. 1 tejto smernice, ochrana údajov dotknutých osôb spadá do pôsobnosti tejto smernice len v rozsahu, v akom predmetné opatrenia ukladajú poskytovateľom takýchto komunikácií povinnosti spracúvania v zmysle článku 4 ods. 2 nariadenia 2016/679, ktoré sa uplatňuje na základe článku 2 smernice 2002/58 v spojení s článkom 94 ods. 2 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i., C‑511/18, C‑512/18 a C‑520/18, EU:C:2020:791, body 96 a 104, ako aj citovanú judikatúru).

37

Podľa týchto ustanovení pojem spracúvania zahŕňa okrem iného prípad, keď títo poskytovatelia poskytujú prístup ku komunikácii a údajom alebo ich zasielajú príslušným orgánom (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok zo 6. októbra 2020, Privacy International, C‑623/17, EU:C:2020:790, body 39 až 41 a citovanú judikatúru).

38

V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či osobitné postupy sledovania použité vo veci samej, a najmä odpočúvanie uvedené v článku 6 ZSRS, ukladajú dotknutým poskytovateľom povinnosť vykonať takéto spracovanie a či teda konanie vo veci samej patrí do pôsobnosti smernice 2002/58. Je preto potrebné spresniť, že Súdny dvor odpovie na prvú otázku len v rozsahu, v akom konanie vo veci samej patrí do pôsobnosti tejto smernice, najmä jej článku 15 ods. 1.

39

Vzhľadom na tieto úvodné pripomienky treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 v spojení s článkom 47 druhého odseku Charty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sú súdne rozhodnutia, ktorými sa povoľuje použitie osobitných vyšetrovacích postupov na základe odôvodnenej žiadosti orgánov činných v trestnom konaní, vypracované podľa vopred pripraveného textu, ktorý neobsahuje individualizované odôvodnenie, ale len konštatuje, okrem doby platnosti týchto povolení, že sú splnené požiadavky stanovené touto právnou úpravou, na ktorú sa tieto rozhodnutia odvolávajú.

40

Článok 5 ods. 1 tejto smernice stanovuje zásadu dôvernosti správ a príslušných údajov o prenose dát prenášaných pomocou verejnej komunikačnej siete a verejne dostupných elektronických komunikačných sietí. Táto zásada spočíva v zákaze počúvať, odpočúvať, uchovávať komunikácie a príslušné údaje o prenose dát alebo v zákaze akéhokoľvek iného odpočúvania alebo dohľadu bez súhlasu dotknutých používateľov, s výnimkou prípadov uvedených v článku 15 ods. 1 uvedenej smernice.

41

Tento posledný uvedený článok stanovuje, že členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu práv a povinností uvedených v článku 5 tej istej smernice, najmä ak také obmedzenie predstavuje nevyhnutné, vhodné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na zabránenie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov. Ďalej sa v ňom uvádza, že všetky takéto legislatívne opatrenia musia byť prijaté v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie vrátane práv, slobôd a zásad stanovených v Charte.

42

V tejto súvislosti sa legislatívne opatrenia upravujúce prístup príslušných orgánov k údajom uvedeným v článku 5 ods. 1 smernice 2002/58 nemôžu obmedziť len na požiadavku, aby takýto prístup zodpovedal cieľu sledovanému samotnými legislatívnymi opatreniami, ale musia tiež stanoviť hmotnoprávne a procesné podmienky takéhoto spracovávania [pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 2021, Prokuratuur (Podmienky prístupu k údajom týkajúcim sa elektronických komunikácií), C‑746/18, EU:C:2021:152, bod 49 a citovanú judikatúru].

43

Tieto opatrenia a podmienky musia byť prijaté v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie vrátane zásady proporcionality a so základnými právami zaručenými Chartou, ako vyplýva z článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, ktorý odkazuje na článok 6 ods. 1 a 2 ZEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i., C‑511/18, C‑512/18 a C‑520/18, EU:C:2020:791, bod 113, ako aj citovanú judikatúru).

44

Najmä procesné požiadavky uvedené v bode 42 tohto rozsudku musia byť v súlade s právom na spravodlivý proces zakotveným v článku 47 druhom odseku Charty, ktorý, ako vyplýva z vysvetlení týkajúcich sa tohto článku, zodpovedá článku 6 ods. 1 EDĽP. Toto právo vyžaduje, aby bolo každé súdne rozhodnutie odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2012, Trade Agency, C‑619/10, EU:C:2012:531, body 52 a 53, ako aj citovanú judikatúru).

45

Ak teda legislatívne opatrenie prijaté podľa článku 15 ods. 1 smernice 2002/58 stanovuje, že obmedzenia zásady dôvernosti elektronických komunikácií zakotvenej v článku 5 ods. 1 tejto smernice môžu byť prijaté prostredníctvom súdnych rozhodnutí, tento článok 15 ods. 1 v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty vyžaduje, aby členské štáty stanovili, že takéto rozhodnutia musia byť odôvodnené.

46

Ako uviedol generálny advokát v bode 38 svojich návrhov, právo na účinné súdne preskúmanie zaručené článkom 47 Charty vyžaduje, aby dotknutá osoba mala možnosť oboznámiť sa s dôvodmi rozhodnutia prijatého vo vzťahu k nej, a to buď prečítaním rozhodnutia, alebo oboznámením sa s týmito dôvodmi, aby jej bolo umožnené čo najlepšie brániť svoje práva a s plnou znalosťou relevantných skutočností sa rozhodnúť, či podať alebo nepodať žalobu na súd príslušný na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia (pozri analogicky rozsudok z 24. novembra 2020, Minister van Buitenlandse Zaken, C‑225/19 a C‑226/19, EU:C:2020:951, bod 43 a citovanú judikatúru).

47

V prejednávanej veci z vysvetlení vnútroštátneho súdu vyplýva, že podľa vnútroštátnych legislatívnych opatrení prijatých na základe článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, a najmä článku 34 a článku 174 ods. 4 NPK a článku 15 ods. 1 ZSRS v spojení s článkom 121 ods. 4 Ústavy, musí byť každé súdne rozhodnutie o povolení použitia osobitných vyšetrovacích postupov odôvodnené.

48

Vzhľadom na to sa prvá otázka nekladie vo vzťahu k legislatívnym ustanoveniam NPK a ZSRS prijatých na základe článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, ale vo vzťahu k vnútroštátnej súdnej praxi, ktorou sa vykonávajú tieto legislatívne ustanovenia a podľa ktorej sa rozhodnutia povoľujúce použitie osobitných vyšetrovacích postupov odôvodňujú na základe vopred pripraveného vzoru textu, ktorý má pokryť všetky možné prípady povolenia, a neobsahuje individualizované odôvodnenie. Takéto rozhodnutia sú prijímané v osobitnom procesnom kontexte.

49

Je potrebné poznamenať, že podľa bulharského práva sa rozhodnutie, ktorým sa povoľuje použitie osobitných vyšetrovacích postupov prijíma na základe postupu, ktorého cieľom je umožniť účinné a rýchle zhromaždenie údajov, ktoré by sa v súvislosti s osobou, o ktorej sa možno oprávnene domnievať, že pripravuje, pácha alebo spáchala závažný úmyselný trestný čin, nedali získať iným spôsobom ako požadovanými osobitnými vyšetrovacími postupmi alebo by sa dali získať len s mimoriadnymi ťažkosťami.

50

V rámci tohto konania musia orgány oprávnené požiadať o použitie takéhoto postupu v zmysle článku 173 ods. 1 a 2 NPK a článku 13 ods. 1 ZSRS v súlade s článkom 173 ods. 2 NPK a článkom 14 ods. 1 bodom 7 ZSRS predložiť príslušnému súdu odôvodnenú a podrobnú písomnú žiadosť, v ktorej uvedú vyšetrovaný trestný čin, opatrenia prijaté v priebehu tohto vyšetrovania a ich výsledky, údaje identifikujúce osobu alebo priestory, na ktoré sa žiadosť zameriava, modus operandi, ktorý sa má uplatniť, predpokladané trvanie sledovania a dôvody, prečo sa toto trvanie požaduje, ako aj dôvody, prečo je použitie takýchto postupov nevyhnutné na účel vyšetrovania.

51

Z právneho režimu uplatniteľného na toto konanie vyplýva, že sudca, ktorý vydáva povolenie na použitie osobitných vyšetrovacích postupov, rozhoduje na základe odôvodnenej a podrobnej žiadosti, ktorej obsah stanovený zákonom mu musí umožniť overiť, či sú splnené podmienky na udelenie takéhoto povolenia.

52

Táto prax je teda súčasťou legislatívnych opatrení prijatých na základe článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, ktoré stanovujú možnosť prijať odôvodnené súdne rozhodnutia s účinkom obmedzenia zásady dôvernosti elektronických komunikácií a údajov o prenose dát zakotvenej v článku 5 ods. 1 tejto smernice. V tejto súvislosti sa dá konštatovať, že povinnosť odôvodnenia stanovená v týchto legislatívnych opatreniach v súlade s požiadavkami článku 47 druhého odseku Charty, na ktorý odkazuje článok 15 ods. 1 posledná veta tejto smernice, sa vykonáva odkazom na článok 6 ods. 1 a 2 ZEÚ.

53

V tejto súvislosti, ak príslušný sudca v rámci tohto konania preskúmal odôvodnenie podrobnej žiadosti, akou je žiadosť uvedená v bode 50 tohto rozsudku, a na konci svojho preskúmania dospel k záveru, že táto žiadosť je odôvodnená, treba konštatovať, že podpísaním vopred pripraveného vzoru textu, v ktorom sa uvádza, že sú splnené zákonné požiadavky, tento sudca potvrdil odôvodnenie žiadosti a zároveň zabezpečil splnenie zákonných požiadaviek.

54

Ako totiž Európska komisia uvádza vo svojich písomných pripomienkach, bolo by neprirodzené vyžadovať, aby povolenie na použitie osobitných vyšetrovacích postupov obsahovalo konkrétne a podrobné odôvodnenie, keď žiadosť, na základe ktorej sa toto povolenie udeľuje, už takéto odôvodnenie obsahuje podľa vnútroštátneho práva.

55

Na druhej strane, keď je dotknutá osoba informovaná o tom, že sa voči nej použili osobitné vyšetrovacie postupy, povinnosť odôvodnenia uvedená v článku 47 druhom odseku Charty vyžaduje, aby bola v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 46 tohto rozsudku schopná pochopiť dôvody, pre ktoré bolo použitie týchto postupov povolené, aby mohla prípadne toto povolenie užitočne a účinne napadnúť. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na každého sudcu, napríklad trestného sudcu, ktorý musí v závislosti od svojich právomocí overiť zákonnosť povolenia z úradnej moci alebo na žiadosť dotknutej osoby.

56

Vnútroštátnemu súdu preto prináleží overiť, či je v rámci praxe uvedenej v bode 39 tohto rozsudku zaručený súlad s týmto ustanovením Charty a smernice 2002/58. Na tento účel musí overiť, či osoba, na ktorú boli použité osobitné vyšetrovacie postupy, ako aj sudca zodpovedný za overenie zákonnosti povolenia na použitie týchto postupov sú schopní pochopiť dôvody tohto povolenia.

57

Hoci toto overenie prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, Súdny dvor, ktorý rozhoduje o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, môže prípadne poskytnúť objasnenia, ktoré vnútroštátny súd usmernia pri jeho rozhodovaní (rozsudok z 5. mája 2022, Victorinox, C‑179/21, EU:C:2022:353, bod 49 a citovaná judikatúra).

58

V tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť, aby v prípade, že povolenie na použitie osobitných vyšetrovacích postupov bolo prijaté na základe odôvodnenej a podrobnej žiadosti príslušných vnútroštátnych orgánov, mali osoby uvedené v bode 56 tohto rozsudku prístup nielen k rozhodnutiu o povolení, ale aj k žiadosti orgánu, ktorý o toto povolenie žiadal.

59

Okrem toho je na splnenie povinnosti odôvodnenia podľa článku 47 druhého odseku Charty dôležité, ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, aby tie isté osoby mohli ľahko a jednoznačne pochopiť krížovým čítaním povolenia na použitie osobitných vyšetrovacích postupov a odôvodnenej žiadosti, ktorá ho sprevádza, presné dôvody, pre ktoré bolo toto povolenie udelené vzhľadom na skutkové a právne prvky charakterizujúce konkrétny prípad, ktorý je základom žiadosti, rovnako ako je nevyhnutné, aby z takéhoto krížového čítania vyplynula dĺžka platnosti uvedeného povolenia.

60

Ak sa v rozhodnutí o povolení uvádza len dĺžka platnosti povolenia, ako je to v prejednávanej veci, a že sú dodržané právne ustanovenia, na ktoré sa v ňom odkazuje, je nevyhnutné, aby žiadosť jasne uvádzala všetky potrebné informácie, aby dotknutá osoba, ako aj sudca zodpovedný za preskúmanie zákonnosti udeleného povolenia boli schopní pochopiť, že len na základe týchto informácií sudca, ktorý vydal povolenie, dospel na základe odôvodnenia uvedeného v žiadosti k záveru, že boli splnené všetky zákonné požiadavky.

61

Ak krížové čítanie žiadosti a následného povolenia neumožňuje jednoduchým a jednoznačným spôsobom pochopiť dôvody tohto povolenia, je potrebné konštatovať, že povinnosť odôvodnenia, ktorá vyplýva z článku 15 ods. 1 smernice 2002/58 v zmysle článku 47 druhého odseku Charty, nebola splnená.

62

Treba tiež dodať, že v súlade s článkom 52 ods. 3 Charty majú práva obsiahnuté v Charte rovnaký význam a rozsah ako zodpovedajúce práva zaručené EDĽP, čo nebráni tomu, aby právo Únie poskytovalo širšiu ochranu.

63

V tomto ohľade z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že uvedenie dôvodov, aj keď je stručné, je základnou ochranou pred zneužitím sledovania, pretože len takéto odôvodnenie umožňuje zabezpečiť, aby sudca riadne preskúmal žiadosť o povolenie a poskytnuté dôkazy a aby skutočne overil, či požadované sledovanie predstavuje odôvodnený a primeraný zásah do výkonu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného článkom 8 EDĽP. Európsky súd pre ľudské práva však v súvislosti s dvoma rozsudkami Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) uznal, že neexistencia individualizovaného odôvodnenia nemôže automaticky viesť k záveru, že sudca, ktorý vydal povolenie, žiadosť riadne nepreskúmal (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 11. januára 2022, Ekimdžiev a i. v. Bulharsko, ECLI:CE:ECHR:2022:0111JUD007007812, § 313 a 314, ako aj citovanú judikatúru).

64

Treba tiež zdôrazniť, že rozsudok ESĽP, 15. januára 2015, Dragojević v. Chorvátsko (CE:ECHR:2015:0115JUD006895511), na ktorý odkazuje vnútroštátny súd, nemôže spochybniť úvahy uvedené v bodoch 58 až 61 tohto rozsudku. Európsky súd pre ľudské práva v tomto rozsudku z 15. januára 2015 pri vyvodzovaní záveru o porušení článku 8 EDĽP totiž neskúmal otázku, či dotknutá osoba mohla krížovým čítaním rozhodnutí o povolení a žiadosti o sledovanie pochopiť dôvody uvedené vyšetrujúcim sudcom, ale samostatnú otázku možnosti dodatočne napraviť neexistenciu alebo nedostatok odôvodnenia rozhodnutia o povolení.

65

Vzhľadom na predchádzajúce dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa súdne rozhodnutia, ktorými sa povoľuje použitie osobitných vyšetrovacích postupov na základe odôvodnenej a podrobnej žiadosti orgánov činných v trestnom konaní, vypracovávajú na základe vopred pripraveného textu bez individualizovaného odôvodnenia, ale obmedzujú sa na konštatovanie, okrem dĺžky platnosti povolenia, že sú splnené požiadavky stanovené právnymi predpismi, na ktoré sa tieto rozhodnutia vzťahujú, za predpokladu, že presné dôvody, pre ktoré príslušný sudca rozhodol, že zákonné požiadavky sú splnené vzhľadom na skutkové a právne prvky charakterizujúce prejednávanú vec, možno ľahko a jednoznačne vyvodiť z krížového čítania rozhodnutia a žiadosti o povolenie, pričom žiadosť o povolenie musí byť po vydaní povolenia sprístupnená osobe, proti ktorej bolo použitie osobitných vyšetrovacích postupov povolené.

66

Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvú otázku netreba odpovedať na druhú otázku.

67

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa súdne rozhodnutia, ktorými sa povoľuje použitie osobitných vyšetrovacích postupov na základe odôvodnenej a podrobnej žiadosti orgánov činných v trestnom konaní, vypracovávajú na základe vopred pripraveného textu bez individualizovaného odôvodnenia, ale obmedzujú sa na konštatovanie, okrem dĺžky platnosti povolenia, že sú splnené požiadavky stanovené právnymi predpismi, na ktoré sa tieto rozhodnutia vzťahujú, za predpokladu, že presné dôvody, pre ktoré príslušný sudca rozhodol, že zákonné požiadavky sú splnené vzhľadom na skutkové a právne prvky charakterizujúce prejednávanú vec, možno ľahko a jednoznačne vyvodiť z krížového čítania rozhodnutia a žiadosti o povolenie, pričom žiadosť o povolenie musí byť po vydaní povolenia sprístupnená osobe, proti ktorej bolo použitie osobitných vyšetrovacích postupov povolené.

Podpisy