Nenávistné prejavy na sociálnej sieti v čase Ruskej vojenskej operácie

Publikované: 05. 07. 2023, čítané: 752 krát
 

 

Mgr. Erika Krutková, vyšší súdny úradník, Špecializovaný trestný súd

 

Nenávistné prejavy na sociálnej sieti v čase Ruskej vojenskej operácie[1]

 

I. Jednou zo základných charakteristík demokracie je možnosť riešiť problémy prostredníctvom verejnej diskusie, že cieľom všetkých prijatých opatrení musí byť ochrana demokratického poriadku pred jeho ohrozením a že je potrebné vynaložiť všetko úsilie na ochranu hodnôt demokratickej spoločnosti, akými sú pluralizmus, tolerancia a slobodomyseľnosť. Z tohto dôvodu by kritika vlád a zverejňovanie informácií, ktoré vedúci predstavitelia krajiny považujú za ohrozujúce národné záujmy, spravidla nemali viesť k obvineniu z obzvlášť závažných trestných činov, ako je príslušnosť k teroristickej organizácii alebo napomáhanie jej, pokus o zvrhnutie vlády alebo ústavného poriadku alebo šírenie teroristickej propagandy. Aj v prípade vznesenia takýchto závažných obvinení by sa vyšetrovacia väzba mala použiť len ako výnimočné opatrenie v krajnom prípade, keď sa ukáže, že všetky ostatné opatrenia nie sú schopné plne zaručiť riadny priebeh konania.

II. Obmedzenie osobnej slobody každého, kto vyjadruje kritické názory, má celý rad nepriaznivých účinkov tak pre samotné zadržané osoby, ako aj pre spoločnosť ako celok, keďže uloženie opatrenia, ktoré zahŕňa pozbavenie slobody, bude mať nevyhnutne ochromujúci účinok na slobodu prejavu tým, že zastraší občiansku spoločnosť a umlčí nesúhlasné hlasy, a to aj v prípade, že táto osoba bude následne oslobodená.

III. ESĽP berie na vedomie špecifický a citlivý sociálno-politický kontext, z ktorého vychádzajú publikované príspevky sťažovateľa. Zdá sa, že vo svojich príspevkoch postupne zverejňovaných na Facebooku sťažovateľ,okrem iného,hovoril o údajne hroziacich násilných konfliktoch medzi lotyšským štátom a jeho rusky hovoriacimi obyvateľmi a o medzinárodnom ozbrojenom konflikte prerastajúcom do jadrovej vojny medzi členskými štátmi NATO (vrátane Lotyšska) a Ruskou federáciou. V tomto ohľade ESĽP nemôže prehliadnuť skutočnosť, že Lotyšsko je susedným štátom Ruska, ktoré v rozhodnom čase už napadlo časti Gruzínska a získalo vojenskú a politickú kontrolu nad časťami Ukrajiny.

IV. Presný účel, ktorý krajský súd uviedol ako dôvod sťažovateľovej väzby, bola potreba zabrániť opakovaniu zverejňovania takýchto príspevkov, ktoré by prima facie mohli predstavovať trestné činy definované vnútroštátnym právom ako závažné, namierené proti životne dôležitým zložkám ústavného poriadku štátu a spáchané prostredníctvom online zverejnených príspevkov prístupných širokému publiku. Podľa názoru ESĽP sa vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, ktoré treba posudzovať v ich súhrne, tento dôvod nezdá byť svojvoľný alebo zjavne nepodložený. Po druhé, ESĽP prikladá osobitný význam relatívne krátkemu trvaniu napadnutého opatrenia, existencii pravidelného súdneho preskúmania a skutočnosti, že sťažovateľ bol prepustený okamžite po tom, ako vyšetrujúci sudca zistil, že väzba už nebola opodstatnená. Za týchto okolností ESĽP akceptuje, že zásah bol „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ na dosiahnutie jeho legitímneho cieľa. Tento aspekt sťažovateľovej sťažnosti je preto zjavne neopodstatnený v zmysle článku 35 ods. 3 písm. a) Dohovoru.

(rozhodnutie ESĽP vo veci Gaponenko proti Lotyšsku zo dňa 15.06.2023 č. 30237/18)

 

Skutkové okolnosti:

Sťažovateľ, pán Aleksandrs Gapoņenko, je obyvateľom Lotyšska s trvalým pobytom a politický aktivista, ktorý sa zasadzuje za práva rusky hovoriacej menšiny v Lotyšsku.

V období približne od 26.08.2017 do 17.04.2018 sťažovateľ na svojej stránke na Facebooku uverejnil sériu príspevkov týkajúcich sa vzťahov medzi Ruskou federáciou a Lotyšskom, medzi Ruskou federáciou a Západom vo všeobecnosti a medzi Lotyšskom a jeho rusky hovoriacou menšinou. Príspevky, ktoré vnútroštátne orgány vybrali, boli v tomto znení (s príslušnými dátumami uverejnenia):

26. augusta 2017

Centrum pre informačnú vojnu s Rusmi a Ruskom sa obáva môjho článku o tom, že etnická diskriminácia v Lotyšsku by mohla prerásť do ozbrojeného etnického konfliktu. Takúto možnosť nepopierajú, ale predpokladajú, že situácia zostane pod kontrolou. Inými slovami, uznávajú, že prítomnosť NATO v Lotyšsku nie je určená na potlačanie ruskej armády, ale na potlačenie prípadných vzbúr ruského obyvateľstva v Lotyšsku.

14. septembra 2017

Prečo sa pobaltské elity boja vojenských cvičení ruskej armády? Pretože ich prenasledovanie ruského obyvateľstva poskytuje Rusku dôvod na intervenciu. Kvôli prenasledovaniu Albáncov sa Kosovo odtrhlo od Srbska. Zostal teraz ešte niekto, kto by žiadal, aby sa Kosovo vrátilo Srbsku? Aby sa zvýšil pocit bezpečia, namiesto kopania krytov v lesoch, mali by ruskému obyvateľstvu radšej vrátiť ukradnuté občianstvo, prestať s terorom štátnych jazykových kontrol a umožniť deťom študovať vo vlastnom jazyku.

04. októbra 2017

Vidím, že situácia smeruje k vojne, ktorú vyvolal Západ proti Rusku a ruskej diaspóre. Začne sa to jazykom a právom detí na štúdium v ich vlastnom jazyku. Skončí sa tankami, delostrelectvom a vojenskými vrtuľníkmi. Za týchto okolností americkými.

10. októbra 2017

Katalánci vyhlásili nezávislosť, pretože Španieli bránili používaniu ich jazyka a kultúrnemu rozvoju. Španieli sa napriek tomu vyhli akýmkoľvek extrémom. Nepresadzovali španielčinu ako vyučovací jazyk v školách. Toto sú výhody demokracie, ktoré boli Rusom v Lotyšsku úplne odopreté. Čo máme my? Národnosocialistický režim s ideológiou nenávisti. Štát, ktorý je pripravený vybudovať koncentračné tábory pre nespokojné etnické menšiny. A lotyšskú etnickú genocídu, ktorá sa zároveň odohráva maskovaná rusofóbnymi heslami. Aký kanibalizmus!

17. novembra 2017

Národní socialisti chcú ohrozovať etnické menšiny a skrývajú sa za americkými tankami a vrtuľníkmi.

Niekedy po 18. novembri 2017 (Deň nezávislosti)

Pochodu sa zúčastnilo približne 20.000 ľudí. Na čele pochodujúceho zástupu stáli mladí muži s vynikajúcim vojenským držaním tela - zjavne vojaci a dôstojníci lotyšských ozbrojených síl v civile a tajní agenti bezpečnostnej polície. V Lotyšsku sa realizuje projekt transformácie etnických Rusov na protirusky hovoriacich a protirusky zameraných jednotlivcov. Podobný projekt sa už realizuje na Ukrajine, kde v ukrajinských ozbrojených silách pôsobí mnoho etnických Rusov, ktorí zabíjajú Rusov v Donbase. V Lotyšsku sú medzi lídrov ruskej komunity infiltrovaní agenti bezpečnostnej polície. Niektorí z nich sú vydieraní kvôli drogovej závislosti, iní kvôli obvineniam z trestnej činnosti súvisiacej s pašovaním, ďalší z pedofílie. Vyzývajú ich, aby odmietli Rusko a prijali Európu - na lotyšský spôsob. Aby sa vzdali svojho rodného práva výmenou za misku šošovice.

17. decembra 2017

Lotyšská vládnuca elita považuje Rusov za druhoradú rasu. Teraz však Lotyši budú musieť platiť krvavú daň. Ročná miera vyľudňovania sa zvýši z 1 % na 2 % a Lotyši ako národ prestanú existovať v roku 2040 - nie v roku 2060, ako sa pôvodne očakávalo.

22. decembra 2017

Katalánci oznámili odtrhnutie od Španielska. Represie zo strany Madridu dosiahli opačný účinok. Lotyšské masmédiá sa udalostiam v Katalánsku nevenujú, pretože príklad Kataláncov poskytuje Rusom oprávnené dôvody na požadovanie autonómie. Spočiatku národnej a kultúrnej autonómie, ale v prípade odmietnutia aj o politickej autonómie.

29. januára 2018

Každé ráno, keď otvorím lotyšské spravodajské portály, vidím predpovede vysokopostavených generálov NATO o nadchádzajúcom útoku Ruska na Lotyšsko. Dôjde k nemu po tom, ako „nahnevaní“ miestni Rusi zorganizujú ozbrojené povstanie v [regióne] Latgale, vyhlásia jeho nezávislosť a požiadajú Moskvu o pomoc. Rusko bude vychádzať z krymského scenára a poskytne pomoc ruským separatistickým skupinám. NATO bude reagovať a vyšle svoje mobilné brigády. Potom sa začne tretia svetová vojna, ktorú Rusko hanebne prehrá. „Ríša zla“ bude raz a navždy zničená. BBC nedávno natočila dokumentárny film o rovnakom scenári - volá sa „Tretia svetová vojna: InsidetheWarRoom“. Z tohto dokumentu a predpovedí NATO by bolo až do smiechu, ale existujú fakty, ktoré potvrdzujú, že takéto udalosti a scenáre sú celkom možné. Posúďte sami. Obrnené vozidlá brigád NATO sú už tu. Vojenské cvičenia za účasti jadrových bombardérov NATO sa konajú pravidelne. V regióne Latgalska sa budujú nové vojenské základne. Správy bezpečnostnej polície obsahujú kompletné zoznamy „zlých“ Rusov. Národná garda (Zemessardze) vykonáva protiteroristické cvičenia „vyhľadaj a znič“ na predmestiach mesta s prevažne ruským obyvateľstvom. Nikto nepoprel obvinenia, že v Lotyšsku sa budujú koncentračné tábory pre neobčanov, konkrétne Rusov. Až na jednu vec: dokument BBC aj generáli NATO sa vyhýbajú otázke, čo by mohlo Rusov podnietiť k organizovaniu odporu voči silnému etnickému tlaku lotyšskej vlády. Nedávno sa táto nejasná časť ich napísaného scenára objasnila. Kabinet ministrov prijal koncepčný dokument o školskej reforme. Podľa tohto koncepčného dokumentu sa zruší vzdelávanie v ruskom jazyku. Počas akýchkoľvek protestných aktivít sa môžu zinscenovať provokácie a ruskí aktivisti budú obvinení z organizovania ozbrojeného povstania. Objavili sa prvé náznaky aktivít štátnych bezpečnostných zložiek. Počas prehliadky bydliska známeho novinára [J. A.] našla bezpečnostná polícia dve tašky s ostrými nábojmi. Centrum udalostí, samozrejme, nebudev Latgale, ale v Rige. V opačnom prípade by televízni reportéri museli cestovať príliš ďaleko. Dňa 16.03.2018 o 14.00 h parlament prijme zákon, ktorým sa ruší celé vzdelávanie v ruštine. V ten istý deň ruský aktivista, infiltrovaný miestnymi štátnymi bezpečnostnými zložkami, vydá výzvu na zhromaždenie pri Pamätníku slobody. O 19.00 hod. začnú ostreľovači strieľať na zhromaždených. Niekoľko okoloidúcich vrátane Lotyšov bude zabitých. O tom budú informovať správy na celom svete. Ostreľovači sa ako zvyčajne nenájdu. Nasledujúci deň, 17.03.2018, začne pätnásť tímov bezpečnostnej polície zatýkať ruských aktivistov v Rige. Počas následných prehliadok sa nájdu ručné strelné zbrane a náboje. Ozbrojené zásahové skupiny Národnej gardy začnú hliadkovať na rusky hovoriacich predmestiach a zatýkať ruských učiteľov, lekárov a iných intelektuálov. Zatknú desaťtisíce ľudí, ale nebudú ich môcť umiestniť do koncentračných táborov, pretože finančné prostriedky na tieto skryté koncentračné tábory už ukradli vysokopostavení úradníci ministerstva financií. Namiesto toho budú zadržaní umiestnení v Olympijskom športovom centre. ... Na poludnie začnú prichádzať ďalšie jednotky NATO po vzduchu. Bude sa to zhodovať s prezidentskými voľbami v Ruskej federácii, ktoré sa uskutočnia 18.03.2018. V reakcii na udalosti v Lotyšsku bude prezident Ruskej federácie nútený vydať verejné vyhlásenie, v ktorom odsúdi etnické čistky. Bude mu však znemožnené konať až do skončenia sčítavania hlasov, t. j. do večera 20.03.2018. Do konca tohto dňa bude v Rige rozmiestnená prvá mobilná brigáda NATO; obojživelné výsadkové lode NATO prepravia druhú mobilnú brigádu NATO do Liepajy, zatiaľ čo strategické bombardéry NATO umiestnené na leteckej základni Lielvārde budú vybavené jadrovými bombami. Dňa 21.03.2018 sa začnú objavovať správy o masových civilných obetiach v Latgale. [Ruský prezident] V. Putin bude nútený dodržať svoje sľuby dané v deň volieb a 22.03.2018 ruské ozbrojené sily vtrhnú do krajiny. To poskytne vedeniu NATO dôvody na uskutočnenie preventívnych jadrových útokov vo Vidzemí, Latgalsku a vo východnej časti Litvy, aby sa zabránilo presunu ruských vojenských síl do Kaliningradu. Rusko odpovie jadrovým úderom na leteckú základňu Lielvārde a námornú základňu v Liepaji. Vysoko presné zbrane zničia americké rakety Patriot rozmiestnené na celom lotyšskom území a obojživelné útočné lode NATO zachytí Baltská flotila ruského námorníctva pri Kaliningrade. Vystrašení Európania vyvinú tlak na Washington a jadrová výmena v Pobaltí sa zastaví. Vojna sa prenesie do tichomorskej panvy, kde záujmy Spojených štátov ohrozuje Čína. Podľa dohody medzi Ruskom a Spojenými štátmi sa v Pobaltí vytvorí demilitarizovaná zóna a zodpovední za jadrové údery sa nenájdu. Rusi žijúci v Lotyšsku opustia oblasti znečistené jadrovým odpadom a vrátia sa do Ruska. Predmestia Rigy sa vyprázdnia. Takto vznikne „Lotyšsko pre Lotyšov so vzdelávaním len v štátnom jazyku“.

01. februára 2018

Riga sa pomaly, ale neodvratne stáva druhým Stalingradom. Neexistuje žiadna nádej na vytvorenie druhého frontu ako v 2. svetovej vojne. Za nami sú ženy a deti, ktorým hrozí strašná duchovná smrť a asimilácia do nového poriadku. Je potrebné brániť naše duchovné hodnoty až do konca. Úplne až do konca."

05. marca 2018

Mám v úmysle zúčastniť sa na protestnom pochode a pozývam všetkých, aby sa ku mne pridali. Nastal čas na rozhodnejšie kroky. Je niekto ochotný zúčastniť sa na akciách občianskeho odporu? Ak sa nájde aspoň niekoľko desiatok dobrovoľníkov, môžem pripraviť návrh akčného plánu.

Bezpečnostná polícia (Drošībaspolicija, od 01.01.2019 premenovaná na Štátnu bezpečnostnú agentúru - Valstsdrošībasdienests) začala 04.04.2018 trestné konanie vo veci trestných činov „konania namiereného proti národnej nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti,štátnej moci alebo správnemu poriadku Lotyšskej republiky spôsobom, ktorý nie je stanovený v ústave“ a „podnecovania k národnostnej, etnickej alebo náboženskej nenávisti alebo nepriateľstvu s použitím automatizovaného systému spracovania údajov“. V rámci tohto trestného konania bol sťažovateľ 20.04.2018 zadržaný. Dňa 21.04.2018 polícia označila sťažovateľa za podozrivého vo vyššie uvedenom prípade. Podľa príslušného rozhodnutia sťažovateľ v období trvajúcom približne od 26.08.2017 do 17.04.2018 uverejnil na svojej stránke na Facebooku sériu príspevkov podporujúcich politiku Ruskej federácie v Lotyšsku a voči Lotyšsku, šíriacich nepravdivé tvrdenia o obnovení nacizmu v Lotyšsku, podnecujúcich etnických Rusov v Lotyšsku k organizovaniu násilných akcií odporu s cieľom získať politickú autonómiu a oznamujúcich hroziacu genocídu ruskojazyčných obyvateľov Lotyšska a bezprostredne hroziacu totálnu jadrovú vojnu medzi Ruskom a NATO (vrátane Spojených štátov a Lotyšska).

V ten istý deň vyšetrujúci sudca rozhodol o vzatí sťažovateľa do vyšetrovacej väzby. Dňa 24.04.2018 podal sťažovateľ proti uzneseniu o vzatí do väzby sťažnosť na Krajský súd v Rige. Dňa 27.04.2018 sa na krajskom súde konalo pojednávanie, na ktorom boli prítomní a vypočutí zástupca bezpečnostnej polície aj právny zástupca sťažovateľa. Štátny bezpečnostný úrad na pojednávaní predložil také dôkazy, ako sú publikované materiály, materiály zaistené počas domovej prehliadky u sťažovateľa a digitálne forenzné dôkazy potvrdzujúce súvislosť medzi týmito zverejnenými príspevkami a profilmi a identifikátormi používanými sťažovateľom na rôznych platformách sociálnych médií vrátane Facebooku. Krajský súd na pojednávaní sťažnosť zamietol.

Dňa 19.06.2018 bol zoznam trestných činov, z ktorých bol sťažovateľ podozrivý, doplnený o „napomáhanie cudziemu štátu v jeho konaní proti národnej nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti, štátnej moci alebo správnemu poriadku Lotyšskej republiky“ Podľa bezpečnostnej polície sťažovateľ udržiaval pravidelné kontakty s bývalým tretím tajomníkom ruského veľvyslanectva v Lotyšsku, ktorý bol údajne aj vysokopostaveným úradníkom zahraničnej spravodajskej služby Ruskej federácie, a dostával od neho informácie a pokyny s cieľom poškodiť národné záujmy Lotyšska. Dňa 21.06.2018 vyšetrujúci sudca predĺžil lehotu vyšetrovacej väzby sťažovateľa. Dňa 16.08.2018 bol sťažovateľ  formálne obvinený z trestných činov, z ktorých bol predtým vyhlásený za podozrivého. Dňa 23.08.2018 vyšetrujúci sudca pri výkone pravidelného preskúmania väzby sťažovateľa rozhodol, že táto väzba už nie je dôvodná a nariadil jeho okamžité prepustenie, pričom sa,okrem iného, odvolal na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Dňa 16.01.2019 bol spis predložený Okresnému súdu mesta Riga Vidzeme. Strany neposkytli žiadne informácie o ďalšom priebehu trestného konania vo veci.

Proti sťažovateľovi a niekoľkým ďalším osobám boli začaté ďalšie dve trestné konania za podobné trestné činy. Prvé konanie bolo začaté 28.04.2015 a týkalo sa príspevkov sťažovateľa  na sociálnych sieťach v období od 27. do 31.03.2015. Konanie skončilo právoplatným rozsudkom zo 07.04.2022, ktorým bol uznaný vinným z podnecovania k nenávisti prostredníctvom automatizovaného systému spracovania údajov a odsúdený na desaťmesačný trest odňatia slobody  s podmienečný odkladom na skúšobnú dobu na 2 roky. Druhé konanie bolo začaté 18.04.2018 a 02.04.2020 bolo zastavené z dôvodu, že konanie nenapĺňa znaky trestného činu.

Príslušné ustanovenia Trestného zákona:

Oddiel 78. Podnecovanie k národnostnej, etnickej a rasovej nenávisti

(1) Kto sa dopustí konania s cieľom podnecovať národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú nenávisť alebo nepriateľstvo, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky alebo dočasným odňatím slobody, alebo verejnými prácami, alebo peňažným trestom;

(2) Osoba, ktorá sa dopustí rovnakých činov, ak ... boli spáchané s použitím automatizovaného systému spracúvania údajov, sa potrestá odňatím slobody až na päť rokov alebo dočasným odňatím slobody, alebo verejnoprospešnými prácami, alebo peňažným trestom;

 

Oddiel 80. Žaloby proti Lotyšskej republike

(1) Osoba, ktorá sa dopustí konania proti národnej nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti, štátnej moci alebo správnemu poriadku Lotyšskej republiky spôsobom, ktorý nie je ustanovený v ústave, sa potrestá na trest odňatia slobody až na osem rokov s probačným dohľadom až na tri roky;

 

Oddiel 81-1. Pomoc cudziemu štátu v konaní namierenom proti Lotyšskej

republike

Osoba, ktorá sa dopustí konania s cieľom pomôcť cudziemu štátu alebo zahraničnej organizácii konať proti národnej nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti, štátnej moci alebo správnemu poriadku Lotyšskej republiky, sa odsúdi na trest odňatia slobody až na päť rokov alebo na trest dočasného odňatia slobody, alebo na trest verejnoprospešných prác, alebo na peňažný trest s probačným dohľadom až na tri roky.

 

Namietané porušenie čl. 10 Dohovoru – sloboda prejavu

 

Sťažovateľ sa domnieval, že jeho vzatie do vyšetrovacej väzby znamenalo aj porušenie článku 10 Dohovoru.

Vláda sa domnievala, že sťažovateľove online príspevky predstavuje konanie zamerané na zničenie práv a slobôd stanovených v Dohovore, a preto je vyňaté z ochrany článku 10 Dohovoru na základe článku 17 Dohovoru; preto vyzvala ESĽP, aby túto sťažnosť zamietol ako nezlučiteľnú ratione materiae sDohovorom. Alternatívne vláda tvrdila, že nedošlo k zásahu do právsťažovateľa podľa článku 10 Dohovoru. Poukázali na to, že vzhľadom na prirodzenú povahu vyšetrovacej väzby, táto má nevyhnutne obmedzujúci účinok na viaceré práva a slobody zakotvené v Dohovore; najmä nemožnosť tejto osoby plne uplatňovať svoje právoslobodne šíriť informácie a myšlienky bola nevyhnutným dôsledkom pozbavenia slobody. Je síce pravda, že sťažovateľ nemohol počas pobytu voväzbe zverejňovať informácie na sociálnych sieťach, ale iné komunikačné prostriedky, ako napríklad poštová korešpondencia, mu boli naďalej dostupné.Sťažovateľ odpovedal, že článok 17 Dohovoru sa na jeho prípadnevzťahuje, pretože nikdy nevyzýval na zničenie ľudských práv alebozákladných slobôd; naopak, vždy upozorňoval lotyšské orgány na to, že nerešpektujú základné práva rusky hovoriacich obyvateľov Lotyšska, adokonca za týmto účelom spolupracoval s niektorými medzinárodnými organizáciami. Pokiaľ ide o podstatu sťažností, sťažovateľ tvrdil, že jeho zadržanie ako také predstavovalo represiu voči nemu ako ochrancoviľudských práv a pokus o potlačenie kritiky vládnej politiky.

ESĽP opakuje, že článok 17 Dohovoru je uplatniteľný len výnimočne a vkrajných prípadoch. V prípadoch týkajúcich sa čl. 10 Dohovoru by sa knemu malo pristúpiť len vtedy, ak je na prvý pohľad jasné, že napadnuté výroky sa snažili odkloniť tento článok od jeho skutočného účelu tým, ževyužívali právo na slobodu prejavu na ciele, ktoré sú v zjavnom rozpore s hodnotami Dohovoru. V tomto prípade ESĽP nepovažuje za potrebné rozhodnúť o uplatniteľnosti článku 17 Dohovoru, pretože sťažnosť je v každom prípade neprijateľná z nasledujúcich dôvodov.

Pokiaľ ide o sťažnosť sťažovateľa, že jeho vzatie do vyšetrovacej väzby predstavovalo odvetu za jeho spoločenské a politické aktivity zahŕňajúce výkon slobody prejavu, ESĽP pri viacerých príležitostiach rozhodol, že určité okolnosti, ktoré majú ochromujúci účinok na slobodu prejavu, v skutočnosti priznávajú dotknutým osobám - osobám, ktoré neboli odsúdené právoplatným rozsudkom - postavenie obete zásahu do výkonuich práva na túto slobodu. ESĽP tiež rozhodol, že umiestnenie do vyšetrovacej väzby na základe obvinení súvisiacich s výrokmi alebo inou formou prejavu, ktoré neboli založené na dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu v zmysle článku 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru, znamenalo aj porušenie článku 10 Dohovoru, a odvolal sa na toto zistenie, keď dospel k záveru, že vyšetrovacia väzba sťažovateľa predstavovala zásah, ktorý nemal oporu vzákone v zmysle článku 10 § 2 Dohovoru.

V tomto prípade sa ESĽP domnieva, že zadržanie a väzba sťažovateľa predstavovala „zásah“ do výkonu jeho práv podľačlánku 10 Dohovoru avšak predmetné zadržanie a väzba boli v súlade spožiadavkami článku 5 ods. 1 Dohovoru, vrátane existencie dôvodného podozrenia voči sťažovateľovi, že svojimi zverejnenými príspevkami a vyhláseniami mohol podnecovať k nenávisti a protiústavným spôsobom konať protinárodnej nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti a štátnym orgánom; tiež konštatoval, že Krajský súd v Rige tým, že uviedol riziko opakovania podobných činov ako dôvod sťažovateľovho zadržania, nekonal svojvoľne. Za týchto okolností ESĽP dospel k záveru, že napadnutý zásah mal zákonný základ a že sledoval aspoň jeden legitímny cieľ podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru, a to „predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti“.

Pokiaľ ide o primeranosť tohto zásahu, ESĽP pripomína, že jednou zo základných charakteristík demokracie je možnosť riešiť problémy prostredníctvom verejnej diskusie, že cieľom všetkých prijatých opatrení musí byť ochrana demokratického poriadku pred jeho ohrozením a že je potrebné vynaložiť všetko úsilie na ochranu hodnôt demokratickej spoločnosti, akými sú pluralizmus, tolerancia a slobodomyseľnosť. Z tohto dôvodu by kritika vlád a zverejňovanie informácií, ktoré vedúci predstavitelia krajiny považujú za ohrozujúce národné záujmy, spravidla nemali viesť k obvineniu z obzvlášť závažných trestných činov, ako je príslušnosť k teroristickej organizácii alebo napomáhanie jej, pokus ozvrhnutie vlády alebo ústavného poriadku alebo šírenie teroristickej propagandy. Aj v prípade vznesenia takýchto závažných obvinení by sa vyšetrovacia väzba mala použiť len ako výnimočné opatrenie v krajnom prípade, keď sa ukáže, že všetky ostatné opatrenia nie sú schopné plne zaručiť riadny priebeh konania. V tejto súvislosti ESĽP rozhodol, že zadržanie každého, kto vyjadruje kritické názory, má celý rad nepriaznivých účinkov tak pre samotné zadržané osoby, ako aj pre spoločnosť ako celok, keďže uloženie opatrenia, ktoré zahŕňa pozbavenie slobody, bude mať nevyhnutne ochromujúci účinok na slobodu prejavu tým,že zastraší občiansku spoločnosť a umlčí nesúhlasné hlasy, a to aj v prípade,že táto osoba bude následne oslobodená.

Pokiaľ ide o všeobecný kontext a okolnosti tohto prípadu, po prvé, ESĽP bez toho, aby chcel prejudikovaťpodstatu prípadnej budúcej sťažnosti podľa článku 10, berie na vedomie špecifický citlivý sociálno-politický kontext, z ktorého vychádzajú zverejnené príspevky sťažovateľa. Zdá sa, že vo svojich príspevkoch postupne zverejnených na Facebooku sťažovateľ,okrem iného,hovoril oúdajne hroziacich násilných konfliktoch medzi lotyšským štátom a jeho rusky hovoriacimi obyvateľmi a o medzinárodnom ozbrojenom konflikte prerastajúcom do jadrovej vojny medzi členskými štátmi NATO (vrátane Lotyšska) a Ruskou federáciou. V tomto ohľade ESĽP nemôže prehliadnuť skutočnosť, že Lotyšsko je susedným štátom Ruska, ktoré v rozhodnom čase už napadlo časti Gruzínska a získalo vojenskú a politickú kontrolu nad časťami Ukrajiny. Za týchto okolností treba poznamenať, že presný účel, ktorý krajský súd uviedol ako dôvod sťažovateľovej väzby, bola potreba zabrániť opakovaniu zverejňovania takých príspevkov, ktoré by prima facie mohli predstavovať trestné činy definované vnútroštátnym právom ako závažné,namierené proti životne dôležitým zložkám ústavného poriadku štátu aspáchané prostredníctvom online publikácií prístupných širokému publiku

Podľa názoru ESĽP sa vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, ktoré treba posudzovať v ich súhrne, tento dôvod nezdá byť svojvoľný alebo zjavne nepodložený. Po druhé, ESĽP prikladá osobitný význam relatívne krátkemu trvaniu napadnutého opatrenia, existencii pravidelného súdneho preskúmania a skutočnosti, že sťažovateľ bol prepustený okamžite po tom, ako vyšetrujúci sudca zistil, že zadržanie už nebolo dôvodné. Za týchto okolností ESĽP akceptuje, že zásah bol „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ na dosiahnutie jeho legitímneho cieľa. Tento aspekt sťažovateľovej sťažnosti je preto zjavne neopodstatnený vzmysle článku 35 ods. 3 písm. a) Dohovoru.

Pokiaľ sťažovateľ spochybňuje dôvodnosť obvinení vznesených proti nemu a na základe informácií poskytnutých oboma stranami ESĽP konštatuje, že strany neposkytli žiadne informácie o ďalšom vývoji prípadu po roku 2019.ESĽP preto musí vychádzať z toho, že trestné konanie, ktoré je predmetom tejto sťažnosti, stále prebieha pred súdom prvého stupňa a sťažovateľ nebol v tomto konaní doteraz odsúdený za žiadny trestný čin.Vzhľadom na to je tento aspekt sťažnosti sťažovateľa predčasný a zjavneneopodstatnený v zmysle článku 35 ods. 3 písm. a) Dohovoru.


[1]Predmetný príspevok predstavuje vlastný preklad rozhodnutia z anglického jazyka v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 10 Dohovoru. V časti námietky sťažovateľa týkajúcej sa porušenia čl. 5 ods. 1, ods. 3 Dohovoru ESĽP konštatoval, že existovalo „dôvodné podozrenie“, že pán Gapoņenko spáchal trestné činy, a že odôvodnenie nebolo svojvoľné, keď bol vzatý do väzby a teda sťažnosť v tejto časti bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená podľa čl. 35 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Dohovoru.


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia