Komentáre manželky sudcu na sociálnej sieti a objektívny test nestrannosti

 

Mgr. Erika Krutková

 

Komentáre manželky sudcu na sociálnej sieti a objektívny test nestrannosti [1]

(rozsudok ESĽP vo veci Rustavi 2 Broadcasting Company LTD a spol. proti Gruzínsku zo dňa 18.07.2019 č.  16812/17)

 

Právne vety:

I. Potenciálny konflikt záujmov vzniká vtedy, keď je osobný záujem sudcu (alebo jemu blízkych osôb) v rozpore s povinnosťou sudcu rozhodovať nestranne. Nestrannosť sudcu sa týka tak skutočnej nestrannosti, ako aj nestrannosti vo vnímaní rozumného pozorovateľa. V súdnych veciach musí test konfliktu záujmov zahŕňať tak skutočné konflikty medzi vlastnými záujmami sudcu a povinnosťou nestranne rozhodovať, ako aj okolnosti, za ktorých by nestranný pozorovateľ mohol (alebo môže) rozumne predpokladať konflikt.

II. Hoci rodinní príslušníci sudcu majú plné právo byť politicky aktívni, sudca by si mal uvedomiť, že takéto aktivity blízkych rodinných príslušníkov môžu, aj keď mylne, niekedy negatívne ovplyvniť vnímanie nestrannosti sudcu verejnosťou. Sudca by mal odrádzať svojich rodinných príslušníkov od toho, aby sa zapájali do aktivít, ktoré by mohli dôvodnene vyvolať dojem zneužívania sudcovského postavenia. Je to potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku dojmu zneužívania funkcie alebo zvýhodňovania a aby sa minimalizovala možnosť diskvalifikácie.

III. Rodinní príslušníci sudcu, jeho priatelia a jeho kolegovia zo spoločenského, občianskeho a profesijného života, s ktorými sa pravidelne stýka, komunikuje s nimi vo veciach spoločných záujmov a zdieľa s nimi dôveru, sú v pozícii, ktorá môže nevhodne vplývať alebo sa javiť, že vplýva na sudcu pri výkone jeho sudcovských funkcií. Sudca bude musieť venovať osobitnú pozornosť tomu, aby jeho správanie alebo rozhodovanie nebolo ani podvedome ovplyvnené týmito vzťahmi.

(komentár k Bangalórskym pravidlám správania sudcu)

 

ÚvodnÁ poZnámka:

Povinnosť zdržanlivosti patrí medzi základné povinnosti sudcu vymedzené nielen zákonom č. 385/200 Z. z. o sudcoch a prísediacich ale aj etickým kódexom sudcu, medzinárodnými dokumentami. Jej jednotlivé aspekty a odtiene sú predmetom rozhodovacej činnosti dosciplinárnych senátov, všeobecných súdu, ústavného súdu ako aj ESĽP, či medzinarodných organizácii, a teda predmetom permanentne prebiehajúcej diskusie vo verejnom priestore.

Menej už je predmetom diskusie otázka, do akej miery a či vôbec je legitímne očakávať istú mieru zdžanlivosti aj od najbližších rodinných príslušníkov a okruhu priateľov sudcu a do akej miery môžu nimi verejne vyjdrené názory a postoje (najmä tie kritické, či kontroverzné) ovplyvňovať zdanie nestrannosti sudcu z hľadiska objektívneho testu nestrannostim, osobitne ak ide o osoby činné vo verejnom pirestore ako politik, novinár alebo aj občiansky aktivista.

V prípade nižšie uvedeného výňatku z rozhodnutia ESĽP pochybnosť o možnej zaujatosti sudcu vyvolali tri krátke komentáre manželky sudcu uverejnené na sociálnej sieti týkajúce sa priamo, či nepriamo účastníkov konania. I keď väčšina dospela k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nedošlo k porušeniu čl. 6 Dohovoru aj skutočnosť, že išlo „len“ o krátke komentáre na sociálnej sieti a manželka sudcu nebola verejne činnou osobou, že sťažnosťou sa ESĽP zaoberal v merite veci a k rozhodnutiu nedospel jednohlasne dokazujú, že širšia diskusia je na mieste, a to bez ohľadu na okolnosti, za ktorých sa dostala až na pôdu Súdnej rady SR. Navyše úvahy sudcu De Gaetana[2] prezentovné v odlišnom stanovisku poukazujú na viaceré praktické aspekty rodinného a súkromného života sudcu, ktoré rozhodne poskytujú iný pohľad na vec a priestor k zamysleniu sa a najmä môžu byť prínosom pre prijatie potrebných záverov do budúcna vedených s cieľom posilnenia dôvery verejnosti v riadny výkon spravodlivosti. Len na okraj, rozhodnutie väčšiny a odlišné stanovisko tvoria jednotu a nemožno ich prezentovať a vykladať izolovane jedno od druhého. Takýto prístup neprospieva právnemu diskurzu, ktorý má odlišné stanovisko podnie a nie zabiť. Nie je jeho úlohou odlišného stanoviska spochybniť väčšinové rozhodnutie alebo rozhodnutie nadriadeného súdu a ich záväznosť. Prečítanie celého rozhodnutia ESĽP môžem len odporúčať.

Skutkové okolnosti:

Prípad vychádza zo sťažnosti (č. 16812/17) proti Gruzínsku, ktorú na ESĽP podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) podali 03.03.2017 dve spoločnosti registrované podľa gruzínskeho práva obchodných spoločností, Rustavi 2 Broadcasting Company Ltd (ďalej len „Rustavi 2“) a TV Company Sakartvelo Ltd (ďalej len „TV Sakartvelo“), a dvaja gruzínski štátni príslušníci, pán Levan Karamanišvili a pán Giorgi Karamanišvili.

Sťažovatelia tvrdili, že v súdnom konaní ohľadom občianskoprávneho sporu týkajúceho sa vlastníctva akcií spoločnosti Rustavi 2 boli porušené ich rôzne práva podľa článkov 6 § 1, 10 a 18 Dohovoru a článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru.

Dňa 04.08.2015 K. K., ktorý bol vlastníkom spoločnosti Rustavi 2 od roku 2004 do novembra 2006, podal na mestskom súde v Tbilisi žalobu proti spoločnosti Rustavi 2, prvému sťažovateľovi a jej vlastníkom - druhému, tretiemu a štvrtému sťažovateľovi, ako aj N., ktorá vlastnila 9 % akcií spoločnosti. Ďalšími dvoma žalovanými vo veci boli spoločnosti H. Ltd a G.-T. Ltd, spoločnosti, ktorým K. K. postúpil 100 % svojich akcií spoločnosti Rustavi 2 na základe zmlúv o kúpe akcií z 26.12.2005 a 17.11.2006. K. K. podal aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa až do rozhodnutia o opodstatnenosti jeho žaloby a v záujme zabezpečenia riadneho priebehu občianskoprávneho konania zmrazil majetok spoločnosti Rustavi 2, ako aj podiely jednotlivých vlastníkov v spoločnosti, aby sa štyrom sťažovateľom a N. zabránilo v nakladaní so spoločnosťou alebo v prijímaní akýchkoľvek iných rozhodnutí, ktoré by mohli ovplyvniť majetok spoločnosti alebo jej fungovanie. Ako ďalšie predbežné opatrenie, pokiaľ ide o časť sporu týkajúcu sa autorských práv, žiadal, aby sa spoločnosti Rustavi 2 zakázalo používať jej logo, aˇy do právoplatného rozhodnutia vo veci.

Dňa 05.08.2015 sudca T. U., ktorý sa zaoberal podaním K. K. na vydanie predbežného opatrenia, rozhodol, že majetok spoločnosti Rustavi 2, ako aj všetky podiely vlastníkov v spoločnosti by mali byť počas prejednávania veci zmrazené. Spoločnosti tak bolo zakázané vstupovať do styku s bankovým sektorom na účely prijímania úverov, ako aj predávať alebo prenajímať akýkoľvek svoj nehnuteľný a hnuteľný majetok, ako sú budovy, pozemky, vysielacie zariadenia, vozidlá atď. Spoločnosti bolo tiež zakázané uskutočňovať prípadné fúzie a akvizície alebo vykonávať akékoľvek iné zmeny ovplyvňujúce jej podnikovú štruktúru. Pokiaľ ide o spor týkajúci sa duševného vlastníctva, mestský súd zamietol návrh K.K., aby sa prvému sťažovateľovi zakázalo používať logo kanála počas prejednávania veci, pretože by to bránilo riadnemu fungovaniu kanála. Spoločnosti však bolo ponechané právo naďalej neobmedzene používať celý svoj majetok na účely vysielania. Okrem toho sa mestský súd rozhodol nezmraziť bankové účty prvého sťažovateľa po späťvzatí tohto návrhu zo strany K. K. a na základe toho, že takéto opatrenia by mohli brániť riadnemu fungovaniu prvého sťažovateľa a viesť k jeho úpadku. Pokiaľ ide o vlastníkov - druhého, tretieho a štvrtého sťažovateľa a N. - sudca T. U. spresnil, že by sa im malo zakázať vstupovať do akýchkoľvek právnych vzťahov, ktoré by mohli viesť k definitívnemu alebo predbežnému nakladaniu s ich podielmi v spoločnosti, a že by sa mali zdržať akýchkoľvek úkonov, ktoré by mohli mať vplyv na finančnú udržateľnosť a bežnú obchodnú činnosť spoločnosti Rustavi 2.

Podľa názoru sudcu T. U. boli uvedené predbežné opatrenia potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu spravodlivosti v prebiehajúcom majetkovom spore medzi K. K. a súčasnými vlastníkmi spoločnosti o akcie spoločnosti Rustavi 2.

Dňa 29.09.2015 podpísali tretí a štvrtý sťažovateľ kúpnu zmluvu s príbuzným bývalého ministra obrany (ďalej len „kupujúci“), ktorou sa vzdali svojich spoločných 100 % akcií spoločnosti TV Sakartvelo za 400 000 USD (približne 358 000 EUR). V súlade s podmienkami zmluvy sa kupujúci spolu so zaplatením dohodnutej sumy za akcie zaviazal investovať 6 miliónov USD (približne 5,2 milióna EUR) do spoločnosti Rustavi 2, ktorej aktíva boli od 05.08.2015 zmrazené.

Nasledujúci deň, 30.09.2015, približne o 14.30 hod. podal K. K. na súd návrh na ďalšie predbežné opatrenie, ktorým sa má zmraziť majetok aj spoločnosti TV Sakartvelo. Sudca návrhu vyhovel v ten istý deň o 17.39 hod. a o 21.35 hod. verejný register vykonal potrebné záznamy na zmrazenie majetku druhého sťažovateľa.

Dňa 19.10.2015 sťažovatelia požiadali, aby sa sudca T. U. vylúčil z konania.Ako jeden z dôvodov na podanie žiadosti o vylúčenie sudcu sťažovatelia uviedli niekoľko zverejnených príspevkov, ktoré manželka sudcu T. U. zdieľala na sociálnych sieťach (konkrétne na svojom účte na Facebooku). Najmä 07.07.2015, teda pred pridelením sporu o vlastníctvo sudcovi na preskúmanie, jeho manželka umiestnila na Facebook príspevok týkajúci sa poslednej epizódy televíznej hudobnej súťaže The X Factor, ktorá bola vysielaná na Rustavi 2. Jej status obsahoval nasledujúci komentár:

„Nie je to X, ale, s prepáčením, je to Dumb Factor. V prvom rade, prečo nútiť 13-ročné deti spievať piesne, ktoré absolútne nezodpovedajú ich veku, a potom prečo dospieť k rozhodnutiu tak kruto a hnusne, ako pravý buran, plebs, ktorý ich zanechá bez akéhokoľvek východiska. Ale na druhej strane, toto je Gruzínsko, kde sa hodnoty, a priority obrátili naruby, [že] na nich dohliadajú náhodní a neprijateľní členovia poroty (je jasné, na koho presne narážam).“

Dňa 13.08.2015, t. j. v čase, keď už jej manžel vydal predbežné opatrenie z 05.08.2015, ktorým sa zmrazuje majetok spoločnosti Rustavi 2 , jeho manželka alegorickými odkazmi na slávny gruzínsky román Dáta Tutašchia prirovnala spoločnosť Rustavi 2 k Arkipovi Seturimu, zloduchovi z tohto románu[1]. Príslušný verejne dostupný príspevok na Facebooku znel takto:

„Naopak, Asineta, naopak" - to je známa veta známej literárnej postavy ... Lenže dnes je Rustavi 2 náš [Arkipo] Seturi, otec-chlebodarca, zatiaľ čo Asineta sa javí ako bezduchá časť našej spoločnosti.“

V ďalšom verejnom príspevku zverejnenom na Facebooku 02.10.2015 manželka sudcu T. U. zdieľala video zo satirickej facebookovej stránky s názvom „Property-frozen Rustavi 2“. Na tomto videozázname bol zachytený rozhovor, ktorý poskytol vtedajší generálny riaditeľ Rustavi 2 N. Gv. ešte v roku 2007, keď zastával funkciu zástupcu hlavného prokurátora. K zdieľanému videu sa vyjadrila nasledovne:

„No, v porovnaní s jeho [N.Gv.] šialenou tvárou, ktorú mal včera, mal v tom verejnom vystúpení [v roku 2007] aspoň niečo z excelentného zloducha [v sebe]...“

Sudca T. U. preskúmal a zamietol žiadosť sťažovateľov o jeho vylúčenie v ten istý deň, 19.10.2015. Pokiaľ ide o príspevky jeho manželky na Facebooku, sudca uviedol, že ide o bežnú fyzickú osobu, ktorá môže mať vlastné názory na rôzne veci, a keďže ona sama nie je viazaná sudcovskou etikou, nikdy s ním tieto príspevky neodsúhlasovala. Sudca zdôraznil, že o existencii týchto príspevkov nevedel a že jeho manželku na rozdiel od neho nemožno považovať za obmedzenú v práve na výkon slobody prejavu. Sudca ďalej prikladal význam skutočnosti, že jeden z príspevkov jeho manželky na Facebooku sa týkal len generálneho riaditeľa televízneho kanála, a nie kanála ako takého. Zdôraznil tiež, že samotný N. Gv. Vo svojich rôznych verejných vyjadreniach nikdy neskrýval svoj úmysel vyprovokovať rozhodujúceho sudcu k neetickému správaniu tým, že ponúkal rôzne urážky.

Sudca T. U. na záver uviedol, že keďže generálny riaditeľ Rustavi 2 N. Gv. zorganizoval verejnú kampaň proti nemu, on ako sudca rozhodujúci v zložitom a citlivom prípade mal morálnu a profesionálnu povinnosť zostať pevný, ustáť tlak a dokázať, že je schopný konať nezávisle a nestranne. Vzhľadom na to všetko sudca rozhodol, že žiadosť o jeho vylúčenie z konania nie je opodstatnená a mala by byť zamietnutá. Rozhodnutie sudcu neskôr potvrdil odvolací aj kasačný súd.

Bangalorské zásady správania sudcov:

Bangalórsky návrh kódexu správania sudcov z roku 2001 (ďalej len „Bangalórske zásady“) prijala Skupina sudcov pre posilnenie integrity sudcov a bol revidovaný na stretnutí predsedov súdov za okrúhlym stolom, ktoré sa konalo v novembri 2002 v Haagu. Príslušné zásady v ňom obsiahnuté sú v tomto znení:

HODNOTA: NESTRANNOSŤ

Zásada: Nestrannosť je nevyhnutná pre riadny výkon sudcovskej funkcie. Vzťahuje sa nielen na samotné rozhodnutie, ale aj na proces, v ktorom sa rozhodnutie prijíma.

Uplatňovanie:

2.1. Sudca vykonáva svoje sudcovské povinnosti bez zvýhodňovania, zaujatosti alebo predsudkov.

2.2 Sudca dbá na to, aby jeho správanie na súde aj mimo neho udržiavalo a posilňovalo dôveru verejnosti, právnických profesií a účastníkov konania v nestrannosť sudcu a súdnictva.

2.3. Sudca sa v primeranom rozsahu správa tak, aby minimalizoval prípady, keď bude potrebné, aby bol sudca vylúčený z prejednávania alebo rozhodovania vecí.

2.4. Sudca nesmie vedome počas konania, ktoré prebieha alebo by mohlo prebiehať pred sudcom, vysloviť žiadnu poznámku, o ktorej by sa dalo dôvodnene predpokladať, že ovplyvní výsledok takéhoto konania alebo naruší zjavnú spravodlivosť procesu. Sudca tiež nesmie verejne alebo inak vysloviť žiadnu poznámku, ktorá by mohla ovplyvniť spravodlivý proces akejkoľvek osoby alebo prípadu.

2.5. Sudca sa vylúči z účasti na akomkoľvek konaní, v ktorom nie je schopný nestranne rozhodnúť alebo v ktorom sa nestrannému pozorovateľovi môže zdať, že sudca nie je schopný nestranne rozhodnúť ...

Hodnota: PRÍSTUP

Princíp: Slušnosť a zdanie slušnosti sú nevyhnutné pre výkon všetkých činností sudcu.

Uplatňovanie:

V súlade s princípmi spravodlivosti je potrebné, aby sudcovia a prokurátori dodržiavali zásady slušnosti:

4.1. Sudca sa vyhýba nevhodnosti a zdaniu nevhodnosti vo všetkých činnostiach sudcu.

4.2. Ako subjekt neustálej verejnej kontroly musí sudca prijať osobné obmedzenia, ktoré by bežný občan mohol považovať za obťažujúce, a mal by tak urobiť slobodne a dobrovoľne. Sudca sa musí správať najmä spôsobom, ktorý je v súlade s dôstojnosťou sudcovskej funkcie...

4.6. Sudca, rovnako ako každý iný občan, má právo na slobodu prejavu, viery, združovania a zhromažďovania, ale pri výkone týchto práv sa sudca musí vždy správať tak, aby bola zachovaná dôstojnosť sudcovskej funkcie a nestrannosť a nezávislosť súdnictva. ...

4.8. Sudca nesmie dovoliť, aby jeho rodinné, spoločenské alebo iné vzťahy nevhodne ovplyvňovali jeho správanie a rozhodovanie ako sudcu.

4.9. Sudca nesmie využívať alebo prepožičiavať prestíž sudcovskej funkcie na presadzovanie súkromných záujmov sudcu, rodinného príslušníka sudcu alebo kohokoľvek iného, ani nesmie vzbudzovať alebo dovoliť iným osobám, aby vzbudzovali dojem, že niekto má osobitné postavenie, ktoré by nevhodne ovplyvňovalo sudcu pri výkone sudcovských povinností. ...

V marci 2007 prijala Skupina sudcov pre posilnenie integrity sudcov komentár k Bangalórskym princípom. Jeho relevantné časti znejú takto:

Aj mimo súdu by sa mal sudca vyhýbať úmyselnému používaniu slov alebo správaniu, ktoré by mohlo odôvodnene vyvolať dojem absencie nestrannosti. Všetko od jeho alebo jej kontaktov alebo obchodných záujmov až po poznámky, ktoré sudca môže považovať za „neškodné žartovanie“, môže znížiť vnímanie nestrannosti sudcu. Všetky stranícke politické aktivity a kontakty by mali skončiť po nástupe do funkcie sudcu. Stranícka politická činnosť alebo mimosúdne vyjadrenia týkajúce sa otázok straníckej verejnej diskusie zo strany sudcu môžu narušiť nestrannosť. Môžu viesť k zmätku verejnosti o povahe vzťahu medzi súdnou mocou na jednej strane a výkonnou a zákonodarnou mocou na strane druhej. Stranícke konanie a vyjadrenia podľa definície zahŕňajú verejný výber sudcu na jednu stranu diskusie oproti druhej. Vnímanie zaujatosti sa posilní, ak činnosť sudcu vyvolá kritiku a/alebo odpor, čo je takmer nevyhnutné. Stručne povedané, sudca, ktorý využíva privilegovanú platformu sudcovskej funkcie na vstup do straníckej politickej arény, ohrozuje dôveru verejnosti v nestrannosť súdnictva. Existujú určité výnimky. Patria medzi ne komentáre sudcu pri vhodnej príležitosti obhajujúce súdnu inštitúciu alebo vysvetľujúce konkrétne právne otázky alebo rozhodnutia pre spoločnosť alebo odbornú verejnosť, alebo obhajoba základných ľudských práv a právneho štátu. Avšak aj pri takýchto príležitostiach musí sudca dbať na to, aby sa v čo najväčšej miere vyhol zsahovanie do aktuálnych sporov, ktoré by mohli byť odôvodnene vnímané ako politicky zaujaté. Sudca slúži všetkým ľuďom bez ohľadu na politické alebo spoločenské názory. Preto sa sudca musí snažiť udržať si dôveru všetkých ľudí, pokiaľ je to rozumne možné. ...

Potenciálny konflikt záujmov vzniká vtedy, keď je osobný záujem sudcu (alebo jemu blízkych osôb) v rozpore s povinnosťou sudcu rozhodovať nestranne. Nestrannosť sudcu sa týka tak skutočnej nestrannosti, ako aj nestrannosti vo vnímaní rozumného pozorovateľa. V súdnych veciach musí test konfliktu záujmov zahŕňať tak skutočné konflikty medzi vlastnými záujmami sudcu a povinnosťou nestranne rozhodovať, ako aj okolnosti, za ktorých by rozumný pozorovateľ mohol (alebo môže) rozumne predpokladať konflikt. Napríklad, hoci rodinní príslušníci sudcu majú plné právo byť politicky aktívni, sudca by si mal uvedomiť, že takéto aktivity blízkych rodinných príslušníkov môžu, aj keď mylne, niekedy negatívne ovplyvniť vnímanie nestrannosti sudcu verejnosťou. ...

Sudca by mal odrádzaťsvojich rodinných príslušníkov od toho, aby sa zapájali do aktivít, ktoré by sa mohli dôvodnene vyvolať dojem zneužívania sudcovského postavenia. Je to potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku dojmu zneužívania funkcie alebo zvýhodňovania a aby sa minimalizovala možnosť diskvalifikácie. ...

Všeobecne uznávaným kritériom pre vylúčenie je dôvodná obava z predpojatosti. Na určenie toho, či existuje obava z predpojatosti alebo zaujatosti, boli použité rôzne vzorce. Tieto sa pohybovali od „vysokej pravdepodobnosti“ zaujatosti až po „reálnu pravdepodobnosť“, „značnú možnosť“ a „dôvodné podozrenie“ zo zaujatosti. Obava z predpojatosti musí byť odôvodnená, musí ju mať rozumná, spravodlivá a informovaná osoba, ktorá sa zaoberá otázkou a získava o nej potrebné informácie. Kritériom je, „k akému záveru by takáto osoba dospela, ak by sa na vec pozerala reálne a prakticky - a ak by si vec premyslela. Domnievala by sa takáto osoba, že je viac pravdepodobné ako nie, že sudca, či už vedome alebo nevedome, nerozhodne spravodlivo?“ Hypotetický nestranný pozorovateľ správania sudcu je vytvorený s cieľom zdôrazniť, že test je objektívny, vychádza z potreby dôvery verejnosti v súdnictvo a nie je založený len na hodnotení schopností alebo výkonnosti kolegu inými sudcami. ...

V závislosti od okolností možno predpokladať, že dôvodná obava z predpojatosti vznikne:

a) ak existuje osobné priateľstvo alebo nepriateľstvo medzi sudcom a ktorýmkoľvek členom verejnosti, ktorého sa vec týka;

b) ak sa sudca úzko pozná s ktorýmkoľvek členom verejnosti, ktorého sa vec týka, najmä ak dôveryhodnosť tejto osoby môže mať významný vplyv na výsledok veci;

(c) ak vo veci, v ktorej má sudca rozhodnúť o dôveryhodnosti osoby, odmietol v predchádzajúcom prípade dôkazy tejto osoby takými otvorenými slovami, že spochybňujú sudcovu schopnosť pristupovať k dôkazom tejto osoby s otvorenou mysľou pri neskoršej príležitosti;

(d) ak sudca vyjadril svoj názor, najmä v priebehu pojednávania, na akúkoľvek spornú otázku takými výraznými a nevyváženými slovami, že vyvolávajú dôvodné pochybnosti o schopnosti sudcu posudzovať danú otázku s objektívnou sudcovskou mysľou; alebo

(e) ak z akéhokoľvek iného dôvodu môže existovať reálny dôvod na pochybnosti o schopnosti sudcu ignorovať vedľajšie úvahy, predsudky a zaujatosti a o schopnosti sudcu objektívne posúdiť dané otázky. Za rovnakých podmienok bude námietka postupne slabnúť s odstupom času medzi udalosťou, ktorá údajne vyvoláva nebezpečenstvo zaujatosti, a prípadom, v ktorom sa námietka podáva. ...

Rodina sudcu, jeho priatelia a jeho kolegovia zo spoločenského, občianskeho a profesijného života, s ktorými sa pravidelne stýka, komunikuje s nimi vo veciach spoločných záujmov a zdieľa s nimi dôveru, sú v pozícii, ktorá môže nevhodne vplývať alebo sa javiť, že vplýva na sudcu pri výkone jeho sudcovských funkcií. Môžu sa o to snažiť vo vlastnom mene alebo ako sprostredkovatelia. Sudca bude musieť venovať osobitnú pozornosť tomu, aby jeho správanie alebo rozhodovanie nebolo ani podvedome ovplyvnené týmito vzťahmi.

Posúdenie ESĽP:

Pokiaľ ide o sťažnosti druhého až štvrtého sťažovateľa týkajúce sa príspevkov na Facebooku uverejnených manželkou sudcu T. U., medzi stranami nikdy nebolo sporné, že autorom troch relevantných príspevkov uverejnených na sociálnej sieti 7. júla, 13. augusta a 2. októbra 2015 bola manželka sudcu. Vzhľadom na to je úlohou ESĽP zistiť, či konkrétne konanie blízkeho rodinného príslušníka ovplyvnilo výkon funkcie sudcu.

ESĽP s odkazom na uvedené všeobecné zásady pripomína, že legitimita sudcovskej funkcie závisí od dôvery verejnosti. Dôvera verejnosti zasa spočíva okrem iného na inštitucionálnej a individuálnej nezávislosti sudcu a na jeho nestrannosti, pričom posledne menovaná je základnou vlastnosťou, ktorá sa od sudcu vyžaduje. Nestrannosť musí existovať ako vecná stránka (subjektívny test), tak aj ako vec rozumného zdania (objektívny test).

V rámci uvedeného subjektívneho testu sa prihliada na osobné presvedčenie a správanie sudcu, ktorého nestrannosť je spochybnená. ESĽP sa domnieva, že v zásade by sa malo zvážiť vylúčenie sudcu z rozhodovania, ak sudca urobil verejné vyhlásenia týkajúce sa výsledku veci. ESĽP konštatuje, že sudca T. U. takéto vyhlásenia neurobil. Keďže predmetné príspevky na Facebooku nezverejnil sudca, ale jeho manželka, uplatní sa objektívny test. Vyvstávajú dve vzájomne súvisiace otázky: i) či charakter týchto vyjadrení bol taký, že vyvolával objektívne odôvodnené obavy o nestrannosť prejednania sporu o vlastníctvo akcií spoločnosti Rustavi 2, a ii) či možno povedať, že vyjadrenia zverejnené manželkou sudcu T. U. boli spojené so samotným sudcom.

Pokiaľ ide o prvú otázku týkajúcu sa charakteru napadnutých verejných vyjadrení, ESĽP uznáva, že tieto vyjadrenia vyjadrovali negatívne názory autora príspevkov vo vzťahu k spoločnosti Rustavi 2 ako televíznemu kanálu a k jej generálnemu riaditeľovi N. Gv. osobne. Ani jeden z nich však nepredstavoval skutočnú stranu sporu o vlastníctvo. Manželka sudcu sa žiadnym spôsobom nevyjadrila ku konečnému výsledku prebiehajúceho vlastníckeho sporu. Žiadny z príspevkov na Facebooku, z ktorých jeden predchádzal prideleniu vlastníckeho sporu sudcovi T. U., nemožno chápať tak, že by vyvolával dojem, že sa manželka sudcu snaží využiť sudcovské postavenie svojho manžela alebo ho ovplyvniť.

Pokiaľ ide o druhú otázku, ESĽP poznamenáva, že podľa Bangalúrskych zásad správania sudcov sudca nesmie dovoliť, aby jeho rodinné, spoločenské alebo iné vzťahy ovplyvňovali jeho správanie sudcu. Požiadavka nestrannosti sudcu nemôže brániť tomu, aby rodina sudcu vyjadrovala svoje názory na otázky týkajúce sa spoločnosti. Nemožno však vylúčiť, že aktivity blízkych rodinných príslušníkov môžu za určitých okolností negatívne ovplyvniť vnímanie nestrannosti daného sudcu zo strany verejnosti. ESĽP konštatuje, že v danom prípade druhý až štvrtý sťažovateľ nepredložili žiadne dôkazy o tom, že sudca T. U. bol pri rozhodovaní veci ovplyvnený vyjadreniami svojej manželky na sociálnych sieťach. V spise sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že by sudca niekedy diskutoval o spore o vlastníctvo akcií Rustavi 2 so svojou manželkou súkromne alebo verejne. Sudca vo svojom rozhodnutí z 19.10.2015 zdôraznil, že jeho manželka s ním nikdy nekomunikovala o obsahu svojich príspevkov na Facebooku a že o existencii týchto príspevkov ani nevedel. ESĽP sa teda domnieva, že z pohľadu nestranného pozorovateľa sa sudca dostatočne dištancoval od názorov, ktoré jeho manželka zverejnila na Facebooku.

Napokon ESĽP opakuje, že porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru nemožno založiť na údajnom nedostatku nezávislosti alebo nestrannosti rozhodujúceho súdu, ak prijaté rozhodnutie podliehalo následnému dohľadu súdneho orgánu, ktorý má plnú právomoc a zabezpečuje dodržiavanie záruk stanovených v tomto ustanovení. V tejto súvislosti ESĽP nezabúda na skutočnosť, že druhý až štvrtý sťažovateľ mali prístup k odvolaciemu súdu v Tbilisi, teda k inštancii s plnou právomocou opätovne preskúmať spor o vlastníctvo po skutkovej a právnej stránke. ESĽP sa domnieva, že odvolací súd nielenže zabezpečil úplné opätovné preskúmanie podstaty vlastníckeho sporu, ale tiež sa zaoberal, hoci nie takým podrobným spôsobom, ako to následne urobil najvyšší súd, námietkou druhého až štvrtého sťažovateľa voči nezávislosti a nestrannosti sudcu T. U.

Záver:

ESĽP dospel k záveru, že o jednočlennom zložení mestského súdu v Tbilisi, ktorý posudzoval spor o vlastníctvo, nemožno povedať, že by mu chýbala nezávislosť alebo nestrannosť. Z tohto dôvodu nedošlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru.

 

ODLIŠNÉ STANOVISKO SUDCU DE GAETANA (skrátené)

Je mi ľúto, že sa nemôžem pripojiť k bodom 3 a 5 výroku rozsudku. Podľa môjho názoru došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru, pokiaľ ide o sudcu T. U. (samosudca v zložení mestského súdu v Tbilisi; pozri bod 334 rozsudku) a predsedu najvyššieho súdu (ktorý zasadal v senáte súdu poslednej inštancie; pozri bod 354 rozsudku).

Nemám námietky proti všeobecným zásadám, pokiaľ ide o objektívny test nestrannosti, ako sú uvedené v bode 332 rozsudku. Ako kariérny sudca kladiem veľký dôraz na zdanie, samozrejme nie v negatívnom zmysle (colorem habet, substantiam vero nullam), ale v tom zmysle, že zdanie má význam pre riadny výkon spravodlivosti a v niektorých prípadoch viac ako v iných sa takémuto zdaniu musí prikladať značná váha pri posudzovaní otázok objektívnej nestrannosti. Prípad Rustavi 2 pred vnútroštátnymi súdmi bol veľmi prominentný prípad, ktorý priťahoval značnú pozornosť médií, prípad s politickým podtextom a podtónmi - v skutočnosti to nebol len prípad, ale prípad na mnoho mesiacov v Gruzínsku. Z tohto dôvodu bolo zdanie kľúčové.

Hoci niet pochýb o tom, že vo všeobecnosti môžu byť rodinní príslušníci sudcu politicky a spoločensky aktívni, ako aj slobodne vyjadrovať svoje názory na kontroverzné otázky týkajúce sa spoločnosti, sudca musí mať neustále na pamäti možnosť, že v niektorých konaniach môžu takéto aktivity blízkych rodinných príslušníkov negatívne ovplyvniť vnímanie jeho nestrannosti verejnosťou. To pripúšťa aj väčšina v bode 344 rozsudku. Potom však väčšina skĺzla od objektívneho k subjektívnemu testu, keď uviedla, že druhý až štvrtý sťažovateľ „nepredložili žiadne dôkazy o tom, že sudca T. U. bol pri rozhodovaní veci ovplyvnený vyjadreniami svojej manželky na sociálnych sieťach“. Väčšina ďalej uvádza, že „v prípade neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by sudca niekedy hovoril o spore o vlastníctvo akcií Rustavi 2 so svojou manželkou, a to ani súkromne, ani verejne“. Očakávala väčšina dôkazy o rozhovoroch na vankúši medzi sudcom a jeho manželkou? Alebo tajné nahrávky rozhovorov počas večere vo verejnej reštaurácii? Väčšina ďalej uvádza, že sudca T. U. vo svojom rozhodnutí z 19.10.2015 uviedol, že „jeho manželka sa s ním nikdy nedohodla na obsahu svojich príspevkov na Facebooku a že o existencii týchto príspevkov ani nevedel“ (zjavne odkaz na bod 104 rozsudku). Len na základe týchto úvah bola väčšina toho názoru, že sudca T. U. sa dostatočne dištancoval od názorov svojej manželky vyjadrených na Facebooku.

Dovoľujem si nesúhlasiť. V tomto prípade ide o objektívnu nestrannosť, ako aj o riešenie pravdepodobne najcitlivejšieho prípadu tohto desaťročia, ktorý riešili gruzínske súdy. Zbežné, takmer odmietavé vyhlásenie sudcu T. U., že o príspevkoch svojej manželky na Facebooku v čase ich zverejnenia nevedel (pretože neskôr o nich zjavne vedel), nemôže samo osebe vyvrátiť z mysle rozumného laického pozorovateľa domnienku, že on a jeho manželka v rámci rodinných diskusií prevetrali spor o vlastníctvo. Podľa môjho názoru sa sudca T. U. dostatočne nedištancoval od názorov svojej manželky, a to buď odsúdením príspevkov na Facebooku ako nevhodných, alebo aspoň naznačením, že s manželkou mali v domácnosti „čínsky múr“, t. j. zámerne nainštalovanú etickú bariéru, ktorá bránila komunikácii (v tomto prípade medzi manželmi) vo veciach týkajúcich sa funkcie sudcu. Sudca sa len odvolával na slobodu prejavu svojej manželky, čím nepriamo naznačil, že on sám nevidí v obsahu jej poznámok nič nevhodné. Navyše, aby problém zdania ešte prehĺbil, vo svojom rozhodnutí z 19.10.2015 dokonca prešiel do ofenzívy, keď uviedol, že generálny riaditeľ Rustavi 2, N. Gv. zorganizoval verejnú kampaň proti nemu (pozri bod 106 rozsudku). Už len z tohto hľadiska by si sudcu T. U. mohol rozumný pozorovateľ ľahko spojiť s názormi jeho manželky zverejnenými na Facebooku.

Je tu však ešte niečo viac. Väčšina nepovažovala za potrebné podrobne preskúmať charakter predmetných príspevkov na Facebooku, aby zistila ich vplyv na nestranného pozorovateľa v tomto veľmi citlivom prípade. Príspevky na Facebooku sa týkali buď spoločnosti Rustavi 2 ako televízneho kanála, alebo jej generálneho riaditeľa N. Gv. osobne. Ani jeden z nich nepredstavoval skutočnú stranu vlastníckeho sporu; z pohľadu laického pozorovateľa však bolo rozumné nazerať na prvého sťažovateľa - televízny kanál Rustavi 2 - a na vlastníkov prvého sťažovateľa - druhého až štvrtého sťažovateľa - ako na jeden celok, ktorý má v súdnej ságe týkajúcej sa Rustavi 2, ktorá sa odohrávala pred vnútroštátnymi súdmi, rovnaké ciele. Na vnútroštátnej úrovni, ako aj pred súdom vlastníci televíznej spoločnosti verejne vyjadrili svoje obavy o redakčnú nezávislosť kanála, zatiaľ čo samotný kanál bojoval zubami-nechtami, popri svojich korporátnych záujmoch, za majetkové práva vlastníkov. Za týchto okolností, keď sa verejne deklarované záujmy televízneho kanála a jeho vlastníkov zhodovali, mohla verejnosť akékoľvek invektívy zo strany blízkeho rodinného príslušníka sudcu, konkrétne jeho manželky, vnímať len ako prejav zlej vôle voči vlastníkom kanála, t. j. voči druhému až štvrtému sťažovateľovi.

Prvý príspevok na Facebooku, ktorý manželka sudcu T. U. uverejnila 07.07.2015, bol skôr neutrálny. Vyjadroval jej názor na hudobnú súťaž vysielanú televíznou stanicou Rustavi 2, pričom kritizovala skôr členov poroty ako samotný kanál Rustavi 2. Druhý príspevok, uverejnený 13.08.2015, bol však pomerne jednoznačný: prirovnala v ňom Rustavi 2 k gruzínskej literárnej postave Arkipa Seturiho, ktorý je umeleckým stvárnením typu totalitného vládcu „Veľkého brata“. Spravodlivý a riadne informovaný pozorovateľ sa v tomto prípade nemohol vyhnúť záveru, že manželka sudcu má na Rustavi 2 úplne negatívne názory („politického“ charakteru). Pokiaľ ide o tretí príspevok na Facebooku, ktorý uverejnila 02.10.2015 (a teda v čase, keď jej manžel ešte nevydal svoje rozhodnutie z 19.10. vo veci odvolania, a už vôbec nie rozsudok z 03.11.2015 vo veci samej), hoci o komentároch, ktoré k nemu pripojila, možno povedať, že predstavovali len osobný útok na N. Gv. a nedali sa teda priamo spájať so samotným televíznym kanálom, za mimoriadne znepokojujúci považujem pôvod tohto príspevku. Na účely prezentovania svojich negatívnych a satirických názorov na N.Gv. na Facebooku manželka sudcu zdieľala aktualizovaný status zo „zábavnej“ stránky s názvom „Property-frozen Rustavi 2“, a tým buď neúmyselne, alebo úmyselne odkazovala na súdne rozhodnutie o súdnom príkaze vydané jej manželom 05.08.2015. Pre mňa - a som si istý, že aj pre každého rozumného pozorovateľa, aj keď zbaveného skúseností kariérneho sudcu - správanie manželky sudcu vykazovalo všetky znaky zadosťučinenia, ktoré vyplynulo z rozhodnutia jej manžela o zmrazení majetku spoločnosti Rustavi 2 v priebehu prejednávania sporu o vlastníctvo. Manželka sudcu T. U. zverejnením príspevkov na Facebooku 13.08 a 02.10.2015 vyjadrila na verejnom fóre svoj negatívny názor na redakčnú politiku spoločnosti Rustavi 2 a ďalej prejavila známky schadenfreude v súvislosti s rozhodnutím svojho manžela zmraziť majetok spoločnosti. Z pohľadu rozumného, spravodlivého a informovaného pozorovateľa takéto správanie blízkeho rodinného príslušníka sudcu T. U. nemohlo nepoškodzovať jeho spôsobilosť prejednať spor o vlastníctvo bez zdania zaujatosti voči spoločnosti Rustavi 2 a jej vlastníkom (druhému až štvrtému sťažovateľovi). Odvolací súd v Tbilisi bezohľadne odmietol celkový obraz, ktorý tieto príspevky vyvolávajú, a jeho dôsledky pre otázku objektívnej nestrannosti.

Čo ma privádza k odvolaciemu súdu v Tbilisi. V bode 345 rozsudku sa väčšina odvoláva aj na vec Helle proti Fínsku (19.12.1997, § 46, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII), aby zamietla sťažnosť týkajúcu sa porušenia čl. 6 ods. 1 na základe príspevkov manželky sudcu T. U. na Facebooku. Hoci je pravda, že porušenie čl. 6 § 1 Dohovoru nemožno založiť na údajnom nedostatku nezávislosti alebo nestrannosti rozhodujúceho súdu, ak prijaté rozhodnutie podliehalo následnému preskúmaniu súdom, ktorý má plnú jurisdikciu a zabezpečuje dodržiavanie záruk ustanovených v tomto ustanovení, za okolností daného prípadu je táto zásada nepoužiteľná. Napriek tomu, že sťažovatelia mali, aspoň teoreticky, následný prístup k odvolaciemu súdu v Tbilisi, ktorý mal skutočne plnú právomoc posudzovať skutkové a právne otázky, tento odvolací súd nemohol napraviť porušenie požiadavky nestrannosti na prvostupňovej úrovni, a to z dvoch dôvodov: po prvé, nezávislosť a nestrannosť samotného odvolacieho súdu bola intenzívne spochybňovaná aj sťažovateľmi; a po druhé, čo je kritickejšie, odvolací súd v Tbilisi, v rozpore s tým, čo uvádza väčšina v bode 345, nezabezpečil dostatočné preskúmanie odvolania sťažovateľov proti rozhodnutiu sudcu T. U. z 19.10.2015 o nevylúčení z konania (pozri bod 147 tohto rozsudku a porovnaj s rozsudkom Redakcia novín Grivna proti Ukrajine, č. 41214/08, § 68, 16.04.2019, s ďalšími odkazmi v ňom uvedenými). Tvrdiť, že odvolací súd „riešil, hoci nie tak podrobne, ako to následne urobil najvyšší súd“, otázku odvolania, nie je pri všetkej úcte vecne správne, pokiaľ ide o odvolací súd.

Rád by som veril, že môj nesúhlas s uvedenými otázkami je spôsobený mojou precitlivenosťou ako kariérneho sudcu na objektívnu nestrannosť, a nie tým, že ESĽP je odtrhnutý od reality života a súdnych sporov na vnútroštátnej úrovni.

 

Diskusia