Generálny advokát Súdneho dvora EÚ: Zmluva o Európskej únii nebráni zrušeniu Špecializovaného trestného súdu

 

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ: Zmluva o Európskej únii nebráni zrušeniu Špecializovaného trestného súdu

V súvislosti s diskusiou o možnom zrušení Špecializovaného trestného súdu v Slovenskej republike, zaujme aktuálny návrh generálneho advokáta vo veci vedenej na Súdnom dvore EÚ v súvislosti s reformou súdneho systému v Bulharsku z roku 2022, predmetom, ktorej bolo aj zrušenie Špecializovaného trestného súdu a špecializovanej prokuratúry. Generálny advokát vo svojom návrhu prezentuje stanovisko, že ZEÚ nebráni tomu, aby členský štát zrušil Špecializovaný trestný súd s tým, že je nutné rešpektovať právo na zákonného sudcu v rozpojednávaných veciach.

Generálny advokát dňa 23.112023 vo svojom návrhu uviedol:

Navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky Mestského súdu Sofia takto:

Článok 19 ods. 1 prvý pododsek ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že

nebráni reforme súdneho systému členského štátu, pri ktorej sa rozhodne, že sa zruší špecializovaný trestný súd a jeho právomoci prejdú na iný všeobecný súd a súčasne sa stanoví, že trestné veci, v ktorých sa viedlo konanie na zrušenom súde a v ktorých sa uskutočnilo pojednávanie, bude naďalej prejednávať ten istý senát, ktorý bol dovtedy príslušný,

nebráni tomu, aby sa v rámci tejto reformy súdneho systému uskutočnilo preradenie sudcov zo zrušeného súdu na iné súdy toho istého stupňa a to na základe objektívnych kritérií, ktoré vôbec nevyvolávajú podozrenie z arbitrárnosti.

Kompletné znenie návrhu generálneho advokáta:

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 23. novembra 2023 (1)

Vec C‑634/22

OT,

PG,

CR,

VT,

MD,

za účasti

Sofijska gradska prokuratura

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko)]

„Prejudiciálne konanie – Hodnoty a ciele Únie – Právny štát – Článok 19 ZEÚ – Rozhodnutie 2006/929/ES – Nezávislý a nestranný súd – Zrušenie špecializovaného trestného súdu – Zrušenie súvisiace s údajným nedostatkom nezávislosti“

 

1.        Bulharský zákonodarca zákonom schváleným v roku 2022(2) zrušil okrem iných orgánov výkonu spravodlivosti Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko; ďalej len „ŠTS“) a stanovil, ako sa sudcovia, ktorí do nadobudnutia účinnosti nového zákona pôsobili na tomto súde, majú preradiť na iné súdy.

2.        V ZIDZZSV bolo rovnako stanovené, že v prvostupňových trestných veciach, v ktorých sa uskutočnilo pojednávanie na ŠTS, ako je to v tomto prípade, je príslušný Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko; ďalej len „MSS“),(3) aj keď ich bude ďalej prejednávať senát, ktorý uskutočnil pojednávanie.

3.        Návrh na začatie prejudiciálneho konania predložený Súdnemu dvoru podpísali členovia senátu ŠTS (súčasného senátu MSS), ktorý uskutočnil pojednávanie v určitej trestnej veci. Tento senát vyjadruje svoje pochybnosti o súlade legislatívnej reformy z roku 2022, pokiaľ ide o zrušenie ŠTS, s právom Únie.

I.      Právny rámec

A.      Právo Únie. Rozhodnutie 2006/929/ES(4)

4.        Článok 1 prvý odsek znie:

„Bulharsko bude každoročne k 31. marcu a po prvýkrát k 31. marcu 2007 podávať Komisii správu o pokroku v plnení jednotlivých referenčných kritérií uvedených v prílohe.“

5.        V prílohe sú uvedené referenčné kritériá pre Bulharsko:

„1.      Prijať zmeny a doplnenia ústavy, ktorými sa odstránia nejednoznačnosti v súvislosti s nezávislosťou a kompetenciami súdneho systému.

2.      Zabezpečiť transparentnejšie a účinnejšie súdne konanie prostredníctvom prijatia a implementácie nového zákona o súdnom systéme a nového občianskeho súdneho poriadku. Podať správu o vplyve týchto nových zákonov a trestného a správneho poriadku, najmä vo fáze prípravného konania.

3.      Pokračovať v reforme súdnictva s cieľom zvýšiť profesionálnosť, mieru zodpovednosti a účinnosť. Ročne hodnotiť vplyv tejto reformy a zverejňovať výsledky.

4.      Viesť profesionálne, nezaujaté vyšetrovanie v prípadoch podozrenia z korupcie na najvyšších miestach a podávať o ňom správy. Podať správu o vnútorných kontrolách verejných inštitúcií a o zverejňovaní majetku osôb zastávajúcich vysoké štátne funkcie.

5.      Prijať ďalšie opatrenia na prevenciu a boj proti korupcii, najmä na hraniciach a v miestnej samospráve.

6.      Zaviesť stratégiu boja proti organizovanému zločinu, so zameraním sa na závažnú trestnú činnosť, pranie špinavých peňazí, ako aj na systematické konfiškovanie majetku páchateľov trestnej činnosti. Podať správu o nových a prebiehajúcich prípadoch vyšetrovania, vznesenia obvinenia a odsúdenia v týchto oblastiach.“

B.      Vnútroštátne právo

1.      Zakon za sadebtana vlast (5)

6.        § 194 ods. 1 stanovuje:

„... V prípade zrušenia súdov, prokuratúr alebo vyšetrovacích útvarov alebo v prípade zníženia počtu osôb pôsobiacich na týchto orgánoch príslušné kolégium Najvyššej súdnej rady vytvorí zodpovedajúce miesta na inom orgáne rovnakého stupňa súdnictva, pokiaľ je to možné, v tom istom súdnom obvode, a bez výberového konania ich pridelí sudcom, prokurátorom a vyšetrujúcim sudcom.“

2.      ZIDZZSV

7.        Podľa prechodného ustanovenia 43:

„Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú ŠTS, Apelativen Specializiran nakazatelen săd [(Odvolací špecializovaný trestný súd, Bulharsko)], Specializirana prokuratura [(Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko)] a Apelativna specializirana prokuratura [(Odvolacia špecializovaná prokuratúra, Bulharsko)]“.

8.        V prechodnom ustanovení 44 sa uvádza:

„(1)      Sudcovia ŠTS… budú preradení za podmienok a v súlade s postupom, ktoré sú stanovené v § 194 ods. 1.

(2)      V lehote 14 dní od vyhlásenia tohto zákona osoby uvedené v odseku 1 môžu predložiť Sudcovskému kolégiu Najvyššej súdnej rady žiadosť o opätovné pridelenie miesta sudcu, na ktorom pôsobili pred svojím pridelením na ŠTS… .

(3)      V lehote 30 dní od uplynutia lehoty uvedenej v odseku 2 Sudcovské kolégium Najvyššej súdnej rady prijme rozhodnutie o vytvorení pracovných miest sudcov na súdoch, ktoré budú zodpovedať pracovným miestam sudcov zrušeným na ŠTS…, s prihliadnutím na pracovnú záťaž príslušného súdu.^[(6)^]

(4)      Po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 3 Sudcovské kolégium Najvyššej súdnej rady preradí sudcov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(5)      Rozhodnutia Sudcovského kolégia Najvyššej súdnej rady uvedené v odseku 4 sú okamžite vykonateľné.“

9.        Prechodné ustanovenie 49 stanovuje:

„Prvostupňové trestné veci, v ktorých sa viedlo konanie na ŠTS a v ktorých sa neuskutočnilo predbežné pojednávanie do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa pridelia príslušným súdom do siedmich dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona“.

10.      V prechodnom ustanovení 50 je uvedené:

„(1)      Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je v prvostupňových trestných veciach, v ktorých sa viedlo konanie na [ŠTS] a v ktorých sa uskutočnilo predbežné pojednávanie, príslušný [MSS] a ďalej ich bude prejednávať senát, ktorý uskutočnil pojednávanie.

(2)      Sudcovia zo senátov, ktorí neboli preradení na [MSS], budú poverení zúčastňovať sa na prejednávaní vecí až do skončenia konania.

(3)      Sudcovia senátu, ktorí prejednávali prvostupňové trestné veci, v ktorých bol vydaný rozsudok, budú poverení odôvodniť ho, ak neboli preradení na [MSS].

…“.

11.      Prechodné ustanovenie 59 v odseku 1 stanovuje:

„Na [MSS] prechádzajú aktíva, pasíva, práva a povinnosti [ŠTS]“.

12.      Podľa prechodného ustanovenia 67:

„Tento zákon nadobúda účinnosť tri mesiace po jeho vyhlásení v [Úradnom vestníku], s výnimkou bodov 1, 2, 5, 6, 18, 28, 32, 34, 44, 45, 57 a 58, ktoré nadobúdajú účinnosť v deň vyhlásenia.“

3.      Nakazatelno‑procesualen kodex (7)

13.      § 30 ods. 2 stanovuje:

„Členom senátu nemôže byť sudca alebo prísediaci, ktorého možno na základe iných okolností považovať za zaujatého alebo v prípade ktorého sa možno domnievať, že má priamy alebo nepriamy záujem na rozhodnutí sporu.“

14.      § 31 znie:

„(1)      V prípadoch uvedených v § 29 a 30 sudcovia, prísediaci a tajomník musia odmietnuť konať vo veci.

(2)      Strany môžu podať návrh na vylúčenie z konania vo veci až do začiatku konania okrem prípadu, že dôvody na podanie takého návrhu nastali alebo vyšli najavo neskôr.

(3)      Návrhy na vylúčenie z konania vo veci musia byť odôvodnené.

(4)      Súd bezodkladne rozhodne o dôvodnosti odmietnutí konať vo veci a návrhoch na vylúčenie z konania vo veci na neverejnom zasadnutí za účasti všetkých členov senátu.“

II.    Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

15.      Na ŠTS sa viedlo trestné konanie proti viacerým osobám obvineným z účasti na zločineckej organizácii s cieľom spáchať trestné činy vydierania, ktoré sa začalo v roku 2018.

16.      Po začatí ústnej časti konania proti obvineným sa v priebehu rokov 2020, 2021 a 2022 uskutočnilo 12 verejných pojednávaní a ďalšie pojednávania boli odročené z rôznych procesných dôvodov.(8)

17.      Strany v žiadnom okamihu trestného konania nenavrhli vylúčenie senátu ŠTS, ktorý prednával vec (teda predsedu senátu a prísediaceho), z konania vo veci.

18.      Ešte počas uvedeného konania sa začala verejná diskusia o návrhu ZIDZZSV, v ktorom sa počítalo so zrušením ŠTS.

19.      V rámci uvedenej diskusie bolo 25. februára 2022 zvolané zasadnutie Graždanski săvet kăm Visšia sădeben săvet (Občianska rada pri Najvyššej súdnej rade, Bulharsko), na ktorom sa zúčastnili najmä predseda senátu, ktorý podáva návrh na začatie prejudiciálneho konania, a advokát, ktorý obhajoval jedného z obvinených (vystupoval ako zástupca mimovládnej organizácie).

20.      Na uvedenom zasadnutí:

–      advokát podporil zrušenie ŠTS a vyhlásil, že súhlasí s dôvodovou správou k návrhu zákona;

–      predseda senátu ŠTS sa vyjadril v neprospech zrušenia tohto súdu. Ako tento predseda sám uvádza v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, opakovane verejne vyjadril svoj názor, že „zrušenie [ŠTS] v podobe, v ktorej bolo vykonané, a z uvádzaných dôvodov je v rozpore so zásadou právneho štátu, zasahuje do nezávislosti tohto súdneho orgánu a deľby mocí a predstavuje určitú formu nátlaku zvyšných dvoch mocí“.(9)

21.      Po schválení ZIDZZSV senát, pred ktorým sa uskutočnilo pojednávanie na ŠTS a ktorý je teraz súčasťou MSS, predložil Súdnemu dvoru nasledujúce otázky:

„1.      Majú sa článok 2, článok 6 ods. 1 a 3, ako aj článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie [(ďalej len ,Charta‘)] vykladať v tom zmysle, že sa zasiahne do nezávislosti súdu, ktorý sa zrušuje prijatím zmeny [ZZSV] (… s účinnosťou od 27. júla 2022), pričom sudcovia musia konať vo veci až do okamihu jeho zrušenia a v konaniach, v ktorých sa už uskutočnilo predbežné pojednávanie, musia pokračovať v konaní aj po tomto termíne, ak sa zrušenie tohto súdu odôvodní tým, že sa ním zaručí dodržiavanie ústavnej zásady nezávislosti súdnictva a ochrana ústavných práv občanov, riadne sa však nepreukáže, ktoré skutočnosti vedú k záveru, že uvedené zásady boli porušené?

2.      Majú sa vyššie uvedené ustanovenia práva Únie vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom, akými sú ustanovenia zákona o zmene a doplnení [ZZSV]…, ktorými sa úplne zrušuje samostatný súdny orgán v Bulharsku [ŠTS] z vyššie uvedených dôvodov a dochádza k preloženiu sudcov (vrátane sudcu senátu, ktorý koná v konkrétnej trestnej veci) z tohto súdu na iné súdy, ale týmto sudcom sa ukladá povinnosť, aby ďalej prejednávali veci, ktoré boli predložené zrušenému súdu a v ktorých už začali konať?

3.      V prípade kladnej odpovede, aké procesné úkony majú – aj so zreteľom na prednosť práva Únie – v takomto prípade uskutočniť sudcovia práve zrušených súdov vo veciach, v ktorých konal zrušený súd (ktoré podľa zákona musia ukončiť), aj s ohľadom na svoju povinnosť presne posúdiť, či z dôvodu zaujatosti v týchto veciach musia odmietnuť konať vo veci? Aké dôsledky by to malo pre procesné rozhodnutia práve zrušeného súdu vo veciach, ktoré sa musia ukončiť, a pre konečné rozhodnutia v týchto veciach?“

III. Konanie na Súdnom dvore

22.      Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 10. októbra 2022.

23.      Písomné pripomienky predložili poľská vláda a Komisia.

24.      Uskutočnenie pojednávania sa nepovažovalo za nevyhnutné.

IV.    Analýza

A.      Úvodné poznámky

25.      Je potrebné poukázať na niektoré okolnosti tohto prejudiciálneho konania:

–      návrh na začatie prejudiciálneho konania podáva senát, ktorý je formálne súčasťou MSS, ktorý musí rozhodnúť trestnú vec, ktorú doteraz prejednával iný súd (ŠTS). Ako už bolo uvedené, od nadobudnutia účinnosti nového zákona z 26. apríla 2022 MSS nahradil ŠTS,(10)

–      prejudiciálne otázky predkladá senát, ktorý je v súčasnosti príslušný (senát MSS) a ktorého členovia uskutočnili pojednávanie, keď boli súčasťou ŠTS. Pokiaľ ide konkrétne o túto vec, personálne zloženie senátu sa teda nezmenilo,(11)

–      výklad, ktorý sa žiada od Súdneho dvora, nijako nesúvisí s trestnými činmi, o ktorých sa rozhoduje v trestnom konaní, ani s nezávislosťou alebo nestrannosťou konkrétneho senátu, ktorý má súdiť obvinených, ako takou. Obvinení ani bulharská prokuratúra sa nezúčastnili na prejudiciálnom konaní a podľa poskytnutých údajov nikto konkrétne nespochybnil nezávislosť alebo nestrannosť uvedeného senátu,

–      predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania je naopak len otázka, či je zrušenie ŠTS nezlučiteľné s právom Únie, lebo zasahuje do nezávislosti samotného ŠTS.

26.      Rozhodnutie vnútroštátneho súdu sa v skutočnosti zameriava na kritiku reformy súdneho systému, ktorú v roku 2022 uskutočnil bulharský zákonodarca prostredníctvom ZIDZZSV. V tomto rozhodnutí sa uvádza, že uvádzané dôvody zrušenia ŠTS nie sú podporené skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali uvedenú potrebu.

27.      Vnútroštátny súd sa prvými dvoma prejudiciálnymi otázkami priamo pýta, či je zrušenie ŠTS a následné preloženie jeho členov na iné súdy v súlade s právom Únie. Treťou otázkou sa pýta Súdneho dvora, aké procesné úkony by mali uskutočniť sudcovia zrušeného súdu, ak by bolo potrebné odpovedať na prvé dve otázky kladne.

28.      Za týchto okolností nie je prekvapujúce, že tak Komisia, ako aj poľská vláda ako jediní účastníci prejudiciálneho konania, ktorí sa zúčastnili na konaní na Súdnom dvore, vzniesli námietky voči prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Nižšie sa budem zaoberať týmito námietkami.

B.      Prípustnosť

1.      Námietky poľskej vlády a Komisie (zhrnutie)

29.      Podľa poľskej vlády:

–      odpoveď na položené otázky nie je nevyhnutná pre rozhodnutie sporu vo veci samej, ktorý sa netýka práva Únie. Tento spor nemá žiadnu spojitosť s právom Únie, v dôsledku čoho je uplatnenie Charty vylúčené,

–      zrušenie vnútroštátnych súdov je čisto vnútroštátnou záležitosťou, ktorá nesúvisí s oblasťou právomocí Únie.

30.      Podľa názoru Komisie:

–      vnútroštátny súd sa len pýta, či spĺňa zásadu objektívnej nestrannosti. Keďže však tento súd nenašiel subjektívne dôvody na to, aby odmietol konať vo veci, a strany konania vo veci samej tiež nespochybnili jeho nezávislosť alebo nestrannosť podaním návrhu na vylúčenie jeho členov z konania vo veci, otázky, ktoré kladie, sú čisto hypotetické,

–      dôvody, ktoré viedli bulharského zákonodarcu k prijatiu ZIDZZSV, súvisia s potrebou uskutočniť štrukturálne zmeny v orgánoch špecializovaného trestného súdnictva, medzi ktoré vnútroštátny súd (MSS) nepatrí. Položené otázky sú preto irelevantné pre rozhodnutie sporu.

2.      Posúdenie

31.      Spomedzi vznesených námietok možno hneď na úvod zamietnuť námietku, ktorú uvádza poľská vláda, pokiaľ ide o neexistenciu právomoci Súdneho dvora (alebo vo všeobecnosti Európskej únie) rozhodovať o štruktúre súdnych systémov členských štátov.

32.      Súdny dvor viackrát odpovedal na uvedené tvrdenie, ktoré poľská vláda opakuje v konaniach viac či menej podobných tomuto konaniu. V postupne vydaných rozsudkoch zdôraznil, že hoci organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do právomoci týchto štátov, pri výkone tejto právomoci sú členské štáty povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie.(12) Ak sa od členských štátov vyžaduje, aby si plnili tieto povinnosti (v rozsahu relevantnom pre prejednávanú vec rešpektovať nezávislosť svojich súdov), neznamená to, že Únia sama uplatňuje uvedenú právomoc.(13)

33.      Kontinuita uvedenej judikatúry je veľmi dobre známa. Spomeniem len jeden nedávny rozsudok Súdneho dvora,(14) v ktorom sa konštatuje, že hoci sa na rozdelenie alebo reorganizáciu súdnej jurisdikcie v členskom štáte v zásade vzťahuje sloboda členských štátov zaručená v článku 4 ods. 2 ZEÚ, platí to iba pod podmienkou, že takéto rozdelenie alebo reorganizácia nezasahujú do rešpektovania hodnoty právneho štátu formulovanej v článku 2 ZEÚ a do požiadaviek vyplývajúcich z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, vrátane požiadaviek týkajúcich sa nezávislosti a nestrannosti súdov.

34.      Väčší význam má námietka neprípustnosti zameraná na to, že spor vo veci samej nemá dostatočnú spojitosť s ustanoveniami práva Únie, o výklad ktorých žiada vnútroštátny súd. Týmito ustanoveniami sú článok 2, článok 6 ods. 1 a 3 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty.

35.      Domnievam sa však, že z týchto ustanovení by jedine článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ mohol byť relevantný na účely zodpovedania návrhu na začatie prejudiciálneho konania, keďže:

–      ako zdôrazňuje Komisia, uplatniteľnosť článku 2 ZEÚ by bola nepriamo daná vzhľadom na to, že hodnota právneho štátu, ktorá je uvedená v spomenutom ustanovení, je konkretizovaná v článku 19 ZEÚ.(15) Na tento prípad by teda mohol mať vplyv druhý, a nie prvý uvedený článok,

–      článok 6 ZEÚ a článok 47 Charty by v zásade neboli relevantné, lebo v trestnej veci, ktorú prejednáva vnútroštátny súd, sa nevykonáva právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.(16)

36.      Ak sa diskusia obmedzí na výklad článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ vo veci s takými znakmi, aké má prejednávaná vec, k jej riešeniu možno pristupovať zo striktnejšieho hľadiska alebo z pohľadu extenzívnejšieho výkladu uvedeného ustanovenia.

37.      Prvým hľadiskom je hľadisko, na základe ktorého Súdny dvor v minulosti vyhlásil za neprípustné dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré mali určité spoločné znaky s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, o ktorý ide v prejednávanej veci.(17) V rozsudku na účely odôvodnenia určenia neprípustnosti vtedy konštatoval, že odvolávanie sa na ochranu nezávislosti súdnictva v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania musí mať spojitosť s právom Únie.(18)

38.      Túto judikatúru by bolo možné zhrnúť konštatovaním, že Súdny dvor nie je oprávnený vykladať článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ (v rozsahu, v akom zakotvuje nezávislosť ako predpoklad zaručenia účinnej súdnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie) spôsobom, ktorý by mal za následok, že mechanizmus článku 267 ZFEÚ sa zmení na určitú formu žaloby o nesplnenie povinnosti.(19)

39.      Ak sa teda vnútroštátny súd obráti na Súdny dvor so žiadosťou o výklad článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, v návrhu na začatie prejudiciálneho konania musí preukázať, že existuje súvislosť medzi týmto článkom ZEÚ a sporom vo veci samej. Na uplatnenie článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ sa vyžaduje taká súvislosť, aby situácia, ktorá je predmetom sporu na vnútroštátnom súde, patrila do pôsobnosti práva Únie.(20)

40.      Aj z tohto striktnejšieho hľadiska však pripomeniem, že spojitosť môže vzniknúť, ak sa na meritum sporu predloženému vnútroštátnemu súdu síce neuplatnia hmotnoprávne ustanovenia práva Únie, no tento súd požiada o výklad iných ustanovení práva Únie, ktorý „by [mu] umožnil rozhodnúť o procesných otázkach vnútroštátneho práva predtým, ako bud[e] môcť rozhodnúť o merite sporov, ktoré [mu] boli predložené“. (21)

41.      Badať však určitý vývoj v judikatúre Súdneho dvora, podľa ktorej sa za prípustné považujú aj návrhy na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, pričom v prípade, v ktorom boli podané (v spore, ktorý prejednáva vnútroštátny súd), sa neuplatňuje iné osobitné ustanovenie práva Únie a v právnej situácii, ktorá je predmetom sporu na vnútroštátnom súde, v pravom zmysle slova neexistujú hmotnoprávne alebo procesné prvky, ktoré by ju spájali s právom Únie.

42.      Uvedený vývoj umožnil Súdnemu dvoru odpovedať na návrhy na začatie prejudiciálneho konania, v ktorých sa vnútroštátne súdy po odvolaní sa na článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ vzdialili od konkrétneho sporu, o ktorom mali rozhodnúť, a predložili otázky týkajúce sa všeobecných ustanovení upravujúcich organizáciu ich vnútroštátnych súdnych systémov, o ktorých sa tieto súdy domnievali, že narúšajú nezávislosť súdnictva.(22)

43.      V rámci tejto judikatúry treba poukázať na to, že Súdny dvor považoval za prípustné návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal poľský súd (počas rôznych trestných konaní), pričom požiadal o výklad článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v súvislosti so zložením súdu, ktorý mal rozhodovať v uvedených konaniach.(23)

44.      Nepovažujem za nevyhnutné teraz sa zaoberať špecifickými problémami, ktoré vyvoláva táto judikatúra, keďže v prejednávanej veci existuje osobitný faktor, ktorého existencia spôsobuje, že reforma bulharského súdneho systému musí spĺňať určité požiadavky výslovne vyjadrené v rozhodnutí, ktoré je súčasťou práva Únie.

45.      Uvedená reforma (pričom ZIDZZSV, ktorého sa týka návrh na začatie prejudiciálneho konania, je jej súčasťou) sa môže a musí posudzovať v závislosti od jej súladu so štandardom nezávislosti súdnictva, na ktorý odkazujú „referenčné kritériá“ stanovené v prílohe rozhodnutia 2006/929, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Bulharsku v oblasti reformy súdnictva.(24)

46.      Bulharský súd je rovnako oprávnený predložiť Súdnemu dvoru svoje pochybnosti o zlučiteľnosti vnútroštátneho zákona (ktorý upravuje jeho postavenie v rámci sústavy súdov tohto členského štátu) s povinnosťami, ktoré vyplývajú z práva Únie, vrátane povinností, ktoré sa týkajú nezávislosti trestného súdu, ktorý má rozhodnúť spor vo veci samej.

47.      V dôsledku toho nemožno tvrdiť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania, o ktorom má Súdny dvor v tejto veci rozhodnúť, nemá dostatočnú súvislosť s právom Únie.(25)

48.      Musím však pripomenúť, že Súdny dvor pri rozhodovaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je oprávnený sám priamo konštatovať nesúlad vnútroštátneho predpisu s právom Únie, ale je oprávnený poskytnúť vnútroštátnemu súdu usmernenia na výklad práva Únie, ktoré považuje za vhodné.(26)

49.      Ostatné námietky proti prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania možno zamietnuť, ak sa vezme do úvahy, že sa týkajú skôr vecnej stránky položených otázok:

–      to, že členovia senátu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, neodmietli konať v konaní vo veci samej a strany v tomto konaní tiež nenavrhli ich vylúčenie z konania vo veci, môže byť rozhodujúce pre posúdenie ich nezávislosti a nestrannosti v uvedenom konaní, pokiaľ ide o skúmanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania z vecného hľadiska,

–      rozbor dôvodov, ktoré viedli bulharského zákonodarcu k tomu, že schválil reformu špecializovaných trestných súdov, ako aj vplyv zrušenia ŠTS na spôsobilosť jeho členov ďalej rozhodovať v trestnom konaní v postavení sudcov MSS, sa tiež týka vecného skúmania, a nie fázy posudzovania prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

50.      V konečnom dôsledku sa domnievam, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

C.      Prvá prejudiciálna otázka

51.      Vnútroštátny súd sa pýta, či zmena zavedená prostredníctvom ZIDZZSV v rozsahu, v akom sa ním zrušuje určitý súd (ŠTS), „zasiahne do nezávislosti [tohto] súdu“. Na účely rozptýlenia svojich pochybnosti navrhuje, aby Súdny dvor určil, či je táto reforma zlučiteľná s článkom 2, článkom 6 ods. 1 a 3 a článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty.

52.      Ako som už uviedol vyššie, spomedzi spomenutých ustanovení ZEÚ a Charty je na účely prejednávanej veci relevantný len článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v rozsahu, v akom z neho vyplýva požiadavka nezávislosti vnútroštátnych súdov.

53.      Podľa judikatúry Súdneho dvora má uvedená požiadavka dva aspekty:

–      „prvý, vonkajší aspekt, vyžaduje, aby dotknutý orgán vykonával svoje funkcie samostatne, nikomu hierarchicky nepodliehal, ani nebol podriadený a od nikoho neprijímal príkazy alebo inštrukcie, bez ohľadu na ich pôvod, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia“,(27)

–      „druhý, vnútorný aspekt, súvisí s pojmom nestrannosť a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Tento aspekt vyžaduje rešpektovanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu mimo striktného uplatnenia právneho predpisu“.(28)

54.      Vnútroštátny súd (MSS) ani strany trestného konania pritom nepopreli, že tento súd „vykonáv[a] svoje funkcie samostatne, nikomu hierarchicky nepodlieh[a], ani [nie je] podriadený a od nikoho neprijím[a] príkazy alebo inštrukcie“.

55.      V konaní vo veci samej tiež nebola spochybnená subjektívna nestrannosť sudcov, ktorí sú v súčasnosti členmi MSS a predtým boli súčasťou ŠTS. Členovia vnútroštátneho súdu tiež nezistili dôvody na to, aby odmietli konať vo veci, ani nie je preukázané, že obvinení alebo prokuratúra predtým alebo teraz navrhli vylúčiť z konania vo veci sudcov ŠTS, ktorí po uvedenej reforme vykonávajú funkciu na MSS.

56.      Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že nie sú zrejmé dôvody, ktoré by spochybňovali nezávislosť a nestrannosť členov vnútroštátneho súdu.

57.      Bolo by však možné položiť si otázku, či – odhliadnuc od toho, že členovia kolektívneho súdneho orgánu sa (subjektívne) nedomnievajú, že ich nezávislosť je narušená, a v skutočnosti neboli vylúčení ani neodmietli konať vo veci v konkrétnom konaní – z právneho rámca, v ktorom majú rozhodovať, vyplývajú skutočnosti, ktoré umožňujú (objektívne) dospieť k záveru, že uvedené narušenie existuje.(29)

58.      V tejto súvislosti treba predovšetkým uviesť, že reorganizácia súdneho systému členského štátu môže logicky spôsobiť zánik orgánov, ktoré dovtedy existovali, alebo prerozdelenie ich právomocí, pričom tieto opatrenia samy osebe nemusia predstavovať zásahy do nezávislosti súdnictva.

59.      V tom istom zmysle zásada deľby mocí (na ktorú sa odkazuje v rozhodnutí vnútroštátneho súdu) nebráni tomu, aby zákonodarca v ústavných medziach schválil predpisy týkajúce sa sústavy súdov, ktoré v danom okamihu považuje za najvhodnejšie. Súdy, ktorých existencia bola v určitom čase odôvodnená, možno neskôr zrušiť, pričom – pripomínam – to nemusí znamenať porušenie nezávislosti súdnictva.(30)

60.      V tejto fáze už možno dospieť k záveru, že prvá prejudiciálna otázka sa v skutočnosti netýka nezávislosti konkrétnych sudcov (a prísediacich), ktorí majú rozhodovať v trestnom konaní, ani miery nezávislosti MSS ako takého, ale výlučne možného zásahu do „nezávislosti súdu [ŠTS]“,(31) ktorý by mohol spôsobiť jeho zrušenie, vzhľadom na dôvody, pre ktoré bola uskutočnená legislatívna reforma.

61.      Vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania opisuje dôvody, ktoré bulharský zákonodarca uviedol na podporu tohto zrušenia, vrátane dôvodu týkajúceho sa nezávislosti súdov.(32) Tieto dôvody sú podľa názoru vnútroštátneho súdu neopodstatnené, lebo sporná reforma vôbec nechráni nezávislosť súdnictva, ale naopak sama osebe predstavuje porušenie tejto zásady.(33)

62.      Tento prístup nemožno rozobrať bez toho, aby sa predtým vzalo úvahy, aká je funkcia Súdneho dvora v rámci článku 267 ZFEÚ:

–      po prvé už som pripomenul, že v konaniach tohto typu Súdny dvor nie je oprávnený sám priamo konštatovať nesúlad vnútroštátneho predpisu s právom Únie, ale je oprávnený poskytnúť vnútroštátnemu súdu usmernenia na výklad práva Únie, ktoré považuje za vhodné,

–      po druhé z vyššie uvedeného vyplýva, že od Súdneho dvora nemožno žiadať, aby rozhodol o spornej legislatívnej reforme vo všeobecnosti, lebo jeho funkcia je obmedzená na to, aby poskytol vnútroštátnemu súdu usmernenia týkajúce sa vplyvu práva Únie vzhľadom na dôsledky pre postavenie súdu, ktorý má rozhodnúť v trestnom konaní, ktoré táto reforma mohla konkrétne spôsobiť.

63.      Vychádzajúc z týchto predpokladov, súhlasím s Komisiou v tom, že reorganizáciu súdneho systému, ktorej cieľom je zaručiť väčšiu nezávislosť súdov, nemožno kritizovať a táto reorganizácia tiež nemusí sama osebe predstavovať oslabenie nezávislosti vnútroštátnych súdov.

64.      V tomto zmysle je vnútroštátny zákonodarca oprávnený zvoliť si tak systém trestného súdnictva, v ktorom majú všeobecné súdy právomoc rozhodovať o všetkých typoch trestných činov, ako aj iný systém, v ktorom sa na určitom špecializovanom súde koncentruje právomoc rozhodovať o určitých obzvlášť závažných trestných činoch. Oba modely sa používajú v rôznych členských štátoch, ktoré si – pripomínam – môžu vybrať ktorýkoľvek z nich alebo ho zmeniť.

65.      Bulharský zákonodarca odôvodnil reformu z roku 2022 ako vyjadrenie svojej vôle reorganizovať vnútroštátny súdny systém so zreteľom na vyššiu efektivitu jeho orgánov(34) a lepšie zaručenie ich nezávislosti. Ak je to tak, možno uznať, že táto reforma zodpovedá „legitímny[m] dôvodov[m] týkajúci[m] sa predovšetkým prerozdelenia dostupných zdrojov umožňujúcich zaručiť riadny výkon spravodlivosti“.(35)

66.      Na tieto dôvody správne odkazuje samotná Komisia vo svojej správe o stave právneho štátu v Bulharsku za rok 2022(36), pričom ich nespochybňuje.

67.      Je pravda, že vnútroštátny súd popiera (a to dôrazne), že odôvodnenie ZIDZZSV zodpovedá určitým skutočnostiam, ktoré sú reálne preukázané. Väčšina odôvodnenia rozhodnutia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania je venovaná opakovaniu námietok proti novým opatreniam, ktoré počas schvaľovania návrhu zákona o reforme súdnictva predniesli rôzni sudcovia, medzi ktorými sa nachádza sudca, ktorý podpísal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

68.      Domnievam sa, že Súdny dvor by nemal zasahovať do diskusie, ktorá v tejto súvislosti vznikla počas legislatívneho postupu. Už vôbec by nebolo možné zohľadniť posúdenie zámerov, v ktorom sa údajné skutočné zámery zákonodarcu považujú za dôležitejšie než zámery, ktoré zákonodarca opísal v dôvodovej správe k schválenému zákonu.

69.      Vo všeobecnosti stačí uviesť, že z ZIDZZSV – bez ohľadu na to, z akých dôvodov bol prijatý(37) – nevyplýva, že každý z členov zrušeného súdu nie je nezávislý alebo nestranný. V opačnom prípade by nebolo vysvetlené, že sudcovia, ktorí vykonávali funkciu na ŠTS, boli po jeho zrušení pridelení na iné súdy(38) a predovšetkým že sa im umožnilo, aby dokončili trestné konania, v ktorých konali v rámci samotného ŠTS.

70.      Ak je to tak, pokiaľ ide o nezávislosť sudcov, ktorí vykonávali funkciu na ŠTS, tým skôr to bude platiť pre všeobecný súd (MSS), ktorým bol ŠTS nahradený. Pripomínam, že v rozhodnutí vnútroštátneho súdu sa nenachádza nič, čo by nasvedčovalo prípadným odlišnostiam tohto súdu (MSS), pokiaľ ide o záruky nezávislosti a nestrannosti jeho členov.

71.      S prihliadnutím na tieto úvahy navrhujem odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ nebráni reforme súdneho systému členského štátu, pri ktorej dôjde k zrušeniu špecializovaného trestného súdu, pričom jeho právomoci prejdú na iný všeobecný súd, a súčasne sa stanoví, že trestné veci, v ktorých sa viedlo konanie na zrušenom súde a v ktorých sa uskutočnilo pojednávanie, bude naďalej prejednávať senát, ktorý bol dovtedy príslušný.

D.      Druhá prejudiciálna otázka

72.      Vnútroštátny súd v tejto prejudiciálnej otázke – v rozsahu, v akom ňou neopakuje prvú prejudiciálnu otázku – uvádza svoje pochybnosti o súlade jedného z bezprostredných dôsledkov bulharskej súdnej reformy s právom Únie(39), ktorým je „preloženi[e] sudcov (vrátane sudcu senátu, ktorý koná v konkrétnej trestnej veci) z tohto súdu [ŠTS] na iné súdy, ale týmto sudcom sa ukladá povinnosť, aby ďalej prejednávali veci, ktoré boli predložené zrušenému súdu a v ktorých už začali konať“.

73.      Slovami Súdneho dvora, preradenia sudcu bez jeho súhlasu na iný súd „môžu predstavovať prostriedok vykonávania kontroly nad obsahom súdnych rozhodnutí, keďže môžu mať nielen vplyv na rozsah právomocí dotknutých sudcov a vybavovanie vecí, ktoré im boli pridelené, ale aj významný vplyv na ich život a kariéru, a tak z nich môžu vyplývať dôsledky analogické s dôsledkami disciplinárnej sankcie“.(40)

74.      Zásada neodvolateľnosti sudcov však nemá absolútny charakter a „môže… podliehať výnimkám len za predpokladu, že na to existujú oprávnené a presvedčivé dôvody a pri dodržaní zásady proporcionality“.(41)

75.      V tejto veci treba poukázať na to, že preloženie členov senátu, ktorí už uskutočnili pojednávanie na ŠTS, na MSS nijako neovplyvnilo priebeh konkrétneho trestného konania, v ktorom ešte nebolo vydané meritórne rozhodnutie: veci, v ktorých (tak ako v tomto prípade) sudcovia ŠTS uskutočnili pojednávanie, naďalej prejednávajú títo sudcovia na MSS, kde o nich budú musieť rozhodnúť.

76.      Zdá sa teda, že bola dodržaná záruka neodvolateľnosti sudcov, ktorí prejednávajú určitú vec, keďže ZIDZZSV stanovuje určitú formu perpetuatio iurisdictionis(42) v prospech sudcov, ktorí mali právomoc vydať meritórne rozhodnutie v trestnom konaní. Nedošlo teda k odvolaniu sudcov, ktoré by im bránilo naďalej prejednávať trestnú vec, v ktorej už začali konať, pričom uskutočnili jedno alebo viacero verejných pojednávaní.

77.      Vzhľadom na túto skutočnosť je zbytočné zaoberať sa abstraktnými úvahami o dobrovoľnom alebo nútenom charaktere preložení bulharských sudcov, ktorí pôsobili na ŠTS a v súčasnosti pôsobia na MSS alebo na iných súdoch, vo všeobecnosti.

78.      V každom prípade na proces preradenia sudcov na ich nové pôsobiská po nadobudnutí účinnosti ZIDZZSV sa podľa všetkého vzťahovali záruky objektívnosti,(43) pričom tento aspekt nie je v návrhu na začatie prejudiciálneho konania osobitne rozobratý. Kritériá, ktorými sa riadi toto preradenie, vychádzajú z kritérií, ktoré sú všeobecne stanovené v skorších právnych predpisoch vzťahujúcich sa na súdnu moc(44) a nevyvolávajú podozrenia z arbitrárnosti. Najmä nič nenasvedčuje tomu, že preradenie členov zrušeného súdu na súdy toho istého stupňa má podobnú povahu ako disciplinárna sankcia.

79.      V tomto prípade teda ide o senát, ktorý bol pôvodne začlenený do súdu (ŠTS), ktorý sa stal súčasťou iného súdu (MSS), ktorého nezávislosť nie je sporná. Okrem toho si tento senát vzal so sebou na tento druhý súd konanie, v ktorom rozhodoval na prvom súde, pričom z tohto konania vychádza návrh na začatie prejudiciálneho konania.

80.      Za týchto okolností je opäť ťažké konštatovať akýkoľvek zásah do nezávislosti vnútroštátneho súdu z dôvodu preloženia členov senátu na MSS v dôsledku reorganizácie bulharského trestného súdneho systému.

E.      Tretia prejudiciálna otázka

81.      Treťou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na procesné úkony, ktoré by v prípade, ak by sa konštatovalo, že sporná reforma je nezlučiteľná s právom Únie, mali uskutočniť sudcovia zrušeného súdu (ŠTS) vo veciach, ktoré prejednávali pred jeho zrušením.

82.      Pokiaľ je sformulovaná takto, na túto otázku by nebolo potrebné odpovedať, ak by Súdny dvor v rámci odpovede na predchádzajúce dve otázky rozhodol, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie sú uvedené dôvody na konštatovanie, že vnútroštátny právny predpis, akým je ZIDZZSV, je nezlučiteľný s právom Únie.

83.      Tretia prejudiciálna otázka by podľa môjho názoru bola v každom prípade neprípustná. Ako som viackrát uviedol, konanie vo veci samej sa týka veci, v ktorej začal konať ŠTS a ktorá bola postúpená na MSS – súd, ktorý podáva návrh na začatie prejudiciálneho konania – a o ktorej budú rozhodovať tí istí sudcovia, ktorí uskutočnili pojednávanie na ŠTS pred tým, ako bol zrušený.

84.      V dôsledku toho by sudcovia ŠTS nemohli uskutočniť nijaký procesný úkon ako sudcovia ŠTS. Môžu konať jedine ako sudcovia MSS, takže tretiu prejudiciálnu otázku treba chápať tak, že sa týka úkonov, ktoré by mal uskutočniť MSS, ak by bola odpoveď na prvé dve otázky kladná, čo by podľa môjho názoru nemalo byť tak.

V.      Návrh

85.      Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko), takto:

Článok 19 ods. 1 prvý pododsek ZEÚ

sa má vykladať v tom zmysle, že

nebráni reforme súdneho systému členského štátu, pri ktorej sa rozhodne, že sa zruší špecializovaný trestný súd a jeho právomoci prejdú na iný všeobecný súd, a súčasne sa stanoví, že trestné veci, v ktorých sa viedlo konanie na zrušenom súde a v ktorých sa uskutočnilo pojednávanie, bude naďalej prejednávať ten istý senát, ktorý bol dovtedy príslušný,

nebráni tomu, aby sa v rámci tejto reformy súdneho systému uskutočnilo preradenie sudcov zo zrušeného súdu na iné sudy toho istého stupňa, a to na základe objektívnych kritérií, ktoré vôbec nevyvolávajú podozrenie z arbitrárnosti.

1      Jazyk prednesu: španielčina.

2      Zakon za izmenenie i dopalnenie na Zakona za sadebnata vlast [zákon o zmene a doplnení zákona o súdnej moci (ďalej len „ZIDZZSV“)]. Dăržaven vestnik č. 32 z 26. apríla 2022.

3      Podľa ZIDZZSV na MSS prechádzajú aktíva, pasíva, práva a povinnosti zrušeného ŠTS.

4      Rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Bulharsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii a organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 354, 2006, s. 58), zrušené rozhodnutím Komisie (EÚ) 2023/1785 z 15. septembra 2023 (Ú. v. EÚ L 229, 2023, s. 91).

5      Zákon o súdnej moci. Dăržaven vestnik č. 64 zo 7. augusta 2007 (ďalej len „ZZSV“).

6      Ako sa uvádza v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, tento odsek pokračoval vetou, ktorá bola vyhlásená za protiústavnú rozsudkom Konstitucionen săd (Ústavný súd, Bulharsko) č. 7 zo 14. júla 2022. Uvedená veta znela takto: „Na ten istý súd sa preradí najviac jedna štvrtina sudcov zrušeného ŠTS…“.

7      Trestný poriadok.

8      V rozhodnutí vnútroštátneho súdu sú podrobne vymenované verejné pojednávania nariadené počas konania, na ktorých bola príležitosť namietať možnú zaujatosť sudcu. Treba poukázať najmä na predbežné pojednávanie uskutočnené 28. januára 2020 a pojednávanie, ktoré sa konalo 2. júna 2020 a na ktorom bola začatá ústna časť konania. Od tohto dňa do 27. mája 2022 sa konalo 12 verejných pojednávaní, pričom na šiestich z nich sa uskutočnili výsluchy svedkov a na ostatných šiestich konanie nepokročilo z dôvodu neprítomnosti rôznych osôb.

9      Bod 3 in fine rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

10      Vo viacerých prejudiciálnych konaniach, ktoré sa pôvodne začali na základe návrhu ŠTS, ako je prejudiciálne konanie, v ktorom bol vydaný rozsudok z 30. marca 2023, IP a i. (Preukázanie vecnej správnosti skutkových okolností vo veci samej II) (C‑269/22, EU:C:2023:275), „listom z 5. augusta 2022 Sofijsk[i] gradsk[i] săd (Mestský súd Sofia…) informoval Súdny dvor, že na základe legislatívnej zmeny, ktorá nadobudla účinnosť 27. júla 2022, bol Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) zrušený a že niektoré trestné veci vedené na tomto súde, vrátane veci samej, mu boli od tohto dátumu postúpené“ (bod 13).

11      Tak je to uvedené v druhej prejudiciálnej otázke: sudcom zrušeného súdu (ŠTS) sa ukladá, aby na súde, ktorým bol tento súd nahradený (MSS), ďalej prejednávali veci, ktoré boli predložené zrušenému súdu a v ktorých už začali konať.

12      Rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí ústavného súdu) (C‑430/21, EU:C:2022:99, ďalej len „rozsudok RS“, bod 38 a citovaná judikatúra).

13      Rozsudok z 24. júna 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu) [C‑619/18, EU:C:2019:531; ďalej len „rozsudok Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu)“, bod 52].

14      Rozsudok z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov) (C‑204/21, EU:C:2023:442, bod 263).

15      Rozsudok RS, bod 39 a citovaná judikatúra.

16      Rozsudok RS, bod 34 a citovaná judikatúra: „predpokladom priznania práva na účinný prostriedok nápravy v danom posudzovanom prípade je, že osoba, ktorá ho uplatňuje, sa dovoláva práv alebo slobôd zaručených právom Únie… alebo že je proti tejto osobe vedené stíhanie, ktoré predstavuje výkon práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty“.

17      Vo veciach C‑558/18 a C‑563/18, v ktorých bol vydaný rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny (EU:C:2020:234; ďalej len „rozsudok Miasto Łowicz a Prokurator Generalny“), bola Súdnemu dvoru predložená otázka, či článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ „bráni ustanoveniam, ktoré likvidujú záruky nezávislého disciplinárneho konania proti sudcom v Poľsku z dôvodu politického vplyvu na priebeh disciplinárnych konaní, ako aj z dôvodu vzniku rizika zneužívania disciplinárneho systému na účely politickej kontroly obsahu súdnych rozhodnutí“.

18      Rozsudok Miasto Łowicz a Prokurator Generalny. V jeho bode 49 sa uvádza, že „… spory vo veci samej nemajú z meritórneho hľadiska žiadnu spojitosť s právom Únie, najmä s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ, ktorého sa týkajú prejudiciálne otázky, a že vnútroštátne súdy preto nemajú uplatniť toto právo alebo uvedené ustanovenie s cieľom správne rozhodnúť v uvedených veciach samých“.

19      Tamže, bod 47.

20      To však neznamená, že musí existovať presne rovnaká súvislosť, akú vyžaduje článok 51 ods. 1 Charty. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses (C‑64/16, EU:C:2018:117, bod 29).

21      Rozsudok Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, bod 51. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

22      Otvorenie kritéria prípustnosti v prípade návrhov na začatie prejudiciálneho konania tohto typu badať napríklad v rozsudku z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu) (C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562).

23      Rozsudok zo 16. novembra 2021, Prokuratura Rejonowa w Mińsku Mazowieckim a i. (C‑748/19 až C‑754/19, EU:C:2021:931).

24      V rovnocenných prípadoch týkajúcich sa Rumunska Súdny dvor rozhodol, že „vnútroštátna právna úprava, ktorá patrí do pôsobnosti rozhodnutia 2006/928 [ktoré je v podstate totožné s rozhodnutím 2006/929], musí dodržiavať požiadavky vyplývajúce z práva Únie, predovšetkým z článku 2 a článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ“ [rozsudok z 11. mája 2023, Inspecţia Judiciară (C‑817/21, EU:C:2023:391, bod 43), v ktorom je citovaný rozsudok RS, bod 57]. Súdny dvor neskôr v rozsudku zo 7. septembra 2023, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România (C‑216/21, EU:C:2023:628), súhlasil s tým, že rozhodne o výklade článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a rozhodnutia 2006/928 na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa režimu povyšovania rumunských sudcov.

25      V rozsudku z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu) (C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562, bod 41), sa pripomína, pričom sa cituje rozsudok zo 16. novembra 2021, Prokuratura Rejonowa w Mińsku Mazowieckim a i. (C‑748/19 až C‑754/19, EU:C:2021:931, bod 54), že tvrdenia ako tie, ktoré teraz uvádza poľská vláda, „sa v podstate týkajú rozsahu, a teda výkladu ustanovení práva Únie, ktorých sa týkajú prejudiciálne otázky, ako aj účinkov, ktoré môžu vyplývať z týchto ustanovení, najmä vzhľadom na prednosť tohto práva. Takéto tvrdenia, ktoré sa týkajú podstaty položených otázok, nemôžu zo svojej samotnej povahy viesť k ich neprípustnosti“.

26      Rozsudok z 21. septembra 2023, Romaqua Group (C‑510/22, EU:C:2023:694, bod 22): „Hoci Súdny dvor tiež nie je oprávnený rozhodovať v prejudiciálnom konaní o prípadnej nezlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy spornej vo veci samej s týmito článkami Zmluvy o FEÚ, je oprávnený na ich výklad.“

27      Rozsudok RS, bod 41.

28      Tamže, bod 41, v ktorom je citovaný rozsudok Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu, body 72 a 73), a rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i. (C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19, EU:C:2021:1034, bod 224).

29      Súdny dvor spomenul objektívnu nezávislosť a nestrannosť okrem iného v rozsudku z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu) (C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 129), v ktorom sú citované rozsudky ESĽP zo 6. mája 2003, Kleyn a i. v. Holandsko (CE:ECHR:2003:0506JUD003934398, bod 192 a citovaná judikatúra), ako aj zo 6. novembra 2018, Ramos Nunes de Carvalho e Sá v. Portugalsko (CE:ECHR:2018:1106JUD005539113, bod 150 a citovaná judikatúra).

30      V samotnom súdnom systéme Únie po tom, čo bola Zmluvou z Nice v roku 2003 zavedená možnosť vytvoriť špecializované súdy, Rada Európskej únie 2. novembra 2004 rozhodla o vytvorení Súdu pre verejnú službu, ktorého úloha – dovtedy vykonávaná Súdom prvého stupňa Európskej únie – spočívala v rozhodovaní sporov medzi Európskou úniou a jej zamestnancami. V roku 2015 sa normotvorca Únie rozhodol postupne zvýšiť počet sudcov Všeobecného súdu až na 56 a preniesť na Všeobecný súd právomoci Súdu pre verejnú službu. Súd pre verejnú službu bol zrušený 1. septembra 2016.

31      Je trochu paradoxné, že túto otázku kladie senát, ktorý je súčasťou iného súdu (MSS). Vzhľadom na rovnaké personálne zloženie oboch súdov by však položenie otázky týkajúcej sa rešpektovania zásady nezávislosti, pokiaľ ide o zrušenie ŠTS, umožnilo položiť otázku, pokiaľ ide o hlavný účinok takého zrušenia, teda zverenie nových právomocí MSS, ktorý podáva návrh na začatie prejudiciálneho konania.

32      Bod 42 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

33      Bod 43 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

34      Bod 15 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

35      Rozsudok zo 6. októbra 2021, W. Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie) (C‑487/19, EU:C:2021:798, ďalej len „rozsudok W. Z.“, bod 118).

36      SWD(2022) 502 final, s. 10, 15 a 16.

37      Vnútroštátny súd v bode 19 návrhu na začatie prejudiciálneho konania konštatuje, že do úvahy prichádzajú len domnienky o záujmoch, na ktorých bolo založené zrušenie špecializovaných súdov, vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek faktického odôvodnenia a objektívnych dôkazov o fungovaní týchto súdov v rámci legislatívneho postupu.

38      Pokiaľ ide o tento záver, súhlasím s Komisiou, ktorá sa domnieva, že „ak by zákonodarca mal pochybnosti o nezávislosti týchto sudcov z dôvodu ich príslušnosti k zrušenému súdu, nestanovil by, že budú bezpodmienečne preradení, aby pokračovali vo výkone sudcovskej funkcie. Okrem toho zákonodarca uložil sudcom, aby pokračovali v prejednávaní vecí, v ktorých začali konať ako sudcovia [ŠTS], a v skutočnosti rozptýlil akékoľvek pochybnosti, pokiaľ ide o to, že ich príslušnosť k tomuto súdu môže spochybniť ich nestrannosť pri prejednávaní konkrétnych trestných vecí“ (bod 37 jej písomných pripomienok, neoficiálny preklad francúzskej verzie).

39      Konkrétne s tými istými ustanoveniami ZEÚ a Charty, ktorých sa týka prvá prejudiciálna otázka.

40      Rozsudok W. Ż., bod 115.

41      Rozsudok Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu), bod 76.

42      Podľa starobylej zásady semel competens semper competens (raz príslušný, navždy príslušný).

43      Najmä po vydaní rozsudku Konstitucionen săd (Ústavný súd) č. 7 zo 14. júla 2022, ktorý som spomenul v poznámke pod čiarou 6.

44      Podľa prechodného ustanovenia 44 ZIDZZSV budú sudcovia ŠTS preradení za podmienok a v súlade s postupom, ktoré sú stanovené v § 194 ods. 1 zákona o súdnej moci.

 

Zdroj:

 

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A62022CC0634&qid=1701012902045

 

 

Diskusia