Výklad znakov skutkovej podstaty trestných činov sexuálneho zneužívania a výroby detskej pornografie

Publikované: 02. 08. 2012, čítané: 20391 krát
 

 

Práv­ne ve­ty:

 I. Pri tres­tnom či­ne sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 Tr. zák. ako aj pri tres­tnom či­ne vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 Tr. zák. je bez vý­zna­mu, či bo­li spá­cha­né „dob­ro­voľ­ne“ (t. j. so súh­la­som ma­lo­le­tých), na­koľ­ko ta­ké­to ko­na­nie tres­tnop­ráv­ne pos­ti­hu­jú bez oh­ľa­du na mien­ku ma­lo­le­té­ho poš­ko­de­né­ho. Trest­ný čin sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 ods. 1 Tr. zák., vo svo­jej zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te, neob­sa­hu­je znak „ná­si­lia“, či „znu­ži­tia bez­bran­nos­ti“ (naj­mä tým­to sa od­li­šu­je od zlo­či­nu sexuál­ne­ho ná­si­lia) a pre­to sa ho mož­no do­pus­tiť aj v prí­pa­doch, ak poš­ko­de­ná ma­lo­le­tá oso­ba súh­la­sí s ko­na­ním pá­cha­te­ľa, či ho do­kon­ca na­vá­dza na ta­ké­to ko­na­nie. Ro­van­ko, ani pri zlo­či­ne vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 ods. 1 Tr. zák. sa ne­vy­ža­du­je pou­ži­tie ná­slia vo­či di­eťa­ťu.

 II. Pri tres­tnom či­ne sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 Tr. zák. je ob­jek­tom ochra­na vý­vo­ja de­tí a ich ne­dot­knu­teľ­nosť v sexuál­nej sfé­re. Pri je­ho ap­li­ká­cii je pre­to bez­výz­nam­né, či oso­ba mlad­šia ako 15 ro­kov súh­la­sí so sexuál­nym ko­na­ním pá­cha­te­ľa, na­koľ­ko Trest­ný zá­kon tým­to us­ta­no­ve­ním za­ka­zu­je aké­koľ­vek sexuál­ne sty­ky (či iné ob­dob­né ko­na­nia) s oso­ba­mi mlad­ší­mi ako 15 ro­kov. To­to us­ta­no­ve­nie pos­ky­tu­je te­da ochra­nu oso­be mlad­šej ako 15 ro­kov a to tak pred he­te­ro­sexuál­ny­mi čin­mi ako aj pred ho­mo­sexuál­ny­mi. Mie­ra poh­lav­nej vy­spe­los­ti nie je roz­ho­du­jú­ca. Rov­na­ko je bez vý­zna­mu, z kto­rej stra­ny vy­šla ini­cia­tí­va ku ko­na­niu, kto bol ak­tív­nej­ší, prí­pad­ne či ku skut­ku doš­lo na zá­kla­de ci­to­vé­ho vzťa­hu, či na vý­slov­nú žia­dosť zneu­ži­tej oso­by. Ak jed­not­li­vec reali­zu­je svo­je sexuál­ne ati­vi­ty s oso­bou mlad­šou ako 15 ro­kov, dos­tá­va sa do roz­po­ru s Tres­tným zá­ko­nom.

 III. Za for­my sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia sa po­va­žu­je aké­koľ­vek nep­rís­toj­né vy­sta­vo­va­nie de­ťa­ťa sexuál­ne­mu kon­tak­tu, pri­čom mô­že ísť o tzv. kon­tak­tné zneu­ží­va­nie (sem pat­rí zneu­ží­va­nie a to buď ak­tív­nym ko­na­ním pá­cha­te­ľa, kto­rý vy­ko­ná­va sú­lož s di­eťa­ťom, do­tý­ka sa je­ho poh­lav­ných or­gá­nov a po­dob­ne ale­bo ak­tív­nym ko­na­ním di­eťa­ťa, t. j. di­eťa sa do­tý­ka poh­lav­ných or­gá­nov pá­cha­te­ľa a po­dob­ne) ako aj o tzv. bez­kon­tak­tné zneu­ží­va­nie (ide o sexuál­ne ak­ti­vi­ty, pri kto­rých ne­do­chá­dza k žiad­ne­mu sexuál­ne­mu kon­tak­tu, nap­rík­lad vy­sta­vo­va­nie di­eťa­ťa por­nog­ra­fic­kým zá­zna­mom, opa­ko­va­né bez­kon­tak­tné úto­ky exibi­cio­nis­tu a po­dob­ne).

 IV. Zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 ods. 1 Tr. zák. je do­ko­na­ná oka­mi­hom vy­ho­to­ve­nia det­ské­ho por­nog­ra­fic­ké­ho di­ela, t. j. oka­mi­hom, keď pá­cha­teľ za­zna­me­nal spú­ta­ných ná­hých ma­lo­le­tých a ich poh­lav­né or­gá­ny. Sku­toč­nosť, že nás­led­ne niek­to­ré fot­ky vy­ma­zal, res­pek­tí­ve, že niek­to­ré fot­ky vy­ma­zal okam­ži­te po ich vy­ho­to­ve­ní, ne­má na po­su­dzo­va­nie toh­to tres­tné­ho či­nu žiad­ny vplyv, pre­to­že k vy­ma­za­niu doš­lo až po do­ko­na­ní tres­tné­ho či­nu.

 V. Jed­nčin­ný sú­beh tres­tných či­nov sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 Tr. zák. a vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 Tr. zák. nie je vy­lú­če­ný, pre­to­že trest­ný čin sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pos­ti­hu­je ob­sah ko­na­nia pá­cha­te­ľa a trest­ný čin vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pos­ti­hu­je za­zna­me­ná­va­nie ob­sa­hu ko­na­nia pá­cha­te­ľa.


Z roz­sud­ku sú­du (krá­te­né)                                                                                

 Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho E. B., pre zlo­čin sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, v  ko­na­ní pred se­ná­tom zlo­že­nom z pred­se­du se­ná­tu JUDr. Pet­ra Šam­ka a prí­se­dia­cich Ru­dol­fa On­dro­vi­ča a An­ny Jas­lov­skej, na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 04.11.2011 tak­to jed­noh­las­ne

 

            r o z h o d o l:

 

Ob­ža­lo­va­ný:

 E. B. -

 

        j e   v i n n ý,    ž e

 1) dňa 08.07.2009, na bliž­šie nes­to­tož­ne­nom mies­te v pen­zió­ne, po­tom, ako bol ma­lo­le­tý poš­ko­de­ný zve­re­ný svo­ji­mi ro­dič­mi ob­ža­lo­va­né­mu na vý­let spo­je­ný s bri­gád­nic­kým roz­vá­ža­ním to­va­ru, vy­užil nez­re­losť osob­nos­ti ma­lo­le­té­ho a fo­tog­ra­fo­val ma­lo­le­té­ho D. B., nar. ....., pri­čom ho za­zna­me­ná­val aj pros­tred­níc­tvom mo­bil­né­ho te­le­fó­nu a to na­hé­ho, spú­ta­né­ho v ob­las­ti rúk a nôh ko­vo­vý­mi pu­ta­mi, ko­že­ným re­me­ňom a špa­gá­tom, pri­čom ho za­zna­me­ná­val aj na­hé­ho s pre­le­pe­nou tvá­rou v ob­las­ti očí a úst ako aj pri ma­ni­pu­lá­cii ma­lo­le­té­ho s poh­lav­ným údom, pri­čom vy­ho­to­vil nie­koľ­ko de­tail­ných fo­tog­ra­fic­kých zá­be­rov na na­hé­ho ma­lo­le­té­ho a je­ho poh­lav­né or­gá­ny,

 2) v ča­se od dňa 12.07.2010 od 17.00 h do 03.00 h dňa 13.07.2010, v extra­vi­lá­ne ob­ce N. D., na poľ­nej ces­te, po­tom, ako bol ma­lo­le­tý poš­ko­de­ný zve­re­ný svo­ji­mi ro­dič­mi ob­ža­lo­va­né­mu na bri­gád­nic­ké roz­vá­ža­nie to­va­ru, vy­užil nez­re­losť osob­nos­ti ma­lo­le­té­ho a fo­tog­ra­fo­val ma­lo­le­té­ho poš­ko­de­né­ho N. C., nar. .... a to na­hé­ho, spú­ta­né­ho na ru­kách aj no­hách ko­vo­vý­mi pu­ta­mi a ko­že­ným re­me­ňom, pri­čom vy­ho­to­vil nie­koľ­ko de­tail­ných zá­be­rov spú­ta­né­ho na­hé­ho ma­lo­le­té­ho poš­ko­de­né­ho a je­ho poh­lav­né­ho or­gá­nu, pri­čom poš­ko­de­né­mu aj ru­kou oh­ma­tá­val a dráž­dil poh­lav­ný úd, čo vie­dlo k vzru­še­niu ma­lo­le­té­ho,

 3) v ča­se od 17.45 h dňa 08.07.2010 do 03.00 h dňa 09.07.2010, v extra­vi­lá­ne mes­ta M., na poľ­nej ces­te na­chá­dza­jú­cej sa za vý­jaz­dom z mes­ta sme­rom na obec B., po­tom, ako bol ma­lo­le­tý poš­ko­de­ný zve­re­ný svo­ji­mi ro­dič­mi ob­ža­lo­va­né­mu na bri­gád­nic­ké roz­vá­ža­nie to­va­ru, vy­užil nez­re­losť osob­nos­ti ma­lo­le­té­ho  a fo­tog­ra­fo­val ma­lo­le­té­ho poš­ko­de­né­ho B. B., nar....., a to na­hé­ho, spú­ta­né­ho na ru­kách aj no­hách ko­vo­vý­mu pu­ta­mi a ko­že­ným re­me­ňom, pri­čom vy­ho­to­vil nie­koľ­ko de­tail­ných zá­ve­rov spú­ta­né­ho na­hé­ho poš­ko­de­né­ho a je­ho poh­lav­né­ho or­gá­nu, pri­čom poš­ko­de­né­mu aj ru­kou oh­ma­tá­val a dráž­dil poh­lav­ný úd, čo vie­dlo k vzru­še­niu ma­lo­le­té­ho,

 

                                                  t e d a

 v bo­de 1

- oso­bu mlad­šiu ako pät­násť ro­kov iným spô­so­bom sexuál­ne zneu­žil a ta­ký čin spá­chal s vy­uži­tím nes­kú­se­nos­ti,

- vy­užil di­eťa na vý­ro­bu det­skej por­nog­ra­fie a ta­ký čin spá­chal s vy­uži­tím nes­kú­se­nos­ti,

  v bo­de 2

- oso­bu mlad­šiu ako pät­násť ro­kov iným spô­so­bom sexuál­ne zneu­žil a ta­ký čin spá­chal s vy­uži­tím nes­kú­se­nos­ti,

- vy­užil di­eťa na vý­ro­bu det­skej por­nog­ra­fie a ta­ký čin spá­chal s vy­uži­tím nes­kú­se­nos­ti,

 v bo­de 3

- vy­užil di­eťa na vý­ro­bu det­skej por­nog­ra­fie a ta­ký čin spá­chal s vy­uži­tím nes­kú­se­nos­ti,

 

                                            č í m   s p á c h a l

 v bo­de 1

zlo­čin sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v jed­no­čin­nom sú­be­hu so zlo­či­nom vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.

 v bo­de 2 a 3

pok­ra­čo­va­cí zlo­čin vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., v bo­de 2, v jed­no­čin­nom sú­be­hu so zlo­či­nom sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

 

                                   z a      t o      s a      o d s u d z u j e

 Pod­ľa § 368 ods.2 Tr. zák., za pou­ži­tia pou­ži­tím § 41 ods. 2, § 38 ods. 5 Tr. zák., k úhr­nné­mu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 15 (pät­násť) ro­kov.

 Pod­ľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy za­ra­ďu­je do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu so stred­ným stup­ňom strá­že­nia.

 Pod­ľa § 60 ods.1 písm. a) Tr. zák. sa obž. E. B. uk­la­dá trest pre­pad­nu­tia ve­ci a to: krát­ka ko­vo­vá re­ťaz, špa­gát s gu­mič­kou, dl­há ko­vo­vá re­ťaz, ten­ké bie­le la­no, dl­hé bie­le la­no, dl­hé la­no s ka­ra­bín­ka­mi, 2 ku­sy ko­že­né re­me­ne, pu­tá a 2 ku­sy kľú­čov (ma­lé) zn. Se­cu­ri­ty MFH, pu­tá a 2 ku­sy kľú­čov (veľ­ké) zn. Leg­cuffs a 26 ku­sov CD.

 Pod­ľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlas­tní­kom pre­pad­nu­tých ve­cí stá­va Slo­ven­ská re­pub­li­ka.

 

    O d ô v o d n e n i e

 K vý­ro­ku o vi­ne a k práv­nej kva­li­fi­ká­cii (krá­te­né):

 Súd v pr­vom ra­de kon­šta­tu­je, že všet­ky tri skut­ky, kto­ré klá­dol pro­ku­rá­tor ob­ža­lo­va­né­mu za vi­nu, vy­chá­dza­li z to­ho, že ob­ža­lo­va­ný mal vo­či ma­lo­le­tým poš­ko­de­ným pou­žiť ná­si­lie (kto­rým sa v zmys­le § 122 ods. 7 Tr. zák. mys­lí nie­len fy­zic­ké, či psy­chic­ké ná­si­lie, ale aj uve­de­nie poš­ko­de­né­ho do sta­vu bez­bran­nos­ti ľsťou), t. j. vy­užiť ich omá­me­nie (al­ko­ho­lom, či nez­ná­mou omam­nou lát­kou) a nás­led­ne mal vy­ho­to­vo­vať fo­tog­ra­fie ma­lo­le­tých a to na­hých, spú­ta­ných, s de­tail­ný­mi fo­tog­ra­fia­mi poh­lav­ných or­gá­nov a v dvoch prí­pa­doch ma­lo prísť aj k oham­tá­va­niu poh­lav­ných or­gá­nov ma­lo­le­tých.

 Pro­ku­rá­tor v skut­ko­vých ve­tách vy­me­dzil ná­si­lie tak, že u poš­ko­de­né­ho D. B. ma­lo ísť o „omá­me­nie nez­ná­mou lát­kou“, u poš­ko­de­né­ho N. C. pro­ku­rá­tor v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by pou­žil len ter­mín „pou­žil ná­si­lie“ a u poš­ko­de­né­ho B. B. ma­lo ísť o „po­da­nie al­ko­ho­lic­ké­ho ná­po­ja zmie­ša­né­ho s ne­zis­te­nou omam­nou lát­kou, čím ho uvie­dol do sta­vu bez­vlád­nos­ti“.

 Pro­ku­rá­tor ža­lo­va­né skut­ky práv­ne kva­li­fi­ko­val (u poš­ko­de­ných B. a C.) ako zlo­čin sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a u poš­ko­de­né­ho B. ako zlo­čin sexuál­ne­ho ná­si­lia pod­ľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. Z pou­ži­tých práv­nych kva­li­fi­ká­cií je zrej­mé, že pro­ku­rá­tor po­va­žo­val za zá­klad práv­nej kva­li­fi­ká­cie vek ma­lo­le­tých poš­ko­de­ných a jed­not­li­vé práv­ne kva­li­fi­ká­cie roz­čle­nil pod­ľa to­ho, že v dvoch prí­pa­doch iš­lo o ma­lo­le­té oso­by, kto­ré v ča­se spá­chania skut­ku ne­dovŕši­li 14 ro­kov a v jed­nom prí­pa­de iš­lo už o pät­nás­ťroč­né­ho ma­lo­le­té­ho. Len pre úpl­nosť súd do­dá­va, že ak by sa v tres­tnom ko­na­ní sku­toč­ne preu­ká­za­lo, že ob­ža­lo­va­ný pou­žil ná­si­lie vo­či ma­lo­le­tým (nap­rík­lad for­mou uve­de­nia do bez­vlád­nos­ti), tak ako to uvá­dzal pro­ku­rá­tor v ob­ža­lo­be, moh­lo by ísť len o práv­nu kva­li­fi­ká­ciu zlo­či­nu sexuál­ne­ho ná­si­lia pod­ľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a to vo všet­kých troch prí­pa­doch, pre­to­že ná­si­lie je, na roz­diel od zlo­či­nu sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 ods. 1 Tr. zák., zna­kom zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty toh­to tres­tné­ho či­nu, t.j. prá­ve a len zlo­čin sexuál­ne­ho ná­si­lia pos­ti­hu­je úto­ky, kto­ré iné oso­by nú­tia k orál­ne­mu sty­ku, anál­ne­mu sty­ku, či iným sexuál­nym prak­ti­kám a je bez vý­zna­mu, koľ­ko ro­kov má poš­ko­de­ná oso­ba. To, že ide o di­eťa (chrá­ne­nú oso­bu) je po­tom dô­vo­dom na pou­ži­tie aj kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty (§ 200 ods. 2 písm. b) Tr. zák.). Mož­no pre­to zhr­núť, že ak by bo­li skut­ky preu­ká­za­né tak, ako bo­li ža­lo­va­né, ne­bol by, z hľa­dis­ka práv­nej kva­li­fi­ká­cie, pod­stat­ným vek poš­ko­de­ných osôb, ale pod­stat­ným by bo­lo to, či bo­lo ale­bo ne­bo­lo pou­ži­té ná­si­lie pred sa­mot­ným fo­te­ním ma­lo­le­tých osôb (ak by sa tak sta­lo moh­lo by ísť vo všet­kých troch prí­pa­doch, z dô­vo­du špe­cia­li­ty, len o zlo­čin sexuál­ne­ho ná­slia pod­ľa § 200 Tr. zák. a to aj v je­ho kva­li­fi­ko­va­nej for­me).

 Súd sa pre­to v prie­be­hu do­ka­zo­va­nia za­me­ral naj­mä na to, či sku­toč­ne doš­lo k fo­tog­ra­fo­va­niu ma­lo­le­tých osôb ob­ža­lo­va­ným, či mal ve­do­mosť o ich ve­ku a či to­mu­to fo­tog­ra­fo­va­niu pred­chá­dza­la ne­ja­ká for­ma ná­slia.

 Vzhľa­dom k vy­ko­na­né­mu do­ka­zo­va­niu na hlav­nom po­jed­ná­va­ní súd dos­pel k zá­ve­ru, že bo­lo ne­po­chyb­ne preu­ká­za­né, že ob­ža­lo­va­ný vo všet­kých troch prí­pa­doch fo­tog­ra­fo­val poš­ko­de­ných ma­lo­le­tých a to v po­zí­ciách, kto­ré sú za­zna­me­na­né na CD a DVD no­si­čoch a z kto­rých bo­li vy­ho­to­ve­né aj fo­tog­ra­fie v lis­tin­nej po­do­be (iš­lo o po­zí­cie spú­ta­ných na­hých ma­lo­le­tých, spú­ta­ní bo­li re­men­mi, pu­ta­mi, re­ťa­zou a po­dob­ne). Po­kiaľ však ide o prí­pad­né pou­ži­tie ná­slia pred sa­mot­ným fo­tog­ra­fo­va­ním, tak to, mi­mo aké­koľ­vek ro­zum­né po­chyb­nos­ti, preu­ká­za­né ne­bo­lo. Súd k tý­mo zá­ve­rom vied­li nas­le­dov­né práv­ne úva­hy a ar­gu­men­ty:

 - na hlav­nom po­jed­ná­va­ní bo­lo ne­po­chyb­ne preu­ká­za­né, a to ani ne­bo­lo me­dzi stra­na­mi spor­né, že ob­ža­lo­va­ný sku­toč­ne vy­ho­to­vo­val fo­tog­ra­fic­ké zá­be­ry ma­lo­le­tých tak ako je to po­pí­sa­né v skut­ko­vých ve­tách vo vý­ro­ko­vej čas­ti roz­sud­ku. Ob­ža­lo­va­ný tie­to sku­toč­nos­ti po­čas ce­lé­ho tres­tné­ho stí­ha­nia priz­ná­val, pri­čom na hlav­nom po­jed­ná­va­ní aj vy­slo­ve­ne opoz­nal fo­tog­ra­fie, kto­ré bo­li v spi­se za­lo­že­né, na kto­rých opoz­nal aj jed­not­li­vých poš­ko­de­ných ako aj to, že ich sku­toč­ne vy­ho­to­vo­val on. Na tom, že ide o fo­tog­ra­fie ma­lo­le­tých, kto­ré vy­ho­to­vil on, zotr­val aj po­tom ako bo­li fo­tog­ra­fie, ako ob­ra­zo­vý zá­znam, pre­mie­ta­né na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Na­po­kon, nes­por­nosť toh­to, že to bol prá­ve ob­ža­lo­va­ný, kto­rý vy­ho­to­vo­val fo­tog­ra­fie na­hých ma­lo­le­tých vy­plý­va aj z to­ho, že fo­tog­ra­fie sa na­chá­dza­li na pa­mä­ťo­vej kar­te je­ho fo­toa­pa­rá­tu, ďa­lej sa na­chá­dza­li aj v je­ho po­čí­ta­či ako aj v mo­bil­nom te­le­fó­ne (je bez vý­zna­mu, že niek­to­ré fo­tog­ra­fie bo­li zma­za­né a bo­li ob­no­ve­né až kri­mi­na­lis­tic­kou exper­tí­zou) a všet­ci tra­ja ma­lo­le­tí vy­po­ve­da­li, že v ča­se fo­tog­ra­fo­va­nia bo­li len s ob­ža­lo­va­ným (t. j. žiad­na iná oso­ba ne­bo­la prí­tom­ná a te­da nie je mož­né, že by tie­to fo­tog­ra­fie mo­hol vy­ho­to­viť niek­to iný). Rov­na­ko bo­lo nes­por­né, že pri fo­te­ní bo­li pou­ži­té rôz­ne nás­tro­je ako pu­tá, ko­že­né re­me­ne, re­ťaz a po­dob­ne, kto­ré pat­ri­li ob­ža­lo­va­né­mu (bo­li na­po­kon aj za­is­te­né v je­ho mo­to­ro­vom vo­zid­le po za­dr­ža­ní) a tie­to bo­li pou­ží­va­né na spú­ta­va­nie ma­lo­le­tých (tak ako to vid­no na jed­not­li­vých fo­tog­ra­fiách), pri­čom z fo­tog­ra­fií je zrej­mé aj to, že do via­ce­rých jed­not­li­vých po­zí­cií mu­sel ma­lo­le­tých dá­vať prá­ve ob­ža­lo­va­ný, na­koľ­ko v niek­to­rých prí­pa­doch ma­li zvia­za­né ru­ky, no­hy a prí­pad­ne aj pre­le­pe­né oči.

 - nes­por­ným me­dzi stra­na­mi bo­lo aj to (to vy­plý­va nie­len z vý­po­ve­de ob­ža­lo­va­né­ho, ale aj z vý­po­ve­dí zá­kon­ných zá­stup­cov ma­lo­le­tých), že ob­ža­lo­va­ný sa poz­nal nie­len s ma­lo­le­tý­mi poš­ko­de­ný­mi, ale poz­nal aj ich ro­di­čov, ro­di­čia ma­li k ob­ža­lo­va­né­mu dô­ve­ru, ve­del si zís­kať po­zor­nosť a zá­ujem ma­lo­le­tých poš­ko­de­ných, všet­ci tra­ja ma­lo­le­tí poš­ko­de­ní chce­li ísť dob­ro­voľ­ne s ob­ža­lo­va­ným (v jed­nom prí­pa­de na vý­let, vo zvyš­ných na bri­gád­nic­ké roz­vá­ža­nie to­va­ru), bo­li na­po­kon aj ro­dič­mi pus­te­ní a bo­li tak, na ur­či­tý čas, zve­re­ní ob­ža­lo­va­né­mu ako dos­pe­lej oso­be (ne­po­chyb­ne bo­lo preu­ká­za­né aj to, že všet­ci tra­ja ma­lo­le­tí poš­ko­de­ní strá­vi­li s ob­ža­lo­va­ným aj noc, v jed­nom prí­pa­de iš­lo o pen­zión a v dvoch prí­pa­doch o sta­no­va­nie). Okol­nos­ti všet­kých troch prí­pa­dov sú tak­mer rov­na­ké, vždy iš­lo o ná­hod­ný pr­vý kon­takt (v jed­nom prí­pa­de na so­ciál­nej sie­ti Po­kec, v dvoch prí­pa­doch v ob­ciach v ob­cho­doch), ob­ža­lo­va­ný si nás­led­ne vždy zís­kal dô­ve­ru ma­lo­le­tých aj ich ro­di­čov a vždy ma­lo­le­tých po­tom „dos­tal“ z do­mu na noc a to naj­mä pod zá­mien­kou bri­gád­nic­ké­ho roz­vo­zu to­va­ru. Z vý­po­ve­de ob­ža­lo­va­né­ho, ma­lo­le­tých ale aj ich zá­kon­ných zá­stup­cov je pri­tom evi­den­tné, a ide o ďal­šiu okol­nosť, kto­rá ne­bo­la me­dzi stra­na­mi spor­ná, že ob­ža­lo­va­ný poz­nal vek ma­lo­le­tých poš­ko­de­ných. Ob­ža­lo­va­ný vy­slo­ve­ne vy­po­ve­dal, že ve­del, že poš­ko­de­ný C. a B. ma­jú 14 ro­kov a že poš­ko­de­ný B. mal 15 ro­kov. V tej­to sú­vis­los­ti vy­po­ve­dal aj poš­ko­de­ný B., že vek mal uve­de­ný v pro­fi­le na so­ciál­nej sie­ti Po­kec, na kto­rej sa zoz­ná­mil s ob­ža­lo­va­ným (vte­dy mal 14 ro­kov). Súd pre­to uzat­vá­ra, že ob­ža­lo­va­ný mal ve­do­mosť o tom, koľ­ko ro­kov ma­jú poš­ko­de­né oso­by v ča­se, keď sa s ni­mi zá­zna­mil a keď mu bo­li zve­re­né ro­dič­mi na vý­let, či bri­gád­nic­ký vý­kon prác.

 - nes­por­ným me­dzi stra­na­mi bo­lo aj to, že ob­ža­lo­va­ný mal (vo všet­kých troch prí­pa­doch) so se­bou vždy aj po­môc­ky, kto­ré nás­led­ne pou­ží­val pri fo­te­ní (pu­tá, ko­že­né re­me­ne a po­dob­ne), vždy mal aj fo­toa­pa­rát (prí­pad­ne fo­til mo­bi­lom). Tie­to sku­toč­nos­ti vy­plý­va­jú aj z jed­not­li­vých fo­tog­ra­fií, na kto­rých je evi­den­tné, že poš­ko­de­ní sú spú­ta­ní, t. j. po­môc­ky na spú­ta­nie mu­sel mať ob­ža­lo­va­ný so se­bou už v ča­se, keď vy­zdvi­hol ma­lo­le­tých poš­ko­de­ných a mu­sel byť prip­ra­ve­ný na to, že ma­lo­le­tých poš­ko­de­ných bu­de chcieť spú­ta­vať a fo­tog­ra­fic­ky za­zna­me­ná­vať. Tie­to po­môc­ky bo­li na­po­kon u ob­ža­lo­va­né­ho aj za­is­te­né a to bez­pros­tred­ne po­tom ako po­lí­cia naš­la mies­to na kto­rom sta­no­val ob­ža­lo­va­ný s poš­ko­de­ným C. Spo­loč­né ma­jú všet­ky tri prí­pa­dy aj to, že ide o po­dob­né fo­tog­ra­fie, ma­lo­le­tí sú fo­te­ní v po­dob­ných po­zí­ciách, naj­skôr z čas­ti ale­bo úpl­ne ob­le­če­ní, po­tom na­hí, spú­ta­ní (na ru­kách aj na no­hách), nas­le­du­jú fo­tog­ra­fie de­tail­né a to zväč­ša spú­ta­ných čas­tí te­la, poh­lav­ných or­gá­nov, ko­neč­ní­ka a po­dob­ne. Na fo­tog­ra­fiách je te­da vi­dieť jed­not­ný „ru­ko­pis“ jed­né­ho člo­ve­ka, kto­rý vy­ho­to­vu­je po­dob­né fo­tog­ra­fie rov­na­ko sta­rých chlap­cov a to za pou­ži­tia rov­na­kých po­mô­cok.

 - ur­či­té po­chyb­nos­ti bo­li oh­ľad­ne skut­ku uve­de­né­ho v bo­de 1 roz­sud­ku, pri kto­rom ob­ža­lo­ba uvied­la, že sa mal stať v Ž. ne­zis­te­ný deň, pri­čom ob­ža­lo­va­ný pop­rel, že by fo­te­nie pre­bie­ha­lo v Ž., tvr­dil, že to bo­lo na inom mies­te, kto­ré bliž­šie ne­kon­kre­ti­zo­val s tým, že poš­ko­de­ný B. sa k tej­to otáz­ke vy­jad­riť ne­ve­del. Vzhľa­dom k to­mu, že ne­bol pro­du­ko­va­ný dô­kaz, kto­rý by sku­toč­ne potvr­dzo­val, že fo­tog­ra­fie poš­ko­de­né­ho B. vy­ho­to­vil ob­ža­lo­va­ný v Ž., súd to­to mies­to vy­pus­til zo skut­ko­vej ve­ty (nah­ra­dil ho „bliž­šie nes­to­tož­ne­ným mies­tom“) a čas spá­chania skut­ku sta­no­vil pod­ľa vy­ho­to­ve­ných fo­tog­ra­fií (umies­tne­ných na CD a DVD no­si­čoch), kto­ré ob­sa­hu­jú aj čas ich vy­ho­to­ve­nia, v tom­to prí­pa­de deň 08.07.2009.

 Zo všet­kých vy­ššie uve­de­ných, me­dzi stra­na­mi nes­por­ných, sku­toč­nos­tí vy­plý­va, že skut­ky uve­de­né v ob­ža­lo­be sa sta­li, t. j. ne­po­chyb­ne sa sta­li v tom sme­re, že ob­ža­lo­va­ný vy­ho­to­vo­val fo­tog­ra­fie všet­kých troch ma­lo­le­tých, pri­čom iš­lo o fo­tog­ra­fie na­hých ma­lo­le­tých, kto­rí bo­li spú­ta­ní a ob­ža­lo­va­ný pri­tom ve­del nie­len to, že ide o ma­lo­le­té oso­by, ale aj to, aký kon­krét­ny vek jed­not­li­ví ma­lo­le­tí ma­jú. Všet­ky tie­to skut­ko­vé okol­nos­ti bo­li te­da nie­len nes­por­né me­dzi stra­na­mi, ale aj na hlav­nom po­jed­ná­va­ní do­ka­zo­va­ním preu­ká­za­né.

 Súd pri­po­mí­na, že už tie­to, ne­po­chyb­ne preu­ká­za­né okol­nos­ti, napĺňa­jú, sa­mé o se­be, zna­ky kon­krét­nych tres­tných či­nov (o to tres­tných či­nov, z kto­rých bol ob­ža­lo­va­ný uz­na­ný vin­ným), pri kto­rých je bez vý­zna­mu, či bo­li spá­cha­né „dob­ro­voľ­ne“ (t. j. so súh­la­som ma­lo­le­tých), na­koľ­ko ta­ké­to ko­na­nie tres­tnop­ráv­ne pos­ti­hu­jú bez oh­ľa­du na mien­ku ma­lo­le­té­ho poš­ko­de­né­ho. Ak te­da ob­ha­jo­ba žia­da­la v zá­ve­reč­nej re­či os­lo­bo­diť ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by, na­koľ­ko ne­bo­lo preu­ká­za­né ná­si­lie, nie je mož­né sa s tým­to práv­nym ná­zo­rom sto­tož­niť, pre­to­že zlo­čin sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 ods. 1 Tr. zák., vo svo­jej zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te, neob­sa­hu­je znak „ná­si­lia“, či „znu­ži­tia bez­bran­nos­ti“ (ako už bo­lo uve­de­né vy­ššie, naj­mä tým­to sa od­li­šu­je od zlo­či­nu sexuál­ne­ho ná­si­lia) a pre­to sa ho mož­no do­pus­tiť aj v prí­pa­doch, ak poš­ko­de­ná ma­lo­le­tá oso­ba súh­la­sí s ko­na­ním pá­cha­te­ľa, či ho do­kon­ca na­vá­dza na ta­ké­to ko­na­nie. Ro­van­ko, ani pri zlo­či­ne vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 ods. 1 Tr. zák. sa ne­vy­ža­du­je pou­ži­tie ná­slia vo­či di­eťa­ťu.

 V tej­to sú­vis­los­ti súd kon­šta­tu­je, že me­dzi stra­na­mi bo­lo vy­slo­ve­ne spor­né, či pred sa­mot­ným fo­tog­ra­fo­va­ním, doš­lo zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho k ná­si­liu vo­či poš­ko­de­ným ma­lo­le­tým oso­bám. Pro­ku­ra­tú­ra tu vy­chá­dza­la z to­ho, že poš­ko­de­ní ma­li byť omá­me­ní ne­zis­te­nou lát­kou, kto­rú im mal ob­ža­lo­va­ný po­dať s al­ko­ho­lic­kým ná­po­jom (zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho te­da ne­ma­lo ísť o „kla­sic­ké“ fy­zic­ké ná­si­lie vo­či ma­lo­le­tým, či ne­ja­ké hroz­by ná­si­lím). Zá­ver pro­ku­ra­tú­ry tu zrej­me vy­chá­dzal z to­ho, že pri do­mo­vej pre­hliad­ke u ob­ža­lo­va­né­ho sa naš­li via­ce­ré lie­či­vá (Re­tard, Mi­gam­ma N a po­dob­ne) a liek Hyp­no­gen mal ob­ža­lo­va­ný zo se­bou aj v ča­se za­dr­ža­nia po skut­ku, kto­rý sa tý­kal poš­ko­de­né­ho C.

 Ob­ža­lo­va­ný po­čas ce­lé­ho tres­tné­ho stí­ha­nia od­mie­tal, že by poš­ko­de­ným po­dal akú­koľ­vek omam­nú lát­ku, res­pek­tí­ve, že by ich omá­mil sa­mot­ným al­ko­ho­lic­kým ná­po­jom. Súd sa sto­tož­ňu­je s ob­ha­jo­bou v tom, že sku­toč­ne, po­čas ce­lé­ho tres­tné­ho stí­ha­nia, ne­bol pro­du­ko­va­ný žiad­ny re­le­vant­ný a ne­po­chyb­ný dô­kaz, z kto­ré­ho by sa da­lo vy­vo­diť, že ob­ža­lo­va­ný omá­mil poš­ko­de­ných omam­nou lát­kou, aby ich nás­led­ne mo­hol fo­tog­ra­fo­vať. V tej­to sú­vis­los­ti súd pou­ka­zu­je naj­mä na to, že u poš­ko­de­né­ho C. bo­lo, bez­pros­tred­ne po spá­cha­ní skut­ku vy­ko­na­né toxiko­lo­gic­ké vy­šet­re­nie za­me­ra­né prá­ve na prí­tom­nosť omam­nej lát­ky v je­ho te­le, pri­čom bol ne­ga­tív­ny nie­len dro­go­vý skrí­ning ale aj toxiko­ló­gia na Hyp­no­gen (zol­di­pen, kto­rý mal zo se­bou ob­ža­lo­va­ný). Ro­van­ko ne­ga­tív­na bo­la aj toxiko­ló­gia pred­me­tov, t. j. skú­ma­ných plas­to­vých po­há­rov, kra­bíc od džú­su, kto­ré bo­li náj­de­né na mies­te spá­chania skut­ku. U poš­ko­de­ných B. a B. ne­moh­lo byť vy­ko­na­né toxiko­lo­gic­ké vy­šet­re­nie ich osôb (vzhľa­dom na po­mer­ne dl­hý od­stup ča­su od spá­chania skut­kov) s tým, že u poš­ko­de­né­ho B. bo­la vy­ko­na­ná toxiko­ló­gia pred­me­tov náj­de­ných na mies­te či­nu (plas­to­vá fla­ša a ple­chov­ka), av­šak s ne­ga­tív­nym vý­sled­kom. Ak te­da všet­ky tri poš­ko­de­né ma­lo­le­té oso­by vy­po­ve­da­li, že bo­li omá­me­né (v pod­sta­te vy­po­ve­da­li, že si ne­pa­mä­ta­jú, že to bo­lo ako vo sne, prí­pad­ne si pa­mä­ta­jú len ur­či­té zá­bles­ky), tak ich vý­po­ve­de, v tom­to sme­re, vzbu­dzu­jú re­le­van­tné po­chyb­nos­ti. Ich vý­po­ve­de oh­ľad­ne prí­pad­né­ho omá­me­nia sú po­chyb­né a to nie­len pre­to, že toxiko­lo­gic­ké skú­ma­nia (ako ob­jek­tív­ne dô­ka­zy) bo­li ne­ga­tív­ne, ale aj pre­to, že si ich vý­po­ve­de proti­re­či­li. Nap­rík­lad poš­ko­de­ný C. vy­po­ve­dal v príp­rav­nom ko­na­ní, že to (fo­te­nie) bo­lo „z pr­vu po vzá­jom­nej do­ho­de“, pri­čom na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ve­dal, že išiel spať a keď sa pre­bu­dil bol na­hý a spú­ta­ný. Tie­to roz­po­ry pres­ved­či­vo ne­vys­vet­lil. Po­kiaľ ide o poš­ko­de­né­ho B., tak je­ho vý­po­veď vy­znie­va, zo všet­kých troch ma­lo­le­tých, naj­me­nej pres­ved­či­vo. Poš­ko­de­ný B. si niek­to­ré fot­ky pa­mä­tal, iné za­se vô­bec nie, pri­čom, pod­ľa je­ho vý­po­ve­de, mu vy­šet­ro­va­te­lia ma­li ho­vo­riť, že na nich vy­ze­rá ako­by ne­bol pri zmys­loch. Ne­pa­mä­tá si iné fo­te­nia s ob­ža­lo­va­ným. K uve­de­né­mu je nut­né do­dať, že po preh­ra­tí ob­ra­zo­vých zá­zna­mov (fo­tog­ra­fií) pria­mo v po­jed­ná­va­cej mies­tnos­ti, bo­lo ne­po­chyb­ne preu­ká­za­né (to vy­plý­va z dá­tu­mov kto­ré bo­li uve­de­né pri jed­not­li­vých fo­tog­ra­fiách), že poš­ko­de­ný B. sa s ob­ža­lo­va­ným fo­tog­ra­fo­val nie­len dňa 08.07.2009 (sku­tok v bo­de 1), ale aj nie­koľ­ko krát pred­tým. Z dá­tu­mov uve­de­ných pri fo­tog­ra­fiách je zrej­mé, že poš­ko­de­ný B. vy­ho­to­vo­val ob­dob­né fo­tog­ra­fie aj v me­sia­coch ap­ríl, máj ro­ku 2009, te­da s ob­ža­lo­va­ným sa fo­til už nie­koľ­kok­rát pred­tým a na rôz­nych mies­tach. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že poš­ko­de­ný B. za­ml­čal niek­to­ré pod­stat­né skut­koč­nos­ti vo svo­jich vý­po­ve­diach, pri­čom je ab­sur­dným, aby si ne­pa­mä­tal via­ce­ré fo­te­nia, kto­ré v rôz­nych me­sia­coch a na rôz­nych mies­tach reali­zo­val s ob­ža­lo­va­ným. Na­po­kon, z fo­tog­ra­fií všet­kých troch poš­ko­de­ných vy­plý­va, že bo­li pri ve­do­mí (ma­li ot­vo­re­né oči, na niek­to­rých fo­tog­ra­fiách do­kon­ca uka­zu­jú rôz­ne ges­tá na ob­ža­lo­va­né­ho, na niek­to­rých sto­ja a po­dob­ne). Uve­de­né nes­ved­čí o tom, že bo­li omá­me­ní, či v ta­kom sta­ve, že by ne­ve­de­li vy­jad­riť svoj prí­pad­ný vý­slov­ný ne­súh­las s fo­te­ním (res­pek­tí­ve v sta­ve, kto­rý by zne­mož­ňo­val, aby si pa­mä­ta­li pod­rob­nos­ti z fo­tog­ra­fo­va­nia a spú­ta­va­nia).

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu súd kon­šta­tu­je, že do­ka­zo­va­ním na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ne­bo­lo preu­ká­za­né, že by ob­ža­lo­va­ný pou­žil vo­či ma­lo­le­tým poš­ko­de­ným, pred sa­mot­ným fo­tog­ra­fo­va­ním, ná­si­lie a to v akej­koľ­vek je­ho for­me (t. j. fy­zic­ké, psy­chic­ké, stav bez­bran­nos­ti). Súd pre­to up­ra­vil skut­ko­vé ve­ty ob­ža­lôb tak, že vy­pus­til úda­je, kto­ré sa tý­ka­li či už pou­ži­tia ná­si­lia, prí­pad­ne sta­vu bez­bran­nos­ti vy­vo­la­né­ho pou­ži­tím omam­ných lá­tok po­da­ných spo­loč­ne s al­ko­ho­lom. Po­kiaľ ide o otáz­ku, či ob­ža­lo­va­ný vy­stu­po­val vo­či ma­lo­le­tým ak­tív­ne v tom sme­re, že im mal dráž­diť poh­lav­né or­gá­ny (tá­to skut­ko­vá časť sa tý­ka poš­ko­de­ných C. a B.) tak súd kon­šta­tu­je, že ide o otáz­ku, kto­rá nie je vý­znam­ná z hľa­dis­ka vy­vo­dzo­va­nia tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti vo­či ob­ža­lo­va­né­mu, res­pek­tí­ve z hľa­dis­ka práv­nej kva­li­fi­ká­cie. Súd tu vy­chá­dza z to­ho, že for­mou sexuál­ne­ho znu­ží­va­nia je už sa­mot­né fo­te­nie na­hých spú­ta­ných ma­lo­le­tých v rôz­nych po­zí­ciách a fo­tog­ra­fo­va­nie ich poh­lav­ných or­gá­nov, pri­čom sa ne­vy­ža­du­je, aby sa ob­ža­lo­va­ný poš­ko­de­ných aj akým­koľ­vek spô­so­bom do­tý­kal. Na­priek uve­de­né­mu súd kon­šta­tu­je, že po­va­žo­val za preu­ká­za­nú tú sku­toč­nosť, že ob­ža­lo­va­ný dráž­dil poš­ko­de­né­ho C. v ob­las­ti poh­lav­né­ho údu s tým, že doš­lo k eja­ku­lá­cii poš­ko­de­né­ho. Ob­ža­lo­va­ný tú­to sku­toč­nosť pop­rel, av­šak poš­ko­de­ný C. vy­po­ve­dal, že ho ob­ža­lo­va­ný ob­chyt­ká­val a po­tom mal (poš­ko­de­ný) vý­ron se­me­na. Tú­to sku­toč­nosť na­vy­še potvr­dzu­je zna­lec­ké do­ka­zo­va­nie (bio­ló­gia), keď na ute­rá­ku, kto­rý bol za­is­te­ný vo vo­zid­le ob­ža­lo­va­né­ho bo­lo zis­te­né sper­ma a ana­lý­zou DNA bo­lo zis­te­né, že pô­vod­com je poš­ko­de­ný C.

 Súd sa za­obe­ral aj ob­ha­jo­bou ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rý vy­po­ve­dal, že fo­til oso­by mlad­šie ako 18 ro­kov, pre­to­že pra­co­val na pries­ku­me o poh­lav­nej vy­zre­tos­ti, je bi­sexuál, tak pre­to sa za­me­ria­val len na chlap­cov. Všet­ky fot­ky ro­bil tak, aby sa ni­ko­ho ne­mu­sel dot­knúť. Tú pra­cu ro­bil pre­to, aby mo­hol prí­pad­ne v parla­men­te ini­cio­vať zní­že­nie ve­ko­vej hra­ni­ce pri sexuál­nom sty­ku na 14 ro­kov. Súd kon­šta­tu­je, že ob­ža­lo­va­ným uvá­dza­ný mo­tív fo­te­nia je ab­so­lút­ne nep­ri­ja­teľ­ný a ne­lo­gic­ký, na­koľ­ko ob­ža­lo­va­ný vy­ho­to­vo­val len fo­tog­ra­fie, ne­mal žiad­nu texto­vú časť pro­jek­tu o sexuál­nej vy­spe­los­ti chlap­cov, te­da nie je vô­bec jas­né ako chcel ape­lo­vať na parla­ment, ak ne­po­nú­kal a ani nep­rip­ra­vo­val žiad­ne texto­vé vy­hod­no­te­nie naz­hro­maž­de­ných fo­tiek. Na­vy­še, je ab­sur­dným, aby sa poh­lav­ná vy­spe­losť pu­ber­tál­nych chlap­cov do­ka­zo­va­la fo­tog­ra­fia­mi na kto­rých sú chlap­ci spú­ta­ní ko­že­ným re­me­ňom, pu­ta­mi, ma­jú pre­le­pe­né oči, je od­fo­te­ný ich anál­ny ot­vor a po­dob­ne. Spú­ta­va­nie ne­má nič s poh­lav­nou vy­spe­los­ťou chlap­cov, ale sú­vi­sí so sexuál­nou de­viá­ciou, kto­rá bo­la di­ag­nos­ti­ko­va­ná ob­ža­lo­va­né­mu.

 Pod­ľa ná­zo­ru sú­du je pot­reb­né hľa­dať mo­tív ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho prá­ve v je­ho osob­nos­ti. Znal­ci psy­chia­tri zis­ti­li u ob­ža­lo­va­né­ho de­vian­tné sexuál­ne za­me­ra­nie a to jed­nak v ob­jek­te (v zmys­le pe­do­fí­lie, efe­bo­fí­lie, t. j. za­me­ra­nie na ob­jek­ty, kto­ré sú v pu­ber­te s ho­mo­sexuál­nym za­me­ra­ním) a jed­nak v spô­so­be vy­bí­ja­nia poh­lav­né­ho pu­du (pou­ží­va­nie spú­ta­va­nia). Prá­ve di­ag­nos­ti­ko­va­ná sexuál­na de­viá­cia u ob­ža­lo­va­né­ho jed­noz­nač­ne od­ôvod­ňu­je je­ho ko­na­nie, t. j. za­me­ra­nie sa na chlap­cov v pu­ber­tál­nom ve­ku a ich nás­led­né spú­ta­va­nie a fo­tog­ra­fo­va­nie. Cieľ ob­ža­lo­va­né­ho bol te­da sexuál­ny, ale­bo po­ve­da­né inak, mo­tí­vom ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho bo­lo vy­vo­la­nie sexuál­ne­ho vzru­še­nia, kto­ré sú­vi­sí s je­ho sexuál­nou de­viá­ciou, kto­rou tr­pí. Ak by to tak ne­bo­lo, bo­lo by ne­vys­vet­li­teľ­né, pre­čo ob­ža­lo­va­ný no­sil so se­bou po­môc­ky na fo­te­nie (re­me­ne, pu­tá, re­ťaz a po­dob­ne) a pre­čo by chcel a fo­til ma­lo­le­tých spú­ta­ných. Súd sa pre­to pl­ne sto­tož­ňu­je s vý­po­ve­ďou znal­ca psy­chia­tra MUDr. M. H., kto­rý vy­po­ve­dal, že, pod­ľa je­ho ná­zo­ru, „mo­tí­vom ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho bo­lo vy­bi­tie sexuál­ne­ho pu­du, iš­lo o cie­ľa­ve­do­mé, vy­so­ko so­fis­ti­ko­va­né ko­na­nie, za­ni­pu­lo­val oko­lie a vy­tvo­ril si pod­mien­ky“. Ako už bo­lo uve­de­né vy­ššie, ten­to zá­ver vy­plý­va cel­kom jed­noz­nač­ne aj z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia (t. j. sexuál­na de­viá­cia ob­ža­lo­va­né­ho za­me­ra­ná na spú­ta­va­nie pu­ber­tál­nych chlap­cov, vo všet­kých prí­pa­doch nad­vä­zo­va­nie zná­mos­ti s chlap­ca­mi v pu­ber­tál­nom ve­ku, zís­ka­nie si ich dô­ve­ry, dô­ve­ry ich ro­di­čov, zá­mien­ka bri­gá­dy, no­se­nie pút, re­me­ňov v aute a po­dob­ne). De­vian­tnú sexuali­tu skon­šta­to­val u ob­ža­lo­va­né­ho aj zna­lec psy­cho­lóg (PhDr. A. H.), kto­rý zhod­no­til pos­toj ob­ža­lo­va­né­ho k tres­tnej ve­ci (v sme­re, že ob­ža­lo­va­ný mal prip­ra­vo­vať pro­jekt oh­ľad­ne zni­žo­va­nia ve­ko­vej hra­ni­ce pre le­gál­ny sexuál­ny styk) ako „sú­časť ra­cio­na­li­zá­cie je­ho sexuál­ne­ho de­vian­tné­ho sprá­va­nia“.

 Súd uzat­vá­ra, že do­ka­zo­va­ním na hlav­nom po­jed­ná­va­ní bo­lo ne­po­chyb­ne preu­ká­za­né (a to ne­po­pie­ral ani ob­ža­lo­va­ný), že ob­ža­lo­va­ný vy­ho­to­vo­val fo­tog­ra­fie všet­kých troch ma­lo­le­tých poš­ko­de­ných, pri­čom iš­lo o fo­tog­ra­fie na­hých ma­lo­le­tých, kto­rí bo­li spú­ta­ní (ko­že­ným re­me­ňom, pu­ta­mi, re­ťa­zou) a ob­ža­lo­va­ný pri­tom ve­del nie­len to, že ide o ma­lo­le­té oso­by (t. j. oso­by, kto­ré ne­ma­jú 18 ro­kov), ale ve­del aj to, aký je kon­krét­ny vek jed­not­li­vých ma­lo­le­tých (t. j., že B a C ma­jú 14 ro­kov a B 15 ro­kov). Rov­na­ko bo­lo ne­po­chyb­ne preu­ká­za­né, že mo­tí­vom ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho bo­la je­ho sexuál­na de­viá­cia, kto­rá bo­la ne­po­chyb­ne preu­ká­za­ná zna­lec­kým do­ka­zo­va­ním.

 Vzhľa­dom k to­mu, že ne­bo­lo preu­ká­za­né pou­ži­tie ná­si­lia ob­ža­lo­va­ným vo­či ma­lo­le­tým a to ani vo for­me uve­de­nia do sta­vu bez­bran­nos­ti a v bo­de 1 bol zis­te­ný pres­ný dá­tum, ke­dy k vy­ho­to­ve­niu fo­tiek doš­lo, súd up­ra­vil skut­ko­vé ve­ty vo všet­kých troch bo­doch, v bo­de 1 kon­kre­ti­zo­val sku­tok uve­de­ním dňa, ke­dy sa mal stať (zá­ro­veň bo­lo zo skut­ku vy­pus­te­né, že k je­ho spá­chaniu ma­lo prísť v Ž, ked­že mies­to spá­ca­nia skut­ku sa ne­po­da­ri­lo hod­no­ver­ne zis­tiť), vo všet­kých troch bo­doch súd vy­pus­til skut­ko­vé okol­nos­ti, kto­ré sa tý­ka­li omá­me­nia ne­zis­te­nou lát­kou, či pou­ži­tia ná­si­lia a dopl­nil okol­nos­ti, kto­ré sa tý­ka­li fak­tic­ké­ho zve­re­nia poš­ko­de­ných ma­lo­le­tých ro­dič­mi ob­ža­lo­va­né­mu ako aj to, že ob­ža­lo­va­ný ma­lo­le­tých poš­ko­de­ných zma­ni­pu­lo­val, t. j. vy­užil ich osob­nos­tnú nez­re­leosť (nes­kú­se­nosť).

 Po­kiaľ ide o práv­ne kva­li­fi­ko­va­nie skut­kov uve­de­ných vo vý­ro­ko­vej čas­ti roz­sud­ku, tak z vy­pus­te­nia ná­si­lia je zrej­mé, že skut­ky už ne­mô­žu byť práv­ne kva­li­fi­ko­va­né ako zlo­čin sexuál­ne­ho ná­si­lia pod­ľa § 200 ods. 1 Tr. zák., pre­to­že ná­si­lie je zna­kom zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty to­ho­to tres­tné­ho či­nu.

 Súd ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho v bo­doch 1 a 2 roz­sud­ku (poš­ko­de­ní B a C) práv­ne kva­li­fi­ko­val ako zlo­čin sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 Tr. zák., na­koľ­ko ob­ža­lo­va­ný ve­del, že v ča­se vy­ho­to­vo­va­nia fo­tog­ra­fií ide o oso­by mlad­šie ako 15 ro­kov, pri­čom súd ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho po­sú­dil ako „iný spô­sob sexuál­ne­ho zneu­ži­tia“ v zmys­le § 201 ods. 1 Tr. zák.

 K uve­de­né­mu tres­tné­mu či­nu súd udá­va, že je­ho ob­jek­tom je ochra­na vý­vo­ja de­tí a ich ne­dot­knu­teľ­nosť v sexuál­nej sfé­re. Pri je­ho ap­li­ká­cii je bez­výz­nam­né, či oso­ba mlad­šia ako 15 ro­kov súh­la­sí so sexuál­nym ko­na­ním pá­cha­te­ľa, na­koľ­ko Trest­ný zá­kon tým­to us­ta­no­ve­ním za­ka­zu­je aké­koľ­vek sexuál­ne sty­ky (či iné ob­dob­né ko­na­nia) s oso­ba­mi mlad­ší­mi ako 15 ro­kov. To­to us­ta­no­ve­nie pos­ky­tu­je te­da ochra­nu oso­be mlad­šej ako 15 ro­kov a to tak pred he­te­ro­sexuál­ny­mi čin­mi ako aj pred ho­mo­sexuál­ny­mi. Mie­ra poh­lav­nej vy­spe­los­ti nie je roz­ho­du­jú­ca. Rov­na­ko je bez vý­zna­mu, z kto­rej stra­ny vy­šla ini­cia­tí­va ku ko­na­niu, kto bol ak­tív­nej­ší, prí­pad­ne či ku skut­ku doš­lo na zá­kla­de ci­to­vé­ho vzťa­hu, či na vý­slov­nú žia­dosť zneu­ži­tej oso­by. Ak jed­not­li­vec reali­zu­je svo­je sexuál­ne ati­vi­ty s oso­bou mlad­šou ako 15 ro­kov, dos­tá­va sa do roz­po­ru s Tres­tným zá­ko­nom.

 K for­mám sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia mož­no spo­me­núť de­fi­ní­ciu zdra­vot­nej ko­mi­sie Ra­dy Euró­py z ro­ku 1992, kto­rá za sexuál­ne zneu­ží­va­nie po­va­žu­je (v zho­de aj s od­bor­nou li­te­ra­tú­rou, nap­rík­lad Du­nov­ský a kol. Prob­le­ma­ti­ka det­ských práv a ko­mer­čné­ho sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia de­tí u nás a vo sve­te, Pra­ha: Gra­da 2005, prí­pa­de člá­nok Mit­loh­ner, M: Sexuali­ta v zá­ko­ne č. 40/2009 Sb, tres­tním zá­ko­ní­ku) aké­koľ­vek nep­rís­toj­né vy­sta­vo­va­nie de­ťa­ťa sexuál­ne­mu kon­tak­tu, pri­čom mô­že ísť o tzv. kon­tak­tné zneu­ží­va­nie (sem pat­rí zneu­ží­va­nie a to buď ak­tív­nym ko­na­ním pá­cha­te­ľa, kto­rý vy­ko­ná­va sú­lož s di­eťa­ťom, do­tý­ka sa je­ho poh­lav­ných or­gá­nov a po­dob­ne ale­bo ak­tív­nym ko­na­ním di­eťa­ťa, t. j. di­eťa sa do­tý­ka poh­lav­ných or­gá­nov pá­cha­te­ľa a po­dob­ne) ako aj o tzv. bez­kon­tak­tné zneu­ží­va­nie (ide o sexuál­ne ak­ti­vi­ty, pri kto­rých ne­do­chá­dza k žiad­ne­mu sexuál­ne­mu kon­tak­tu, nap­rík­lad vy­sta­vo­va­nie di­eťa­ťa por­nog­ra­fic­kým zá­zna­mom, opa­ko­va­né bez­kon­tak­tné úto­ky exibi­cio­nis­tu a po­dob­ne).

 Ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho v bo­doch 1 a 2 roz­sud­ku po­va­žu­je súd za tzv. bez­kon­tak­tné sexuál­ne zneu­ží­va­nie osôb mlad­ších ako 15 ro­kov, kto­ré bo­li vy­sta­vo­va­né spú­ta­va­niu (spú­ta­va­nie rúk, nôh, pre­le­po­va­nie očí) a fo­te­niu (na­hé fot­ky ma­lo­le­tých ako aj vy­ho­to­vo­va­nie de­tail­ných fo­tiek poh­lav­ných or­gá­nov ma­lo­le­tých, anál­nych ot­vo­rov, ma­ni­pu­lá­cie s poh­lav­ným údom – poš­ko­de­ný B a po­dob­ne). Ta­ké­to ko­na­nie cel­kom zjav­ne napĺňa znak skut­ko­vej pod­sta­ty zlo­či­nu sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 ods. 1 Tr. zák. vo for­me „iné­ho spô­so­bu sexuál­ne­ho zneu­ži­tia“. Ten­to po­jem to­tiž za­hŕňa ce­lú šká­lu rôz­nych sexuál­nych ak­ti­vít pá­cha­te­ľa a to aj tzv. bez­kon­tak­tné zneu­ží­va­nie.

 Ob­ža­lo­va­ný pri­tom cel­kom za­jvne ko­nal v pria­mom úmys­le pod­ľa § 15 písm. a) Tr. zák. na­koľ­ko ve­del aký je vek ma­lo­le­tých, mal prip­ra­ve­né pu­tá na ich spú­ta­va­nie, kto­ré aj pou­žil, te­da cel­kom ur­či­te, pri spú­ta­va­ní na­hých ma­lo­le­tých poš­ko­de­ných a ich nás­led­nom fo­tog­ra­fo­va­ní, chcel po­ru­šiť zá­ujem chra­ný Trest­ný zá­ko­nom. Cie­ľom ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho bo­lo, tak ako je to uve­de­né vy­ššie, do­siah­nu­tie je­ho sexuál­ne­ho vzru­še­nia, pre­to­že tr­pí sexuál­nou de­viá­ciou, kto­rá sa vy­zna­ču­je aj de­vian­tným spô­so­bom vy­bí­ja­nia sexuál­ne­ho pu­du, t. j. spú­ta­va­ním. Súd opa­ku­je, že ak by to tak ne­bo­lo, bo­lo by ne­vys­vet­li­teľ­ným, pre­čo by chcel ob­ža­lo­va­ný fo­tog­ra­fo­vať poš­ko­de­ných spú­ta­ných a pre­čo by im fo­tog­ra­fo­val aj de­tai­ly poh­lav­ných or­gá­nov. Uve­de­ný mo­tív (či sexuál­ny úmy­sel ob­ža­lo­va­né­ho) mož­no pre­to vy­vo­diť už zo sa­mot­nej po­va­hy skut­kov. K uve­de­né­mu súd do­dá­va, že pri napl­ne­ní pred­met­nej skut­ko­vej pod­sta­ty je bez vý­zna­mu, či iš­lo o dl­ho­do­bé ko­na­nia pá­cha­te­ľa, res­pek­tí­ve, či iš­lo o jed­no­ra­zo­vú ak­ciu, kto­rá tr­va­la len nie­koľ­ko mi­nút. Tak­tiež sa ne­vy­ža­du­je, aby u pá­cha­te­ľa aj doš­lo k sexuál­ne­mu vzru­še­niu (nap­rík­lad k erek­cii, či eja­ku­lá­cii), pos­ta­čí, ak k to­mu sme­ru­je pá­cha­te­ľov úmy­sel. Ak te­da ob­ža­lo­va­ný vy­ho­to­vil ur­či­té fo­tog­ra­fie ma­lo­le­tých poš­ko­de­ných a tie nás­led­ne vy­ma­zal, nez­na­me­ná to, že ne­moh­lo prísť k napl­ne­niu zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty zlo­či­nu sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia, res­pek­tí­ve, že ich vy­ho­to­ve­nie ne­bo­lo ve­de­né úmys­lom vy­vo­lať vzru­še­nie.

 Súd pre­to uzat­vá­ra, že ob­ža­lo­va­ný ko­na­ním uve­de­ným v bo­doch 1 a 2 roz­sud­ku napl­nil zna­ky zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty zlo­či­nu sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 ods. 1 Tr. zák. a to naj­mä tzv. bez­kon­tak­tným spô­so­bom. Sku­tok (uve­de­ný v bo­de 3) tý­ka­jú­ci sa poš­ko­de­né­ho B ne­napl­nil zna­ky pred­met­nej skut­ko­vej pod­sta­ty, pre­to­že ten­to poš­ko­de­ný mal v ča­se spá­chania skut­ku už 15 ro­kov, t. j. ne­bol oso­bou mlad­šou ako 15 ro­kov.

 Zá­ro­veň súd kon­šta­tu­je, že vo všet­kých troch bo­doch roz­sud­ku, napl­nil ob­ža­lo­va­ný aj zna­ky zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty zlo­či­nu vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 ods. 1 Tr. zák.

Súd vy­chá­dzal z us­ta­no­ve­nia § 132 ods. 3 Tr. zák., kto­ré det­skú por­nog­ra­fiu de­fi­nu­je ako zob­ra­ze­nie sú­lo­že, iné­ho spô­so­bu poh­lav­né­ho sty­ku ale­bo iné­ho ob­dob­né­ho sexuál­ne­ho sty­ku s di­eťa­ťom ale­bo zob­ra­ze­nie ob­na­že­ných čas­tí te­la di­eťa­ťa sme­ru­jú­ce k vy­vo­la­niu sexuál­ne­ho us­po­ko­je­nia inej oso­by.

 Pred­met­ná de­fi­ní­cia nad­vä­zu­je aj na Opč­ný pro­to­kol k Do­ho­vo­ru o prá­vach di­eťa­ťa tý­ka­jú­ce­ho sa  pre­da­ja de­tí, det­skej pros­ti­tú­cie a det­skej por­nog­ra­fie, pod­ľa kto­ré­ho sa det­skou por­nog­ra­fiou ro­zu­mie aké­koľ­vek zob­ra­zo­va­nie di­eťa­ťa ľu­bo­voľ­ný­mi pros­tried­ka­mi pri sku­toč­ných ale­bo pred­stie­ra­ných sexuál­nych ak­ti­vi­tách, či aké­koľ­vek zob­ra­zo­va­nie poh­lav­ných or­gá­nov di­eťa­ťa k sexuálnm úče­lom.

 Vý­ro­bou det­skej por­nog­ra­fie sa pri­tom ro­zu­mie, det­ské por­nog­ra­fic­ké di­elo a to li­te­rár­ne, fo­tog­ra­fic­ké, fil­mo­vé, po­čí­ta­čo­vé, elek­tro­nic­ké ale­bo iné (nap­rík­lad zvu­ko­vý zá­znam).

 Súd pri­po­mí­na, že ob­ža­lo­va­ný, vo všet­kých troch prí­pa­doch, vy­ho­to­vo­val fo­tog­ra­fie ob­na­že­ných čas­tí det­ské­ho te­la (kon­krét­ne fo­tog­ra­fo­val spú­ta­né ce­lé na­hé te­lá poš­ko­de­ných ako aj de­tai­ly poh­lav­ných or­gá­nov, anál­ne­ho ot­vo­ru, ma­ni­pu­lá­ciu poš­ko­de­né­ho B s poh­lav­ným údom a po­dob­ne), te­da iš­lo o ta­ké zá­be­ry, z kto­rých je zrej­mé, že mô­žu a ma­jú slú­žiť len na vy­vo­la­nie sexuál­ne­ho us­po­ko­je­nia u osôb, kto­rých vzru­šu­je poh­ľad na spú­ta­né det­ské te­lá chlap­cov (už bo­lo nie­koľ­kok­rát sú­dom opa­ko­va­né, že prá­ve ta­kou sexuál­nou de­viá­ciou tr­pí ob­ža­lo­va­ný a iný vý­znam vy­ho­to­ve­nia fo­tog­ra­fií, než sexuál­ny, ne­má žiad­nu lo­gi­ku). Na­po­kon, ob­ža­lo­va­ný vždy vy­ho­to­vo­val rov­na­ké fo­tog­ra­fie s rov­na­ký­mi po­môc­ka­mi, je­di­né čo sa me­ni­lo bo­li poš­ko­de­né oso­by (neš­lo te­da len o aké­si jed­no­ra­zo­vé vy­skú­ša­nie vy­ho­to­ve­nia ur­či­tých fo­tog­ra­fic­kých zá­be­rov, ale o dl­ho­do­bé vy­ko­ná­va­nie rov­na­kej fo­tog­ra­fic­kej čin­nos­ti). Fo­tog­ra­fie, kto­ré ob­ža­lo­va­ný vy­ho­to­vil, tak spĺňa­jú de­fi­ní­ciu det­skej por­nog­ra­fie uve­de­nej v § 132 ods. 3 Tr. zák. s tým, že di­eťa­ťom sa pri tom­to tres­tnom či­ne ro­zu­mie oso­ba mlad­šia ako 18 ro­kov, ak ne­do­siah­la pl­no­le­tosť skôr (§ 127 ods. 1 Tr. zák.).

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu súd uzat­vá­ra, že ob­ža­lo­va­ný, v bo­doch 1 až 3, napl­nil zna­ky zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty zlo­či­nu vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 ods. 1 Tr. zák., pre­to­že vy­užil (zneu­žil) dô­ve­ru, kto­rú ma­li poš­ko­de­né oso­by k je­ho oso­be a vy­užil aj to, že poš­ko­de­ní ma­lo­le­tí bo­li ro­dič­mi zve­re­ní  prá­ve ob­ža­lo­va­né­mu. Všet­ky tie­to okol­nos­ti (nad­vä­zo­va­nie kon­tak­tov s ma­lo­le­tý­mi, zís­ka­va­nie si ich dô­ve­ry, dô­ve­ry ich ro­di­čov a po­dob­ne) vy­vo­lal ob­ža­lo­va­ný svo­jim ko­na­ním a sme­ro­va­li len k to­mu, aby si mo­hol vy­ho­to­viť fo­tog­ra­fic­ké zá­be­ry na­hých spú­ta­ných ma­lo­le­tých osôb, prí­pad­ne aj ich poh­lav­ných or­gá­nov a poš­ko­de­ných pri ma­ni­pu­lá­cii s poh­lav­ný­mi or­gán­mi. Tie­to skut­ko­vé okol­nos­ti mož­no pod­ra­diť pod po­jem „vy­uži­je“ uve­de­ný v skut­ko­vej pod­sta­te zlo­či­nu vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie.

 K zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 ods. 1 Tr. zák. je ne­vyh­nut­né do­dať, že ten­to trest­ný čin je do­ko­na­ný oka­mi­hom vy­ho­to­ve­nia det­ské­ho por­nog­ra­fic­ké­ho di­ela, t. j. oka­mi­hom, keď ob­ža­lo­va­ný za­zna­me­nal spú­ta­ných ná­hých ma­lo­le­tých a ich poh­lav­né or­gá­ny. Sku­toč­nosť, že nás­led­ne niek­to­ré fot­ky vy­ma­zal, res­pek­tí­ve, že niek­to­ré fot­ky vy­ma­zal okam­ži­te po ich vy­ho­to­ve­ní, ne­má na po­su­dzo­va­nie toh­to tres­tné­ho či­nu žiad­ny vplyv, pre­to­že k vy­ma­za­niu doš­lo až po do­ko­na­ní tres­tné­ho či­nu.

 Súd ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho, tak pri zlo­či­ne sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia ako aj pri zlo­či­ne vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie, práv­ne kva­li­fi­ko­val aj pod­ľa kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty a to pod­ľa § 201 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a pod­ľa § 368 ods. 2 písm. b) Tr. zák., na­koľ­ko, pod­ľa ná­zo­ru sú­du, bo­li obid­va uve­de­né zlo­či­ny spá­cha­né zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia a to s vy­uži­tím nes­kú­se­nos­ti pod­ľa § 138 písm. g) Tr. zák..

 K uve­de­né­mu je pot­reb­né do­dať, že už sku­toč­nosť, že poš­ko­de­ný­mi oso­ba­mi bo­li oso­by 14 a 15 roč­né, zna­me­ná, že iš­lo o oso­by eš­te vo vý­vo­ji a to tak fy­zic­kom ako aj psy­chic­kom, pri kto­rých ne­mož­no oča­ká­vať bo­ha­té ži­vot­né skú­se­nos­ti, pri­čom súd vy­chá­dzal z psy­cho­lo­gic­ké­ho zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia poš­ko­de­ných, z kto­ré­ho vy­ply­nu­lo, že všet­ky tri poš­ko­de­né ma­lo­le­té oso­by bo­li nez­re­lé oso­by a to aj na svoj vek (14 a 15 ro­kov), iš­lo te­da o oso­by, kto­ré vý­vo­jo­vo (osob­nos­tne) ne­bo­li ani na úrov­ni svoj­ho bio­lo­gic­ké­ho ve­ku, iš­lo o oso­by dô­ver­či­vé a ľah­ko ov­plyv­ni­teľ­né. Prá­ve tie­to sku­toč­nos­ti vy­užil ob­ža­lo­va­ný, kto­rý pred­stie­ra­ným zá­uj­mom o ma­lo­le­tých a ich zá­uj­my, zís­kal dô­ve­ru a uz­na­nie ma­lo­le­tých a tým aj mož­nosť zneu­žiť ju na vy­ho­to­vo­va­nie fo­tog­ra­fií s ob­sa­hom po­pí­sa­ným vo vý­rko­vej čas­ti roz­sud­ku. Ob­ža­lo­va­ný te­da kon­tak­to­val osob­nos­tne rov­na­ké ma­lo­le­té oso­by, kto­ré psy­chic­ky „ne­do­rást­li“ svoj­mu ve­ku a to­mu, aby do­ká­za­li vzdo­ro­vať ob­ža­lo­va­né­mu v je­ho ko­na­ní ale­bo po­cho­piť je­ho ko­na­nie. Prá­ve pre­to súd kon­šta­tu­je, že k spá­chaniu uve­de­ných tres­tných či­nov doš­lo v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s vy­uži­tím nes­kú­se­nos­ti poš­ko­de­ných ma­lo­le­tých, kto­rí preh­na­ne dô­ve­ro­va­li ob­ža­lo­va­né­mu, čo ob­ža­lo­va­ný aj ná­le­ži­te vy­užil.

 Vzhľa­dom k uve­de­ným sku­toč­nos­tiam súd uz­nal ob­ža­lo­va­né­ho vin­ným v bo­de 1 zo zlo­či­nu sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v jed­no­čin­nom sú­be­hu so zlo­či­nom vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a v bo­doch 2 a 3 z pok­ra­čo­va­cie­ho zlo­či­nu vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., v bo­de 2, v jed­no­čin­nom sú­be­hu so zlo­či­nom sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. V bo­doch 2 a 3 iš­lo o pok­ra­čo­va­cí zlo­čin vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie, pre­to­že ob­ža­lo­va­ný pá­chal ten is­tý trest­ný čin, pá­chal ho v blíz­kom ča­so­vom sle­de (v prie­be­hu pia­tich dní), rov­na­kým spô­so­bom (vy­ho­to­vo­va­nie fo­tog­ra­fií det­ským na­hých spú­ta­ných tiel) a to so sexuál­nym mo­tí­vom. Po­kiaľ ide o sku­tok uve­de­ný v bo­de 1, tak ten bol po­sú­de­ný ako sa­mos­tat­ný sku­tok, na­koľ­ko me­dzi ním a skut­ka­mi uve­de­ný­mi v bo­doch 2 a 3 up­ly­nu­la do­ba jed­né­ho ro­ku, te­da nie je me­dzi ni­mi blíz­ka sú­vis­losť v ča­se. Práv­ne te­da ob­ža­lo­va­ný spá­chal dva sa­mos­tat­né skut­ky (je­den uve­de­ný v bo­de 1 a dru­hý pok­ra­čo­va­cí uve­de­ný v bo­doch 2 a 3).

 Len pre úpl­nosť súd do­dá­va, že jed­nčin­ný sú­beh zlo­či­nov sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 Tr. zák. a vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 Tr. zák. nie je vy­lú­če­ný, pre­to­že zlo­čin sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pos­ti­hu­je to, že ob­ža­lo­va­ný spú­ta­val na­hých ma­lo­le­tých, že ich dá­val ho­lých a spú­ta­ných do rôz­nych po­zí­cií a zlo­čin vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pos­ti­hu­je to, že to aj ob­ra­zo­vo za­zna­me­ná­val. Ale­bo po­ve­da­né inak, je­den trest­ný čin pos­ti­hu­je ob­sah ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho a dru­hý trest­ný čin pos­ti­hu­je za­zna­me­ná­va­nie ob­sa­hu ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho.

 

 

     JUDr. Pe­ter Šam­ko

                                                                             pred­se­da se­ná­tu

 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia